Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. august 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200340
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4017200340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: A. R., bytom W. nad T., S. XX, zastúpená advokátom Mgr.

Marcelom Lesňákom, so sídlom v Poprade, Murgašova 87/6, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa -
ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia č.
30069-3/2017-BA zo dňa 10. 03. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 30069-3/2017-BA zo dňa 10. marca 2017 a vec vracia
správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. 30069-3/2017-BA zo dňa 10. 03. 2017 žalovaná ako odvolací správny orgán zmenila
napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo veci priznania nároku na úrazovú rentu
v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. 08. 2015 tak, že žalobkyňa Jolana Takáčová, utrpela
poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. 08. 2015 a má podľa § 88 a §
89 zákona č. 461/2003 Z. z. po zvýšení priznaní sumy úrazovej renty o 1,32% v súlade s Opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia

dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v r. 2015 nárok na úrazovú rentu od 20. 08. 2015
do 31. 08. 2015 v sume 83,20 eur a od 01. 09. 2015 v sume 214,70 eur mesačne.
2. V zmysle § 89 ods. 8 a § 89 ods. 9 písm. a/ 4. bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v súlade
s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje
pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty z r. 2016 sa suma úrazovej
renty zvyšuje od 01. 01. 2016 o 0,46 % na celkovú sumu 215,70 eur mesačne.
V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ 5. bodu, § 293dq ods. 2 a § 293dr, ods. 2 a 3 zákona

č. 461/2003 Z. z., sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. 01. 2017 o 2% na celkovú sumu 220,10 eur
mesačne.
Svoje rozhodnutie odporkyňa zdôvodnila tým, že na základe žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej
renty v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. 08. 2015, dňa 30. 06. 2016 vydal prvostupňový
správny orgán rozhodnutie, ktorým priznala poškodenej nárok na úrazovú rentu od 07. 06. 2016 do 30.
06. 2016 v sume 170,40 eur a od 01. 07. 2016 v sume 212,90 eur mesačne.
3. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu odvolanie, v ktorom poukazovala na to, že nesúhlasí s dátumom

priznania nároku na úrazovú rentu, pretože posudková lekárka určila za dátum vzniku nároku na úrazovú
rentu deň uznania choroby z povolania, t.j. 07. 06. 2016 a podľa jej názoru, tento má byť určený od 20.
08. 2015, kedy jej bola zistená choroba z povolania. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s určenou
mieroupoklesuschopnostivrozmedzí45%,pretoženapracoviskuakojeprievansfixnejklimatizácienajej zdravotný stav pôsobí negatívne. Žiadala zároveň o prehodnotenie určenej miery poklesu pracovnej
schopnosti na účely úrazovej renty a priznať úrazovú rentu odo dňa zistenia choroby z povolania a nie
odo dňa uznania.

Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu
činnosť zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo
mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
V lekárskej správe zo dňa 01. 12. 2016 posudková lekárka pobočky zdokumentovala výsledky

lekárskych vyšetrení zdravotného stavu poškodenej. Žalobkyňa bola v auguste 2015 operovaná
približne pre tri roky trvajúce bolesti pravého ramenného kĺbu. Stav bol hodnotený ako impingement
syndróm pravého ramena. Pre podozrenie na možnosť choroby z povolania bola žalobkyňa vyšetrená
posudkovým lekárom v Nitre a následne 07. 03. 2016 bola prijatá na KPLaT. Z dôvodu, že žalobkyňa v
dobehospitalizáciabolav6.mesiacigravidity,nemohlibyťvykonanéžiadnezobrazovaciertg.vyšetrenia
a taktiež nebola podávaná žiadne medikamentózna liečba. Posudková lekárka pobočky poznamenala,

