Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217204583
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8217204583.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: Sociálna poisťovňa v
Bratislave, so sídlom ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava proti žalovanému: C. C., T.. XX.XX.XXXX,
U. H. C.M. XXX, XXX XX H., U..Č.. H. Y. XX, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Svätoslav Vaško,
advokát so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 2.654,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.327,25 Eur mesačnými splátkami vo výške

50,00 Eur splatnými vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do
úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky
riadne a včas.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Stranám sporu n e p r i z n á v nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 07.07.2017, voči žalovanému domáhala zaplatenia
sumy 2.654,50 Eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T
28/2016 zo dňa 23.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2016, bola schválená Dohoda
o vine a treste, kde žalovaný C. C. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na z draví
podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, že dňa 04.03.2016 fyzicky
napadol I. S., T.. XX.XX.XXXX, H. Y.C. XX, H., pričom jej spôsobil zranenia s následkom pracovnej

neschopnostido04.03.2016do01.03.2017.VsúvislostisuznanímI.U.S.zapráceneschopnúžalobkyňa
jej vyplatila nemocenské dávky a to nemocenské za obdobie od 14.03.2016 do 01.03.2017 vo výške
2.654,50 Eur. Na základe uvedeného vzniklo žalobkyni podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov právo voči žalovanému na náhradu škody, ktorá vznikla
výplatou nemocenských dávok - nemocenského p. I. S. v dôsledku zavineného protiprávneho konania
žalovaného. Preto žalobkyňa vyzvala žalovaného k dobrovoľnému zaplateniu vyplatených dávok výzvou
č. 25/2017 zo dňa 11.04.2017, pričom žalovaný do podania žaloby dlžnú sumu neuhradil.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 14.07.2017 č.k. 5C/35/2017-10, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.654,50 Eur s tým, že žalobkyni náhradu trov konania
nepriznal. Následne uznesením zo dňa 10.08.2017 bol platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 267
ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušený z dôvodu, že žalovaný voči nemu podal včas odpor s
odôvodnením

3. V odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol súdu doručený dňa 08.08.2017, žalovaný rozporoval
obdobie práceneschopnosti poškodenej I. S., teda obdobie, počas ktorého poškodená poberalanemocenské dávky (od 14.03.2016 do 01.03.2017). Uvedené obdobie nekorešponduje s obdobím
liečenia podľa znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom
Bardejov pod sp. zn. 1T/28/2016. Aj z rozsudku trestného súdu vyhláseného v tomto konaní vyplýva zo

skutkovej vety výrokovej časti, že žalovaný mal spôsobiť poškodenej I. S. zranenia s dobou liečenia 8
týždňov. Z potvrdenia žalobcu zo dňa 06.04.2017 priloženého k žalobe vyplýva, že žalobca poskytoval
nemocenské dávky až za obdobie 50 týždňov. Má za to, že existuje dôvodné podozrenie z toho,
že v danom prípade došlo k značnému premršteniu dĺžky práceneschopnosti poškodenej I. S.Y. a
tým k neodôvodnenému poberaniu nemocenských dávok oproti reálnemu poberaniu týchto dávok za

takéto poškodenie/poranenie, na čo poukázal aj znalec v znaleckom posudku vypracovanom v trestnom
konaní.

4. Vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 21.01.2019, žalovaný uviedol, že prvostupňový súd
pri rozhodovaní by mal prihliadnuť aj na moderačné ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/27/2005 v spojení s

rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/306/2006 v právnej veci Sociálna poisťovňa c/a H.Š.
za účasti vedľajšieho účastníka KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., podľa ktorého súd sa zaoberal a použil
moderačné ustanovenie na prejednávanú vec/prípad. Navrhovateľ si uplatňoval náhradu vyplatených
dávok zo sociálneho poistenia voči odporcovi za účasti vedľajšieho účastníka, ktoré vyplatil pozostalým
v zmysle § 31 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Prvostupňový, aj odvolací súd použili

moderačné pravidlo a znížili náhradu uplatňovanú Sociálnou poisťovňou, pričom v tomto prípade išlo
o náhradu, ktorú si uplatňovala Sociálna poisťovňa a považovala túto náhradu za regresný nárok voči
vinníkovi (odporcovi), keďže v dôsledku konania odporcu musela Sociálna poisťovňa ako navrhovateľ
vyplatiť dávky pre pozostalých (strana 2 rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/306/2006).

5. Žalobkyňa v podaní, doručenom súdu dňa 15.03.2019, k podaniu žalovaného (odsek 4 odôvodnenia)
uviedla, že v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne. S poukazom na rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1T/28/2016 uviedla,
že moderačné právo súdu sa v tomto prípade nemôže uplatniť, keďže žalovaný bol uznaný vinným, že
inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví. Poškodená utrpela komplikovanú

trieštivú zlomeninu horného konca ramennej kosti a iné mnohopočetné časti, ktoré si vyžadovali aj
dlhodobú pracovnú neschopnosť, keďže bola zamestnaná u zamestnávateľa Mesto Bardejov - druh
práca: upratovacie práce.

6. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného,

svedkov I. S.Y., D. C., I.. F. G., I.. S. C., I.. N. N., oboznámením listín a to rozsudku Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 1T/28/2016, potvrdenia o výške vyplatených dávok, výzvy Sociálnej poisťovne
adresovanej žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy, spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn.
1T/28/2016 (z neho znalecký posudok číslo 182/2016 MUDr. I. Y. ku dňu 12.05.2016 - závery znaleckého
posudku),potvrdeniaodočasnejpráceneschopnosti,sumárunemocenskýchdávok,prepúšťacejsprávy,

lekárskych správ - nálezov, žiadosti o dávku sociálneho poistenia, odborného posudku o invalidite,
potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, vyjadrenia žalovaného, spisu Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 7C/4/2017 (z neho pracovnú zmluvu D. C., výplatnú pásku z októbra 2016, rodné
listy, faktúru za dodávku elektriny - nedoplatok, faktúru za internet, SIPO doklady na meno D. S. - svokra
žalovaného), potvrdenia o platení školskej družiny, školských obedov, zmluvy o spotrebiteľskom úvere),

ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1T/28/2016-78 zo dňa 23.08.2016 vyplýva, že ním bola
podľa § 334 ods. 4 Tr. por. schválená dohoda o vine a treste uzatvorená dňa 23.06.2016 pod sp. zn.
Pv 259/16 na Okresnej prokuratúre v Bardejove medzi prokurátorom JUDr. N. N. a obvineným C. C. a

potvrdil ju týmto rozsudkom, ktorým bol obvinený uznaný vinným, že dňa 04.03.2016 okolo 10.30 hod.
na dvore rodinného domu č. XX na ul. Y. D. H. v podnapitom stave fyzicky napadol I. S., T.. XX.XX.XXXX,
U. H. H., O.. Y. Č.. XX a to tak, že po predchádzajúcej výmene názorov týkajúcich sa platenia faktúr za
spotrebovanú vodu, podišiel k nej a v zlosti oboma rukami ju sotil do ramien, následkom čoho stratila
rovnováhu a spadla na zem, kde pri tom pravou rukou narazila na chodníkový obrubník, čím jej takto

svojim konaním spôsobil trieštivú zlomeninu hornej časti pravej ramennej kosti s posunom úlomkov s
dobou liečenia až osem týždňov, teda inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na
zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2016.8. Zo znaleckého posudku č. 182/2016 zo dňa 12.05.2016 vypracovaného znalcom MUDr. I. Y., znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia)

vo veci ublíženia na zdraví pošk. I. S. (číslo spisu ČVS: ORP-XXX/BJ-H.-XXXX, vedenej na Okresnom
súde Bardejov pod sp.zn. 1T/28/2016) vyplýva, že z príslušnej zdravotnej dokumentácie znalec zistil, že
poškodená utrpela trieštivú zlomeninu hornej časti pravej ramennej kosti s posunom úlomkov, s dĺžkou
liečenia spojenou s práceneschopnosťou v danom prípade 7-8 týždňov.

