Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2007

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/79/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705204378
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2007:6705204378.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu S.

T., a.s., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v B., N. slobody č. X,. proti žalovanému S. Z. Z. - Z. O. č. XX-XX,.
D. - S., IČO: XXXXXXXX,. so sídlom v D., A. B. č. XX,. zastúpenému JUDr. J. K., advokátom so sídlom
vo Z., N. S. č. XX/XX,. o zaplatenie 405.928,- Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ýnahradiť žalovanému trovy konania 65.184,- Sk, na účet JUDr. J. K., advokáta
so sídlom Z., N. S. č. 70/36, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 2. 5. 2005, ktorá bola doručená súdu dňa 3. 5. 2005 domáhal voči

žalovanému, tiež pôvodne aj ešte ako voči žalovanému I) P. U., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom v H.,
K. I. č. XXXX. a tiež pôvodne aj ešte ako voči žalovanému III) D. - M, s.r.o., so sídlom v K. č.
XXX,. IČO: XXXXXXXX. zaplatenia 405.928,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
405.928,- Sk od 30. 3. 2005 až do zaplatenia z titulu náhrady škody, keď žiadal, aby tímto bola
uložená povinnosť nahradiť škodu spoločne a nerozdielne. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodne žalovaný
I) poškodil podzemný telekomunikačný kábel v mesiaci apríl 2004 v D., keď vykonával výkopové práce
nového vodovodného potrubia pre žalovaného. Podľa neho pôvodne žalovaný I) za škodu zodpovedá

podľa § 420 Občianskeho zákonníka porušením § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických
komunikáciách, keď si mal počínať tak, aby pri výkopových prácach nedošlo k poškodeniu podzemného
telekomunikačného kábla. Za túto škodu zodpovedá aj žalovaný, pre ktorého sa tieto výkopové práce
vykonávali, keď tento tiež za túto škodu zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka porušením §
66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, lebo tento mal pôvodne žalovaného
I) poučiť o existencii podzemných telekomunikačných vedení v mieste vykonávania výkopových prác.
Z opatrnosti si uplatnil aj náhradu škody aj proti pôvodne žalovanému III), lebo pôvodne žalovaný I),

ktorý kábel poškodil, vykonával práce pri plnení pracovných povinností pôvodne žalovaného III). Oprava
poškodeného telekomunikačného kábla včítane ušlého zisku si vyžiadala náklady v sume 405.928,- Sk.
Žalovaný, tiež pôvodne žalovaní I) a III) boli vyzvaný na náhradu spôsobenej škody, túto neuhradili, preto
podal voči nim žalobu na súd.

Pôvodne žalovaný III) so žalobou nesúhlasil. Nesúhlas so žalobou odôvodnil tým, že nevykonával
výkopové práce pre žalovaného pre nové vodovodné potrubie, pri ktorých prácach bol poškodený

podzemný telekomunikačný kábel v mesiaci apríl 2004 v D., ani nezamestnával pôvodne žalovaného
I) pri týchto prácach, keď žiadal žalobu voči sebe zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
na jeho strane.O žalobe žalobcu voči pôvodne žalovanému III) súd rozhodol čiastočným rozsudkom č.k. 14C
79/2005-121 zo dňa 28. 3. 2006 v spojení s opravným uznesením č.k. 14C 79/05-128 zo dňa 9. 5.
2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 6. 2006, pričom žalobu žalobcu voči pôvodne žalovanému

III) zamietol a uložil povinnosť žalobcovi nahradiť pôvodne žalovanému III) trovy konania 29.158,- Sk
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že pôvodne žalovaný III) nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, lebo žalovaný si výkopové práce pre rekonštrukciu
vodovodného potrubia úžitkovej vody u pôvodne žalovaného III) neobjednal, pôvodne žalovaný I) pri
reálnom vykonávaní týchto výkopových prác nebol v pracovno-právnom, ani v žiadnom inom právnom

vzťahu voči pôvodne žalovanému III), ktorý by zakladal jeho zodpovednosť na náhradu škody. Medzi
pôvodne žalovaným I) a pôvodne žalovaným III) vykonaným dokazovaním nebol zistený žiaden vnútorný
vzťah k činnosti pôvodne žalovaného I) pri uskutočnení výkopových prác.

Pôvodne žalovaný I) tiež so žalobou nesúhlasil. Nesúhlas so žalobou odôvodnil tým, že síce v dňoch
21. 4. 2004 až 30. 4. 2004 vykonával výkopové práce, konkrétne výkop ryhy pre žalovaného strojom

DH 0411, keď pri tejto výkopovej práci došlo k poškodeniu, resp. k roztrhnutiu dvoch diaľkových
optických káblov, ale pri výkopových prácach postupoval v súlade s príslušnými predpismi, z jeho strany
nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti. O skutočnosti, že sa na mieste výkopu nachádzajú
podzemné telekomunikačné káble informoval sám žalobca, ktorý sám vyznačil v teréne kolíkmi miesta,
kde sú káble uložené a kde sa kopať nemôže. Podľa príslušných predpisov sa v okruhu 1,5 metra od

vyznačeného miesta uloženia káblov nesmie kopať, k porušeniu káblov došlo však až vo vzdialenosti
4,5 metra od vyznačených kolíkov. Predmetná vec bola vyšetrovaná aj príslušným policajným orgánom,
trestné stíhanie bolo prerušené, lebo nebolo preukázané zavinenie ako jeden z predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. On túto činnosť vykonával pre „spoločnosť D. - M“, preto jemu zodpovednosť
za škodu nevznikla podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žiadal voči sebe žalobu zamietnuť.

