Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/248/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219364
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1313219364.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti P.: K., L.. XX.XX.XXXX, P., L.. XX.XX.XXXX S. E., L.. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a
rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - C.. S. P., L.. XX.XX.XXXX, J. M. XX/X, XXXX F.,
O. O., zastúpená I.. C. Y., AK D. D.K. E. XX, J. a otec - J. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Š. XX, J., P. Č. I.
XX, XXX XX G. X, Č. O., o úprave styku otca s maloletými deťmi a o zákaze styku otca s maloletými
deťmi, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, takto

r o z h o d o l :

Súd styk otca s maloletými deťmi P.: K., L.. XX.XX.XXXX, P., L.. XX.XX.XXXX S. E., L.. XX.XX.XXXX

neurčuje.

Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi P.: K., L.. XX.XX.XXXX, P., L.. XX.XX.XXXX
S. E., L.. XX.XX.XXXX zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2013 sa manželka domáhala rozvodu manželstva
s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

2. Rozsudkom zo dňa 12.06.2014, č. k. 38P/248/2013 - 111 súd manželstvo J. P., L.. XX.XX.XXXX E.
J. S. C.. S. P.T., O.. Y., L.. XX.XX.XXXX E. J., uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu J. - D. C., zapísané vo zväzku Q., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom
XXX rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti K., P. S. E. do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletých detí P.: K. sumou 200,- eur mesačne, P. sumou 180,- eur

mesačne a E. sumou 120,- eur mesačne. Zároveň uložil matke písomne informovať otca maloletých
detí, a to pravidelne vždy k poslednému dňu toho ktorého mesiaca o zdravotnom stave detí, o ich
študijnýchvýsledkochamimoškolskýchaktivitáchapriebežnemupodávaťpísomnésprávyoaktuálnych
a mimoriadnych veciach, týkajúcich sa maloletých detí a upravil styk otca s maloletými deťmi s tým, že
u tohto výroku vyslovil predbežnú vykonateľnosť.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá nesúhlasila so stanovenou

výškou výživného, keď tvrdila, že otec maloletých detí skončil zamestnanie z dôvodu nezodpovednosti
a alkoholizmu, keď bol prepustený zo zamestnania, kde poberal čistý príjem v rozsahu 2.300 až
2.500 € mesačne. Nevidela dôvod, prečo by pre nezodpovednosť otca mali byť deti ochudobnené o
výživné. Žiadala prešetriť duševný stav otca v zmysle jeho závislosti na alkohole a v tomto smere ajnanovo upraviť styk s deťmi, aby mala istotu, že počas stretávania sa otec o deti zodpovedne postará.
Nesúhlasila tiež s úpravou styku stanovenou súdom prvej inštancie, keďže pracovnú dobu má do 16.00
hod. a za týchto podmienok nemohla pripraviť deti na styk v piatok o 16.00 hod. Navrhla rozhodnutie

súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že v čase určovania
výživného bol nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 26 € na deň. Uviedol,
že podanie matky detí obsahuje klamstvá a ničím nepodložené nepravdy, keďže nie je pravdou, že by

požíval alkoholické nápoje. Matka detí sa tiež počas konania nevyjadrila, že by jej prekážalo pripraviť
deti na styk o 16,00 hod. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť ako správny, resp. odvolanie
matky detí odmietnuť.

5. Súd prvej inštancie predložil dňa 17.10.2014 spis s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu, ktorý
rozsudkom zo dňa 20.01.2015, č. k. 11CoP/502/2014 - 163 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej

inštancie v časti výživného zmenil tak, že otec je povinný od 17.07.2014 prispievať na maloletého K.
sumou 230 € mesačne, na maloletú P. sumou 200 € mesačne a na maloletú E. sumou 180 € mesačne.
V časti úpravy styku rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V časti
úpravy styku otca s deťmi odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 221 ods. 1
písm. f) OSP, keďže z odôvodnenia rozhodnutia vyplývala len skutočnosť, že je potrebné zachovať

kontakt otca s deťmi. Styk rodiča s dieťaťom má byť predovšetkým upravený tak, aby bol v záujme
dieťaťa, pričom je potrebné rešpektovať právo povinného rodiča na styk, ako aj právo dieťaťa na styk
s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Z obsahu rozhodnutia je možné vyvodiť
len skutočnosť, že matka bráni otcovi v styku s maloletými deťmi. Uvedenú skutočnosť súd prvej
inštancie však nemal riadne preukázanú, pretože rodičia produkovali rozporné tvrdenia. Z obsahu spisu

nevyplynulo,zakéhodôvodudetiodmietajústyksotcom,vkaždomprípadepretopovažovalzapotrebné
zistiť, či realizácia takto upraveného styku je v záujme maloletých detí alebo, či ide o predstieraný stav
vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému sú maloleté detí zverené do osobnej starostlivosti.
Akékoľvek výhrady jedného rodičia voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera,
nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie

styku ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu
preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Uvedené okolnosti je však potrebné
nesporne preukázať. Len odhalenie skutočnej príčiny odmietania detí môže viesť k spoľahlivej úprave
styku oprávneného rodiča s deťmi. Spoľahlivé spoznanie skutočnosti, či styk rodiča s maloletými
deťmi skutočne ohrozuje ich záujem si vyžaduje spoluprácu s odborníkmi, pričom je možné vykonať

dokazovanienazákladeznaleckéhoposudkuvypracovanéhopsychológom.Úlohousúduprvejinštancie
bolo vykonať dokazovanie v naznačenom smere a upraviť styk tak, aby bol v záujme maloletých detí,
pretože ten je prvoradý a prevyšuje záujem rodičov, ich pocity či predstavy.

6. Súd sa oboznámil z doterajším priebehom konania, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.06.2014, č.

k. 38P/248/2013 - 111, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.01.2015, č. k. 11CoP/502/2014
- 163 a informáciou VÚDPaP zo dňa 13.02.2015 o poradenských intervenciách u maloletých detí. Súd
ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

7. Otec maloletých detí navrhol upraviť jeho styk s deťmi tak, ako tomu bolo v rozsudku tunajšieho súdu

zo dňa 12.06.2014. Vyjadril presvedčenie, že deti ho stále milujú a chcú s ním tráviť čas. Naposledy sa
s deťmi stretol v auguste 2014, kedy strávil čas s maloletou P. S. E., pričom deti nejavili žiadne známky
nespokojnosti. S K. sa v tom čase nestretol, bol s ním v osobnom kontakte na jeseň roku 2014 na
tenisovom turnaji, kedy sa s ním rozprával asi 15 minút. Okrem iného sa vtedy dohodli, že sa budú ďalej
kontaktovať, s čím maloletý súhlasil, k uvedenému však následne nedošlo. Napriek všetkému sa o deti

naďalej zaujíma, bol sa pozrieť v mieste ich súčasného bydliska, v škole vo F., ktorú navštevuje maloletá
P. a tiež je v kontakte s triednou učiteľkou maloletého K.. Pokiaľ ide o samotnú realizáciu styku, otec má
možnosť tráviť čas s deťmi v dome svojich rodičov v obci Č., nie je teda pravdou, že by tento styk nemal
kde realizovať. Poukázal na to, že tu nie je len matka detí, ale aj on ako otec a jeho nová rodina, najmä
maloletá M., pričom celá situácia ohľadom styku s deťmi zasahuje do chodu jeho novej domácnosti.