9. Z potvrdenia o výške vyplatených dávok zo dňa 06.04.2017 vystaveného Sociálnou poisťovňou,
pobočka Bardejov vyplýva, že I. S.Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX/XX, H. boli vyplatené nemocenské
dávky vo výške 2.654,50 Eur od 14.03.2016 do 01.03.2017.

10. Z výzvy Sociálnej poisťovne pobočka Bardejov č. 25/2017 zo dňa 11.04.2017 adresovanej
žalovanému vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného nahradiť jej škodu, ktorá vznikla Sociálnej

poisťovni výplatou nemocenských dávok I. S., T.. XX.XX.XXXX, H. H., Y. XX vo výške 2.654,50 Eur.
Výška vyplácaných dávok v jednotlivých mesiacoch podľa predmetnej výzvy bola v mesiaci 3/2016 vo
výške 135,40 Eur, v mesiaci 4/2016 vo výške 225,60 Eur, v mesiaci 5/2016 vo výške 233,10 Eur, v
mesiaci 06/2016 vo výške 225,60 Eur, v mesiaci 07/2016 vo výške 233,10 Eur, v mesiaci 08/2016 vo
výške 233,10 Eur, v mesiaci 09/2016 vo výške 225,60 Eur, v mesiaci 10/2016 vo výške 233,10 Eur, v

mesiaci 11/2016 vo výške 225,60 Eur, v mesiaci 12/2016 vo výške 233,10 Eur, v mesiaci 01/2017 vo
výške 233,10 Eur, v mesiaci 02/2017 vo výške 210,50 Eur a v mesiaci 03/2017 vo výške 7,60 Eur.

11. Z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného MUDr. S. S., praktickým lekárom
pre dospelých vyplýva, že I. S. zamestnaná u zamestnávateľa Mesto Bardejov bola neschopná práce

od 04.03.2016 z dôvodu diagnózy S-42-23. Schopná práce bola od 02.03.2017, pričom ako konečná
diagnóza bola uvedená S-42.

12. Z lekárskej správy - Zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej v súlade s § 189 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dňa 05.04.2017 Sociálnou poisťovňou, pobočka Bardejov

vyplýva, že predmetom posudzovania je posúdenie invalidity na žiadosť poistenca I. S. o invalidný
dôchodok zo dňa 05.04.2017, pričom jej dočasná pracovná neschopnosť trvá od 04.03.2016 do - - -,
pričom podporné obdobie uplynie dňa 02.03.2017 a jej ošetrujúcim lekárom je MUDr. S. S.. V časti
„Terajšie ochorenie“ je uvedené: Dňa 08.03.2016 prijatá na odd. úrazovej chirurgie po úraze (bola
napadnutá inou osobou) pre vnútrokĺbovú zlomeninu horného konca ramennej kosti vpravo s posunom,

dňa 09.03.2016 uskutočnená operácia. Následne pravidelné kontroly a liečba na traumatologickej
ambulancii, absolvovala rehabilitáciu. V 08/2016 odstránenie OS materiálu. Napriek intenzívnej liečbe
pretrváva obmedzená hybnosť v pravom ramene, jemná motorika pravou rukou nemožná, oslabená
svalová sila, bolesti v ramene, v zápästí. V časti „Subjektívne ťažkosti“ sa uvádza: Celková slabosť,
znížená výkonnosť, bolesti pravej HK v ramene, predlaktie, v zápästí, oslabená úchopová sila,

jemná motorika nemožná, obmedzená pohyblivosť v plecovom kĺbe, zvýšené potenie, cíti sa veľmi
unavená, bolesti hlavy. Posudkový lekár MUDr. S. C. na základe uvedených podkladov zo zdravotnej
dokumentácie, jeho vyjadrení a vlastného vyšetrenia uznal poškodenú I. S. invalidnou. Súčasne uvádza,
že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené
do Kapitoly XV, Oddielu F, pod Položku 9, písmeno b. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 40 %. Je to horná hranica z daného percentuálneho rozpätia 30 - 40 %. Na
ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú
funkčný stav organizmu posudkový lekár navyšuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti o 5 % (najviac o 10 %). Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45
%. Dátum vzniku invalidity bol určený na 03.03.2017, dátum kontrolnej lekárskej prehliadky bol určený

na 04/2019, kedy je reálny predpoklad zmeny zdravotného stavu a z toho vyplývajúcej zmeny miery
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

13. Z Odborného posudku o invalidite I. S. zo dňa 05.04.2017 vystaveného Sociálnou poisťovňou,
pobočka Bardejov vyplýva, že bola posudzovaná 54 ročná žena, po úraze zavinenom inou osobou

došlo k vnútrokĺbovej trieštivej zlomenine horného konca ramennej kosti vpravo s posunom, ktorá
bola riešená operačne. V ďalšom priebehu kontroly v traumatologickej ambulancii, v 08/2016
extrakciaosteosyntetickéhomateriálu.Následnedlhodobáambulantnárehabilitačnáliečba,individuálna
rehabilitácia pre non compliance problematická. Po uvedenom úraze, operácii a rehabilitácii pretrvávavýrazné obmedzenie funkcie, obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na dominantnej končatine.
Príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu je značne obmedzenie funkcie ramenného kĺbu
po komplikovanej zlomenine ramennej kosti, zaradené do Kap. XV. odd. G. pol. 9.b. s MPSVZČ 40 %

- na hornej hranici percentuálneho rozpätia. Dôvodom navýšenia je ťažká hypotyreóza po prekonaní
autoimunného ochorenia štítnej žľazy na substitučnej liečbe. Dátum vzniku stanovený od 03.03.2017
v nadväznosti na skončenie podpornej doby pre poskytovanie nemocenských dávok. Vo vzťahu k
pracovnej rekomandácii je navrhované pracovné zaradenie: na pôvodnom pracovisku - nie, na trhu
práce - áno. Obmedzenie schopností, môže vykonávať prácu len v prostredí bez ťažkej fyzickej práce,

prenášania ťažkých bremien, práce vyžadujúcej si funkciu oboch rúk. Môže vykonávať prácu: vrátnička,
informátorka, práce v chránenej dielni.

