Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/323/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212845
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415212845.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom Mgr. Martinom Štubniakom v spore žalobcu: D. P., F..

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, T., proti žalovaným: 1/ E.. D. U., F.. XX.XX.XXXX, 2/ E.. L. U., F..
XX.XX.XXXX, obaja bytom Č.. I. XXXX/XX, Š., v konaní o zriadenie vecného bremena prechodu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žiadal žalobca bezodplatne zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve pešieho
prechodu a prejazdu akýmkoľvek dopravným prostriedkom cez pozemky žalovaných 1/ a 2/ vedené
na LV č. XXXX k. ú. Ž. ako E-KN parcely č. 730/1, 729/4, 725/3 a 723 tvrdiac, že nemá inú možnosť

prechodu k svojim nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX k.ú. Ž. ako stavba rodinného domu súp.
č. XX na pozemku C-KN parc. č. 3319 a pozemky C-KN parc. č. 3319 a č. 3320. Cestu cez uvedené
pozemky žalovaných využíval aj v minulosti, no títo mu dlhodobo neumožňujú prístup okrem iného aj
odstavením motorového vozidla a on nemá právne zabezpečený prístup k svojej stavbe.

2. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že žalobca sa domáha zriadenia vecného
bremena cez už neexistujúcu parcelu č. 730/1. Ostatné parcely nesusedia s jeho pozemkami a tak by

v prípade jeho úspechu v spore nevznikla príjazdová cesta ale vecné bremeno „príjazdových skokov“,
lebo žalobca nemá vyriešený prístup cez ostatné pozemky vedúce k jeho stavbe. Príjazdová cesta končí
parcelou č. 3375/2 a ďalej nepokračuje a v časti už neexistujúcej parcely č. 730/1 sa týka pozemku
pomedzi ich stavbami rodinného domu súp. č. XXXX a ďalším domom bez súpisného čísla. Medzi nimi
je šírka maximálne 2 metre s tým, že dom je z roku 1928 a má plytké základy, miestami takmer žiadne
a nešetrný prejazd pomedzi domy by ich mohol staticky poškodiť. Sporná cesta vedie priamo cez ich
dvor, do ktorého majú okná, pričom svoje nehnuteľnosti obývajú celoročne. Žalovaní tiež poukázali na

to, že k svojim nehnuteľnostiam má žalobca aj iný prístup, ktorý využíva aj motorovým vozidlom od leta
roku 2015, kedy medzi nimi a žalobcom vznikol spor ohľadne prístupu. Ide o miestnu komunikáciu z
U. U.Á. do usadlosti „K. H.“ a následne po príjazdovej ceste známej obyvateľmi ako „historická cesta“
na usadlosť „Č.“ kde sa nehnuteľnosti žalobcu nachádzajú. Táto nevedie ani priamo cez dvory, ani v
tesnej blízkosti budov, domov a chát a bola v minulosti jediným príjazdom na usadlosť „Č.“. Napokon
žalobca ani nepredložil geometrický plán, ktorý by smerovo a orientačne vymedzil príjazdovú cestu cez
ich pozemky, ktoré nie sú vôbec spôsobilé vytvoriť cestu k jeho nehnuteľnostiam.

3. Na pojednávaní dňa 01.12.2016 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných žalovaných
1/ a 2/. Títo síce žiadali pojednávanie odročiť, no súd ich žiadosť neakceptoval, o čom ich v súlade s
ust. § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) riadne upovedomil.4. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej žalobe a po dotaze súdu potvrdil, že k jeho domu súp. č. XX
vedie aj cesta popísaná žalovanými, no táto nie je zjazdná za každého počasia ani s terénnym autom s

reťazami a už vôbec nie je zjazdná pre nákladné vozidlo potrebné pre účely údržby nehnuteľností. Ide
v podstate o cestu zjazdnú len počas leta, kedy je sucho.

5. Po vypočutí žalobcu a na základe dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré predložili sporové strany mal
súd za preukázané (čo nebolo ani sporným), že žalobca je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č.

