Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212448
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717212448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, proti žalovanému: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX U., zastúpený
splnomocneným zástupcom: M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX U., o zaplatenie
203,92 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k.
5Csp/252/2017-68 zo dňa 19. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 110,44 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 25.6.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalovaný voči žalobcovi n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 203,92 € s

úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 203,92 € od 25.06.2015 do zaplatenia. Vyslovil,
že žalobca má nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
30.09.2014 uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500082902, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 330 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach 16,27 € s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 01.11.2014. Celková suma, ktorú bol

žalovaný povinný zaplatiť, bola vo výške 423,48 €. Žalovaný sa so splácaním poskytnutého úveru
dostal do omeškania a ako bol v omeškaní so splátkami č. 5, 6 a 7, žalobca žalovaného listom zo dňa
14.05.2015 vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaný dlžnú
sumu v uloženej lehote neuhradil a žalobca dňa 25.06.2015 pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti
úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. V čase vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru žalovaný
uhradil sumu celkom vo výške 186,56 €. Nakoľko žalovaný v priebehu konania zostal nečinný, považoval
skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné a žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol s poukazom na

§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že podal
žiadosť o poskytnutie úveru a vyplnil formulár v bode 5 dňa 29.09.2014 v U., pričom navrhovateľ vyplnilbod6označenýakoúdajeoschválenomrevolvingovomúvere30.09.2018aúdajeoročnejpercentuálnej
miere nákladov (ďalej len „RPMN“) na úver sa v týchto bodoch líšia, a teda nedošlo k platnému uzavretiu
dohody o RPMN, a teda aj zmluvy. Údaje o schválenom úvere v čase podpísania zmluvy žalovaným

neboli vôbec obsiahnuté v zmluve, a preto ich ani nemohol písomne akceptovať. Nové údaje, ktoré boli
obsahom bodu 6 smerované žalobcom žalovanému, predstavovali nový návrh na uzatvorenie zmluvy a
žalovaný tieto písomne neakceptoval. Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 30.09.2014 je len
jednostranným úkonom veriteľa. Poukázal na ustanovenie § 44 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na
uvedené posudzuje úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu nedostatku obligatórnych

náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/, t/ Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch (ďalej
iba „ZoSÚ“). Rovnako poukázal na to, že v spotrebiteľskej zmluve nebola jednotlivá splátka rozpísaná,
aká čiastka z nej pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, ako je neprimeraná sankcia za porušenie záväzku
spotrebiteľa - zmluvná pokuta, cena odplaty za poskytnutie úveru, ktorá sa stala splatná uzatvorením
zmluvy. Cena odplaty za poskytnutie revolvingového úveru, ktorá sa stala splatná už pri poskytnutí

úveru a zároveň bola započítaná, teda bola odpočítaná od celkovej poskytnutej istiny a žalovanému bola
ponížená poskytovaná suma o 33 €. Navyše ho žalobca neinformoval o podmienkach poskytnutia úveru,
ani o možných následkoch, ktoré vyplývajú z poskytnutia úveru fyzickej osobe. Navrhuje napadnutý
rozsudok zrušiť, určiť zmluvu za neplatnú a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca k odvolaniu žalovaného popiera tvrdenia o neplatnosti zmluvy. Samotný údaj RPMN sa
dohodnúť objektívne nedá, pričom táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z právnej úpravy a nie zo
súdnej praxe. Zákonná úprava určenia RPMN nielen svojím textom, ale aj spôsobom jeho určenia,
vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by neurčil
údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa zákona ZoSÚ, potom by porušil tento zákon, nakoľko

RPMN by nebola určená v zmysle tohto ZoSÚ. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/60/2017-74. Rovnako popiera tvrdenia žalovaného o absencii výšky,
počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v tej súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017. Taktiež popiera tvrdenia, že poplatok za poskytnutie
úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. K uvedenému vyjadrila stanovisko Národná banka

