Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812217664
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3812217664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudcov
Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu V., proti žalovanej N. o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolania žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 19. októbra 2016 č. k. 9C/39/2012-357, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorou „záväzok voči matke žalobcu vo výške 2.489,55

eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu“ m e n í tak, že znie:

„Žalobcovi prikazuje zaplatiť dlh u R. F., bytom D., D. XXX/XX v sume 2.489,55 Eur.“

Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 19. októbra 2016 č. k. 9C/39/2012-357 súd prvej inštancie vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej, ktoré vzniklo uzavretím manželstva
XX.XX.XXXX a zaniklo jeho zrušením XX.XX.XXXX tak, že nehnuteľnosť: rodinný dom súpisné číslo
XXX, nachádzajúci sa na pozemku parcelné číslo XXX/XXX, zapísaný Správou katastra C. na Liste
vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie S. T. D., prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej.
Zostatok na účte G. vo výške 88,15 eur prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Hnuteľné veci

automatická práčka, farebný televízor, chladnička s mrazničkou a mikrovlnná rúra, „záväzok voči
matke žalobcu vo výške 2.489,55 Eur“ prikázal do výlučného vlastníctva žalobcovi. Hnuteľné veci:
mraziarenský box, kuchynský stôl, stoličky 2 kusy, rohová lavica, práčka M., gramofón kuchynské
váhy, elektrický šľahač, naparovacia žehlička, stôl do obývacej izby prikázal do výlučného vlastníctva
žalovanej. Žalovanej uložil právnym dôvodom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zaplatiť žalobcovi 17.572,93 eur do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca a
žalovaná sú povinní nahradiť štátu trovy konania každý v jednej polovici a že žiadna zo strán sporu nemá

právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu počas trvania
manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom v hodnote 44.500 eur,
hnuteľné veci, ktorých hodnota predstavuje celkom 282 eur. Predmetom vyporiadania bola pohľadávka
G. vo výške 1.670,64 eur, zostatok na účte v G. účet č. XXXXXXXXXX/XXXX 88,15 eur, pohľadávka
matky žalobcu voči bývalým manželom 4.979,90 eur. Súd dospel k záveru, že tieto dlhy
vznikli za trvania manželstva a v súvislosti s manželským hospodárskym a spotrebným spoločenstvom,

a preto ich treba vychádzajúc z § 853 Občianskeho zákonníka vyporiadať analogicky podľa § 149 ods.
3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Súd vyporiadal aj pohľadávku žalovanej ako investície zo svojich
prostriedkov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 12.832,77 eur, teda čistá hodnotabezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje 25.386,84 eur. Vychádzajúc z návrhov strán
sporu, ktoré nemali záujem na nadobudnutí nehnuteľnosti, ktorá tvorila bezpodielové spoluvlastníctvo
strán sporu, s poukazom na to, že ide o nehnuteľnosť postavenú na pozemku rodičov žalovanej, ktorí

jej výlučne darovali pozemok len pod rodinným domom, ktorý nemá vybudovaný samostatný prístup, a
z vykonaného dokazovania i z prejavu strán sporu v konaní je zrejmé, že je nemožné nerušené užívanie
nehnuteľnosti žalobcom, súd rozhodol tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej,
a to aj napriek tomu, že u nej možno ťažko predpokladať dostatok hotovosti na výplatu bez toho, aby
si hotovosť zabezpečila z cudzích zdrojov. Zástupca žalovanej poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2597/2006 zo dňa 14.04.2009, v ktorom Najvyšší súd ČR uviedol: „Súdna
prax je jednotná potiaľ, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí tiež rodinný dom,
môže byť podľa okolností prípadu vyporiadané výnimočne aj tým spôsobom, že súd prikáže rodinný
domček do podielového spoluvlastníctva účastníkov, a 22 Cdo 538/2015 zo dňa 07.07.2015,
kde uviedol: „Súd prvého stupňa síce správne poukázal na skutočnosť, že prikázanie nehnuteľnosti
do podielového spoluvlastníctva by v tejto veci viedlo len k ďalšiemu sporu o jeho

