Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/397/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715216195
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6715216195.7

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Ing. Peter
Gajdoš - Lekáreň OPIUM, s miestom podnikania Námestie SNP 71, 960 01 Zvolen, IČO: 35 190 779,
právne zastúpený JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová,
so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovaným I. Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, II. B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom O., o zaplatenie

158,68 €, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovanému v I. rade z a m i e t a .

Žalovaný v II. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 158,68 € do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Žalovaný v I. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v II. rade v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 27.11.2015 žiadal žalobca zaviazať žalovaných spoločne
a nerozdielne sumu 155,68 €. V priebehu konania rozšíril žalobu o čiastku 3,12 € s tým, že žiadal, aby

súd zaviazal žalovaných k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 158,68 € a nahradiť trovy
konania. Nárok odôvodňoval tým, že je fyzickou osobou podnikateľom, zapísaným v živnostenskom
registri OÚ Trebišov, č. živnostenského registra 811-2576, ktorá prevádzkuje lekáreň na adrese V. T. XX,
O.. Na základe živnostenského oprávnenia poskytuje žalobca lekárenskú starostlivosť. So žalovaným
I. je v zmysle § 7 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe

zmluvy č. 4982/2006 (ďalej len „zmluva“) v zmluvnom vzťahu poisťovateľ a poskytovateľ lekárenskej
starostlivosti. Predmetom zmluvy je záväzok žalovaného I. ako poisťovne uhrádzať žalobcovi ako
poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi v spojení s
ustanoveniami zmluvy a všeobecnými zmluvnými podmienkami pre lekárenskú starostlivosť, náklady
lekárenskej starostlivosti. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný I. svoje všeobecné zmluvné podmienky
pre lekárenskú starostlivosť (ďalej len „VZP“) jednostranne s účinnosťou k 1.4.2015 zmenil (ustanovenia

bodov5.3.,5.4.,4.4.a5.2.).ZmenuVZPavízovalžalovanýI.vlistezodňa9.4.2015zaslanomhromadne
všetkým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti vrátane žalobcu.

2. Citované ustanovenia VZP považoval žalobca v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
zakladajú v zmluvných vzťahoch medzi žalovaným I. a jeho zmluvnými partnermi výraznú nerovnováhu
naklonenú v prospech žalovaného I.. Jedná sa o zmluvy vydávané typovo ako formulár s nemožnosťou

iniciácie individuálneho dohodnutia iných podmienok zmluvného vzťahu zo strany poskytovateľa
lekárenskej starostlivosti. Žalobca ako poskytovateľ lekárenskej starostlivosti nemá inú možnosť akoakceptovať takéto podmienky zmluvného vzťahu určené žalovaným I. ako poisťovňou alebo ukončiť so
žalovaným I. zmluvný vzťah. Takýto postup s poukazom na množstvo zdravotných poisťovní na trhu
v rámci Slovenskej republiky hodnotil ako likvidačný. Navyše zdôraznil, že poskytovatelia lekárenskej

starostlivosti vrátane jeho sú povinní v zmysle príslušných ustanovení zákona o liekoch vydať každý liek
na základe predloženého lekárskeho predpisu bez ohľadu na to, či subjekt predkladajúci recept je alebo
nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní.

3. V zmysle príslušných ustanovení zmluvy s prihliadnutím na zmenené VZP vystavil žalobca

žalovanému I. 30.6.2015 faktúru č. 20150059 na sumu 14.012,59 € so splatnosťou dňa 30.7.2015 a
dňa 30.6.2015 faktúru č. 20150069 na sumu 87,54 € so splatnosťou 30.7.2015. Faktúrovaná suma z
faktúry č. 20150059 (prvá faktúra) zodpovedá v časti 88,96 € dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú
starostlivosťprežalovanéhoII.vrozsahu,vktoromjužalovanýI.nazákladetvrdenívprotokolesporných
dokladov odmietol uhradil (teda lekárenská starostlivosť, ktorá nebola označená ako neodkladná a ktorá
bola poskytnutá žalovanému II. ako osobe evidovanej v evidencii dlžníkov žalovaného I.). Údajným

dlžníkom mal byť žalovaný II.. Jednalo sa o 1 ks liečiva Akamprosat p.o. tbl. obd 84x300mg (CAMPRAL)
predpísaného MUDr. K. R., psychiatrom dňa 18.6.2015 na lekárskom predpise č. RB 4127395 a 3ks
liečiva Akamprosat p.o. tbl. obd 84x300mg (CAMPRAL) predpísaného MUDr. K. R., psychiatrom dňa
18.6.2015 na lekárskom predpise č. HO 0153249. Rovnako ako pri faktúre č. 20150059 aj v prípade
faktúry č. 20150069 žalobca zahrnul do celkovej vyfaktúrovanej sumy čiastku 66,72 €, ktorá zodpovedá

dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť pre žalovaného II. v rozsahu, v ktorom ju žalovaný
I. odmietol uhradiť. Aj v tomto prípade mal byť údajným dlžníkom žalovaný II.. Jednalo sa o lekárenskú
starostlivosť spočívajúcu v poskytnutí 3ks liečiva Akamprosat p.o. tbl. obd 84x300mg (CAMPRAL)
predpísaného MUDr. K. R., psychiatrom dňa 7.5.2015 na lekárskom predpise č. HF 0116951. Zároveň
žalobca vystavil žalovanému dňa 31.3.2016 faktúru č. 20160049 na sumu 38,80 € so splatnosťou

