Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618010055
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5618010055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

20. júna 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
E. Z. C. M. F. S., nar. XX. X. XXXX Y. Z. H., trvale bytom P. XXX, okres Z. H., prechodne bytom H.
XXX, Y., okres Z. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Banská Bystrica - Kráľová,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1./ dňa 7. 2. 2016 asi o 18.30 hod. v obci Važec na ul. Širokej prišiel ku predajni Potraviny mix 119, COOP
Jednota, pristúpil ku vchodovým dverám a pravou rukou zovretou v päsť udrel do sklenenej výplne o
rozmeroch 1700x800x6 mm, nachádzajúcej sa na ľavom krídle vchodových dverí do predajne, ktorú
takto rozbil, následne totožným spôsobom rozbil rovnakú sklenenú výplň na pravom krídle vchodových

dverí a následne skalou hodil do okna pozostávajúceho z dvojskla o rozmeroch 1870x1890x6 mm, čím
spôsobil COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, so sídlom Ul. 1 mája č. 54, Liptovský
Mikuláš, škodu vo výške 1.007,98 eura,
2./ dňa 7. 2. 2016 asi o 19.00 hod. v obci Važec na ul. Širokej pred obchodom Jednota E. Z., E. B. a H.
Č. pristúpili po predchádzajúcom slovnom konflikte k H. P. a jeden z nich odzadu chytil H. P. ľavou rukou
pod krk, snažil sa mu vyšmyknúť, pričom obaja spadli na zem, kde ho ihneď ďalší dvaja začali kopať
do oblasti hlavy, E. Z. mu skákal po hlave, udierali ho päsťami do hlavy a trhali ho za oblečenie, pričom
sa mu podarilo počas útoku postaviť a od útočníkov utiecť, čím H. P. spôsobili zranenia - otras mozgu,

pomliaždenie mäkkých častí ľavej spánkovej oblasti s následným opuchom, pomliaždenie mäkkých častí
okolo pravého oka s následným opuchom, pomliaždenie pravého očného bulbu, ktoré ho obmedzovali
v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 10 dní,

t e d a

v bode 1./

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

v bode 2./

spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

spoločným konaním sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného,č í m s p á c h a l

v bode 1./

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 2./

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2,

ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky a 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd u k l a d á trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd r u š í výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/48/2017 zo dňa 1. 6. 2017, doručený a právoplatný dňa 1. 6. 2017, ktorým
bol obžalovanému podľa § 364 ods. 2, § 38 ods. 4, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 41 ods.
1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Zároveň r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/1/2017 zo dňa
11. 12. 2017, právoplatný dňa 11. 12. 2017, ktorým mu bol podľa § 364 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37
písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 30 mesiacov, a ktorým súd podľa § 42 ods. 2
Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 2T/48/2017 zo dňa 1. 6. 2017, doručený a právoplatný dňa 1. 6. 2017, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej
Coop Jednota, spotrebné družstvo, so sídlom Ul. 1 mája č. 54, Liptovský Mikuláš, škodu vo výške 513,40

eura.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodeného H. P., nar. XX. X. XXXX v Z.
H., trvale bytom P. XX, Y., okr. Z. H., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Podľa§288ods.2Trestnéhoporiadkusúd odkazuje poškodenúCoopJednota,spotrebnédružstvo,
so sídlom Ul. 1 mája č. 54, Liptovský Mikuláš, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 26. 1. 2018 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš obžalobu na E. Z. pre skutky kvalifikované ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. 1 Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Obžalovaný E. Z. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne odpovedal kladne na
otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,

- či rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu,
- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.

1 Trestného zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
- či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečiny jemu kladené za vinu,
- či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako prečin

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Prokurátor a prítomný poškodený H. P. zhodne navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného E. Z. o tom, že

je vinný. Súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania
skutkov uvedených v obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal ho
vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, prečinu
ublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákonaformouspolupáchateľstvapodľa§20Trestného
zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutkov, súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a o náhrade
škody.

K osobe obžalovaného E. Z. mal súd z odpisu registra trestov preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ

7-krát súdne trestaný a právoplatne odsúdený za trestnú činnosť rôzneho charakteru (vydieranie,
výtržníctvo, krádež, marenie výkonu úradného rozhodnutia, ohrozenie pod vplyvom návykovej látky,
porušovanie domovej slobody, lúpež), v jednom prípade bol schválený zmier, v prípade dvoch odsúdení
sananehohľadíakobyodsúdenýnebol,vtrochprípadochvykonal,resp.vykonávanepodmienečnýtrest
a v jednom prípade išlo o odsúdenie súdom v Českej republike na trest odňatia slobody s podmienečným

odkladom, ktorého skúšobná doba zatiaľ stále trvá. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/1/2017 zo dňa 11. 12. 2017, právoplatný dňa 11. 12. 2017, za prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 30 mesiacov. Priestupkovo bol

naposledy postihnutý v roku 2015 za priestupok na úseku cestnej premávky. Obžalovaný aktuálne
vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov v trestnej veci Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 0T/63/2015, v ktorom súd rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia a vykonaní trestu. Z hodnotiacej správy ÚVTOS Banská Bystrica vyplýva,
že adaptácia na podmienky výkonu trestu prebehla u odsúdeného bezproblémovo. Ďalší výkon trestu

bol poznačený opakovaným porušením noriem a predpisov za ktoré bol celkovo 7-krát disciplinárnepotrestaný. Disciplinárne odmenený nebol. Na základe uvedených skutočností mu bol zmenený spôsob
výkonu trestu na ústav so stredným stupňom stráženia. Aktuálne je jeho správanie na požadovanej
úrovni, bol zaznamenaný jeden nedostatok. Voľný čas trávi sledovaním TV, spoločenskými hrami,

cvičením, zapojil sa do kultúrno-osvetovej činnosti. Pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku
jemu vhodných pracovných príležitostí, preto sa realizuje v činnostiach pre všeobecný rozvoj osobnosti.
Udržiava kontakt s primárnou rodinou.