že ortopedické vyšetrenie preukázalo obmedzenie aktívnej pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe bez
obmedzenia pasívnej pohyblivosti. Neurologické vyšetrenie potvrdilo ľahký syndróm karpálneho tunela
vľavo ľahké senzitívne poškodenie vľavo. Hospitalizácia poškodenej bola ukončená dňa 11. 03. 2016
so záverom, že u žalobkyni boli splnené klinické a hygienické kritériá, pre vznik choroby z povolania a
podľa odporúčania pre ňu nie je vhodná práca s nadmerným preťažovaním horných končatín, v expozícii

vibráciám a v nevyrovnaných mikroklimatických podmienkach. Ďalej posudková lekárka uviedla, že
zamestnávateľom Kongsberg Automotive s.r.o. Vráble, Hlavná, predložený časový snímok zo dňa 13.
09. 2016 udáva percentuálne rozloženie pracovného postupu v profesii pokožovania gombíka. Podľa
protokolu zhodnotenia fyzickej záťaže pri práci č. 1/12/2015, Pracovnej zdravotnej služby - OHS s.r.o.
so sídlom Opatovce nad Nitrou, boli neprijateľné polohy zaznamenané u pravej hornej končatiny pri

obstrihávaní prevyšujúcej kože, ručnom ozdobnom šití a naťahovaní kože na povrch gombíka, čo
predstavuje spolu 30 % z celého pracovného postupu. Pri pokožovaní gombíkov je používaná horúco
vzdušná pištoľ o možnosti 500g, čo predstavuje 15 % pracovného postupu.
Záver lekárskej prehliadky zo dňa 01. 12. 2016 znel, že v zmysle uvedených skutočností za rozhodujúce
zdravotné postihnutie posudková lekárka pobočky určuje impingement syndróm pravého ramena s

mierou poklesu 45 %. Dátum vzniku nároku určila deň uznania choroby, t.j. od 07. 06. 2016.
Poškodená voči obsahu lekárskej správy nevzniesla žiadnu námietku, čo potvrdila svojím podpisom.
Vzhľadom na tieto skutočnosti pobočka dňa 01. 12. 2016 uskutočnila ústne pojednávanie so žalobkyňou,
ktorá nepodala žiadne návrhy. Na základe takto zisteného skutkového stavu ústredie rozhodnutím zo
dňa 22. 12. 2016 priznalo žalobkyni nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa

20. 08. 2015, od 07. 06. 2016 do 30. 06. 2016 v sume 170,40 eur a od 01. 07. 2016 v sume 212,90 eur.
4. Ústredie po podaní odvolania poškodenou požiadalo listom dňa 21. 01. 2017 o opätovné
prehodnotenie lekárskej správy zo dňa 01. 12. 2016, ktorému posudková lekárka nevyhovela a zotrvala
na svojom pôvodnom odbornom závere.
5. Posudkový lekár ústredia v lekárskej správe dňa 28. 02. 2017 poznamenal, že ako vyplýva z

predloženej lekárskej dokumentácie, choroba z povolania u žalobkyni bola zistená dňa 20. 08. 2015
a uznaná dňa 07. 06. 2016, pričom dočasná pracovná neschopnosť trvala od 16. 02. 2015 do 19. 05.
2016. Táto však nebola v dôsledku choroby z povolania.
Odo dňa 20. 05. 2016 do 12. 01. 2017 bola žalobkyňa na materskej dovolenke a od 13. 01. 2017 je na
rodičovskom príspevku. Poškodenej nebola vyplácaný úrazový príplatok. Záver lekárskej správy zo dňa

28. 02. 2017 znel, že na základe vyššie uvedených skutočností, miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je na 45 %. Dátum vzniku poškodenia na účely úrazovej renty možno určiť od 20. 08.
2015, t.j. odo dňa zistenia choroby z povolania.
Posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálnych dávok je vždy medicínska záležitosť, právomoc
určovať percentuálnu mieru poklesu schopnosti je v zmysle § 153 zákona o sociálnom poistení zverená

výlučne posudkovým lekárom sociálnej poisťovne.
Spôsob určenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku
choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna norma. Posudkový lekár SP pri posudzovaní
zdravotného stavu vychádza z náplne práce poškodenej, pričom využíva všetky profesionálne
skúsenosti z medicínskej a posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia s

chorobou z povolania na výkon doterajšej činnosti poškodenej ako zamestnanca a skúma aj možnosť
jej ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia).
Obaja posudkoví lekár tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní zhodne konštatovali, že pokles
pracovnej schopnosti poškodenej je v rozsahu 45 %.6. V zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, posudkový lekár
je osoba s odbornou kvalifikáciou a spôsobilosťou vykonávať činnosť posudkového lekára. Odbornú
spôsobilosť na výkon posudkovej činnosti posudkový lekár získava špecializáciou v špecializačnom

odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom
objektívnom nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe doloženej
zdravotnej dokumentácie lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
Písomné stanoviská posudkových lekárov sú pre sociálnu poisťovňu záväzné a v zmysle § 196 ods. 1
o sociálnom poistení, považované za tzv. odborný posudok slúžiaci ako dôkazný posudok pre zistenie

skutočného stavu rozhodovanej veci.
Prepúšťaciu správu z hospitalizácie zo dňa 07. 03. 2016 do 11. 03. 2016, ktorú dáva žalobkyňa do
pozornosti nebolo možné považovať za nový dôkaz, pretože predmetnú prepúšťaciu správu mali k
dispozícii posudkoví lekári sociálnej poisťovne aj list RUVZ, ktorí navrhovateľka v odvolaní spomína.
Z predložených lekárskych nálezov vyplýva, že žalobkyňa môže vykonávať prácu s určitými
obmedzeniami ako je nadmerné využitie horných končatín, alebo vyhýbanie sa chladnému prostrediu.

Posudkový lekár ústredia konštatoval, že žalobkyňa môže vykonávať prácu na svojom pôvodnom
pracovisku s obmedzeniami, má sa vyhýbať chladnému prostrediu a prostrediu s neprimeraným
zaťažovaním horných končatín. Žalobkyňa môže vykonávať práce fyzicky menej náročné s využitím
zručnosti.
K námietke poškodenej týkajúcej dátumu priznania úrazovej renty odo dňa zistenia choroby z povolania,

t.j. odo dňa 20. 08. 2015 bolo v rámci odvolacieho konania vyhovené. Posudkový lekár ústredia v
lekárskej správe zo dňa 28. 02. 2017 dospel k záveru, že poškodená má nárok na úrazovú rentu odo
dňa zistenia choroby z povolania t.j. 20. 08. 2015, nie ako to uviedla posudková lekárka pobočky odo
dňa uznania choroby zo povolania, t.j. od 07. 01. 2016.
Z toho dôvodu bolo potrebné žalobkyni vypočítať sumu úrazovej renty s dátumom vzniku nároku na

úrazovú rentu od 20. 08. 2015. Žalobkyni sa teda priznáva úrazová renta v sume 211,90 eur a je
určená ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80 %-nej denného vymeriavacieho základu,
ktorý je 19,3438 eur a koeficientu 0,45 určeného ako podiel čísla 45 zodpovedajúceho jej zistenému
percentuálnemu poklesu a schopnosti a čísla 100.
Úrazová renta rovná sa 30,4167 x 80% z 19,3438 eur x 0,45 = 211,90 eur.

Ku dňu priznania úrazovej renty poškodená nepoberala invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek
nebol jej ani priznaný predčasný starobný dôchodok.
V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ tretieho bodu a § 89 ods. 10 zákona o sociálnom
poistení a v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z., ktorým
sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v r. 2015

sa úrazová renta od 01. 01. 2015 zvyšuje o 1,32 %.
Priznaná úrazová renta sa zvyšuje podľa § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ tretieho bodu a § 89
ods. 10 zákona o sociálnom poistení odo dňa priznania takto:
úrazová renta priznaná mesačná suma 211,90 eur
zvýšenie úrazovej renty o 1,32 %ˇ 2,80 eur

-------------------------------------------------------------------------------------------------
úrazová renta mesačne 214,70 eur

Vzhľadom na to, že navrhovateľka má nárok na úrazovú rentu od 20. 08. 2015 bola určená alikvotná
časť úrazovej renty za august 2015 takto:

