Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/242/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114235763
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114241129.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcov: v 1/ rade Z. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, P., občan SR, v 2/ rade K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX,
P., občianka SR, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31
575 951, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom

Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, o odvolaní žalobcov
v 1/ a v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/353/2014-158 zo dňa 7. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ o určenie, že záložné právo tu nie
je, v celom rozsahu zamietol. Žalovanému priznal proti žalobcom 1/, 2/ právo na náhradu trov konania

v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 151e ods. 2, § 151a, § 151b ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka.
Zo skutkových zistení nepochybne vyplynulo, že Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok č. 02/064B/08 zo dňa 10. júna 2008 na zabezpečenie pohľadávky (na základe zmluvy o
termínovanom úvere č. 02/064/08 uzatvorenej medzi žalovaným a klientom GAMED s. r. o.) strany

sporu uzavreli záložné právo na nehnuteľný majetok špecifikovaný v bode 1.3. predmetu zmluvy a
v bode 1.2.1. bola stanovená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa
zabezpečuje. Predmetná zmluva o zriadení záložného práva bola zapísaná v katastri pod č. V6020/08
dňa 02.07.2008, a teda v čase keď boli žalobcovia ako manželia jej vlastníci a ako záložcovia zapísaní
v katastri nehnuteľností v obci Rajec na LV č. XXXX. Súd udáva, že pokiaľ v záložnej zmluve v
bode 1.3. bolo uvedené u každého záložcu samostatný spoluvlastnícky podiel 1/1 a následne opravou

„v BSM“, je nad všetky pochybností zrejmé, že bezpodielovosť účasti na výkone spoluvlastníckych
práv a povinností je zásada rovnoprávnosti manželov a zo zásady spoločnej a rovnakej účasti na
výkone práv vyplýva, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel a v čase uzavretia zmluvy ako
manželia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ku ktorým bolo záložné právo
zriaďované. Súd je toho názoru, že uvedená skutočnosť (oprava „v BSM“) však nijakým spôsobom
neovplyvňuje platnosť a účinnosť predmetnej záložnej zmluvy. V danom prípade záložné právo bolo

zriadené na základe záložnej zmluvy a teda ide o zmluvné záložné právo, ktoré predpokladá uzavretie
písomnejzáložnejzmluvy.Písomnáformazmluvyozriadenízáložnéhoprávavdanomprípadeobsahuje
všetky podstatné náležitosti, a to v zmluve bolo presné označenie veriteľa a dlžníka pohľadávky a
právny titul, z ktorého táto pohľadávka vznikla. Teda dostatočne určitým spôsobom tak, aby nevznikli
pochybnosti o tom, ktorá pohľadávka bola zabezpečená. Tiež v zmluve bola určená najvyššia hodnota
istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje a teda určením maximálnej najvyššej možnej hodnoty

záväzku, ktorý vznikol medzi veriteľom a dlžníkom a do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. K námietke
žalobcov(zabezpečovanápohľadávkaniejeprežalobcovidentifikovateľná,určitá,dostatočnekonkrétnaa reálne vymedziteľná) súd poznamenáva, že ak sa v zmluve neurčuje výška (hodnota) zabezpečovanej
pohľadávky, je potrebné určiť najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, čo v danom
prípade aj nastalo. Teda určením najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. V

danom prípade medzi žalovaným a spoločnosťou GAMED s. r. o. bola dňa 10.06.2008 uzavretá zmluva
o termínovanom úvere č. 02/064/08 do výšky 4 mil. slovenských korún a na jej zabezpečenie bola v
ten istý deň uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorý záloh bol špecifikovaný
v zmluve o zriadení záložného práva a išlo o dva samostatné právne vzťahy. Jedným bol vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom a druhým je vzťah medzi záložným veriteľom a záložcom. Predmetom

posúdenia bol druhý vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom 1/ a 2/ ako záložcami a žalovaným ako
záložným veriteľom, a to na základe záložnej zmluvy, ktorú žalobcovia podpísali a ku ktorému majetku
žalobcov podľa listu vlastníctva č. 2143 kat. územie P. bolo záložné právo zriaďované. V danom
prípade jednoznačne záložcom nebol dlžník podľa úverovej zmluvy, ale žalobcovia ako fyzické osoby
a bezpodieloví spoluvlastníci založenej nehnuteľnosti, čo nie je rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o záložnom práve, pretože povinný subjekt záložného právneho vzťahu nemusí byť totožný