Slovenska zo dňa 29.01.2016 pod č. OFS-12322/2015, v zmysle ktorého poplatok za poskytnutie úveru
je štandardne vyžadovaný subjektmi na finančnom trhu a v žiadnom prípade sa nemožno na tomto
základe dovolávať bezúročnosti daného úveru. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú
bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol zohľadnený
aj príslušnou právnou úpravou. ZoSÚ legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach

hovorí o poplatkoch, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom má na mysli inú platbu,
ako je úrok (napr. § 1 ods. 3 písm. i/, § 2 písm. g/ a podobne). ZoSÚ v otázke poplatkov spojených
so spotrebiteľským úverom zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú
ex lege zakázané, a to novelou prijatou Zákonom č. 132/2013 Z.z. Poplatok za poskytnutie úveru
je pritom všeobecne rozšírenou položkou rovnako, ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu

spotrebiteľského úveru. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca poplatok za poskytnutie
úveru nepovažoval za problematický a neprípustný. Poplatok teda definuje svojím názvom, za čo sa
platí. Poplatok za poskytnutie úveru je v zmluve uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z
jeho jednoznačného označenia a rovnako je zreteľne uvedená aj jeho výška. Tvrdenie žalovaného, že
nebol informovaný o podmienkach poskytnutia úveru, ani o možných následkoch, považuje za účelové

a nepodložené relevantnými dôkazmi. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Žalovaný v replike zotrval na svojom odvolaní a opätovne poukázal, že neakceptoval nový návrh
žalobcu na uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy, preto táto reálne ani nevznikla a predmetná zmluva je

ako celok neplatným právnym úkonom. Úverová zmluva trpí ďalšími vadami, keď žalobca už v čase
údajného uzatvorenia zmluvy odpočítaval poplatok za poskytnutie úveru, čo malo za následok nejasnú
výšku úveru a je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011. Vzhľadom na to, že zmluva obsahuje nejaké určenie
výšky úveru (skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za

uzatvorenie zmluvy), sú všetky ďalšie údaje, ktoré ovplyvňuje výška poskytnutého úveru takisto neurčité.
Opäť navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie a vysloviť, že spotrebiteľská
zmluva je neplatná, bezúročná a bez poplatkov a priznať mu náhradu trov konania.6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok

v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a po zistení, že odvolanie žalovaného bolo čiastočne
dôvodné, v zmysle ustanovenia § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi istinu 110,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 25.06.2015
do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi.

7. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že žalovaný zostal v priebehu konania nečinný a
skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil, ani nepoprel, a preto považoval skutkové
tvrdenia žalobcu za nesporné, odvolací súd sa s týmto nestotožňuje, a to predovšetkým s poukazom
na ustanovenie § 295 CSP, cieľom ktorého je umožniť súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení
spotrebiteľskej zmluvy, a to aj bez návrhu spotrebiteľa. Teda súd v zmysle citovaného ustanovenia mal

posúdiť všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným,
ako aj všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11. júna 2019 sp. zn. I.
ÚS 246/2019, v ktorom vyslovil, že „pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou
§ 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný

súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia
žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom
kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné
povinnosti a procesné bremená).

8. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie vo veci oboznámením listinných dôkazov, a to
predovšetkým Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500082902 zo dňa 30.09.2014 a oznámením o
zosplatnení úveru, avšak nesprávne vyhodnotil výsledky tohto dokazovania. Zmluva ako dvojstranný
alebo viacstranný úkon medzi dvoma alebo viacerými subjektmi vzniká na základe návrhu na uzavretie
zmluvy (§ 43a Občianskeho zákonníka) a jeho prijatia (§ 43c Občianskeho zákonníka). Vznik zmluvy

ako dvojstranného právneho úkonu predpokladá dva jednostranné právne úkony dvoch rozličných strán
navzájom adresované a obsahovo sa zhodujúce. Postup pri vzniku zmluvy je taký, že po prejave vôle
jednej strany, ktorá chce uzavrieť určitú zmluvu, prejaví druhá strana vzájomným úkonom svoj súhlas.
Návrh musí obsahovať podstatné náležitosti zamýšľanej zmluvy tak, aby akceptáciou mohla zmluva
vzniknúť. V prípade, keď právny úkon musí mať povinne písomnú formu (ako je to v prípade zmluvy o

