Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Bielik
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/64/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010250
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816010250.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 10. 10. 2018 v konaní pred samosudcom JUDr.
Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému B. C. I.
r o z h o d o l :
obžalovaný B. C. I., nar. XX. XX. XXXX. v Q. L., trvale bytom D., Y. XXX/XX,
je vinný že
dňa 02. 03. 2016 v čase okolo 21. 05 h v Prievidzi na U. ulici č. X v hypermarkete Tesco vzal z predajnej
plochy 2 ks Olomoucké syrečky, ktoré si na predajnej ploche vložil do nohavíc, následne tovar pri
pokladni nepriznal, prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobil poškodenej spoločnosti
TESCO STORES SR, a.s., sídlo Kamenné námestie 1/A, Bratislava, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške
2,38 eura,
a skutku sa dopustil napriek tomu, že bola rozkazom Okresného úradu Prievidza sp. zn. OU-PD-OVVS-
2015/011215 - 2 zo dňa 07. 05. 2015, právoplatným dňa 22. 07. 2015 uznaný vinným z priestupku proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola
mu uložená sankcia - pokuta vo výške 40,- eur,
teda
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,
tým spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej Tr. zák. ) a za to sa
odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov,
výkon, ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23 To 23/2018 zo dňa 05. 03. 2018 bol podľa § 321 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2 T 64/2016 zo dňa 22.
11. 2017 ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného
zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovanému
bol uložený podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody 8 mesiacov,
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec bola
vrátenásúduprvéhostupňaabyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol.Podľaodôvodnenia
uvedeného uznesenia postup prvostupňového súdu, ktorý podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku čítal
výpoveďsvedkaA.A.nahlavnompojednávanínebolsprávny.Podľanázoruodvolaciehosúduvzhľadom
na citácie ustanovení § 263 ods. 1 Trestného poriadku a § 263 ods. 2 Trestného poriadku neboli
splnené podmienky na čítanie výpovede tohto svedka na hlavnom pojednávaní. V prípade, že prokurátornavrhol na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku výpoveď tohto svedka
čítať, mal súd zisťovať súhlas na čítanie výpovede tohto svedka od obžalovaného, ak by bola splnená
aj druhá podmienka požadovaná zákonom, že súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný. Je však
pravdepodobné že takýto súhlas súd od obžalovaného nedostal. Podľa právneho názoru odvolacieho
súdu bolo potrebné v rámci riadneho objasnenia veci na hlavnom pojednávaní nielen vypočuť svedka A.
A.,aleajvykonaťjehokonfrontáciusobžalovanýmaodstrániťtýmnámietkyobžalovanéhovočivýpovedi
tohto svedka ako priameho svedka trestného činu.
Prvostupňový súd, podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku, viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil
svoje rozhodnutie odvolací súd, vykonal úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
SúdnahlavnompojednávanívypočulsvedkaA.A.,vykonaljehokonfrontáciusobžalovaným,oboznámil
register trestov číslo listu 93, 94.
Svedok A., okrem iného, uviedol že zotrváva na výpovedi po vznesení obvinenia dňa 04. 03. 2016, čo
tam uviedol je pravda. V čase skutku pracoval v Tescu pri kamerovom systéme. Obžalovaného poznal
už z predajne Jednota, kde pracoval predtým. Tam tiež chcel kradnúť, z tohto dôvodu ho sledoval.
Obžalovaný prišiel na oddelenie mliečnych výrobkov, zobral si tie syrečky. Tieto si uložil do nohavíc.
Potom prešiel bez zaplatenia cez pokladňu. Za pokladňou tieto začal jesť. Potom obžalovaného zadržali,
záznam z kamerového systému poskytol polícii. Obžalovaného pozná z videnia, aj podľa mena, poznajú
ho všetci SBS - ári. Kade chodí, tade kradne. Má vedomosť že s týmto majú problémy vo viacerých v
hypermarketoch. Nevie či nie je potrebné obžalovaného liečiť, odcudzuje maličkosti za niekoľko euro.