30.4.2016, pričom vyfaktúrovaná suma z uvedenej faktúry zodpovedá v časti 3,12 € dlžnej sume za
poskytnutú lekárenskú starostlivosť pre žalovaného II. v rozsahu, v ktorom ju žalovaný I. na základe
tvrdenívprotokolespornýchdokladovzodňa17.4.2016odmietoluhradiť.Jednalosao1ksKlaritromycín
p.o. predĺžené uvoľňovanie 500 mg TBL (FROMILIDUNO) predpísané neznámym lekárom na lekárskom
predpise č. AT 8865510 a 1ks Levocetirizín p.o. 5mg TBL (CEZERA) predpísaného neznámym lekárom

dňa 23.2.2016 na predpise č. AT 8865510.

4. Žalovaný I. ako reakciu na zaslané faktúry č. 20150059 vystavil dňa 16.7.2015 prehľad zúčtovania
poskytnutej lekárenskej starostlivosti faktúra 2015LP7600005494 s protokolom sporných dokladov a
rovnakého dňa na faktúru č. 20150069 prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti faktúra

č. 2015LP7600005500 s protokolom sporných dokladov, ktorým vrátil žalobcovi obe jeho faktúry s tým,
že ide o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý sa nachádza v evidencii dlžníkov žalovaného
I. a uvedená lekárenská starostlivosť nemala neodkladný charakter a teda poistencovi nemal byť
vydaný liek uvedený na lekárskom recepte za účelom jeho úhrady zo zdrojov verejného zdravotného
poistenia. Rovnako to bolo aj v prípade faktúry č. 20160049 kedy vystavil žalovaný I. prehľad zúčtovania

poskytnutej lekárenskej starostlivosti faktúra č. 2016LP7600002054 s protokolom sporných dokladov,
ktorým vrátil žalobcovi vystavenú faktúru s tým, že ide o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý
sa nachádza v evidencii dlžníkov žalovaného I. a uvedená lekárenská starostlivosť nemala neodkladný
charakter. Na základe tohto postupu žalovaného I. bol žalobca nútený prostredníctvom právneho
zástupcu vymáhať dlžnú sumu za vydané liečivá najskôr od žalovaného II. a to formou predžalobnej

výzvy zaslanej žalovanému II.. V zmysle výzvy poskytol žalovanému II. lehotu piatich dní na plnenie aj
napriek tomu žalovaný zostal nečinný. Ku dňu rozhodovania súdu evidoval žalobca pohľadávku tak voči
žalovanému I., ako aj voči žalovanému II. neuhradenú.

5.ŽalobcanárokvočižalovanémuI.uplatnilztitulunáhradyškodypodľaustanovenia§420Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Za porušenie právnej povinnosti je možné podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
považovať aj také konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Za takéto konanie považoval
žalobca práve konanie žalovaného I. spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré
mu umožňovali jednostranne upraviť VZP v neprospech žalobcu spôsobom popísaným v žalobe. Toto

konanie malo za následok vznik škody. Ide o evidentné zneužitie práva žalovaným I.. V súvislosti s
protiprávnym konaním žalovaného I., ktoré považoval žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi
mu vznikla škoda v celkovej výške 158,68 €. Táto suma zodpovedá sume za liečivá vydané žalovanémuII. prostredníctvom lekárskych receptov a ktorá suma nebola žalobcovi preplatená žalovaným I. z
dôvodu, že sa nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre žalovaného II..

6. Voči žalovanému II. uplatnil žalobca nárok na zaplatenie sumy 158,68 € titulom bezdôvodného
obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaný II. sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil tým, že s vedomím, že je dlžníkom žalovaného I. si prostredníctvom lekárskeho
receptu vyzdvihol v prevádzke lekárne liečivá, ktoré nemali charakter neodkladnej zdravotnej
starostlivosti a ktoré nemohli byť ním v zmysle nových VZP nikdy preplatené. Týmto vznikla žalobcovi

podľa ustanovenia § 454, veta prvá Občianskeho zákonníka škoda (tým, že za žalovaného II. plnil to čo
mal žalovaný II. sám plniť žalovanému I.). Na základe týchto skutočností žalovaní I. a II. sú povinní podľa
žalobcu vydať predmet bezdôvodného obohatenia s odkazom na ustanovenie § 438 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spoločne a nerozdielne, keďže za túto škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

