Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8Csp/176/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618206909
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618206909.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobcov : 1.) T. Q.,

M.. X.X.XXXX, Q. P.. T.. M. XXX/XX, XXX XX L. J. X.)T. Q., M.. XX.X.XXXX, Q. P.. T.. M. XXX/XX, XXX
XX L., právne zastúpených: Advokátska kancelária VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., Radničné námestie 279/4, 052
01 Spišská Nová Ves proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25,
824 96 Bratislava, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, 811 04 Bratislava o zaplatenie 584,28 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 584,28 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Z a s t a v u j konanie o žalobe žalobkyne v 2. rade doručenej súdu dňa 16.11.2018.

III. Žalobca v 1. rade má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

IV. Žalovaný má n á r o k vo vzťahu k žalobkyni 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100% , o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ako dlžník a žalobkyňa ako spoludlžníčka sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
16.11.2018 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcom v 1. a 2. sumu 584,28 eur
a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňovali tým, že uzatvorili so žalovaným dňa 30.07.2015 Zmluvu o
revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorej predmetom malo byť poskytnutie úveru žalobcom v 1.
a 2. rade vo výške 1.020,- eur žalovaným. Uzatvorenou úverovou zmluvou boli žalobcovia v 1. a 2. rade
zaviazaný poskytnutý úver splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 31,96 eur, čo spolu predstavuje
sumu 1.342,32 eur a ďalších 102,- eur boli žalobcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť za poskytnutie

úveru. Pri uzatváraní vyššie uvedenej úverovej zmluvy bola zo strany žalovaného daná žalobcom v
1. a 2. rade okrem iných písomnosti na podpis aj Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500125114, ktorá
poskytovala žalobcom v 1. a 2. rade služby ako informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti
splátok, informáciu pred splatnosťou splátky a pod.. V predmetnej dohode nie je táto služba konkrétne
spoplatnená určenou sumou, no z úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že mesačne sa za túto službu
dodávateľovi, teda žalovanému má platiť suma vo výške 23,68 eur. V úverovej zmluve je v bode 5 a aj v
bode 6 na začiatku uvedené, že "Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka

úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb)" je vo výške 55,64 eur, teda (55,64 eur -
31,96 eur /mesačná splátka/ = 23,68 eur). Žalobcovia v 1. a 2. rade uhrádzali žalovanému mesačne
splátku vo výške 55,64 eur. Žalovaný mal poskytnúť žalobcom v 1. a 2. rade úver vo výške 1.020,00
eur s tým, že po odpočítaní ním účtovaného poplatku za poskytnutie úveru bola žalobcom v 1. a 2. radezaslaná žalovaným suma vo výške 918,00 eur. Žalobcovia v 1. a 2. rade zaplatili žalovanému doposiaľ
sumu zodpovedajúcu 27 splátkam po 55,64 eur mesačne, čo je spolu suma vo výške 1.502,28 eur,
preto finančná čiastka vo výške 584,28 eur, ktorú si žalobcovia v 1. a 2. rade nárokujú od žalovaného

je rozdiel medzi nimi doposiaľ uhradenými splátkami a finančnou čiastkou, ktorá im bola ako úver
pripísaná na účet. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú za to, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný
a bez poplatkov s poukazujúc na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. V
úverovej zmluve nepostačuje údaj "Splatnosť úveru (počet splátok): 42" a "Mesačná splátka (vrátane
úrokov): 31,96 eur", ale je potrebné, aby v úverovej zmluve bola uvedená výška mesačnej splátky

v jednotlivých zložkách (splátka istiny, splátka úveru a pod.) a taktiež aj presne špecifikovaný termín
splatnosti (konkrétny dátum). Nie je v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalovaný predkladá
spotrebiteľovi zmluvy, ktoré vyžadujú na zistenie podstatných otázok splácania úveru výpočty. Úverová
zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti ako napr. termín konečnej splatnosti, termín splátok
istiny, úrokov a pod., preto má žalovaný právo len na zaplatenie sumy skutočne poskytnutého úveru vo
výške 918,- eur, nakoľko takto poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročným a bez poplatkov.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, č. k. 8Csp/176/2018 -24 zo dňa 27.11.2018, ktorým bol žalovaný
zaviazaný k úhrade sumy 584,28 eur spolu s príslušenstvom, ako aj v povinnosti úhrady trov právneho
zastúpenia žalobcu vo výške 94,78 eur a povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Proti platobnému rozkazu
podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením.

