Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010965
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117010965.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michalom Eliašom a prísediacich

Benjamína Frantu a Ing. Heleny Hukelovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému V. B., nar.
XX.XX.XXXX v N., trvalé bydlisko S., B. 7, t. č. vo výkone trestu v U. na výkon trestu odňatia slobody a
Ústav na výkon väzby Leopoldov, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b),
ods. 3 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

V. B. - nar. XX.XX.XXXX v N., trvalé bydlisko S., B. 7, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody Želiezovce,

sa uznáva za vinného, že

dňa 15.01.2016 v čase po 01.30 hod. v S. na ul. B. č. X v byte na druhom poschodí potom, čo najskôr
fyzicky napadol bývalú družku Z. V. a to tak, že ju udrel 4-5 krát päsťou do oblasti brucha, so slovami

zabijem ťa, jej priložil ku krku nôž, ktorý po chvíli odložil, potom ju opakovane udieral päsťami do celého
tela následkom čoho odpadla, na čo ju oblial s vodou a s napádaním prestal asi na 5 minút, po čom
však Z. V. chytil za ramená a odtiahol ju do spálne k posteli, na ktorú ju sotil a následne ju nohou kopol
do oblasti tváre, prikázal jej užiť lieky Xanax a to asi 4-5 tabliet, čo urobila, stiahol jej tepláky, dal na
bok nohavičky a potom s ňou vykonal jedenkrát proti jej vôli súlož, počas ktorej jej zakryl rukou ústa,
aby nemohla kričať, čím svojím konaním spôsobil poškodenej Z. V., trvale bytom M. zmliaždenie pravej
strany tváre, čo si u nej vyžiadalo jednorazové lekárske ošetrenie a vyvolalo u nej akútnu reakciu na
stres a posttraumatickú stresovú poruchu, ktoré viedli k jej hospitalizácii a ktorá si objektívne vyžiadala

liečenie v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý
spôsob života poškodenej,

teda

- násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej
osobe - blízkej osobe, a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví

čím spáchal

- obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 123 ods. 3 písm.

i) Trestného zákonaZa to sa

odsudzuje:

Podľa § 199 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m), § 41 ods. 2, § 42
ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) rokov a 8 (osem) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1, § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona v spojení s §
78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený skorším trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/35/2016 zo dňa 12.02.2016, právoplatný dňa 12.02.2016, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 35 937 874, vo výške 188,90 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú Z. V. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, S.-Šulekovo,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

B. na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, a po vyhlásení obžalovaného V. B. v
zmysle§257ods.1písm.a)Tr.por.otom,žejenevinný,vykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,

svedkov, čítaním výpovedí svedkov z prípravného konania, výsluchom súdnych znalcov, oboznámením
sa znaleckými posudkami a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci
prípravného konania. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil
a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto
rozsudku.

Ku skutku:

ObžalovanýV.B.nahlavnompojednávaníuviedol,žesanecítibyťvinnýmzoskutku,ktorýjemukladený
za vinu. Ďalej uviedol, že je to výplod chorej ženy, ktorá má psychické problémy, ktoré mala už vtedy,

keď žila s ním, rozprávala to aj jej matka. Hovorili, čo zlé robil Z. otec, nepýtal som sa na to, čo je
pravda. Ide o to, že jej matka, sestra boli u nich niekoľkokrát, tvrdili, že jej otec ubližoval, vozil ju k V..
R., psychiatričke. Nepýtal sa čo jej robil. Mala psychické problémy. Keď chodil za ňou do herne, tam
sa spoznali začiatkom leta 2015, hovorila mu, že keď príde nejaký chlap do herne, že má strach. Bála
sa chlapov. K tomu inkriminovanému večeru, asi tri týždne predtým našla v kúpeľni od Z. kolenovej

malovátka, ponožky, hodila mu ich do hlavy v obývačke, urobila scénu. V ten večer ona prišla k nemu,
došla sama k nemu, bola popíjať s nejakou priateľkou, priateľkami, bol doma, od F. kúpil tablet, bolo
tam nemecké meno, on vie perfektne po nemecky, prišla Z., odomkla si byt, mala kľúče, pýtal sa, či
ide s ním k F., volal W. W. či ich odvezie do V. k tomu Q. F., lebo mal rozbité auto. Súhlasil, zobral ich
tam, nastavil mu tam tablet na slovenský jazyk. Už v aute s ním nekomunikovala, mala výbuchy nálady,

totálne nervy, výbuchy zlosti, potom ľútosti. Išli hore k ním do bytu, W. odišiel na aute domov. Keď sa
jej pýtal čo jej je, nekomunikovala. Išiel do izby na počítač, ona začala búchať v kuchyni, keď došiel do
kuchyne, povedal jej či jej šibe, nastala hádka, že nechodí do roboty, takéto somariny, išla za ním do
izby, do detskej, dala mu facku, odsotil ju z izby a zavrel dvere. Zostal na počítači, potom si okolo druhej
išiel ľahnúť, ona ležala v spálni, ľahol si k nej, začala ho hladkať, bol normálne sex. Ráno sa zobudil,

urobil kávu, išiel na počítač, ona sa zobudila, vypila kávu, sa jej spýtal čo to malo znamenať, povedala,že sa porozprávame, keď sa vráti od doktorky, mala ísť na preväz. Volal jej ale o dvanástej, o pol jednej,
do telefónu mu povedala, že ide ešte domov, čakal ju. Prišla asi o tretej hodine, povedala mu, že sa
bála o neho, keď mal tú autohaváriu, mala takéto výbuchy. Opýtal sa čo budeme jesť, ona povedala,

že špagety, išiel do obchodu, kúpil špagety, morcadelu, ona varila, on pozeral televíziu. Zrazu niekto
zazvonil, otvoril dvere, bol tam chlap, policajt vyšetrovateľ, že či môžem ísť s ním. Ona sa pozrela na
neho, šuškala mu, že ona ho pozná, že si to ide s ním vybaviť dole, ten vyšetrovateľ povedal, že ho počká
dole, ona išla za ním , on sa išiel obliecť. Zišiel dole, vyšetrovateľ sa ho spýtal či je pri zmysloch, či môže
vypovedať, stále nevedel prečo, išli na obvodné, tam bol vyšetrovateľ A. za počítačom, ktorému povedal

kolega, ktorý ho priviedol, že vlastne ona bola u neho a robila jesť, ale stále mu nepovedali prečo je tam,
pýtali sa ho čo bolo včera, čo bolo minulú noc. Vypočúvali ho asi tri, štyri hodiny, potom mu povedali
za čo je tam, že podala na neho znásilnenie Z. V.. Od nej to nečakal, že zájde až tak ďaleko. Povedal
hneď tam A., že chce dať trestné oznámenie za krivé obvinenie. A. ho presvedčil nech to nechá tak, že
ho zavezú domov, nech sa nehádajú. Išiel peši domov, byt bol zamknutý, otvoril si, na stole bol odkaz -
list, že ona bude teraz zákerná, a že kľúče má hodené pod rohožkou. Zobrala si jeho telefón, obliečky

s paplónom, v ktorých mala byť znásilnená. Vyvolával mu nejaký jej právnik, že chce 10000 Eur, že
keď nie, že to pôjde k súdu. Keď čítal to obvinenie, že mal jej zviazať ruky, análny sex, ten s ňou nikdy
nerobil, ani raz ju neudrel, xanax v živote nemal, vie, že ona brala nejaké lieky. Za tú Z. K., je to silná
narkomanka, len si pýtal svoje peniaze, tam naletel, okradli ho o peniaze, bohužiaľ to riešil ako to riešil.
M., že V. má kontakty aj na polícii. Poznala sa tam s polovičkou osadenstva. Ich vzťah trval do konca r.