Poprel tvrdenia o tom, že je alkoholik, je pravdou, že vyhľadal odbornú psychiatrickú pomoc, bola mu
diagnostikovaná stredne ťažká depresia s tým, že v súčasnosti už neužíva medikamentóznu liečbu a
lekáranavštevujepodľapotreby.PoukázalnaodôvodnenierozsudkuKrajskéhosúduvBratislavezodňa
20.01.2015, že z dôvodu odmietania preferenčného rodiča je potrebné riešiť postoj tohto rodiča a akoodporúča Krajský súd v Bratislave nariadiť mu odborné poradenstvo a poučiť ho. Vyjadril presvedčenie,
že na strane matky je prítomná nenávisť voči jeho osobe. Upozornil na to, že na začiatku tohto konania
mali deti záujem sa s ním stretávať a v súčasnosti ho nazývajú vulgárnymi výrazmi a odmietajú ho

čo i len vidieť, z čoho vyplýva jednoznačne negatívne pôsobenie matky detí. O uvedenom svedčí aj
tá skutočnosť, že partnera matky nazývajú „ocinko“ a jeho samého oslovujú krstným menom. Potvrdil
tú skutočnosť, že výživné si neplatí v rozsahu stanovenom rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,
nakoľko také finančné prostriedky nemá k dispozícii. Snaží sa však každý mesiac posielať čo možno
najvyššiu čiastku.

8. Právna zástupkyňa matky navrhla, aby súd vykonal pohovor s maloletými deťmi, predovšetkým K.,
ktorý stretávanie sa s otcom striktne odmieta s tým, že v tomto duchu napísal otcovi aj SMS správu.
Poukázala i na závery poradenských intervencií, ktoré boli u detí vykonávané vo Výskumnom ústave
detskej psychológie a patopsychológie. Od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave otec detí útočí na
rodinu matky detí formou mailovej komunikácie, vulgárne im nadáva a v tejto súvislosti bolo voči otcovi

vedené i trestné stíhanie. Maloletý K. ťažko niesol i tú skutočnosť, že sa otcovi narodilo dieťa s jeho
terajšou partnerkou, kedy sa vyjadril, že s ním už nechce mať nič spoločné. Partnerka otca pritom
zasahuje do tohto problému, kontaktuje inštitúcie, rodičov matky detí aj políciu, čo nie je vhodné a mala
by sa od uvedeného dištancovať tak, ako partner matky. V priebehu konania navrhla, aby bolo vo veci
nariadené znalecké dokazovanie a aby bol styk otca s deťmi zakázaný.

9. Uznesením zo dňa 23.07.2015, č. k. 38P/248/2013 - 220 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológia - odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a vypracovaním
znaleckého posudku poveril súdneho znalca G.. W. M., V. L., G. T., C. XX, J.. Súdny znalec vypracoval
posudok ku dňu 24.08.2016.

10. V záveroch znaleckého posudku súdny znalec okrem iného uviedol, že všetky deti vyjadrovali
voči otcovi negatívny vzťah a odmietali kontakt s ním, pričom podobné postoje vyjadrovali aj v rámci
výsledkov vyšetrenia. V priamom kontakte s otcom pôsobili deti pasívne, strnulo a komunikovali s ním
len minimálne. U najmladšej E. je možno predpokladať, že jej vzťah k otcovi je vo výraznej miere

ovplyvnený vplyvmi prostredia (matka a súrodenci), u starších detí už do tohto môžu vstupovať aj vlastné
zážitky či skúsenosti a vlastný pohľad na situáciu. Bez prítomnosti matky reagovali deti na otca málo,
oslovovali ho minimálne, pričom maloletá P. vôbec a na podnety z jeho strany reagovali úsporne a
krátko. Za prítomnosti matky reagovali deti na otca obdobným spôsobom, no kvantita ich reakcií voči
nemu bola ešte o čosi nižšia, spontánne sa deti obracali výlučne na matku. Keď boli deti s matkou, či

už bez prítomnosti otca alebo v jeho prítomnosti, reagovali smerom k matke živo, spontánne, pôsobili
aktívne a atmosféra bola skôr veselá. Keď bol prítomný otec bolo to obdobné, no celkovo bola intenzita
a častosť týchto reakcií nižšia. U oboch rodičov sa súdny znalec podrobne vyjadril aj k štruktúre ich
osobnosti vrátane osobnostných charakteristík a ich vplyvu na výchovu a starostlivosť o maloleté deti.
Súdny znalec konštatoval, že otec detí je do istej miery problematická povaha, kde sa problém týka

jeho impulzivity a aj sebahodnotenia, ale domnieval sa, že otec je v zásade schopný mať vo svojej
starostlivosti dieťa/deti. U matky, vzhľadom k jej povahovej charakteristike konštatoval, že je schopná
mať vo svojej starostlivosti dieťa/deti. K prípadnému zákazu styku otca s deťmi (ktorý návrh predniesla
matka v priebehu konania po zrušení rozhodnutia tunajšieho súdu v časti úpravy styku otca s deťmi) sa
súdny znalec vyjadril podrobnejšie, pričom poukázal na to, že „negatívne“ osobnostné charakteristiky

otca nie sú až tak vyhranené, že by mohol byť jeho kontakt s deťmi pre ne škodlivý a bolo by dané
oprávnenie k tomu, aby bol jeho styk s deťmi zakázaný. Otec detí má viaceré povahové slabiny a
situáciu ohľadom jeho kontaktu s deťmi nezvláda bez istých „prešľapov“, no na strane druhej sa o deti
dokázal postarať v čase, keď s nimi žil v spoločnej domácnosti. Z hľadiska jeho povahy sa nezdalo
potrebné mu kontakt s deťmi zakázať. Na strane druhej však súdny znalec skonštatoval, že kontakt otca

s deťmi nefunguje a jeho pokusy o jeho „nastolenie“ môžu situáciu ešte zhoršovať. Otec by mal prestať
„tlačiť“ na priame stretávanie sa s deťmi a pokúsiť sa nadviazať s nimi kontakt inými prostriedkami (mail,
pošta..), kde by mal deťom vyjadrovať svoj záujem o ne a stretnutie s nimi. V rámci toho by sa mal
zdržať akýchkoľvek negatívnych prejavov voči matke. V správach deťom by sa mal snažiť myslieť hlavne
na záujmy detí a skúsiť sa vcítiť do ich potrieb. Súdny znalec mu v tejto veci doporučil poradiť sa s