spotrebiteľskom úvere), potom aj návrh, aj prijatie zmluvy musí byť v písomnej forme, lebo inak nemá
právne účinky. Akceptácia sa po obsahovej stránke musí plne zhodovať v podstatných náležitostiach
zmluvy vyžadujúcich zákonom s návrhom. Táto zhoda vôle oboch strán, ktorá sa týka toho istého
predmetu, je nevyhnutným predpokladom vzniku každej zmluvy. Ak prijatie obsahuje výhrady, doplnenia
alebo zmeny, zmluva nevznikne. Takéto prijatie treba považovať za nový návrh so všetkými dôsledkami,

ktoré z toho vyplývajú.

9. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi sporovými
stranami v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ možno ustáliť, že RPMN je nepochybne
obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ návrh zmluvy nie je zhodný s jeho

akceptáciou, čo do tejto povinnej obsahovej náležitosti, pričom zákon vyžaduje obligatórne písomnú
formu, nemohla zmluva ako právny úkon platne vzniknúť. Na uvedenom závere nič nemení ani
argumentácia žalobcu, že RPMN je údaj, ktorý sa vypočítava na základe zákonom ustanovených
parametrov úveru. Teda nie až oznámením veriteľa o akceptácii návrhu na uzavretie zmluvy má
obsahovať všetky zákonom vyžadované obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale

tieto musia byť už jasne a jednoznačne vymedzené/dojednané pri uzavretí zmluvy. Žalobca v pozícii
veriteľa nebol oprávnený jednostranne nahrádzať údaje/náležitosti zmluvy, ktoré majú byť výsledkom
zmluvného konsenzu. Na základe uvedeného odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom vysloveným
v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 12Co/60/2017-74, na ktorý žalobca poukazoval vo
svojom vyjadrení k odvolaniu.

10. Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma
zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Ustanovenie § 11 ods. 1 ZoSÚ
vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnuúpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy, postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné,
podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k

esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ neobsahuje, nie je zároveň vo
vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu ZoSÚ a dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom
úverevzmysle§1ods.1ZoSÚ,kdejevyjadrenásubsidiaritaObčianskehozákonníka,akoajsubsidiarita

osobitných predpisov.

11. Na základe vyššie konštatované odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.09.2014, neobsahuje jednu z podstatným náležitostí, a
to ročnú percentuálnu mieru nákladov, a preto žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnutú
istinu 297 € (33 € nebolo žalovanému poskytnuté, nakoľko uvedenú sumu si žalobca započítal už ako

poplatokzaúverpriposkytovanísumy).Vkonanínebolospornéabolopreukázané,žeztejtoposkytnutej
sumy žalovaný už zaplatil žalobcovi istinu 186,56 €, a preto zvyšok istiny predstavuje suma 110,44 €, v
ktorej časti odvolací súd vyhovel žalobe žalobcu a žalovaného zaviazal na vrátenie tejto istiny žalobcovi.
Zároveň z uvedenej istiny odvolací súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa 25.06.2015 do
zaplatenia, teda odo dňa vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, ktorá bola oznámená žalovanému, a

to s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

12. Vychádzajúc z vyššie konštatované, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca

ako veriteľ poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi z titulu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nakoľko spotrebiteľská úverová zmluva je považovaná za bezpoplatkovú a bezúročnú a plnením, ktoré
žalovaný ako spotrebiteľ žalobcovi vrátil. Vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

13. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 2 CSP aplikujúc ustanovenie § 255

ods. 2 CSP, keď má za to, že v konaní mal žalovaný čistý úspech 8,32 %, ktorý úspech odvolací súd
považuje za nepatrný, a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyslovil, že žalovaný nemá nárok
na náhradu trov konania.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)