Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116209128
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116209128.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: C. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX N. XXX, zastúpený: JUDr. Martin Bajužík, advokát, Krasovského
13, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: DZL EXPRESS s.r.o., IČO: 45 507 406, Hliníky 6997/43, 919 35
HrnčiarovcenadParnou,zastúpená:ProsmanaPavlovičadvokátskakancelária,s.r.o.,IČO:36865281,
Hlavná 31, Trnava, o žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 1.460,80 eura s príslušenstvom a o vzájomnej
žalobe žalovanej o zaplatenie sumy 681,10 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti žaloby žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
787,20 eura od 18.04.2016 do 19.04.2016 z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 479,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 370,40 eura od 01.03.2016 do 08.04.2016 a zo sumy 176,08 eura od 09.04.2016
do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 303,20 eura od 01.04.2016 do
zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 34 % trov konania.

V. Vzájomná žaloba sa z a m i e t a .

VI. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 % trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa20.04.2016,doručenoutunajšiemusúdudňa21.04.2016,domáhalvydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.460,80 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 370,40 eura od 01.03.2016 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 303,20 eura od 01.04.2016 do zaplatenia a úrokom z
omeškaniavovýške5,00%zosumy787,20euraod18.04.2016dozaplatenia,akoajpovinnosťnahradiť
mu trovy konania.

2. V podaní zo dňa 28.07.2016 žalobca uviedol, že v prípade sumy 787,20 eura majú byť úroky

z omeškania správne špecifikované vo výške 5,00% ročne zo sumy 787,20 eura od 20.04.2016
do zaplatenia, nakoľko žalobca sa domáha zaplatenia predmetných úrokov z omeškania odo dňa
vypracovania žaloby, t.j. odo dňa 20.04.2016.3.Podľa§470ods.1a2vetaprvázákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP"),ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. (2)

4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podaním zo dňa 28.07.2016, posudzujúc ho podľa obsahu, zobral žalobca žalobu späť v časti o
zaplatenieúrokuzomeškaniavovýške5,00%ročnezosumy787,20euraod18.04.2016do19.04.2016.
Súd preto v rozhodnutí vo veci samej v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej
časti vo výroku I. zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu,
nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo až pred začatím pojednávania.

8. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovanou ako
zamestnávateľom došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou časťou
je aj Príloha č. 1 - Pracovná náplň (charakteristika druhu práce) zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe
predmetnej pracovnej zmluvy vznikol medzi žalobcom a žalovanou odo dňa XX.XX.XXXX pracovný

pomer, na základe ktorého žalobca vykonával pre žalovanú prácu na pozícii „vodič medzinárodnej
dopravy". Uvedený pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s 1 mesačnou skúšobnou dobou.
Ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté mesto C., pričom žalovaná ako zamestnávateľ bola oprávnená
vysielať žalobcu ako zamestnanca na pracovné cesty v rámci územia B. republiky a na zahraničné
pracovné cesty bez teritoriálneho obmedzenia v nevyhnutnom rozsahu podľa potrieb zamestnávateľa.

Hrubá mzda za vykonanú prácu bola dohodnutá vo výške 486,- eur mesačne. Podľa uzatvorenej
pracovnej zmluvy žalobcovi vznikol aj nárok na vyplatenie cestovných náhrad za vykonané tuzemské
a zahraničné pracovné cesty. Medzi žalobcom a žalovanou bola zároveň dohodnutá odmena za
odjazdené kilometre. Odmena bola dohodnutá vo výške 0,08 eur/1 km. Žalobca za účelom vykonávania
dohodnutého druhu práce dostal k dispozícii nákladné motorové vozidlo J. F., Z.: TT-XXXFY. Uvedené

motorové vozidlo mal k dispozícii výlučne len žalobca. Žalobcovi vznikol voči žalovanej okrem mzdy aj
nárok na vyplatenie cestovných náhrad za vykonané pracovné cesty. Žalobcovi vznikol voči žalovanej
na základe vykonaných tuzemských a zahraničných pracovných ciest za mesiac XX/XXXX nárok na
vyplatenie cestovných náhrad v celkovej výške 370,40 eura. Žalobcovi vznikol voči žalovanej na základe
vykonaných tuzemských a zahraničných pracovných ciest za mesiac XX/XXXX nárok na vyplatenie

cestovných náhrad v celkovej výške 303,20 eura. Žalovaná aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam
predmetné cestovné náhrady žalobcovi do dnešného dňa neuhradila. Medzi žalobcom a žalovanou
bola dohodnutá aj odmena za odjazdené kilometre, odmena bola dohodnutá vo výške 0,08 eura/1
km. Žalobcovi za účelom vykonávania dohodnutého druhu práce bolo poskytnuté k dispozícii nákladné
motorové vozidlo J. F., Z.: TT-XXXFY. Uvedené motorové vozidlo mal k dispozícii výlučne len žalobca.

Stav odometra motorového vozidla pri jeho prevzatí žalobcom bol 118.885 km. Konečný stav odometra
pri ukončení používania motorového vozidla žalobcom na pracovné účely bol 128.725 km. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že žalobca odjazdil v rámci svojej pracovnej činnosti pre žalovaného 9.840 km.
Celková odmena za odjazdené km predstavuje sumu vo výške 9.840 km x 0,08 eura = 787,20 eura.
Nakoľko žalovaná do dnešného dna neuhradila žalobcovi dohodnutú odmenu za odjazdené km, žalobca

voči žalovanej eviduje pohľadávku v celkovej výške 787,20 eura, ktorej zaplatenie si touto žalobou
nárokuje. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca uplatňuje v časti nároku na zaplatenie cestovných
náhrad aj úroky z omeškania, a to od nasledujúceho dňa odo dňa márneho uplynutia najneskoršej
lehoty uvedenej v ustanovení § 36 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Žalobca
si v časti nároku na zaplatenie odmeny za odjazdené km uplatňuje úroky z omeškania, a to odo

dňa vypracovania žaloby. V rámci vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovanej k žalobe, sa žalobca
vyjadril, že on vždy po ukončení každej pracovnej cesty nechal všetky doklady (vrátane dokladov
na vyúčtovanie cestovných náhrad) na sedadle prideleného motorového vozidla, ktoré následne vždy
prevzal zamestnanec/dispečer žalovanej. Tento spôsob odovzdania dokladov k jednotlivým pracovnýmcestám bol medzi žalobcom a žalovanou dohodnutý a po každej pracovnej ceste zo strany žalobcu aj
dodržaný. Nárok žalobcu na vyplatenie cestovných náhrad za uskutočnené pracovné cesty vyplýva aj zo
samotnejinšpekciepráce,ktorábolanazákladepodnetužalobcuvykonanáužalovanéhoInšpektorátom

práce C.. Ďalej žalobca uviedol, že z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že dňa 08.04.2016 poukázala
v prospech žalobcu peňažné plnenie vo výške 194,32 eura. Zaujímavou skutočnosťou je to, že k
tejto úhrade došlo nasledujúci deň po ukončení výkonu inšpekcie práce Inšpektorátom práce C. dňa
XX.XX.XXXX. Zároveň žalobca uviedol, že nie je mu celkom zrejmé, čo by malo predstavovať toto
peňažné plnenie, pretože jeho výška nezodpovedá vzniknutým cestovným náhradám za obdobie XX/

XXXX., ani za obdobie XX/XXXX. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná nepreukázala, že predmetný
inzerát bol uverejnený po uzatvorení pracovnej zmluvy so žalobcom. Žalobca ďalej uviedol, že na
základe inzerátu žalovanej túto oslovil a dohodol si s konateľom žalovanej osobný pohovor, v rámci
ktorého konateľ žalovanej okrem iných podmienok výkonu práce ponúkol žalobcovi aj odmenu za
odjazdené km vo výške 0,08 eura/km, ktorú ponuku žalobca akceptoval a následne sa ústne dohodli
na predmetnej odmene za odjazdené km. Práve táto ponuka odmeny za odjazdené km a následne

uzatvorená ústna dohoda s konateľom žalovanej presvedčila žalobcu, aby uzatvoril Pracovnú zmluvu
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá je riadne opatrená podpisom konateľa žalovanej. Žalobca navrhol vypočuť
svedkyňu, ktorá bola prítomná pri telefonickom rozhovore žalobcu, ktorý kontaktoval konateľa žalovanej
za účelom žiadosti o vyplatenie odmeny za odjazdené km. Konateľ žalovaného v rámci telefonického
rozhovoru potvrdil existenciu nároku žalobcu na vyplatenie odmeny za odjazdené km a prisľúbil mu, že

táto odmena mu bude riadne vyplatená, k čomu však nedošlo. Ako dôkazy žalobca označil a predložil
Pracovnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Prílohu č. 1 - Pracovnú náplň, inzerát s ponukou práce, fotografiu
odometrapriprevzatímotorovéhovozidlaZ.:TT-XXXFY,pokladničnýdokladB.-B.zodňaXX.XX.XXXX,
Oznámenie o výsledku inšpekcie práce zo dňa XX.XX.XXXX, Špecifikáciu cestovných náhrad za 1/2016
a 2/2016, výtlačok z internetovej diskusie. Ďalej navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním cestovných

príkazov a výkazov za mesiace X/XXXX a X/XXXX a GPS záznamov motorového vozidla Z.: TT-XXXFY
od žalovanej, ako aj výsluchom strán sporu a svedkyne J.. Q. K..

9. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že žalobca bol u nich zamestnaný na základe W.
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX s dohodnutou hrubou mesačnou mzdou 486,- eur. Zamestnanec bol u nich

v pracovnom pomere od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX má
evidované neospravedlnené absencie bez nároku na mzdu. Za odpracované obdobie XX.XX.XXXX -
XX.XX.XXXX mu bola mzda zúčtovaná a vyplatená. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca do dnešného
dňa nepredložil doklady pre vyúčtovanie pracovných ciest, nepredložil evidenciu prechodu hraníc
jednotlivých štátov a čas strávený v jednotlivých krajinách a z tohto dôvodu nie je možné spraviť riadne

vyúčtovanie pracovných ciest. Žalobca tým porušil bod 11 Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ako
aj nenaplnil ustanovenia § 36 ods. 7 zákona č.283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Napriek tejto
skutočnosti bolo vykonané predbežné vyúčtovanie stravného podľa odhadovaných časov prechodu
hraníc podľa GPS sledovania polohy prideleného vozidla TT XXXFY. Odmena vo výške 0,08 eura/km
nebola dohodnutá, čo je zrejmé aj z Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

Žalobca priložil k žalobe inzerát, ktorý sa, ako je z neho zrejmé, týka obchodného vzťahu medzi ich
spoločnosťou a podnikateľom so živnosťou Vedenie cudzieho motorového vozidla a v žiadnom prípade
sa v ňom uverejnená odmena 0,08 eur/km netýka pracovnoprávneho vzťahu, ktorý bol so žalobcom
uzavretý Pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. V inzeráte je len uvedená možnosť zamestnania na
TPP, avšak bez uvedenej mzdy s odvolaním sa na bližšie info na osobnom pohovore. Taktiež uvedený

inzerát bol zverejnený až po uzatvorení Pracovnej zmluvy so žalobcom. Voči žalobcovi bola uplatnená
peňažná náhrada v sume priemerného mesačného zárobku v zmysle bodu 8 Pracovnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX. za nedodržanie výpovednej doby podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce vo výške
486,- eur. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca dňa XX.XX.XXXX svojvoľne s prázdnym vozidlom odišiel
z N. D-XXXXX Z. am T. do Sk -XXXXX C., s prideleným nákladným vozidlom TI XXX FY najazdil

XXXX,X km, pričom žalovanej vznikli náklady vo výške 482,46 eura. Žalovanej voči žalobcovi vznikli
nasledovné záväzky: čistá mzda za mesiac január 336,22 eura, čistá mzda za mesiac február 160,36
eura, predbežné vypočítané stravné za mesiac január 370,40 eura, predbežné vypočítané stravné za
mesiac február 303,20 eura. Konečné vyúčtovanie cestovných náhrad môže byť vykonané po predložení
dokladov žalobcom. Žalovaná voči žalobcovi eviduje nasledovné pohľadávky: peňažná náhrada v

sume priemerného mesačného zárobku v zmysle bodu 8 Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
za nedodržanie výpovednej doby podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce vo výške 486,- eur, škoda v
zmysle Zápisnice z rokovania škodovej komisie k protokolu o škode X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo
výške 482,46 eura. Žalobcovi bolo dňa XX.XX.XXXX vyplatené 336,22 eura, dňa 30.03.2016 vyplatené160,36 eura, dňa 08.04.2016 vyplatené 194,32 eura. Ku dňu spísania vyjadrenia teda žalovaná eviduje
voči žalobcovi pohľadávku vo výške 489,18 eura. V podaní zo dňa 22.08.2016 žalovaná uviedla, že
pokiaľ ide o platbu vykonanú dňa 08.04.2016 vo výške 194,32 eura v prospech žalobcu, išlo o platbu

predbežnej úhrady v prospech žalobcu ako preddavok na cestovné náhrady, a preto aj v prípade, že
by tu bol zročný nárok na zaplatenie cestovných náhrad, o uvedenú sumu je žalobca povinný znížiť.
Ako dôkazy žalovaná označila a predložila Výplatné lístky žalobcu za január a február 2016, Výpis z
účtu, Predbežné vyúčtovanie stravného za XX/XXXX a XX/XXXX, Výzvu zo dňa 11.02.2016, Protokol
o škode 1/2016, Súhlas s vykonaním zrážky zo mzdy, Prehľad jázd, Zaslanie dokladov a vyčíslenie

škody zo dňa 22.03.2016, Zápisnicu z rokovania škodovej komisie k protokolu o škode 1/2016, Písomné
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 17.02.2016, Výpoveď zo dňa 22.02.2016, Výpis
premávky vozidla za januára a február 2016, tlačivo Evidencie prechodu hraníc, čestné vyhlásenia zo
dňa 31.10.2016 a 12.01.2017, mzdové listy za rok 2016, mesačné výkazy poistného a príspevkov s
prílohami, faktúry č. 20160002, č. 20160003, č. 04/2016 a č. 5/2016.

10. Žalovaná na pojednávaní dňa 16.08.2016 doručila súdu vzájomnú žalobu zo dňa 16.08.2016, ktorou
sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu
681,10 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z uvedenej sumy od 17.08.2016 do
zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť jej trovy konania.

11. Žalovaná vzájomnú žalobu odôvodnila poukazovaním na ustanovenia § 179, § 81 písm. e), § 178
ods. 1, § 186 Zákonníka práce. Žalovaná uviedla, že žalobca svojím konaním - má za to, že úmyselným
- spôsobil zamestnávateľovi (žalovanej) škodu, nakoľko došlo z jeho strany k použitiu motorového
vozidla na súkromnú prepravu, v rozsahu 1.206,4 km. Žalobca ako zamestnanec porušil pracovnú
disciplínu tým, že nepostupoval podľa pokynov zamestnávateľa, svojvoľne zámerne použil motorové

vozidlo zamestnávateľa, bez toho aby vykonal prácu, na súkromnú cestu naspäť k zamestnávateľovi
(do C.). Žalovaná vyčíslila škodu spočívajúcu v úhrade (priamych) nákladov spojených s prevádzkou
prideleného motorového vozidla, ktoré použil zamestnanec (žalobca) svojvoľne na súkromnú prepravu
svojej osoby, vo výške 81,50 eura (1206,4 km x 0,0676 eura). Žalovaná vyčíslila škodu spočívajúcu
vo vynaložení nákladov na spotrebu pohonných hmôt, náklady na úhradu diaľničných poplatkov a

podobne, vo výške 117,44 eura (tankovanie F. 64,74 eura + tankovanie B. 52,70 eura). Ďalej žalovaná
uviedla, že v predmetnej pracovnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu v čl. 8 bolo dohodnuté, že
zamestnávateľ má právo od zamestnanca požadovať peňažnú náhradu v zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka
práce. Žalobcovi ako zamestnancovi bolo zaslané Písomné upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, z dôvodu,

že zamestnanec odo dňa XX.XX.XXXX nenastúpil do práce. Písomné upozornenie dňa XX.XX.XXXX
odmietol žalobca prevziať, čím sa považuje v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce za doručené dňom
odmietnutia. Žalobcovi bola preto zo strany žalovaného podaná výpoveď (zo dňa XX.XX.XXXX) podľa
§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, z dôvodu, že zamestnanec (žalobca) odo dňa XX.XX.XXXX
nenastúpil do práce, čo sa považuje za opakované, závažné porušenie pracovnej disciplíny. Výpoveď

(zásielka) sa vrátila zamestnávateľovi ako nedoručená dňa XX.XX.XXXX, čím sa výpoveď v zmysle §
38 ods. 4 ZP považuje za doručenú. Výpovedná doba tak začala plynúť od XX.XX.XXXX a uplynula
dňa XX.XX.XXXX. Za toto obdobie zamestnanec nenastúpil do práce k zamestnávateľovi, čím naplnil
hypotézuprávnejnormyuvedenejv§62ods.8Zákonníkapráce.Žalovanáakozamestnávateľmáprávo
preto požadovať od zamestnanca (žalobcu) peňažnú náhradu v zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce

vo výške priemerného mesačného zárobku (za výpovednú dobu 1 mesiac), t.z. má nárok na zaplatenie
sumy 482,16 eura. Priemerný mesačný zárobok sa určil zo mzdy, ktorú by zamestnanec pravdepodobne
dosiahol, za obdobie 3 mesiacov vo výške 1.458 eura, z toho priemerný hodinový zárobok predstavuje
2,8929 eura (10, 11 a 12 mesiac v roku 2015, spolu 504 hodín, zo sumy 1.458 eur), následne v súlade s
§ 134 ods. 4 Zákonníka práce by fond pracovného času v roku 2016 dosiahol 2000 hodín, a priemerný

mesačný zárobok by tak dosiahol 482,16 eura. V rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu k vzájomnej
žalobe žalovaná uviedla, že pracovný pomer žalobcu u žalovanej skončil na základe písomnej výpovede
podanej žalovanou ako zamestnávateľom uplynutím výpovednej lehoty. Žalovaná opätovne popiera, že
by so žalobcom uzatvorila akúkoľvek dohodu o skončení pracovného pomeru, či už v písomnej alebo
ústnej forme. Tvrdenia žalobcu vo vyjadrení zostali len v rovine tvrdení, bez ich riadneho preukázania.

Podľa žalovanej nie je sporným ani to, že žalobca bol povinný vykonať prepravu s vykládkou (až) dňa
XX.XX.XXXX, a preto to bol žalobca, ktorý porušil príkaz zamestnávateľa a konal v rozpore s jeho
záujmami a uzatvorenou zmluvou o preprave (s vykládkou dňa 08.02.2016), porušil príkaz ísť a zostať
na parkovisku T. Z. am T., ktoré je vybavené pre trávenie odpočinku vodičov medzinárodnej cestnejprepravy (pričom samotné vozidlo bolo vybavené spacou nadstavbou a nezávislým kúrením, teda plne
vybavené k tráveniu odpočinku vodičom), sa svojvoľne pohyboval s vozidlom v daných dňoch až do
jeho rozhodnutia o odchode (návrate) na B.. Žalovaná ďalej uviedla, že prostredníctvom vzájomnej

žaloby si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške nižšej, než na akú podľa jej názoru má nárok. Ako
dôkazy k vzájomnej žalobe žalovaná označila a predložila Dohodu o platbách nájomného k zmluve č.
R./15/00721, e-mailovú komunikáciu, Osobný dotazník uchádzača o zamestnanie, Dodací list č.l. 72,
Detaily transakcií č.l. 73, inzerát č.l. 74, daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2015, výpis
z SMS komunikácie, Osvedčenie o evidencii vozidla, a navrhla vypočuť ako svedka p. W. A. a p. K. A..

