Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5Er/172/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208200933
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Mojtová
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2019:3208200933.2

Uznesenie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v exekučnej veci oprávneného: Komerční spořitelní a úvěrní
družstvo DOMOV v likvidaci, IČO: 26 156 245, so sídlom Praha 9 - Vinoř, Uherská 618, PSČ 19017, zast.
Mgr. Luděk Voigt, advokát, so sídlom Bělohorská 163/185, 169 00 Praha - Břevno, proti povinnému: L.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. W. XXX, o vymoženie 1.929,49 Eur s príslušenstvom, vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Ing. Ján Gasper PhD., so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha

268, 97901 Rimavska Sobota, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora Mgr. Júliu Kubjatkovú vykonaním

exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou - rozsudku č. k. XXCm XX/XXXX-XX zo dňa 3.5.2007. Exekútorsky úrad Mgr. Júlie Kubjatkovej
zanikol ku dňu 06.02.2014 a jej náhradníkom sa stal JUDr. Ing. Ján Gasper PhD.

2. Dňa 16.08.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom žiada exekúciu
zastaviť, pretože rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č. k. XXOdK/XXX/XXXX zo dňa 13.5.2019 a

zároveň oznámil súdu, že si trovy exekúcie uplatňuje.

3. Súd z výpisu z Obchodného vestníka zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. XXOdK/XXX/
XXXX zo dňa 13.5.2019 bol na majetok dlžníka L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. W. XXX,
XXX XX S. W., vyhlásený konkurz. Predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod
značkou OV XX/XXXX dňa 17.05.2019.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj

vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov,namajetokpodliehajúcikonkurzunemožnopočaskonkurzuzačaťaniviesťexekučnékonanie
alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená

iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.7. Podľa § 166a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom

môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v
ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b)
budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne
v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú

pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

8. Podľa § 166b zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré
presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok
pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť

príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom
dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo
zmenky,akbolapodpísanádlžníkompredrozhodujúcimdňom,d)zmluvnépokutyainésúkromnoprávne
alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto
pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria

alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania,
ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového
kalendára. Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

9. Súd zistil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a preto s poukazom na ustanovenie § 167f

ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a ustanovenie
§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku predpisov exekúciu zastavil.

10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 14.10.2008, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

12. Exekučné konanie sa začalo dňom 04.04.2008, t.j. dňom podania návrhu na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi. Exekučné konanie sa tak začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý
upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného (zákonom č. 348/2011
Z. z. bolo ustanovenie § 203 Exekučného poriadku doplnené novým odsekom 3), pričom tento zákon
neupravilprechodnéustanoveniaktejtootázke.Ikeďzákonodarcanedalodpoveďnatútootázkuformou

intertemporálneho ustanovenia, súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo
dňa 04.04.2008, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 14.10.2008. Súd pri rozhodovaní o
trovách exekúcie vychádzal z názoru Ústavného súdu SR , sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016,
s ktorým sa stotožnil. Pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného
práva, ktoré má však materiálnu povahu. Charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia

znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné
predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných
predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža
na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je
jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva

úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania -
oprávneného.Inýmislovamiúčastníkkonaniavstupujedokonaniasdôverouvprávostýmuvedomením,
že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne
znášať neúspešnosť konania (exekúcie), a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa
vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť

tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor
(účastník konania v časti trov exekúcie), a preto jeho pozícia pri aplikácii staršej právnej úpravy v zmysle
ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V konečnom dôsledku tak nastal stav,
keď pravdepodobne nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, no toto riziko, ktoré exekútor nesie,je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri
ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou podnikania je sústavná činnosť
vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne

vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok
povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie a toto riziko je na druhej
strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko
nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983.

séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného
súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že "sťažovateľ
funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré
vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho exekútora a mali protihodnotu
vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol na vykonávanie exekúcií).".

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť, ktorú môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je
prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému

uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez
nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná,

súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný
právnym názorom súdu.