úrazová renta na mesiac august 2015:
214,70 eur (úrazová renta mesačne) : 31 (počet kalendárnych dní v mesiaci august) = 6,92580645 x 12
dní nároku od 20. 08. 2015 do 31. 08. 2015 = 83,20 eur.
V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ štvrtého bodu a § 89 ods. 10 sa ustanovuje pevná
suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v r. 2016 sa suma úrazovej renty

zvyšuje od 01. 01. 2016 o 0,46% na celkovú sumu 215,70 eur mesačne.
Priznaná úrazová renta v r. 2015 sa podľa § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ štvrtého bodu a §
89 ods. 10 zákona o sociálnom poistení od 01. 01. 2016 zvyšuje takto:
úrazová renta od mesiaca január 2016:
úrazová renta do 31. 12. 2015 214,70 eur

zvýšenie úrazovej renty o 0,46% 1 euro
---------------------------------------------------------------------------------------
úrazová renta za rok 2016 215,70 eurV zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ piateho bodu, § 293dq ods. 2 a § 293dr ods. 2 a 3
zákona o sociálnom poistení, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. 01. 2017 nasledovne:
úrazová renta od mesiaca január 2017:

úrazová renta do dňa 31. 12. 2016 215,70 eur
zvýšenie úrazovej renty o 2% 4,40 eur
--------------------------------------------------------------------------------------
úrazová renta od mesiaca január 2017 220,10 eur
Generálny riaditeľ ako odvolací orgán zhodnotil odvolanie žalobkyne a zhodnotil každý dôkaz osobitne

ako aj dôkazy vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že odvolanie poškodenej je dôvodné len
čiastočne.
II.
Žaloba

7. Voči rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa žalobu dňa 25. 04. 2017 na

Krajský súd v Nitre, v ktorom namietala tú skutočnosť, že generálny riaditeľ síce vyhovel odvolaniu voči
prvostupňovému správnemu orgánu čo sa týka dátumu vzniku nároku na rentu, avšak sa nezaoberal
vôbec výškou poklesu schopnosti poškodenej. Táto dáva do pozornosti súdu, najmä prepúšťaciu
správu z hospitalizácie z obdobia od 07. 03. 2016 do 11. 03. 2016, ako aj správu z regionálneho
úradu verejného zdravotníctva, ktorý zistil, že pracovné činnosti, ktoré vykonávala žalobkyňa boli v

nevyhovujúcich polohách a nevyhovujúcich klimatických podmienkach, ktoré určil aj za príčiny vzniku
choroby z povolania žalobkyne. Žalobkyňa považovala rozhodnutie za nepreskúmateľné, zavádzajúce
v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie žalovanej
bez pojednávania.
III.

Stanovisko žalovaného

8. Žalovaný správny orgán podal dňa 17. 05. 2017 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.
Po podaní odvolania žalobkyne voči prvostupňovému správnemu orgánu žalovaný opätovne posúdil

zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom ústredia dňa 28. 02. 2017 ako to vyplýva z predloženej
lekárskej dokumentácie, choroba z povolania u žalobkyni bola zistená dňa 20. 08. 2015 a uznaná dňa
07. 06. 2016, pričom dočasná pracovná neschopnosť trvala odo dňa 16. 02. 2015 do 19. 05. 2016.
Táto dočasná pracovná neschopnosť však nebola v dôsledku choroby z povolania. Odo dňa 20. 05.
2016 do 12. 01. 2017 bola žalobkyňa na materskej dovolenke a odo dňa 13. 01. 2017 je na rodičovskom

príspevku. Žalobkyni nebol vyplácaný úrazový príplatok. Ďalej posudkový lekár ústredia konštatoval, že
z popisu jednotlivých pracovných operácií vyplýva, že žalobkyňa vykonáva prácu staticko-dynamickú,
s prevahou dynamickej zložky v sede, pri ktorej boli exponované najme drobné svaly rúk a predlaktí.
Z protokolu z merania zo dňa 14. 12. 2015 vyplývalo, že celková fyzická záťaž, vrátane lokálnej
svalovejzáťaže,nebolaprekročenáanedošlokprekročeniusmerných hmotnostných hodnôt.Bolovšak

zistené prekročenie celkového času práce v neprijateľných polohách horných končatín pri hodnotení
pracovných polôh. Negatívnym faktorom na pracovisku bol aj prievan (nadmerný ofuk z dôvodu fixnej
klimatizácienapracovisku),atýmtoboli vytvorenépodmienkyprevznikchorobyzpovolania.Uviedol,že
obmedzenie výkonu uvedených prác je z dôvodu vykonávania prác v nepriaznivých polohách horných
končatín. Ide predovšetkým o naťahovanie kože na povrch gombíkov, obstrihávanie prevyšujúcej kože