odborníkom a celkovo súdny znalec odporučil otcovi aj dlhšie psychoterapeutické vedenie. Záverom
súdny znalec uviedol, že vzájomný vzťah rodičov je konfliktný, obaja sa obviňujú z klamstva, čo deti
vnímajú a sťažuje im to situáciu. Otec detí sa môže cítiť danou situáciou znevýhodnený, no svojimi
reakciami vysoko pravdepodobne prispel k tomu, do akého stavu sa situácia dostala.11. Matka maloletých detí po vypracovaní znaleckého dokazovania uviedla, že situácia ohľadom styku
otcasdeťminiejedobrá,maloletédetisasotcomnestretávajúodroku2015,pričomonasamasasnažila

s deťmi na túto tému hovoriť, avšak bezúspešne, deti akýkoľvek kontakt s otcom odmietajú. Súdny
znalec doporučil otcovi formu, akou má deti kontaktovať, pri príležitosti narodenín poslal maloletej P. list,
ktorý jej matka napokon nedala prečítať, nakoľko po porade s psychologičkou a kolíznym opatrovníkom
sa jej na to spýtala, pričom maloletá ho odmietla čítať. Matka ho nadôvažok nepovažovala za primeraný
veku maloletej. Z jej pohľadu otec nemá skutočný záujem o kontakt s deťmi a zvolil nevhodný spôsob

riešenia celej situácie.

12. Otec uviedol, že sa snaží s deťmi kontaktovať formou mailov raz mesačne. Zasiela ich na e-
mail maloletého K. a v kópii aj matke a tiež píše deťom i k sviatkom. Za veľmi frustrujúce označil to,
že na žiadnu zo svojich správ nedostal odpoveď. K znaleckému posudku G.. W. M. mal množstvo
pripomienok, tieto však napokon nekonkretizoval, nakoľko ako sám uviedol zabralo by to neúmerne veľa

času. Poukázal však na to, že z jeho pohľadu prišlo u detí k „syndrómu zavrhnutého rodiča“, pričom otec
sa kontaktuje s množstvom ľudí i odborníkov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú a možno povedať,
že sa jedná o dôsledok konania programujúceho rodiča, ktorým je v danom prípade matka detí. K svojmu
zdravotnému stavu uviedol, že v roku 2015 sa dostal do situácie, kedy vyhľadal odbornú pomoc a počas
3 týždňov navštevoval denný stacionár v G. L. E. J. a následne nastúpil do ambulantnej starostlivosti.

V súčasnosti je dlhodobo kompenzovaný.

13. Súd pristúpil dňa 17.05.2017 k vykonaniu pohovoru s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov. K. S.
P. súhlasili s nahrávaním pohovoru, maloletá E. nesúhlasila, z ktorého dôvodu súd vyhotovil z pohovoru
úradný záznam. Pohovor s maloletou E. bol na jej žiadosť vykonaný za prítomnosti maloletého K..

14. Maloletý K. sa (vzhľadom k svojmu veku) vyjadroval k celkovej situácii najkomplexnejšie a v zásade
najjasnejšie, keď síce bolo zrejmé, že je na otca stále nahnevaný pre jeho odchod od rodiny, resp. pre
dôvody, ktoré jeho odchodu predchádzali (nevera zo strany otca a partnerka, za ktorou odišiel do G.),
avšak jeho prejav bol vyrovnaný a uviedol, že s otcom sa nechce kontaktovať, nakoľko „necíti potrebu“,

a to ani pokiaľ ide o správy, ktoré mu otec posiela a na ktoré nereaguje, čo aj sám potvrdil. Spomínal
situácie, ktoré sa odohrali v čase, keď ešte žili rodičia v spoločnej domácnosti a ktoré považoval vo
vzťahu k nemu za tie, ktoré „symbolizujú“ jeho prežívanie vo vzťahu k otcovi (okrem iného aj jeho
správanie k matke a napr. aj to, že ho nikdy nepodporoval v tenise) Hoci spomína, že v čase, keď bol
otec doma sa im venoval (chodili spolu bicyklovať a pod.) následne hneď dodal, že sa jednalo vždy o

aktivity, ktoré si otec vyberal podľa seba a nie podľa toho, čo by chcel on, resp. sestry. Stretávanie s
otcom považoval za zbytočné v tom smere, že mu to nič neprinesie a v jeho prítomnosti by sa zle cítil.
Rozumie si s partnerom matky, tento sa venuje jemu aj sestrám. Nad odpoveďou na otázku ohľadom
stretávania sa so starými rodičmi zo strany otca chvíľu váhal, potom to však odmietol s odôvodnením,
že je to spojené s osobou otca, s ktorým sa stretávať nechce.

15. Maloletá P. prejavovala voči otcovi výraznejší negatívny postoj, jednoznačne odmietla akýkoľvek
kontakt s otcom a dodala, že ho už „nikdy v živote nechce vidieť“, čo odôvodnila tým, že ich opustil
a nebolo to od neho pekné. Týmto prežívaním bolo ovplyvnené aj jej vnímanie osoby otca, ktorého
označovala za agresívneho a zlého, ktorý kričal a nadával. V tejto súvislosti spomenula jednu situáciu,

ktorá sa odohrala u nich doma, keď sa rodičia hádali a po ktorej našla matku plakať, čo jej utkvelo v
pamäti. K osobám starých rodičov zo strany otca uviedla, že ich rozmaznávali, čo sa jej nepáčilo. Na
výslovný dotaz súdu opakovane uviedla, že sa s otcom nechce nikdy stretávať a nechce s ním mať
žiadny kontakt, ani písomný. Spontánne spomenula vyšetrenie u súdneho znalca, ktorého ona sama
považovala za milého, ale s otcom to tam nevedeli (so súrodencami) vydržať. Z jej pohľadu si maloletá

E. otca veľmi nepamätá, bola malá, keď odišiel.

16. Maloletá E. je najmladšia, pri pohovore si vyžiadala K. prítomnosť, Tlmočila rovnaký postoj ako
jej súrodenci, vzhľadom k veku sa podrobnejšie nevyjadrovala, orientovala sa na svoj vzťah k starším
súrodencom, na ktorých je zjavne citovo naviazaná.

17. Matka maloletých detí v závere uviedla, že by už otázku styku otca s deťmi neriešila a ponechala
by to na rozhodnutí detí. Ak o to deti prejavia záujem môžu sa s otcom stretávať, ona im v tom brániť
nebude. Za prvoradý však považovala záujem detí. K maloletej E. uviedla, že táto mala v čase rozpadumanželstva X,X roka a tak ako jej súrodenci, oslovuje jej partnera „oci“. Napokon poukázala i na to, že
deti sú vypočúvané aj súdom v O..

18. Otec maloletých detí poukázal na priebeh celého súdneho konania a na to, že v pôvodnom
rozhodnutí mu bol upravený styk s deťmi, avšak nedošlo k výkonu tohto rozhodnutia. Nevedel si
predstaviť, že by to bolo závislé od svojvôli matky, keďže z jej strany sú deti programované voči nemu
ako druhému rodičovi. Navrhol upraviť svoj styk s deťmi formou tzv. asistovaného styku s tým, že by
sa s deťmi stretával za prítomnosti tretej osoby, napr. psychológa či pracovníka ÚPSVaR a vzhľadom k

tomu, že vzťahy medzi ním a deťmi sú zdevastované, na obdobie prvých 6 mesiacov by bol tento styk
upravený v rozsahu raz mesačne na 2-3 hodiny s tým, že matka bude povinná deti na styk priniesť.