O žalobe žalobcu voči pôvodne žalovanému I) súd rozhodol čiastočným rozsudok č.k. 14C/79/2005-170
zo dňa 3. 4. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 5. 2007, pričom žalobu žalobcu voči pôvodne
žalovanému I) zamietol a uložil povinnosť žalobcovi nahradiť pôvodne žalovanému I) trovy konania
59.044,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že pôvodne žalovaný I) za škodu

sám nezodpovedá, žalovaný si výkopové práce pre rekonštrukciu vodovodného potrubia úžitkovej vody
u pôvodne žalovaného I) neobjednal, pôvodne žalovaný I) pri vykonávaní týchto výkopových prác bol
v pracovno-právnom vzťahu voči Ing. M. Ď. - D. - M, IČO: XXXXXXXX,. so sídlom podnikania v K. č.
XXX,. a to na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 21. 4. 2004. Preto súd žalobu voči pôvodne
žalovanému I) zamietol.

Žalovaný so žalobou tiež nesúhlasil. Vo vyjadrení zo dňa 3. 10. 2005, ktoré bolo doručené súdu
dňa 3. 10. 2005 k žalobe uviedol, že ju pokladá za nedôvodnú a za neopodstatnenú. Nedopustil sa
žiadneho protiprávneho konania, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so zmienenou škodou, ktorá ujma
naviac je podľa neho neprehľadná a zo strany žalobu nepodložená. Tieto závery potvrdilo napokon aj

vyšetrovanie orgánmi činnými v trestnom konaní, konkrétne policajným orgánom O. P., Úradom justičnej
a kriminálnej polície Z. ČVS: O.-XXXX/X-OSV-ZV-XXXX.. Doposiaľ neobdržal žiadnu faktúru, či iný
hodnoverný doklad potvrdzujúci vznik škody pre žalobcu. Vyčíslenie škody nevyplýva ani zo samotne
žaloby. Z obsahu žaloby nie je možné zistiť, na základe akých skutkových a právnych skutočností
žalobcavyvodzujezáverojehozodpovednostizaškodu,avakýchkonkrétnychskutkovýchokolnostiach

má táto zodpovednosť spočívať. Pri zemných prácach týkajúcich sa výstavby vodovodného potrubia on
neporušil žiadnu zákonnú, ani zmluvnú povinnosť, a ani nezavinil vznik škody pre žalobcu. Má za to, že v
posudzovanom prípade absentujú minimálne dve podmienky pre vznik a akceptáciu jeho zodpovednosti
za škodu, konkrétne jeho protiprávne konanie a príčinná súvislosť medzi takýmto konaním a škodou,
pričom aj samotná škoda vyčíslená žalobcom vyvoláva pochybnosti pre minimálne jej nedostatočnú

špecifikáciu.

Žalobca sa v súdenej veci zúčastnil len jedného pojednávania, konkrétne dňa 19. 1. 2006. Ďalších
pojednávaní, konkrétne dňa 28. 3. 2006, dňa 3. 4. 2007 a dňa 12. 7. 2007 sa nezúčastnil, na tieto
pojednávania bol predvolaný vždy riadne, ani v jednom prípade nepožiadal z dôležitého dôvodu o

odročenie pojednávania, preto súd na týchto pojednávaniach vec prejednal bez jeho prítomnosti,
prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za
škodutaktospôsobenúpodľatohtozákonanezodpovedajú;ichzodpovednosťpodľapracovno-právnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

V § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť za škodu, ako zodpovednosť
za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Predpokladmi tejto zodpovednosti sú protiprávny
úkon, škoda, príčinná súvislosť a zavinenie. Protiprávny úkon sa skladá zo samotnej protiprávnosti a z

úkonu. Protiprávnosť úkonu je v jeho rozpore s objektívnym právom, teda z právnym poriadkom. Úkon
je prejavom ľudskej vôle navonok, v ktorom sa prejavuje psychická a fyzická zložka človeka. Preto,
aby úkon mohol byť kvalifikovaný ako protiprávny, Občiansky zákonník vyžaduje porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov, zo
zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti

za škodu je vznik škody. Škoda je definovaná tak, že ide o majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného. Škoda sa delí na škodu na veciach (majetku), tzv. vecnú škodu a na škodu na
zdraví (živote). Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Zistenie existencie príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou je nevyhnutným predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu. Zavinenie je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti

za spôsobenú škodu. Je definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu
a ku škode. Zavinenie ako psychické vzťah musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty,
teda protiprávny úkon, škodu, tiež príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník pri všeobecnej
zodpovednosti za škodu je založený na princípe zodpovednosti za predpokladané zavinenie. To
znamená, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej

výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce exkulpovať musí preukázať, že na škode z porušenia
právnej povinnosti nenesie vinu.

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, každý je povinný počínať si

tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí, služieb alebo sietí a služieb
a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým
podniku spôsobil.