2015, na Vianoce a na Silvestra bola ešte u nich, ešte mali normálny sex. Bývala vo jeho domácnosti,
ale raz bývala tam a raz tam. Ona mala izbu tam u nich na dome a keď chcela mať sex, tak prišla za
ním. Bol to len sexuálny vzťah, bol založený len na intímnom styku, vzťah trval aj do januára 2016, ale
len priateľský. Z. V. si zobrala úver na základe vzájomnej dohody, sama si zobrala vo výške 12000. Z
týchto peňazí mu požičala 800 na okná a 1000 na auto. Nevrátil jej peniaze, matka ich mala vrátiť a

nevrátila. Nepamätá si posledné dva dni pred 15.1.2016. Vyčítal jej, že je ako prostitútka, len prišla, mali
sex, potom zase odišla. Čo sa týka listu, ktorý mala nechať Z. V., list mala jeho matka. Začína, že „drahý
otec“, lebo si tak hovorili, mamina, otec. Nikdy Z. V. počas vzťahu neudrel, ani sa jej nevyhrážal. Chcel
by ísť na detektor lži. Nie je závislý na omamných a psychotropných látkach, alkohol si vie dať.

Svedkyňa poškodená Z. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že po tom ako sa dozvedela, že s ním už
nechce byť, rozhodla sa, že sa zariadi tak, aby dostala aspoň časť z tých peňazí späť a vlastne V. jej
povedal, že pôjdu k jeho kamarátovi do V. a vyrieši sa nejaká časť tých peňazí, asi 1000, tak povedala,
že pôjde. Nevie ako to presne bolo, kde prišli pre ňu, ale vie, že došiel V. s nejakým kamarátom, nevie už
meno, išli do V., prišli k chlapíkovi, ktorý mal dom, bolo to také doupje, bolo to strašné, boli tam slamky,

začali tam huliť trávu, len tam sedela, bola celý čas ticho, nikto sa nebavil o peniazoch, smiali sa, bavili
sa o všeličom. Potom, keď povedal, že už odchádzame, pri odchode z tej brány mu podal ten pán majiteľ
toho domu nejaký malý sáčik a vyrazili preč. Myslí, že ich ten kamarát odviezol na B., kde býval jej
bývalý priateľ, tam sa jej spýtal či nezájde hore na čaj alebo na kávu. A išla tam. Prišli do bytu a on hneď
zabočil do svojej izby a ona išla ďalej do obývačky, na stole si všimla papieriky, obal od cigariet, len to

vzala vyhodiť do koša. Keď ten kôš zaklapol, typický zvuk vydal, z izby sa ozvalo, kde bol, že nebúchaj
s jeho vecami a si myslela, že to je žart, tak povedala, že „V. ja som len vyhodila nejaké veci, čo boli na
stole“, a on to znova zopakoval. Medzitým si sadla do obývačky na sedačku a on vtedy prišiel za ňou
a nahol sa k nej a päťkrát ju asi udrel päsťou v oblasti hrudníka, na solár, nestihla nejako reagovať, len
zacítila neznesiteľnú bolesť a potom to začalo. Nepamätá si presne ten sled tých udalostí, ale vie, čo sa

stalo. Vyhádzal jej kabelku, to bolo prvé, vzal jej telefón, potom ju chytil a hodil o zem. Narazila si chrbát
a zadok. Potom ju dvihol a udieral do zápästia, alebo jej ho tak stlačil, až spadla na zem, zosypala sa
na zem. Vie, že vzal nôž z kuchyne a prišiel za ňou, stála v obývačke a priložil jej ho ku krku, cítila tú
studenú čepeľ a povedal jej, že ju zabije a mal zakalené oči, mal takú bielu clonu na očiach, díval sa na
ňu, ale díval sa cez ňu. Myslela si vtedy, že ju naozaj zabije. Povedal jej, že z tohto bytu sa dostane len

tak, keď vyskočí z okna. Potom nevie ako zase bola na gauči, on tam mal šroubovák, mala vtedy reznú
ranu v oblasti lýtka a on jej s tým šraubovákom z opačnej strany do tej rany štuchal, strašne sa bála, on
jej tú nohu chytal. Vie, že jej prišlo zle, postavila sa, nevedela kam mám ísť, asi odpadla, lebo zacítila
ľadovú vodu na tvári, on bol nad ňou a dvihol ju, pomohol jej prejsť naspäť do obývačky, sadol si k nej.
Prosila ho nech zavolá sanitku, on ju vysmial, stále jej niečo hovoril, nezastavili sa mu ústa, také tie jeho

paranoje, žiarlivostné veci, ktoré sa ani nestali, výmysly, ktoré sa nestali, zase jej prišlo zle, postavila sa,
že ide na záchod, zastavil jej cestu, sa jej spýtal kam ide, povedala, že na wc, že jej je zle a on povedal,
že „teraz ťa pojebem do zadku“. Chytil ju a tlačil ju do spálne. Hodil ju na posteľ, tá posteľ sa zlomila,
musel to byť buchot, musel to niekto počuť z tých susedov, si vtedy myslela, že niekto zavolá políciu. Akoležala na posteli začal jej hovoriť aká je odporná a nechutná, opakoval sa, strašne plakala a povedala
mu nech prestane a vtedy ako tak sedeli, on mal vyloženú nohu na posteli, dvihol ju, kopol ju do sánky,
potom jej stiahol čo mala tepláky, dal jej nabok nohavičky, začal mať s ňou pohlavný styk. A keď ho

začala odťahovať, brániť sa, tak bol hrubší a veľmi ju to bolelo a potom nepamätá si presne, myslí, že
jej ich dal dolu, a keď skončil, povedal jej, že sa má ísť umyť. Vie, že sa sprchovala, lebo sa jej to potom
vracalo na psychiatrii, nevie kam potom išla. Kým sa to stalo, kým sa dostali do tej spálne, sedela v
obývačke, on jej nalúskal lieky, xanaxy to boli, asi 6 jej ich dal. Povedal, že ich musí vypiť, že ju to bude
menej bolieť, s pivom alebo vínom jej ich dal zapiť. Potom keď vstala, on mal pri hlave kľúče od bytu aj

jej telefón, spýtala sa ho či môže ísť na polikliniku si previazať tú nohu, pustil ju a po ceste na polikliniku
zavolala políciu. Prišla hliadka a odviezla ju na obvodné oddelenie do S. a vtedy im to všetko povedala,
zavolal si ju pán z operatívneho von a povedal jej, že nejde o „lentilky“, že to je vážne, či si tu uvedomuje,
bolo to akoby také prehováranie. Sa ich pýtala či ho hneď zoberú, či nie je šanca, že si ju nájde. Potom
to jednoducho stiahla. Odviezla ju hliadka na polikliniku. Povedali, že ju počkajú a že ju odvezú domov.
Lenže medzitým jej volala mama, že ide po sestru z hudobnej a že môže ísť s nimi domov, tak poslala