7. Tunajší súd dňa 29.3.2016 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonom stanovenej

lehote žalovaný I. odpor, v ktorom namietal nedôvodnosť nároku uplatneného v konaní pred súdom voči
žalovanému I.. Žiadal žalobu voči žalovanému I. zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Poukázal
na to, že v danej veci sa nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo tak ako to uvádza žalobca v
písomnej žalobe. V danom prípade nejde o spoločné práva alebo povinnosti ohľadom ktorých by sa
rozsudok musel vzťahovať na všetky strany sporu. Takýto dôsledok nevyplýva ani z hmotnoprávneho

vzťahu medzi žalovaným I. a žalovaným II.. Navyše nárok uplatňovaný v konaní je inak kvalifikovaný voči
nemuakožalovanémuI.ainýmprávnymdôvodomuplatňovaniajevočižalovanémuII..Vdanomprípade
povinnosť zdravotnej poisťovne, t.j. žalovaného I. uhradiť zdravotnú starostlivosť za svojho poistenca
vylučuje povinnosť jej úhrady zo strany samotného poistenca a naopak. Povinný na úhradu zdravotnej
starostlivosti a tým pasívne legitimovaným v konaní je vždy iba jeden z uvedených subjektov (žalovaný

I. alebo žalovaný II.). Preto nemohlo vzniknúť nerozlučné procesné spoločenstvo na strane žalovaného
a preto títo nemôžu byť zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ďalej žalovaný I. uviedol, že tvrdenie
žalobcu o jeho zodpovednosti za škodu v danej veci neobstojí, keďže nebol naplnený žiaden zo znakov
zodpovednosti za škodu. Žalobca síce uvádza, že škoda vznikla, nijako však nevysvetlil v čom spočíva
porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného I. a najmä aká je príčinná súvislosť medzi vznikom

škody a porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného I.. Pokiaľ poukazuje na rozpor s dobrými
mravmi dohadovanie VZP nijako nevysvetlil aký majú VZP vplyv na vznik škody a jeho zodpovednosť
za jej vznik. VZP boli naposledy menené s účinnosťou od 1.4.2012, pričom ani v tomto prípade sa
spôsob zúčtovania lekárenskej starostlivosti nemenil. Navyše VZP nikdy nie sú menené jednostranne,
ale po dohode so slovenskou lekárnickou komorou. Rovnako nesúhlasil s právnou kvalifikáciou žaloby

a ani námietkami žalobcu týkajúcimi sa jeho konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre posúdenie
opodstatnenosti žaloby poukazoval na potrebu posúdenia najmä príslušných ustanovení právnych
predpisov, ktoré upravujú povinnosť úhrady zdravotnej starostlivosti z jeho strany ako poisťovne (§ 9
ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z.
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z.z., § 9 ods. 2

zákona č. 580/2004 Z.z., § 25 ods. 1, písm. a/ druhého bodu vyššie citovaného zákonného ustanovenia).
V praxi to znamená, že poistenec má právo len na úhradu takého lieku, ktorý je vydaný na základe
lekárskeho predpisu, na ktorom je na jeho rubovej strane označené podľa § 120 ods. 1, písm. l/ zákona
č. 362/2011 Z.z., že je predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Iné lieky je
potom povinný hradiť dlžník sám. Zoznam dlžníkov vedených žalovaným I. ako zdravotnou poisťovňou

je navyše verejný. Nie je preto potreba, aby žalobca aktívne vyhľadával alebo pracne zisťoval informáciu
o tom, či je poistenec dlžníkom poisťovne. Postačí ak sa oboznámi so zverejnenou skutočnosťou.
Pokiaľ ide o lekársky predpis, na základe ktorého bol zo strany žalobcu vydaný liek žalovanému II.
nejednalo sa o liek predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti, nakoľko
túto môže indikovať iba ošetrujúci lekár, ktorý je povinný o tejto skutočnosti vyžiadať potvrdenie od

príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca. Rozsah úhrady zdravotnej starostlivosti je určený zákonom a
nezávisí od vôle zdravotnej poisťovne. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o prenášaní zodpovednosti
na žalobcu ak zdravotná poisťovňa neuhradí poistencovi zdravotnú starostlivosť, na ktorej úhradu nemá
poistenec v zmysle zákona nárok. Žalobca v žalobe navyše mylne zamieňa dva zákonné pojmy a to
úhrada a výdaj lieku. Poukazoval pritom na zákon č. 362/2011 Z.z. a zákon č. 580/2004 Z.z., pričom

obe právne úpravy si nekonkurujú, avšak sa dopĺňajú. Poistenec môže mať nárok na vydanie lieku,
avšak nemá nárok na úhradu zo strany zdravotnej poisťovne. Pokiaľ by poistenec odmietol v lekárni
uhradiť doplatok za liek, poskytovateľ mu liek nevydá aj napriek tomu, že zákon č. 362/2011 Z.z. takúto
možnosť poskytovateľovi výslovne neustanovuje. Ak by na túto situáciu bol aplikovaný mylný výkladzákona zo strany žalobcu došlo by k absurdnej situácii keby poistenec nemusel uhradiť doplatok za liek
a poskytovať by bol aj tak povinný poistencovi liek zadarmo vydať. V prípade vedomej úhrady inej ako
neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej dlžníkovi by žalovaný I. konal v rozpore so zákonom

580/2004 Z.z. a 581/2004 Z.z. čím by sa vystavil riziku uloženia sankcie zo strany úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Postupom kedy nehradil lekárenskú starostlivosť poskytnutú zo strany
žalobcu bol teda plne v súlade s platným právnym stavom a v žiadnom prípade nešlo o konanie v
rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazoval aj na stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR
v odpovedi k jeho žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.3.2015. Z uvedeného stanoviska vyplýva,

že predmetný liek bol povinný uhradiť lekárni priamo žalovaný II., keďže nemal nárok na jeho úhradu
z verejného poistenia.

