Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/196/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116221662
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116221662.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Ing. H. W., A..

X.X.XXXX, W. U. Č.. X, O., zastúpeného JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom so sídlom ul.
Štúrova č. 27, Košice, proti žalovaným 1/ G.. D.Q. W., A.. XX.X.XXXX, W. U. Č.. X, O., X/ P.. B. F.,
A.. XX.XX.XXXX, W. F. Č.. X, O., zastúpenému JUDr. Pavlom Piovarčim ml., advokátom so sídlom v
Košiciach, ul. Štúrova č. 20, o určenie vlastníckeho práva a o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej v l. rade nepriznáva náhradu trov konania.

III. Žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 23.9.2016 na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva a o určenie neplatnosti
darovacej zmluvy, ktorú odôvodnil tým, že dňa 8.9.2001 uzavrel manželstvo so žalovanou v l. rade D.
W., H.. F.. Po uzavretí manželstva vzniklo medzi nimi bezpodielové spoluvlastníctvo, pričom nedošlo k
dohode o rozšírení, alebo zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, ani k
dohode o výhrade vzniku bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Toto bezpodielové
spoluvlastníctvo trvá, nedošlo k jeho zániku, ani k zrušeniu súdom na základe zákonom stanovených

dôvodov. So žalovanou v l. rade zdieľajú spoločnú domácnosť, nemajú oddelené hospodárenie s
finančnými prostriedkami, vedú harmonický život. Dňa 29.5.2002 na základe kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalovanou v l. rade ako kupujúcou a D. O., A.. X.X.XXXX Y. G. O., A.. XX.XX.XXXX, obaja trvale
bytom O., J.. P., ako predávajúcimi, obaja v zastúpení G.. S. O., A.. XX.X.XXXX, S. W. H., J.. F. Č.. XX, na
základe plnomocenstva to dňa 16.5.2002, nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť v
hodnote32.850,-SkatoF..Č..XXXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXmX,akoparcelaregistra
„., L.- X..Č.. XXXX, ako parcela registra „C“, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva Č.. XXXX, katastrálne

územie D., E. O. - X. P., E. O. G., N. A. Okresnom Ú. Q. O., katastrálnom odbore. Na základe uvedeného
je zrejmé, že ide o predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov o spoluvlastníckom podiele 1/1,
v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka. Napriek uvedenému a zrejme z právnej nevedomosti,
žalovaná v l. rade na základe darovacej zmluvy, že previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na svojho
brata, žalovaného v 2. rade, keďže žalobca nebol zaevidovaný na liste vlastníctva ako bezpodielový
spoluvlastník. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru, Č.. Q. XXXX/XX
N. T. XX.X.XXXX-XXX/XX, bol povolený vklad do katastra nehnuteľnosti, darovacia zmluva nadobudla

právne účinky a žalovaný v 2. rade sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Na takúto dispozíciu s
vecou patriacou do bezpodielového spoluvlastníctva nedal žalovanej v l. rade súhlas. Vzhľadom na to,
že žalovaná v l. rade odpredala do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť žalovanému v 2. rade s tým, že k
tomuto právnemu úkonu nedal súhlas, listom zo dňa 3.8.2016 adresovaným žalovaným sa podľa § 40av spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka dovolával neplatnosti právneho úkonu spolu s výzvou
na odstránenie neoprávneného zásahu do môjho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a navrátením do
predošlého stavu. Nakoľko nedošlo k náprave uvedeného stavu, žalovaný v 2. rade odmietol navrátenie

nehnuteľnostiatátodoposiaľpatrídojevýlučnéhovlastníctva,neviesainýmspôsobomakorozhodnutím
súdu domôcť svojich vlastníckych práv, preto má jednoznačne za to, že je daný naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva a na určení neplatnosti darovacej zmluvy určovacím výrokom súdu,
nakoľko je tu aktuálny stav objektívnej právne neistoty medzi ním a žalovanými, ktorý je ohrozením
jeho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Bez určovacieho

rozsudku súdu je jeho vlastnícke právo ohrozené a neisté. Navrhuje, aby súd vydal rozsudok, ktorým
určí, že žalobca a žalovaná v l. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to: F.. Č.. XXXX-
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, ako parcela registra „.“., L.- X. Č.. XXXX, ako parcela
registra „. , ktorá je zapísaná na liste vlastníctva Č.. XXXX, katastrálne územie D., E. O. - X. P., E. O. G.,
N. A. Okresnom Ú. Q. O., katastrálnom odbore, obaja o spoluvlastníkom podiele 1/1 k celku a zároveň
súd určí, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v l. rade a žalovaným v 2. rade týkajúca sa

nehnuteľnosti: a to F.. Č.. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, ako parcela registra
„., L.- X.. Č.. XXXX, ako parcela registra „C“, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. 8320, katastrálne
územie D., E. O.Š.- X. P., E. O. G., N. A. Okresnom Ú. Q. O., katastrálnom odbore, je neplatná.