Na otázku samosudcu uviedol, že videl obžalovaného ako si dal syrečky do vrecka. Na ďalšiu otázku
uviedol že 1 ks z týchto zjedol, druhý mu vypadol z vrecka. Potom čo bola prečítaná časť výpovede
z prípravného konania, kde uviedol že obžalovaný vyložil po zadržaní 2 ks syrečkov, bolo poukázané
na rozpory vo výpovediach , svedok uviedol že to mohlo byť tak ako vypovedal v prípravnom konaní.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol že klame. Na žiadosť samosudcu svedok A. do očí obžalovaného
uviedol že tohto videl kradnúť, videl to cez kamerový systém. Obžalovaný do očí svedka A. uviedol, že
to nie je pravda. Svedok A. ešte uviedol že voči obžalovanému nie je zaujatý.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, pretože
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý. Aj keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní poprel,
zo spáchania trestnej činnosti bol na hlavnom pojednávaní priamo usvedčený výpoveďou svedka A.,
ktorý potvrdil že videl na kamerovom systéme moment keď z oddelenia mliečnych výrobkov obžalovaný
odcudzil2ksolomouckýchsyrečkovapotomčoobžalovanýprešiel cezpriestorpokladníbezzaplatenia,
bol zadržaný s týmito v priestore za pokladňou. Trestná činnosť obžalovaného bola preukázaná aj
konfrontáciou obžalovaného so svedkom A. na hlavnom pojednávaní, kde svedok A. jednoznačne
potvrdil,ževidelobžalovanéhoodsudzovaťuvedenýtovar.Prihodnotenídôkazovtaktiežtrebapoukázať
na tú skutočnosť že obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní spáchanie trestnej činnosti priznal,
logicky nevysvetlil z akých dôvodov vypoved na hlavnom pojednávaní zmenil. Súd považuje výpoveď
obžalovaného na hlavnom pojednávaní, navyše dosť nesúvislú a odbočujúcu od predmetu obžaloby,
za účelovú, vedenú snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Súd považuje za pravdivú výpoveď
obžalovaného v prípravnom konaní, v súvislosti s tým poukazuje na to že po otázkach k priebehu
výsluchu v prípravnom konaní, potvrdil na hlavnom pojednávaní , že výpoveď v prípravnom konaní je
jeho vlastnou výpoveďou, vedel k čomu vypovedá, táto výpoveď je podpísaná podľa jeho vyjadrenia
jeho podpismi. Okrem spomenutých dôkazov je trestná činnosť obžalovaného preukázaná aj ďalšími
dôkazmi, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní a ktoré majú charakter nepriamych dôkazov.
Tieto dôkazy spolu s výpoveďou svedka A. na hlavnom pojednávaní, ktorá má charakter priameho
dôkazu a výpovede obžalovaného v prípravnom konaní, tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré jednotlivo a aj vo svojom súhrne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú.
Z uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo žalovanej trestnej činnosti.
Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov zo dňa 21. 05. 2018, bol doteraz 5 krát súdne trestaný, vždy
za trestný čin podľa § 212 Trestného zákona, teda za krádeže, vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí
ako keby nebol odsúdený. Podľa výpisu z evidencie priestupkov za obdobie od 01. 01. 2010 do 04. 03.
2016 bol postihnutý za 7 priestupkov, išlo priestupky proti majetku a dopravné priestupky.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy. Súd v prípade obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť auložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Súd uložil tento druh trestu aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že obžalovaný, hoci sa opakovane dopúšťa majetkovej trestnej činnosti formou drobných krádeží a
prečinov proti majetku podľa zákona o priestupkoch, bol v štyroch prípadoch po roku 2012, odsúdený
k podmienečným trestom, ktoré zrejme splnili prevýchovný účel trestu, pretože ani v jednom prípade
podmienečný trest nebol obžalovanému premenený na trest nepodmienečný. Tieto úvahy viedli súd k
tomu, že opätovne uložil obžalovanému pomerne prísny podmienečný trest odňatia slobody 8 mesiacov,
odložený na pomerne dlhú skúšobnú dobu 30 mesiacov. Takto uložený trest podľa názoru súdu
môže splniť prevýchovný účel trestu. V opačnom prípade, ak sa obžalovaný dopustí v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia úmyselnej trestnej činnosti, priestupku, priestupkov, môže mu byť
trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený, premenený na
nepodmienečný trest so skutočným výkonom trestu vo výkone trestu.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.