3. V odpore žalovaný uviedol, že na strane žalobcov nejestvuje žiadna spoločná (delená alebo
nerozdielna) aktívna legitimácia na podanie žaloby. Z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca v 1. rade uzavrel zmluvu ako dlžník a
žalobca v 2. rade ako spoludlžník. Žalobcovia v podanej žalobe tvrdia, že sa domáhajú bezdôvodného

obohatenia. Vydania bezdôvodného obohatenia sa môže domáhať len ten, na koho úkor bolo získané.
V prípade úverovej zmluvy takýmto subjektom môže byť len dlžník, pretože akékoľvek plnenie, ktoré
vykonal on alebo spoludlžník, je vždy plnením záväzku dlžníka. Rovnako tiež platí, že zo záväzkov
týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia nie sú ani oprávnení a ani povinní manželia spoločne a
nerozdielne. Ak teda malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, potom oprávneným subjektom

na jeho vydanie (a teda osobou aktívne vecne legitimovanou) by mal byť len dlžník, nie spoludlžník
alebo iná osoba (napr. manžel dlžníka). To, že účastníkom vzťahu, ktorý by sa potenciálne kvalifikoval
ako bezdôvodné obohatenie, je vždy len dlžník vyplýva z § 451 Občianskeho zákonníka, keďže len
dlžník je ten, kto plnil resp. v mene a na účet koho sa plnilo. Neobstojí vyvodzovanie spoločnej aktívnej
legitimácie ani na základe toho, že u žalobcov ide o manželov pretože bezdôvodné obohatenie nie

je predmetom spoločnej pohľadávky a ani spoločného dlhu manželov. Žalobcovia v podanej žalobe
tvrdenia, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v súvislosti s úverom zo zmluvy z dôvodu,
že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti a tiež že splátka v zmluve nie je rozdelená na
istinu, úrok a iné poplatky. Tvrdenie žalobcov žalovaný poprel z dôvodu toho, že zmluva o úvere
je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie

spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale
aj zmluvnými dojednaniami. Obsah Zmluvy teda tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku
14 Zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ uvedené v článku
7 zmluvných dojednaní. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva doba trvania
zmluvy, kde je uvedené, že Zmluva o RÚ sa uzatvára na dobu neurčitú. Z ustanovenia článku 4.,

ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa
posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Termín konečnej splatnosti úveru
jeriadne uvedenýajesplnenázákonnápožiadavka.Termínkonečnejsplatnostivyplývaaj zOznámenia
o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume
splatnosti prvej splátky. Zákonný pojem "termín konečnej splatnosti" nie je pritom požiadavkou na

uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie "dátum" (tak
ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa spotrebiteľa - "dátum narodenia", alebo v § 10 ods.
2 písm. b), "dátumy čerpania", ods. 2 písmeno c) "údaj o zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho
dátume" či ods. 2 písm. d) uvedeného ustanovenia "dátume a výške splátok"). Zo zákona je zrejmé,
že pojem "termín" a pojem "dátum" nie sú používané ako synonymá v zákone, ale sa pre odlišné

situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín. Podporne je možné poukázať aj na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok
nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumytýchto splátok (výrok II rozsudku v spomenutej veci). Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru
s náležitosťou "termín konečnej splatnosti" je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín
konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov. Dátum splatnosti

poslednej splátky je taktiež explicitne vyjadrený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa
30.07.2015, pričom týmto dátumom je deň 01.02.2019. Zmluva obsahuje určenie "termínu konečnej
splatnosti" viacerými spôsobmi, a to
- určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok,
- spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti

poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti,
- explicitným vyjadrením presného dátumu v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa
30.07.2015

V súvislosti s uvádzaním konečnej splatnosti úveru je podstatné, že táto náležitosť nemôže a ani nikdy
nemohla dôvodom pre bezúročnosť úveru. Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15 vyslovil,

že Uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať tak,
že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť
do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.
Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 3Cdo/146/2017 konštatoval (bod 24 odôvodnenia) Smernica ako
špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ

sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí
transpozíciusmerniceuskutočniťspôsobomplnezodpovedajúcimpotrebámjasnostiaurčitosti.Natento
účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby
sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej

únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie
je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom
prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu
vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade
s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho

súdneho dvora C-212/07, bod 110). Náležitosť "konečná splatnosť úveru" nepozná únijné právo, čo
napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu
dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018,
sp. zn. 3 Cdo 146/2017 : Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné
vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných

podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy "výška", alebo
"počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa

legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia,
ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným
výkladom. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 341/07 uviedol : "Nevyhnutnou súčasťou
rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti
individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód

právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových
metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k
zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu." Existujú 4 základné
výkladné metódy : jazyková, logická, systematická, teleologická. Výklad právnej normy nemôžu byť
založený len na jednom spôsobe výkladu, a už vôbec nie iba na jazykovom. Najvyšší súd SR v

uznesení 6MCdo 22/2010 "Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že
je neakceptovateľným momentom aplikácie práva taká jeho realizácia, ktorá vychádza výlučne z
rigorózneho jazykového výkladu dotknutých ustanovení. Jazykový výklad je len počiatočným spôsobom
prístupu k aplikácii právnej normy; je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jeho obsahu a
účelu, k čomu ostane slúži celý rad ďalších postupov, ako je výklad logický, systematický, výklad e

ratione legis a pod. Súd teda nie je absolútne viazaný iba doslovným znením zákonných ustanovení, ale
môže (a v niektorých prípadoch musí), ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku
ako významovom celku, ho vyložiť tak, aby závery jeho výkladu boli vo všeobecnosti akceptovateľnéa objektívne realizovateľné, inak povedané, aby súd nedospel k výkladu, ktorý význam a účel normy
naostatok poprie a sťaží alebo dokonca znemožní jej realizáciu." Jazykový doslovný výklad právnej
normy podávaný žalobcom odporuje v prvom rade systematickému výkladu. Podstata systematického

výkladu spočíva v tom, aký význam má obsah určitého ustanovenia či pri zohľadnení iných zákonných
ustanovení (prípadne ustanovení iného zákona). V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. je prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia spotrebiteľ
má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie splátky. Ak by
zmluvamalaobsahovaťrozpísaniesplátky,potomnevidímežiadnyzmyselprávaspotrebiteľapožadovať

amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve. To len
potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5.
Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ
informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na
časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok,
potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny

význam (§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže
takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne
konštruoval právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v
zmluve (pri výklade§ 9 ods. 2 písm. k), aký zaujal súd prvej inštancie). Pri zachovaní princípu racionality
zákonodarcu je preto na mieste tvrdiť, že zákonodarca neuvažoval nad tým, aby právo na amortizačnú

tabuľku konštruoval duplicitne. Pri zavedení § 9 ods. 5 zjavne bolo sledované právo spotrebiteľa podľa
článku 10 odstavec 2 písmeno i) smernice. Z uvedeného vyplýva, že pri už konflikte dvoch výkladových
metód treba vychádzať z takého prístupu, ktorý umožňuje obidve metódy rešpektovať. Z pohľadu
jazykového výkladu je to potom taký prístup, ktorý žiadne členenie splátky nepožaduje. Uvádzanie
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. platí pre všetky úvery bez ohľadu na to,

či je splácanie anuitné (t.j. pomer časti určenej na istinu a časti na úroky sa v každej splátke mení,
výška splátky ako celku zostáva zachovaná po celú dobu splácania) alebo lineárne (pomer časti určenej
na istinu a časti na úroky sa v každej splátke nemení, výška splátky ako celku zostáva zachovaná po
celú dobu splácania). Je však sotva predstaviteľné ako užitočné a v záujme spotrebiteľa by bolo, aby
sa v zmluve pri úvere s tzv. anuitnou splátkou uvádzalo x počet splátok s rozdelením na časť istina a

úrok, ak toto rozdelenie bude pre každú splátku iné. Čiže prakticky pri úvere s maximálne povolenou
dobou splácania 8 rokov (96 splátok) by išlo o 192 číselných údajov, ktorých výpovedná hodnota pre
spotrebiteľa by bola nulová. Alebo pri úvere, pri ktorom spotrebiteľ spláca v splátkach len úrok a istinu
uhrádza napríklad ku konkrétnemu dátumu. Takýto úver predpokladá výslovne § 9 ods. 2 písm. n)
zákona č. 129/2010 Z.z. Je pomerne obtiažne zistiť, aký význam by malo uvádzanie rozpisu splátky pri