2. Vo vyjadrení zo dňa 2.2.2017 žalovaná v l. rade uviedla, že je pravdou, že dňa 29.5.2002 uzavrela

kúpnu zmluvu týkajúcu sa vyššie uvedenej nehnuteľnosti ako kupujúca s D. O.H., A.. X.X.XXXX Y. G. O.,
A.. XX.XX.XXXX ako predávajúcimi, ktorí boli zastúpení na základe generálneho plnomocenstva, a to
za sumu 32.850,- Sk. Rovnako je pravdou, že túto nehnuteľnosť nadobudla počas trvania manželstva s
jej manželom ako žalobcom. S odstupom času si už nepamätá, z akého dôvodu nebol manžel uvedený
taktiež ako kupujúci v kúpnej zmluve a Okresný úrad Košice, katastrálny odbor zapísal iba ju, ako

výlučnú vlastníčku nehnuteľnosti na list vlastníctva. Preto, keďže bola zapísaná na liste vlastníctva iba
ona, nevedela, čo znamená inštitút bezpodielového spoluvlastníctva a preto sa pokladala za výlučnú
vlastníčku nehnuteľnosti a predviedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti darovacou zmluvou na svojho
brata ako žalovaného v 2. rade. Tento prevod vlastníckeho práva nijakým spôsobom s manželom
nekonzultovala, dozvedel sa to až neskôr, a to niekoľko mesiacov potom, ako im bolo doručené

rozhodnutie Okresného úradu Košice katastrálneho odboru, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho
práva v prospech jej brata. Toto jej konanie bolo determinované ich manželskými nezhodami a toho
času to vyzeralo tak, že manželstvo bude trvalo rozvrátené. Manžela o uvedenom neinformovala najmä
pod vplyvom týchto problémov. Našťastie opäť našli cestu k sebe, prechovávanie ich vzájomných citov
sa obnovilo tak, ako to bolo na začiatku manželstva, keďže prejavili obaja úprimnú snahu o obnovenie

manželského spolužitia. Až po porade s právnikmi sa dozvedela, čo je to bezpodielové spoluvlastníctvo,
akájejehopovahaapodstata,jehovznikapredmet,akoajobsah,uvedomilasi,ženehnuteľnosťpatrído
bezpodielového spoluvlastníctva. Takisto bola právne relevantne poučená o skutočnosti, že bola vedená
na liste vlastníctva ako výlučný vlastník len z dôvodu administratívno-správnej nezrovnalosti v zmysle
katastrálneho zákona, a preto keďže táto nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva,

musel jej manžel dať súhlas na disponovanie s touto nehnuteľnosťou, čo nedal, ba dokonca ako už
uviedla, o uvedenom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech brata ani nevedel. Preto
vzhľadom na tieto okolnosti uplatnený nárok manžela na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a
neplatnosti darovacej zmluvy k nehnuteľnosti v celom rozsahu uznáva a navrhuje súdu aby rozhodol v
intenciách toho, čo navrhuje manžel ako žalobca návrhom na začatie konania zo dňa 23.9.2016.

3. Vo vyjadrení zo dňa 17.2.2017 žalovaný v 2. rade uviedol, že nároky uplatňované žalobcom v
žalobe neuznáva. Je pravdou, že žalovaná v l. rade G.. D. W., sestra, uzatvorila ako kupujúca dňa
29.5.2002 kúpnu zmluvu s D. O., A.. X.X.XXXX Y. G. O., A.. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení G.. S. O.,
A.. XX.X.XXXX, ako predávajúcimi, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

nachádzajúcejsavokreseKošiceI,obecKošice-X.P.,katastrálneúzemieD.,zapísanejA.OkresnomÚ.
O.- katastrálnom odbore, na liste vlastníctva Č.. XXXX, L. Č..X.. XXXX postavenej na parcele registra „.
Č.. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že predmetnú
nehnuteľnosť nadobudla žalovaná v l. rade s ním do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na
to, aby nehnuteľnosť mohla patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí byť splnená

základná podmienka a to, že predmetná nehnuteľnosť bola nadobudnutá z finančných prostriedkov,
prostriedkov, ktoré sú spoločné. V tomto prípade však sporná nehnuteľnosť nebola nadobudnutá
žalovanou v l rade zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do masy BSM jej a žalobcu, ale z
finančných prostriedkov, ktoré žalovanej v l. rade darovali ich H. G.. U. F. Y. N. F.. Je nepochybné, žejeho rodičia mali úmysel finančné prostriedky darovať výlučne len žalovanej v l. rade a to bez ohľadu
na skutočnosť, že v čase darovania už bola vydatá za žalobcu. Rovnako tak celý proces nadobudnutia
spornej nehnuteľnosti, od jej vyhľadania až po uzatvorenie kúpnej zmluvy žalovanou v l. rade obstaral

otec G.. U. F.. Za účelom vyhľadania vhodnej nehnuteľnosti - garáže v lokalite blízkej bytu žalobcu a
žalovanej v l. rade oslovil otec svojho známeho H. L., ktorý bol taktiež rodákom z obce Utekáč ako
naša rodina, avšak už dlhšiu dobu žil v Košiciach a bol znalý miestnych pomerov lepšie ako náš otec.
Uvedený pán L. prostredníctvom svojich známosti sprostredkoval garáž vhodnú na kúpu. Žalobca mal
vedomosť od počiatku o všetkých uvedených skutočnostiach, t.j. jednak, že rodičia žalovanej v l. rade

jej chcú darovať finančné prostriedky na kúpu garáže tiež, že otec žalovanej v l. rade obstaráva všetky
predzmluvné rokovania a záležitosti ohľadne kúpy garáže a nakoniec aj skutočnosť, že v prípade kúpy
garáže nebude táto patriť do masy BSM žalobcu a žalovanej v l. rade, ale bude vo výlučnom vlastníctve
žalovanej v l. rade. K tomuto stavu nakoniec prispel aj sám žalobca, ktorý bol rodičmi nabádaný, aby
figuroval ako účastník zmluvy a teda aj vlastník predmetnej garáže spolu so žalovanou v l. rade, avšak
žalobca túto možnosť odmietol z dôvodu, že on a ani jeho rodinní príslušníci finančne neparticipovali