Dňa 22. 4. 2004 o 10.00 hod. v D. na voľnom priestranstve pri ceste I/50, oproti budove „S. D.“ v smere od

vodného toku S. k ceste I/50 došlo pri práci s bagrom DH 0411 k roztrhnutiu dvoch diaľkových optických
káblov, čím žalobcovi vznikla škoda.

Výkopové práce vykonával s pracovným strojom - bagrom DH 0411 P. U., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom
v H., K. I. č. XXXX, ktorý ešte ako účastník konania, nakoľko v konaní bol označený tiež za jedného zo

žalovaných zistenú skutočnosť potvrdil. Vykonával ich na základe písomnej dohody o vykonaní práce,
ktorú uzavrel dňa 21. 4. 2004 s „I.. M. Ď. D. - M, sídlo XXX. XX. K. XXX,. zástupca Ing. M. Ď.“. Podľa nej
sa zaviazal vykonať pracovnú úlohu: výkop ryhy pre „Z. D. strojom DH 0411“ v období od 21. 4. 2004
do 30. 4. 2004 za odmenu 1.500,- Sk.

Svedok Ing. M. Ď., nar. X.. XX.. XXXX. potvrdil, že žalovaný si u neho ako živnostníka objednal stroj na
vykonávanie zemných prác, pri ktorých dňa 22. 4. 2004 došlo k roztrhnutiu telekomunikačných káblov
žalobcu, pričom v tejto súvislosti doposiaľ vôbec nebol žalobcom oslovený. Na základe objednávky
žalovaného stroj poskytol, strojníkom na tomto stroji, teda výkopové práce pre žalovaného na základe
objednávky žalovaného vykonával P. U.. Stroj, ktorým boli v čase roztrhnutia telekomunikačných káblov

vykonávané výkopové práce P. U. patril jemu, P. U. tieto zemné výkopové práce na tomto stroji vykonával
na základe písomnej dohody o vykonaní práce, ktorú s ním uzavrel.Žalovaný si objednal vykonanie výkopových prác z dôvodu rekonštrukcie vodovodu úžitkovej vody
písomne listom značky RE 22/2004 zo dňa 20. 4. 2004 u „Ď. M. f L. K. D. - M“. V písomnej objednávke
uviedol, že priestor a spôsob vykonávania prác bude upresnený priamo na mieste pri osobnom jednaní

so zástupcom ich organizácie.

Žalovaný na predpísanom tlačive žalobcu 8. 10. 2003 písomne požiadal o vyjadrenie o existencii
telekomunikačných zariadení na stavebnú akciu „rekonštrukcia vodovodu úžitkovej vody SZZ D.“ s
uvedením miesta vykonávania prác a katastrálneho územia „D.“, keď žalobca k tejto žiadosti na tom

istom predpísanom jeho tlačive písomne sa k tejto žiadosti vyjadril dňa 8. 10. 2003 pod číslom: XXX/
XXXX. tak, že pri realizácii plánovanej stavebnej akcie dôjde k styku s telekomunikačným zariadením
miestnejadiaľkovejsietestým,ževďalšíchpodmienkachbolodojednanévytýčeniekáblaskonkrétnymi
zamestnancami žalobcu. Vyjadrenie bolo vydané s platnosťou do dňa 8. 10. 2005.

Dňa 19. 4. 2004 na tvári miesta bolo vytýčené pre tieto stavebné práce, resp. pre účel týchto stavebných

prác podzemné telekomunikačné vedenie a zariadenie žalobcu, o čom bola spísaná písomná zápisnica
o vytýčení podzemného telekomunikačného vedenia a zariadenia zo dňa 19. 4. 2004. Križovanie podľa
tejto zápisnice bolo „orientačne“ zakreslené na situačnom nákrese, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť
zápisnice.

Svedok J. P., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom Z., B. V. č. XXXX/XX. vo svojej výpovedi uviedol, že je
zamestnancom žalobcu od 19. 12. 1985, jeho pracovný pomer u žalobcu stále trvá. V súčasnom období
pracuje u žalobcu v pracovnom zaradení ako technik, v apríli 2004 pracoval u žalobcu ako montér. K
skutkovým okolnostiam prípadu uviedol, že vytyčovať v teréne telekomunikačné káble bol on, a to spolu
s ďalším spolupracovníkom M. V.. Tento už v súčasnom období nie je zamestnancom žalobcu. Pamätal

si, že kábel nebolo možné súvisle vytýčiť. V takomto prípade sa vytyčuje kábel len takým spôsobom, že
podľa knihy káblov sú vyznačené určité body, keď ich porovnaním v teréne sa kábel vytýči. Vytýčenie
sa zakreslilo aj v protokole, keď bolo jeho súčasťou. Po vyhľadaní kábla v teréne označili miesto, trasa
sa vytyčovala kolíkmi, keď označili miesto, kolík na miesto vyznačenia si zabil do zeme sám dodávateľ.
Podľa neho nie je možné pri vytyčovaní sa pomýliť, pretože pri vytyčovaní kábla sa marker nájde, marker