19. Právna zástupkyňa matky v závere poukázala na to, že otec nevyužil radu súdu ani kolízneho
opatrovníka, ktorí mu navrhli, aby sa pokúsil kontaktovať deti postupne, napr. formou SMS, všetko
odignoroval a v súčasnosti by mali byť deti nútené, aby sa s ním stretávali. Navrhla, aby súd bral do

úvahy nielen názory a predstavy otca na stretávanie sa s deťmi, keďže v prípade ak budú deti nútené do
stykusotcom,vyvolátoopačnýefekt.Jevecouotca,abysasámsnažilstretávaťsasdeťmi,avšaknieza
prítomnosti tretích osôb. Rodičia sa medzi sebou dohodli, že otec bude kontaktovať deti cez pohľadnice,
k čomu však zo strany otca nedošlo. Navrhla, aby sa súd pridržiaval záverov znaleckého posudku a aby
otec nerealizoval svoj styk s deťmi na báze nútenia. Otec by mal tiež zvážiť svoj prístup a postoj k matke.

20. Kolízny opatrovník sa pridržiaval záverov vykonaného dokazovania, súdny znalec kontakt otca s
deťmi nevylúčil a tento je dôležitý. Doporučil, aby sa rodičia ohľadom kontaktovania sa otca s deťmi
dohodli a participovali na tom, dôležité však budú reakcie detí.

21. Okresná prokuratúra Bratislava III doporučila súdu pridržiavať sa záverov vypracovaného
znaleckého dokazovania, podmienky pre zákaz styku otca s deťmi splnené nie sú. V otázke styku otca
s deťmi sa stotožnila so stanoviskom kolízneho opatrovníka.

22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Súd, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, opätovne prejednal vec v časti
úpravy a zákazu styku otca s maloletými deťmi K., P. S. E. a dospel k záveru, že návrhy rodičov nie

sú dôvodné.

26. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka detí, ktorá namietala úpravu styku otca s
deťmi. V čase rozhodovania súdu druhej inštancie sa styk otca s deťmi nerealizoval v žiadnom rozsahu
a otec maloletých detí sa v priebehu konania domáhal jeho súdneho výkonu na príslušnom súde v

O.. Následne tunajší súd vyhovel návrhu matky na zrušenie neodkladného (predbežného) opatrenia
zo dňa 25.02.2014, č. k. 51P/51/2014 - 21 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 16.04.2014, č. k. 11CoP/181/2014 - 41, ktorým upravil styk otca s deťmi na čas do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej.27. Tunajší súd vykonal vo veci dokazovanie v smere naznačenom v rozhodnutí odvolacieho súdu, na
základe ktorého návrh otca na úpravu styku s deťmi zamietol ako rozporný so záujmom maloletých

detí. Právo styku rodiča s dieťaťom je špecifickou zložkou rodičovských práv a povinností a právo
domáhať sa jeho úpravy prináleží v zásade tomu rodičovi, ktorý s deťmi trvalo nežije. V otázke úpravy
a realizácie styku rodiča s dieťaťom/deťmi zákon uprednostňuje dohodu rodičov. Ak je táto vylúčená a
medzi rodičmi je prítomný ohľadom práva styku konflikt, vstupuje do rozhodovania o tejto otázke súd.
Tak ako pri akomkoľvek rozhodovaní, ktorého obsahom je výkon práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu,

aj v prípade práva rodiča na styk s dieťaťom je určujúcim faktorom, ktorý rozhodujúcim spôsobom
ovplyvňuje rozhodnutie súdu, záujem maloletého dieťaťa tak, ako to má na mysli Dohovor o právach
dieťaťa (čl. 3 ods. 1) a Zákon o rodine (čl. 5). Záujem maloletého dieťaťa posudzuje súd individuálne a
zohľadňuje všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu, preto to, čo je dobré či vhodné pre jedno
dieťa, nemusí byť (a často ani nie je) vhodné či dobré pre iné dieťa. Bolo nutné vysporiadať sa s otázkou,
či môže striktná úprava styku otca s deťmi viesť k náprave vzťahov tak vážne narušených, ako sú

tie medzi otcom a maloletými deťmi v danom prípade, pričom po zohľadnení všetkých relevantných
skutočností prípadu dospel súd k záveru, že striktná úprava styku otca s deťmi by nielen že neviedla
k nadviazaniu kontaktu otca s deťmi, ale pôsobila by kontraproduktívne. Vzťahy detí k otcovi sú do
takej miery narušené, že je možné sa stotožniť s vyjadrením otca, ktorý ich označil za zdevastované.
Jedná sa pritom o dlhodobý stav, ktorý sa nepodarilo zvrátiť ani súdu príslušnému konať vo veci výkonu

rozhodnutia o úprave styku otca s deťmi. Pokiaľ ide o príčiny tohto stavu bolo by naivné domnievať sa,
že deti neboli ovplyvnené skutočne výraznými konfliktami, ku ktorým dochádzalo medzi rodičmi, čo v
spojení s odchodom otca ku svojej partnerke, ako aj ďalšími okolnosťami spôsobilo, že deti sa upli na
matku a vzťah k otcovi poznačil hnev, obviňovanie z rozpadu rodiny a následné odmietanie. Nemožno
sa však v plnom rozsahu stotožniť s názorom otca, že u detí bolo toto negatívne prežívanie vo vzťahu

k nemu vedome vytvárané a sýtené matkou, keďže uvedené nebolo preukázané ani psychologickým
vyšetrením detí a ani inými dôkaznými prostriedkami. Viniť z tohto stavu výlučne jedného z rodičov - v
danom prípade matku - by nezodpovedalo reálnemu stavu vecí, keďže vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že obaja rodičia, tak matka ako aj otec, sa v minulosti uchyľovali ku konaniu a správaniu,
ktoré maloleté deti negatívne poznačilo a ovplyvnilo ich prežívanie. Otec, ako rodič aktívne legitimovaný

domáhať sa úpravy svojho styku s deťmi, nevolil vždy tie správne formy kontaktu vo vzťahu k deťom
a nedostatočne zohľadňoval ich prežívanie celej situácie (odchod od rodiny ku svojej partnerke, ktorú
okolnosť do istej miery zľahčoval) predpokladajúc, že sa ich dôvody rozpadu jeho vzťahu s matkou až
tak netýkajú, pričom ale predovšetkým u maloletého K. (ale aj P.) situáciu podcenil. V širšom kontexte
uvedené konštatoval aj súdny znalec, ktorý poukazoval u otca na niektoré rysy jeho osobnosti, ktoré

spôsobili, že vo vzťahu k deťom v rozhodujúcom období a po ňom nekonal vždy vhodne a náležite. Na
strane matky detí možno zase s určitosťou konštatovať, že aj keď rozporuplné a negatívne prežívanie
detí vo vzťahu k otcovi priamo nevytvorila, pri jeho eliminovaní nebola nápomocná. Napokon mala na
celú situáciu v konečnom dôsledku (aj keď v menšom rozsahu) vplyv aj vzdialenosť miesta bydliska
matky a otca detí, kedy otec zostal žiť so svojou partnerkou v G. a matka sa spolu s deťmi presťahovala

do pohraničnej oblasti v O..