hliadku, že môžu ísť, že mama pre ňu príde a keď vyšla z polikliniky nastúpila mame do auta. Sadla si tak,
aby ju nevidela, bola otočená k oknu, bola ticho. Poprosila ju či by jej nemohla zastaviť ešte v meste, že
si chce kúpiť cigarety. Ale nechcela si kúpiť cigarety, zavolala si taxík. Nevie vysvetliť prečo to spravila,
veľmi sa ho bála, jej na sebe vôbec nezáležalo čo bude s ňou, bála sa o sestru a o mamu, že im niečo
urobí. Išla naspäť k nemu, on jej už písal sms-ky, kde je. Prišla, bolelo ju celé telo, nevie čo sa dialo, len

on sa choval akoby sa nič nestalo cez tú noc a cez ten deň, že ako nič sa nedeje, zabudnuté. Pamätá
si, že niekto zaklopal na dvere a on išiel otvoriť a zbadala toho pána z operatívneho, ktorý jej hovoril
na obvodnom oddelení, či si uvedomuje vážnosť toho podania a podal mu papier. Ju vtedy premohol
strašný strach, lebo keby tam bolo jej meno, V. zamkne a zabije ju tam v momente, keby vie, že je to
kvôli nej, myslí, že to bolo nejaké predvolanie. Neboli tam ale žiadne presné údaje. Vybehla von za tým

pánom. On sa jej opýtal čo tu robí, nevie čo som mu povedala. Už si potom nepamätá nič. Išla domov
a absolvovala nejaké vypočúvania, došli pre ňu polícia a chodila na vypočúvania. Nevie ani kedy a ako
sa dostala na psychiatriu v Trnave, do Zálužia, jednoducho tam bola, nevie. Začala pracovať v kasíne v
Hlohovci, začala mať zdravotné problémy psychiatrikcé, začala sa báť mužov, navštívila psychiatričku,
dala jej lieky, ktoré jej nesadli, skúsila jej dať ďalšie. Potom sa cítila inak, problémy zmizli. Keď bola už

úplne psychicky v poriadku, si to myslela, prišiel tam V. s partiou. Zoznámili sa v lete 2015. Ich vzťah trval
asi 6, 7 mesiacov, rozišli sa asi v decembri 2015, asi tak nejako. Nechala 6 ročný pekný vzťah z priateľom
a nasťahovala sa asi v septembri k obžalovanému. Ten život bol taký asi, že prestala športovať, stretávať
sa s ľuďmi, bola gazdinka, upratovala, varila, platila šeky, ten chlap nebol schopný ničoho, ani ísť na
poštu, nemal ani prácu. Ona živila domácnosť a jeho mama jej pomáhala, že im kúpila mäso alebo

tak. Do toho decembra 2015 sa správal tak, že všetko muselo byť upratané, navarené, upratané, nejaký
sociálny život nemala. Choval sa majetnícky. Zo začiatku sa správal milo, neskôr zistila, že je schopný aj
ubiť niekoho s nohou zo stoličky, videla to aj v kasíne, kde to urobil jednému zákazníkovi. Bol závislý na
alkohole, na pervítíne, tysecíne, po ňom spal dlho, aj dva dni. Keď sa s ním prvýkrát rozišla, na stolíku
mal pervitín, bola to biela kryštalická látka, dve slamky boli pri nej, keď odchádzala pýtala sa ho čo to je

a on povedal, že každý máme voje tajomstvá. Do 15.1.2016 sa správal voči nej arogantne, agresívne,
mával výbuchy zlosti, hnevu, robil scény aj na ulici. Napadol ju fyzicky raz, v decembri, mu priniesla
koláče a on jej za to ponúkol kokaín. Spýtala sa ho či je to normálne a povedal jej, že chce vidieť aká by
bola keby ho užije. A pohádali sa a vtedy a dal jej facku. Tiež sa jej vyhrážal sa jej tým, že vie kde chodí
jej sestra do školy, pričom nemal žiadny dôvod, nikdy nemal dôvod, poslúchala, sedela doma na zadku,

upratovala, varila, piekla, zariaďovala byt, maľovala, robila všetko, nemal dôvod sa jej vyhrážať. Vyhrážal
sa jej, že vie aké má jej mama auto, že ho podpáli. Pred tým 15.1.2016 sa vyjadrila, že by od neho odišla,
viackrát. Mal výbuchy zlosti, nejaké veci jej aj vyhodil z balkóna. Prišiel ju zase navštíviť do toho kasína,
cez email ju kontaktoval, neustále ju kontaktoval, aj keď už bola v Záluží, písal jej sms-ky, aj teraz v
júni 2017 ju kontaktoval, nevie ako sa dostal k telefónu. K poskytnutiu pôžičky obžalovanému, bolo to v

septembri toho roku, povedal, že jeho mama si nemôže zobrať, že je už staršia, že si zariadia byt, že ako
sa zamestná, ho bude financovať, uverila tomu, išli do banky, podpísala spotrebný úver vo výške 12000
Eur. Myslela si v tom čase, že neužíva omamné látky. Videla mu ich v jeho byte, ale povedal, že s tým
prestal a mu uverila. Vybrala peniaze, koľko chcel, raz 500 Eur, raz 1000 Eur, dala mu peniaze, kúpili sa
okná, lyno, dala mu všetkých 12000 Eur, potom mu dala ešte 2600 Eur zo svojho osobného účtu. Keď

žiadala späť tie finančné prostriedky, stále hovoril, že si hľadá prácu, že on je šikovný. Naznačila mu to
nejako v decembri tak nepriamo, že bola bez jeho vedomia u notára. Tomu znásilneniu predchádzali také
okolnosti, že povedal , že „doriešime peniaze, že či idem na čaj“. Deň 14.1.2016 prebiehal tak, že než išli
do tých V., bola doma v Šulekove. Prišiel za ňou, že vyriešia tie peniaze v Maduniciach u jeho kamaráta.Počas toho ich obdobia spolužitia do decembra 2015 prebiehal ich intímny život na dobrovoľnej báze.
Začali pohlavne spolu žiť v septembri. Tri dni na to začala mať neznesiteľné bolesti v oblasti genitálií,
urobil sa jej na pravej strane boľavý pľuzgier, nemohla chodiť, stáť, sedieť. Išla vtedy ku gynekológovi,

povedal, že je to normálne, keď vymenila po 6 rokoch partnera. Ale išla ku kožnej a tá jej povedala, že
má nevyliečiteľnú pohlavnú chorobu, genitálny herpes. To bolo v tom septembri. Dala jej kopu liekov,
že musí byť stále v psychickej pohode, lebo sa jej to bude stále vracať. Chcela s ním mať sex už len s
prezervatívom, ale povedal, že ho to tak nebaví. Bol podráždený, začali zase pohlavne žiť bez ochrany.
Obžalovaný v čase ich zoznámenia vedel o jej psychických problémoch, zakázal jej užívať tie lieky, že

ich nepotrebuje. Z ničoho nič ako ju nejaký muž požiadal napr. čo len o kávu, sa začala chvieť, triasť,
bolo jej na odpadnutie, dala mu úplne niečo iné, alebo mu nevedela vydať peniaze. Diagnózu nevie.
Bol to taký chvíľkový dialóg medzi ňou a psychiatričkou MUDr. Lysou, dala jej lieky a išla preč. Nevie
ako často k nej chodila, bolo to určite 4 mesiace. Bolo to od marca, alebo apríla 2015. Vzťah s otcom
nebol moc dobrý a možno tá diagnóza s tým súvisela. Pred tým intímnym stykom jej dal užiť xanax,
nevie odkiaľ ich mal, nevie či ich užívala ona. Mala všelijaké lieky. Nevie či ich užívala aj po tom ako jej