s dlžníkom záväzkového právneho vzťahu. V záložnej zmluve sú na strane záložcu riadne označení
žalobcovia, zmluvu vo vlastnom mene podpísali a rovnako vo vlastnom mene podpísali i návrh na
registráciu tejto záložnej zmluvy. Právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a súd má za
to, že z obsahu prejavu vôle je jednoznačne zrejmý právny vzťah záložcu k nehnuteľnosti (predmetu
zálohu) a z obsahu prejavu vôle je jednoznačné, akú vôľu žalobcovia 1/ a 2/ ako záložcovia prejavili.

V čase uzavretia záložcovia ako manželia a ako účastník predmetnej zmluvy túto skutočnosť žiadnym
spôsobom nespochybňovali. Žalobcovia v ďalšom konaní neprodukovali žiaden relevantný dôkaz,
ktorý bol spôsobilý preukázať ich skutkové tvrdenia o neplatnosti právneho úkonu. Na základe vyššie
uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že záložná zmluva zo dňa 10.06.2008 je
platná a boli splnené všetky zákonné podmienky pre vznik záložného práva v prospech žalovaného a

daná nehnuteľnosť je dôvodne zaťažená záložným právom v prospech žalovaného. Preto súd žalobu
o určenie, že tu nie je záložné právo k danej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 2143 pre kat. úz. P. v
prospech žalovaného, v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s
poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1
CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci podľa
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1/ a v 2/ rade. Domnievajú
sa, že súd zmenou predmetu konania porušil ich procesné práva, najmä právo slobodne disponovať
so žalobným návrhom. Súd mal rešpektovať ich žiadosť, aby rozhodol o navrhovanom petite a nie ho

zmeniť proti ich vôli. Nestotožňujú sa s názorom súdu, že záložná zmluva obsahuje všetky podstatné
náležitosti. Pre nich nebola zabezpečovaná pohľadávka riadne špecifikovaná, lebo im nebola známa
výška požičanej istiny ani dohodnuté úverové podmienky, úroky, poplatky, splatnosť a pod. Je pravdou,
že v záložnej zmluve je uvedená najvyššia hodnota, do akej sa pohľadávka zabezpečuje, ale tento
údaj nekonkretizuje parametre poskytnutého úveru. Myslia si, že uvedenie iba najvyššej hodnoty istiny

v záložnej zmluve môže byť postačujúce iba v prípade, že záložca a dlžník sú totožné osoby, resp. ak
bol záložca iným spôsobom oboznámený s podmienkami úveru. V situácii, keď žalobca nemá žiadnu
vedomosťodohodnutýchúverovýchpodmienkach,nemôžesaaniúčinnedomáhaťochranysvojichpráv,
napr. s poukazom na prípadnú neplatnosť úverovej zmluvy a z toho vyplývajúcu neplatnosť záložnej
zmluvy. Sú presvedčení, že záložná zmluva je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože nebola riadne špecifikovaná a neobsahuje zákonom
predpísané náležitosti. Neplatná záložná zmluva, resp. akýkoľvek neplatný právny úkon nemôže vyvolať
právne následky. To znamená, že na základe neplatnej záložnej zmluvy nevzniklo ani záložné právo.
Pokiaľ prvostupňový súd dospel vo svojom rozhodnutí k opačnému záveru, nestotožňujú sa s ním a
nepovažujú ho za správne. Žiadajú, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci

samej aj vo výroku o trovách konania. Súdne konanie zavinil žalovaný, ktorý im predložil na podpis
nedostatočne a nejasne formulovanú záložnú zmluvu, preto by mal znášať trovy konania. Taktiež
sa domnievajú, že priznanie trov žalovanému je neprimerané vzhľadom na ich majetkové pomery,
nakoľko majú veľmi nízky príjem a viacero dlhov, ktoré majú problém splatiť. Naopak, žalovaný jebankový subjekt, ktorý pravidelne produkuje značný zisk. Je všeobecne známe, že žalovaný má vlastné
právne oddelenie, preto jeho trovy na zastupovanie externou advokátskou kanceláriou nie sú účelne
vynaložené. Žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu

vyhovie a prizná im právo na náhradu trov konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správne, keďže neobsahuje žiadnu z vád. Súd sa v rozsudku riadne vysporiadal s relevantnými
argumentmi a vec posúdil v zmysle právnych predpisov aj nad rámec tvrdení žalobcu. Žalobcovia

namietajú porušenie ich procesných práv z dôvodu, že súd nerozhodoval o určení neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva, ako to žiadali vo svojom návrhu, ale o tom, či tu záložné právo je alebo nie je.
Súd tak rozhodol napriek ich výslovnému písomnému vyjadreniu. Žalobcovia nezohľadňujú skutočnosť,
že súd už raz písomne rozhodol o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ako to žiadali žalobcovia, keď
žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia nemajú na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva naliehavý právny záujem. Pri tomto určení pritom súd vychádzal z relevantnej judikatúry, na

ktorú poukázal. Na určení, že záložná zmluva, podľa ktorej bolo vložené do katastra nehnuteľností
záložné právo, je neplatná, nie je podľa ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem. Ten ako základný
predpoklad pre úspech určovacej žaloby vyžadoval príslušný procesný predpis (§ 80 psím. c/ OSP).
K odstráneniu neistoty v právnom postavení žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva môže
v tomto prípade viesť iba určenie toho, či tu záložné právo je alebo nie je, čo v súčasnosti odráža aj

právna úprava v § 137 písm. c/ CSP. Poukazuje na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho
súdu na podklade odvolania žalobcov 1/, 2/. Odvolací súd od súdu prvej inštancie požadoval, aby v
prípade, ak má za to, že stav neistoty žalobcov možno odstrániť určením, či tu je alebo nie je záložné
právo, nič mu nebráni preformulovať rozsudočný návrh, pokiaľ sa neodchýli od požiadaviek, ktorých sa
domáhajú žalobcovia a zároveň výslovne určil, že žalobcovia majú na takomto určení naliehavý právny

záujem. Od účinnosti CSP, ku ktorému došlo až po rozhodnutí odvolacieho súdu, má žaloba o určenie
neplatnosti zmluvy povahu žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Súd môže
rozhodnúť o určení právnych skutočností len v prípade, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.
CSP ani iný osobitný právny predpis však neupravujú možnosť domáhať sa takéhoto určenia. Napriek
tomu, že žalobcovia doručili súdu svoje podanie zo dňa 02.06.2017, súd prvej inštancie postupoval v

súlade s názorom odvolacieho súdu, ktorý rešpektoval a v prospech žalobcov dospel k záveru, že sa
chcú domáhať určenia, či tu záložné právo je. Súd pritom nijakým spôsobom neobmedzil práva žalobcov.
Ak by súd prvej inštancie prihliadol na vôľu žalobcov, aby určil neplatnosť zmluvy o zriadení záložného
práva v zmysle § 137 písm. d/ CSP, súd by musel žalobu s poukazom na § 129 CSP odmietnuť z
dôvodu nesplnenia procesných podmienok. Ak by súd prvej inštancie prihliadol na žiadosť žalobcov, ak

súd rešpektoval vyslovený názor odvolacieho súdu, ktorým sa snažil vyhovieť žalobcom, nemohol tým
porušiť procesné práva žalobcov, ale len žalovaného. Súd správne posúdil aj otázku platnosti záložnej
zmluvy. Výhrada žalobcov uvedená v odvolaní sa neopiera o existujúci právny stav, ale o právny stav, o
ktorom sa žalobcovia domnievajú, že by mal existovať. Keďže rozpor so zákonom neexistuje, nie je ho
možné zdôvodniť s poukazom na konkrétny právny predpis. Zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa §

151b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súd prvej inštancie riadne preskúmal aj to, či
došlo k platnému zriadeniu záložného práva. Po preskúmaní všetkých zákonných predpokladov správne
dospel k záveru, že záložné právo vzniklo a stále existuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi,
čo riadne odôvodnil. Neexistuje právny predpis, podľa ktorého by musela zmluva o zriadení záložného
práva obsahovať všetky parametre úveru. Tieto mali byť žalobcom známe pri zriadení záložného práva.