14. Z lekárskych správ - nálezov vyplýva, že
-dňa12.03.2016(Prepúšťaciaspráva)bolapoškodenáprepustenázhospitalizácienaoddeleníúrazovej
chirurgie - traumatológie NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov, pričom bola prijatá pre kominutívnu zlomeninu

prox. konca humeru vpravo za účelom oper. liečby,
- dňa 03.05.2016 poškodená navštívila traumatologickú ambulanciu pričom bolo uvedené, že nemôže
hýbať rukou, má bolesti a bola odporúčaná rehabilitačná liečba a kontrola po ukončení,
- dňa 06.05.2016 poškodená navštívila rehabilitačnú ambulanciu, pričom bola konštatovaná obmedzená
hybnosť ramena vpravo,

- dňa 09.08.2016 (Prepúšťacia správa) z hospitalizácie poškodenej od 08.08.2016 do 09.08.2016
z dôvodu elektívnej extrakcie osteosyntetického materiálu - dlaha Philos - v celkovej anastezii - s
doporučenou kontrolou 16.08.2016,
- dňa 25.08.2016 poškodená navštívila traumatologickú ambulanciu, pričom boli konštatované
prechodné bolesti, pooperačná rana kľudná a odporúčaná kontrola o 8 dní,

- dňa 07.09.2016 poškodená navštívila traumatologickú ambulanciu, pričom bolo konštatované, že
poškodená je po extrakcii OS materiálu z pravého ramenného zhybu, má bolesti, obmedzenú hybnosť,
bola odporučená rehabilitačná liečba a kontrola po jej ukončení,
- dňa 12.09.2016 poškodená navštívila rehabilitačnú ambulanciu, pričom bolo doporučené pokračovať
v lekárskej TV na zvýšenie hybnosti a svalovej sily pravej hornej končatiny,

- dňa 15.11.2016 poškodená navštívila traumatologickú ambulanciu, pričom konštatované, že
poškodená bez bolesti, hybnosť ramena limitovaná abdukcia a anteflexia 45 st, odporúčaná kontrola o
rok dispenzárna, stav stabilizovaný,
- dňa 01.12.2016 poškodená navštívila rehabilitačnú ambulanciu, pričom konštatované, že pretrváva
dysbalancia c-TH asymetria svalov šijopleca trpst v hornotrapéze, výrazne reduk. aktívna hybnosť,

rotácie len v rozsahu 1/3, pretrváva oslabenie svalovej sily svalstva prec. Zhybu vpravo s odporúčaním
pokračovať v LTV doma podľa inštrukcií na FRA, príp. aj cestou FRA ambul. Prognóza neistá vzhľadom
na intraartikul. typ fraktúry,
- dňa 20.12.2016 poškodená navštívila rehabilitačnú ambulanciu, pričom po vyšetrení konštatované, že
pretrváva výrazná dysb C-TH vpravo, so záverom a doporučením ďalšej rehabilitácie.

15. Z výsluchu žalovaného C. C. vykonaného na pojednávaní dňa 03.05.2019 vyplýva, že ku spáchaniu
trestného činu (sp.zn. 1T/28/2016) došlo tak, že šiel do drevárky po drevo. Keď sa vracal domov, pani S.
vychádzala z domu. Mali nedoplatok na elektrike a aj na vodu, preto ju požiadal, aby polovicu nedoplatku
zaplatilaona.Jejreakciabolataká,žezačalanadávaťahrešiťstým,abyodišlipreč.Ženičplatiťnebude.

Chcel ju odstrčiť z cesty, tak ju rukou odsunul, keďže chcel prejsť. Vtom pani S.Á. spadla. Bol tam asi 7
cm obrubník, o ktorý zavadila, potkla sa a spadla na ruku. Žalovaný odišiel domov. Následne prišla dcéra
poškodenej a zdvihla ju zo zeme. S pani S. bývajú v jednom rodinnom dome na rôznych poschodiach,
majú však jeden spoločný vchod. Žalovaný je ženatý, má dve školopovinné deti. Bývajú v rodinnom
dome u svokry. Momentálne je nezamestnaný. Poberá dávku v nezamestnanosti zhruba 240,- € až

260,- € mesačne podľa počtu dní. Manželka je zamestnaná, poberá minimálnu mzdu 450,- € v čistom.
Platia elektriku, vodu, spláca úvery vo výške zhruba 140,- €. Má bankový úver, ktorý má splácať vo
výške 200,- €, avšak momentálne ho nespláca, keďže nemá z čoho. Platí deťom obedy, krúžky, internet.
Ďalej majú výdavky na oblečenie, komunálny odpad 27,- € na jednu osobu ročne. Svokra žalovaného
je nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi zhruba 66,- € a zároveň za aktivačné práce poberá

110,- € mesačne. Z týchto peňazí prispieva na domácnosť. Nakoniec uviedol, že faktúru za nedoplatok
na elektrine uhradil sám.16. Z výsluchu svedkyne D. C., T.. XX.X.XXXX, H. C. XXXX/XXX, H. vykonaného na pojednávaní dňa
13.02.2018 vyplýva, že žalovaný je jej manžel. Počas práceneschopnosti poškodenej S.Y. ju svedkyňa
videla, keď bolo privezené drevo ako ho ukladala a zároveň ju videla, ako ručnou pílkou píli drevo a nosí

drevo na kúrenie. Keď pílila drevo, tak poškodenú odfotila a na druhý deň šla na Sociálnu poisťovňu
za pani C., kde jej fotku ukázala a táto svedkyni povedala, že poškodená má diagnózu č. 406 a bude
jej schválený invalidný dôchodok. Počas práceneschopnosti poškodenej ju svedkyňa videla, ako nosí
ťažké tašky s nákupmi.

17. Z výsluchu poškodenej I. S., T.. XX.XX.XXXX, H. H., Y.T. XX vykonaného na pojednávaní
dňa 13.02.2018 vyplýva, že v dôsledku útoku žalovaného a zranení, ktoré utrpela, bola vypísaná
práceneschopnou v marci 2016. Maródovala skoro rok. Nemohla ďalej pokračovať v maródke,
preto ju ukončila a vybavila si invalidný dôchodok. Od tej doby nepracuje. Následne v priebehu
práceneschopnosti bola na operácii s rukou s ramenným kĺbom, následne chodila na rehabilitácie. V
dôsledku poškodenia nemôže dvíhať pravú ruku, je praváčka a teda všetko musí robiť pravou rukou.

Býva v rodinnom dome po rodičoch, kde býva aj so sestrou a jej zaťom s manželkou a deťmi. Poškodená
s dcérou a jej priateľom býva na prvom poschodí a žalovaný s rodinou býva na prízemí. V dome sa kúri
drevom, pričom jej rodina, ako aj žalovaného rodina si zabezpečujeme drevo samostatne. Poškodená si
drevo kupuje s tým, že jej pomáha dcéra s priateľom. S rúbaním a vynesením dreva pomáha dcéra. Ona
sama tiež nosí, ale iba ľavou rukou. Chodí do obchodu, ale nosí menšie nákupy. Tašku nosí v ľavej ruke.

S ťažkými nákupmi jej pomáha dcéra s priateľom. Po operácii pravého ramena mala bolesti, preto jej boli
následne vybraté šruby. Chodila na cvičenia a rehabilitácie. Má problémy s chrbticou a lopatkou, znova
je objednaná na rehabilitácie. Kvôli zdravotným problémom s rukou jej bol priznaný invalidný dôchodok.