12. Žalobca sa k vzájomnej žalobe vyjadril v tom zmysle, že uplatnený nárok žalovanej v celom rozsahu
neuznáva a tvrdenia žalovanej týkajúce sa skončenia pracovného pomeru považuje za účelové a
vykonštruované. Žalobca bol žalovanou začiatkom februára 2016 vyslaný na pracovnú cestu mimo
územia B. republiky. Následne sa žalobca dňa XX.XX.XXXX vrátil z pracovnej cesty do prevádzkových
priestorov žalovanej, kde riadne odovzdal pridelené motorové vozidlo bez akýchkoľvek vád vrátane

jeho príslušenstva a všetky potrebné doklady (vrátane všetkých dokladov na vyúčtovanie cestovných
náhrad) týkajúce sa uskutočnenej pracovnej cesty. Žalobca sa následne dostavil za konateľom žalovanej
a požiadal ho o ukončenie pracovného pomeru dohodou, a to ku dňu XX.XX.XXXX. Konateľ žalovanej
so žiadosťou žalobcu súhlasil, t.j. medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu ústnej dohody
o skončení pracovného pomeru založeného Pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, a to ku dňu

XX.XX.XXXX. Žalobca však z dôvodu právnej istoty požiadal konateľa žalovanej aj o vyhotovenie
predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru v písomnej forme, pričom tento súhlasil. Žalovaná
však z nepochopiteľných dôvodov aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam zaslala žalobcovi listom
zo dňa XX.XX.XXXX výzvu k dostaveniu sa do zamestnania a k zaslaniu podpísaných dokumentov.
Žalobca poukazoval na znenie § 60 ods. 1, 2, 3 a § 17 Zákonníka práce. Z vyššie uvedených zákonných

ustanovení aj úryvkov komentára k Zákonníku práce je podľa žalobcu jednoznačne zrejmé, že ústna
dohoda o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená platne. Žalobca
poukazuje na skutočnosť, že Zákonník práce mu neukladal/neukladá povinnosť požiadať písomne
žalovanú o skončenie pracovného pomeru, ako to žalovaná uvádza v predmetnej výzve. Na základe
predmetnej výzvy sa snažil dostaviť za žalovanou za účelom vyriešenia sporných záležitosti, prístup

do prevádzkových priestorov žalovaného mu však bol znemožnený. Žalobca ďalej uviedol, že bol
žalovaným dňa XX.XX.XXXX. vyslaný na pracovnú cestu mimo územia B. republiky, a to za účelom
medzinárodnej prepravy tovaru pre klienta žalovanej. Po tom, ako žalobca prepravil a odovzdal tovar
na miesto určenia a v prospech príslušného adresáta, žalovaná mu oznámila, že ďalšiu prepravu tovaru
pre neho nemá zabezpečenú. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca s prideleným motorovým vozidlom

ostal dňa XX.XX.XXXX v meste Z. am T. v N.. Následne sa žalobca pohyboval s prideleným motorovým
vozidlom v blízkom okolí a zdržiaval sa na čerpacích staniciach a odstavných miestach určených na
zaparkovanie nákladných áut vykonávajúcich medzinárodnú dopravu. Žalobca čakal na ďalšie pokyny
žalovanej, resp. jej dispečerov. Počas tohto obdobia žalobca žiadal dispečerov žalovanej, aby mu
zabezpečili zákazku, na základe ktorej by mohol vykonať ďalšiu prepravu tovaru smerom k územiu B. T.

a ukončiť tak pracovnú cestu. Dispečerské centrum žalovanej však takúto zákazku nevedelo zabezpečiť,
a to aj napriek tomu, že sám žalobca v blízkom okolí prípadné ponuky na prepravu tovaru našiel.
Následne žalobca z dôvodu, že už niekoľko dní sa musel (vzhľadom na neschopnosť dispečerského
centra žalovanej vybaviť ďalšiu zákazku) bezcieľne pohybovať medzi jednotlivými odstavnými miestami,
využívať sociálne zariadenia určené pre vodičov medzinárodnej dopravy a prespávať v pridelenom

motorovom vozidle, rozhodol sa dňa XX.XX.XXXX odísť z mesta G. (F.) N. s prideleným motorovým
vozidlom na územie B. republiky do prevádzkových priestorov žalovanej. Žalobca k danému konaniu
pristúpil aj z toho dôvodu, že vzhľadom na zabezpečenie základných fyziologických potrieb mu
dochádzali vlastné finančné prostriedky, ktorými disponoval na uvedenej pracovnej ceste. Žalovaná
neposkytla žalobcovi za účelom danej pracovnej cesty žiadne preddavky na cestovné náhrady a ani

iné finančné prostriedky určené na výkon pracovnej cesty. Žalobca bol teda odkázaný len na vlastné
finančné prostriedky, ktoré mal vyčlenené na túto pracovnú cestu. Následne sa žalobca vrátil dňa
XX.XX.XXXX do prevádzkových priestorov žalovanej, kde riadne odovzdal jemu pridelené motorové
vozidlo bez akýchkoľvek vád vrátane jeho príslušenstva a všetky potrebné doklady. Zo strany žalobcu
nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny spočívajúce v nedodržaní pokynov žalovaného a svojvoľnom

presunutí sa s prázdnym motorovým vozidlom z územia N. na územie B. republiky. Žalovaná mala
oprávnenie vyslať žalobcu na zahraničnú pracovnú cestu len v nevyhnutnom rozsahu tak, ako to
vyplýva z bodu 11 Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Daná situácia (neschopnosť žalovanej
zabezpečiť ďalšiu prepravu tovaru a bezdôvodné zotrvanie žalobcu na území N. počas niekoľkých dníbez výkonu akejkoľvek pracovnej činnosti) bola však v rozpore s podmienkou nevyhnutého rozsahu.
Žalobca má za to, že jeho konaním nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny a že žalovanej ani
žiadna reálna škoda v súvislosti s danou situáciou nevznikla. Pridelené motorové vozidlo odovzdal po

ukončení pracovnej cesty bez akýchkoľvek vád vrátane jeho príslušenstva. V tejto súvislostí žalobca
chce poukázať aj na skutočnosť, že zo strany žalovanej počas súdneho konania dochádza k zmene
výšky údajnej škody, ktorej náhradu sa snaží voči žalobcovi uplatniť, ktoré konanie je zmätočné. K
Osobnému dotazníku uchádzača o zamestnanie žalobca uviedol, že síce potvrdzuje, že na otázku
č. 6 odpovedal „Áno", avšak situáciu uvedenú v tejto otázke by považoval za prijateľnú, a to iba za

predpokladu, že pracovné cesty mimo územia SR v takomto rozsahu by boli dôvodné, t.j. žalovaná
ako zamestnávateľ by bola schopná zabezpečiť v primeranom čase ďalšie prepravy tovaru pre svojich
klientov, a to bez zbytočných prieťahov/prestojov. Posledná pracovná cesta, ktorú žalobca vykonal pre
žalovanú,vzhľadomnakonanie/nečinnosťžalovanú,resp.jejdispečerov/zamestnancovtietopodmienky
nespĺňala. Žalobca má za to, že povaha a dĺžka poslednej pracovnej cesty bola jednoznačne v rozpore
s podmienkou nevyhnutného rozsahu upravenou v bode 11 Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

Žalobca navrhol vzájomnú žalobu zamietnuť.

13. Podľa § 147 ods. 1 až 4 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
(1) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje

taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. (2) Na vzájomnú žalobu sa primerane
použijú ustanovenia o žalobe. (3) Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú
splnené podmienky na spojenie vecí. (4)

14. Podľa § 18 CSP, súd, ktorý je príslušný na konanie o žalobe, je príslušný aj na konanie o žalobách s

ňou spojených a o vzájomných žalobách okrem žalôb, pri ktorých je daná osobitná miestna príslušnosť
podľa § 20.

15. Hoci vzájomná žaloba bola podaná dňa 16.08.2016 (keď s účinnosťou od 01.07.2016 je na konanie
v individuálnych pracovnoprávnych sporoch príslušný v tomto prípade Okresný súd Piešťany), nakoľko

konanie o žalobe a vzájomnej žalobe spĺňalo podmienky na spojenie vecí (§ 166 ods. 1 CSP) a zároveň
nešlo o osobitnú miestnu príslušnosť podľa § 20 CSP (§ 18 CSP), tunajší súd bol príslušný aj na konanie
o vzájomnej žalobe.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami,

výsluchom žalobcu a konateľa žalovanej, svedkov Ing. Jany Kubányiovej, Petra Berežného a Kataríny
Brestovanskej, a zistil nasledovný skutkový stav:

17. Z Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovanou ako
zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so

skúšobnou dobou 1 mesiac so vznikom pracovného pomeru od XX.XX.XXXX, s dohodnutým druhom
práce „vodič", s tým, že stručná charakteristika druhu práce je uvedená v pracovnej náplni tvoriacej
Prílohu č. 1 zmluvy. V bode 8/ zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas
plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume
priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac. V bode 9/ zmluvy sa zmluvné strany dohodli,

že hrubá mzda je vo výške 486,- eur, ktorá je v zmysle bodu 10/ zmluvy splatná vždy do posledného
dňa nasledujúceho mesiaca po odpracovanom mesiaci, za ktorý vznikol nároku na mzdu. Z bodu 11/
zmluvy vyplýva dojednanie zmluvných strán o tom, že zamestnávateľ môže vysielať zamestnanca na
pracovné cesty v rámci územia Slovenskej republiky a na zahraničné pracovné cesty bez teritoriálneho
obmedzenia, v nevyhnutnom rozsahu, podľa potrieb zamestnávateľa. Ďalej sa v tomto bode zmluvy

zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, že diéty budú zamestnancovi vyplatené do 30 dní po ukončení
cesty a predložení potrebných dokladov (§ 36 Zákona č. 283/2002 bod 3 a 4). Z bodu 13/ zmluvy
vyplýva dojednanie o tom, že zamestnanec je povinný riadne vykonávať a plniť pracovné úlohy podľa
pokynov zamestnávateľa a v súlade s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na výkon jeho práce a tiež,
že zamestnávateľ je povinný odo dňa vzniku pracovného pomeru zamestnancovi prideľovať prácu podľa

pracovnej zmluvy, platiť za dohodnutú prácu mzdu a vytvárať vhodné pracovné podmienky.

