Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201878
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:6618201878.4

Uznesenie

Okresný súd Poprad, v právnej veci žalobcu: Nadácia Republika Východ, so sídlom Popradská 64/I,
040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 50 397 605, proti žalovaným: 1/ Občianske združenie Grálu,
so sídlom Veľká nad Ipľom 370, 985 32 Veľká nad Ipľom, IČO: 50 571 753, 2/ TGA TATRY, a.s., so
sídlom Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 608 599, pr. zast. JUDr. Ondrejom Lučivjanským,
advokát, Murgašova 3, Košice, o zaplatenie 55.700,-eur s prísl., o nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 23.4.2018 na Okresný súd Lučenec žalobu, ktorá bola dňa 29.6.2018 postúpená

Okresnému súdu Poprad z dôvodu miestnej príslušnosti, nakoľko žalovaný namietal miestnu príslušnosť
poukazom na ustanovenie § 18 Zákona č. 160/2015 Z. z. Žalobca podal dňa 23.4.2018 podanie vo veci
samej a to návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie istiny 55 700,-eur s prísl. Podaním zo
dňa 30.4.2018 podal žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 Civilného
sporového poriadku, ktorý odôvodnil tým, že žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa má voči
žalovanému 2/ pohľadávku v celkovej výške 55 700,-eur titulom vzniku bezdôvodného obohatenia na

základe rozhodnutia Okresného súdu Poprad v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove vo veci
určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k. ú. L. V. z titulu nevrátenia uhradenej
kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti. Z uvedeného ďalej vyplýva, že žalovaný 1/ ako ručiteľ a
žalovaný 2/ ako dlžník do dnešného dňa i napriek písomnej výzve dlžnú sumu neuhradili, a preto podal
žalobu, v ktorej sa domáha zaplatenia kúpnej ceny. Žalovaní dlžnú sumu vo výške
55 700,-eur neuhradili, ani po viacerých písomných a ústnych výzvach. Podľa názoru žalobcu, žalovaní

nárok žalobcu do dnešného dňa nespochybnili.

2. Potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a ohrozenie exekúcie žalobca odôvodnil tým, že
žalovaný sa úmyselne zbavuje svojho nehnuteľného majetku, resp. chystá sa zbaviť svojho majetku,
čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný zmluvami previedol k dnešnému
dňu všetky svoje pozemky zapísané na LV č. XXX na tretie osoby, s nimi personálne prepojenými

tak, aby zmaril uspokojenie svojich veriteľov a taktiež sa netajil zámerom previesť pozemky uvedené v
rozsudku Krajského súdu Prešov na tretie osoby, pričom tieto pozemky prevádzal za ceny neobvykle
nízke a navyše ani nedošlo k úhradám týchto kúpnych cien žalovanému zo strany kupujúcich.
Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím
opatrením. Nehnuteľnosti predstavujú jediný majetok žalovaného a žalovaný iný majetok vyššej
hodnoty prakticky nevlastní. Žalobca napokon uviedol, že zabezpečovacie opatrenie podľa jeho názoru

žalovaného (vzhľadom na výšku pohľadávky a konanie žalovaného) neobmedzí. Žalobca žiadal vydať
zabezpečovacie opatrenie a to zriadiť záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečeniajeho pohľadávky titulom vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd mal ďalej z rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 7C/68/2014-282, právoplatný dňa 23.4.2018 preukázané, že v právnej veci žalobcu TGA
TATRY a.s. IČO: 36 608 599, Kežmarok proti žalovanému v 1/ N.. Q. F., Y.. XX.X.XXXX, L. E. R.,

L. XX, 2/ Q.. G. L., Y.. XX.XX.XXXX, E. I., Y. XXXX/XX, 3/ X. Z., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y. V. XXX, o
určenie vlastníckeho práva súd rozhodol tak, že určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci G. L., okres Poprad, k. ú. L. V., evidované na LV č. XXX ako parcely reg. C:
parcela č. XXXX/X o výmere 6 566 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcela č. XXXX/X o výmere 10
205 m2, druh pozemku ostatné plochy.

3. Dňa 18.07.2018 tunajší súd vydal uznesenie č.k. 11C/38/2018-112, ktorým rozhodol o zamietnutí
návrhu žalovaného na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaný nepreukázal skutočnosti
potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe podaného odvolania žalobcu zo dňa
07.08.2018 Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 13Co/40/2018-177 zo dňa 17.12.2018 zrušil
uznesenie tohto súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplynulo, že prvoinštančný súd sa doposiaľ nevysporiadal
s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko uznesením č. k. 11C/38/2018-112
rozhodol o zamietnutí neodkladného opatrenia, ktorého vydania sa žalobca nedomáhal. V zmysle
zrušujúceho uznesenia krajského súdu, zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského
záložného práva na majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky

veriteľa, pričom podmienkou na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preukázanie obavy, že
exekúcia bude ohrozená, zároveň je nevyhnutné osvedčenie existencie nároku veriteľa, za aplikácie
princípu proporcionality.

4. Krajský súd v Prešove vo svojom zrušujúcom uznesení napokon uviedol (bod 25.), že v predmetnom

prípade boli splnené podmienky pre rozhodovanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a uložil súdu
prvého stupňa preskúmať, či existujú podmienky pre jeho nariadenie - t.j. či existuje riziko, že exekúcia
bude ohrozená a či existujú okolnosti, ktoré môžu významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky
žalobcu.