18. Z výsluchu svedka I.. S. C., T.. XX.XX.XXXX, H. S. XXXX/XX, XXX XX H. - H. T. D. vykonaného

na pojednávaní dňa 07.03.2019 vyplýva, že je zamestnancom žalobcu. Pani S. utrpela úraz 4.3.2016,
práceneschopná bola do 1.3.2017. Svedok vykonával kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu
v trojtýždňových intervaloch. Ošetrujúci lekár bol MUDr. S.. Pokiaľ ide o zdravotný stav poškodenej,
jednalo sa o vnútrokĺbovú trieštivú zlomeninu horného konca ramennej kosti vpravo, ktorá bola 9.3.2016
operovaná na traumatológii. V ďalšom priebehu sa to hojilo zhruba 6 - 9 týždňov. V máji bola

na rehabilitačnom vyšetrení, absolvovala rehabilitáciu. Po jej skončení bola znova hospitalizovaná
na traumatológii, kde bola 8.8.2016 vykonaná extrakcia osteosyntetického materiálu. V auguste
a začiatkom septembra bola na kontrole na traumatologickej ambulancii, bola znova doporučená
rehabilitačná liečba s následnou kontrolou po jej ukončení. Rehabilitačné vyšetrenie bolo realizované
12.9.2016 a ukončené v polovici novembra 2016, kedy bolo realizované kontrolné traumatologické

vyšetrenie. Citoval z nálezu z 15.11.2016 - vypracoval ho MUDr. I., kde bolo v objektívnom náleze
uvedené, že hybnosť ramena je limitovaná, upaženie a predpaženie v ramennom kĺbe 45 stupňov.
Pri kontrole zdravotného stavu ošetrujúceho lekára vzhľadom na uvedené obmedzenie hybnosti bola
doporučená ďalšia rehabilitácia. Rehabilitačné vyšetrenie bolo realizované 20.12.2016 a rehabilitáciu
postúpila v priebehu januára 2017. Koncom januára bol zdravotný stav konzultovaný s ošetrujúcim

lekárom a bolo zahájené invalidné konanie. Bola prejednaná na posudkovej komisii 5.4.2017 a uznaná
za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % s dátumom vzniku od
skončenia podpornej doby pre poskytovanie nemocenských dávok. Svedok uviedol, že u žalobcu
vykonáva kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu v trojtýždňových intervaloch. Zdravotný stav sa
posudzuje na základe odborných vyšetrení so zameraním na kontrolu dĺžky trvania práceneschopnosti.

Ďalejuviedol,žeukončeniepráceneschopnostiznamená,žezdravotnýstavdospeldovývojovéhoštádia
po liečbe, že ďalšou liečbou je stabilizovaný do určitej miery a ďalšou liečbou už nie je predpoklad,
že dôjde k podstatnému zlepšeniu zdravotného stavu. V konkrétnom prípade by to znamenalo, že
rozsah pohybov v ramennom kĺbe je taký, že môže nastúpiť do práce, alebo nie je predpoklad, že
môže vykonávať takú prácu, ktorú dotyčný pacient vykonával. V konkrétnom prípade to znamená, že

posudkový lekár zhodnotí odborné nálezy z traumatológie a rehabilitácie, čo sa týka funkčného stavu a
rozsahu pohyblivosti v ramennom kĺbe v porovnaní so stupňom obmedzenia. Porovná to s fyziologickým
rozsahom pohybov, aké sú v normálnom stave v ramennom kĺbe a podľa funkčných vyšetrení a
rehabilitačného vyšetrenia určí, do akej miery je obmedzenie. Konkrétne v tomto prípade, v ramennom
kĺbe sa robia pohyby: predpaženie, upaženie, vonkajšia a vnútorná rotácia. Posudkový lekár musí

poznať, aký je fyziologický rozsah pohybov a na základe traumatologického a rehabilitačného vyšetrenia
odborný lekár napíše, aký je rozsah týchto pohybov. Keď citoval posledný nález traumatologický z
15.11.2016 od MUDr. I., že hybnosť je limitovaná a predpaženie, upaženie je 45 stupňov, tak tam je
uvedené, prečo zdravotný stav nebol dobrý a prečo odporúčali ďalšiu rehabilitačnú liečbu. Nie je úplnezhodné začiatok práceneschopnosti a ukončenie práceneschopnosti napríklad v prípade bolestného a
v prípade tomto. Tam je iné posudzovanie. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v lekárskom
posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo 4.11.2016 vystavenom lekárom MUDr. N.

je uvedené začiatok liečenia 8.3.2016, ukončenie liečenia 7.9.2016. Z lekárskej správy z čl. 64 spisu
vyplýva, že dňa 7.9.2016 aj osobne vyšetroval pacientku, k čomu svedok uviedol, že práceneschopnosť
ďalej trvala, keďže prebiehali ďalšie vyšetrenia a kontroly, pričom poukázal na nález z traumatologickej
ambulancie zo dňa 15.11.2016, keď poškodenú vyšetroval MUDr. I. a na jeho objektívny nález. Podľa
lekárskeho nálezu z 15.11.2016 nebola poškodená práceschopná.

19. Z výsluchu svedkyne I.. F. G., T.. XX.XX.XXXX, H. C.T. XXXX/XX, XXX XX H. vykonanom
na pojednávaní dňa 07.03.2019 po oboznámení sa s vecou nahliadnutím do lekárskych správ z
čl. 61, 65, 66 a 67 spisu vyplýva, že pacientka bola po úraze ramena vpravo. Liečba spočívala v
ambulantnom dochádzaní na procedúry, aby sa zlepšila hybnosť danej končatiny a to v telesnej
výchove, liečbe s asistenciou fyzioterapeuta a zo začiatku sa dáva aj fyzikálna liečba na urýchlenie

procesu hojenia. Takouto liečbou má dôjsť k zlepšeniu zdravotného stavu, ale záleží to na stupni
poškodenia úrazom. Vzhľadom na to, že šlo o vnútrokĺbovú trieštivú zlomeninu, tak v takom prípade
je predpoklad úpravy stavu sporný. Pacientka mala ťažkú zlomeninu. V zmysle lekárskej správy z
20.12.2016 svedkyňa odporúčala ďalšiu liečbu - cvičenie PIR techniky 7x. Zdravotný stav v decembri
2016 odôvodňoval potrebu ďalšej rehabilitácie, aby sa dosiahol uspokojivý výsledok a zlepšenie

zdravotného stavu. Svedkyňa práceneschopnosť pacienta neindikuje, ale v niektorých prípadoch môže
jej ambulancia odporúčať práceneschopnosť. V tomto prípade sa nevyjadrila k práceneschopnosti,
keďže to nepovažovala za nevyhnutné. Vyjadruje sa k práceneschopnosti na požiadanie pacienta.
Ak pacient o to požiada z dôvodu, že je v takom zdravotnom stave, pre ktorý nemôže vykonávať
svoje zamestnanie, tak vtedy sa vyjadrí a odporúča práceneschopnosť. Sú totiž aj zamestnania, v

ktorých pacienti nemôžu pracovať počas rehabilitácie. V danom prípade pacientkou, resp. iným lekárom
svedkyňa nebola žiadaná o zaujatie stanoviska k práceneschopnosti. Vo väčšine prípadov sa však
nevyjadruje, keďže práceneschopnosť nevystavuje. K otázke práceneschopnosti sa vyjadruje ošetrujúci
obvodný lekár pacienta.