zrušenie a vyporiadanie, avšak nevzal úplne do úvahy, že v takomto spore by už súd mohol nariadiť
predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov (§ 142 ods. 1 OZ, rovnako aj v SR,
pozn. autora), čo s prihliadnutím ku konkrétnym majetkovým pomerom strán môže
predstavovaťnajprimeranejšieriešenieichsituácie.Jezrejméztýchtorozhodnutí,žemusíísťopredajnú
nehnuteľnosť na realitnom trhu, čo však v tomto prípade nie je splnené. Pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov by sa súd v prvom rade mal snažiť rozhodnúť spor tak, aby sa veci tvoriace
masu BSM rozdelili medzi manželov tým spôsobom, že každý z manželov nadobudne
celú vec, pretože prípadné prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva vedie len k rozširovaniu
sporov, keďže takto vzniknuté podielové spoluvlastníctvo k veci (pokiaľ sa bývalí manželia nedohodnú
na zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva) bude musieť byť predmetom ďalšieho sporového

konania o zrušenie a vyporiadanie takéhoto spoluvlastníctva. Ak sú však dané dôležité dôvody pre
takéto rozhodnutie (prikázanie veci v BSM do podielového spoluvlastníctva) možno výnimočne takéto
rozhodnutie urobiť, ak by iný spôsob vyporiadania bol v danom prípade nevhodný. Uvedený spôsob
vyporiadania bude vždy použitý len v jednotlivom a konkrétnom prípade, podmienky za ktorých súd
môže takto rozhodnúť nemožno zovšeobecňovať, na takýto postup musia byť vždy dané dôležité dôvody

a tento spôsob vyporiadania by nemal byť uprednostnený pred spôsobom vyporiadania prikázaním
do výlučného vlastníctva tej ktorej strany. Súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s tým, že by tieto
rozhodnutia bolo možné bez ďalšieho použiť v tomto prípade, práve s poukazom na vyššie konštatované
okolnosti. Súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že nehnuteľnosť v súčasnom stave je prakticky nepredajná,
na vybudovanie prístupu je potrebná súčinnosť rodičov žalovanej a v danej situácii je otázne, či je vôbec

možné iný prístup ako cez dvor rodičov žalovanej vybudovať. Zároveň nemožno predpokladať, že by
bola poskytnutá súčinnosť rodičov žalovanej v prípade prikázania domu v polovici žalobcovi vzhľadom
na vyostrené vzťahy medzi rodinou žalobcu a žalovanej. Vyporiadanie nehnuteľnosti tak, že by bola
prikázanádopodielovéhospoluvlastníctvažalobcuažalovanej,bybololenodloženímvyššieuvedeného
ekonomického problému vyplývajúceho z nezáujmu strán sporu na nadobudnutí takejto nehnuteľnosti a

hotovostnej nedostatočnosti oboch strán. Prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej je
na mieste aj z toho dôvodu, že daný stav vznikol aj pričinením rodičov žalovanej, ktorí stavbu na takomto
miesteumožnili,žalovanáiterazžijevdomácnostirodičov,sdospelýmideťmi,atítomôžupomôcťmatke
pri získaní prostriedkov na výplatu žalovaného. V neposlednom rade k znehodnoteniu domu prispela
žalovaná, keď sa po odsťahovaní žalobcu, nepostarala, aby počas zimného obdobia nedošlo k potrhaniu

kúrenia, ktoré zaplatil na dome jej otec, hoci bývala pár metrov od domu. Samotný otec žalovanej
sa vyjadril na pojednávaní, že by dom mal pripadnúť žalovanej. Na základe uvedeného vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne žalobca do svojho vlastníctva majetok v hodnote
100,- eur, žalovaná v hodnote 44.770,15 eur. Žalobca by mal vyplatiť 50 eur a žalovaná 22.385,08
eur.ŽalovanáuhradilapohľadávkuvočiBSM1.670,64eurzvýlučnýchprostriedkov,žalobcapohľadávku