8. Žalovaný II. sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávanie sa nedostavil, doručenie mal riadne a na čas
vykázané, neúčasť neospravedlnil. Bol vyzvaný s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 2 CSP a zároveň
bol poučený o svojich procesných právach a povinnostiach aj napriek tomu zostal nečinný.

9. Žalobca v duplike na vyjadrenie žalovaného opätovne poukázal na opodstatnenosť ním uplatňovanej
žaloby a nárokov z toho vyplývajúcich. Na rovnakých tvrdeniach zotrval aj v rámci pojednávania dňa
7.11.2017, pričom žalobu považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Zdôraznil, že ako poskytovateľ
nemá v kompetencii rozhodovať o tom, či a v akej miere konkrétnemu poistencovi prináleží zo strany

poisťovne plnenie vyplývajúce z poistného vzťahu uzatvoreného medzi žalovaným I. a žalovaným II..
Zákon mu neukladá povinnosť skúmať zaradenie žalovaného II. v zozname dlžníkov a ani skúmať, či v
prípade zaradenia do zoznamu dlžníkov sú dôvodmi jeho zaradenia neplatenie alebo iné. Na dôvažok
spochybnil dôveryhodnosť zoznamu dlžníkov, ktorý vedie žalovaný I. na internetovej stránke. Navyše
nie je v kompetencii žalobcu a ani v kompetencii zamestnancov žalobcu skúmať, či nevydanie lieku

je alebo nie je v danej chvíli a v danom prípade zdraviu ohrozujúce a či sa jedná alebo nejedná o
neodkladnú zdravotnú starostlivosť. V súlade s platnou zákonnou úpravou za úplnosť a správnosť
vyplnenia lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu zodpovedá lekár, ktorý lekársky predpis alebo
poukaz vyplnil. Navyše skúmanie skutočností, či si poistenec riadne plní svoje povinnosti dané mu
zákonom o zdravotnom poistení vo vzťahu k plateniu poistného a ich samotné nedodržanie nie je

právnym dôvodom na odmietnutie výdaja lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny riadne
predpísaných. Žalobca ako osoba oprávnená vydávať lieky koná automaticky vo vzťahu k lekárskemu
predpisu alebo poukazuje za úplnosť a správnosť vyplnenia ktorého zodpovedá lekár, ktorý predpis
alebo poukaz vystavil. To všetko bez práva alebo zákonnej povinnosti osoby oprávnenej vydávať
lieky, kontrolovať nárok poistenca na úhradu za vydané lieky. Pokiaľ ide o stanovisko Ministerstva

zdravotníctva s týmto bol žalobca oboznámený, avšak z tohto stanoviska jednoznačne nevyplýva to čo
žalovaný I. uvádzal a navyše Ministerstvo zdravotníctva nie je orgánom, ktorý je oprávnený podávať
výklad legislatívy. Pokiaľ išlo o argumenty žalovaného I., ktoré poukazovali na prevenčnú povinnosť
žalobcu, mal za to, že tieto neobstoja, nakoľko žalobca si plní svoju povinnosť v zmysle ustanovení
občianskeho zákonníka, ako aj zákona o ochrane zdravia. Poukázal v tejto súvislosti aj na ustanovenie

§ 138 ods. 5, písm. w/ Zákona o liekoch s tým, že vyberaním úhrad od pacientov by sa žalobca dopustil
správneho deliktu, za ktorý by mu hrozila sankcia. Nie je na mieste, aby žalobca znášal riziko straty
licencie. Opätovne zdôrazňoval, že nie je povinnosťou žalobcu skúmať, či je pacient vedený v zozname
neplatičov poisťovne.

10. Rovnako žalovaný I. zaslal repliku k vyjadreniu žalobcu s tým, že na záveroch svojich písomných
podaní zotrvával aj na pojednávaní dňa 7.11.2017. Aj naďalej zdôraznil, že žalobu voči nemu považuje
za nedôvodnú a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Súčasne žiadal rozhodnúť aj o trovách konania.
Zdôraznil, že nielen zákon o liekoch, ale aj iné právne predpisy upravujú postavenie žalovaného I.
s poukazom na ustanovenia zákona č. 580/2004 Z.z., kde zdravotná poisťovňa nie je povinná a ani

oprávnená uhrádzať lieky neplatičom. Pokiaľ ide o úpravu VZP mal za to, že k úprave VZP nedošlo. V
roku 2015 bola vykonaná u žalovaného I. kontrola úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
kde konštatovali porušenie povinností s tým, že žalovaný I. uhrádza lieky aj za dlžníkov. Následne v
dôsledku tejto kontroly bolo zaslané všetkým zmluvným partnerom oznámenie, na ktoré poukazoval vo
vyjadrení aj žalobca. Viedli sa súčasne rokovania so slovenskou lekárenskou komorou, ktorá sa obrátila

na Ministerstvo zdravotníctva o zaujatie stanoviska. Aj naďalej zotrvávali na tom, že žalovaný I. nie je
povinný hradiť liečivá za dlžníkov.11. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorým bol zrušený občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP), v ktorom v prechodných
ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. V zmysle ustanovenia § 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

13. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Trebišov č. živnostenského registra 811-2576
zo dňa 9.12.2015 súd zistil, že žalobca je fyzickou osobou - podnikateľom, ktorý prevádzkuje lekáreň
na adrese V. T. XX, XXX XX O..