XXXX k.ú. Ž. ako stavba rodinného domu súp. č. XX na pozemku C-KN parc. č. 3319 a pozemky C-KN
parc. č. 3319 a č. 3320. Žalovaní sú vlastníkmi pozemkov a stavieb vedených na LV č. XXXX k. ú. Ž., na
ktorom sú okrem iných vedené aj pozemky E-KN parcela č. 723, č. 725/3 a č. 729/4. Na tomto LV už nie
je vedená E-KN parcela č. 730/1, ktorá zanikla v dôsledku jej zamerania geometrickým plánom (ktorý si
dali vypracovať žalovaní) a je už aktuálne súčasťou C-KN parcely č. 3375/2 vo vlastníctve žalovaných.
Z kópie mapy určeného operátu (č.l. 37 spisu) pritom vyplýva, že E-KN parcely č. 723 a č. 725/3 vôbec

netvoria trasu, ktorou by žalobca chcel prechádzať (a teda zriadiť tadiaľ vecné bremeno) a v podstate
žalobca po dotaze súdu zotrval na zriadení vecného bremena len cez pozemky žalovaných C-KN parc.
č. 3375/2 a E-KN parc. č. 729/4.
6. Tak z mapy určeného operátu, ako aj z katastrálnej mapy (č.l. 39 spisu) je zrejmé (a nebolo to tiež
sporným), že v prípade nehnuteľností sporových strán nejde o bezprostredne susediace pozemky, či

domy, z fotografie predloženej žalobcom (č.l. 14 spisu) nepochybne vyplýva, že sa jedná o dve vidiecke
usadlosti obklopené lesmi a lúkami - žalobca vlastní usadlosť v miestnej časti „Č.“, žalovaní zasa v časti
„C. R.“ a je medzi nimi vzdialenosť vzdušnou čiarou niekoľko sto metrov.

7. Ako vyplynulo z vyjadrení oboch sporových strán, k domu žalobcu je možné sa dostať nielen cez

pozemky žalovaných, ale je možnosť prístupu aj inou trasou z obce U. U. cez lokalitu „K. H.“, o tejto
však žalobca uvádzal, že je zjazdná len v prípade pomerne priaznivého počasia.

8. Občianskoprávna úprava vecných bremien je obsiahnutá v § 151n a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že vecné bremená obmedzujú vlastníka

nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikajú vecné bremená
písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou
dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona pričom právo zodpovedajúce vecnému

bremenu možno nadobudnúť tiež vydržaním. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka potom
určuje, že ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Právo cesty môže spočívať buď v
pešom prechode alebo aj v prejazde motorovými či inými vozidlami.

9. Z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na zriadenie práva cesty je potrebné
splnenie dvoch podmienok: po prvé, vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,
ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie a po druhé, prístup vlastníka k jeho stavbe
nemožno zabezpečiť inak. Predmetné ustanovenie teda slúži na riešenie situácií, kedy vlastník stavby

nemá žiadne právo, ktoré by mu umožňovalo využívať prístup k stavbe po priľahlých pozemkoch z
verejnej komunikácie.

10. Dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca síce ako vlastník stavby rodinného domu súp.
č. XX nie je vlastníkom priľahlých pozemkov, ktoré by mu umožňovali prístup k svojmu domu z

verejnej komunikácie, no bolo preukázané, že prístup si žalobca môže zabezpečiť aj inou a z hľadiska
obmedzenia vlastníckeho práva žalovaných vhodnejšou trasou cez lokalitu „K. H.“. Prechod, či prejazd
cez pozemok žalovaných C-KN parcela č. 3375/2 by totiž neprimerane obmedzoval ich vlastnícke
právo, pokiaľ je tu možnosť inej trasy prechodu a prejazdu, lebo by išlo (ako vyplýva z fotografie
č.l. 13 spisu a vyjadrenia žalobcu) o cestu priamo cez dvor žalovaných pomedzi dva blízko stojace