2.489,55 eur z výlučných prostriedkov, zostala ešte nevyrovnaná pohľadávka 2.489,55 matky žalobcu
voči BSM. Vychádzajúc z rovnosti podielov žalobcu a žalovanej, aj pri ich pohľadávkach voči BSM
vzniknutých z vynaložených výlučných prostriedkov, na vrátenie ktorých majú právo vo vzťahu k BSM,
by mala žalovaná právo vo vzťahu k BSM na vrátenie 12.832,77 eur ako jej výlučnej investície do
rodinného domu v BSM, pri rovnosti podielov aj na pohľadávkach z BSM, teda voči žalobcovi má právo

na vrátenie 6.416,38 eur, ďalej by mala právo na vrátenie 1.670,64 eur, ako uhradenej pohľadávky
v G., teda pri rovnosti podielov na vrátenie 835,32 eur od žalobcu. Spolu má takto právo žiadať od
žalobcu 7.251,70 eur. Žalobca má právo požadovať polovicu investície z vlastných prostriedkov na
úhradu časti pohľadávky u jeho matky, teda ak uhradil 2.489,55 eur, má právo pri rovnosti podielov ajna pohľadávkach na úhradu polovice sumy, ktorú zaplatil, teda 1.244,78 eur s tým, že mu bol prikázaný
aj zvyšok tejto pohľadávky vo výške 2.489,55 eur, preto mu vzniká právo požadovať od žalovanej aj
polovicu tejto sumy, 1.244,78 eur, spolu teda má právo na sumu 2.489,55 eur. Preto zaviazal žalovanú

zaplatiť žalobcovi 17.572,93 eur do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Takto určená lehota na
splnenie povinnosti žalovanej s ohľadom na to, že býva u svojich rodičov, je primeraná, keďže jej umožní
obstarať si peniaze na výplatu žalobcu. V priebehu konania vznikli štátu trovy výplatou znalečného
znalcovi V.. Z. S. zo štátnych prostriedkov, ako aj úhradou správ poskytnutých bankami, obe strany
sporu sú oslobodené od platenia súdneho poplatku. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa

§ 255, 256 ods. 1, 2, § 259 a čl.4 ods.1 Civilného sporového poriedku, keď žiadnej strane náhradu
trov konania nepriznal, pretože nemožno ani u jednej strany konštatovať úplný úspech. Žalobca bol v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov úspešný v rozsahu svojho návrhu,
ktorým vymedzil rozsah vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov na nehnuteľnosť,
hnuteľné veci a pohľadávku jeho matky, nie však čo do hodnoty investícií žalovanej. Súd priznal štátu
ním vynaložené prostriedky na dokazovanie v celom rozsahu od každej strany sporu v polovici. Súd

vec posúdil podľa ustanovenia § 259 C.s.p., ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci. Štát vzhľadom na povahu sporu má právo na náhradu trov konania, nie je
možné spravodlivo požadovať od štátu, aby znášal trovy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
v celom rozsahu. Podľa názoru súdu ide naviac o obidvomi stranami sporu zavinené trovy konania,
keďže o podstatných skutočnostiach nepredložili dôkazy tak, aby súd mohol vo veci rozhodnúť, preto

aj zo všeobecných zásad spravodlivosti treba vyvodiť povinnosť nahradiť trovy štátu účastníkom
konania, v danom prípade každému v polovici. Vec právne posúdil podľa § 149 ods. 1, 3, § 143, § 150
Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov, ktorými súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva a ktorými súd rozhodol, že žalobca a žalovaná sú povinní nahradiť štátu trovy konania
každý v jednej polovici a taktiež, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, podala
žalovaná včas odvolanie. Žalovaná sa nestotožňuje s názorom súdu o tom, že do masy BSM
patrí spoločný záväzok voči matke žalobcu v sume 4.979,10 eur (150.000,- Sk), pri vyporiadaní BSM je
potrebné vychádzať z hodnoty rodinného domu v sume 44.500 eur a rodinný dom má byť prikázaný do

výlučného vlastníctva žalovanej. Prvoinštančný súd prikázal rodinný dom do jej výlučného vlastníctva,
pričom takýto spôsob vyporiadania zdôvodnil tým, že rodinný dom nemá samostatný prístup. Takéto
tvrdenie nezodpovedá skutkovému stavu, pretože za účelom prístupu k rodinnému domu je zriadené
vecné bremeno, riadne zapísané v KN, a to v prospech oboch spoluvlastníkov. Ďalej z dôvodu, že je
nemožné nerušené užívanie rodinného domu žalobcom. Žalovaná rodinný dom neužíva od roku 2006 a