to on zakázal. Podala trestné oznámenie, prvýkrát ho ohlásila hneď na druhý deň ako išla na polikliniku.
Keď užila ten xanax, chcelo sa jej spať, aj sa bránila, ale potom to už nešlo. Nepamätá si či pri tom
znásilnení kričala. Povedal jej, že sa zachráni jedine, keď vyskočí z okna. Po tomto čine som skončila na
psychiatrii v Trnave, nevie koľko dní tam bola, nepamätá si moc na to obdobie, keď tam bola. Potom na
taký nepriamy tlak pani psychologičky, nespomína si meno, povedala jej, že nie je vôbec v poriadku, že

by mala ísť na 6 týždňov do Veľkého Zálužia a tam absolvovala 6 týždňový pobyt. Aj keď odtiaľ odišla,
sa veľmi bála, tak odišla na necelý rok z krajiny, išla pracovať do Bruselu, bola tam necelý rok, pracovala
ako opatrovateľka. Potom odišla zase na Slovensko späť za rodinou, doteraz pociťuje následky, chodí k
psychológovi, ale bez liekov sa to nezaobíde. Stanovili jej diagnózu, post traumatická stresová porucha,
boli tri tie diagnózy. Užívala xanax podľa potreby, lispen, exitalopram, nevie ešte nejaké. Pravidelne

navštevujete psychológa, raz za dva týždne, niekedy aj viackrát v priebehu dvoch týždňov, súvisí to s
tým znásilnením. Kvôli tej pohlavnej chorobe sú tie výdavky naozaj mesačne veľké, spláca aj úver, nemá
na to, aby sa osamostatnila, zostane jej 200 Eur z výplaty, aj kvôli tomu navštevuje psychológa, lebo sa
s tým nevie vyrovnať. Vracala sa za obžalovaným do toho bytu, z dôvodu asi strachu. Strach z neho,
že ublíži jej rodine. Nebolo to o tom, že by ublížil jej, ale bála sa o svoju sestru a mamu, nevie si to

inak vysvetliť, pretože povedal jej na rovinu, že je schopný jej ublížiť, keď chodí do školy, mame, keď
chodí do práce. Povedal jej to pri nejakej hádke doma. Takéto vyhrážky mal bežne. Otec jej ubližoval
predovšetkým psychicky a fyzicky asi naposledy, keď som mala 14 rokov, ale nejednalo sa o ubližovanie
sexuálneho charakteru, pričom moje psychické problémy súvisia aj z detstva a zo vzťahu, aký mala k
otcovi, že si našla veľmi podobného partnera.

Obžalovaného sa bojí aj počas hlavného pojednávania, zároveň sa veľmi bojí, že ublíži jej rodine.

Svedkyňa M. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že Evka sa zamestnala v herni, na jar, potom sa
zoznámila v lete s obžalovaným. S tým, že sa k nemu nasťahovala, myslí si, že to bolo také tri mesiace,
bolo to také, že videla, že sa bojí, nepáčilo sa jej to, stále také smsky, že je nešťastná, že spadla na

samé dno, tak jej napísala, nech ide domov. Zistila, že si zobrala spotrebný úver na jeho byt, bála sa ho,
chcela, aby si prepísal ten úver na seba, aby to nemusela zaplatiť. To stále riešili. Dvakrát ju tam bola
brať, potom ju úplne zobrala z toho bytu, odsťahovala sa, aby sa s ním nestretla. Hneď po Vianociach
ju zaviezla k jej sestre, 30 km od Hlohovca, aby došla na iné myšlienky, bolo to začiatkom januára. Ale
ju stále ťažilo to, že jej sľúbil, že si to prepíše na seba, je to 18000 Eur. Ona býva so ňou, momentálne

je nezamestnaná, nemá ako splácať ten úver, nakazil ju pohlavnou chorobou, úplne si zničila život,
zničil jej život. Nemôže si nájsť žiadneho partnera. Je závislá na nej, bývajú spolu. V tom čase, keď sa
toto všetko stalo, svedkyňa bola v rozvodovom konaní, poškodená ju nechcela zaťažovať, mala svoje
problémy. Keď chodili tie smsky, povedala jej, že jej pomôže, ale peniaze nech od nej nečaká. Ona stále
chcela, že niečo nejakú zmluvu vypracovať, aby to podpísal, aby si tú pôžičku zobral na seba. Potom

sa zrejme stalo to, čo sa stalo. Bývali v rodinnom dome, koľkokrát ani nevedela, kedy prišla domov,
kedy odišla. Zaspala a toto, keď sa stalo, prišla domov, nevedela, že sa niečo stalo, len povedala, že
je strašne ubolená, že si má na seba dávať pozor, že B. im chce ublížiť, že vie, kde jej sestra chodí do
školy. Pozerala z okna, či tam je alebo nie je, až ráno prišli policajti s tým, čo sa stalo, nechcela jej o tom
povedať bližšie. Aj keď bývala u neho a došla domov, hneď mala telefonát od neho, zľakla sa, že hneď

musí odísť, mala z neho strach. Potom navštívili psychiatriu, bola tam 6 týždňov, bola z toho zosypaná
úplne. Skazil jej život, užíva lieky, nemôže si nájsť partnera. Má vaginálny herpes, to sa jej každú chvíľu
objavuje, to má doživotne skazený život. Psychické problémy začala mať až potom ako sa zamestnala
v herni, keď ho spoznala. Takú fóbiu, strach mala, začala sa báť chlapov, tak jej povedala že ju niktonevyháňa, nech ide domov, nemusí tam byť. Raz keď ju došla pozrieť, to jej dcéra hovorila, že nech sa
vždy ohlási, keď k nim pôjde. Raz tam išla, keď sa neohlásila, bol tam obžalovaný ešte s jednou osobou,
obaja ihneď utiekli preč, s kapucňami na hlave, ani dobrý deň. Potom raz keď tam došla tam sedel a

rozprával sa, nevedela čo je, kto je. Keď sa k nemu nasťahovala, chodili stále tie smsky. Potom riešila
ten úver, preto za ním potom išla do toho bytu. O znásilnení dcéry sa dozvedela od policajtov, bolo to v
sobotu ráno. Dcéra jej nechcela nič povedať. S otcom je v kontakte telefonickom raz za mesiac, oni sú
rozvedení. Ubližoval jej bývalý manžel psychicky, fyzicky nie. Hovoril jej „ty si tela“, keď niečo spravila,
nadával jej. Už v 17 rokoch si chceli brať s jedným chlapcom úver, mala 5-ročný vzťah s chlapcom,

chceli spolu bývať, a zrazu sa v herni objavil obžalovaný a rozišli sa spolu. Dcéra išla dokonca do mínusu
v banke, to svedkyňa zaplatila vtedy. Potom išla robiť opatrovateľku do zahraničia. Až keď s ním začala
chodiť s obžalovaným, začala užívať tabletky, keď robila v tej herni, bolo to v tom čase. A dôvod, strach
z neho, bála sa ho. Došla domov, a hneď po chvíli , keď jej zazvonil telefón, hneď že musí odísť, akoby
si ju priviazal v tom byte, že mu tam bude robiť slúžku.