14. Žalobca k žalobe pripojil faktúry č. 20150059 na sumu 14.012,59 € so splatnosťou 30.7.2015, faktúru
č. 20150069 na sumu 87,54 € so splatnosťou 30.7.2015 a faktúru č. 20160049 na sumu 38,80 € so

splatnosťou 30.4.2016. V prípade prvých dvoch faktúr sa jednalo o psychiatrické lieky vydané MUDr. K.
R., psychiatrom 18.6.2015 a 7.5.2015, v treťom prípade sa jednalo o liečivá Klaritromycín a Levocetirizín
vydané neznámym lekárom dňa 23.2.2016.
15. Súčasťou žaloby je aj prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti a to faktúra č.
2015LP7600005494 s protokolom sporných dokladov a prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej

starostlivosti, faktúra č. 2015LP7600005500 s protokolom sporných dokladov a faktúra č.
2016LP7600002054 s protokolom sporných dokladov, ktorými vrátil žalovaný I. žalobcovi vystavené
faktúrystým,žesajednáolekárenskústarostlivosťprepoistenca,ktorýsanachádzavevidenciidlžníkov
žalovaného I. a uvedená lekárenská starostlivosť nemala neodkladný charakter, teda poistencovi nemal
byť vydaný liek uvedený na lekárskom recepte za účelom jeho úhrady zo zdrojov verejného zdravotného

poistenia.

16. Žalobca v konaní doložil lekárske predpisy vystavené MUDr. K. R., psychiatrom č. HO 0153249, HF
0116951, oba lekárske predpisy boli na liečivo Akamprosat a lekársky predpis od neznámeho lekára
č. AT 8865510.

17. Súčasťou žaloby je aj predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 13.11.2015 adresovaná
žalovanému v II. rade s pripojenou fotokópiou doručenky o prevzatí 16.11.2015 osobne žalovaným II..

18. Žalovaný I. k vyjadreniu k žalobe doručil protokol č. 890/2015 o vykonanom dohľade na mieste

spolu s odpoveďou k žiadosti o zaujatie stanoviska Ministerstvom zdravotníctva SR, sekcia legislatívno-
právna. Z protokolu č. 890/2015 o vykonanom dohľade na mieste úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zo dňa 21.9.2015 súd zistil, že protokol bol vypracovaný podľa ustanovenia § 47
zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou,
pričom dohľadaným subjektom bola žalovaná v II. rade, dohliadané obdobie 1.7.2014 do 30.6.2015

a predmetom dohľadu bolo obmedzenie úhrady zdravotnej lekárenskej starostlivosti poistencom
zverejneným v zozname dlžníkov v zmysle ustanovenia § 25a zákona č. 580/2004 Z.z. a jeho dopad na
výdavky zdravotnej poisťovne za zdravotnú starostlivosť. V závere je uvedené, že zdravotná poisťovňa
tým, že nedostatočne kontrolovala rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom
vedeným v zozname dlžníkov porušila ustanovenie § 6 ods. 1, písm. j/ v spojení s § 9 ods. 4 zákona

č. 581/2004 Z.z.. V dôsledku toho bola dlžníkom preukázateľne uhradená nielen neodkladná zdravotná
starostlivosť, ale aj iná zdravotná starostlivosť, na ktorú podľa § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. nemajú
právo. Uvedeným konaním zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistnom na rovnakú úroveň tých
poistencov,ktorísisvojeodvodovépovinnostiplniariadneavčas,ikeďichprávonarozsahposkytovanej
zdravotnej starostlivosti je podľa zákona rozdielny.

19. Z odpovedi k žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.3.2015 bolo zistené, že ho adresovalo
MZ SR Slovenskej lekárnickej komore, ktorou reagovali na ich žiadosť zo dňa 23.3.2015 týkajúcu
sa oprávnenia zdravotnej poisťovne odmietnuť úhrady za lieky držiteľovi povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti a na to nadväzujúce oprávnenia odmietnuť vydať lieky poistencovi, ktorý je v

zmysle zákona vedený v zozname dlžníkov. Na otázku, či je zdravotná poisťovňa oprávnená odmietnuť
verejnej lekárni úhradu za lieky vydané osobe zverejnenej v zozname dlžníkov uviedli, že ak sa jedná o
lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti je povinná uhradiť tieto lieky
na základe verejného zdravotného poistenia. Ak sa nejedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťouneodkladnej zdravotnej starostlivosti nemá táto osoba zverejnená v zozname dlžníkov zákonný nárok
na ich poskytnutie na základe verejného zdravotného poistenia a teda zdravotná poisťovňa nie je
povinná uhrádzať takúto zdravotnú starostlivosť. Na ďalšiu otázku, či je osoba oprávnená vydávať lieky,