v súčasnej dobe rodinný dom už neužíva ani žalobca, preto užívanie rodinného domu nie je podstatnou
skutočnosťou. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie záver, že v prípade prikázania rodinného domu do
podielového spoluvlastníctva musí ísť o predajnú nehnuteľnosť na realitnom trhu, čo v
tomto prípade nie je splnené. Podľa jej názoru v konaní neboli vykonané žiadne dôkazy, z ktorých by
vyplývala nepredajnosť rodinného domu. Znalec sa vyjadril len v tom smere, že je to z hľadiska predaja

problematická nehnuteľnosť. Vyporiadanie BSM prikázaním rodinného domu do výlučného vlastníctva
žalovanej, považuje žalovaná za značne nespravodlivé. Prvostupňový súd pripustil, že ak sú dané
dôležité dôvody, možno výnimočne prikázať veci z BSM do podielového spoluvlastníctva. Žalovaná tvrdí,
ževtomtoprípadeexistujúdôležitédôvodypretakétorozhodnutie,atonajmädôvody,žežiadnazostrán
sporu nehnuteľnosť dlhodobo neužíva, ani užívať nechce a nemôže, žiadna zo strán sporu nechce vec

prevziať do svojho vlastníctva, žiadna zo strán sporu nemá prostriedky na vyplatenie vyrovnávacieho
podielu a nemá možnosť zabezpečenia takýchto prostriedkov, obaja sú invalidní dôchodcovia, obaja
spolu zodpovedajú za vzniknutú situáciu a problematický predaj nehnuteľnosti, pričom však obaja
súhlasia s predajom nehnuteľnosti a následným rozdelením dosiahnutej kúpnej ceny. Žalovaná uviedla,
že existencia takéhoto záväzku nebola v konaní preukázaná a súd v tomto smere dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyjadrenia žalobcu a jeho matky boli v
tomto smere nekonkrétne, nepresné až zavádzajúce. Rodinný dom bol dokončený ešte v roku XXXX,
pričom však výzva advokáta žalobcovej matky je datovaná 31.07.2009, teda v čase, keď už boli v
rozvodovom konaní. Výzva advokáta je adresovaná výlučne len žalobcovi V. C. a žalovanej nebola nikdy
doručená, ani o existencii takejto výzvy nevedela. Z kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 19.08.2009

nevyplývažiadnaskutočnosťsvedčiacaoexistenciipôžičky.Žalovaná nikdyožiadnupôžičkunežiadala,
žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrela. Pokiaľ matka žalobcu tvrdila, že finančné prostriedky požičala a
reálne odovzdala žalobcovi, nemožno hovoriť o spoločnom záväzku, ale len o prípadnom individuálnom
záväzku žalobcu, ktorý nepatrí do masy BSM. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvejinštancie v napadnutom rozsahu zmenil nasledovne: „Z vecí patriacich do BSM sa do podielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej prikazuje nehnuteľnosť v k.ú. S. T. D., evidovaná v KN Okresného
úradu C., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, ako rodinný dom s.č. XXX, na parcele číslo XXX/XXX,

každému v podiele jedna polovica. Z vecí patriacich do BSM sa do výlučného vlastníctva žalobcu
prikazujúhnuteľnéveciautomatickápráčka,farebnýtelevízor,chladničkasmrazničkou,mikrovlnnárúra.
Z vecí patriacich do BSM sa do výlučného vlastníctva žalovanej prikazujú hnuteľné veci mraziarenský
box, kuchynský stôl, stoličky 2 kusy, rohová lavica, práčka M. X., gramofón, kuchynské váhy, elektrický
šľahač, naparovacia žehlička, stôl do obývacej izby (v celkovej hodnote 182 eur). Zostatok na účte