Svedok C. V., na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie, že obžalovaný znásilnil V. a ešte ju aj napadol.
S poškodenou sa pozná od škôlky. Od malička. Zdôverovala sa mu poškodená o svojom vzťahu s
obžalovaným, o ich spolužití, zo začiatku to bol normálny vzťah, až neskôr po pár mesiacoch začali
problémy, začali sa hádať, V. začal byť žiarlivý. O znásilnení sa dozvedel od poškodenej, na druhý deň,
ako sa to stalo, že ju mal znásilniť, zbil ju a zamkol ju, aby nemohla ujsť, že sa v ten večer veľmi hádali a

následne ju zamkol v tom byte, niekoľkokrát ju udrel päsťou do brucha, že sa snažila volať pomoc, nikto
neprišiel. Nakoniec ju donútil zobrať nejaké lieky a potom došlo k znásilneniu, hneď po tom ju donútil,
aby sa umyla, on potom odišiel a ju tam nechal samú. Na druhý deň večer mu poškodená zavolala, či
by s ňou nešiel na pohotovosť. Zo začiatku to nechcela oznámiť polícii, ale on naliehal na to, aby to
spravila, aj tak sa rozhodla, že to neohlási, lebo sa bála o svoju rodinu. Asi že ak by robila V. problémy,

tak by mohol ublížiť jej sestre a mame. Na pohotovosti, keď oznámila čo sa stalo, bolo povinnosťou toho
lekára to oznámiť. Na pohotovosť išla, lebo ju boleli ju rebrá, ťažko sa jej dýchalo.

Svedkyňa Z. K. na hlavnom pojednávaní nič podstatné k veci neuviedla, len že s obžalovaným intímne
žila, že obžalovaný bol užívateľom drog, býval agresívny a pri pohlavnom styku s ním vedeli užiť tisercín.

Svedok Q. F. na hlavnom pojednávaní neuviedol k veci nič podstatné.

Svedok V. A. na hlavnom pojednávaní rovnako neuviedol k veci nič podstatné.

Čítala sa výpoveď svedka poškodeného v zastúpení Lubov Hudákovou z prípravného konania č.l.
53a-53d zo dňa 26.4.2017, na hlavnom pojednávaní z ktorej okrem iného vyplynulo, že Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO: 35 937 874, si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 188,90 Eur.

Znalkyňa PhDr. Zuzana Bieliková na hlavnom pojednávaní uviedla, že v závere svojho posudku
konštatovala, že prebiehala u nej aj v čase vyšetrenia post traumatická stresová porucha, čo sa prejavilo
aj na tom pojednávaní dňa 19.12.2017, kedy pri objasňovaní skutku, jeho detailov, mala aj tu záchvaty
plaču, zárazy v myslení, plynule rozprávala a blok. To sú situácie hlavne tieto nárazy v myslení, sú
dôkazom toho, že ten skutok sa u nej objavuje akoby to znova prežívala. Najdôležitejšie z tohto celého

je asi to, že takéto stavy sa nedajú naučiť zahrať ich, predstierať ich, to sa nedá naučiť. Na hlavnom
pojednávaní dňa 15.03.2018 hovorila po otázkach pána obhajcu, že si našla partnera podobného
ako otca, zrejme k tomu dospela na tom psychoterapeutickom liečení, bola na 6 týždňovom liečení
v Záluží, išlo o psychoterapeutické liečenie, zrejme tam dospela k odpovediam na svoje otázky, že
človek, keď žije v nejakom konfliktom prostredí, má naučené nejaké formy správania, nesie si také

životné vzorce správania do života z detstva, je faktom, že si nachádzame ženy rovnakých partnerov
ako máme otcov, muži partnerky aké majú matky. To je fakt. Obidve tie výpovede niesli známky
skutočného prežitia udalostí tak ako ich popisovala. K tomu listu, o ktorom znalkyňa pri vyšetrení nemala
znalosť, že existuje, pochopila, že ten list písala, až keď sa vrátila do toho bytu, po tom znásilnení,
už tam musela u nej bežať post traumatická stresová porucha, vyvolaná pod stresom toho, čo zažila v

minulosti, aj čo zažila teraz, ten list je učebnicovou ukážkou post traumatickej stresovej poruchy. Post
traumatická stresová porucha nie je to duševné ochorenie v pravom slova zmysle, ale je to reakcia na
ťažký stres, porucha, ktorá je situačne podmienená, po prekonaní post traumatickej stresovej poruchy,
ak človek žije v normálnom bezzáťažovom prostredí, tak sa nikdy nemusia počas života tie známkyprejaviť, človek je síce precitlivelý, ale môže žiť úplne normálnym plnohodnotným životom. Nie je to
duševná porucha. Znalkyňa psycho diagnostickými technikami len konštatuje objektívne príznaky post
traumatickej stresovej poruchy, psychiater to potom potvrdí či to je post traumatická stresová porucha

alebo nie. Sú vyšetrenia, ktoré sa vykonávajú pri príjme do nemocnice, psychiater má k dispozícii takéto
vyšetrenie. Je možné, že keď prekoná takéto stresové zážitky v detstve, v puberte a potom sa dostane
do takých situácií v dospelosti, je možné, že sa vtedy tie problémy objavia. Detský organizmus sa
dokáže brániť, tzv. formou „vytesnenie“ , kedy potláča do podvedomia psychické zážitky, nezažila počas
svojej niekoľkoročnej praxe, aby bola u dieťaťa post traumatická stresová porucha, potom keď sa také

zážitky objavia v dospelosti, potom sa môže táto porucha rozvíjať, pripomínaním zážitkov, ktoré akoby
sa vytiahnu z podvedomia. Dá sa táto porucha liečiť, v tomto prípade, po hospitalizácii tu v Trnave, bola
na liečení 6 týždňov v Záluží, lieky užívala dlhodobo, sú to všetko antidepresíva, lieky ktoré potláčajú
úzkosť. Po absolvovaní liečenia vo Veľkom Záluží nie je možné povedať, že liečbou sa ukončilo liečenie
tejto post traumatickej stresovej poruchy, pretože stále v jej osobnosti zistila pretrvávali tieto poruchy,
keby bola v poriadku, tak ich tam nenájde, skúmala jej aktuálny stav metodikami vtedy dostupnými.

Teraz už nevie či trvajú, to by chcelo opätovné vyšetrenie. Najpravdepodobnejšie trvajú, ale to je otázka
vyšetrenia. V čase vyšetrenia pacientky trvali tie následky. Stresovú poruchu mohlo vyvolať aj samotné
konfliktné spolužitie, nemuselo to byť nevyhnutne znásilnenie. Len známka strachu, keď ma niekto zbije,
znásilní, vrátim sa na miesto činu, je to nepochopiteľné správanie, ale to sú práve tie známky toho, ten
strach o rodinu bol väčší, to môže byť spúšťačom toho, že sa môže začať báť. Aj teraz je zosypaná.