domy (žalobca uviedol, že je medzi nimi vzdialenosť cca 2,4 metra), čo nepochybne z objektívneho
hľadiska predstavuje značný zásah do práva na súkromie. Dvor pri rodinnom dome má slúžiť primárne
žalovaným ako jeho vlastníkom na účely súvisiace s užívaním rodinného domu a až sekundárne na
iné účely (teda prípadne na prechod cudzích osôb), ktoré by nebolo možné zabezpečiť inak. Neobstojípritom námietka žalobcu, že prístup cez lokalitu „K. H.“ nie je zjazdný za každého počasia a už vôbec
nie nákladným motorovým vozidlom, pretože si predovšetkým treba uvedomiť, že stavba žalobcu sa
nachádza v pomerne odľahlom prírodnom prostredí (bezprostredne k nej vedie prístup len cez les či

lúku) a teda nemožno porovnávať možnosti prístupu (najmä motorovým vozidlom) k nej s prístupom
aký spravidla jestvuje k stavbám v súvisle zastavanom území mesta či obce. Inými slovami, v prípade
stavby žalobcu ide o stavbu takpovediac „v lone prírody“ a preto nemožno porovnávať neporovnateľné.
Navyše žalobca ani nepreukázal, či má právo prechádzať (resp. jazdiť) po pozemkoch nadväzujúcich na
pozemky žalovaných C-KN parc. č. 3375/2 a E-KN parc. č. 729/4, lebo ani jeden z nich nie je situovaný

tak, že by z neho bol možný priamy prístup na verejnú komunikáciu. Už tak len z týchto dôvodov súd
musel žalobu zamietnuť, keď existuje iná a primeranejšia možnosť prístupu žalobcu k jeho stavbe.

11. Nadbytočným preto bolo vypočutie R. V. a E. I., ktoré v čestných vyhláseniach predložených
žalovanými potvrdzovali, že žalobca využíva cestu cez lokalitu „K. H.“. Súd tiež nevykonal ohliadku
navrhovanú žalobcom, nakoľko sám potvrdil, že túto cestu využíva a ohľadne jej využiteľnosti súd

poukazujenaužvyššiekonštatované.Ohliadkabytedapodľasúduneprinieslaprerozhodnutieničnové,
či iné než to, čo vyplynulo už z doterajšieho konania.

12. Odhliadnuc od uvedeného je treba tiež dodať, že na zriadenie vecného bremena (ako na to správne
poukazovali aj žalovaní) podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v oprávnení

prejazdu (ale prípadne aj prechodu) cez určitý pozemok je potrebné vymedziť trasu prechodu či prejazdu
geometrickým plánom, ktorý určí ktorá časť konkrétneho pozemku je zaťažená vecným bremenom a
ktorú časť teda možno z titulu vecného bremena používať na prejazd (prechod). Takýto geometrický
plán žalobca nepredložil, pričom i žalovaní na toto poukazovali vo svojom písomnom vyjadrení. Súd s
poukazom na ust. § 185 Civilného sporového poriadku pritom nemohol takéto niečo zaobstarať, keďže

procesná aktivita je na sporových stranách.

13. Takisto žalobca nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, aká (peňažná) náhrada by mala byť
v prípade zriadenia vecného bremena žalovaným z jeho strany poskytnutá. Žalobca síce žiadal zriadiť
vecné bremeno bezodplatne, no každé obmedzenie vlastníckeho práva je možné len za primeranú

náhradu tak ako tento ústavný princíp vyplýva z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ust. §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadenie vecného bremena síce explicitne neviaže na náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva, no aj toto ustanovenie je potrebné vykladať v zmysle čl. 152 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky ústavne konformným spôsobom tak, že aj zriadenie vecného bremena
podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné iba za primeranú náhradu pre vlastníka pozemku.

Žalobca ani neuviedol aká náhrada by mala byť žalovaným poskytnutá za zriadenie vecného bremena,
čo súd zvýrazňuje z dôvodu, že v prípade splnenia všetkých podmienok a predloženia zodpovedajúceho
geometrického plánu by k zriadeniu vecného bremena súdom nemohlo dôjsť bez adekvátnej náhrady,
ktorúbymalžalobcažalovanýmposkytnúťzaobmedzenieichvlastníckehoprávakspornýmpozemkom.

14. O trovách konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Nakoľko boli žalovaní 1/ a 2/ v konaní plne úspešní, no žiadne trovy im nevznikli (a ani žiadne priznať
nežiadali), súd vyslovil, že im náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.