v G. vo výške 88,15 eur sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalobca je povinný z titulu
úplného vyporiadania BSM zaplatiť žalovanej sumu 7.166,63 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
Vyrovnávací podiel vypočítala z polovice hodnoty hnuteľných vecí prikázaných do vlastníctva žalobcu
(100:2=50), z polovice hodnoty hnuteľných vecí prikázaných do vlastníctva žalovanej (182:2=91),
polovice hodnoty investície žalovanej do stavby rodinného domu (12.832,77:2=6.416,38), polovice
spoločnéhozáväzkuvočiG.zaplatenéhožalovanou(1.670,64:2=835,32)apolovicezostatkufinančných

prostriedkov na účte v banke (88,15:2=44,07). Pri takomto vyporiadaní by bol žalobca povinný prispieť
žalovanej sumou 50 + 6.416,38 + 835,32, t.j. celkom 7.301,70 eur. Žalovaná by bola povinná prispieť
žalobcovi sumou 91 + 44,07, t.j. celkom 135,07 eur. Po započítaní týchto súm predstavuje vyrovnávací
podiel sumu 7.166,63 eur.

3. Proti rozsudku v rozsahu piateho výroku, ktorým súd prvej inštancie stanovil povinnosť žalovanej
právnym dôvodom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobcovi sumu
17.572,93 eur do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, v rozsahu šiesteho výroku, ktorým súd
prvej inštancie stanovil povinnosť žalobcu a žalovanej nahradiť štátu trovy konania každému v jednej
polovici, v rozsahu siedmeho výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, podal odvolanie žalobca. Na základe podaného odvolania žalobca
žiada, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v rozsahu
piateho výroku tak, že stanoví povinnosť žalovanej právnym dôvodom vysporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobcovi sumu 22.744,53 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku, v rozsahu šiesteho výroku tak, že povinnosť nahradiť trovy štátu v celom rozsahu uloží

žalovanej, v rozsahu siedmeho výroku tak, že prizná žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania
v plnom rozsahu. V rozsahu piateho výroku žalobca napáda rozsudok súdu prvej inštancie v prvom
rade z dôvodu nesprávneho určenia výšky sumy na vzájomné vyrovnanie podielov. Konkrétne vytýka
súdu prvej inštancie to, že pri výpočte uvedenej sumy súd prvej inštancie zohľadnil žalovanou tvrdené
investície.Vkonanínebolopreukázané,žebyžalovanázosvojhovynaložilavtakomrozsahuprostriedky

nanehnuteľnosťvbezpodielovomspoluvlastníctvemanželov.Svedkomprednesenétvrdeniabolisporné
a namietané. Aj ak by tvrdenia svedka boli pravdivé, nemohlo sa jednať o investície žalovanej, ale
len jeho investície, teda o investície tretej osoby. Žalovaná nemá právo požadovať, aby sa jej niečo
uhradilo. V časti piateho výroku napáda rozsudok aj z dôvodu určenia lehoty 12 mesiacov na vyplatenie.
Určená lehota je neprimerane dlhá na jeho úkor. V rozsahu siedmeho výroku svojho rozsudku

považuje žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia otázky úspechu žalobcu vo veci a miery tohto úspechu. V danom prípade otázky rozsahu a
hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj spôsobu jeho vysporiadania, boli v konaní
riešené v zásade tak, ako toto navrhoval on. Hlavným predmetom sporu bolo prikázanie spoločnej
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva niektorej zo strán a najmä v nadväznosti na to aj určenie sumy

na vzájomné vyrovnanie podielov. V tomto smere práve on mal vo veci plný úspech. Preto je namieste,
aby súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi prizná voči žalovanej náhradu trov konania v
plnom rozsahu. V rozsahu šiesteho výroku svojho rozsudku považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za nesprávne v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia otázky miery úspechu žalobcu vo veci.
V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj pomery žalobcu. Hoci v Civilnom sporovom poriadku chýba