18. Z Prílohy č. 1 k pracovnej zmluve uzavretej dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že upravuje pracovnú náplň
zamestnanca - žalobcu, vykonávajúceho druh práce „vodič medzinárodnej dopravy". Podľa uvedenejprílohy, po každej ceste vodič ihneď odovzdá všetky doklady týkajúce sa cesty ako i CMR, vyúčtovanie
turnusu atď., pričom ak toto nebude dodržané, vodič nesie následky za nemožnosť resp. za neskorú
fakturáciu,ztohovyplývajúcepostihyprefirmuabudesatotopovažovaťzaúmyselnépoškodeniefirmys

následným rozviazaním pracovného pomeru. Ďalej z prílohy vyplýva, že vodič sa pri vykonaní pracovnej
cesty bude riadiť podľa dispozície, ktorú pred cestou obdrží a podľa pokynov svojho nadriadeného, t.j.
pracovnú cestu vykoná najkratšou možnou trasou a s najnižšími nákladmi.

19. Žalobca pri výsluchu strany sporu uviedol, že na odmene 0,8 eura za km sa dohodli v kancelárii

žalovanej, bol tam prítomný dispečer - špeditér, meno uviesť nevie, konateľ žalovaného, žalobca a
nejaká sekretárka. Tam sa dohodli na 0,8 eura za km. Toto preberal žalobca aj s jeho kamarátom,
profesionálnym vodičom, kde sa bavili o tom, aké je to výhodné a dobré. Čo sa týka skončenia
pracovného pomeru, nechali ho stáť 6 dní na parkovisku, lebo nevedeli nájsť furmanku cestou naspäť.
Dispečerovi a majiteľovi vadilo, že žalobca chodil s jeho autom niekam na WC alebo sa najesť. Domov
žalobca prišiel preto, že nie je normálne, aby stál na jednom parkovisku 6 dní. Dňa XX.XX.XXXX po

piatich dňoch státia sa pustil domov. Keď prišiel domov, odparkoval auto a ráno mu volal dispečer, aby
priniesol kľúče od auta, telefón, a aby sa dojednali, čo bude s ďalšou spoluprácou. Žalobca prišiel hneď
v ten deň, pospal si 2-3 hodinky a potom prišiel. Potom ústne rozviazali pracovný pomer dohodou,
prítomný bol žalobca a konateľ žalovanej. Nedohodli sa na dni, ku ktorému sa skončí pracovný pomer.
V osobnom dotazníku na otázku, či je ochotný pracovať na 5-12 dňové turnusy, odpovedal áno. Na

otázku, či v zmysle príkazu zamestnávateľa mal vykonať prepravu s tým, že dňP. o 15.00 hodine má byť
vykonaná nakládka v D., uviedol, že si dátum nespomína. Na otázku, aby vysvetlil, že ak sa mal tovar
vyložiť dňa XX.XX.XXXX, ale žalobca ho vyložil skôr, žalobca uviedol, že to bolo preto, lebo bol stále
hnaný dispečerom. O presných dátumoch vykládky, pokiaľ nemeškal, žalobca informovaný nebol. Na
otázku, či mu dala žalovaná súhlas alebo príkaz, aby žalobca XX.XX.XXXX odišiel na B., uviedol, že

nie, písal mu sms-ky, aby ešte nešiel na Slovensko, taký súhlas alebo príkaz, aby odišiel, mu nedal. Až
keď mu žalobca napísal, že už odíde, začal zháňať niečo. Na otázku, ak nechal XX.XX.XXXX doklady v
motorovom vozidle, či vie uviesť, aké doklady tam boli zanechané, uviedol, že prepravné listy, CMR-ky,
výdavkový list, kilometre a vyúčtovanie cestovných náhrad, doklad o cestovných náhradách. Na otázku,
aké doklady vo vzťahu k vyúčtovaniu cestovných náhrad nechal v motorovom vozidle, žalobca uviedol,

že žiadne. Žalobca má za to, že nebol žiaden problém s ním. Dispečer vedel o tom, že vykladá skôr,
s týmto problém nebol. Na vlastné náklady mu robil kšeft, žalobca mal z toho len výdavky. Odporúča
pozrieť stránku www.profivodič.sk, a to diskusiu ohľadom žalovanej. Naložil tovar dňa XX.XX.XXXX v
D., prepravoval asi ošatenie. S nakládkou potom išiel do niektorého z miest v H. republike, kde tiež
naložil tovar. Potom išiel priamo do P.. Kontaktoval dispečera, tento kontaktoval majiteľa firmy, že či

môže žalobca ešte vyložiť v tej dobe neskoro. Bolo v noci o 22.00 hod. dňa XX.XX.XXXX. Potom žalobca
išiel do auta a čakal. V dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX čakal, motal sa. S dispečerom
komunikoval SMS-kou. V tých dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX komunikoval o tom, dokedy
má ešte čakať. Na Slovensko odišiel dňa XX.XX.XXXX a prišiel XX.XX.XXXX. Pod pojmom „doklady
potrebné na vyúčtovanie cestovných náhrad" si predstavuje CMR, prehľad jázd, výdavkový list, toto vždy

odovzdával v sedadle v aute.

20. Konateľ žalovanej pri výsluchu uviedol, že k cestovným náhradám, ako žalobca uviedol, odovzdal
len CMR-ky a výdavkové listy. Doklady k vyúčtovaniu cestovných náhrad neodovzdal, bez toho nebol
možný výpočet stravného, nakoľko je tam potrebné poznať čas prechodu hraníc. Plánovaná vykládka

bola XX.XX.XXXX, takto bola objednávka od zákazníka, s tým, že vodič vyložil tovar v piatok okolo 20.00
hodiny, s tým, že dispečer je už po pracovnej dobe, a nemohol predpokladať, že tovar bude vyložený o
niekoľko dní skôr, ako je objednávka. Reálny čas čakania nakládky považujú 1 deň od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX. Príkaz od nich nedostal, aby sa presunul vozidlom na B., bolo to jeho svojvoľné konanie, s
tým, že na cestu použil ich motorové vozidlo, natankoval pohonné hmoty pridelenými kartami, ktoré boli

ich majetkom, nafta bola zaplatená ich kartami. Žiadna dohoda o skončení pracovného pomeru nebola.
Nie je pravdivým tvrdenie žalobcu, že dňa XX.XX.XXXX nebol nikto prítomný pri ich rozhovore, bol
prítomný dispečer a ekonómka. Rozprávali sa o tom, že žalobca im oznámil, že končí pracovný pomer,
ale k žiadnej dohode z ich strany nedošlo. Ďalej sa žalobca dožadoval okamžitého vyplatenia mzdy
v hotovosti, čo mu bolo odmietnuté, s odôvodnením, že je platná pracovná zmluva, kde je stanovený

výplatný termín, na čo žalobca povedal, že im nedá telefón a kľúče od vozidla a odišiel. Predtým deň bol
vyzvaný, aby vrátil telefón a kľúče od vozidla. Následne mu volal dispečer, na toto žalobca prišiel a vrátil
telefón a kľúče. Pracovný pomer dohodou ukončený nebol. Dohoda o odmene za odjazdené kilometre
nebola dohodnutá ani písomne ani ústne, mali napísanú pracovnú zmluvu, kde bola stanovená mzda.Čo sa týka inzerátu, bolo tam uvedené, že hľadajú živnostníka so živnosťou na vedenie motorového
vozidla, odmena je na živnosť a netýka sa pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom. K uzatvoreniu
pracovného pomeru so žalobcom došlo na základe odporúčania ich zamestnanca, nebolo to na základe

inzerátu. Iniciatíva prišla zo strany žalobcu. Na otázku, či komunikoval niekedy so žalobcom telefonicky
možnosť odmeny vo výške kilometrovného, uviedol, že nie, ich zamestnanci nie sú odmeňovaní podľa
kilometra. Pri komunikácii a dohode o vzniku pracovného pomeru bol v kancelárii prítomný okrem ich
dvoch dispečer. Na otázku, či je v spoločnosti žalovanej bežné, že tzv. výjazd vodičov trvá aj niekoľko
dní s tým, že medzi uskutočnenou vykládkou a nakládkou na zabezpečenie prepravy naspäť na B., je

aj medziobdobie trvajúce aj niekoľko dní, uviedol, že áno, pri nástupe je o tomto každý informovaný,
pýtajú sa na to v dotazníku, či je vodič ochotný toto akceptovať. Tieto prestoje sú spôsobené tým, že
žalobcaunichjazdilexpresnúdopravu,požiadavkanavozidlásamenízhodinynahodinu,automobilový
priemysel hasí, čo sa nestíha, v tomto je veľmi ťažké plánovať. Pokiaľ ide o e-mail na č.l. 70, keď došlo
k zmene nakládky a vykládky zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, a
je tu rozdiel v počte dní potrebných na prepravu, v rámci toho boli dva víkendové dni, a to XX.XX.XXXX

a XX.XX.XXXX, kedy by nebolo možné urobiť vykládku. Pokiaľ ide o jazdu, táto zakázaná pre žalobcu
nebola, nakoľko šoféroval dodávku. Nie je pravdou, že žalobca vyložil tovar dňa XX.XX.XXXX, vyložil
ho XX.XX.XXXX, vykladať mal XX.XX.XXXX. Pokiaľ tam bol víkend, mal ho tráviť odpočinkom. Podľa
konateľažalovanej,navyúčtovaniecestovnýchnáhradjepotrebné-dátumačasprechoduhraníc,vodiči
to odovzdávajú na tlačive - evidencia prechodu hraníc. Na otázku protistrany, či vie ukázať to tlačivo,

konateľ uviedol, že žalobcovo tlačivo nie, lebo ho neodovzdal, odovzdal nákladné listy - CMR, evidenciu
tankovania pohonných hmôt.