28. Za dôkaz svojich tvrdení otec označoval tú skutočnosť, že spočiatku sa s ním deti chceli stretávať
a ich kontakt prebiehal aj po tom, čo sa rozpadlo jeho spolužitie s matkou. Následne však došlo u
detí k zmene správania a v súčasnosti odmietajú akýkoľvek kontakt s ním a ich prejavy voči nemu

sú nenávistné, čo otec jednoznačne pripisoval zámernému pôsobeniu matky. Z pohľadu súdu však
otec opomenul, okrem iných, pre deti zásadnú skutočnosť, že sa mu v priebehu konania narodilo
ďalšie dieťa (M.E., L.. XX.XX.XXXX), čo u detí diametrálne zmenilo situáciu a v kontexte už aj tak
zložitej situácie, neukončeného rozvodového konania a konfliktov, ku ktorým medzi rodičmi dochádzalo
a ktorá výrazným spôsobom zmenila prežívanie detí vo vzťahu k otcovi, na čo bolo v priebehu konania

opakovane poukazované. Súd chápe prežívanie otca, ktorý má záujem na tom, aby boli deti súčasťou
jeho novej rodiny, poznali sa s jeho partnerkou a predovšetkým s ich nevlastnou sestrou M. a aby sa
medzi nimi vytvorili väzby, uvedené však deti odmietajú a hoci je to možno pre otca ťažko pochopiteľné,
nie je možné ich k tomu nútiť. Deti majú možnosť byť s otcom v kontakte a túto možnosť má aj otec,
ktorý disponuje telefónnym číslom a e-mailovým kontaktom na maloletého K., prostredníctvom ktorého

zasiela správy aj ostatným deťom, čo K. potvrdil pri pohovore a taktiež uviedol, že na ne nereaguje,
nakoľko „necíti potrebu“. Otec taktiež vie, kde deti bývajú a navštevujú školy. Nemožno sa preto stotožniť
stvrdením,žeotcovijevstykusdeťmibránené.Otecbysimaluvedomiť,žedetimajúvočijehopartnerke
silnú averziu, ktorá je do značnej miery sýtená narodením maloletej M. v čase, kedy konanie o rozvodmanželstva ich nebolo skončené, pričom nadviazanie mimomanželského vzťahu s matkou maloletej M.
bol dôvodom rozvratu manželských vzťahov rodičov maloletých detí. Akokoľvek je to pre otca ťažké,
nútiť deti do kontaktu s ním, nadôvažok v presne stanovených intervaloch, neprinesie otcom očakávaný

výsledok, práve naopak. Aj v priebehu tohto konania bol styk otca s deťmi upravený, a to neodkladným
(predbežným) opatrením, k jeho zrušeniu súd pristúpil až v máji 2017, napriek tomu sa styk otca s
deťmi vôbec nerealizoval od roku 2014, a to navzdory prebiehajúcemu súdnemu výkonu rozhodnutia,
ktorý otec inicioval na príslušnom súde v O.. Za daného stavu sa preto súd nemohol stotožniť ani s
prezentovaným tvrdením otca, že ak jeho styk s deťmi nebude upravený súdnym rozhodnutím (čím bude

z jeho pohľadu ponechaný na svojvôli matky), nebude sa realizovať. Z vývoja minulých udalostí možno
vyvodiť, že sa nejedná o skutočnosť, ktorá by mohla mať na vzťahy medzi deťmi a otcom zásadný vplyv
v zmysle realizácie styku. V danom prípade zohráva jednu zo zásadných úloh aj vek K. S. P., ktorý v
sebe nesie istú nemožnosť „prinútiť“ ich realizovať styk s rodičom, ak sa tomu budú brániť. Pri úprave
styku otca s deťmi či dokonca pri nariadení núteného výkonu rozhodnutia (ku ktorému po vyhodnotení
všetkých skutkových okolností prípadu nepristúpil ani príslušný súd v O.), je nutné vziať do úvahy, že by

sa jednalo výlučne o formálny a v konečnom dôsledku traumatický akt, ktorý by deti napokon dávali za
vinu otcovi a obviňovali ho, že kvôli nemu boli vystavené nútenej realizácii styku s ním alebo dokonca
výkonurozhodnutia,ktorýsazväčšarealizujeverejneazaprítomnostiďalších,predeticudzích,osôb. Aj
otcovi musí byť zrejmé, že takýto postup by bol natoľko kontraproduktívny, že by vopred zmaril akýkoľvek
prípadný kontakt otca s deťmi, ku ktorému by mohlo dôjsť v budúcnosti, keďže deti sa jasne vyjadrili,

že sa s otcom nechcú a nebudú kontaktovať a ak by napriek uvedenému súd tento styk upravil, ich
negatívne prežívanie vo vzťahu k otcovi by to len prehĺbilo. Uvedené konštatoval aj súdny znalec vo
svojom posudku, keď uviedol, že otec by mal upustiť od domáhania sa styku s deťmi a zvoliť inú formu,
ako byť s nimi v kontakte (písomnú). Súd nespochybňuje, že súdny znalec neidentifikoval na strane otca
také okolnosti, pre ktoré by styk s deťmi nemohol realizovať, tu sa však jedná o prežívanie detí (nie

otca), ktoré úprava styku s deťmi súdnym rozhodnutím nevyrieši.

29. Všetky deti sa k stretávaniu a celkovému kontaktu s otcom vyjadrili totožne, prípadné rozdiely v
ich nazeraní na situáciu či stanoviskách boli z pohľadu súdu spôsobené ich vekom. U maloletého K.
sa v priebehu pohovoru prejavovalo už isté upokojenie a zmierenie so situáciou. Potvrdil, že sa otec

pokúša ho kontaktovať mailom, resp. SMS a jeho prostredníctvom aj obe sestry, avšak on na tieto
správy nereaguje a sestry tiež nie, pričom on sám „necítil potrebu“ byť s otcom v kontakte. V rámci
pohovoru mohol súd v správaní maloletého identifikovať už značnú dávku nadhľadu nad situáciou, ktorá
bezpochyby pramenila z veku maloletého a vedomia, že má na celú vec svoj názor, pričom nateraz
nevníma žiadne okolnosti, pre ktoré by ho mal meniť v súlade s predstavami niekoho iného. K. si

uvedomoval, že jeho pozícia je daná tým, že je najstarším zo súrodencov a jediným chlapcom, čo bolo
zrejmé aj pri príchode na pohovor. Mladšie sestry sú na svojho brata citovo naviazané, rovnako ako on
na ne a považuje za svoju „povinnosť“ (v tom najlepšom slova zmysle) dávať na ne pozor a „chrániť
ich“. Považoval za samozrejmé, že sa prispôsobí ich želaniam v rámci pohovoru (pri rozhodovaní, kto
pôjde prvý, koho prítomnosť si maloletá E. vyžiadala pri pohovore a pod.) Na strane druhej sa prejavuje