20. Z výsluchu svedka I.. N. N., T.. XX.XX.XXXX, H. D. B. XXX vykonaného na pojednávaní dňa
03.05.2019 po nahliadnutí do lekárskeho posudku na bolestné, lekárskej správu zo dňa 6.5.2016,
20.12.2016, 12.9.2016, 1.12.2016 lekárky MUDr. G. a tiež lekárskej prepúšťacej správy vyplýva, že vo
vzťahu k tomu, aký význam z hľadiska medicínskeho má pojem ukončenie liečenia pacienta, že ide o
stav, kedy pacient je práceschopný a na základe odporúčania obvodný lekár ukončí práceneschopnosť.

Pri odporúčaní v záverečnej správe slovom „stav stabilizovaný“ tento pojem značí možné ukončenie
práceneschopnosti cestou obvodného lekára a „dispenzárna kontrola o rok“ znamená len bežnú kontrolu
počas zaradenia do pracovnej činnosti v pracovnom pomere. Pacient nemusí ten celý rok byť na PN-
ke. Kontrola o rok je aj za účelom posúdenia trvalých následkov, ktoré môžu viesť k trvalej invalidite.
Ak pretrvávajú funkčné následky aj po tomto roku, robí sa nový posudok na invaliditu. Pri takýchto

operáciách liečba trvá 3 - 6 mesiacov, keďže je potrebná rehabilitácia. 6 týždňov trvá práceneschopnosť
len pri nekomplikovaných zlomeninách. Ku dňu 7.9.2016 nebola ukončená liečba, práceneschopnosť
naďalej trvala. Kontrola bola následne stanovená na 15. november 2016. Operácia bola vykonaná
v marci 2016, pričom ak po 8 mesiacoch a rehabilitácii hybnosť zlepšená nie je tak, ako vyplýva
z lekárskej správy z 15.11.2016, tak ďalšie zlepšenie hybnosti ani po ďalších rehabilitáciách sa už

nepredpokladá, keďže je tam pozostatok trvalých následkov po úraze. Preto z uvedeného dôvodu MUDr.
I. konštatoval, že ide o stav stabilizovaný s tým, že nariadil kontrolu o 1 rok za účelom posúdenia trvalých
následkov. Svedok po oboznámení sa s lekárskou správou MUDr. G. zo dňa 1.2.2016 uviedol, že aj po
vykonaní rehabilitačných cvičení je konštatované, že prognóza je neistá vzhľadom na intraartikulárny
typ zlomeniny. Po oboznámení s lekárskou správou z 20.12.2016 ďalej uviedol, že je konštatované, že

následná absolvovaná ambulantná liečba je s malým efektom, čiže trvalé následky zostávajú. Má za to,
že vzhľadom na zdravotný stav poškodenej, ak by bola lekárom stanovená aj kratšia práceneschopnosť
a ukončená po 8 mesiacoch liečby, tak vzhľadom na lekársky nález by bola u poškodenej konštatovaná
invalidita.Keďjepacientpráceneschopný,ťažkéčinnostiakojenapr.rúbaniedrevabynemalvykonávať.
Je to na jeho vlastnej zodpovednosti.

21. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 03.05.2019 vyplýva, že žalovaný
je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.12.2018 a evidencia trvá.22. Z pracovnej zmluvy zo dňa 31.3.2016 vyplýva, že manželka žalovaného je zamestnaná u
Bardejovského podniku služieb BAPOS mestský podnik Bardejov a to od 01.04.2016 v pracovnom
zaradení robotníčka RčM, pričom z predloženej výplatnej pásky vyplýva, že jej čistá mzda za celý

odpracovaný mesiac je 402,75 Eur. Spolu majú dve maloleté deti a to syna C., rok nar. 2007 a dcéru T.,
rok nar. 2008, pričom z predložených potvrdení a bločkov vyplýva, že za syna C. uhradili za september
2017 poplatok ŠKD vo výške 7,- Eur, za dcéru T. vo výške 3,- Eur, celkovo za školské obedy za mesiac
sumu 37,80 Eur a taktiež zdokladovali jednorázové výdavky spojené s kúpou školských potrieb vo výške
84,34 Eur. Z faktúr, SIPO bločkov a poštových podacích lístkov predložených žalovaným vyplýva, že za

fakturačné obdobie 13.01.2016-12.01.2017 vznikol rodine žalovaného za dodávku a distribúciu elektriny
nedoplatok vo výške 169,68 Eur so splatnosťou dňa 28.02.2017, že za internet platia mesačne 4,94
Eur, že rodina žalovaného má predpísané zálohové platby za elektrinu vo výške 99,- Eur, za Rozhlas
a TV (RTVS) vo výške 2,32 Eur, za vodu vo výške 46,01 Eur. Ďalej, že spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s. žalovaný s manželkou uhrádzali splátky úverov a to dňa 15.08.2016 sumu 21,01 Eur, dňa
14.09.2016sumu21,01Eur,dňa14.09.2016sumu20,00Eur,dňa17.01.2017sumy21,01Eur,20,00Eur

a 22,95 Eur. Taktiež zdokladovali jednorázový výdavok na kúpu okuliarov vo výške 69,- Eur. Zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovaným a jeho
manželkou a dlžníkom vyplýva, že dlžníkom bol poskytnutý medziúver vo výške 33.500,- Eur s výškou
mesačnej splátky v sume 200,47 Eur. Z predloženého dodacieho listu vyplýva, že rodine žalovaného
bola dodaná pec na drevo, pričom podľa tvrdení žalovaného uvedenú pec splácajú po 22,- Eur mesačne.

23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

24. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

25. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

27. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové

pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

28. Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dočasnú pracovnú

neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je
a) všeobecný lekár (§ 8 ods. 3) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia
a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa §
12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní
ambulantnej starostlivosti, alebo

b) lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie
a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

29. Podľa § 12a ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak príslušný ošetrujúci

lekár rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti na predpísanom tlačive14a) a určí osobe liečebný režim.

30. Podľa § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dočasná pracovná

neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej
klasifikácie chorôb (§ 3 ods. 1), ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná
starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná
neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom.31. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť

a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

32. Podľa § 153 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov
na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu
a) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.

33. Podľa § 154 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu
a) odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,
c) potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti na
poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch,

d) potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch.

34. Podľa § 154 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.

35. Podľa § 154 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, na
vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný najmä
a) predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) predložiť zdravotnú dokumentáciu posudzovanej fyzickej osoby,
c) umožniť vykonanie kontroly v termíne určenom posudkovým lekárom,

d) predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, ak posudkový lekár neurčí inak,
e) doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie posudzovanej fyzickej osoby, ak o to písomne
požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,
f) prerokovať trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak trvá dlhšie ako
21 dní,

g) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti každého poistenca, ktorého dočasná
pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 26 týždňov,
h) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti poistenca, ktorého dočasná pracovná
neschopnosť má trvať dlhšie ako 52 týždňov.

36. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou
dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa
potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

37. Podľa § 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, právo
na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného
predpisu.

38. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „C.s.p.“), súd je viazaný

rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,

a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

39. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť
vyplatením nemocenských dávok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Premožnosť skonštatovania vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka musia byť splnené štyri základné predpoklady a to: 1./ protiprávny úkon, 2./
vznik škody, 3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4./ zavinenie. Pre

vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne.

40. Podľa § 193 C.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný
čin a o tom, kto ich spáchal. Viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z
výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým,

že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Týmto okruhom
otázok je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver.

41. Z pohľadu výkladu ust. § 193 C.s.p. (predtým § 135 ods. 1 O.s.p.) súd poukazuje na stanovisko
NS ČSR, sp. zn. Cpj 35/78 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 22/1979,
cit.: „V súvislosti s otázkou viazanosti odsudzujúcim rozhodnutím v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p.

ide najmä o to, ktoré okolnosti rozhodné pre vyriešenie sporu o náhradu škody musí súd prevziať z
trestného rozsudku bez toho, aby ich musel a mohol v občianskom súdnom konaní znovu zisťovať.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú vo väčšine prípadov (t. j. prípadov
všeobecnej zodpovednosti) protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konanímavznikomškodyazavinenie.Vkaždomtakomsporejetakpredovšetkýmnutnériešiťviazanosť

súdu v súvislosti s týmito okolnosťami. Súdy v občianskom súdnom konaní vychádzajú z toho, že
sú viazané trestnými rozsudkami, pokiaľ ide o zavinené protiprávne konanie škodcu. K pochybeniam
však v praxi súdov dochádza v otázke vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
a vznikom škody. V súvislosti s riešením tejto otázky je nutné si uvedomiť, že súd je viazaný len
výrokom (nie však odôvodnením) napr. trestného rozsudku. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať

ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej
podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol
spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ich spáchal, je tak daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej
podstaty trestného činu alebo prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade
škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie

zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i záver o narušení chránených spoločenských
vzťahoch a o vzniku určitej ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na
majetku,prípadnenemajetkováujma,ktorýchodškodnenieprávnepredpisypripúšťajú(napr.priublížení
na zdraví), ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a zmienenou ujmou.
Nemožno tak stotožňovať rozhodnutie o spáchaní trestného činu vždy len so záverom o protiprávnom

konaní. Súd v občianskom súdnom konaní však nie je viazaný v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. pokiaľ
ide o výšku škody.“ V občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom
konaní, o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým
aj formou zavinenia predpokladanou trestným zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.4.1992,
sp.zn.2 Cz 16/92).

42. Vzhľadom na uvedené je preto zrejmé, že súd v tomto konaní je viazaný rozsudkom Okresného súdu
Bardejov č.k. 1T/28/2016-78 zo dňa 23.08.2016 a na jeho základe je teda viazaný tým, že žalovaný sa
ako obžalovaný v uvedenom právoplatne ukončenom trestnom konaní dopustil protiprávneho konania,
a síce prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom

základe,žedňa04.03.2016okolo10.30hod.nadvorerodinnéhodomuč.XXT.O..Y.D.H.vpodnapitom
stave fyzicky napadol I. S., T.. XX.XX.XXXX, U. H. H., O.. Y. Č.. XX a to tak, že po predchádzajúcej
výmenenázorovtýkajúcejsaplateniafaktúrzaspotrebovanúvodu,podišielknejavzlostiobomarukami
ju sotil do ramien, následkom čoho stratila rovnováhu a spadla na zem, kde pri tom pravou rukou narazila
na chodníkový obrubník, čím jej takto svojim konaním spôsobil trieštivú zlomeninu hornej časti pravej

ramennej kosti s posunom úlomkov s dobou liečenia až osem týždňov.

43. Skúmanie tohto protiprávneho konania žalovaného zo strany súdu v tomto prebiehajúcom sporovom
konaní nebolo možné a jeho prípadné posúdenie inak, než to učinil trestný súd by odporovalo § 193
C.s.p. Z uvedeného plynie záver, že prvý predpoklad zodpovednosti za škodu a síce protiprávne konanie

žalovaného v tomto konaní bol preukázaný.44. Pokiaľ ide o vznik škody, tak súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že zo strany
žalobkyne došlo k výplate sumy vo výške 2.654,50 Eur I. S., ako nemocenskej dávky za obdobie od
14.03.2016 do 01.03.2017.

45. Zo strany žalovaného bola spochybnená samotná dĺžka trvania práceneschopnosti poškodenej,
v rámci ktorej sa nemocenská dávka poškodenej zo strany žalobkyne vyplácala. Súd na základe
návrhov oboch strán sporu vykonal v tomto smere rozsiahle dokazovania a to jednak výsluchmi
svedkov (odseku 18. až 20. odôvodnenia) ako aj oboznámením predložených listín a to predovšetkým

potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, lekárskych správ, odborného posudku a pod. Na základe
vykonaného dokazovania súd konštatuje, že podľa § 12a ods. 1 písm. a) zákona 567/2004 Z.z. dočasnú
pracovnú neschopnosť posudzuje a rozhoduje o nej všeobecný lekár, ktorý ak rozhodne o dočasnej
pracovnej neschopnosti, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive
(§ 12a ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z.). Z dokazovania vyplynulo, že všeobecný lekár poškodenej
MUDr. S. S., praktický lekár pre dospelých postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení

vystavil Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej, kde rozhodol, že poškodená bola
neschopná práce od 04.03.2016 do 02.03.2017. Ďalej z vyššie citovaných ustanovení § 153 až 154
zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že posudkový lekár sociálnej poisťovne vykonáva okrem iného aj
kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom. Ako vyplynulo z výsluchu svedka
MUDr. S. C., tento ako posudkový lekár vykonával kontrolu posudzovania spôsobilosti poškodenej

na prácu v trojtýždňových intervaloch, pričom po zhodnotení lekárskych nálezov z traumatológie a
rehabilitácie nedospel k záveru, aby dočasná pracovná neschopnosť poškodenej skončila skôr, ako ju
ukončil všeobecný lekár poškodenej MUDr. S. S., t.j. dňom 02.03.2017.

46. Žalovaný po vykonanom dokazovaní mal za to, že dôvodná dĺžka práceneschopnosti bola do

15.11.2016 a to s poukazom na výpoveď svedka MUDr. N. a lekársku správu zo dňa 15.11.2016, kde
bolo konštatované, že zdravotný stav poškodenej bol stabilizovaný a teda mal za to, že nebol dôvod
na pokračovanie dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej. K tomu súd uvádza, že z lekárskej
správy zo dňa 15.11.2016 vystavanej MUDr. I. I., traumatológom nevyplýva, že poškodená by bola od
uvedeného dňa schopná práce a zároveň ani svedok MUDr. N., traumatológ vyslovene nekonštatoval,

že poškodená bola od 15.11.2016 schopná práce. Tento svedok po oboznámení s lekárskymi správami
počasvýsluchu,ktorémubolipredloženéibakonštatoval,žeakpo8mesiacochpooperáciiarehabilitácii
niejezlepšenáhybnosťramena,takanipoďalšíchrehabilitáciáchsaužnepredpokladázlepšenie,keďže
je tam pozostatok trvalých následkov po úraze. Zároveň z výsluchov svedkov MUDr. S. C.Á. a MUDr. F.
G. však jednoznačne vyplýva, že poškodená I. S. nebolo schopná práca ani po novembri 2016. MUDr.