takomto type úveru, ak je zo zmluvy jasné, že splátkou sa spláca len úrok (istina sa neamortizuje) a
aká je výška splátky. Napriek tomu by pri jazykovom výklade právnej normy muselo byť uvádzané, že
istina v splátke je 0,- Eur. Poukázal týmto na nesprávnosť jazykového výkladu, ktorý bol v napádanom
rozsudku uvádzaný ako jediný. Uplatnenie jazykového výkladu právnej normy popiera aj povinnosť
rešpektovať účinky únijného práva. V kontexte napádaného rozhodnutia sa potom samotné konanie o

predbežnej otázke pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 a aj rozhodnutie javia ako zbytočné či
bezvýznamné.Nastranedruhej,rozhodnutiainýchsúdovSRsúdpoužívavtejtovecibezoporyvzákone
na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Tzv. rozčleňovanie splátky je teda výklad založený na nesprávnom
výklade zákona. Znenie zákona č. 129/2010 Z.z. síce je nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, to
však súd nezbavuje povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy prihliadať na základe nepriameho účinku

na také ustanovenia únijného práva, ktoré sú do príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Výsledok
sledovaný smernicou je povinný pri rozhodovaní zabezpečiť aj súd členského štátu.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer (C-397/01 až C-403/01) body 115 a 116
Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva vyplýva zo systému Zmluvy,
ktorá tým umožňuje vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich právomocí zabezpečil plnú účinnosť

práva Spoločenstva pri rozhodovaní o spore (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2003, Mau,
C-160/01, Zb. s. I-4791, bod 34). Táto zásada výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom
Spoločenstva formulovaná v práve Spoločenstva sa síce v prvom rade týka vnútroštátnych ustanovení
prijatých na prebratie smernice, neobmedzuje sa však iba na výklad týchto ustanovení, ale vyžaduje,
aby vnútroštátny súd vzal do úvahy vnútroštátne právo ako celok, a posúdil, do akej miery ho možno

použiť spôsobom, ktorý nevedie k výsledku, ktorý odporuje smernici (pozri v tomto zmysle rozsudok
Carbonari a i., už citovaný, body 49 a 50). Z uvedených dôvodov preto žalovaný tvrdí, že nejestvuje
dôvod pre tvrdenie žalobcov o vzniku bezdôvodného obohatenia.4. Žalobkyňa v 2. rade podaním zo dňa 5.3.2019 zobrala žalobu vo vzťahu k jej osobe späť v celom
rozsahu a žiadala konanie zastaviť.

5. Žalobca v 1. rade na žalobe naďalej trval s tým, že obchodnú podmienku používanú veriteľmi v
zmluvách o spotrebiteľských úveroch spočívajúcu v nečlenení splátok na splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka a to z tých dôvodov, že nie je naplnená požiadavka ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.
z. a spotrebiteľ od počiatku zmluvného vzťahu nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko má

uhradiť na odplatu veriteľa - úroky úveru a poplatky úveru, napriek tomu, že veriteľ o tom ako chce
priraďovať splátky od počiatku vedomosť má. Jedná sa tak o nekalú obchodnú praktiku veriteľa, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ďalším dôvodom pre ktorý by mal súd považovať úver za bezúročný a bez poplatkov je aj skutočnosť,
že v zmluve je neprávne uvedená hodnota priemernej RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa
údajov zverejnených na stránke MF SR bola priemerná RPMN v druhom štvrťroku 2015 vo výške

22,73% a nie ako v zmluve uviedol žalovaný vo výške 37,67% čo je vážnym porušením zákona a má
vplyv na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku. Keďže úverová zmluva neobsahuje všetky
obligatórne náležitosti, poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový. Žalovaný má nárok len na
zaplatenie poskytnutého úveru vo výške 918 eur avšak žalobca v 1. rade uhradil žalovanému sumu
1.502,28 eur, takže rozdiel medzi sumou poskytnutou žalovaným a uhradenou žalobcom činí 584,28 eur.

6. Strany sporu sa pojednávania nezúčastnili, doručenie predvolaní mal súd riadne vykázané, lehota
na prípravu pojednávania bola dodržaná. Svoju neúčasť ospravedlnili, súd preto v zmysle § 180 C.s.p.
pojednával v ich neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov najmä Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 30.07.2015, Dohodou o
poskytovaní služieb číslo XXXXXXXXXX zo dňa 30.07.2015, odpoveďou žalovaného zo dňa 23.08.2018
o výške uhradených splátok, potvrdením o zrealizovaní transakcie zo dňa 31.07.2015, Oznámením
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 30.07.2015, údajom o novoposkytnutých spotrebiteľských

úveroch ku dňu 30.6.2015 a zistil tento skutkový stav :

8. Žalobca 1.rade uzavrel ako dlžník, žalobkyňa 2. rade ako spoludlžníka a žalovaný uzavreli Zmluvu
o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorej predmetom malo byť poskytnutie úveru žalobcom
v 1. a 2. rade.