21. Svedkyňa J. pri výsluchu uviedla, že so žalobcom je v priateľskom vzťahu, dá sa povedať v
partnerskom. Bola prítomná pri jednom telefonickom rozhovore, nevie si presne spomenúť, kedy to bolo,

ale vie, že to bolo po skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, on odišiel niekedy vo februári,
takže to muselo byť v marci. Nevie uviesť, koľkého presne. Počula, že žalobca volal so žalovaným, bol
rozčúlený, pretože sa dohadovali o nejakej sadzbe za kilometre, 8 alebo 7 centov, pretože vie, že sa
dohadovali o tom, že mu neprišli peniaze, výplata, dohadovali sa o tom, že to malo byť 8 centov a teraz je
z toho 7 centov, ale aj tak žiadne peniaze neprišli. Žalobca bol rozčúlený, povedal asi toľko, že mu sľúbil

8 centov, potom to bolo 7 centov a peniaze do dnešného dňa nevidel. Na čo mu niečo povedal a žalovaný
mu zložil telefón. Na otázky svedkyňa uviedla, že od druhého účastníka telefonického rozhovoru počula,
že peniaze vám budú vyplatené, žalobca kričal, počula, pretože mal handsfree, že peniaze budú, ale
že nevie kedy. S prítomným konateľom žalovanej sa nestretla, nekomunikovali telefonicky pred alebo
po skončení pracovného pomeru. Na otázku, na základe akých okolností sa domnievala, že ten druhý

účastník telefonického rozhovoru by mal byť konateľ žalovaného, svedkyňa uviedla, že paradoxne
žalobcovi túto prácu dohodla ona cez známeho, preto vedela o všetkom, vedela, o čom sa dohodli
ústne, dokonca žalobcovi povedala, že prečo si to nedal potvrdiť aj písomne. Povedal jej žalobca, že na
papier si dali nejakých 450,- eur a ústne sa dohodli na 8 centov za kilometer. O tom, že na druhej linke
je žalovaný sa domnievala na základe tohto. Na otázku, že ešte pred uzavretím pracovného pomeru

mala vedieť o ponúkaných podmienkach, uviedla, že prečo by sa nemohla svojho priateľa spýtať o
ponúkaných podmienkach. Táto práca bola ponúknutá jednému jej známemu, tento túto prácu nemohol
prijať z istých dôvodov, a preto sa jej spýtal, či ho nechce pre svojho priateľa - žalobcu.

22. Svedok W. na pojednávaní uviedol, že pri vzniku pracovného pomeru so žalobcom bol, nakoľko

pracuje v spoločnosti ako dispečer a je aj priamym nadriadeným vodičov. Žalobca bol u nich na
pracovnom pohovore, kde mu bola ponúknutá práca na dodávkovom vozidle. Ako forma zamestnania
mu boli ponúknuté dve formy zamestnania, a to ako zamestnanec na zmluvu a ako živnostník. Bavili
sa o forme odmeny pri pracovnom pomere a pri živnosti. Vybral si zamestnanecký vzťah na pracovnú
zmluvu. Čo sa týka pracovnej cesty, bola to posledná pracovná cesta, na tú ho svedok vyslal dňa

XX.XX.XXXX, kedy nakladal tovar v D. pri R., do S. do P., tento tovar sa mal vykladať v pondelok dňa
XX.XX.XXXX. Už v piatok XX.XX.XXXX o 20.00 hod. prišla svedkovi správa, že je už žalobca vyložený,
s čím svedok nepočítal, bolo to 1300 kilometrov, nepočítali s tým, že by ešte v piatok večer ešte o
20.00 hod. vykladal. Nariadené mal jednoznačne vykladať v pondelok, konal v rozpore s príkazom.
Nakoľko bola malá pravdepodobnosť nakládky z S., svedok poslal žalobcu na parkovisko Z. do N., kde

je parkovisko prispôsobené na prespatie vodičov, je tam sociálne zariadenie, sprchy. V pondelok svedok
hľadal nejakú nakládku pre tohto vodiča, to bolo XX.XX.XXXX, v pondelok nenašiel žiadnu nakládku,
XX.XX.XXXX mu žalobca napísal, že odchádza na svoje náklady domov, s čím svedok nesúhlasil, s
tým, že nejaká nakládka sa pre neho nájde, vodič nedbal príkazu, vybral sa domov, odmietol zastaviť,v ranných hodinách XX.XX.XXXX prišiel do C.. Vtedy ho svedok kontaktoval, aby prišiel do kancelárie
vysvetliť,čosastalo.Povedal,žeodmietapracovaťďalejvspoločnosti,žekončí.Načohosvedokvyzval,
aby odovzdal kľúče od vozidla a mobilný telefón, ktorý mu bol pridelený. Žalobca trval na tom, aby dostal

okamžite výplatu, čo odmietli s poukazom na pracovnú zmluvu, výplatný termín, na to zabuchol dvere a
išiel preč. Svedok mu ešte volal, aby zastal, vyšiel na dvor za ním, kde mu žalobca podal mobilný telefón,
kľúče a išiel preč. Potom videl žalobcu až XX.XX., kedy sa dostavil na podnik na základe výzvy, pretože
prestal chodiť do roboty a pracovný pomer stále trval, bol vyzvaný, aby sa dostavil do zamestnania, opäť
trval na tom, aby mu bola vyplatená mzda v hotovosti okamžite, vyjadroval sa vulgárne, kričal a následne

opustil kanceláriu a odišiel preč. Pracovná zmluva ho nezaujímala, nejaké rozviazanie pracovného
pomeru ho nezaujímalo, trval iba na výplate. Odvtedy ho svedok nevidel. Vodiči svedkovi odovzdávajú
všetky doklady, ktoré mali počas pracovnej cesty, či už na druhý deň, keď sa vrátia po ceste, alebo
keď odchádzajú na ďalšiu pracovnú cestu. Dňa XX.XX.XXXX mu žalobca neodovzdal osobne žiadne
doklady z uskutočnenej pracovnej cesty. Keď mu žalobca podal kľúče od auta, svedok išiel skontrolovať
vozidlo, zobral si CMR, viac dokladov tam nebolo. Žalobcovi nebolo pri pracovnom pohovore ponúknuté

popri mzde aj nárok na osobitnú odmenu v podobe kilometrovného 8 centov za kilometer. Pokiaľ ide
o návrat žalobcu z pracovnej cesty dňa XX.XX.XXXX, svedok bol osobne prítomný pri komunikácii
žalobcu s konateľom spoločnosti, bol v kancelárii. Určite nebolo dohodnuté medzi konateľom spoločnosti
a žalobcom skončenie pracovného pomeru dohodou k XX.XX.XXXX, ten pracovný pomer pokračoval aj
naďalej. Zamestnanci nemajú popri mzde dohodnutú odmenu v podobe kilometrovného za odjazdené

kilometre. Odmena vo forme kilometrovného je vyplácaná ľuďom, ktorí vykonávajú prácu pre nich na
základe zmluvného vzťahu, jazdia na ich autách.

23. Svedkyňa K. na pojednávaní uviedla, že so žalobcom sa osobne stretla dvakrát. Bola prítomná
pri pohovore, kedy bola žalobcovi prezentovaná ponuka, či chce byť zamestnancom alebo vykonávať

služby ako živnostník. Zamestnanci v spoločnosti žalovanej buď dostávajú základnú mzdu a diéty alebo
formou živnosti. Živnostníci sú odmeňovaní tak, že majú 8,5 centa na kilometer a dávajú to na faktúru.
Nebola prítomná pri takom osobnom dohovore, že bola žalobcovi ponúknutá popri mzde aj osobitná
forma kilometrovného. Nemá vedomosť o tom, že by akémukoľvek zamestnancovi - vodičovi popri
cestovných náhradách bola poskytovaná aj osobitná odmena podľa odjazdených kilometrov. Nevie,

akým spôsobom došlo ku skončeniu pracovného pomeru so žalobcom, podľa nej skončil pre ňu hádkou.
Nevie uviesť, kedy to bolo. Žalobca začal kričať, nepamätá si, o čom bola hádka, ani čo žalobca kričal.

24. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

25. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

26. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

27. Podľa § 1 ods. 1 a 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP"), tento zákon
upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre

právnickéosobyalebofyzickéosobyakolektívnepracovnoprávnevzťahy.(1)Aktentozákonvprvejčasti
neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka. (4)

28. Podľa § 118 ods. 1 a 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu

mzdu. (1) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu,
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy
z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť,
peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so
zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi zo zisku po zdanení. (2)

29. Podľa § 145 ods. 1 ZP, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených
osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu
vzniknú pri plnení pracovných povinností.

30. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 283/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách (ďalej len

„ZoCN"), zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí stravné.

31. Podľa § 5 ods. 1 a 5 ZoCN, zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za
podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania
pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a)
5až12hodín,b)nad12hodínaž18hodín,c)nad18hodín.(1)Sozamestnancom,ktorémučastázmena

pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci
vykonávanejmimopracovnéhopomerudohodnúťodchylneodtohtozákonapodmienkynaposkytovanie
stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného; suma
stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor. (2)

32. Podľa § 36 ods. 1, 2, 4, 7, 8 ZoCN, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok
na náhrady podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad (ďalej len „preddavok") pri vyslaní
na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný
poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť
zamestnanca. (1) Preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom

poskytnúť aj a) formou cestovného šeku, b) zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo
medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa, c) prevodom na účet zamestnanca vedený
v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách alebo prevodom na účet zamestnanca vedený
v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene. (2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť
zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho

štátu a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny, preddavok v eurách v
rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok
vyslania do štátu Európskej únie. V cudzej mene môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho
časť iba po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestu do členského štátu eurozóny
alebo do tretieho štátu a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny.

(4) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné
dokladypotrebnénavyúčtovanienáhradavrátiťnevyúčtovanýpreddavok,akniejevkolektívnejzmluve,
alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa
určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom

mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.
(7) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov
vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto
zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so
zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie

však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené
písomné doklady. (8)

33. Podľa § 36a veta prvá ZoCN, náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa
§ 36 ods. 8.

34. Podľa § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým
skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

35. Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného

pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. (1) Dohodu o skončení pracovného pomeru
zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia
pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou zdôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). (2) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného
pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi. (3)

36. Podľa § 61 ods. 1 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.
Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

37. Podľa § 62 ods. 1, 2, 7 a 8 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej
doby. (1) Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Výpovedná

doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí
sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7) Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má
právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto
zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve;
dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. (8)

38. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s

porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

39. Podľa § 38 ods. 1, 2, 4 ZP, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich

sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku. (1) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela
na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a

poznámkou „do vlastných rúk". (2) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. (4)

40. Podľa § 81 písm. e) ZP, zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu
zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať
v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

41. Podľa § 178 ods. 1 ZP, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života,
zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

42. Podľa § 179 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

43. Podľa § 186 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť
zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do

predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

44. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

45. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

(1) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (2)46. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie"), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

47. Podľa § 232 ods. 1 až 3 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. (1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím

lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

48. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

49. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

50. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

51. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

52. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

53. Pokiaľ ide o nároky žalobcu uplatnené žalobou, išlo o nárok na zaplatenie cestovných náhrad
za mesiace január a február 2016 v celkovej výške 673,60 eura (340,70 eura + 303,20 eura) s
príslušenstvom a nárok na zaplatenie odmeny za odjazdené kilometre vo výške 787,20 eura. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že úspech možno priznať iba nároku žalobcu na
zaplatenie cestovných náhrad, a to v časti.