na kúpe uvedenej nehnuteľnosti, teda mu také postavenie neprináleží a odmietol ho. Je teda zrejmé,
že žalobca ani nemal vôľu stať sa bezpodielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti a rovnako tak
ani nemal vôľu, aby sporná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a žalovanej
v l. rade. Práve absencia vôle v naznačenom kontexte úplne vyvracia tvrdenia žalobcu uvedené v
žalobe, keďže práve táto vôľa je rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosť patrí alebo nepatrí

do ich bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou v l. rade. V tomto aspekte je potrebné poukázať
aj na postoj žalobcu, kedy v žalobe priznáva, že mal od počiatku vedomosť o tom, že jeho manžela,
žalovaná v l. rade uzatvorila kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudla vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti, no na druhej strane je zrejmá pasivita žalobcu, ktorý nepovažoval za potrebné figurovať
ako kupujúci spolu so svojou manželkou v kúpnej zmluve a následne byť vedený ako bezpodielový

spoluvlastník na príslušnom liste vlastníctva po povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Toto správanie žalobcu celkom jasne odporuje klasickej rímskej zásada „vigilantibus iura
script sunt“, teda „právo patrí bdelým“. Je v rozpore s elementárnou logikou, že žalobca dopustil, aby
pri nadobudnutí nehnuteľnosti z údajne spoločných prostriedkov, bude ako vlastník tejto nehnuteľnosti
figurovať iba žalovaná v l. rade a nie aj samotný žalobca. Obsahom tejto zásady je okrem iného aj

povinnosťou byť predvídavý, aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním splnenia svojich
právnychpovinností.Bolovecouapovinnosťoužalobcuvprípadepravdivostinímtvrdenýchskutočností,
ustriehnuť proces uzatvárania kúpnej zmluvy a následného vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti tak, aby ním tvrdený stav v žalobe korešpondoval aj so stavom faktickým, t.j. vyplývajúcim
z listinných dôkazov- kúpnej zmluvy a výpisu z predmetného listu vlastníctva katastra nehnuteľností.

Rovnako existujú pochybnosti aj o tom ako a z akých prostriedkov by žalobca a žalovaná v l. rade mohli
uhradiť kúpnu cenu, keďže v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli obaja nezamestnaní a v zásade bez
príjmu. Nie je pravdou ani tvrdenie žalobcu, že k prevodu vlastníckeho práva zo žalovanej v l. rade na
neho vo forme darovacej zmluvy došlo v dôsledku právnej nevedomosti žalovanej v l. rade. Dôvodom,
pre ktorý sa žalovaná v l. rade rozhodla darovať mu spornú nehnuteľnosť bolo, že v danom čase bolo

jej manželstvo so žalobcom hlboko rozvrátené a reálne hrozil rozvod ich manželstva. Žalobca v tom
čase opustil ich spoločnú domácnosť a rovnako tak podal na príslušný súd návrh na začatie konania
o rozvod manželstva. Časový úsek uzatvorenia darovacej zmluvy medzi žalovanou v l. rade a ním a
podania návrhu na rozvod manželstva zo strany žalobcu, spolu plne korešpondujú. Dôvodom, pre ktorý
sa žalovaná v l. rade rozhodla darovať mu spornú nehnuteľnosť bola ochrana majetku, ktorý jej de

facto prenechali rodičia. Žalobca totiž od nej v tom čase začal vyžadovať súhlas s predajom ich bytu a
rovnako aj jej garáže za účelom následnej kúpy väčšieho bytu, ktorého vlastníkom by bol však už iba
žalobca a v prospech žalovanej v l. rade by bolo zriadené iba právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vo forme práva doživotné užívania daného „ nového“ bytu. Od žalovanej v l. rade nikdy nepožadoval,
aby vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti previedla na neho. Jednalo sa o jej slobodné rozhodnutie

v snahe ochrániť majetok a vyhnúť sa nástojeniu zo strany žalobcu. Z dôvodu, že sporná nehnuteľnosť
bola nadobudnutá z osobitného majetku žalovanej v l. rade a rovnako, že táto nehnuteľnosť nikdy
nepatriladoichbezpodielovéhospoluvlastníctva,nepotrebovalažalovanávl.radenadispozíciusdanou
nehnuteľnosťou súhlas žalobcu. Nejednalo sa totiž o situáciu, ktorú predpokladá ust. § 145 Občianskeho
zákonníka. Rovnako tak z vyššie uvedených dôvodov sa nemôže žalobca dovolávať jednak určenia

vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti, ani určenia neplatnosti darovacej zmluvy medzi žalovanou
v l. rade a ním, keďže žalobcovi vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti nikdy nesvedčilo. Žalovaná
v l. rade ako výlučný vlastník danej nehnuteľnosti mohla s touto realizovať akékoľvek právne úkony
smerujúce k jej scudzení, a to bez súhlasu, resp. dokonca aj vedomosti žalobcu o takom konaní. Vnímapostup žalobcu vo forme iniciovania tohto sporu ak rýdzo účelový a špekulatívny, najmä s ohľadom na
prebiehajúce súdne konanie o zverenie mal. B. W., dcéry žalobcu a žalovanej v l. rade, jeho netere, do
náhradnej osobnej starostlivosti jeho rodičov - starých rodičov mal. B.. Žalobca nikdy predtým slovne a