sa hlási. Po danej poruche, teda po pretrhnutí káblov prišiel na tvár miesta, ale nebol tam medzi prvými.
Keď on už prišiel na tvár miesta po pretrhnutí káblov, určité práce s odstraňovaním poruchy už boli
vykonané. Zamestnanci žalobcu, ktorý prišli po poruche na tvár miesta ako prvý povedali, že priestor
narušenia sa má zväčšiť, podľa jeho popisu na mieste pretrhnutia káblov bola veľká jama, kopec blata,
ťažko sa bolo orientovať v teréne. Keď on prišiel na tvár miesta po poškodení, miesto poškodenia bolo už

rozšírené.Kveľkostirozšírenianatvárimiestapoporuchesanevedelpresnevyjadriť,orientačneuviedol
2 metre, možno 2 a pol metra. Pri vytyčovaní káblov sa dávalo aj slovné poučenie, a to vo všeobecnosti,
či to bolo i v tomto prípade to na 100 % nemohol potvrdiť. V tomto prípade telekomunikačný kábel mal
byť umiestnený v hĺbke 110 cm, je na to norma. Tiež mal byť prikrytý fóliou, fólia mala byť oranžovej
farby, je tiež na to norma.

Svedok Ing. M. V., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom Z., J. D. č. XXXX/X. vypovedal, že u žalobcu pracuje asi od
1. 1. 1993, keď je jeho zamestnancom stále. V súčasnom období u neho pracuje ako špecialista centra
sieťovej infraštruktúry juh. V apríli 2004 pracoval u žalobcu v pracovnom zaradení ako koordinátor tímu
údržbyoptickejsiete.Kskutkovýmokolnostiamprípaduvypovedal,žeprivytyčovanítelekomunikačného

vedeniavterénenebol.Káblevytyčovalivšakjehoľudia,tedaľudia,ktorípopracovnejstránkevtomčase
podliehali jemu. V tomto prípade ho títo neinformovali o vytyčovaní káblov v teréne, nebol na to dôvod.
Vo všeobecnosti vypovedal, že vytyčovanie káblov v teréne sa robí rozdielne u metalických káblov a
u optických káblov, i keď navonok vytyčovanie môže vyzerať, že sa robí rovnako, ale u týchto dvoch
druhov káblov ide o odlišný princíp pri vytyčovaní. V súdenom prípade boli vytyčované optické káble. V

prípade optických káblov pri výstavbe trasy, teda pri ukladaní týchto káblov sa na káble ukladajú určité
značky, označené ako markery. Čo sa týka týchto markerov je pravidlo, že musia byť umiestňované
na optické káble v určitej vzdialenosti. V súčasnom období je táto vzdialenosť minimálne 30 metrov.
Takto sa markery umiestňujú na optické káble, ak sú káble umiestňované rovno. Ak však dochádza k
ich vybočeniu a toto vybočenie je väčšie ako 30 centimetrov, markery sa musia umiestniť presne na

zlom vybočenia. Tieto markery sa na optické káble zakladajú preto, lebo podľa nich sa optické káble
vyhľadávajú, pričom pri vyhľadávaní sa pri týchto optických kábloch dá nájsť jedine miesto markera.
Čo sa týka metalických káblov, na tieto sa markre vôbec nezakladajú. Takýto metalický kábel sa však
dá nájsť v celom jeho priebehu. To neplatí u optických káblov. Pri týchto, keď vyhľadávať narazí namarker, správa sa ináč ako inokedy a to akusticky i signalizačne, čo vyhodnotí pracovník, ktorý robí
vyhľadávanie. Samozrejme tento pracovník musí vedieť toto vyhodnotiť. Kedy sa robila výstavba práve
týchto optických káblov sa vyjadriť nevedel, malo by to vyplývať z technickej dokumentácie, ale podľa

neho iste tieto markre boli umiestnené i na tieto optické káble. On sám vytýčil v teréne v iných prípadoch
trasy takýchto optických káblov takýmto spôsobom veľa krát. Podľa neho jediný prípad, kedy by mohlo
dôjsť k chybnému vytýčeniu optických káblov v teréne je vo vzdialenosti do dvoch metrov od koľají,
ktoré sú elektrifikované. V praxi sa nestretol s nejakými inými odchýlkami. Čo sa týka daného prípadu,
on na tvár miesta prišiel až potom, čo káble boli už pretrhnuté. Išlo o dosť vážnu poruchu, bol na tvári

miesta medzi prvými. Išlo o poruchu množstva telefónnych liniek, a to aj medzinárodných. Na tvári
miesta videl výkop, bager, poškodené káble. On mal za úlohu, aby prevádzka telekomunikačných sietí
bola, čo aj dočasným spôsobom obnovená. Preto požiadal bagristu, ako aj ľudí zo záhradkárov, aby
mu pomohli. Bagrista na jeho žiadosť rozšíril dosť široko miesto, kde došlo k pretrhnutiu káblov. Aby
bolo možné dostať sa na konce káblov, kde už neboli porušené, boli nútení vykopať ďalšie dve jamy
vo vzdialenosti do 100 metrov od miesta poruchy. Išlo o veľmi zlý terén, o bažiny, pracovalo sa vo