ako typický XX-O. chlapec, keď na otázku súdu, či spolu ako súrodenci preberajú ich rodinnú situáciu
uviedol, že ak to chcú sestry, tak áno, on sám však nezačína. Tému stretávania sa s otcom má (nateraz)
vyriešenú a nechce sa k nej vracať. V tomto bode súd zaznamenal u maloletého istú roztrpčenosť a
„zlú náladu“, dával najavo, že ho neustále riešenie tejto situácie už otravuje. Bezpochyby to bolo dané
aj dĺžkou konania, snahou otca o výkon rozhodnutia o úprave jeho styku s deťmi a v neposlednom

rade aj doposiaľ prebiehajúcimi konaniami v O., v ktorých je spolu so sestrami vypočúvaný. Aj u P.
preto súd zaznamenal v tomto kontexte už istú nechuť a únavu zo situácie. Rovnako aj ona mala na
stretávanie sa s otcom veľmi jednoznačný názor, hoci u nej súd dospel k záveru, že jej averzia voči otcovi
je čiastočne prevzatá (pravdepodobne od matky), nakoľko v jej vyjadreniach mohol súd identifikovať
niektoré tvrdenia, ktoré nemožno označiť za autentické. Jedná sa napr. o tvrdenie, že starí rodičia z

otcovej strany ich ako deti rozmaznávali, lebo im nakupovali na Vianoce veľa hračiek (darčekov) a ona
ich toľko ani nechcela. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by akékoľvek dieťa dospelo k záveru, že je
rozmaznávane starými rodičmi a odôvodnilo to tým, že dostávali od starých rodičov (zo strany otca)
veľa hračiek. Maloletá P. pravdepodobne počula o uvedenom hovoriť v rámci rodiny a utkvelo jej to
v pamäti, súd to však nepovažoval za jej názor. Na druhej strane je nepochybné, že maloletá bola v

minulosti svedkom mnohých hádok medzi rodičmi, predovšetkým v čase, keď už otec pracoval v G. a
domov sa vracal najčastejšie cez víkendy. Rovnako tak bola zainteresovaná do situácie v rodine v čase,
keď sa spolužitie jej rodičov rozpadlo, deti zistili, že ich otec udržiava mimomanželský vzťah a rodičia
sa budú rozvádzať. Už v čase krátko po iniciovaní rozvodového konania, kedy sa otec s deťmi eštesporadicky kontaktoval, deti vnímali ako problém prítomnosť partnerky otca pri tomto styku, na čo bol
otec i opakovane upozornený. Ani v tomto ohľade teda nejde o situáciu, ktorá by sa vytvorila časom a
vedomým vplyvom inej osoby (matky), deti neprijímali partnerku otca od počiatku. Zásadným zlomom

však bolo narodenie maloletej M., Č.M. K. S. P. doposiaľ nesú veľmi ťažko a čo výrazne negatívne
poznačilo ich vzťah k otcovi. Od tohto obdobia styk s otcom aktívne odmietajú, pričom z ich vyjadrení
je zrejmé, že práve nová rodina na strane otca je zásadným problémom v ich vzťahu k otcovi. Pokiaľ
ide o maloletú E., u nej sa výrazným spôsobom prejavil jej nižší vek, keď maloletá síce vie, kto je jej
otec a v minulosti s ním bola v kontakte, avšak spomienky prežitého s otcom nie sú u nej ani zďaleka

na takej úrovni, ako u jej súrodencov, ktorí si viac „pamätajú“, čo dávali v priebehu konania aj najavo.
E. vnímala a vníma situáciu cez svojich starších súrodencov a tiež prostredníctvom svojich spomienok,
ktoré sa však viažu už takmer výlučne na matku a následne na jej partnera. U maloletej E. je viac, než
u starších detí potrebné vziať do úvahy, že otec odišiel do G. za prácou a domov chodieval len cez
víkendy, pričom maloletá E. bola vo veku len X,X roka, keď sa spolužitie rodičov rozpadlo a otec od
tohto obdobia dochádzal z G. na D. len kvôli (občasnému) styku s deťmi, trvalo žiť sa sem už nevrátil.

V čase, kedy si deti vo všeobecnosti začínajú pamätať svoje zážitky, maloletá E. s otcom už nežila a
vzhľadom k následným udalostiam sa vzťahy medzi ňou a otcom nevytvorili do štandardnej miery a nie
sú porovnateľné s tými, ktoré majú s otcom jej starší súrodenci. Na uvedené poukázala i maloletá P.
v rámci svojho pohovoru, keď uviedla, že pre maloletú E. je otec cudzí. Vníma negatívne prežívanie
súrodencov voči otcovi, rovnako ako s jej súrodencami bol s ňou vykonaný pohovor súdom v O. a je si

vedomá, že otec sa domáha styku s nimi. Maloletá však k nemu nemá vybudované silné väzby, od jej
necelých štyroch rokov žije v spoločnej domácnosti s partnerom matky a s otcom sa nestýka. Partnera
matky považuje za toho, na ktorého sa prirodzene obracia v prípadoch, kedy by sa dieťa obracalo v rámci
rodiny na otca, keďže partner matky túto úlohu v jej očiach zastáva. Je nutné uviesť, že uvedenému sa
nedá v rámci spolužitia vyhnúť a nemožno to považovať za priamy a úmyselný vplyv matky. Napokon

maloletá je najmladším dieťaťom rodičov, má starších súrodencov, ktorí jej o otcovi môžu rozprávať a
aj rozprávali, nie je od týchto informácii izolovaná a ak by aj súd prijal tvrdenie otca, že jej informácie o
ňom sú skreslené, jednalo by sa o skreslenie, ktoré priniesol prirodzený vývin udalostí a nie o úmyselné
klamanie maloletej. U E.O. je preto situácia špecifická, s otcom si nevybudovala náležité vzťahy a je
zrejmé, že ak by aj nebola rodinná situácia na strane matky a otca taká, ako je tomu v súčasnosti, len

ťažko si ju predstaviť, že by sa s otcom stretávala za situácie, že jej starší súrodenci by kontakt s otcom
odmietali. Súd pritom nenaznačuje, že by starší súrodenci na maloletú E. priamo vplývali, aj vzhľadom
k ich prístupu k maloletej E. sa súdu toto nejaví pravdepodobné, ale maloletá by prirodzene vnímala,
že jej súrodenci sa s otcom nekontaktujú. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel
súd k záveru, že ak má mať otec v budúcnosti reálnu šancu znovu nadviazať kontakt so svojimi deťmi,

je za súčasného stavu veci potrebné ponechať tento bez striktnej úpravy, ktorá by bola založená na
(formálnej) povinnosti styk realizovať, čo by averziu detí k otcovi len prehĺbilo.