Stresová porucha dlhodobo môže byť vyvolaná nejakou udalosťou, spúšťačom sú veľmi náročné na
psychiku ťažko zvládnuteľné situácie, ktoré sama nechápe, nerozumie im, ak sú vyvolané brachiálnou
agresivitou, potom ďalším a ďalším stresom, či už psychickým, fyzickým konfliktom, tým to narastá,
raz sa pohádajú, raz pôžička, možno najskôr mala len bežný strach, neskôr sa začala potiť, triasť sa,
postupne sa to nabaľuje. Ide to postupne, príznaky narastajú, tak isto aj pri tejto post traumatickej

stresovej poruchy. Nie je to len jeden zážitok. Človek reaguje pri takejto záťažovej náročnej situácii,
reaguje tak, že sa mu zatieni myseľ, je to podvedomá reakcia kedy sa zmobilizujú pudy sebazáchovy,
aby sa obránil v tej konkrétnej situácii, je to komplexná reakcia vlastnej záchrany, vtedy človek reaguje
pudovo, keď sa to neskoršie zopakuje, sám je prekvapený potom človek, ako vtedy reagoval. Tie reakcie
splývajú do jednej, minulé aj terajšie, je to vplyvom práve toho zatemnenia mysle, pretože človek je v

obrovskom strese. Psychika reaguje takto. Možnosť, že k udalosti, ktorú popisuje poškodená ohľadom
znásilnenia nedošlo, ale za situácie keď tam došlo napr. k brachiálnemu násiliu, si znalkyňa nevie
absolútne predstaviť, nikdy to vo svojej praxi nezažila, táto žena je typ, ktorý má tendenciu obžalovaného
spočiatku chrániť, popierala to zo začiatku, keď už s týmto vyšla navonok, táto poškodená nie je
spôsobená si takýto príbeh vymyslieť. Užitie 5 ks tabletiek xanaxu, má taký vplyv, že xanax je uvoľňovač

napätia, to znamená, že keď si dám tabletku, cítim sa dobre. Avšak vo vysokých dávkach spôsobuje aj
ochabnutie svalov, ruka padne ako handrovej bábike, uvoľní vnímanie človeka. Ovisnutá je aj psychika
aj telo. Je to akoby zo sna sa mi to vybavuje, čiže to čo prežíva je v podstate nie pri čistej mysli, pamätá
si, ale sa jej to vybavuje postupne.

Znalkyňa MUDr. Daniela Šedivá na hlavnom pojednávaní uviedla, že u poškodenej V. nebola zistená
žiadna duševná porucha alebo choroba, ktorý by mala vplyv na jej rozpoznávaciu schopnosť, nebola u
nej zistená závislosť na liekoch, omamných látkach alebo alkohole. Je schopná riadne chápať dianie
okolo seba, vie ho riadne reprodukovať. V čase, kedy došlo ku skutku, bola tento skutok schopná
chápať. U poškodenej Z. V. znalkyňa zistila disociatívnu amnéziu, neschopnosť rozpamätať sa na všetky

okolnosti trestného činu. Disociatívna amnézia je priamym dôsledkom prežitej traumatickej udalosti
obzvlášť ohrozujúceho charakteru, typická je čiastočná alebo úplná neschopnosť vybaviť si momenty
aj dôležité momenty z expozície stresora. Ak je amnézia úplná, môže sa zo dňa na deň meniť, jeden
deň si vybavuje, druhý deň si nevybavuje. Amnézia, teda strata schopnosti rozpamätať sa na okolnosti
činu, je doprevádzaná bezradnosťou a stiesnenosťou. Môže mať charakter lokalizovaný, ten sa môže

týkať určitého časového úseku, alebo selektívny, na určité okolnosti deja. Ide o jeden z príznakov post
traumatickej stresovej poruchy (F431) podľa MKCH 10 (10 je revízia), ktorá sa u svedkyne rozvinula ako
dôsledok prežitej traumy. Na nepríjemných spomienkach sa ďalej mohlo spolupodieľať aj vynútené užitie
alprazomalu, to je liek na úzkosť. V čase znaleckého vyšetrenia bola svedkyňa schopná riadne chápať
dianie okolo seba, vedela ho riadne reprodukovať, bola schopná chápať zmysel trestného konania.

Poškodená sa stala obeťou sexuálneho násilia, sexuálnej penetrácie, fyzického násilia - bitka, s obavami
o svoj život, za mimoriadne nepriaznivých okolností, bola uväznená v byte, z ktorého nemala únik,
fyzická prevaha páchateľa, použitie noža ako priameho nástroja s vyhrážkami usmrtenia, následne užitie
psychofarmaka, to u posudzovanej viedlo k rozvoju psychických porúch, s reakciu na závažný stres,ktoré boli vyvolané priamym útokom na jej psychickú a fyzickú integritu. Ide o akútnu reakciu na stres,
ktorá sa postupne rozvinula do post traumatickej stresovej poruchy. Aj oneskorenou a pretrvávajúcou
reakciou na prežitú stresovú reakciu. Vynútené užitie alprazomalu presnejšie xanax tabletky mohlo

zapríčiniť útlm a mohlo sa spolu podieľať aj na vzniknutej amnézii, schopnosti rozpamätať sa na určité
úseky, súčasne medicínskymi metódami sa presne nedá určiť podiel na vzniku amnézie, možno ho
však predpokladať. Zo psychiatrického hľadiska išlo o tak závažný stresor, že amnézia mohla vzniknúť
aj bez užitia tohto lieku. Akútna reakcia na stres F430 je prechodná duševná porucha, ktorá vzniká
bezprostredne po vystavení mimoriadnej duševnej či psychickej záťaži, rozvíja sa takmer okamžite do

hodiny. Príznakmi je dezorientácia, zníženie pozornosti, spoločenská izolácia, beznádej a zúfalstvo,
ďalej sa môže vyskytnúť neprimeraná hyperaktivita, subjektívny pocit ochromenia, keď obeť nie je
schopná uvažovať, adekvátne jednať v situácii. Disociačná amnézia, kedy sa objekt nevie rozpamätať
na tie prežité okolnosti, post traumatická stresová porucha, ktorá sa rozvinula ako následok prežitej
traumy u poškodenej, bola prítomná aj v čase znaleckého vyšetrenia. Typickými udalosťami, ktoré
vedú k takejto závažnej poruche sú kriminálne činy, okrem iného, ublíženie na zdraví, znásilnenie, pre

túto poruchu je charakteristický rozvoj špecifických symptómov, stresor dosahuje mimoriadnu intenzitu,
priame vystavenie hroziacej smrti, vystavenie vážnemu poraneniu, sexuálnemu násiliu, pôsobením
priameho zážitku násilného trestného činu. Posudzovaná traumatickú udalosť znovu prežíva rôznymi
spôsobmi, pretože má opakované a nechcené vtieravé spomienky. Stresujúce sny, ktorými je znovu
prehrávaná a prežívaná tá samotná udalosť, typické zažívanie tzv. disociatívnych stavov, v priebehu

ktorých sú jednotlivé zložky udalosti znovu prežívané tak akoby sa teraz diali, čiže nie sú to len
spomienky, tieto stavy nazývame tzv. flash backy, teda opakované spomienky, dejú sa bez straty reálnej
orientácie a sú spojené s dlhodobou traumou. Jedine sa snažiť vyhýbať podnetom, ktoré asociujú
traumu,snažísavyhýbaťtýmspomienkam,myšlienkamnatraumatizujúcuudalosť.Tienegatívnezmeny
vo vnímaní a rozpamätávaní sa súvisia s tou prežitou traumou. Ďalej bola u poškodenej zistená tzv.

závislá porucha osobnosti F67 podľa MKCH 10, nejde o duševnú poruchu v pravom zmysle, je to
súbor povahových vlastností, kedy sa osoba neprimerane podriaďuje potrebám druhých osôb, nie je
schopná znášať svoje oprávnené nároky, často trpí pocitmi menejcennosti a bezmocnosti, je ochotná
robiť neprimerané ústupky, znášať fyzické a psychické násilie, v takomto vzťahu býva paralyzovaná a
pri nevhodnom partnerovi sa môže stať ľahkým terčom psychického, fyzického aj sexuálneho násilia.