V úverovej zmluve v bode 5 - Údaje o požadovanom úvere revolvingového typu je uvedené :
- Poskytnutú čiastku úveru (úverový limit) vo výške 1. 020,00 eur
- Splatnosť úveru (počet splátok): 42,
- Mesačnú splátku (vrátane úrokov) vo výške 31,96 eur,
- Celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok

za poskytnutie úveru): 1. 444,32 eur
- Predpokladanú RPMN za úver: 25,43 %,
- Ročnú úrokovú sadzbu úveru: 17,42 %,
- Priemernú RPMN za úver: 37,67 %,
- Poskytnutú čiastku revolvingu vo výške 1. 020,00 eur,

- Celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok
za poskytnutie úveru): 1. 444,32 eur
- Predpokladanú RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu: 25,43 %,
- Ročnú úrokovú sadzbu revolvingu: 17,42 %,
- Poplatok za poskytnutie úveru: 102,00 eur.

V bode 6 - Údaje o schválenom revolvingovom úvere
- Poskytnutú čiastku úveru (úverový limit) vo výške 1. 020,00 eur,
- Splatnosť úveru (počet splátok): 42,
- Mesačnú splátku (vrátane úrokov) vo výške 31,96 eur,

- Celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok
za poskytnutie úveru): 1. 444,32 eur,
- Predpokladanú RPMN za úver: 25,28 %,
- Ročnú úrokovú sadzbu úveru: 17,42 %,- Priemernú RPMN za úver: 37,67 %,
- Poskytnutú čiastku revolvingu vo výške 1.020,00 eur
- Celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok

za poskytnutie úveru): 1. 444,32 eur,
- Predpokladanú RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu: 25,28 %,
- Ročnú úrokovú sadzbu revolvingu: 17,42 %,
- Ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania: 5,05 %,
- Poplatok za poskytnutie úveru: 102,00 eur.

9. Z obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, vyplývajú parametre úverovej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami s tým, že sú
tu doplnené údaje o dátume splatnosti prvej splátky (01. 09. 2015) a dátume splatnosti poslednej splátky
úveru (01. 02. 2019). Z oznámenia je zároveň zrejmá aj výška odplaty za poskytnutie služby v zmysle

Dohody o poskytovaní služieb, a to v celkovej sume 994,56 eur.

10. Prípisom zo dňa 5.3.2019 žalobkyňa v 2. rade zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala v tejto
časti konanie zastaviť.

11. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

13. Žalobcovia 1,2 sú v pozícii tzv. pánov sporu (dominus litis), a je prejavom ich vôle, o tom ako
so žalobou naložia. Späťvzatie žaloby predstavuje procesný úkon, ktorý je realizovaný vo vzťahu k
súdu, a ktorého účinky nastávajú okamihom, keď sa dostanú do dispozície súdu, teda v čase, keď súd
nadobudne vedomosť o späťvzatí.
Z citovanej právnej úpravy vyplýva dispozičné právo žalobkyne v 2. rade zobrať späť celkom alebo

čiastočne žalobcu bez súhlasu žalovaného dovtedy, kým sa nezačne predbežné prejednanie sporu,
alebo do začatia pojednávania. V predmetnej veci žalobkyňa v 1. rade toto právo využila a zobrala
žalobu späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie. V zmysle citovanej právnej úpravy preto súd, vo
vzťahu ku žalobkyni v 2 rade konanie zastavil.

14. Strany sporu sa pojednávania nezúčastnili, doručenie predvolaní mal súd riadne vykázané, lehota
na prípravu pojednávania bola dodržaná. Svoju neúčasť ospravedlnili, súd preto v zmysle § 180 C.s.p.
pojednával v ich neprítomnosti.

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré satýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

18.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky
na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov (znenie účinné v čase uzatvorenia zmluvy) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

21. Podľa § 9 ods. 2 č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (znenie účinné v čase uzatvorenia zmluvy)zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

22. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnostipodľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo

registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

23. Podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka v platnom znení, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

26. Podľa § 44 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je

odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa
je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto
osoby návrh prijmú.

27. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, súd riešil ako predbežnú
otázku to, či predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca sa totiž domáha ako bezdôvodného obohatenia plnenia, ktoré bolo platbou úrokov v zmysle
zmluvy o úvere (plnenia nad rámec istiny úveru), pričom v prípade bezúročných úverov veriteľ na takéto

plnenie právny nárok nemá.

28. V nadväznosti na skutočnosti uvádzané právnym zástupcom žalobcu týkajúce sa bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, súd Zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorenú medzi stranami sporu dňa
30.7.2015 posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorú sa

vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., účinný v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca
požadoval od súdu aby predmetnú zmluvu podrobil kontrole.

29. Preskúmaním zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý však čo do svojej podstaty je klasický úverový
vzťah, nie revolvingový zistil, že v zmluve skutočne absentuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.

129/2010 Z.z. uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože je v nej uvedená len
výška mesačnej splátky a počet splátok. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ absentuje aj doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tieto všetky chýbajúce
údaje sú uvedené len v "Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi" ktoré Oznámenie však nemožno
považovať za písomne uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z. z. v znení ku dňu podpisu zmluvy. Toto Oznámenie je podpísané len veriteľom a nie
dlžníkom,abolovyhotovenéažpopodpisezmluvy,pretototooznámenienemožnopovažovaťzazmluvu
o spotrebiteľskom úvere

30. Žalobca ďalej namieta nesprávne uvedenú výšku PRMN a tiež hodnotu priemernej RPMN. Poukázal

na výšku odmeny, ktorú mal žalovanému uhrádzať v súvislosti s uzavretím Dohody o poskytnutí služieb.
Podľa oznámenia o schválení úveru bola odmena za poskytnutie služby vyčíslená na sumu 994,56
eur 23,68 eur x 42 mesačných splátok. Súdu je z vlastnej činnosti známe, že tieto dohody sú vopred
pripravované veriteľom a dohoda zakladá právo dlžníka, ktorému bol poskytnutý úver, na využívanie
služieb a jeho povinnosť uhradiť odplatu. Služby sú v dohode bližšie popísané (ide napr. o odklad

splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie
kópie dokumentácie, podpora call centra a pod.). Odmenu za poskytovanie služieb súvisiacich s úverom
je nutné posudzovať ako odmenu dohodnutú v súvislosti s poskytnutým úverom, aj keď bola dohoda o
tejto odmene zahrnutá do osobitnej zmluvy. Je zrejmé, že úver bol poskytnutý vo výške 1.020,- eur stým, že si zmluvné strany dohodli úrok a zároveň ďalšie služby za odmenu. Dojednanie o tejto odmene
je dojednaním priamo súvisiacim s poskytnutým úverom, je jednou zo zmluvných podmienok, za ktorých
bol úver poskytnutý, aj keď veriteľ vyhotovil osobitnú dohodu. Aj táto odmena je peňažnou čiastkou, ktorú

spotrebiteľ musí uhradiť v súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským úverom. To, že dohoda obsahuje
ustanovenie, že dohoda nie je podmienkou získania úveru, nie je postačujúcim na preukázanie tejto
skutočnosti, keďže obsah zmluvy je vopred pripravený žalobcom. Pokiaľ je spotrebiteľovi spolu so
zmluvou o úvere predkladaná dohoda o poskytovaní služieb bez toho, aby mu bolo vysvetlené, že mu
budú na základe dobrovoľnosti (len ak to skutočne požaduje) poskytované osobitné služby za odmenu,

ktorej výška nie je zanedbateľná v porovnaní s poskytovaným úverom, je logické, že spotrebiteľ má za to,
že všetky dokumenty predložené na podpis sú dokumentmi pre získanie úveru. Vzhľadom na uvedené
má súd za to, že podmienky uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli uvedené nesprávne, pričom
nesprávnosť uvedených podmienok úveru mohla ovplyvniť vôľu spotrebiteľa zmluvu o spotrebiteľskom
úvere uzavrieť. Predovšetkým mala byť dohodnutá odmena, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi
v súvislosti s poskytovanými službami, zahrnutá do celkových nákladov, ktoré má spotrebiteľ uhradiť. Je

