Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17Er/317/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705211277
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8705211277.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad,
Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO 30 807 484 proti povinnému I. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, D. G.,
o vymoženie 486,36 eur (14.652,- Sk) s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou,
Exekútorský úrad Kežmarok, Hlavné námestie 34, Kežmarok takto

r o z h o d o l :

exekúciu z a s t a v u j e.

Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Hlaváčovej trovy exekúcie vo výške
88,01 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 07.10.2005 sa začalo
exekučnékonanieprotipovinnémuovymoženie486,36eur(14.652,-Sk)sprísl.nazákladeexekučného

titulu rozhodnutia oprávneného č. 7002-1436-4105/2003 zo dňa 08.08.2003. Súd vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 005360 * dňa 24.10.2005.

Dňa 20.01.2015 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň predložil podanie oprávneného zo dňa
29.04.2014, ktorým oprávnený oznamuje, že exekučný titul rozhodnutie č. 7002-1436-4105/2003 zo dňa

08.08.2003 nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 24 ods. 2 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov právo
vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým
sa toto poistné predpísalo.

Podľa § 25 ods. 1 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov pohľadávky na
poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa
osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov rozhodnutie
uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho

právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.Súd mal preukázané, že exekučným titulom, ktorým sa vymáha v tomto konaní nárok oprávneného,
je rozhodnutie č. 7002-1436-4105/2003 zo dňa 08.08.2003 vydaný podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o
Sociálnej poisťovni, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť poistné na nemocenské poistenie v sume

1.896,- Sk a poistné na dôchodkové zabezpečenie v sume 12.756,- Sk a ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.11.2003 a stalo sa vykonateľným dňa 12.11.2003. Exekučné konanie je teda vedené na základe
exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2003. Zákon č.274/1994 Z. z. o Sociálnej
poisťovni v platnom znení, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, stanovoval desaťročnú
prekluzívnu lehotu, v ktorej muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale

aj skončené. Keďže v predmetnej veci nadobudol exekučný titul rozhodnutie č. 7002-1436-4105/2003 zo
dňa 08.08.2003 právoplatnosť dňa 12.11.2003, oprávnenému uplynula 10 - ročná lehota na vymoženie
pohľadávky dňa 12.11.2013 a uvedené rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa
uplynutím prekluzívnej lehoty stalo neúčinným.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu

zastavil z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným a
návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu bezmajetnosti povinného sa nezaoberal,
nakoľko nie je relevantné to, či v čase, keď zaniklo právo, bol či nebol povinný nemajetný.

Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto
zásady sú iba dve výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením
oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že
sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1

Exekučného poriadku, a to miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Druhou
situáciou je, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
(§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že uplynula
prekluzívna lehota na vymáhanie nároku priznaného exekučným titulom. O náhrade trov exekúcie
súdnemu exekútorovi preto súd rozhodol v zmysle § 196 a 197 Exekučného poriadku, nakoľko má

za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie (neúčinnosť exekučného titulu v dôsledku uplynutia
desaťročnej prekluzívnej lehoty na vymoženie nároku) a priebeh exekúcie, že oprávnený, ktorý podal
návrh na vykonanie exekúcie včas, nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie, a preto súd zaviazal
na zaplatenie trov exekúcie povinného. S prihliadnutím k týmto zákonným ustanoveniam a návrhu
súdneho exekútora, súd uložil povinnému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými

ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom
do 30.04.2008.

Podľa § 14 ods. 1 až 3 cit. vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu

hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie. Základná
hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 6,64 eur za každú i začatú hodinu. Súdny exekútor je
povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna odmena za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

Exekučný súd sa musí pri uložení povinnosti nahradiť trovy exekúcie vyporiadať so splnením podmienok
pre priznanie náhrady odmeny stanovených v § 14 a 15 cit. vyhlášky, keď tzv. časovú, t. j. hodinovú
odmenu podľa § 14 ods. 1, ods. 2 cit. vyhlášky možno priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu
jednotlivými úkonmi exekučnej činnosti, pokiaľ sa tieto neodmeňujú paušálnou sumou podľa § 15 ods.
1 cit. vyhlášky.