oprávnená pri výdaji lieku skúmať, či je poistenec vedený v zozname dlžníkov, nevydať liek takému
poistencovi a vybrať od poisťovne za takýto liek finančnú úhradu, uviedli, že poskytovateľ lekárenskej
starostlivosti nie je síce povinný zisťovať, či je poistenec tzv. neplatiť poistného, zákon mu to však
nezakazuje a je v jeho záujme mať vedomosť o tejto skutočnosti. V opačnom prípade podstupuje
riziko, že zdravotná poisťovňa v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. neuhradí zdravotnú

starostlivosť poskytnutú takémuto poistencovi ak sa nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Ustanovenie § 23 ods. 1, písm. g/ zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch týkajúce sa povinnosti zabezpečiť
výdajliekudo24hodínvnímajúakopovinnosťzabezpečeniafyzickejdostupnostiliekuvlekárnianieako
povinnosť vydať liek bez akýchkoľvek ďalších podmienok. V zmysle vyššie uvedeného ak sa jedná o liek,
ktoréhoposkytnutieniejesúčasťouneodkladnejzdravotnejstarostlivosti,môžeposkytovateľlekárenskej
starostlivosti požadovať od poistenca úhradu toho lieku, nakoľko poistenec nemá nárok na preplatenie

úhrady z titulu účasti na verejnom zdravotnom poistení. V závere upozornili, že toto stanovisko nemá
právne záväzný charakter, keďže im neprináleží podávať záväzný výklad právnych noriem s poukazom
načlánok2,ods.2ÚstavySR,akoajstanoviskoNajvyššiehosúduSRvyjadrenévodôvodnenírozsudku
sp. zn. (Rs) 8 Sžp 1/2010 uverejnené v zbierke rozhodnutia a stanovísk súdov SR pod č. 102/2011.

20. Žalobca v priebehu konania doložil do spisu zoznam dlžníkov zdravotnej poisťovne Dôvera tvrdiac,
že bol vyhotovený z webovej stránky žalovaného I., pričom poukázal na to, že uvedený zoznam dlžníkov
má len informatívny charakter a nie je použiteľný na právne úkony čo v konečnom dôsledku uvádza
samotný žalovaný I. na svojej webovej stránke.

21. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

22. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

23. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo,
čo podľa práva mal plniť sám.

25. Podľa ustanovenia § 456, veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa
musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

26. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon č.
580/2004 Z.z.“) v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti
v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.

27. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec,
ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom
kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len "nedoplatok"), poistné, ktoré bol povinný uhradiť
odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia
prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla

preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu 14) alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej
látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom 1) v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto
dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu
neodkladnej zdravotnej starostlivosti 15) (ďalej len "neodkladná starostlivosť"), ak v štvrtej a piatej vete
nie je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či

ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorému
zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky
dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, je uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1
písm. e) druhého bodu s právom na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1. Právo na úhradu lenneodkladnejstarostlivostineplatíprepoistenca,ktorýjezamestnancom,zaktoréhonezaplatilpreddavok
na poistné zamestnávateľ.

28. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2016 zdravotná
poisťovňa je povinná po e) uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete
1. zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, 2. zoznam dlžníkov podľa § 25a.

29. Podľa ustanovenia § 25a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 dlžník na
účely tohto zákona je
a) poistenec podľa § 9 ods. 2,
b) platiteľ poistného, ktorý nezaplatil zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v
príslušnom kalendárnom roku alebo nedoplatok v celkovej sume vyššej ako 10 eur.

30. Podľa ustanovenia § 25a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z. príslušná zdravotná poisťovňa zodpovedá
za škodu 53c) spôsobenú nesprávnym zaradením dlžníka do zoznamu dlžníkov.

31. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 28.4.2017 (ďalej len zákon

č. 576/2004 Z.z.) zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki
pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom
predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja
budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu,
biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

32. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len "neodkladná
starostlivosť") je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu,
ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho
poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú

bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne
ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri
pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a
život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou.
Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia,

neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov
orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia
záchrannej zdravotnej služby.

33. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, písm. l/ zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych

pomôckach v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len zákon č. 362/2011 Z.z.), lekársky predpis
a lekársky poukaz musia obsahovať podľa písm. l/ poznámku "NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ
STAROSTLIVOSŤ" na rubovej strane lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky
a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu
predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na

základe verejného zdravotného poistenia.

34. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 362/2011 Z.z. písm. a/, g/ a x/ držiteľ povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný
a) poskytovať lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona,

g) zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti výdaj základného sortimentu liekov, zdravotníckych pomôcok
a dietetických potravín do 24 hodín; ak ide o individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku, do siedmich
pracovných dní, a ak ide o individuálne zhotovenú ortopedicko-protetickú pomôcku, do 90 dní,
x)vyberaťodpacientovúhraduzahumánnelieky,zdravotníckepomôckyadieteticképotravinyčiastočne
uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia pri zachovaní ustanoveného pomeru úhrady

zdravotnej poisťovne a pacienta.

35. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 362/2011 Z.z. ak lekár vyznačí na lekárskom predpise alebo
na lekárskom poukaze poznámku "HRADÍ PACIENT", je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskejstarostlivosti oprávnený vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej
potraviny, za ktoré by mu inak patrila úhrada podľa osobitného predpisu.

36. Podľa ustanovenia § 119 ods. 12 zákona č. 362/2011 Z.z., písm. g/ predpisujúci lekár je povinný
pri predpisovaní humánneho lieku spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotníckej pomôcky alebo
dietetickej potraviny uviesť na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze poznámku "HRADÍ
PACIENT", ak ich so súhlasom pacienta predpísal nad rámec rozsahu úhrady z verejného zdravotného
poistenia podľa osobitného predpisu 28) alebo ak je nezmluvným lekárom.

37. Podľa ustanovenia § 120 ods. 3 zákona č. 362/2011 Z.z. osoba oprávnená vydávať lieky nevydá
humánny liek, zdravotnícku pomôcku a dietetickú potravinu, ak
a) lekársky predpis alebo lekársky poukaz nie je vyplnený podľa odseku 1, okrem dôležitého humánneho
lieku, o vydaní ktorého rozhodne osoba oprávnená vydať humánny liek s prihliadnutím na naliehavosť
podania humánneho lieku pacientovi, ak ide o bezprostredné ohrozenie života alebo hrozí závažné

zhoršenie jeho zdravotného stavu,
b) nie sú splnené požiadavky uvedené v odsekoch 4 až 9,
c) lekársky predpis a lekársky poukaz obsahuje text, ktorý má podľa odseku 20 charakter reklamy.

38. Podľa ustanovenia § 138 ods. 5 zákona č. 362/2011 Z.z. držiteľ povolenia na poskytovanie

lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak vyberá finančnú úhradu za výdaj
liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, za ktoré patrí finančná úhrada podľa osobitného
predpisu 28) okrem prípadu, ak lekár na základe písomného súhlasu pacienta vyznačil na lekárskom
predpise v časti "Hradí pacient" finančnú úhradu pacienta alebo vyberá finančnú úhradu v nesprávnej
výške.

39. Podľa § 40 Ústavy SR každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú
občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré
ustanoví zákon.

40. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému I. nie je dôvodná.
Žalobca voči žalovanému I. uplatnil v konaní nárok na náhradu škody s tým, že žiadal povinnosť na
plnenie uložiť obom žalovaným spoločne a nerozdielne hoci voči žalovanému v II. rade uplatňoval
nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca uplatňujúci nárok voči
žalovanému I. na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 OZ bol povinný v konaní preukázať tri

zo štyroch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občiansko-
právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené
konanie škodcu, ktoré sa však predpokladá. Žalobca v konaní žiaden z týchto troch predpokladov
zodpovednosti za škodu u žalovaného I. nepreukázal. Ak mu mal žalovaný I. škodu spôsobiť porušením

zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom
lekárenskej starostlivosti a žalovaným ako poisťovateľom na základe § 7 zákona č. 581/2004 Z.z. o
zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov s odkazom na v žalobe popísané jednotlivé body všeobecných zmluvných podmienok pre
lekárenskú starostlivosť, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, ktorú konkrétnu

zmluvnú povinnosť žalovaný I. zakladajúcu nárok žalobcu na náhradu škody, porušil. V tomto ohľade
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného
I.. Žalovaný I. síce uzavretie zmluvy v spojení s VZP nenamietal a následne žalobca na pojednávaní
predložil krátkou cestou súdu a žalovanému I. zmluvu č. 2005-201110-00346-81/00, ale neuviedol
konkrétne porušenie ktorej zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného I. došlo. Súd mal za to, že žalobca

nepreukázal, že by na základe jednostranného dispozitívneho úkonu zo strany žalovaného I. došlo k
zmene VZP s účinnosťou od 1.4.2015, ktorý postup by zakladal žalobcom tvrdené konanie žalovaného
I. súvisiace s nárokom žalobcu na náhradu škody tak ako si ho uplatňoval v žalobe. Všeobecné zmluvné
podmienky síce doložil, pričom súd poukazuje na znenie článku 12.4., ktoré znenie znie: Poisťovňa i
poisťovateľ sú oprávnení kedykoľvek počas trvania zmluvy požiadať druhú zmluvnú stranu o vykonanie

zmien v zmluve. Zmenu zmluvy je možné uskutočniť výlučne v písomnej forme na základe dohody
zmluvných strán. Na základe uvedeného je zrejmé, že pokiaľ zmluvné strany, t.j. žalobca a žalovaný I.
chcú zmeniť znenie uzavretej zmluvy, zmena je možná výlučne v písomnej forme na základe dohody. To
znamená, že pokiaľ žalobca mal v žalobe na mysli nejakú zmenu zmluvy účinnú k 1.4.2015 muselo by knej dôjsť dohodou zmluvných strán a nie jednostranným dispozitívnym úkonom zo strany žalovaného I..
Preto sa súd v ďalšom uvedenou zmenou nezaoberal, nakoľko žalobca bližšie túto zmenu nešpecifikoval
a nepreukázal tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe a v priebehu konania, že došlo k zmene VZP. Vo