F. G. uviedla, že zdravotný stav poškodenej v decembri 2016 odôvodňoval potrebu ďalšej rehabilitácie,
aby sa dosiahol uspokojivý výsledok a zlepšenie jej zdravotného stavu, pričom konštatovala, že sú aj
zamestnania,vktorýchpacientinemôžupracovaťpočasrehabilitácie.Ktomusúduvádza,žepoškodená
ako zamestnanec vykonávala upratovacie práce a vzhľadom na jej zdravotný stav, ktorý viedol až k
uznaniu jej invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, a zároveň bolo

konštatované ohľadne jej pracovného zaradenia, že to nemôže byť na pôvodnom pracovisku (odseky
12 a 13 odôvodnenia). Svedok MUDr. S. C. vyslovene uviedol, že podľa lekárskeho nálezu z 15.11.2016
nebola poškodená práceschopná.

47.Súdmázato,ževšeobecnýlekárpoškodenejMUDr.S.S.podľazákonač.576/2004Z.zaposudkový

lekár MUDr. S. C. podľa zákona č. 461/2003 Z.z., boli osobami oprávnenými na základe komplexnej
zdravotnej dokumentácie poškodenej odborne posúdiť pracovnú schopnosť poškodenej. MUDr. N.
a ani MUDr. I. neposudzovali pracovnú schopnosť poškodenej, keďže v zmysle vyššie označených
zákonov neboli ako odborný lekári - traumatológovia osobami, ktorým uvedené posudzovanie prináleží.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dočasná pracovná neschopnosť poškodenej trvala tak, ako ju

určil všeobecný lekár MUDr. S. S., t.j. od 04.03.2016 do 02.03.2017, keďže z vykonaného dokazovania
nevyplynula iná doba dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej I. S..

48. Nemocenské dávky boli poškodenej I. S. vyplatené zo strany žalobkyne podľa zákona č. 461/2003
Z.z.osociálnompoistení,nakoľkojejvznikolprávnynároknaichvyplateniezdôvodudočasnejpracovnej

neschopnosti. Vyplatením uvedených nemocenských dávok vzniklo žalobkyni následne v zmysle § 238
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení právo voči žalovanému na náhradu škody, ktorá
žalobkyni vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Súd malza preukázané, že žalobkyni výplatou príslušných nemocenských dávok poškodenému vznikla škoda
a v akej výške.

49. Pokiaľ ide o existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom
škody u žalobkyne, aj tento predpoklad bol v tomto konaní preukázaný. V rámci trestného konania
voči žalovanému v rozsudku v rámci skutkovej vety, ktorou súd v tomto sporovom konaní v zmysle §
193 C.s.p. je viazaný, sa konštatovalo, že žalovaný poškodenú v zlosti oboma rukami sotil do ramien,
následkom čoho stratila rovnováhu a spadla na zem, kde pri tom pravou rukou narazila na chodníkový

obrubník, čím jej takto spôsobil trieštivú zlomeninu hornej časti pravej ramennej kosti s posunom
úlomkov.

50. Vzhľadom na uvedené teda súd ustálil, že je tu daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovaného a škodou, ktorá vznikla žalobkyni výplatou nemocenských dávok poškodenej v
dôsledku trvania jej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú spôsobil žalovaný svojím vyššie opísaným

protiprávnym konaním voči poškodenej.

51. Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu je preukázanie existencie zavinenia škodcu,
t.j. žalovaného. I toto zavinenie na strane žalovaného bolo v konaní preukázané, keďže tento bol
právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý spočíval vo vzťahu k ublíženiu na zdraví

poškodenej minimálne v podobe nepriameho úmyslu na jeho strane a vo vzťahu k spôsobenej ťažkej
ujme na zdraví poškodenej minimálne v podobe nevedomej nedbanlivosti tak, ako to vyplýva z ďalších
odsekov tohto odôvodnenia (odsek 54 a nasledujúce).

52. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žaloba žalobkyne o náhradu škody vo výške 2.654,50

Eur je v celom rozsahu dôvodná.

53. Žalovaný v rámci procesnej obrany navrhol, aby súd postupom podľa § 450 Občianskeho zákonníka
uplatnil tzv. moderačné právo a uplatnený nárok na náhradu škody znížil. K tomu súd konštatuje,
že ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka zakotvuje tzv. moderačné právo, ktoré ukladá súdu,

aby z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížil, pričom vezme zreteľ
najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju
spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zároveň ustanovuje, že
zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Zmyslom moderačného práva súdu
je zmiernenie vplyvu zodpovednosti za škodu škodcu tam, kde by uloženie povinnosti v plnom rozsahu

predstavovalo s prihliadnutím na všetky okolnosti prílišnú tvrdosť. Východiskom tohto ustanovenia je
úvaha o tom, že v niektorých prípadoch hodných osobitného zreteľa, keď došlo k neúmyselnému
spôsobeniu škody, by uloženie povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu bolo v rozpore s prevenčnými
i reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu a princípmi spravodlivosti. Predpokladom použiteľnosti
zmierňovacieho práva súdu pri znížení náhrady škody je predovšetkým to, že ide o prípad hodný

osobitného zreteľa. Treba tu prihliadať najmä na tieto okolnosti: význam škody a jej náhrady pre
účastníkov právneho vzťahu, povahu a mieru zavinenia škodcu, osobné vlastnosti škodcu a osobitne na
sociálnepomeryúčastníkov,vrátaneichobčianskehoprofilu.Uvedenézákonnéustanoveniemôžeslúžiť
iba na primerané zníženie náhrady škody. Súčasná občianskoprávna úprava náhrady škody vychádza
zo zásady náhrady skutočnej škody (príp. ušlého zisku), ktorá má plniť kompenzačnú funkciu. Súd však

nemôže úplne vylúčiť náhradu škody ani škodcovi odpustiť povinnosť nahradiť škodu a tým nepriznať
poškodenémužiadnunáhradu,môžejulenprimeraneznížiť,berúcdoúvahyokolnostihodnéosobitného
zreteľa, ktoré zistil pri svojej činnosti. Odpustenie alebo úplné vylúčenie náhrady škody zo strany súdu by
bolo v rozpore so základnou zásadou náhrady škody a popieralo by tým základné právo poškodeného
domáhať sa nápravy toho, čo mu bolo poškodené.

54. Žalobkyňa s postupom podľa § 450 Občianskeho zákonníka nesúhlasila, keďže má za to, že
žalovaný poškodenej úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. K tomu súd uvádza,
že žalovaný bol odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona. Úmyselné zavinenie sa v tomto prípade vzťahuje len na ublíženie na zdraví podľa § 156 ods.