vode a v blate. Kolíkom na tvári miesta zvlášť nevenoval pozornosť, pre neho bolo dôležité spustiť
prevádzku. Policajti na tvár miesta prišli až potom, keď už miesto, kde došlo k pretrhnutiu káblov bolo
rozkopané. Avšak pred policajtami prišla na tvár miesta i ich právna zložka, teda právna zložka jeho
zamestnávateľa, ktorá si zabezpečila fotodokumentáciu. Podľa jeho požiadavky miesto, kde došlo k
pretrhnutiu telekomunikačných káblov bolo rozšírené, čo sa týka výkopu zhruba na tri metre. Neskôr, keď

sa situácia ukľudnila bol nájdený jeden marker, a to v kope hliny, na kraji, podľa neho musel byť vykopaný
ako prvý, teda hneď na začiatku. Pamätal si na to veľmi dobre, lebo tento istý marker, pretože nebol
poškodený,bolumiestňovanýpriopraveopätovnenakábel.Podľasvedkamarkrenaoptickékáblevtom
čase, teda v čase ich výstavby mali byť umiestňované vo vzdialenosti od 50 do 60 metrov, v súčasnom
období sa umiestňujú vo vzdialenosti minimálne 30 metrov od seba, až na výnimky ich vybočenia. Aby

prijímač, teda vyhľadávač mohol marker zamerať, marker musí byť umiestnený aj v správnej hĺbke od
nula do dvoch metrov, teda ak by bol umiestnený napríklad v hĺbke 4 metre, vyhľadávač ho nezamerá.

Svedok K. K., nar. X.. X.. XXXX,. bytom D., N. č. XXX/XX. k veci vypovedal, že v apríli roku 2004 bol
policajtom O. riaditeľstva policajného zboru Z., úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného

vyšetrovania D.. Od 1. 1. 2005 už nie je v policajnej činnej službe. S odstupom času k udalosti uviedol,
že si pamätá, že z titulu svojej práce, ako policajný orgán prišiel na tvár miesta potom, čo došlo k
pretrhnutiu telekomunikačného vedenia. Pamätal si, že tam bola zvada. Čas, kedy prišiel na tvár miesta
si nepamätal, prišiel tam v rámci výjazdu. Bol tam zo strany policajného orgánu sám. Kde bol kábel
roztrhnutý, potom, čo prišiel na tvár miesta on, išlo o široko rozkopaný priestor. Záhradkári povedali,

že to bolo rozkopané do šírky na príkaz tých pánov, čo prišli z telekomunikácií. Na tvári miesta sa
nedala zistiť trasa vytýčenia káblov, všetko bolo rozkopané, výkop bol široký, s odstupom času akú
mal šírku, to si už nepamätal, bol to dosť neštandardný výkop. Čo videl na tvári miesta, to zachytil vo
fotodokumentácii. Čo sa týka kolíkov, videl, že tieto tam boli, avšak niektoré už porozhadzované. Zvada
bola preto, lebo záhradkári tvrdili, že kopali podľa vytýčenia, tí čo boli z telekomunikácií tvrdili, že trasa

bola dobre vytýčená, ale telefonovali pritom niekde, keď nevedel uviesť kde, pričom sa pýtali, či skutočne
bola dobre trasa vytýčená, či nemohlo dôjsť k zlému vytýčeniu trasy.

Svedok Š. K., nar. X.. X.. XXXX,. bytom D., N. č. XXX/X. vypovedal, že je členom žalovaného, konkrétne
aj členom jeho výboru a to stále, bol ním aj v roku 2004. Sám bol na tvári miesta, keď došlo k vytyčovaniu

telekomunikačných káblov, bolo to 19. 4. Za žalovaného tam okrem neho bol ešte vtedajší jeho predseda
Ing. R. E. a za druhú záhradkársku osadu XXXX. M. P. a Š. S.. Vytyčovanie prebiehalo tak, že tí čo
prišli z telekomu začali vytyčovať od cesty a to tak, že kde ukázali nohou, tak M. P. zabil kolík. Trasa
vytyčovania bola v celkovej dĺžke od 100 do 120 metrov. Kolíky sa vytyčovali v teréne len v dĺžke od 30
do 40 metrov na trase, viacej nie. Podstatná časť lúky, kde sa trasa vytyčovala bola bažina. Stavebnými

prácami mali cieľ práve túto bažinu odvodniť. Pracovníci z telekomu nedali žiadne poučenie, ako sa má
kopať, koľko sa má kopať. Povedali len to, že zhruba 1,5 metra z jednej a z druhej strany, kde sa pretínajú
trasy kábla s trasou kopania, aby kopali ručne. To bolo všetko. Drevené kolíky, resp. vzdialenosti medzi
drevenými kolíkmi neboli rovnaké. Zabíjali sa od seba vo vzdialenosti od 5 do 6 metrov. Týchto kolíkov
bolo sedem, osem kusov, najviac tak do desať kusov. Keď pracovníci z telekomu vytyčovali trasu, mali

prístroj, chodili s ním doprava, doľava. Telekomunikačné káble pretínali trasu kopania v jednom bode.
Trasa sa začala kopať 21. apríla, v tento deň bol pri výkopových prácach. Hneď prvý deň sa začalo
kopať bagrom smerom od studne. Doplnil, že mali vytýčenú trasu aj ich starého pôvodného potrubia
kolíkmi, popri tomto sa malo kopať bagristom pre nové potrubie, v prvý deň začatia výkopových prács bagristom si prešli celú trasu, pričom mu povedali, že musí kopať pol metra od vytýčenia kolíkmi od
starého potrubia. Prvý deň sa ručne nekopalo, čo sa týka druhého dňa, boli tu už pripravení chlapi,
chceli kopať aj ručne, ale nedalo sa, preto sa kopalo strojom. Chceli, aby sa vykopala ryha, aby do nej