ustanovenie výslovne zodpovedajúce predchádzajúcej právnej úprave podľa § 148 ods. 1 druhá veta
Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle Civilného sporového poriadku by povinnosť k náhrade
trov konania štátu, v tomto prípade za zaplatené výdavky na znalecké dokazovanie, nemala byť uložená
strane, ktorej bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, keďže jej súd neukladá ani povinnosť
zložiť preddavok na náklady znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca s tým, že sa už vyjadril k tým častiam rozsudku
súdu prvej inštancie, v ktorých toto rozhodnutie on sám napadol odvolaním. V súvislosti s prvým
výrokom považuje žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, keď súd prvej inštancierozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázaním spoločnej nehnuteľnosti
dovýlučnéhovlastníctvažalovanej.Prikázanímspoločnejnehnuteľnostidopodielovéhospoluvlastníctva
strán by k žiadnemu vyporiadaniu nedošlo; žalobca by bol len nútený podávať ďalšiu žalobu o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorej by sa domáhal rovnakého spôsobu
vyporiadania, t.j. prikázania spoločnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej. Súd má konať
hospodárneabezzbytočnéhoaneprimeranéhozaťažovaniastránsporu(článok17Civilnéhosporového
poriadku). Podstatným a správne zohľadneným faktorom pritom je, že spoločný dom stojí na pozemku,
ktorý je práve vo výlučnom vlastníctve žalovanej, pričom v jej výlučnom vlastníctve sú aj

pozemky priľahlé k domu (parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XX). Aj prístup k predmetnej stavbe (aj
to nie priamo k stavbe, ale len k nej priľahlému pozemku s parc. č. XXX/XXX) tak, ako je v súčasnej
dobe realizovaný, je riešený cez pozemok vo vlastníctve rodinných príslušníkov žalovanej (parc. č.
XXX/XX). Jedine žalovaná má všetky možnosti aj na to, aby po prikázaní spoločného domu do jej
výlučného vlastníctva vyriešila prístup k domu (buď cez jej pozemky alebo cez pozemok jej rodinných
príslušníkov) a tento dom spolu s pozemkami predala (ak nemá záujem ho ani ona užívať) a napríklad

tým si zabezpečila potrebné finančné prostriedky. Žalovaný túto možnosť nemá, pozemky mu nepatria.
Rozhodnutie považuje za vecne správne aj v časti jeho tretieho výroku. Existencia záväzku voči jeho
matke bola v konaní preukázaná.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Žalovaná tvrdí, že druh, účel a výška investícií

vynaložených žalovanou na zhotovenie rodinného domu bola preukázaná nielen výpoveďou svedkov
I. Y., ale aj uznaním zo strany žalobcu, ktorý uznal väčšinu takto označených výdavkov. Taktiež bolo
preukázané, že investície boli poskytnuté výlučne žalovanej, a preto takto vynaložené prostriedky treba
v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka považovať za prostriedky vynaložené zo svojho na spoločný
majetok, čo potvrdil svedok I. Y. v zápisnici z pojednávania dňa 12.05.2015. Nemožno hovoriť o plnom

úspechu žalobcu v prípade, že súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 17.572,93 eur, keď žalobca žiadal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 67.940,81 eur.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu podľa § 379 písm. c/ a z dôvodov odvolania
podľa § 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 C.s.p. v časti výroku, ktorou „záväzok voči matke žalobcu vo
výške 2.489,55 eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu“ a v zostávajúcom rozsahu podľa 387
ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

8. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v
odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaných
odvolaní, ktoré dôvody odvolatelia prezentovali už počas konania pred súdom prvej inštancie.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s úvahami súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k záveru
o prikázaní spoločnej nehnuteľnosti - rodinného domu do výlučného vlastníctva žalovanej. Považuje
za správne posudzovať ako rozhodné skutkové zistenie, že rodinný dom nemá samostatný prístup
z verejnej komunikácie, ale že tento vedie cez pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovanej, resp. jej
rodinných príslušníkov.