1 Trestného zákona, naopak ťažká ujma na zdraví v zmysle ods. 3 tohto zákonného ustanovenia je
so zreteľom k ustanoveniu § 18 písm. a) Trestného zákona spôsobená z nedbanlivosti. Opačný výklad
by viedol k tomu, že by nebolo žiadneho rozdielu medzi trestným činom ublíženia na zdraví podľa
ustanovenia § 156 ods. 1, 3, Trestného zákona a trestným činom podľa ustanovenia § 155 ods. 1Trestného zákona. Úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví je teda upravené a stanovené vrátane
sankcií v ustanovení § 155 ods. 1 Trestného zákona, takže aj z toho je možné vyvodzovať, že ťažká ujma
na zdraví podľa ustanovenia § 156 ods. 3 Trestného zákona je spôsobená z nedbanlivosti. Ak smeroval

úmysel škodcu k ublíženiu na zdraví a len z nedbalosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodeného, nie
je vylúčené zníženie náhrady škody podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka. Pri stanovení
rozsahu prípadného zníženia náhrady škody je však treba brať do úvahy (okrem okolností uvedených v
druhej vete ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka) i skutočnosť, že nemožno znížiť časť náhrady
škody zodpovedajúcej ublíženiu na zdraví, t. j. tým následkom, ku ktorým smeroval úmysel škodcu, a

to i eventuálny úmysel. Zároveň má súd za to, že v danom prípade nie je možné oddeliť škodu z toho
hľadiska, v akom rozsahu bola spôsobená úmyselne a v akom z nedbanlivosti, teda časť škody bola
spôsobená aj z nedbanlivosti, preto je prípustné aj v tomto prípade pristúpiť k zníženiu náhrady škody
podľa § 450 Občianskeho zákonníka (R 50/1991).

55. Zníženie náhrady škody súdom sa považuje za výnimočné opatrenie a nemožno ho používať

pravidelne a mechanicky. Okolnosti hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach, za ktorých
ku škode došlo, v osobných, zárobkových a majetkových pomeroch škodcu i poškodeného. Hľadiská,
z ktorých má súd pri znížení vychádzať, sa spravujú zásadami dobrých mravov. Najmä pri majetkových
pomeroch škodcu a poškodeného súd prihliada na ich príjmy z pracovnej a inej zárobkovej činnosti, na
ich majetkové pomery, vyživovaciu povinnosť, spôsob života, životnú situáciu a pod. Rozhodujúca je tiež

miera zavinenia škodcu (vedomá, alebo nevedomá nedbanlivosť).

56. Súd v danom prípade vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na zníženie
náhrady škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka a to berúc do úvahy najmä závažnosť a povahu
protiprávneho konania žalovaného. Ako už súd s poukazom na trestný rozsudok (odsek 7 odôvodnenia)

vyššie uviedol, úmyselné zavinenie žalovaného sa vzťahuje iba na ublíženie na zdraví. To znamená,
že žalovaný minimálne vedel, že svojím konaním môže poškodenej ublížiť na zdraví a pre tento
prípad bol s tým uzrozumený (tzn. nepriamy úmysel). Vo vzťahu k ťažkej ujme na zdraví, tak táto bola
žalovanýmspôsobenáznedbanlivosti,aspoňnevedomej,keďžetentonevedel,žesvojímkonanímmôže
poškodenej spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, hoci vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal

a mohol. Teda úmysel žalovaného ako škodcu smeroval „iba“ k ublíženiu na zdraví poškodenej a len z
nedbalosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodenej. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bardejov
sp.zn. 1T/28/2016 žalovaný oboma rukami sotil do ramien poškodenej, následkom čoho táto stratila
rovnováhu a spadla na zem, kde pri tom pravou rukou narazila na chodníkový obrubník. Teda žalovaný
mal úmysel, minimálne nepriamy, spôsobiť sotím do ramien poškodenej ublíženie na jej zdraví, avšak

poškodená v dôsledku sotenia zo strany žalovaného stratila rovnováhu a spadla na zem a pravou rukou
narazila na chodníkový obrubník čím utrpela trieštivú zlomeninu hornej časti pravej ramennej kosti s
posunom úlomkov, t.j. ťažkú ujmu na zdraví. Nebolo úmyslom žalovaného docieliť sotením do ramien
poškodenej jej pád na chodníkový obrubník, čím utrpela vyššie opísanú ťažkú ujmu na zdraví. Súd
nemieni zľahčovať protiprávne konanie žalovaného proti poškodenej, avšak má za to, že ním spôsobený

následok(ťažkáujmanazdraví)jevnepomerekpriebehuaintenziteprotiprávnehokonaniažalovaného,
t.j. sotenie do ramien poškodenej.

57. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd aj v príjmových, majetkových a rodinných pomeroch
žalovaného, ktoré vyplynuli z výsluchu samotného žalovaného (odsek 15 odôvodnenia), ako aj

oboznámením predložených listín (odsek 21 a 22 odôvodnenia). Zmyslom ustanovenia § 450
Občianskeho zákonníka je odstránene neprimeranej tvrdosti, ak by sa priznanie plnej náhrady škody
javilo ako neprimerané. Po posúdení všetkých okolností bolo možné dospieť k záveru o vhodnosti
aplikácie moderačného práva, keďže zaviazaním žalovaného na náhradu škody v plnom rozsahu by
bola vzhľadom k príjmovým pomerom rodiny žalovaného výrazne negatívne postihnutá aj jeho manželka

a ich neplnoleté deti a malo by to vplyv na zabezpečovanie ich základných životných potrieb.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, súd aplikujúc ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka
považoval za primerené znížiť žalobkyňou požadovanú náhradu škody v rozsahu 50 %, t.j. zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1.327,25 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu

moderačného oprávnenia súdu.

59. Vzhľadom na pomery žalovaného (odsek 15, 21, 22 odôvodnenia) má súd za to, že je dôvodné
umožniť žalovanému splatiť priznanú sumu v splátkach, keďže nie je v jeho schopnostiach uhradiť junaraz, resp. bez výrazného negatívneho vplyvu na zabezpečovanie základných životných potrieb rodiny
žalovaného, t.j. jeho manželky a jeho neplnoletých detí. Preto súd postupom podľa § 232 ods. 4 C.s.p.
umožnil žalovanému splatiť priznanú sumu v splátkach po 50,00 Eur, teda doba splácania bude trvať

približne dva roky a 2 mesiace, čo súd považuje za primerané. Zároveň súd určil že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

60.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že žaloba žalobkyne na náhradu škody bola v celom rozsahu dôvodná
a k jej čiastočnému zamietnutiu došlo iba z dôvodu, že súd využil svoje tzv. moderačné právo a

žalobkyňou uplatnenú náhradu škody postupom podľa § 450 Občianskeho zákonníka znížil. Keďže
úspech žalobkyne v danom prípade závisel od úvahy súdu aplikovať § 450 Občianskeho zákonníka má
súd za to, že žalobkyni by patrila náhrada trov konania v plnom rozsahu, keďže však táto náhradu trov
konania nežiadala, súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).