Či tieto žalobcom známe neboli a z akého dôvodu, v konaní najavo nevyšlo, pričom pre platný vznik
záložného práva je táto otázka úplne irelevantná. Vzhľadom na okolnosti zriadenia záložného práva súd
osobitne skúmal, či k jeho zriadeniu nedošlo v tiesni alebo použití nátlaku. Žiadna z týchto vád sa v
konaní nepreukázala. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal
náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcov v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu zrušil
v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.6. Rozhodnutie okresného súdu je predčasné, založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď
okresnýsúdopomenulvyhodnotiťzáložnúzmluvuzhľadiska,činejdeoabsolútneneplatnýprávnyúkon,
ktorá povinnosť vyplýva súdu ex offo.

7. Odvolací súd poukazuje na právne závery svojho skôr vydaného zrušujúceho uznesenia (uznesenie
Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/33/2016-121 zo dňa 19. apríla 2016), v ktorom sa dôsledne zaoberal
otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti záložnej zmluvy, na ktorých
záveroch zotrváva. Hoci od 01.07.2016 vstúpil do platnosti nový procesný kódex Civilný sporový

poriadok, ktorý vychádza zo zásady okamžitej aplikability a z hľadiska naliehavého právneho záujmu už
nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou určenie neplatnosti zmluvy je, ak nevyplýva z
osobitného predpisu), podľa názoru súdu, ktorý sa opiera o rozhodovaciu činnosť súdov v Slovenskej
republike, ust. § 137 CSP nemožno aplikovať na konania, ktoré sa začali pred jeho účinnosťou. Prijatím
nového procesného kódexu sa nemôže zhoršiť postavenie strany a vychádzajúc zo zmyslu a účelu
Civilného sporového poriadku a jeho základných zásad, je potrebné rešpektovať legitímne očakávania

strany, aké tu mohli byť v čase podania žaloby.

8. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade sa domáhali neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu, že nie je riadne
vymedzená zabezpečená pohľadávka a zmluva nemá podstatné náležitosti záložnej zmluvy. Aj napriek
viazanosti súdu predmetom konania (teda vymedzením skutkových okolností veci žalobcom a petitom),

je povinnosťou súdu ex offo preskúmať, či zmluva nie je absolútne neplatným právnym úkonom.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí zo zákona (ex lege), a to od začiatku (ex tunc) a bez
ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť aj bez
návrhu. Účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je
povinnýskúmaťvšetkydôvodyabsolútnejneplatnosti.Vzhľadomnaprejednaciuzásaduprihliadasúdna

absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti dozvie procesne
korektným spôsobom, t. j. ak v konaní vyšli najavo skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať absolútnu
neplatnosť zmluvy.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní vyšli najavo také okolnosti, pre ktoré bolo povinnosťou

okresného súdu skúmať, či uzatvorená záložná zmluva nie je absolútne neplatným právnym úkonom
pre rozpor s dobrými mravmi.

10. V zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. V zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. V zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych
vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným
typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj
iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať

a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane
druhej. Dodávateľ je ten, kto pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzatváraní
zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či
spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.15. Predmetná záložná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a to aj s ohľadom na jej akcesorický
charakter. Bez ohľadu na to, že hlavná zmluva (úverová zmluva), ktorej účastníkmi žalobcovia 1/, 2/
neboli, nemá charakter zmluvy spotrebiteľskej, možno zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá bola

uzatvorená medzi žalobcami v 1/ a v 2/ rade ako osobami, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej bankou,
ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, považovať za zmluvu
spotrebiteľskú.

16. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13
Monika Kušionová/SMART Capital, a. s., kde súdny dvor objasnil rozsah ochrany spotrebiteľa v prípade
zabezpečenia pohľadávky záložným právom na nehnuteľnosť, ktorou je rodinný dom. Vzhľadom na to,
že právo na obydlie predstavuje základné právo, vnútroštátny súd ho musí zohľadniť pri vykonávaní
Smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

17. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy sa na danú vec vzťahuje ochrana pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami, ktoré musí súd skúmať z úradnej povinnosti so všetkými osobitosťami
spotrebiteľského sporu vyplývajúcimi z ust. § 290 a nasl. CSP. Zároveň je tu povinnosť súdu prihliadať
na všeobecné dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

18.Právnyúkonsapriečidobrýmmravom,aksajehoobsah(bezohľadunazmluvnúvoľnosťtentoobsah
stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy
bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami
mravného poriadku v demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém,

ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií, zodpovedajúcim všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

19. Z obsahu spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré vedú odvolací súd k pochybnosti, či uzatvorená záložná
zmluvajeprávnymúkonomsúladnýmsdobrýmimravmiaktorésúdprvejinštancieakosúdvykonávajúci
dokazovanie doposiaľ nijako nevyhodnotil.

20. Žalobca v 1/ rade bol o poskytnutie zálohu na zabezpečenie pohľadávky firmy GAMED s.r.o.

požiadaný v súvislosti s výkonom závislej práce pre spoločnosť GAMED s. r. o. (kde bol v pracovnom
vzťahu, pracoval tam ako šofér), s tým, že firma potrebuje peniaze na jej chod a že záložné právo k
jeho bytu sa zriadi iba na dobu jedného roka. Bolo mu prisľúbené, že firma je dohodnutá s bankou a
po roku dôjde k výmene zálohu (za maštaľ, ktorá ešte t.č. nebola dokončená). Hoci žalobcovia neboli k
podpisu záložnej zmluvy donucovaní, nemožno prehliadnuť, že pracovnoprávny vzťah, čo do postavenia

zamestnanca voči zamestnávateľovi, má charakter podriadenosti, závislosti a je pravdepodobné, že tu
došlo k zneužitiu dôvery a závislosti zamestnanca. Uvedené však platí o vzťahu medzi žalobcami v
1/ a v 2/ rade a spoločnosťou GAMED s. r. o., ktorá bola dlžníkom z úverového vzťahu. Pokiaľ však
ide o zmluvný vzťah žalovaného ako záložného veriteľa a žalobcov v 1/ a v 2/ rade ako záložcov,
skutočnosti zistené z výsluchu žalobcov nenasvedčujú tomu, že banka ako profesionálny dodávateľ a

poskytovateľ finančných služieb konala so žalobcami v 1/ a v 2/ rade ako so slabšou zmluvnou stranou a
zabezpečila kontraktačný proces tak, aby nedošlo k nerovnováhe vo vzťahu k slabšej zmluvnej strane.
Je zrejmé, že návrh zmluvy o zriadení záložného práva bol vypracovaný bez súčinnosti so žalobcami
v 1/ a v 2/ rade. Do banky boli žalobcovia v 1/ a v 2/ rade „privezení“ iba za účelom podpisu zmluvy
a nebol im vytvorený dostatočný priestor pre oboznámenie sa so zmluvnými podmienkami. Banka ako

profesionálny dodávateľ v záujme perfektnosti právnych úkonov by mala venovať dostatočnú pozornosť
svojim zmluvným partnerom, zvlášť v prípade, keď sa jedná o spotrebiteľov, kde hrozí zneužitie ich
neskúseností a nevedomosti, a keď ide o taký závažný úkon ako zriadenie záložného práva na bytovú
nehnuteľnosť, ktorá tvorí obydlie žalobcov v 1/ a v 2/ rade ako ústavou chránené právo.

21. Celý proces kontraktácie, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prebehol takým spôsobom,
že je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby súd vyhodnotil, či uzatvorený právny úkon
neodporujedobrýmmravom,zohľadniacnajmäspôsobkontraktácie,keďobsahzmluvynebolpripravený
v súčinnosti so žalobcami v 1/ a v 2/ rade ako s účastníkmi zmluvy, ale iba v súčinnosti s úverovýmdlžníkom (ktorý vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade pravdepodobne zneužil vzťah závislosti a podriadenosti)
a záložná zmluva bola žalobcom v 1/ a v 2/ rade ako slabšej zmluvnej strane iba podsunutá na podpis.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou okresného súdu bude vyhodnotiť platnosť právneho úkonu - záložnej zmluvy z hľadiska
jeho súladu s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 OZ. Okresný súd v novom rozhodnutí rozhodne aj o

trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)