vzťahu k prvému predpokladu porušenie právnej povinnosti žalobca uvádzal, že žalovaný I. mal konať
v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ jednostranne zmenil VZP v dôsledku čoho mu vznikla škoda. Keďže
súd nezistil porušenie právnej povinnosti spočívajúce v tvrdenej skutočnosti žalobcom mal za to, že nie
sú splnené ani ďalšie zákonné predpoklady a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti,
ktorá nebola preukázaná a existencia alebo vznik samotnej škody. Tým mal za to, že nie sú preukázané

ani podmienky pre vznik samotného nároku na náhradu škody voči žalovanému I. a preto žalobu ako
nedôvodnú voči žalovanému I. zamietol.

41. Pokiaľ žalobca uplatňoval v konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému
v II. rade v tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný II. na základe lekárskeho
predpisu získal od žalobcu predpísaný liek a nevykonal zaň zodpovedajúcu úpravu, rovnako ako dlžník

v zdravotnej poisťovni je vedený v zozname dlžníkov, nemal nárok na to, aby liečivá boli uhradené zo
zdrojov verejného zdravotníctva (§ 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z.), pričom sa nejednalo o neodkladnú
zdravotnú starostlivosť, bol povinný za výdaj liekov zaplatiť žalobcovi ako poskytovateľovi lekárenskej
starostlivosti plnú sumu liečiv, t.j. aj časť sumy, ktorú podľa lekárskeho predpisu mala uhrádzať poisťovňa
v žalovanej výške. Jedná sa o sumu, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému II. a ktorá predstavuje na

strane žalovaného v II. rade bezdôvodné obohatenie. Žalobca plnil žalovanému II. bez právneho dôvodu
a preto je žalovaný II. povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Súčasne bolo preukázané,
že žalobca vyzval žalovaného II. na úhradu dlžnej sumy v žalovanej výške, avšak bezúspešne. Z týchto
dôvodov považoval súd žalobu voči žalovanému v II. rade za dôvodnú.

42. Na záver súd poukazuje na to, že sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že postup žalovaného
I. je v rozpore s právom každého občana SR garantovaného Ústavou SR na bezplatnú zdravotnú
starostlivosť, keďže práve v zmysle článku 40 Ústavy SR je odkaz na to, že podrobnejšie podmienky
ustanoví zákon a navyše v samotnom znení Ústavy SR je uvedené, že nárok na bezplatnú zdravotnú
starostlivosť majú občania na základe zdravotného poistenia. Ak teda niekto v tomto konkrétnom

prípade žalovaný II. svojim konaním, prípadne nekonaním spôsobí, že za neho poistné na zdravotné
poistenie neuhrádza ani štát, je v súlade so zákonom potom sankcionovaný tým, že zo zdrojov verejného
zdravotného poistenia má nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a inú zdravotnú starostlivosť
si musí uhrádzať v celom rozsahu z vlastných zdrojov. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že nemohol
od žalovaného II. žiadať úhradu aj tej časti doplatku za liek, ktorý by mal byť štandardne uhrádzaný

zdravotnou poisťovňou, pretože zo zákona takúto povinnosť nemá, súd v tejto súvislosti uvádza, že
je síce pravdou, že nebolo zistené, že by v niektorom z právnych predpisov bola explicitne upravená
povinnosť žalobcu ako poskytovateľa lekárenskej starostlivosti vydať liek žalovanému II. za daných
okolností len po úplnej úhrade tohto lieku z jeho strany, avšak na druhej strane má za to, že z logiky veci
pri výklade príslušných právnych predpisov a vo vzájomných súvislostiach žalobca mal a mohol zvoliť

voči žalovanému II. takýto postup bez toho, aby to bolo v rozpore so zákonom. Pokiaľ mal samozrejme
v danom okamihu pochybnosti o tom, či sa jedná alebo nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť
a že by nevydanie lieku žalovanému II. mohlo ohroziť jeho život alebo zdravie, mohol postupovať tak
ako postupoval a následne vyvodiť prípadnú zodpovednosť zo vzťahu k žalovanému I., napr. z dôvodu,
že žalovaný II. bol v zozname jeho dlžníkov vedený neoprávnene, prípadne vo vzťahu k ošetrujúcemu

lekárovi, že nesprávne vyhodnotil alebo neuviedol na lekárskom predpise, že sa jedná o neodkladnú
zdravotnú starostlivosť, resp. dodatočne vymáhať od žalovaného II. predmetný doplatok k čomu v tomto
konaní aj došlo.

43. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

44. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.46. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
priznal úspešným stranám sporu právo na náhradu trov konania voči neúspešným stranám. V konaní bol
v plnom rozsahu úspešný žalovaný I., ktorému súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi

v rozsahu 100%. Naopak vo vzťahu k žalovanému v II. rade bol v plnom rozsahu úspešný žalobca,
ktorémusúdpriznalprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.OvýšketrovžalovanéhoI.ažalobcu
bude rozhodovať súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).