stiekla voda, lebo v mieste výkopových prác bola bažina. Druhý deň, teda 22. 4. došlo k pretrhnutiu
telekomunikačných káblov pri kopaní bagrom. Podľa neho to bolo vo vzdialenosti 5 alebo 6 metrov od
vytýčenia miesta križovania. Stalo sa to o 10.00 hod. Boli v šoku, že natrafili na kábel. On to oznámil
svojmu predsedovi, medzitým už prišli pracovníci z telekomu. Prikázali v mieste pretrhnutia káblov urobiť
široký výkop. Až následne prišli policajti. Káble boli úplne pretrhnuté, ochranná fólia tam nebola. Žiadne

tanier oranžovej farby, ako marker nevideli, len pracovníci z T. povedali, že ho tam našli. On sám tento
marker nevidel.

Svedok Š. H., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom D., A. B. č. XXX/XX. k veci vypovedal, že v apríli 2004 a
napokon i doposiaľ je podpredsedom žalovaného. Predtým bol 20 rokov jeho predsedom. Po ňom sa stal
predsedom Ing. R. E.. Sám pri vytyčovaní telekomunikačných káblov osobne nebol. Bol však prítomný

v čase, keď došlo k pretrhnutiu káblov. V akej vzdialenosti boli od seba drevené kolíky vzdialené, to
nevedel povedať. Š. K. ukazoval bagristovi, kade sa má kopať, ako sa má kopať. Ten pokračoval bagrom
smerom dozadu, smerom k ceste. Bolo asi 10.00 hod., keď počul bagristu vykríknuť, išiel sa pozrieť a
videl, že kábel je pretrhnutý. Bolo to však od dreveného kolíka, ktorým bola vytýčená trasa križovania
telekomunikačného vedenia z ich trasou vo vzdialenosti asi 6 metrov, čo aj odkrokoval. Teda asi 6 metrov

pred kolíkom došlo k roztrhnutiu tohto kábla. Potom Š. K. volal ich predsedu Ing. R. E., ktorý sa nehlásil.
Medzitým prišli pracovníci z telekomunikácií, keď žiadali priestor rozšíriť. Priestor rozšírili o 5 alebo 6
metrov, presne nevedel uviesť. Podľa neho sa to stalo preto, že telekomunikácie zle vytýčili kábel. To
však zistil až potom, keď mal doklady od Ing. R. E., pretože podľa nákresu na zápisnici o vytýčení
podzemného telekomunikačného vedenia a zariadenia zo dňa 19. 4. 2004 mal byť ich kábel umiestnený

vo vzdialenosti 13 metrov od cesty, čo v skutočnosti bolo podstatne ďalej do cesty. Žiadnu fóliu v mieste
pretrhnutiakáblovnevidel,anižiadenznak.Porozšírenípriestoru,kdedošlokpretrhnutiukáblovnatiekla
do priestoru voda, všade boli bažiny, zamestnanci z telekomunikácií priniesli čerpadlá a odčerpávali
vodu.

Z vyšetrovacieho spisu O. riaditeľstva P. vo Z., úradu justičnej a kriminálnej polície P. Z., ČVS: O.-
XXXX/X-OSV-ZV-XX. súd zistil, že dňa 22. 4. 2004 oznámil D. F., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom Z. S.,
Š. č. 386/2, zamestnaný S. T. Z., že dňa 22. 4. 2004 v dobe o 10.00 hod. do šlo v D. pri ceste I./
XX oproti S. pri výkopových prácach k roztrhnutiu dvoch diaľkových optických káblov, následkom čoho
došlo k výpadku spojovacích vedení do ústrední D. H., H., K., K., D., D., Z. S. a k výpadku prenajatých

okruhov medzi Z. a D., Z. a H., Z. a V. K., Z. a R. S., keď z telekomunikačnej prevádzky bolo vyradených
spolu 6.295 účastníkov ku škode S. T., a.s,. B., N. S. č. X.. Za účelom zistenia páchateľa uvedeného
trestného činu bolo vykonané vyšetrovanie oddelením skráteného vyšetrovania v D.. Po oznámení bola
dňa 22. 4. 2004 o 13.40 hod. vykonaná obhliadka miesta činu, kde bolo zistené, že miesto pretrhnutia
káblov bolo v čase obhliadky znehodnotené pracovníkmi S. T., odstraňovaním poruchy. K veci boli

vypočuté osoby Z. S. č. XXXX. D., ktoré sa v čase pretrhnutia káblov nachádzali na mieste, osoby, ktoré
vykonávali výkopové práce a boli prítomné pri vytyčovaní káblov, kde vykonaným vyšetrovaním neboli
zistené také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali zavinenie pretrhnutia káblov členmi Z. S. č. XXXX. D.
alebo osôb podieľajúcich sa na výkopových prácach. Uznesením ČVS: O..XXXX/X-OSV-ZV-XXXX. zo
dňa 12. 12. 2004 bolo trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky

všeobecne prospešného zariadenia podľa § 184 Trestného zákona prerušené, nakoľko sa nepodarilo
zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému nie je
dôvodná. Žalobca bol povinný v konaní preukázať tri zo štyroch predpokladov zodpovednosti za škodu,

konkrétne protiprávny úkon, škodu, a tiež príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V
žalobe zo dňa 2. 5. 2005 veľmi všeobecne bez konkrétnejších skutkových okolností uviedol, že žalovaný
za škodu zodpovedá preto, lebo mal povinnosť poučiť o existencii podzemných telekomunikačných
vedení v mieste vykonávania výkopových prác P. U., ktorý tieto výkopové práce vykonával. Tvrdil, že
žalovaný porušil zákonnú právnu povinnosť podľa § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických

komunikáciách, keď porušenie videl práve v povinnosti žalovaného poučiť P. U. o existencii podzemných
telekomunikačných vedení v mieste vykonávania výkopových prác. V § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003
Z.z., o elektronických komunikáciách je zakotvená všeobecná povinnosť, podľa ktorej každý je povinný
počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí, služieb alebo sietía služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu,
ktorú tým podniku spôsobil. Bolo však povinnosťou žalobcu preukázať v čom spočíva porušenie tejto
všeobecnej zákonnej povinnosti žalovaným. Tento predpoklad zodpovednosti za škodu však žalobca

nepreukázal. Je nepochybné, že dňa 22. 4. 2004 o 10.00 hod. v D. na voľnom priestranstve pri cesta
I/., oproti budove „S. D.“ v smere od vodného toku S. k ceste I/XX došlo pri práci s bagrom DH
0411 k roztrhnutiu dvoch diaľkových optických káblov. Tieto výkopové práce vykonával s pracovným
strojom bagrom DH 0411 P. U., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom H., K. I. č. XXXX. na základe písomnej
dohody o vykonaní práce zo dňa 21. 4. 2004, ktorú mal uzatvorenú s podnikateľom Ing. M. Ď., nar.

X.. XX.. XXXX,. podnikajúcim pod obchodným menom Ing. M. Ď. - D. - M. T. medzi nimi bol založený
pracovno-právny vzťah. Výkopové práce si u podnikateľa Ing. M. Ď. - D. - M objednal žalovaný.
Tento bol stavebníkom, tiež investorom výkopových prác, pri ktorých došlo k roztrhnutiu podzemného
telekomunikačného vedenia žalobcu. Ďalej je nepochybné, že žalovaný pred začatím výkopových
prác požiadal žalobcu o vyjadrenie o existencii telekomunikačných zariadení v mieste vykonávania
výkopových prác žiadosťou zo dňa 8. 10. 2003. Na túto žiadosť žalobca sa písomne vyjadril dňa 8.

10. 2003 tak, že pri realizácii týchto prác dôjde k styku s telekomunikačným zariadením jeho miestnej i
diaľkovej siete s podmienkou potreby vytýčenia trasy tohto styku. Trasa v teréne bola vytýčená, o čom
svedčí zápisnica o vytýčení podzemného telekomunikačného vedenia a zariadenia zo dňa 19. 4. 2004.
Tu bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že vytýčenie trasy podzemného telekomunikačného vedenia a
zariadenia bolo v teréne správne. Žalobca na preukázanie tohto však neprodukoval žiadne konkrétne

a nepochybné dôkazy. Zápisnica o vytýčení podzemného telekomunikačného vedenia a zariadenia
zo dňa 19. 4. 2004 sa odvoláva len na orientačné zakreslenie križovania v situačnom nákrese, ktorý
tvoril neoddeliteľnú súčasť tejto zápisnice. Išlo ako súd zistil z výpovedí svedkov J. P. a Ing. M. V. o
vytýčenie trasy optických telekomunikačných káblov, ktoré resp. trasa ktorých bola vytyčovaná v teréne
prostredníctvom markrov. Svedok Ing. M. V. pri vytýčení trasy týchto káblov v teréne osobne nebol,

z jeho výpovede vo všeobecnosti vyplynulo, ako v teréne má prebiehať vytyčovanie trasy optických
telekomunikačných káblov. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že ak trasa optických káblov má byť vytýčená
v teréne správne, vyžaduje sa splnenie určitých noriem už pri výstavbe optických káblov, aby bolo
možné v budúcnosti v prípade potreby vytýčiť ich trasu. Žalobca bol povinný v konaní produkovať
dôkazy o tom, akým spôsobom optické káble pri výstavbe boli ukladané do terénu, ďalej preukázať,