ani písomne nerozporoval daný právny stav, t.j., že garáž je výlučným vlastníctvom žalovanej v l. rade,
nikdy sa nedomáhal, aby vlastnícke právo svedčilo aj jemu, nikdy predtým nerozporoval ani samotné
scudzenie vo forme darovania zo žalovanej v l. rade na neho a do momentu doručenia samotnej
predžalobnej výzvy nemal vedomosť, že žalobca by mohol mať ambície vo forme vlastníckeho práva k
danej garáži. Preto celý tento spor považuje za umelo vykonštruovaný, nezakladajúci sa na pravdivých

tvrdeniach a v zásade sa jedná iba o akt pomsty zo strany žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a svedkov a oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami
žalobcu, s vyjadreniami žalovaných, s kúpnou zmluvou zo dňa 29.5.2002, s rozhodnutím Okresného
úradu Košice, katastrálneho odboru č. Q. XXXX/XX N. T. XX.X.XXXX a s ďalšími listinnými dôkazmi
predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že garáž s pozemkom bola nadobudnutá na základe kúpnej zmluvy v
roku 2002. Keďže obaja boli študenti a nemali príjem na kúpu tejto nehnuteľnosti, tak im dali svokrovci,
teda rodičia jeho manželky, peniaze s tým, aby si kúpili túto garáž. Manželka bola na materskej, náhodou
našla inzerát, boli si túto garáž obzrieť, F. O. im chcel predať túto garáž. Nevie, prečo nebol uvedený ako

účastník tejto zmluvy. Kúpna cena bola uhradená manželkou v hotovosti. Bolo im povedané zo strany
rodičov žalovanej v l. rade, aby pohľadali nejakú garáž, že im ju kúpia. Vždycky to tak bolo, že nerobili
rodičia žalovanej v l. rade medzi nimi nejaký rozdiel. Vždy, keď im dávali peniaze, nerobili medzi týmto
rozdiel, dávali to ako im. Takisto predtým kúpili byt, a takisto darovali polovicu bytu jemu a polovicu
manželke. Pokiaľ ide o byt, boli polovičnými podielovými spoluvlastníkmi. Garáž považoval za svoju,

garáž aj rekonštruoval, robil nové omietky, nebola tam elektrika. Vynovil ju aj z vonku. Stále ju považoval
za svoju. Nevadilo mu, že nie je napísaný na liste vlastníctva ako spoluvlastník, v tom čase mal 22 rokov,
bolo to napísané na manželku. Nechceli riskovať, aby to F. O.A. predal niekomu inému. Boli s manželkou
v rozvodovom konaní. Táto darovacia zmluva bola podpísaná tesne pred pojednávaním o rozvode.
Domnieva sa, že obidvaja využili to, že iba ona je tam písaná ako vlastník, aby po rozvode pri rozdelení

majetku nemal z tejto garáže nič. Na kúpu tejto nehnuteľnosti prispeli svokrovci. Mal so svokrovcami
veľmi dobrý vzťah až do času, kedy podali žalobu o zverenie jeho dcéry do ich starostlivosti. Dôvodom
toho ďalej bolo to, že žiadali odo neho, aby vrátil aj polovicu toho bytu, ktorý mu bol pred pätnástimi
rokmi darovaný. Svokra dostala podmienku za porušovanie domovej slobody, keďže im vnikla do bytu.
Momentálne je trestne stíhaná za ohováranie. Voči nemu bolo podaných veľa trestných oznámení zo

strany hlavne svokry. Dôvodom týchto trestných oznámení bolo, resp. boli to trestné konania, že sa
správal v rozpore s dobrými mravmi, a toto využívajú aj v konaní o vrátenie daru, že sa koná v rozpore s
dobrými mravmi. Tieto trestné oznámenia sa týkajú vrátenia daru, tej jeho polovice bytu. Všetky trestné
oznámenia boli odmietnuté Inšpekciou ministerstva vnútra.

6. Z výpovede žalovanej v 1. rade vyplynulo, že zavolala svojho brata do práce s tým, že bola v
rozvodovom konaní, v tom čase so žalobcom, že na neho prepíše tú garáž, s čím on súhlasil, aby
nemusela sa po rozvode vyporiadavať so žalobcom a polovicu mu vyplácať. Ďalej brat povedal a sa
dohodli, že keď bude chcieť tú garáž, tak jej ju hneď vráti, ani také podmienky neboli, že keď sa rozvedie,
že keď bude chcieť, tak jej tu garáž vráti. So žalovaným v 2. rade tiež nemá dobrý vzťah. Prišiel za

ňou do práce, ziapal po nej, nekomunikuje s ním, kde jej povedal, že garáž sa nevráti, garáž sa vráti
jej otcovi. Predmetnú garáž v roku 2002 nadobudli z prostriedkov jej rodičov, tieto dali im. Jej ich dali
fyzicky, nerozdeľovali to, proste jeden polovicu, druhý polovicu. Následne žalovaná v 1. rade uviedla,
že pri darovaní finančných prostriedkov na kúpu garáže zo strany rodičov žalovanej v l. rade bol taký
úmysel, že tieto financie boli v hotovosti darované jej tým, aby si kúpili garáž. Všetky úkony súvisiace

aj predtým pred nadobudnutím týchto nehnuteľností, garáže a pozemku, vykonávala ona v spolupráci s
manželom.Otecnerobilničvtejtoveci.Zavolalaho,ažkeďvšetkobolodohodnuté,abysaprišielpozrieť,
pretože otec ju oslovil s tým, aby si našli nejakú garáž. Žalobca neprikladal tomu, aby bol uvedený na
tejto zmluve ako kupujúci, dôležitosť. Jemu stačilo, že tam bola uvedená ona. Myslela si, že garáž bude
v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Manžel netrval na tom, aby tam mal byť napísaný. Nedával tomu

takú váhu. Hovoril, že keď to rýchlo potrebuje predať, aby sa to rýchlo zrealizovalo, tak netrval na tom.
S rodičmi nemá žiaden vzťah z dôvodu, že sa súdia o ich dcéru o jej zverejnenie do ich starostlivosti.
Pokiaľ ide o nadobudnutie bytu, byt si našli oni dvaja, pričom rodičia prišli a povedali, že chcú zabezpečiťbyt. Tento byt odkúpili rodičia a následne darovacou zmluvou ho darovali polovicu bytu jej a polovicu
bytu manželovi. Bolo to v priebehu roka 2001.