54. Žalobca pracoval od XX.XX.XXXX. u žalovanej na základe pracovnej zmluvy ako vodič
medzinárodnej dopravy, pričom v súvislosti s výkonom svojej práce absolvoval v mesiacoch január
a február 2016 tuzemské a zahraničné pracovné cesty, preto žalovaná ako zamestnávateľ bola v
zmysle § 145 ods. 1 ZP povinná poskytovať žalobcovi ako zamestnancovi za podmienok ustanovených

osobitným predpisom (zákonom č. 283/2002 Z.z.) cestové náhrady. Medzi stranami sporu nebola sporná
skutočnosť, že žalobca vykonal pracovné cesty v rozsahu uvedenom v Špecifikácii cestovných náhrad
na č.l. 93 a 94. Sporná nebola ani výška cestovných náhrad, na ktoré mal žalobca nárok v súvislosti s
vykonaním uvedených pracovných ciest, a síce vo výške 370,40 eura za mesiac január 2016 a vo výške
303,20 eura za mesiac február 2016. Uvedená výška cestovných náhrad vyplýva jednak zo špecifikácií

cestovných náhrad predložených žalobcom na č.l. 93 a 94, ktorý výpočet žalovaná nesporovala, ale aj z
vyjadrenia samotnej žalovanej zo dňa 19.05.2016, kde uvádza predbežné vypočítané stravné za mesiac
január 370,40 eura a za mesiac február 303,20 eura.

55. Hoci v zmysle § 36 ods. 7 ZoCN je zamestnanec povinný do desiatich pracovných dní odo

dňa skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie
náhrad, ani Zákon o cestovných náhradách, ani Zákonník práce nespájajú žiadne následky v súvislosti
s nesplnením uvedenej povinnosti zamestnanca. Uvedené ustanovenie ZoCN nie je možné vykladať
spôsobom, že zamestnanec nemá nárok na vyplatenie cestovných náhrad až do času, kým požadované
doklady zamestnávateľovi nepredloží, ak zamestnávateľ je aj bez týchto dokladov schopný uskutočniť

výpočet cestovných náhrad. Ak žalovaná poukazuje na znenie bodu 11 pracovnej zmluvy, kde sa
účastníci zmluvy dohodli, že diéty budú vyplatené do 30 dní po ukončení cesty a predložení potrebných
dokladov, uvedené dojednanie je podľa súdu neurčité, nakoľko z neho nevyplýva, aké konkrétne doklady
sú potrebné pre vyúčtovanie cestovných náhrad a na predloženie ktorých dokladov je viazaná splatnosťcestovných náhrad. Z uvedeného dôvodu súd toto dojednanie považoval pre jeho neurčitosť za neplatné
v zmysle § 37 ods. 1 OZ (Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.)

56. Žalovaná nepreukázala, že žalobca mal vedomosť o tom, že k vyúčtovaniu cestovných náhrad
je potrebné predložiť vyplnené tlačivo evidencie prechodu hraníc, nepreukázala, že by takéto tlačivo
bolo žalobcovi odovzdané a z bodu 11 pracovnej zmluvy nevyplýva, že práve takéto vyplnené
tlačivo bolo pre vykonanie vyúčtovania potrebné. Okrem toho bolo v konaní preukázané, že žalovaná

bola schopná za pomoci GPS záznamov vykonať vyúčtovanie cestovných náhrad žalobcu, pričom
výsledok výpočtu zodpovedá nárokom uplatňovaným zo strany žalobcu, a preto je zrejmé, že ďalšie
doklady od žalobcu (ako ním boli predložené) nepotrebovala. Ak teda v konaní nebolo preukázané,
že žalobca vedel, aké doklady je potrebné predložiť žalovanej za účelom vyúčtovania cestovných
náhrad, pričom dňa XX.XX.XXXX odovzdal nákladné listy - CMR a evidenciu tankovania pohonných
hmôt (viď výpoveď konateľa žalovanej č.l. 113), je možné uzavrieť, že splnil povinnosť danú mu

ustanovením § 36 ods. 7 ZoCN. Žalovaná mala k dispozícii GPS záznamy, a to už dňa XX.XX.XXXX
(viď výzva zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. 29), z ktorých bola schopná vykonať vyúčtovanie cestovných
náhrad (viď list zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. 34), tento výpočet aj urobila a výsledné cestovné náhrady
zodpovedajú uplatneným nárokom žalobcu. Nebolo pritom povinnosťou žalobcu ako zamestnanca
vykonať vyúčtovanie cestovných náhrad, nakoľko ide o povinnosť žalovanej ako zamestnávateľa

uloženú jej ustanovením § 36 ods. 8 ZoCN, a žalovaná nakoniec toto vyúčtovanie aj urobila. Súd tiež
poukazuje na Oznámenie o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.04.2016 (č.l. 63), v ktorom J. práce
C. konštatuje, že zamestnávateľ (žalovaná) predložil cestovné príkazy žalobcu, z ktorých je zrejmé,
že žalobca v období január a február 2016 vykonal tuzemské a zahraničné pracovné cesty, avšak
neboli predložené doklady preukazujúce uspokojenie nárokov žalobcu. Ďalej sa v oznámení uvádza,

že zamestnávateľovi bolo nariadené predmetný nedostatok odstrániť. V konaní nebolo sporné, že dňa
XX.XX.XXXX bola v prospech žalobcu poukázaná suma 194,32 eura, pričom žalovaná v konaní uviedla
(vyjadrenienač.l.81),žeišlooplatbupredbežnejúhradyvprospechžalobcuakopreddavoknacestovné
náhrady. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná po intervencii J. práce C. uznala svoju povinnosť vyplatiť
žalobcovi cestovné náhrady, a ak aj tieto nevyplatila v plnom rozsahu, bolo tomu tak z dôvodu vykonania

započítania vzájomných nárokov (hoci nezákonne). Z uvedených dôvodov nie je možné považovať
žalobu za podanú predčasne.

57. V konaní bolo preukázané, že žalobca má voči žalovanej nárok na zaplatenie cestovných náhrad
vo výške 370,40 eura za mesiac január 2016 a vo výške 303,20 eura za mesiac február 2016, ktorá

výška sporná nebola. Žalovaná dňa 08.04.2016 uhradila žalobcovi sumu 194,32 eura, pričom podľa jej
vyjadrenia zo dňa 22.08.2016 (č.l. 81) išlo o plnenie na cestovné náhrady. Žalobca prijatie sumy 194,32
eura dňa 08.04.2016 nesporoval. Súd má za to, že žalobca mal a mohol vedieť, že ide o čiastočné
plnenie cestovných náhrad ešte pred podaním žaloby, keď sám počas konania opakovane poukazoval
na súvislosť, že k poukázaniu uvedenej sumy došlo po jeho obrátení sa na Inšpektorát práce C., pričom

na tento sa obrátil práve z dôvodu nevyplatených cestovných náhrad. Ak by mu i tak uvedené zrejmé
nebolo, nič mu nebránilo pred podaním žaloby dopytovať žalovanú, o aké plnenie ide. A nakoniec, ak tak
aj neurobil, a počas konania žalovaná jednoznačne toto plnenie špecifikovala ako plnenie na cestovné
náhrady, následne mal žalobca možnosť zobrať v tejto časti žalobu späť, čo však neurobil. Z uvedeného
je zrejmé, že žalovaná z celkovej sumy cestovných náhrad 673,60 eura plnila dňa 08.04.2016 sumu

194,32 eura, a preto súd žalovanú vo výroku II. rozsudku zaviazal na plnenie zostatku dlžnej sumy
vo výške 479,28 eura. Vo zvyšku nároku na cestovné náhrady (pokiaľ ide o sumu 194,32 eura) súd
žalobu vo výroku III. rozsudku zamietol, nakoľko uvedenú sumu žalovaná žalobcovi už uhradila, a to
pred podaním žaloby, a preto v tejto časti bola žaloba podaná nedôvodne.

58.Žalovanábolavzmysle§36ods.8ZoCNpovinnáuspokojiťnárokyžalobcunavyplateniecestovných
náhrad do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov. Nakoľko v konaní nebolo
preukázané, že by žalobcovi z niečoho vyplývala povinnosť predložiť práve vyplnené tlačivo evidencie
prechodu hraníc, pričom ostatné doklady predložil (nákladné listy - CMR a evidenciu tankovania
pohonných hmôt) a zároveň bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX mala žalovaná k dispozícii GPS

záznamy,zktorýchcestovnénáhradyvyúčtovaťvedela(listnač.l.29),súdvychádzalztoho,žežalovaná
bola povinná uspokojiť nároky žalobcu v súvislosti s cestovnými náhradami za mesiace január a február
2016 do 10 pracovných dní od XX.XX.XXXX., t.j. do XX.XX.XXXX. Nakoľko si žalobca uplatnil úroky z
omeškania od neskorších dátumov, súd mu od týchto neskorších dátumov úrok z omeškania priznal,keď nemôže prekročiť žalobu a priznať viac. V prípade čiastočného plnenia zo strany žalovanej vo výške
194,32 eura dňa 08.04.2016 ho súd započítal na cestovné náhrady za mesiac január 2016 (370,40 -
194,32) ako na najskôr splatné.

59. Pretože Zákonník práce nezakotvuje výšku úrokov z omeškania, v pracovnoprávnych vzťahoch sa
postupuje v týchto prípadoch podľa občianskoprávnych predpisov (§ 1 ods. 4 ZP). Priznanie úrokov z
omeškania odôvodňuje súd aj poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 2 Cdo 76/2011 zo dňa 31.05.2012,
podľa ktorého „inštitút úrokov z omeškania vo všeobecnosti a aj v pracovnom práve plní charakter

zabezpečovací, sankčný a kompenzačný". Keďže sa žalovaná dostala s peňažným plnením cestovných
náhrad do omeškania, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania, a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy
370,40 eura od 01.03.2016 do 08.04.2016 (čiastočné plnenie vo výške 194,32 eura) a zo sumy 176,08
eura (370,40 - 194,32) od 09.04.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
303,20 eura od 01.04.2016 do zaplatenia. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platná ku dňu 26.02.2016 (prvý deň omeškania, hoci žalobca si uplatnil úroky z omeškania od neskorších

dátumov) predstavovala 0,05 %, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z vyššie uvedených súm
vo výške uplatnenej žalobcom (5 + 0,05% a 5 + 0,00%), teda v prípade cestovných náhrad za mesiac
február 2016 v nižšej, žalobcom uplatnenej, výške.