či boli splnené všetky normy pri ich výstavbe, čo sa týka ukladania markerov na optické káble, keď o
tomto žalobca neprodukoval žiadne dôkazy. Tiež okrem situačného orientačného nákresu nepredložil
žiaden konkrétny dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že trasa optických káblov pri vytyčovaní v
teréne bola vytýčená správne. Lebo len v prípade preukázania tejto skutočnosti by prichádzalo do úvahy
porušenie zákonnej právnej povinnosti uvedenej v § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických

komunikáciách žalovaným. Závažnou skutočnosťou v súdenom prípade je i to, že po tom, čo došlo
k roztrhnutiu optických telekomunikačných káblov sám žalobca znemožnil zistenie na tvári miesta, či
k roztrhnutiu optických telekomunikačných káblov došlo v mieste vytýčenia trasy križovania s trasou
výkopových prác, ktoré boli realizované pre žalovaného. Všetci svedkovia, ktorí boli vypočutí v konaní
potvrdili, že ešte pred príchodom policajného orgánu na tvár miesta došlo zo strany žalobcu na základe

jeho pokynov k podstatnému rozšíreniu miesta pretrhnutia optických telekomunikačných káblov, keď ani
policajný orgán, ktorý danú udalosť vyšetroval nemohol spoľahlivým spôsobom zistiť skutkový stav na
tvári miesta, keď z fotodokumentácie, ktorá bola zabezpečená policajným orgánom pri vyšetrovaní danej
udalosti nemožno zistiť, kde konkrétne došlo k roztrhnutiu optických telekomunikačných káblov, teda či
to bolo v mieste vyznačenia. Preto je nepodstatné, či žalovaný mal tvrdenú poučovaciu povinnosť vo

vzťahu k P. U., alebo nemal. Pochybnosti o tom, či trasa križovania bola vytýčená správne prejavili i
samotní zamestnanci žalobcu, ktorí sa dostavili na tvár miesta potom, čo optické káble boli roztrhnuté,
ako to vyplýva z výpovede svedka K. K., ktorý v tom čase ešte v policajnej činnej službe predmetnú
udalosť v rámci policajného vyšetrovania vyšetroval, keď napokon ani výsledky vyšetrovacieho konania
vedeného v tejto veci Okresným riaditeľstvom PZ vo Z., úradom justičnej a kriminálnej polície P. Z.

pod ČVS: O.-XXXX/.X-O.-Z.-XX nedospeli k iným záverom. I z tohto konania vyplýva, že dňa 22. 4.
2004 bola vykonaná policajným orgánom ohliadka tvaru miesta, kde bolo zistené, že miesto pretrhnutia
káblov v čas ohliadky bolo znehodnotené zamestnancami žalobcu pri odstraňovaní poruchy. Je tiež na
úvahu,prečožalobcanepredložilfotodokumentáciuzmiestapretrhnutiaoptickýchkáblov,ktorúvyhotovil
podľa svedka Ing. M. V. a prečo teda v tomto ohľade zostal nečinný. O poškodení telekomunikačného

zariadenia žalobca predložil jediný dôkaz a to protokol o poškodený telekomunikačného zariadnia j.č.:
B.-XXXX/XXXX. zo dňa 26. 4. 2004, ktorý schematický nákres situovania telekomunikačného zariadenia
vmiestepoškodeniasozákladnýmiúdajmipodľatechnickejdokumentácieapodľazistenýchskutočností
podľa bodu 19. neobsahuje. Navyše tento protokol bol spísaný až dňa 26. 4. 2004, keď ku škodedošlo dňa 22. 4. 2004. Nakoľko žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, súd
žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol. Treba tiež prisvedčiť obrane žalovaného v tom, že žalobca
nepreukázal spoľahlivým spôsobom ani rozsah škody, keď na preukázanie rozsahu škody predložil

jedine faktúru č. 0031003440 zo dňa 13. 4. 2005 na sumu 405.928,- Sk, vystavenú pre odberateľa „D.
- M, s.r.o. K. XXX“. a ako podklad k tejto faktúre ním vyhotovenú „výslednú kalkuláciu“ zo dňa 26. 4.
2004 v sume 74.939,52 Sk a zo dňa 3. 5. 2004 v sume 235.666,47 Sk, ktorú špecifikoval ako škodu
spočívajúcu v oprave poškodeného podzemného telekomunikačného vedenia, ktorú vyčíslil vo faktúre
na sumu 310.606,- Sk a výpočet ušlého zisku v sume 95.321,991 Sk, ktorý vo faktúre vyčíslil na sumu

95.322,- Sk. Tieto dôkazy jednoznačným spôsobom nepreukazujú rozsah škody.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, žalovaný bol v
konaní voči žalobcovi plne úspešný, vzniklo mu preto právo voči žalobcovi na náhradu účelných trov
konania. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 65.184,- Sk. Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z odmeny za 7 úkonov právnej pomoci po 9.150,- Sk, spolu v sume 64.050,- Sk, k tomu

7-krát režijný paušál, z toho 3-krát po 150,- Sk, z toho 2-krát po 164,- Sk a z toho 2-krát po 178,-
Sk, spolu v sume 1.134,- Sk, spolu trovy právneho zastúpenia v sume 65.184,- Sk. Úkonmi právnej
pomoci boli príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k výzve, vyjadrenie k žalobe, účasť na štyroch
pojednávaniach dňa 19. 1. 2006, dňa 28. 3. 2006, dňa 3. 4. 2007 a dňa 12. 7. 2007. O trovách konania
súd rozhodol tiež s poukazom na § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej s poukazom na

§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a s poukazom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z., o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy konania je žalobca povinný nahradiť
žalovanému na účet jeho advokáta vedený vo V., a.s., Z., pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX,. VS:
XXXXXX,. na meno: JUDr. J. K., Advokátska kancelária, N.. S. č. XX/XX,. XXX. XX. Z..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204
ods. 1, prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazyb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, preto sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205 a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)