7. Z výpovede žalovaného v 2. rade vyplynulo, že finančné prostriedky na kúpu tejto garáže poskytli ich
rodičia. F. L. rodičia poprosili, aby zistil niečo ohľadne kúpy garáže, pretože pochádzal z tohto prostredia.
Následne sa zrealizovala táto kúpa, kde to rodičia zaplatili. Rodičia mali vyslovene finančné prostriedky
úmysel darovať svojej dcére. Aj pokiaľ išlo o byt, tak sestra (žalovaná v l. rade) prosila rodičov, aby
prepísali polku bytu aj na žalobcu, čo rodičia nechceli. On, aby chránil ten majetok, tak dostal garáž.

Splácala mu každý mesiac 200,- eur z toho dôvodu, že jej požičal peniaze na splácanie tej pôžičky, o
čom má aj výpis z banky. Potom mu povedala, že tú garáž bude mať za to, že požičal peniaze.

8. Z výpovede svedka p. G.. U. F. Q., Ž. F. L. sa pýtali, či im nevie zohnať garáž, bývali na U. X, ktorá by
bola blízko bytu, bola to garáž pre dcéru. Po istom čase povedal, po mesiaci až pol roku, že má garáž
vyhliadnutú, že sa môžu na ňu pozrieť. Dal dcére peniaze, všetky peniaze, ktoré pýtala pani na garáž.

Dal ich dcére, povedal, aby následne túto garáž neprepisovali z neho na ňu, tak povedal: „Ivka, tu máš
peniaze a kúp si garáž.“ Nebolo spomenuté vôbec meno žalobcu. Nebavili sa o tom, že bude tam aj
meno žalobcu. Ohľadne garáže jednal s predávajúcou, ona povedala čiastku, ktorú dohodol pán L.. Tá
pani mu telefonovala, že má iných záujemcov a zvyšovala tú cenu. Zvýšila ju jedenkrát, zvýšila druhýkrát
a potom povedal: „ Pani dosť, ak budete chcieť, ja vám to vyplatím, ale viac vám už nedám.“ Fyzicky

vyplácala peniaze dcéra, pretože on jej dal peniaze. Nemali sa ani dôvod baviť so žalobcom o ich
peniazoch, nebol účastníkom predmetnej zmluvy. V roku 2002 boli vzťahy medzi svedkom a žalobcom
normálne. On (žalobca) ani nespomenul, že mal mať niečo s tým, svedok dal peniaze dcére. Len teraz
sa tlačí do toho, pretože on chcel, aby napísali polovicu bytu na neho, to urobili chybu, chce aj z tohto
dačo. Žalobca mal vedomosť o tom, že garáž nadobudne iba žalovaná v l. rade.

9. Z výpovede svedkyne F.. N. F. vyplynulo, že kúpu garáže financoval jej manžel. Peňažné prostriedky
na kúpu garáže boli poskytnuté ich dcére. Žalobca v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy mal
vedomosť o tom, že túto garáž má nadobudnúť iba jeho manželka.

10.Zosobášneholistuzodňa10.9.2001másúdzapreukázané,žežalobcaažalovanáv1.radeuzavreli
manželstvo dňa 8.9.2001 Q. O. A. H..

11. Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.2002 súd zistil, že žalovaná v 1. rade ako kupujúca a D. O. Y. G. O. ako
predávajúci uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností a to pozemku evidovaného

ako parcela registra ". F.. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX P.X a na ňom postavenej
garáže súpisné Č.. XXXX, ktoré (nehnuteľnosti) sú zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom
Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre katastrálne územie D., E. O. G., E. O.G. - X. P.,
do vlastníctva žalovanej v 1. rade za kúpnu cenu 32.850,- Sk.

12. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. Q. XXXX/XX N. T. XX.X.XXXX
súd zistil, že žalovaná v 1. rade ako darca a žalovaný v 2. rade ako obdarovaný uzatvorili zmluvu,
predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností a to pozemku evidovaného ako parcela registra ". F.. Č..
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX a na ňom postavenej garáže súpisné Č.. XXXX,
ktoré (nehnuteľnosti) sú zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Košice,

katastrálnym odborom pre katastrálne územie D., E. O. G., E. O.G. - X. P., do vlastníctva žalovaného
v 2. rade.

13. Z listu žalobcu zo dňa 3.8.2016 adresovaného žalovanej v 1. rade súd zistil, že žalobca sa dovolal
neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade ako

obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností a to pozemku evidovaného ako parcela
registra ". F.. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX a na ňom postavenej garáže
súpisné č. XXXX, ktoré (nehnuteľnosti) sú zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom Okresným
úradom Košice, katastrálnym odborom pre katastrálne územie D., E. O. G., E. O. - X. P., do vlastníctva
žalovaného v 2. rade.

14. Podľa ustanovenia § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemuodovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

15. Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo

ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

16. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí
môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je
právny úkon neplatný.

17. Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným

právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

18. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je
nedôvodná.

19. Predmetom konania je určenie, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností a to pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parc. Č.. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX P.X a na ňom postavenej garáže súpisné Č.. XXXX, ktoré (nehnuteľnosti) sú
zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre

katastrálne územie D., E. O. G., E. O. - X. P. a určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou
v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie
nehnuteľností a to pozemku evidovaného ako parcela registra ". F.. Č.. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX P.X a na ňom postavenej garáže súpisné Č.. XXXX, ktoré (nehnuteľnosti) sú
zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre

katastrálne územie D., E. O. G., E. O. - X. P., je neplatná.

20. Z listu vlastníctva Č.. XXXX má súd za preukázané, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je
žalovaný v 2. rade.

21. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

22. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným

predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca,
pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v
čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento

nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti
platí,ženaliehavýprávnyzáujemjedanýpredovšetkýmtam,kdebybeztohtourčeniaboloprávožalobcu
ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o
určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (§ 137 písm.
a/ CSP). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy,

keď určenie existencie práva, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne
postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen
v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme
vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného(zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009).

23. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem o určenie, či tu právo je alebo nie je, je
danýnajmätam,kdebybeztohtourčeniaboloohrozenéprávožalobcualebokdebysabeztohtourčenia
jeho právne postavenie stalo neistým (porov. napríklad rozsudok byv. Najvyššieho súdu ČSR zo dňa
24.2.1971 sp. zn. 2 Cz 8/71, uverejnený pod č. 17 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, roč. 1972).

24. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu, má súd za to, že žalobca má naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, pretože takéto určenie by
zlepšilo jeho právne postavenie. Ak žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce
vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu
(zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností. Ak je

žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý
právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj
podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
1Cdo 56/2003).

25. Súd ďalej ako predbežnú otázku skúmal otázku platnosti predmetnej spornej darovacej zmluvy
uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným, predmetom
ktorej bolo darovanie nehnuteľností a to pozemku evidovaného ako parcela registra ". F.. Č.. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX P.X a na ňom postavenej garáže súpisné Č.. XXXX, ktoré
(nehnuteľnosti) sú zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX Q. Okresným Ú.H. O., katastrálnym odborom

pre katastrálne územie D., E. O. G., E. O. - X. P., a to s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

26. Súd má za preukázané (z kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.2002), že žalovaná v 1. rade ako kupujúca a D.
O. Y. G. O. ako predávajúci uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností a to pozemku

evidovaného ako parcela registra ". F.. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX P.X a
na ňom postavenej garáže súpisné Č.. XXXX, ktoré (nehnuteľnosti) sú zapísané na liste vlastníctva Č..
XXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre katastrálne územie D., E. O. G.,
E. O. - X. P., do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade za kúpnu cenu 32.850,- Sk. Následne žalovaná
v 1. rade ako darca previedla začiatkom roka 2015 predmetné sporné nehnuteľnosti darovacou zmluvou

nažalovanéhov2.radeakoobdarovaného(rozhodnutieOkresnéhoúraduKošice,katastrálnehoodboru
Č.. Q. XXXX/XX N. T. XX.X.XXXX). Uvedené nie je medzi stranami sporné.

27. Medzi stranami sporu nie je spornou ani skutočnosť (ako to vyplýva z prednesov strán sporu a
ich právnych zástupcov), že sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy vo

vzťahu k obom jej účastníkom, t.j. žalovaným v 1. a 2. rade.

28. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia
§ 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho
vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená

osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá,
je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne
neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.

29. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému

účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania
sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a
nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby
nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto

neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci
obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné
v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti
je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonunemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne
povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný; uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10.

2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2009)

30. Dôvodom neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy má byť skutočnosť, že pri prevode (darovaní)
sporných nehnuteľností bol potrebný súhlas oboch manželov, teda aj žalobcu, keďže predmetné
nehnuteľnosti (pozemok a na ňom postavená garáž) podľa tvrdenia žalobcu patrili do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov - žalobcu a žalovanej v 1. rade. Žalobca však nebol účastníkom predmetnej
darovacej zmluvy a takýto súhlas k darovaniu nehnuteľností nedal (pozri R 21/1972).

31. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že finančné prostriedky na kúpu sporných nehnuteľností im (obom)
dali (darovali) rodičia žalovanej v 1. rade s tým, aby si kúpili garáž.

32. V protiklade s tým z výpovedí žalovaných v 1. a 2. rade a svedkov (rodičov žalovaných a svokrovcov
žalobcu) vyplynulo, že peniaze dali žalovanej v 1. rade jej rodičia, resp. že financie boli darované
žalovanej v 1. rade s tým, aby kúpili garáž (ako to tvrdí žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi na strane 8
zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.6.2017), resp. aby si výlučne žalovaná v 1. rade kúpila garáž (ako to
vyplýva z výpovedí žalovaného v 2. rade a svedkov - rodičov žalovaných na pojednávaní dňa 21.9.2017,

keď svedkovia uviedli, že dali dcére peniaze, ktoré pýtala pani na garáž a vôbec nebolo spomenuté
meno žalobcu).

33. Za dôkazy, ktorých označením na preukázanie svojich tvrdení plnia strany svoju dôkaznú povinnosť,
môžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluchsvedkov,znaleckýposudok,

správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, notárske alebo exekútorské zápisy a iné
listiny, ohliadka a výsluch strán. Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa rozlišujú dôkazy priame
a nepriame (indície). Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú
skutočnosť (napr. výpoveď svedka o dokazovanej skutočnosti, ktorú osobne videl).

34. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
strany. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisudzovanáhodnotazávažnosti(dôležitosti)prerozhodnutie,hodnotazákonnosti,hodnotapravdivosti,
poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd

určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové
zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, prípadne v akom smere).
Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané (opatrené) a
vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy
zákonné alebo nezákonné); na dôkazy, ktoré boli získané (opatrené) alebo vykonané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich
pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné
a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie
dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy
podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Výsledky hodnotenia

dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na
ich základe možno nadobudnúť istoty (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez
toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia dôkazov podmienky
iba pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala, a ak
teda pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že sa dokazovaná skutočnosť

naopak nestala, nemožno urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takom prípade súd rozhodne v
neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

35. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha tú stranu sporu, v ktorej záujme je,
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná

tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má
tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívna strana bezozbytkov splní si
svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože
jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť,rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne
nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo

podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

36. Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto
presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať
na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti

tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.

37. V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti
uplatneného nároku zo strany žalobcu na určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového
spoluvlastníctvažalobcuažalovanejv1.rade,bolopresvedčivozistiť,čipredmetnénehnuteľnostibolina
základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.2002 nadobudnuté zo spoločných prostriedkov žalobcu a žalovanej

v 1. rade.

38.Súdkonštatuje,ževtejtočastinavrhnuté avykonanédôkazy(výpovedestránadvochsvedkov)majú
rovnakú dôkaznú silu, pričom z nich vyplynulo, že ide o tvrdenie (žalobcu) proti tvrdeniam (žalovaných
a svedkov), keď žalobca tvrdil, že finančné prostriedky im (obom) dali (darovali) rodičia žalovanej v

1. rade s tým, aby si kúpili garáž, v protiklade s tým, čo tvrdili žalovaní v 1. a 2. rade a svedkovia,
že peniaze boli darované žalovanej v 1. rade. Súd pri hodnotení dôkazov výsluchom strán a svedkov
bral do úvahy skutočnosť, že strany sporu aj svedkovia sú v príbuzenskom vzťahu a že vzťahy medzi
žalobcom, žalovaným v 2. rade a svedkami ako aj vzťahy medzi žalovanou v 1. rade, žalovaným v 2.
rade a svedkami sú vážne narušené. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalobcu natoľko

presvedčivé a nespochybniteľné, aby umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení, ale ani
záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené si podľa názoru súdu žalobca nesplnil bezo zbytkov svoju dôkaznú
povinnosť tomto smere, keď jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázal ním

tvrdenú skutočnosť a síce, že predmetné nehnuteľnosti boli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.2002
nadobudnuté zo spoločných prostriedkov žalobcu a žalovanej v 1. rade.

40. Súd konštatuje, že vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov
patriacich výlučne jednému z manželov (napríklad z peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím

manželstvaaleboktorésámzískaldarovaním),sanestávapredmetombezpodielovéhospoluvlastníctva,
ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal (pozri napr. R 42/1972, s. 123). Tak je tomu v
bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, kedy
ju od predávajúceho kupuje sám (svojim menom) pre seba a kedy sa druhý z manželov na takejto
kúpe nijako nepodieľa. Odlišné dôsledky však nastávajú v prípade, kedy je síce kúpna cena úplne

zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú obidvaja manželia a
obidvaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.4.2000, sp. zn. 22 Cdo 1658/98; porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 2.12.2003, sp. zn. 22 Cdo 980/2003).

41. Ak kúpna cena zaobstaranej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z
manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia a obidvaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu
nadobudnúť kupovanú vec do bezpodielového spoluvlastníctva, potom sa táto vec stala predmetom ich
bezpodielového spoluvlastníctva (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 5.12.2006, sp. zn. 22 Cdo
1461/2006).

42. V nadväznosti na to súd uvádza, a je to nesporné, že následne iba žalovaná v 1. rade ako kupujúca
uzavrela kúpnu zmluvu zo dňa 29.5.2002. Žalobca a žalovaná v 1. rade teda neprejavili písomnou a
registrovanou kúpnou zmluvou zhodnú vôľu nadobudnúť predmetné sporné nehnuteľnosti do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ak by tak urobili, bolo by bez relevancie, že kúpna

cena bola zaplatená z výlučných prostriedkov žalovanej v 1. rade. Nič nebránilo tomu, aby kúpnu zmluvu
ako kupujúci uzavreli obaja manželia, teda aj žalobca (ako tomu bolo v prípade darovania bytu rodičmi
žalovaných žalobcovi a žalovanej v 1. rade; porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.10.2001,
sp. zn. 22 Cdo 1659/2000).43. Súd ďalej nezistil ani iné dôvody neplatnosti predmetnej spornej darovacej zmluvy uzavretej medzi
žalovanou v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo

darovanie sporných nehnuteľností (§ 37 až 42a, § 49a Občianskeho zákonníka). Predmetom zmluvy nie
je nemožné plnenie, účastníci predmetnej darovacej zmluvy mali spôsobilosť na právne úkony, nekonali
v duševnej poruche, ktorá by ich robila na tento právny úkon neschopnými, zmluva svojím obsahom a
účelom neodporuje zákonu, zákon neobchádza a neprieči sa dobrým mravom a je urobená aj menená
v písomnej forme.

44. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia posudzovaného právneho
úkonu, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

45. Z obsahu citovaného ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pojmovými znakmi

právneho úkonu sú vôľa, jej prejav, ako i smerovanie (zameranie) vôle na právne následky, ktoré právne
predpisy s týmto prejavom vôle spájajú. Prejav vôle je platným právnym úkonom, ak vyhovuje všetkým
náležitostiamstanovenýmvzákone,ktoréaksplnenéniesú,ideoprávnyúkonvadný.Vadamáspravidla
za následok neplatnosť právneho úkonu (nullum negotium), čo znamená, že právny úkon sa síce
považuje za vzniknutý a existujúci, jeho právne následky však nenastanú, pričom dôvody neplatnosti

sú rôzne podľa toho, ktorá z náležitostí predpísaných pre platnosť právneho úkonu je vadou postihnutá.
V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, má vôľa význam iba vtedy, ak je slobodná a vážna a
ak je prejavená spôsobom uznaným právom a sleduje spôsobenie právnych následkov. Sloboda vôle
je vylúčená, ak konajúci urobí úkon pod tlakom fyzického násilia alebo ak ide o psychické donútenie

bezprávnou vyhrážkou alebo ak osoba urobí úkon za okolností hospodárskeho alebo sociálneho stavu,
ktorý na konajúceho vplýva takým spôsobom, že urobil úkon za nápadne nevýhodných podmienok,
ktoré skutočnosti majú ale iné právne dôsledky, upravené v § 49 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy
odstúpiť. Napokon z prejavu vôle musí byť zrejmé, čo týmto prejavom chcel konajúci prejaviť.

46. Z výpovedí strán sporu má súd za preukázané, že žalovaná v 1. rade darovala garáž svojmu bratovi
- žalovanému v 2. rade slobodne a vážne, keďže v čase jej darovania bola v rozvodovom konaní so
žalobcomanechcela,abytátogarážbolapredmetomvyporiadaniaichbezpodielovéhospoluvlastníctva.

47. Na základe vyššie uvedeného, keďže sporné nehnuteľnosti sa nestali predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1. rade, ale boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade, ktorá
ich získala síce za trvania bezpodielového spoluvlastníctva, avšak z prostriedkov patriacich výlučne jej,
súdžalobuourčenie,žežalobcaažalovanáv1.radesúbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostía
topozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"I.F..Č..XXXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXX

P.X a na ňom postavenej garáže súpisné Č.. XXXX, ktoré (nehnuteľnosti) sú zapísané na liste vlastníctva
Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre katastrálne územie D., E. O.
G., obec O. - X. P., zamietol.

48. Podľa názoru súdu, ak by aj predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté z peňažných prostriedkov

darovaných obom manželom, t.j. žalobcovi a žalovanej v 1. rade, teda z peňazí nepodliehajúcich režimu
BSM podľa § 143 Obč. zák. (z ich výlučných peňažných prostriedkov), nestali by sa tieto nehnuteľnosti
predmetom ich bezpodielového, ale podielového spoluvlastníctva.

49. Pokiaľ ide o procesný nárok žalobcu na určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou

v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie
nehnuteľností a to pozemku evidovaného ako parcela registra ". F.. Č.. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX P.X a na ňom postavenej garáže súpisné Č.. XXXX, ktoré (nehnuteľnosti) sú
zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre
katastrálne územie D., E. O. G., E. O. - X. P., je neplatná, súd konštatuje, že sa v tejto časti v prvom

rade zaoberal otázkou, či má žalobca na takomto určení neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny
záujem.50. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

51. Podľa názoru súdu takéto určenie neplatnosti právneho úkonu má len povahu predbežnej otázky
k posúdeniu, či tu právo je alebo nie je. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že ak právna
otázka (platnosti zmluvy), o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom, má povahu predbežnej otázky
vo vzťahu k existencii práva, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak

je možné žalovať priamo na určenie existencie práva, napr. spoluvlastníckeho práva (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 20. marca 1996, sp. zn. II Odon 50/96, uverejnený v časopise Súdne rozhľady
č. 5/1996 str. 113). Ak možno žalovať o určenie práva, nie je daný naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva týka (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 2. apríla 2001,
sp. zn. 22 Cdo 2147/99, uverejnený pod č. 68 v zošite č. 10 z roku 2001 Zbierky súdnych rozhodnutí a
stanovísk). Ak súd zamieta žalobu na určenie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto

určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po stránke vecnej (porov. rozsudky Najvyššieho
súdu Českej republiky z 27. februára 1997, sp. zn. 3 Cdon 1097/96, az 27. marca 1997, sp. zn. 3 Cdon
1338/96, uverejnené pod č. 20 a 21 v zošite č. 3 z roku 1997 časopisu Súdna judikatúra).

52. Z vyššie uvedeného dôvodu, t.j. z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, keďže súd

v konaní o určenie, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností posudzoval ako predbežnú otázku aj otázku platnosti predmetnej darovacej zmluvy, súd
žalobu o určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade ako darcom a žalovaným v
2. rade ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností a to pozemku evidovaného
ako parcela registra ". F.. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX P.X a na ňom postavenej

garáže súpisné Č.. XXXX, ktoré (nehnuteľnosti) sú zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom
Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre katastrálne územie D., E. O. G., E. O. - X. P., je
neplatná, zamietol.

53. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

54. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

56. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania

advokáta.

58.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanoveníust.§255ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku,
nakoľko žalovaný v 2. rade mal plný úspech vo veci a priznal mu preto proti žalobcovi nárok na plnú
náhradu trov konania. Žalovaná v 1. rade, hoci mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania

nepožadovala, teda jej ju súd nepriznal.

59. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho

obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).