60. Pokiaľ ide o druhý uplatňovaný nárok žalobcu, a síce na zaplatenie odmeny za odjazdené kilometre

vo výške 0,8 eura za kilometer, v tejto časti súd žalobu považoval za nedôvodnú.

61. Žalobca v konaní tvrdil, že pri dojednávaní pracovného pomeru sa so žalovanou dohodli okrem mzdy
aj na odmene za odjazdené kilometre vo výške 0,8 eura za kilometer, čo žalovaná poprela. Žalobca
uzavretie takejto ústnej dohody so žalovanou preukazoval inzerátom (č.l. 13), v ktorom sa síce uvádza,

že spoločnosť žalovanej ponúka zmluvu s odmenou 0,08 eura/km, avšak v úvode inzerátu sa uvádza, že
spoločnosť žalovanej hľadá vodiča so živnosťou vedenie cudzieho motorového vozidla, a teda odmena
sa má vzťahovať práve na takéhoto vodiča. Následne sa uvádza, že je možnosť zamestnania aj na
TPP - bližšie info na osobnom pohovore, pričom v závere inzerátu sa uvádza mzda/plat dohodou. Súd
má za to, že z uvedeného inzerátu jednak nie je možné vyvodiť, že odmena za odjazdené kilometre

by sa mala týkať aj vodičov v pracovnom pomere, ale najmä akýkoľvek inzerát nie je dôkazom o tom,
čo skutočne bolo medzi zmluvnými stranami dojednané. Ani výpoveď svedkyne navrhnutej žalobcom,
J. nepreukázala, že by k uzatvoreniu tvrdenej dohody medzi žalobcom a žalovanou došlo a aký mala
obsah. Svedkyňa sa síce vyjadrila, že bola svedkom jedného telefonického rozhovoru, ku ktorému malo
dôjsť medzi žalobcom a konateľom žalovanej, čo však konateľ žalovanej poprel. Hoci svedkyňa tvrdila,

že malo ísť o rozhovor medzi týmito osobami, to, že žalobca telefonoval práve s konateľom žalovanej
usudzovala iba z obsahu rozhovoru a z toho, že žalobcovi túto prácu dohodla ona cez známeho, preto
vedela o všetkom, vedela, o čom sa dohodli ústne, čo však nepreukazuje totožnosť osoby volajúcej
na druhej strane. Ona sama sa pritom s konateľom žalovanej nestretla, ani nikdy spolu telefonicky
nekomunikovali. Vzhľadom na uvedené, výpoveď svedkyne nemôže preukázať nesporne uzavretie

dohody o odmene za odjazdené kilometre, keďže táto ani nebola svedkom ústneho uzavretia takejto
dohody ako dvojstranného právneho úkonu medzi stranami sporu, pričom takáto dohoda písomne
uzavretá nesporne nebola. Zo svedeckej výpovede W. A. mal súd za preukázané, že žalobcovi boli
ponúknuté dve formy zamestnania, a to ako zamestnanec na zmluvu a ako živnostník, pričom žalobca
si vybral zamestnanecký vzťah na pracovnú zmluvu. Z výpovede svedka ďalej vyplýva, že žalobcovi

nebola pri pracovnom pohovore ponúknutá popri mzde aj osobitná odmena v podobe kilometrovného
8 centov za kilometer. Svedok ďalej potvrdil, že zamestnanci nemajú popri mzde dohodnutú odmenu
v podobe kilometrovného za odjazdené kilometre, táto je vyplácaná ľuďom, ktorí vykonávajú prácu pre
nich na základe zmluvného vzťahu. Pokiaľ ide o hodnovernosť vyššie uvedených svedkov, súd mal za
to, že samotná skutočnosť, že v prípade J. ide o priateľku žalobcu a v prípade W. A. o zamestnanca

žalovanej, nepostačuje pre záver o ich nehodnovernosti, nakoľko súd hodnovernosť svedkov hodnotí v
kontextevšetkýchdôkazov.Naviac,akajžalobcaspochybnilhodnovernosťsvedkaW.A.,súdpoukazuje
na skutočnosť, že dôkazné bremeno pokiaľ ide o tvrdenie o ústnej dohode o odmene za kilometre v
konaní niesol žalobca, ktorý však toto neuniesol, a to bez ohľadu na svedeckú výpoveď svedka W.

62. Pokiaľ ide o diskusiu na internetovom fóre profivodič.sk, nakoľko ide o anonymné príspevky,
nie je možné z nich vyvodiť žiadne skutočnosti podstatné pre záver o tom, či bola alebo nebola v
rozhodnom čase (XX.XX.XXXX) uzavretá medzi stranami sporu ústna dohoda o odmene za odjazdenékilometre. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že odmena za odjazdené kilometre je bežnou praxou v odbore
zamestnávateľa na strane žalovanej, súd má za to, že takáto bežná prax v konaní preukázaná nebola.

63. Za vyššie uvedenej dôkaznej situácie súd nemôže konštatovať iné ako to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia, že došlo k uzavretiu ním tvrdenej dohody o odmene za odjazdené
kilometre. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto
skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu
tejto skutočnosti tvrdí. Ak žalobca tvrdil, že došlo k uzavretiu ústnej dohody medzi ním a žalovanou, bolo

jeho povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalobca ako dôkaz
označil inzerát a svedeckú výpoveď J. Q. K., ktoré však tvrdenú skutočnosť nepreukazujú, pričom ani
na výzvu súdu nevedel označiť žiaden iný dôkaz, ktorým by dané tvrdenie vedel preukázať. Súd pritom
poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazný bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho
tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.". Súd pritom uvádza, že skutočnosť, že na strane
žalobcu ide o slabšiu stranu sporu, neznamená, že nenesie dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď súd

žalobcu vyzval na označenie dôkazov na preukázanie jeho tvrdení, pričom žalobca uviedol, že nevie
označiť ako svedka žiadneho zo zamestnancov žalovanej, ktorý by bol uvedené ochotný dosvedčiť.
Pre nepreukázanie dojednania o odmene za odjazdené kilometre, či už v písomnej alebo ústnej forme,
nepreukázal žalobca nárok voči žalovanej na zaplatenie odmeny za odjazdené kilometre v akejkoľvek
výške, a súd preto žalobu v tejto časti (o zaplatenie sumy 787,20 eura s príslušenstvom) vo výroku III.

žaloby zamietol.

64. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že súd môže poskytnúť ochranu len takým mzdovým
nárokom zamestnanca, ktoré majú oporu v právnych predpisoch a vyplývajú z pracovných zmlúv alebo
dohôd, t.j. môže chrániť len legálne nároky zamestnancov, za ktoré nemožno považovať zatajenú časť

príjmu, ktorá skracuje daň z príjmov, ako aj odvodovú povinnosť.

65. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu žalobcu za čiastočne opodstatnenú,
a preto jej sčasti vyhovel a uložil žalovanej vo výroku II. rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
479,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 370,40 eura od 01.03.2016 do

08.04.2016 a zo sumy 176,08 eura od 09.04.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 303,20 eura od 01.04.2016 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku
III. zamietol. V zmysle § 232 ods. 3 CSP určil súd žalovanej na plnenie lehotu 15 dní od právoplatnosti
rozsudku, s poukazom na skutočnosť, že ide o podnikateľský subjekt, a preto lehota 15 dní je primeraná.

66. O nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcu súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 1.460,80 eura s príslušenstvom
priznaná suma 479,28 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 33 % a hrubý
úspech žalovanej 67 %, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 34% (67 - 33). To v konečnom
dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania

o žalobe v rozsahu 34% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. Žalobca pritom netvrdil
a súd sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalovanej nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi nemal priznať, keď samotná skutočnosť, že na strane žalobcu ide
o zamestnanca, t.j. slabšiu stranu sporu, takýmto dôvodom nie je. Zároveň súd poukazuje na dôvodovú
správu k ustanoveniu § 257 CSP, podľa ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať reštriktívne a jeho

uplatneniejemožnéibavýnimočne.Ovýškenáhradytrovkonaniažalovanejbuderozhodnutévzmysle§
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Pokiaľ ide o nároky žalovanej uplatnené vzájomnou žalobou, išlo o nárok na zaplatenie náhrady
škody vo výške 198,94 eura (81,50 eura + 117,44 eura) s príslušenstvom a nárok na zaplatenie

peňažnej náhrady za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby vo výške 482,16 eura s
príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vzájomnej žalobe nie je možné
priznať úspech ani z časti.68. Žalovaná svoj nárok na náhradu škody voči žalobcovi ako bývalému zamestnancovi odôvodňovala
tým, že žalobca úmyselným konaním spôsobil žalovanej ako zamestnávateľovi škodu tým, že použil
motorové vozidlo na súkromnú prepravu naspäť k zamestnávateľovi v rozsahu 1.206,4 km, pričom

žalovaná vyčíslila škodu spočívajúcu v úhrade priamych nákladov spojených s prevádzkou prideleného
motorovéhovozidlavovýške81,50euraavovynaloženínákladovnaspotrebupohonnýchhmôt,náklady
na úhradu diaľničných poplatkov a podobne vo výške 117,44 eura, spolu 198,94 eura.

69. Predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, spôsobenie škody,

príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Tieto predpoklady pritom musia
byť naplnené kumulatívne, aby bolo možné dospieť k záveru, že určitý subjekt je zodpovedný za škodu, a
tedastačínenaplneniejednéhozuvedenýchpredpokladovakuvznikuzodpovednostizaškodunedôjde.