Svedkyňa poškodená bola pre uvedené poruchy ústavne liečená najskôr na psychiatrickom oddelení
Fakultnej nemocnice Trnava, následne bola preložená za účelom dlhodobej liečby psychoterapie
do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, kde bola aj znalkyňou vyšetrená. Uvedené diagnózy
boli potvrdené ústavným pracoviskom. Poškodená post traumatickú stresovú poruchu nadobudla po
rozvinutíakonásledkutohoprežitéhonásilia.Bezprostrednepotomčinemalaakútnureakciunastres,je

dezorientovaná, paralyzovaná, nevie čo má robiť. Či sa u znásilnenej ženy rozvine táto post traumatická
stresová porucha, závisí od viacerých faktorov, od individuálnych okolností, tolerancie na záťaž obete
znásilnenia, ale rozhodujúce sú aj iné faktor. Ako to vníma, okolnosti, bola v uzavretom byte, bol tam
použitý nôž, podľa spisového materiálu bol použitý nôť a podľa výpovede, ďalej bolo tam vynútené
užitie lieku, ona to vyhodnotila, že ide naozaj o život. Nevedela či z toho bytu vyjde živá. Pri takýchto

mimoriadne zaťahujúcich okolnostiach sa môže vyvinúť táto post traumatická porucha, táto sa môže
rozvinúť aj pri povodniach, u veteránov vojny je táto post traumatická stresová porucha, závisí od
toho akým spôsobom je postihnutý. Nie je to u každej ženy, mnohé znásilnenia nie sú hlásené. Post
traumatická porucha sa môže preliečiť za niekoľko mesiacov, ale môže sa liečiť aj do konca života.
Kedy sú viac či menej prítomné tieto symptómy. V tomto konkrétnom prípade sa liečila post traumatická

porucha v nemocnici Veľké Zálužie, r. 2016, bola vyšetrená dňa 2.3.2016 a v tom čase trpela touto post
traumatickou stresovou poruchou. Bola do špeciálnej nemocnice preložená aj za účelom psychoterapie,
kde sa snažia s tými poruchami pracovať. V čase znaleckého vyšetrenia bola vystrašená, nechcela
spočiatku veľmi o tom hovoriť, bola uplakaná, roztrasená, nechcela o tom hovoriť. Všetko je možné
túto poruchu fabulovať, ale v tomto prípade to bolo potvrdené pozorovaním v dvoch zariadeniach.

Táto porucha ovplyvňuje pacienta v obvyklom spôsobe života, Flash bakmi, vracajú sa vám stále tie
myšlienky, poruchy spánku, motivačného systému, sú na antidepresívach, znížená tolerancia na záťaž.
Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala zo spisového materiálu a z výpovede poškodenej a
to k dátumu 18.2.2016 spolu s uznesením mala k dispozícii spisový materiál. To, čo pacientka prežíva
a je zadokumentovaná zodpovedá tomu, čo je v spisovom materiáli. Je vec dokazovania či ju znásilnil

niekto iný či obžalovaný, ale zodpovedá to znásilneniu. Nezistila pri vyšetrení poškodenej iné príčiny
post traumatickej poruchy. Žiadne konfliktné vzťahy, ktoré by to mohli vyvolať nezistila. Takáto post
traumatická porucha aj akútna reakcia na stres nevznikne žiadnymi konfliktnými vzťahmi. Nemala k
dispozícii znalecký posudok MUDr. Bielikovej v čase vypracovania svojho posudku.Súd sa následne oboznámil s zvukovým záznam s oznámením poškodenej Z. V. zo dňa 15.1.2016 časť
11:41 hod. na tiesňovej linke Policajného zboru č. 158 z tel. č. 0915 247 354, č.l. 163 a následne aj s

jeho prepisom na č.l. 164.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

- zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 15.1.2016 č.l. 1-2

- zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 16.1.2016 č.l. 3-6
- fotodokumentácia zranení osoby Z. V. č.l. 153-155
- lekárske správy č.l. 156-162 ohľadom poškodenej Z. V., kde z lekárskej správy MUDr. J. F., zo
dňa 16.01.2016 na gynekologickom vyšetrení koštatoval neprítomnosť známok násilia na genitále,
MUDr. Viera Lysová dňa 18.01.2016 vo svojom lekárskom náleze hodnotila poškodenú ako reaktívne
dekompenzovanú v emotivite.

- rozsudok OS Trnava sp. zn. 4T/54/2014 č.l. 252-253
- oboznamuje sa pripojený spis OS Trnava sp. zn. 0T/35/2016 z neho najmä: trestný rozkaz zo dňa
12.02.2016, právoplatný dňa 12.02.2016
- aktuálny odpis RT
- lustrácia z registra priestupkov

- lustrácia CDB v databáze súdov
- pripojený list poškodenej Z. V. č.l. 452

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §

2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe vykonaného dokazovania dospel
súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný V. B. sa dopustil obzvlášť závažného zločinu znásilnenia
podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 Trestného zákona. Svojím konaním naplnil všetky

zákonné znaky skutkovej podstaty tohto obzvlášť závažného zločinu, keďže násilím donútil ženu k súloži
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou a na blízkej osobe a spôsobil ním ťažkú ujmu
na zdraví. Vykonaným dokazovaním bola vina obžalovaného v plnom rozsahu preukázaná.

Spáchanie skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku bolo obžalovanému V. B. dostatočne

preukázané. Na hlavnom pojednávaní nebola produkovaná žiadna taká presvedčivá skutočnosť, ktorá
by dôvodnosť trestnoprávnej zodpovednosti u obžalovaného spochybňovala, v tomto kontexte prioritne
trebapoukázaťnakonzistentnúusvedčujúcuvýpoveďpoškodenejZ.V.,pričomobhajoboupoukazované
rozpory v konaní ako aj výpovediach poškodenej, boli zapríčinené akútnou reakciou na stres ako aj post
traumatickou poruchou, ktorými poškodená trpela bezprostredne po spáchaní trestného činu, ktorého

bola obeťou. Toto mal súd za preukázané predovšetkým výpoveďami ako aj znaleckými posudkami
súdnych znalkýň z odboru psychiatrie MUDr. Danou Šedivou, ako aj psychológie PhDr. Zuzany
Bielikovej, ktoré sa obe zhodli na prítomnosti týchto psychických porúch u poškodenej bezprostredne
po spáchaní činu, resp. v nadväznosti najskôr akútna reakcia na stres a v nadväznosti postupné
rozvinutie post traumatickej poruchy, pričom to bolo potvrdené pozorovaním v dvoch zariadeniach, a

to na Psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnici v Trnave, kde bola hospitalizovaná od 19.01.2016
do 01.02.2016 a na Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie minimálne od 01.02.2016 do 02.03.2016,
kedy bola vyšetrená znalkyňou z odboru psychiatrie MUDr. Danou Šedivou, pričom poškodená bola v
druhom zariadení hospitalizovaná 6 týždňov, pričom táto porucha ju po túto dobu závažne ovplyvňovala
na obvyklom spôsobe života okrem iného aj samotnou hospitalizáciou v Psychiatrickej nemocnici vo