30.Pokiaľideonávrhotcanaúpravujehostykusmaloletýmideťmiformoutzv.asistovanéhostyku,tento
bol z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotený ako nedôvodný. Odhliadnuc od skutočnosti, že napriek

prebiehajúcemu konaniu a niekoľkým pojednávaniam otec predniesol tento návrh až na ostatnom
pojednávaní v rámci záverečného prednesu pred vyhlásením rozhodnutia, z pohľadu situácie na strane
maloletých detí by takáto úprava styku neviedla k náprave vzťahov otca s deťmi a jeho realizácia by mala
výlučne formálny charakter. Ako už bolo skôr poukazované, deti by nutnosť realizovať svoj styk s deťmi
dávali otcovi za vinu a v takom prípade by len ťažko v takýchto „kontaktoch“ nachádzali niečo pozitívne,

na čo by bolo možné nadviazať. Otec si (hoci v dobrej viere) neuvedomuje, že deti sa na situáciu
ohľadom ich vzájomných kontaktov nepozerajú jeho očami. Zatiaľ čo by otec v takto nastavenom, (tzv.
asistovanom) styku videl možnosť znovu nadviazať kontakt s deťmi, deti by videli nutnosť sa kvôli
otcovi niekam v presne stanovených intervaloch dostaviť a na základe autoritatívneho rozhodnutia
realizovať styk. Nadôvažok za účasti tretej osoby/osôb, ktorá by vykonávala dohľad nad týmto stykom

a intervenovala by doň. Je zrejmé, že za takýchto okolností by sa ich odpor voči akémukoľvek kontaktu
s otcom ešte prehĺbil. Na tomto mieste súd odkazuje na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa okrem
iného aj veku detí, ktorý okrem rešpektovania ich názoru ohľadom stretávania sa s otcom v sebe zahŕňa
aj určitú nemožnosť prinútiť ich k aktívnej účasti na takomto styku. K. I. E. E. XX. O., P. E. E. XX. O., kedy
akékoľvek forma nútenia podrobiť sa asistovanému styku, ktorého základom je odborná intervencia do

jeho priebehu, je z praktického hľadiska nemožná. Je tiež nepochybné, že nariadenie takéhoto styku
v danom prípade by bolo neúčinné a u maloletých detí by viedlo k presne opačným dôsledkom, než
otec detí očakáva. Na skutočnosť odmietania otca zo strany detí súd v tomto rozhodnutí opakovane
poukazoval a v spojitosti s vekom detí by nariadenie takéhoto styku bolo skutočne kontraproduktívne,keďže deti by v ňom videli nútenie k niečomu, čo rázne a opakovane odmietli. Súdu taktiež nie je zrejmé,
ako by maloleté deti k aktívnej účasti na takomto styku prinútil, keďže predmetná úprava styku by sa
vzťahovala na otca a deti, nebolo by teda možné neochotu detí aktívne sa do tohto styku zapájať pričítať

matke detí ako nesplnenie povinnosti, ktorú by jej ukladalo súdne rozhodnutie.

31. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh matky na zákaz styku otca s maloletými
deťmi je nedôvodný, s tvrdeniami a postojom matky nie je možné sa stotožniť, nakoľko vyslovením
zákazu styku otca s deťmi nie je sledovaný legitímny cieľ, ktorým je ochrana zdravého vývinu, práv a

slobôd maloletých detí.

32.Opatrenia,ktorérodičapozbaviaakéhokoľvekkontaktusdieťaťommožnopoužiťlenzavýnimočných
okolností a môžu byť ospravedlnené len vtedy ak vychádzajú z prevažujúcej požiadavky nadradeného
záujmu dieťaťa. Záujem dieťaťa je faktorom, ktorý indikuje potrebu zásahu štátu do vzťahu rodič - dieťa
a v prípade potreby umožňuje vyvodiť dôsledky, ktoré majú vplyv na ďalší vývin maloletého dieťaťa.

Rozhodnutiesúduozákazestykurodičasdieťaťom/deťmijevosvojejpodstaterozhodnutímvylučujúcim
nielen možnosť rodiča starať sa o deti a vychovávať ich, ale ho i absolútne izoluje od dieťaťa a jeho
života tým, že ho z neho vylučuje. Takýto zásah preto musí byť v záujme maloletého dieťaťa a sledovať
jeho blaho, keďže sa ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom/deťmi. Vo výnimočných
prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem detí alebo niektorého z nich a súd styk rodiča s týmto dieťaťom/

deťmi zakáže, musí byť jednoznačne preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa/
detí. Spravidla pôjde o prípady, keď rodič styk s dieťaťom zneužíva takým spôsobom, že to má priamy
negatívny vplyv na zdravý vývin dieťaťa alebo sú vo vzťahu rodič - dieťa prítomné iné skutočnosti,
ktoré takýto zásah odôvodňujú (bližšie III. ÚS 665/2014 zo dňa 25.11.2014). Rozhodujúcou je intenzita
takéhoto správania, ktoré musí byť závažné. Jedinou okolnosťou, ktorá je schopná svojim významom

prelomiť ústavnú a medzinárodnoprávnu garanciu ochrany rodičovstva a rodiny a v nevyhnutnom
prípade oddeliť dieťa od biologického rodiča vyslovením zákazu styku rodiča s dieťaťom je najlepší
záujem maloletého dieťaťa, a to buď v tom prípade ak sa samotný rodič dopustil voči dieťaťu priameho
zneužitia svojej rodičovskej zodpovednosti, alebo došlo k iným skutočnostiam, ktoré takéto rozhodnutie
odôvodňujú.( čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Preto je pri rozhodovaní o návrhu rodiča na

zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom/deťmi potrebné spoľahlivo zistiť skutočný dôvod, pre ktorý sa
preferenčný rodič zákazu styku domáha, pričom tvrdený záujem dieťaťa na takomto zásahu je potrebné
náležite posúdiť a vyhodnotiť s ohľadom na všetky uvádzané skutočnosti. Zákaz styku rodiča s dieťaťom/
deťmi nemôže byť postavený na akýchkoľvek dôvodoch, ktoré sa preferenčnému rodičovi zdajú byť
spôsobilé pre takéto rozhodnutie. Musí sa jednať o dôvody, na ktorých základe by bolo možné vyvodiť

záver, že ak by k zákazu neprišlo, výrazne negatívne by to postihlo život maloletého dieťaťa/detí.
Nemôže sa pritom jednať o dôvody, ktoré priamo s osobou dieťaťa ani nesúvisia, ak sa voči dieťaťu
takýto rodič nedopúšťa žiadneho takého konania, ktoré by bolo ohrozujúce, či nebezpečné. V žiadnom
prípade nemožno zákaz styku rodiča s deťmi vysloviť tam, kde sú primárnym problémom vzťahy medzi
samotnými rodičmi a nie medzi rodičom a dieťaťom, pričom ani výhrady jedného z rodičov voči druhému

rodičovi, pokiaľ negatívne nepostihujú samotné dieťa, nemôžu byť dôvodom pre vyslovenie zákazu
styku. Z uvedeného vyplýva, že všeobecná podmienka pre takýto krajný zásah do vzťahu medzi rodičom
a dieťaťom spočíva v tom, že takýto zásah musí byť súčasne jediným účinným prostriedkom ochrany
dieťaťa/detí a potreba jeho vykonania musí v každom jednotlivom prípade z hľadiska intenzity riadneho
nevykonávania rodičovských práv a povinností prevážiť nad právom dieťaťa poznať svojich rodičov, t. j.

byť s nimi v kontakte, byť nimi vychovávaný, či byť v ich starostlivosti.