70. Podľa vyjadrenia žalovanej mal žalobca vyložiť náklad v S. v meste P. dňa XX.XX.XXXX, avšak
tento vyložil už dňa XX.XX.XXXX.. Súd nemal v konaní za preukázané, že by žalobca vedel o tom,

kedy má dôjsť k vykládke, keď žalobca vypovedal, že o presných dátumoch vykládky, pokiaľ nemeškal,
informovaný nebol, ktoré tvrdenie žalovaná nesporovala a opak nepreukázala. Zároveň z Pracovnej
náplne v Prílohe č. 1 k pracovnej zmluvy pre žalobcu vyplývala povinnosť pracovnú cestu vykonať
najkratšou možnou trasou a zároveň nebolo preukázané, že by skoršia vykládka bola reklamovaná zo
strany objednávateľa prepravy, alebo že by dispečer voči nej niečo v rozhodnom čase namietal (viď

SMS komunikácia na č.l. 109). Z uvedeného mal súd za to, že žalobca skoršou vykládkou neporušil
žiadnu svoju povinnosť, nekonal so zlým úmyslom, naopak, konal v záujme žalovanej, ktorá voči skoršej
vykládke v rozhodnom čase preukázateľne ani nenamietala. Následne žalobca od XX.XX.XXXX až do
XX.XX.XXXX (14:45 hod.) zotrval v mieste vykládky, resp. neskôr v meste Z. P. T., pričom žalovaná
za uvedené obdobie nezabezpečila pre žalobcu žiadnu ďalšiu zákazku. Žalobca v konaní tvrdil, pričom

žalovaná uvedené nepoprela, že nemal k dispozícii za účelom danej pracovnej cesty žiadne preddavky
na cestovné náhrady, a bol tak odkázaný len na vlastné finančné prostriedky, ktoré mu dochádzali.
Súd má za to, že čakanie žalobcu na ďalšiu zákazku od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bez toho, aby
žalobcovi boli poskytnuté preddavky na cestovné náhrady, nie je možné považovať za primerané a v
nevyhnutnom rozsahu. Súd pritom poukazuje na povinnosti žalovanej ako zamestnávateľa uvedené

v bode 13/ pracovnej zmluvy, a síce povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu a vytvárať vhodné
pracovné podmienky, ktoré povinnosti týmto boli porušené. Súd sa preto stotožnil s argumentáciou
žalobcu, že dĺžka predmetnej pracovnej cesty bola v rozpore s podmienkou nevyhnutného rozsahu, ako
to predpokladá bod 11/ pracovnej zmluvy, pričom ani z osobného dotazníka nevyplýva uzrozumenie
žalobcu s takýmito prestojmi, navyše bez poskytnutých finančných prostriedkov vo forme preddavku na

cestovné náhrady. Ak potom žalobca odišiel z mesta Z. P. T. v N. späť do C., nejednalo sa podľa názoru
súdu o porušenie povinnosti zamestnanca, a teda návrat žalobcu na územie SR nemožno považovať
za protiprávny úkon.

71. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou

sa rozumie ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je teda
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k
naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u

poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

72. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná si uplatňovala v konaní voči žalobcovi nárok na
náhradu škody v celkovej výške 198,94 eura, ktorá má spočívať v nákladoch spojených s prevádzkou

prideleného motorového vozidla (81,50 eura) a nákladoch na spotrebu pohonných hmôt a na úhradu
diaľničných poplatkov (117,44 eura). Tieto náklady však nevznikli z dôvodu návratu žalobcu na územie
SR bez vykonania ďalšej prepravy, resp. vznikli by v prípade každého návratu s prideleným motorovým
vozidlom. Teda v prípade, že by bolo konanie žalobcu považované za protiprávny úkon, žalovanej by
mohla vzniknúť škoda iba vo forme ušlého zisku (nezväčšenie majetku žalovanej o zisk z dôvodu jazdy

naprázdno), ktorej náhradu si ale žalovaná neuplatnila. Súd mal teda za to, že okrem toho, že chýba
protiprávny úkon žalobcu, nemožno náklady žalovanej považovať za škodu, ktorá jej vznikla v príčinnej
súvislosti s konaním žalobcu, ale takou škodou by mohol byť iba ušlý zisk.73. Z dôvodu nepreukázania naplnenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (keďže
nebol preukázaný protiprávny úkon, ani vznik tvrdenej škody) súd vzájomnú žalobu žalovanej v časti
nároku na náhradu škody (o zaplatenie sumy 198,94 eura s príslušenstvom) vo výroku V. rozsudku ako

nedôvodnú zamietol.

74. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej náhrady za nezotrvanie u
zamestnávateľa počas výpovednej doby žalobcu, ani v tejto časti nebola vzájomná žaloba dôvodná.

75. Nárok na zaplatenie peňažnej náhrady v zmysle § 62 ods. 8 ZP zamestnávateľovi vzniká iba v
prípade, že zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa a zároveň sa
zamestnanec so zamestnávateľom písomne dohodli na peňažnej náhrade v pracovnej zmluve. Dohoda
o peňažnej náhrade strán sporu je obsiahnutá v bode 8/ pracovnej zmluvy. Ako predbežnú otázku bolo
potrebné riešiť, či došlo ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovanej výpoveďou, lebo len
v takom prípade mohlo dôjsť k plynutiu výpovednej doby. Pokiaľ ide o spôsob skončenia pracovného

pomeru žalobcu u žalovanej, táto skutočnosť bola medzi stranami sporná.

76. Žalobca v konaní tvrdil, že došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou, ktoré tvrdenie však
nepreukázal. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe
zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k

určitému dňu. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená písomne, avšak písomná
forma nie je podmienkou jej platnosti. V konaní však žalobca nepreukázal ani uzatvorenie ústnej dohody
oskončenípracovnéhopomeru,keďotejtotvrdenejskutočnostinepredložilžiadendôkaz,anitakýdôkaz
neoznačil. Zároveň súd poukazuje na výpoveď žalobcu, ktorý pri výsluchu uviedol, že nedošlo k dohode
o dni, ku ktorému má pracovný pomer skončiť, z čoho je zrejmé, že dohoda uzavretá nebola.

77. Žalovaná vo vzájomnej žalobe tvrdila, že ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovanej
malo dôjsť výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX, uvedené tvrdenie však v konaní
rovnako nepreukázala.

78. Pokiaľ ide o doručovanie písomností zamestnávateľa zamestnancovi, výslovne sa ustanovuje
povinnosť zamestnávateľa doručovať písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny alebo zániku pracovného
pomeru do vlastných rúk zamestnanca, a to buď osobným doručením zamestnávateľom priamo
zamestnancovi, alebo odovzdaním písomnosti na poštovú prepravu (§ 38 ods. 1 ZP). Právne
následky doručenia písomnosti vo vzťahu k zamestnancovi nastávajú okamihom prevzatia písomnosti

alebo okamihom vrátenia písomnosti zamestnávateľovi ako nedoručiteľnej poštovým podnikom alebo
okamihom zmarenia doručenia konaním alebo opomenutím zamestnanca, alebo okamihom odmietnutia
prijatia písomnosti zamestnancom (§ 38 ods. 4 ZP).

79. Žalovaná v konaní tvrdila, že výpoveď sa jej mala vrátiť ako nedoručená dňa XX.XX.XXXX,.

čím sa výpoveď v zmysle § 38 ods. 4 ZP mala považovať za doručenú. Žalovaná však v konaní
nepredložila žiaden dôkaz (hoci skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo v konaní sporné), že
zásielku s výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX poštový podnik vrátil žalovanej ako nedoručiteľnú. Nakoľko
predpokladom platnej výpovede z pracovného pomeru je v zmysle § 61 ods. 1 ZP jej písomná forma
a jej doručenie adresátovi, avšak žalovaná v konaní doručenie výpovede nepreukázala, nemožno

dospieť k záveru, že ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovanej došlo platnou výpoveďou
zamestnávateľa. Súd pritom dodáva, že keďže v sporovom konaní sa nezisťuje skutočný stav veci,
nebolo potrebné vykonávať dokazovanie, či a akým spôsobom došlo ku skončeniu pracovného pomeru,
nakoľkoprerozhodnutievovecitonebolopotrebné.Akžalovanáodtvrdenejvýpovedeodvodzovalasvoj
nárok na zaplatenie peňažnej náhrady od žalobcu, bolo jej povinnosťou preukázať, že došlo k platnému

skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, čo však neurobila.

80. Z dôvodu, že nebolo preukázané, že by došlo k platne udelenej výpovedi z pracovného pomeru zo
strany žalovanej, nemohla začať plynúť ani premlčacia doba, a teda žalovanej nemohol vzniknúť nárok
na peňažnú náhradu v zmysle § 62 ods. 8 ZP, súd vzájomnú žalobu žalovanej v časti tohto nároku (o

zaplatenie sumy 482,16 eura s príslušenstvom) vo výroku V. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

81. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovanej súd rozhodol podľa ustanovenia §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď vzájomná žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá,čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku VI.
rozsudku. Súd pritom nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi

nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nemal priznať. O výške náhrady trov konania žalobcu bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

82. K spôsobu rozhodovania o žalobe a vzájomnej žalobe osobitnými výrokmi súd uvádza nasledovné:

V záujme hospodárnosti konania za splnenia zákonných podmienok je možné, aby žalovaná strana
uplatnila voči žalobcovi svoje práva vzájomnou žalobou. Za vzájomnú žalobu je považovaný prejav
žalovanej strany, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku, pričom z výkladu ustanovení §
147 ods. 1 a 2 CSP je zrejmé, že nemusí ísť len o uplatnenie si pohľadávky na započítanie, ale aj
uplatneniesipohľadávky,priktorejžalovanástranazapočítacíprejavnerobíalebonemôžeurobiť.Keďže
vpracovnomprávezapočítanievzásademožnénieje,azároveňžalovanáanineurobilavrámcikonania

započítací prejav voči žalobcovi (bez významu je, že tak urobila pred začatím konania), nebolo by možné
posúdiť vzájomnú žalobu žalovanej ako jej obranu a vykonať započítanie, hoci si žalovaná uplatnila
nárok nižší ako žalobca. Z uvedeného dôvodu išlo v prípade vzájomnej žaloby žalovanej o uplatnenie
si samostatnej pohľadávky, o čom bolo potrebné rozhodnúť samostatnými výrokmi, a to ako v merite
veci, tak v časti náhrady trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).