pri ručnom ozdobnom šití, čo predstavovalo asi 30 % práce a používanie horko vzdušnej pištole a
hmotnosti 500 gramov, čo predstavuje 15 % pracovného postupu zo smeny.
Žalovanývzhľadomnazáverlekárskejsprávy,podľaktorejboldátumpoškodenianaúčelyúrazovejrenty
určený odo dňa 20. 08. 2015, t.j. odo dňa zistenia choroby z povolania, žalovaný zmenil prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu a priznal žalobkyni rentu od 20. 08. 2015.

9. K námietkam žalobkyni žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o sociálnom poistení lekárska
posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa aj posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti a
posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálnych dávok je vždy medicínska záležitosť, ktorá bola v
zmysle § 153 zákona o sociálnom poistení výlučne zmenená posudkovým lekárom sociálnej poisťovne.
Posudkový lekár sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely úrazovej

renty vychádza z náplne práce (profesiogramu), pričom využíval všetky profesionálne skúsenosti z
medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia s chorobou
z povolania na výkon doterajšej činnosti žalobkyne ako zamestnanca a skúma aj možnosť ďalšiehouplatnenia sa u zamestnávateľa. V prípade žalobkyne to bol Kongsberg Automotive s.r.o. so sídlom
Vráble, Hlavná 48 a na trhu práce.
Obaja posudkoví lekári podľa žalovaného postupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení a

konštatovali zhodne, že pokles pracovnej schopnosti žalobkyne je v rozsahu 45 %.
Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že posudkový lekár je tá osoba s odbornou kvalifikáciou a
spôsobilosťou vykonávať činnosť posudkového lekára. Odbornú spôsobilosť na výkon posudkovej
činnosti posudkový lekár získava špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť
posudkovýchlekárovspočívavnáležitomobjektívnom,nestrannomzistení,posúdenízdravotnéhostavu

navrhovateľa, a to na základe doloženej lekárskej dokumentácie, lekárskych správ a záverov odborných
lekárov.
Písomné stanoviská posudkových lekárov, tzv. odborné posudky, sú pre sociálnu poisťovňu záväzné a
slúžia ako dôkazný posudok pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci. Žalovaný poukázal na
tú skutočnosť, že posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne tak prvostupňovom ako aj v odvolacom
konaní sa konalo za osobnej prítomnosti žalobkyne, ktorá predložila všetky nové odborné lekárske

nálezy a bola s výsledkami týchto posúdení aj s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť oboznámená posudkovými lekármi a voči týmto záverom nemala žiadne námietky.
Predmetné dokumenty, ktoré cituje žalobkyňa v žalobe, nemožno považovať za nové dôkazy, pretože
tieto mali k dispozícii posudkoví lekári. Žalovaný na margo veci uviedol, že žalobkyňa podľa
predmetných dokumentov môže vykonávať prácu s určitými obmedzeniami ako je nadmerné využitie

horných končatín, alebo vyhýbanie sa chladnému prostrediu. Tieto skutočnosti konštatoval aj posudkový
lekár ústredia s tým, že žalobkyňa môže vykonávať prácu na svojom pôvodnom pracovisku s
obmedzeniami, t.j. má sa vyhýbať chladnému prostrediu a prostrediu s neprimeraným zaťažovaním
horných končatín. Žalobkyňa môže vykonávať fyzicky menej náročné práce, s využitím zručnosti.

IV.
Súdne pojednávanie

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 10. 07. 2017 žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť
z dôvodu nepreskumateľnosti, pretože žalovaná sa vôbec nezaoberala lekárskymi správami, ktoré

predložila žalobkyňa v odvolaní. Jedna sa to jedná o správu regionálneho úradu verejného zdravotníctva
ako aj z kliniky pracovného lekárstva. Predmetné rozhodnutie neurčuje kvalitu pracovného prostredia
žalobkyne a nie je určená správne ani miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
11. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť, pretože ako prvostupňový ako aj druhostupňový
správny orgán sa dostatočne zaoberali správami spomínanými právnym zástupcom žalobkyne a zaujali

aj k týmto správam stanovisko v posudkovom závere.