5. Podľa § 343 ods.1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom,

ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa

§ 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2, písm. e/ rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí ,len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. Podľa § 335 ods. 1 a 3 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd
prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým
konanie vo veci samej zastavuje. Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým
zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti,

zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

16. Podľa CSP na to, aby súd na návrh účastníka konania mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie,
musí byť (i) hodnoverne osvedčená existencia peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému a
(ii) musí byť preukázaná dôvodná obava, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená.

Vychádzajúc z ustálenej judikatúry k predbežným opatreniam podľa predchádzajúcej právnej úpravy
v OSP je tiež možné uvažovať o tretej (nepísanej) podmienke spočívajúcej v primeranosti zásahu do
práv žalovaného. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý
má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku
voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
potrebe jeho nariadenia. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený
je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý
možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje
jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

17. Na základe vyššie citovanej platnej právnej úpravy, po vyhodnotení skutočností opísaných žalobcom
v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ktorými odôvodňuje naliehavú potrebu úpravy
pomerov medzi stranami sporu z dôvodu ohrozenia exekúcie po právoplatnom priznaní pohľadávky
žalobcu voči žalovanému v konaní vo veci samej, súd návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia

prvým výrokom tohto uznesenia zamietol. Súd pritom vychádzal z návrhu žalobcu, zo spisového
materiálu a už uskutočnených podaní strán sporu, kde dospel k záveru, že žalobca v konaní o
návrhu na vydanie zabezp. nariadenia neosvedčil existenciu pohľadávky voči žalovaným ako jedného
zo základných predpokladov na postup podľa § 343 ods.1 až 3 CSP. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takého postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné
(viď uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). Z kúpnej zmluvy zo
dňa 22.11.2010, ktorú súdu v tomto konaní predložil žalovaný 2/ dňa 04.05.2018 je zrejmé, že kúpna
cena za predmetné nehnuteľnosti nebola pri podpise zmluvy uhradená, pričom je v nej deklarovaná

splatnosť kúpnej ceny na výzvu predávajúceho, resp. platbou do pokladne súdu, ktorá podľa tvrdení
žalovaných nikdy nenastala. Súd v tomto prípade vychádzal aj z vyjadrenia žalovaného 2/ zo dňa
21.06.2019 (v reakcii na podanie žalobcu zo dňa 25.03.219), kde poukázal na tú skutočnosť, že
štatutárny zástupca žalobcu p. V. bola v období od 21.10.2007 do 2.4.2014 zapísaná ako predsedapredstavenstva žalovaného 2/ s oprávnením podpisovať účtovné závierky za jednotlivé roky pôsobenia,
čo aj robila a v tomto konaní bol predložený tzv. sken tlačív (na čl. 226 súdneho spisu), v ktorých sa
uvádza, že žalovaný 2/ mal prijať v roku 2010 sumu 27.870 eur, a zostatok kúpnej ceny v marci 2012.

Podľa súvahy za rok 2012 nedošlo podľa tvrdenia žalovaného 2/ v roku 2012 k zníženiu pohľadávok,
ktoré mala spoločnosť voči tretím osobám, čiže riadok 54 súvahy žalovaného 2/ za rok 2012 je 102 097
eur, za bezprostredne predchádzajúce obdobie stav k 31.12.2011 bol ten istý stav a v roku 2010 to bolo
111 103 eur. Informácia, predložená daňovému úradu p. V. teda podľa vyjadrenia žalovaného 2/ odporuje
údajom, ktoré obsahujú výdavkové pokladničné doklady N.. F., že zaplatil spoločnosti TGA Tatry v dvoch

splátkach kúpnu cenu. Súd na základe uvedeného dospel k záveru o doterajšom neosvedčení nároku
žalobcu, preto ďalšie podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - obavu z nemožnosti
vykonať exekúciu a primeranosť zásahu do práv dlžníka už ďalej neposudzoval.

18. Súd má ďalej za to, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného
opatrenia a to aj z dôvodu, že by sa žiadnym spôsobom nezmenilo ani neovplyvnilo postavenie žalobcu,

nakoľko jeho návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia už neobstojí z dôvodu, že nehnuteľnosti
pôvodne evidované na LV XXX pre k. ú. I., voči ktorým žalobca žiadal zriadiť zabez. opatrenie nie
sú vo vlastníctve žalovaných a teda parcely č. XXXX/X, a č. XXXX/X sú v súčasnosti evidované na
dvoch listoch vlastníctva pre k. ú. I., LV XXXX a LV XXXX. Navyše z preloženého výpisu z katastra
nehnuteľností pre LV 971 v k. ú. I. zo dňa 26.04.2018, ktoré tvorilo prílohu návrhu žalobcu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia je rovnako zrejmé, že vlastníkom predmetných nehnuteľností nebol v čase
podania návrhu žalovaný 1/ ani žalovaný 2/.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Podľa § 365

ods. 1 až 3 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené procesné podmienky, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,

má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody
a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Toto
zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné dňom doručenia podľa § 332 ods. 1 CSP a s použitím § 344
CSP.