zrejmé, že žalobcovi bol poskytnutý úver za tých podmienok, že uhradí istinu s dohodnutými úrokmi,
pričom jej budú poskytované služby za odmenu 994,56 eur. Preto ak bola ako celková čiastka, ktorú má
spotrebiteľ uhradiť, uvedená suma 1.444,32 eur tento údaj je nesprávny, nebola do nej totiž zahrnutá
čiastka 994,56 eur To má vplyv i na výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom tento údaj je
rozhodujúci pre posúdenie výhodnosti úveru. Tým, že veriteľ odmenu za služby nebral ako plnenie

v súvislosti s poskytnutým úverom, výška RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný pri poskytovaní úveru postupoval v rozpore so záujmom a na škodu spotrebiteľa,
keď služby súvisiace s poskytnutým úverom upravil v samostatnej dohode, čím vyčlenil odmenu za
tieto služby zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tým navodil dojem, že úver je výhodnejší, keďže
výška RPMN v dôsledku takéhoto postupu pri poskytovaní úveru bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere

nižšia. Námietka žalobcu ohľadom nesprávne uvedenej hodnoty RPMN bola tiež súdom zohľadnená,
pretože podľa údajov zverejnených na stránke MF SR bola ku 30.6.2015 priemerná hodnota RPMN
pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov vyčíslená na sumu 22,73% a nie ako v zmluve uviedol
žalovaný vo výške 37,67%. Vyššie nesprávne uvedenie priemernej RPMN môže u spotrebiteľa vyvolať
dojem, že úver ktorý mu bol poskytnutý žalovaným je výhodnejší v porovnaní s konkurenciou na trhu.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že žalobca ako dlžník, podpísal a
vyplnil body 1. až 5. žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu ako jednostranného právneho úkonu, ktorý je písomným
návrhom na uzavretie zmluvy dňa 28.7.2015. Následne zástupca žalovaného dňa 30.7.2015 vyplnil

bod 6 predmetnej žiadosti (údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu) a vystavil
oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť prijatím návrhu a teda uzavretím zmluvy.
Nakoľko návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod 6 a oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné, líšia sa v údaji o RPMN pre úver, keďže návrh obsahuje
výšku RPMN 25,43 % a údaje o schválenom revolvingovom úvere údaj 25,28 %, nemožno teda hovoriť

o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany žalobcu, ale o novom návrhu, ktorý by mal byť opäť dlžníkom,
t. j. žalobcom písomne prijatý alebo odmietnutý (§ 44 OZ).

32. V konaní však nebolo zistené, že by žalobca následne urobil ďalší písomný úkon, z ktorého by
vyplynulo, že by takýto nový návrh žalovaného prijal. Súd teda dospel k záveru, že neexistujú dva

platné, vzájomne obsahovo zhodné prejavy vôle zmluvných strán v časti údajov pre úver (je právne
bezvýznamné, či zmena týchto údajov bola v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa), a teda v
dôsledku nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je táto neplatná (§
9 ods. 1 zákona č.129/2010 Z. z., § 40 ods. 1 OZ).
Na základe vyššie uvedených skutočností s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z. z. je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd zmluvu o úvere posúdil ako neplatnú
pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy a taktiež pokiaľ by bola zmluva aj platná, bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru by spôsobila skutočnosť, že neboli splnené obligatórne náležitosti zmluvy o
úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, k/ l/.

33. Žalobca uhradil žalovanému celkovo sumu 1.502,28 eur, pričom výška úveru, ktorý mu bol
žalovaným poskytnutý činila 918 eur, takže rozdiel medzi žalobcom doposiaľ uhradenými splátkami
a finančnou čiastkou pripísanou na jeho účet je 584,28 eur. Uvedená finančná čiastka je plnením
bez právneho dôvodu, v dôsledku ktorého sa žalovaný obohatil a toto obohatenie je v zmysle § 451Občianskeho zákonníka povinný žalobcovi vydať. Súd preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

36. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku o náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore, keďže nezistil že žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by mal zobrať v úvahu.

38. Tým že žalobkyňa v 2. rade zobrala žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, procesné
zavinila, že vo vzťahu k nej došlo k zastaveniu konania. Žalovaný bol vo vzťahu ku žalobkyni v 2. rade
plne úspešný a preto má nárok na plnú náhradu trov konania.

39. Pokiaľ ide o žalobcu v 1. rade, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, bol plne úspešný preto
má vo vzťahu ku žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

40. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(§127C.s.p.)uvedie,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.