VeľkomZáluží.PhDr.ZuzanaBielikovánezistilavedomémotivačnéciele,ktorébyjuviedlikvypovedaniu
nepravdy o spáchanom skutku. Uviedla doslovne, že poškodená nie je schopná si spáchanie tohto
skutku vymyslieť. Znalkyňa MUDr. Dana Šedivá diagnostikovala u poškodenej post traumatickú stresovú
poruchu a vylúčila fabuláciu poškodenej. Podporne výpoveď poškodenej dokresľujú aj výpovede
nepriamych svedkov Viery a C. V.. Zároveň svedkyňa Z. K. súdu potvrdila, že obžalovaný sa aj k

nej počas ich spolužitia správal agresívne a surovo, a pri intímnom styku sa uchyľovali k užívaniu
omamných látok, resp. zneužívaniu liekov na predpis, z jeho popudu. Súd mal za preukázane, že
obžalovaný uviedol poškodenú z predstieranej pohnútky doriešenia ich finančných záležitostí do takej
situácie, kde nemala žiadnu možnosť ako sa vyhnúť resp. predísť konaniu obžalovaného, ktorý si bolvedomý osobnosti poškodenej, ktorá mala už počas ich spolužitia určité psychické problémy menej
závažnejšiehocharakteru,jejtotálnupodriadenosťazároveňstrachzjehoosoby,vykonaltakéopatrenia
aby akýmkoľvek spôsobom nemohla poškodená odísť z bytu v S. na ul. B. č. X v byte na druhom

poschodí, kde poškodenú fyzicky napadol a znásilnil. Zároveň na prekonanie jej odporu použil proti nej
aj nôž, zároveň mal za potrebne poškodenú paralyzovať požitím 4-5 tabliet xanaxu.

Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach umožnili
súdu vysloviť spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho

spáchal ako trestne zodpovedný páchateľ - obžalovaný V. B..

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Súd zároveň pred skončením dokazovania poučil procesné strany, že žalovaný skutok bude posudzovať
prísnejšie,akobolOkresnouprokuratúrouTrnavapôvodnežalovanýzdôvodu,žepočasdokazovaniana
hlavnom pojednávaní mal za preukázané, že obžalovaný zároveň spôsobil poškodenej svojím konaním
ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona, ktoré viedlo k jej hospitalizácii

a ktoré si objektívne vyžiadalo liečenie v trvaní viac ako 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne
ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodenej, a to na Psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnici
v Trnave, kde bola hospitalizovaná od 19.01.2016 do 01.02.2016 a na Psychiatrickej nemocnici Veľké
Zálužie minimálne od 01.02.2016 do 02.03.2016, kedy bola vyšetrená znalkyňou z odboru psychiatrie
MUDr. Danou Šedivou, teda minimálne od 19.01.2016 do 02.03.2016, teda minimálne 44 dní, pričom v

Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie mala byť hospitalizovaná na 6 týždňov od 01.02.2016. Zároveň
psychiatrička MUDr. Viera Lysová, ako ošetrujúca lekárka vo svojich lekárskych nálezoch vykonaných
pred spáchaním skutku, ako aj tesne po spáchaní skutku u poškodenej nevzhliadla vyššie uvedené
ochorenia poškodenej.

Obžalovaný V. B. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, v priestupkovom registri má za skúmané
obdobie 7 záznamov, pričom sa jednalo o 3 priestupky pri porušovaní pravidiel cestnej dopravy, 1
krát proti majetku a 3 krát proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu registra trestov vyplýva, že
obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný. 1. krát Okresný súd Trnava; rozhodnutie 15.3.1995,
spis. značka 5T 70/95, podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., odňatie slobody podmienečne na 1 mesiac so

skúšobnou dobou do 15.3.1996; osvedčenie sa 6.7.1996; podľa § 60 ods. 4 Tr.zák. sa na páchateľa
hradí, akoby nebol odsúdený. 2. krát Vojenský obvodový súd Bratislava, trestný rozkaz 11.4.1997, spis.
značka 4T 105/97, podľa § 247/1 a Tr. zák.; odňatie slobody podmienečne na 6 mesiacov so skúšobnou
dobou do 7.10.1998; amnestia 3.3.1998, na páchateľa sa hradí, akoby nebol odsúdený. 3. Okresný súd
Piešťany, trestný rozkaz 14.7.2008, spis. značka 2T 180/08, právoplatnosť 23.7.2008, podľa §360 ods.

1, 2a, podľa §246 ods. 1 Tr. zák., odňatie slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 3
roky do 23.7.2011; osvedčenie sa podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ochranné liečenie protialkoholické, ústavné,
zmena spôsobu ochranného liečenia 29.5.2009 z ústavného na ambulantné; prepustenie z ochranného
liečenia 12.11.2013, úhrnný trest; na páchateľa sa hradí, akoby nebol odsúdený. 4. krát Okresný súd
Trnava, rozsudok 3.7.2014, spis. značka 4T 54/2014, právoplatnosť 3.7.2014, podľa §360 ods. 1, 2a Tr.

zák., odňatie slobody nepodmienečne na 7 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, vykonanie trestu 21.10.2014, prepadnutie veci. 5 krát Okresný súd Trnava, trestný rozkaz
12.2.2016, spis. značka 0T 35/16, právoplatnosť 12.2.2016, podľa § 360 ods. 1, 2b Tr.zák., odňatie
slobody podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 13.02.2019. 6. krát Okresný súd
Trnava, rozsudok 28.09.2017, spis. značka 5T 60/2016, právoplatnosť 28.09.2017, podľa §360 ods. 1,

2 a,b Tr. zák., odňatie slobody nepodmienečne na 36 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, prepadnutie veci.

Priúvaheodruhutrestuajehovýmeresúdnáslednevychádzalnajmäzovšeobecnýchzásaduvedených
v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods.1 Trestného zákona, pričom

po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia,
pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovaného, jeho pomery a
možnosť nápravy, uložil obžalovanému pri nezistení poľahčujúcej okolnosti a zistení priťažujúcej
okolnosti (§ 37 písm. m) Trestného zákona - že už bol v minulosti súdne trestaný, s prihliadnutím naodsúdenieOkresnýmsúdomTrnava,rozsudok3.7.2014,spis.značka4T54/2014)podľa§199ods.3Tr.
zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m), § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák., keď súd dospel
k záveru, že u obžalovaného je možné ukladať súhrnný trest podľa zásad úhrnného trestu (asperačná

zásada podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.), (k trestnému rozkazu Okresného súdu Trnava, 12.2.2016, spis.
značka 0T 35/16), na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne.
(t.j. na samej dolnej hranici trestnej sadzbe trestného činu podľa § 199 odsek 3 Trestného zákona,
keď súd mohol trest ukladať v sadzbe od 16 rokov a 8 mesiacov do 25 rokov (pôvodná sadzba 15-20
rokov)), pričom na výkon tohto trestu obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin a zároveň
súd musel z tohto dôvodu obžalovanému uložiť ochranný dohľad v trvaní 1 rok. Súd zároveň zrušil
výrok o treste uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/35/2016 zo dňa
12.02.2016, právoplatný dňa 12.02.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

O náhrade škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por., keď zaviazal obžalovaného k náhrade škody
voči poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04
Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, vo výške 188,90 Eur, nakoľko súd mal tieto nároky
na náhradu škôd riadne a včas uplatnené, preukázané a na hlavnom pojednávaní riadne oboznámené.

Čo sa týka výšky škody zo strany poškodenej Z. V. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, S.-M.
s nárokom na náhradu škody ju súd odkázal na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Tr. por., nakoľko
súd nemal pre potreby trestného konania za dostatočne preukázaný, uplatňovaný nárok na náhradu
nemajetkovej škody, čo však súd tento možný nárok zo strany poškodenej nespochybňuje, ale bude si
musieť tento nárok adekvátne uplatňovať v civilnom konaní.

Takto uložený trest považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.