33. Matka maloletých detí K., P. S. E. odôvodňovala svoj návrh skutočnosťami, o ktorých bola
presvedčená, že sú spôsobilé jej návrh podporiť v dostatočnom rozsahu tak, aby mu súd vyhovel.
Poukazovala predovšetkým na postoje detí, ktoré kontakt s otcom odmietali, ako aj na psychický stav

otca detí, ktoré skutočnosti považovala za dostatočné k tomu, aby súd na ich podklade zakázal styk otca
s deťmi. Uviedla, že je nutné prihliadnuť na jednoznačné stanovisko všetkých detí a síce, že sa nechcú s
otcom kontaktovať. Je však nutné mať na zreteli, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je natoľko závažným
obmedzením výkonu rodičovských práv, že jeho uplatnenie de facto diskvalifikuje takéhoto rodiča z
akéhokoľvek ich reálneho výkonu. Práve preto nie je na zákaz styku postačujúci výlučne odmietavý

postoj maloletého dieťaťa/detí bez príčinnej súvislosti s konaním či správaním sa dotknutého rodiča,
ktorý by takýto zásah odôvodňoval. Najlepší záujem dieťaťa je pre rozhodovanie o akejkoľvek veci
týkajúcej sa maloletého dieťaťa podstatným, nemožno si ho však zamieňať so subjektívnymi názormi
a predstavami rodiča o výchovnom postavení a osobnosti druhého rodiča. Súd nespochybňuje dôvody,pre ktoré došlo k rozvratu vzťahov medzi rodičmi detí a ani okolnosti, pre ktoré deti odmietajú kontakt so
svojim otcom, ku ktorým sa súd už podrobnejšie vyjadril, avšak je nutné prihliadnuť aj na ďalšie aspekty,
predovšetkým na to, že na strane otca neboli v priebehu konania identifikované žiadne také okolnosti,

ktoré by skutočne mohli viesť k prijatiu záveru o potrebe jeho zákazu styku s deťmi. Maloleté deti majú
otca a hoci ich vzťah s ním je narušený a väzby medzi nimi nie sú aktívne, maloleté deti jeho existenciu
vnímajú(ajcezsprávy,ktoréimotecposielaaktorésícenečítajú,alevediaonich)anerobiloimproblémy
sa k osobe otca a ich vzájomnému vzťahu vyjadriť (pohovor vykonaný dňa 17.05.2017). Súd dospel k
záveru, že maloleté deti z osoby otca nemajú vyslovený strach. Na strane druhej je potrebné uviesť,

že v rámci konania nebolo zistené, že by maloleté deti boli zo strany matky cielene negatívne sýtené
voči osobe otca, počas pohovoru boli spontánne, vyrovnané, na ich celkovom vývine, prežívaní ani
správaní neboli badateľné žiadne známky toho, že by boli manipulované či cielene ovplyvňované. Jedná
sa o inteligentné a slušné deti, ktorým matka zabezpečuje adekvátnu a dobrú starostlivosť. Ich aktuálne
prežívanie však nie je nastavené tak, aby sa otec do ich života vrátil a nepripravujú si v súčasnosti pre to
anipriestor.Nebojasavšaktoho,žebyimpriamoublížil,stretnutiesnímbybolopreneveľminepríjemné

z dôvodu, že si to oni sami neželajú a považovali by to z jeho strany za zásah do ich autonómie a
integrity, keďže oni vymedzili hranice ich súčasných vzťahov a otec by ich takto porušil. Nemajú však z
neho strach ako z osoby, u ktorej by predpokladali, že by im ublížil.

34. Odmietavý postoj dieťaťa/detí ohľadom kontaktovania sa s rodičom preto nie je sám o sebe

relevantným dôvodom pre vyslovenie zákazu styku. Jedná sa skôr o situáciu, pre ktorú by bolo možné
(v spojení s inými relevantnými skutočnosťami prípadu) zamietnuť návrh na úpravu styku tohto rodiča
s dieťaťom/deťmi, k čomu súd i pristúpil, pričom tak urobil po posúdení názoru maloletých detí v
súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zisťoval v súlade so zákonom (§ 38 CMP). Z tohto
ustanovenia Dohovoru však nemožno vyvodzovať záver, že názor dieťaťa je pre súd zaväzujúci a že

musí rozhodnúť v plnom súlade s ním, bez možnosti sa od neho odchýliť. Ak by tomu tak skutočne bolo,
súdne konania týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností k deťom by neboli potrebné a stali
by sa nadbytočnými. Názor dieťaťa sa posudzuje v kontexte s ostatnými skutočnosťami prípadu, kde
súd opakovane poukazuje na to, že predmetom konania nie je výkon osobnej starostlivosti o deti, kde
by názor detí a ich vôľa mali, s ohľadom na ich vek, zásadnejšie postavenie. Pokiaľ nie sú zistené také

skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti na poklade § 38 ods. 1
ZoR nie je, ani pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých detí tým menej potom ústavnoprávny
dôvod na to, aby rodičovi, v ktorého osobnej starostlivosti deti ani nie sú, bol styk s nimi zakázaný.
Napokon je potrebné maloletým deťom vyslať signál, že je tu priestor pre prehodnotenie ich vzťahu s
otcom a nazerania na jeho osobu. Pokiaľ sa deti rozhodnú - a každé takéto rozhodnutie bude závisieť

výlučne od nich a obaja rodičia by ho mali rešpektovať - súd ako ten, ktorý v danom prípade rozhodoval
dávadeťomnajavo,ževyjadrujepodporuichkrokom,majúcimzanásledokčoilennajmenšieobnovenie
kontaktu s otcom, ku ktorým sa rozhodne. Dôležité v tomto smere budú ich pocity vo vzťahu k otcovi a
ich prežívanie bude určujúcim faktorom každého kroku, ktorý urobia. Časom môžu dospieť k tomu, že
si budú chcieť s otcom písať (napr. cez mail), alebo si s ním telefonovať, alebo sa s ním stretnúť. Za

účelom čohokoľvek v tejto súvislosti môžu osloviť aj kolízneho opatrovníka tak, ako im to bolo v priebehu
konania i ponúknuté. Akékoľvek ich vlastné rozhodnutie bude (malo by byť) rešpektované rovnako.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje

inak.
V Bratislave, dňa 30. novembra 2017

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie
sapodávavlehote15dníoddoručeniarozhodnutianasúde,protiktoréhorozhodnutiusmeruje,písomne

a v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).