10. Spoločný rodinný dom podľa LV č. XXXX pre k.ú. S. T. D. stojí na parcele číslo XXX/XX, ktorá
nie je v spoluvlastníctve strán sporu, ale v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola vo výlučnom
vlastníctve žalovanej. Rovnako vo vlastníctve oboch strán sporu nie sú ani pozemky priľahlé k stavbe
(parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XX). Podľa kresby situácie nachádzajúcej sa v znaleckom posudku

str. 26, informatívnej kópie z mapy na str. 23 posudku, ako aj podľa popisu lokality znalcom v posudku
prístup k stavbe (nie však priamo k stavbe, ale len k nej priľahlému pozemku parc. č. XXX/XX) vedie cez
pozemok vo vlastníctve rodinných príslušníkov žalovanej (parc. č. XXX/XX). V tejto súvislosti odvolací
súd k námietke žalovanej, že za účelom prístupu k rodinnému domu bolo zriadené vecné bremeno vprospech oboch strán sporu uvádza, že táto je bez významu. Toto vecné bremeno, resp. právo prechodu
a prejazdu cez parcelu č.XXX/XX totiž, ako bolo vyššie uvedené, umožňuje prístup len k jednému z
priľahlých pozemkov - k parcele č. XXX/XX, ktorá však nie je v spoluvlastníctve oboch strán sporu.

11. Znalec vo svojom výsluchu uviedol, že ide o špecifický, nie bežný prípad, vyporiadavaná
nehnuteľnosť je problematická práve z hľadiska prístupu cez pozemky, ktorú skutočnosť zohľadnil pri
stanovení nižšej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v nižšej sume
vyrovnacieho podielu). Znalec jednoznačne skonštatoval, že predaj nehnuteľnosti v tomto stave na

realitnom trhu je ťažko predstaviteľný. Uvedené zistenie má podstatný význam aj pre rozhodnutie o
navrhovanom prikázaní nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Tento návrh vzniesla
žalovaná z dôvodu možnosti vyporiadavania podielového spoluvlastníctva predajom veci, ktoré v
prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nie je zákonom dovolené.

12. Vzhľadom na vyššie uvedenú konštatáciu znalca a skutkové zistenie súdu prvej inštancie o

nepredajnosti resp. ťažkej predajnosti vyporiadavanej nehnuteľnosti z dôvodu nevyriešeného prístupu
k nej je navrhované vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do
podielového spoluvlastníctva oboch strán sporu nedôvodné. Súd prvej inštancie správne rozhodol o
prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, pretože výlučne žalovaná vzhľadom na
svoje vzťahy k vlastníkom týchto pozemkov, ktorí sú jej rodinnými príslušníkmi, má reálnu možnosť

odstrániť nedostatok predajnosti nehnuteľnosti, a to vyriešiť prístup k stavbe. Žalovaný túto možnosť
nemá, pozemky mu nepatria, s rodinnými príslušníkmi žalovanej má preukázateľne vyostrené osobné
vzťahy. Súdom prvej inštancie zvolené riešenie „sporu o nehnuteľnosť“ je zákonom predpokladané
a prijateľné, preto niet dôvodu uvažovať o výnimočnom prikázaní nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva strán sporu, ktoré spor medzi stranami nevyrieši.

13. K námietke žalovanej týkajúcej sa existencie spoločného záväzku voči matke žalobcu R. F. v
sume 4.979,90 eur, odvolací súd uvádza, že je pravdou, že priamo z kúpnej zmluvy z 19.08.2009
skutočnosť svedčiaca o existencii pôžičky nevyplýva. Avšak tento nepriamy dôkaz v spojení s ďalšími
dôkazmi, najmä výzvou R. F. z 31.07.2009 adresovanej žalobcovi, ktorá časovo predchádzala kúpnej

zmluve (19 dní), a v ktorej sa predpokladali okolnosti a vysvetľovali dôvody uzavretia dotknutej kúpnej
zmluvy, v spojení s čestným prehlásením žalobcu zo dňa 23.06.2006, ktorého podpis bol overený I. D.
dňa 09.01.2009, v spojení s výsluchom svedkyne R. F., vytvoril ucelený reťazec, ktorý pri vzájomnom
posúdení, logickom vyhodnotení najmä časovej postupnosti podľa názoru odvolacieho súdu dokazuje
skutočnosť existencie spoločného dlhu strán sporu k R. F., ktorý vznikol a za trvania a v súvislosti s

existenciou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

14. Odvolací súd poukazuje na terminologickú nesprávnosť v tejto časti výroku rozsudku vykonanú
súdom prvej inštancie, ktorý vo výroku nesprávne „záväzok voči matke žalobcu vo výške 2.489,55
eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu“. Predmetom vlastníckeho práva ako vecného práva