Z hľadiska ustálenej praxe súdov a znenia § 14 ods. 2 cit. vyhlášky je súdny exekútor povinný vypracovať
časovú špecifikáciu, ktorá predpokladá, že nie každý úkon súdneho exekútora musí byť odmeňovaný
hodinovou sadzbou 6,64 eur. Súd má právo posúdiť konkrétne trvanie času potrebného na vykonaniejednotlivých úkonov exekučnej činnosti uvedených v časovej špecifikácii a to tak v súvislosti s rozsahom
vymáhaného majetku ako aj v súvislosti s existenciou procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri
vykonávaní exekúcie. Súdny exekútor je teda pri vyhotovení časovej špecifikácie jednotlivých úkonov

exekučnej činnosti ich nielen pomenovať a uviesť dĺžku času vynaloženého pri ich vykonávaní, ale
musí preukázať aj ich vykonanie, pokiaľ toto nie je zistiteľné zo samotného spisu, nakoľko odmenu
súdnemu exekútorovi možno priznať len za celkový čas trvania preukázaných úkonov exekučnej
činnosti. Časová špecifikácia predložená pôvodným súdnym exekútorom však tieto podmienky nespĺňa.
Preto súd skontroloval primeranosť časového nároku na jednotlivé úkony odmeňované podľa § 14 cit.

vyhlášky. Za predpokladu, že súdny exekútor využíva výpočtovú techniku, určité formulácie a zaužívané
postupy,zaúkonyzisťovanieinformácie-ŽRavypracovaniepredvolaniapovinnéhojeprimeranáčasová
náročnosť 10 minút, v žiadnom prípade za takéto úkony nemožno priznať odmenu v uplatnenej výške
za 30 minút. Preto súd pri priznaní časovej odmeny za úkony zisťovanie informácie - ŽR a vypracovanie
predvolania povinného vychádzal z účelne vynaloženého času 10 minút potrebného na ich vykonanie
a nepriznal odmenu v uplatnenej výške za 30 minút.

Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za
10 úkonov (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
zisťovanie platiteľa mzdy povinného 4x, zisťovanie bydliska povinného 1x a zisťovanie majetku
povinného 3x) v sume 33,20 eur (3,32 eura za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti) a časovú

odmenu za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu (prijatie, preštudovanie, zaevidovanie návrhu
07.10.2005 30 min., zisťovanie informácie - ŽR 23.11.2005 10 min., vypracovanie správy o stave
exekúcie pre oprávneného 30 min., vypracovanie predvolania povinného 10 min., spolu 80 min.) v sume
13,28 eur (základná hodinová sadzba za výkon exekučnej činnosti je 6,64 eura), spolu vo výške 13,28
eur. Súd pri priznaní časovej odmeny zohľadnil len reálne potrebný čas na ich vykonanie bez relevancie

počtu jednotlivých úkonov, nakoľko má za to, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods.
1 písm. a) cit. vyhlášky je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov,
ktoré si exekúcia vyžaduje a sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na
základe tohto súčtu určenej odmeny podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky je v súlade s jej ust. § 14 ods. 1
písm. a). Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eur za každý priznaný úkon

odmeňovaný časovou odmenou. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit.
vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 26,86 eur.

Pokiaľ boli súdnym exekútorom uplatnené aj ďalšie trovy, a to časová odmena za úkon spracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie 29.07.2005 45 min., túto mu súd nepriznal, nakoľko má za to, že

pokiaľ cit. vyhláška pripúšťa dva spôsoby odmeňovania exekútora, tak časový ako aj paušálny, môžu
sa tieto dva spôsoby uplatňovať popri sebe len vtedy, pokiaľ v paušálnej odmene za úkon nie je
premietnuté aj časové hľadisko, k čomu je možné dôjsť gramatickým výkladom ust. § 15 ods. 1
cit. vyhlášky. Za úkon zahrňujúci aj časové hľadisko súd považoval spracovanie upovedomenia o
začatí exekúcie. Pojem doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zahŕňa všetky činnosti exekútora

smerujúce k doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie a teda zahŕňa aj vydanie, spísanie, rozposlanie
a zaevidovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Preto súd nepriznal časovú odmenu za úkon
spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko za uvedený úkon bola priznaná paušálna
odmena a čo je odmeňované paušálnou sumou, nemôže byť odmeňované hodinovou sadzbou podľa
§ 14 cit. vyhlášky.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových kancelársky materiál vo výške 6,10
eur, ktorých náklady na ne nijak nepreukázal a ktoré nie je možné považovať za hotové výdavky v
zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky a zároveň
má súd za to, že takéto náklady na kancelársky materiál sú súčasťou administratívnych prác, ktorých
náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá
v odmene súdneho exekútora.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi
v celkovej výške 73,34 eur + 20 % DPH, t. j. 88,01 eur.Poučenie:

Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.

Proti druhému výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.