V.
Právne názory správneho súdu

12. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyni prejednal na pojednávaní a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol.
Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu
ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný

odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Je nepochybné zo
spisovej dokumentácie, že žalobkyni dňa 20. 08. 2015 bola zistená choroba z povolania - choroba z
dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín, s dátumom uznania dňa 07. 06. 2016.

Nárok na úrazovú rentu súvisiacu s chorobou z povolania si žalobkyňa uplatnila žiadosťou doručenou
pobočke sociálnej poisťovni doručenej dňa 20. 06. 2016. Na základe posúdenia zdravotného žalobkyne
posudkovou lekárkou pobočky dňa 01. 12. 2016 bolo vydané rozhodnutie z 22. 12. 2016, ktorým bola
priznaná žalobkyni úrazová renta z choroby z povolania zistenej 20. 08. 2015 od 07. 06. 2016 v sume
170,- eur mesačne a od 01. 07. 2016 v sume 212,90 eur mesačne.

Žalobkyňanesúhlasilasdátumompriznaniaúrazovejrentyododňa07.06.2016akoajsurčenoumierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely úrazovej renty v rozsahu 45 %.
Posudkový lekár ústredia, ktorý posudzoval dôvody odvolania žalobkyne. Poznamenal, že z predloženej
lekárskej dokumentácie je choroba z povolania u žalobkyne zistená dňa 20. 08. 2015.Z protokolu merania zo dňa 14. 12. 2015 vyplývalo, že celková fyzická záťaž, vrátane lokálnej svalovej
záťaže nebola prekročená a nedošlo k prekročeniu smerných hmotnostných hodnôt. Bolo zistené
prekročenie celkového času práce v neprijateľných polohách horných končatín pri hodnotení pracovných

polôh. Negatívnym faktorom na pracovisku bol aj prievan (nadmerný ofuk z dôvodu fixnej klimatizácie na
pracovisku), a týmto boli vytvorené podmienky pre vznik choroby z povolania. Uviedol, že obmedzenie
výkonu týchto prác z dôvodu vykonávania prác v nepriaznivých polohách horných končatín, jednalo sa
predovšetkým o naťahovanie kože na povrch gombíkov, obstrihávanie prevyšujúcej kože pri ručnom
ozdobnom šití, čo predstavovalo 30 % práce a požívanie horko vzdušnej pištole o hmotnosti 500g, čo

predstavuje 15 % pracovného postupu zo smeny.
V dôsledku tohto lekárskeho posúdenia žalovaný vydal 10. 03. 2017 rozhodnutie, ktorým zmenil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu, t. j. od
20. 08. 2015.
Námietky žalobkyne uvedené v žalobe sú právne irelevantné, pretože zákon o sociálnom poistení
výlučne stanovuje posudkovým lekárom posudzovať zdravotný stav občanov pre účely sociálnych dávok

a určovať percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti.
Posudkový lekár ústredia sa vo svojom posudkovom závere zo dňa 28. 02. 2017 dôsledne venoval
zdravotnému stavu žalobkyne, náležite zdôvodnil svoj posudok a oboznámil sa aj s predloženými
lekárskymi nálezmi, na ktoré poukazuje žalobkyňa vo svojej žalobe. V posudku konštatoval, že
žalobkyňa môže vykonávať prácu s určitými obmedzeniami, ako je nadmerné využitie horných končatín

alebo vyhýbanie sa chladnému prostrediu s tým, že žalobkyňa môže vykonáva práce fyzicky menej
náročné s využitím zručnosti.
Keďže žalobkyňa v žalobe nenamietala výšku úrazovej renty ani spôsob výpočtu renty choroby z
povolania, súd sa týmto výpočtom nezaoberal.
13. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť

rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.
VI.
14. Proti rozsudku podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť a žiadala, aby kasačný súd rozhodnutie
žalovanej zrušil a vec jej vrátil na nové konanie. V dôvodoch uvádzala, že krajský súd nesprávnym
procesným postupom a rozhodnutím jej znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva v spravodlivý proces a pri rozhodovaní porušil zákon
tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu. Konkrétne namietala, že napadnuté rozhodnutie nie je náležite
odôvodnené a vydané bez dostatočného opätovného posúdenia a náležitého zistenia skutkového stavu
veci považujúceho za arbitrárne, obsahujúce, nepravdivé a rozporuplné tvrdenia, ktoré nezohľadňujú