môžu byť len veci (§ 123 Občianskeho zákonníka). Dlhy, ktoré vznikli za trvania a v súvislosti s
existenciou bezpodielového spoluvlastníctva, nie sú veci a teda nemôžu byť predmetom vlastníctva,
resp. ani bezpodielového spoluvlastníctva. Súd vykonáva ich vyporiadanie analogickým postupom (§
853 Občianskeho zákonníka) podľa ustanovení §149 a 150 Občianskeho zákonníka. Dlh trvajúci ku
dňu rozhodovania je vyjadrený vo výroku rozsudku správne tak, že „žalobcovi prikazuje zaplatiť dlh

u R. F. bytom D., D. XXX/XX v sume 2.489,55 Eur.“ Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 388
C.s.p. zmenil časť výroku napadnutého rozsudku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. K námietke žalobcu, že zohľadnené finančné sumy vynaložené na stavbu nehnuteľnosti
poskytované svedkom I. Y. nemali byť posúdené ako vklady žalovanej do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, ale ako investície tretej osoby, odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka
I. Y., ktorý podľa zápisnice z pojednávania dňa 12.05.2015 vypovedal, že tieto prostriedky poskytoval
výlučne žalovanej. Aj v prípade, ak by sa uvedená suma posúdila v zmysle žiadosti žalobcu ako
investície v prospech oboch strán sporu, šlo by z hľadiska právnej kvalifikácie o pohľadávku tretej osoby
voči bezpodielovému spoluvlastníctvu podobne ako v prípade pohľadávky matky žalobcu R. F. zo

zmluvy o pôžičke. Zároveň platí, že ak sa v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva
vyporiadavajú i takéto spoločné pohľadávky alebo dlhy, vyporiadavajú sa analogicky podľa ustanovenia
§ 149 a § 150 Občianskeho zákonníka (vrátane prikázania k úhrade niektorej zo strán a tým následnéhozníženia podielu strany, ktorej bol prikázaný k úhrade, čo sa rovnako prejaví vo výške vyrovnacieho
podielu).

16. Pokiaľ ide o zohľadnený rozsah výlučných prostriedkov žalovanej vynaložených na stavbu spoločnej
nehnuteľnosti, odvolací súd poukazuje na detailné opísanie úvah súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli na
základe vykonaných dôkazov k vyčísleniu sumy vkladu žalovanej do bezpodielového spoluvlastníctva
v odseku 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací v celom rozsahu stotožňuje a
v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. na ne odkazuje.

17. Odvolací súd súhlasí s určením dlhšej lehoty plnenia vyrovnacieho podielu žalovanou žalobcovi.
Určenie dlhšej lehoty plnenia umožňuje § 232 ods. 3 veta druhá C.s.p. V danej veci je dlhšia
lehota odôvodnená potrebou časového priestoru na uskutočnenie predaja nehnuteľnosti, ktorá je
jediným majetkom žalovanej, pričom treba zobrať do úvahy potrebu vykonania úkonov na odstránenie
problémov s predajom, ktorých existenciu potvrdil žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej (problém

s prístupom).

18. V otázke náhrady trov konania sa odvolací súd stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie, ktorý
správne skonštatoval, že ani u jednej zo strán sporu nemožno konštatovať úplný procesný úspech.
Otázka rozsahu a hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva bola sčasti riešená v zmysle návrhu žalobcu

(viď spoločný záväzok strán voči matke žalobcu) a sčasti v zmysle návrhu žalovanej (viď vložené
výlučné prostriedky žalovanej na spoločný majetok). Ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy
nie sú návrhom na vysporiadanie pri zisťovaní BSM a pri uskutočnení vyporiadania viazané. Súd prvej
inštancie preto správne rozhodol i o trovách konania štátu a o povinnosti strán nahradiť trovy štátu
každý v jednej polovici.

19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný dôvodmi podaného odvolania, potvrdil

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcom rozsahu (okrem zmenenej časti výroku) tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
2 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca i žalovaná boli v odvolacom konaní rovnako

úspešní (odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť odvolania ani jedného z nich), a preto v zmysle § 255 ods.
2 C.s.p. odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).