tvrdenia žalobkyne. Podľa jej názoru krajský súd bol povinný žalobou npadnuté rozhodnutie zrušiť z
dôvodu nepreskúmateľnosti ako aj z dôvodu, že skutkový stav, podľa ktorého rozhodol správny orgán
je v rozpore s administratívnym spisom.
Vytýkala krajskému súdu, že sa s jej žalobnými dôvodmi nevysporiadal dostatočne a nesúhlasila s jeho
argumentáciou, že posudkový lekár je jediný oprávnený na posudzovanie pracovnej neschopnosti na

účely nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. Tvrdila, že posudkový lekár je povinný
uviesť všetky skutočnosti a úvahy, ktorými sa viedol pri hodnotení dôkazov, a tento postup musí byť
preskúmateľný ako aj samotné rozhodnutie správneho orgánu.
15. Kasačný súd rozsudkom 7Sk/5/2008-86 zo dňa 29. 05. 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a
vec vrátil na ďalšie konanie. Okrem iného dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutie krajského súdu

je nedostatočné. V podstate ho zdôvodnil tým, že preskúmavanej činnosti nezistil pochybenia správneho
orgánu namietané žalobkyňou, ktoré by odôvodňovali zrušenie preskúmavaného rozhodnutia ako
výsledku postupu stanoveného zákonom. Takéto konštatovanie súdu čo do rozsahu a obsahovej náplne
námietok uplatnených žalobkyňou nie je v súlade s už vyššie citovaným ustanovením § 139 ods. 2 SSP.
16. Najvyšší súd SR konštatoval, že v predmetnom konaní nebolo sporné, že žalobkyňa spĺňa

podmienky na priznanie úrazovej renty. Sporným však zostalo to, či správne orgány sa riadne zaoberali
všetkými relevantnými skutočnosťami a či správne stanovili rozsah priznanej úrazovej renty v podobe
zodpovedajúcej odôvodneným potrebám žalobkyne.
17. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou zaoberať, vec prejednať
v medziach podanej žaloby, vyjadriť sa esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú

vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom
prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť.
V.18. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 05. 08. 2019 trval na podanej žalobe v plnom
rozsahu. Poukázal na to, že regionálny úrad verejného zdravotníctva zistil, že pracovné činnosti, ktoré
žalobkyňa vykonávala bol v nevyhovujúcich polohách a podmienkach, za ktoré určil prievan z dôvodu

fixnej klimatizácie na pracovisku a z preskúmavaného rozhodnutia nie je možné zistiť, akým spôsobom
posudkoví lekári dospeli k miery poklesu stanovenej vo výške 45 %, keďže nevyhodnotili komplexne
pracovné podmienky, pri ktorých vznikla choroba z povolania a ktoré boli zistené šetrením, ktoré vykonal
regionálny úraz verejného zdravotníctva a tiež sa nevysporiadal správny orgán so zisteniami Kliniky
pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave, podľa ktorého žalobkyňa nemôže vykonávať práce v

nevyrovnaných klimatických podmienkach. Má za to, že žalobkyňa vykonávala predmetné pracovné
činnosti v nevyhovujúcich podmienkach 8 hodín, teda pracovala v prievane a za nadmerného ofuku
100 % svojho pracovného času, a preto mala byť úrazová renta určená vo vyššej výške ako 50 %.
Zároveň poukázal na to, že správny orgán neposúdil pracovné podmienky, za ktorých vykonávala prácu
žalobkyňa.
19. Zástupkyňa žalovaného zotrvávala na doterajšej argumentácii, rešpektuje však názor Najvyššieho

súdu SR. Poukázala na to, že na určenej miere poklesu 45 % sa zhodli posudkoví lekári pobočky aj
ústredia a pri svojom rozhodovaní zohľadnili aj stanovisko regionálneho úradu verejného zdravotníctva,
teda nie je pravdou, že by tento argument odignorovali. Zákon o sociálnom poistení zveruje určovať
mieru poklesu výlučne posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaný túto skutočnosť nie je
kompetentný posudzovať.

20. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP,
preskúmalžalobounapadnutérozhodnutiažalovanéhoakoajkonanie,ktorémupredchádzalovrozsahu
dôvodov žaloby bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie
a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobkyni nie sú v súlade so
zákonom, a preto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné a nedostatok dôvodov. Súčasne zrušil na
návrh žalobcu podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenie aj rozhodnutie orgánu správy nižšieho
stupňa, ktoré mu predchádzalo.
21. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie:

a/ Sociálnej poisťovne,
b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny,
e/ zdravotných poisťovní,

f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu,
h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
22. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby

vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
23. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej
žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP.
24. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je

jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov
účastníkov administratívneho konania.
25. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd
dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
26. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje

v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so
základnými princípmi tohto zákona.
27. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a

rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.29. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy
aleboopatrenímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránenýchzáujmov.

30. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa spĺňa zákonné podmienky pre priznanie úrazovej
renty. Sporným však zostalo posúdenie, či správne orgány sa riadne zaoberali všetkými relevantnými
skutočnosťami a či správne stanovili rozsah priznanej úrazovej renty v podobe zodpovedajúcej
odôvodneným potrebám žalobkyne.
31. Správny súd v rámci svojej zákonom danej právomoci preskúmava, či správny orgán sa dostatočným

a zákonne akceptovateľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre
posúdenie prejednávanej veci a či aplikáciu príslušných zákonných ustanovení na daný prípad
relevantným spôsobom odôvodnil.
32. Podľa názoru správneho súdu námietkam žalobkyne v rozsahu priznanej úrazovej renty, správne
orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a uspokojili sa s vyjadrením posudkového
lekára. Posudkový ústredia síce v posudku zo dňa 28. 02. 2017 konštatuje, že bolo zistené prekročenie

celkového času práce v neprijateľných polohách horných končatín pri hodnotení pracovných polôh a
negatívnym faktorom na pracovisku bol prievan, ktorý vznikol z fixnej klimatizácie na pracovisku, a
týmto boli vytvorené podmienky pre vznik choroby z povolania, avšak týmto skutočnostiam nevenoval
pozornosť a ani na ne neprihliadol pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 45 %, iba spočítal obmedzenie výkonu prác, a to naťahovanie kože na povrch gombíkov,

obstrihávanie prevyšujúcej kože pri ručnom ozdobnom šití, čo predstavuje asi 30 % a práce pri
používaní horkovzdušnej pištole o hmotnosti 500g, čo predstavuje 15 % pracovného postupu zo smeny.
Zvyšku pracovnej činnosti žalobkyne nevenoval žiadnu pozornosť a ani sa s touto skutočnosťou vo
svojom posudku nevysporiadal. Taktiež sa posudkový lekár nezaoberal a neskúmal možnosti ďalšieho
uplatnenia žalobkyne u zamestnávateľa, kde je doposiaľ zamestnaná a nebola preradená na iné

pracovisko. Súd považoval tieto námietky za dôvodné.
33. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny
záver, ktorý žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom
konaní nebola posudkovým lekárom zodpovedaná.
34. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní

je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky žalobkyne,
ktoré uvádzal v žalobe i jej právny zástupca na pojednávaní, že posudkový lekár riadne a dôsledne
nevyhodnotilkomplexnépracovnépodmienky,priktorýchvzniklachorobazpovolaniažalobkyniataktiež
sa dôsledne nevysporiadal so zisteniami Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave sú
dôvodné, a preto správny súd predmetné rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil

a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
35. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej sa zaoberať právnou otázkou, či žalobkyňa môže
ďalej vykonávať prácu v nevyrovnaných klimatických podmienkach, pri ktorých jej vznikla choroba z
povolania 8 hodín v pracovnom čase a posúdiť pracovné podmienky a akú prácu by bola žalobkyňa
schopná vykonávať.

36. O trovách konania súd rozhodol tak žalobkyni priznal právo na náhradu trov v plnom rozsahu podľa
§ 167 ods. 1 SSP.
37. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie končí, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o

konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2 , písm. c/).