Vykonaným dokazovaním - prečítaním odpisu registra trestov, pripojených spisov a na vec vzťahujúcich

sa rozhodnutí -trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/48/2017 zo dňa 1. 6.
2017, právoplatného dňa 1. 6. 2017, rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/1/2017
zo dňa 11. 12. 2017, právoplatného dňa 11. 12. 2017, mal súd nepochybne preukázané, že skutky, pre
ktoré bola na E. Z. podaná obžaloba, spáchal skôr (7. 2. 2016), než bol dňa 1. 6. 2017 obvinenému
doručený trestný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/48/2017, ktorým bol uznaný
vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona

a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve, za čo mu
bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace so zaradením do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia. Výrok o treste tohto trestného rozkazu bol zrušený uložením súhrnného
trestu rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/1/2017 zo dňa 11. 12. 2017. Doručenie
trestného rozkazu zo dňa 1. 6. 2017 predstavovalo právnu skutočnosť, v dôsledku ktorej bolo nutné

uložiť obžalovanému súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ktorej sa
dovtedy dopustil, a to za všetky skutky (zo dňa 7. 2. 2016, 25. 8. 2016 a 23. 1. 2017), za ktoré bol
už právoplatne odsúdený, a ktorých sa obžalovaný dopustil v súbehu do dňa doručenia predmetného
trestného rozkazu. V nadväznosti na uloženie súhrnného trestu za všetky skutky spáchané do 1. 6.

2017, súd súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výroky o treste všetkých vyššie
citovaných rozhodnutí, ktorých sa ukladanie súhrnného trestu týkalo, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zohľadnil jednu poľahčujúcu

okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to, že obžalovaný sa k spáchaniu
trestných činov priznal a úprimne ich oľutoval. Zároveň prihliadol na to, že obžalovaný bol už opakovane
za trestný čin odsúdený, čo v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona vyhodnotil ako priťažujúcu
okolnosť. Obžalovaný viacerými skutkami spáchal viac úmyselných trestných činov, ktoré sú všetky
prečinmi (podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladal trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré

sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný, ktorým v tomto
konkrétnom prípade je prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona).
Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, zákon ukladá trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov až 3 roky, ktorej dolná hranica sa pri prevahe priťažujúcich okolností zvyšuje o 1/3-
inu a trest bolo možné po úprave základnej trestnej sadzby uložiť v rozpätí od 16 mesiacov do 3 rokov.

Je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostávala do rozporu so zákonom,
najmä v trestnoprávnej rovine pre trestnú činnosť rôzneho charakteru. Súd pri ukladaní druhu a
výmery trestu musel dodržať zásadu, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším
rozsudkom (posledným odsúdením mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4

mesiace, ako aj trest zákazu činnosti na 30 mesiacov) a dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody je v tomto prípade nevyhnutné. Prihliadal nielen na osobu páchateľa a jeho
kriminálnu minulosť, ale aj na možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti a deklarovaný postoj
obžalovaného k doposiaľ páchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa v plnom rozsahu priznal a zároveň juúprimne ľutuje. Je potrebné si uvedomiť, že obžalovaný je recidivistom, ktorý páchal trestnú činnosť
v Slovenskej republike aj v Českej republike opakovane a sústavne až do času, kým nastúpil výkon
trestu, ako aj to, že v tomto konaní je mu ukladaný súhrnný trest celkovo za 6 prečinov, z toho 3

prečiny boli prejednávané v tomto konaní. Súd z týchto dôvodov vyhodnotil ako primeraný trest odňatia
slobody v polovici upravenej trestnej sadzby trestnej sadzby vo výmere 2 roky a 2 mesiace. Druh
uloženého trestu a jeho výmera musí poskytovať záruku nielen generálnej prevencie v spoločnosti,
ale aj individuálnej prevencie a obžalovanému zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Najmä však
musí viesť k uvedomeniu si obžalovaného, že následkom za spáchanú trestnú činnosť je adekvátny

trestný postih a vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti po výkone tohto trestu
preukázal nielen celej spoločnosti, ale aj sebe a svojim najbližším, že je schopný viesť riadny život.
Pokiaľ ide o spôsob výkonu uloženého trestu, hoci boli formálne splnené podmienky pre zaradenie
obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z odpisu registra trestov,
hodnotiacej správy a uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 5Nt/6/2018-29 zo dňa 12. 4. 2018 vyplýva,
že došlo k zmene diferenciácie a zaradenia do ústavu so stredným stupňom stráženia pre opakované

porušenie noriem a predpisov vo výkone trestu a v priebehu časového odstupu 2 mesiacov, kým súd
rozhodoval v tejto veci, nedošlo k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali iný stupeň zaradenia, hoci z
hodnotiacej správy vyplýva, že odsúdený už po preradení disciplinárne potrestaný nebol, nebol však ani
disciplinárne odmenený.

V súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného vznikol poškodeným nárok na náhradu škody.
Poškodená Coop Jednota, spotrebné družstvo, si túto škodu spočívajúcu v náhrade za rozbitú sklenenú
výplň dverí a okna vedľa dverí na prevádzke riadne a včas uplatnila už v prípravnom konaní, bola
zdokladovaná a uplatnená v sume 839,98 eura. Z oznámenia o poistnom plnení však vyplýva, že v
sume 326,58 eura bola poškodenej hradená zo strany Kooperativa poisťovňa, a. s. Preto súd priznal

nárok na náhradu škody len v preukázanej sume, ktorá ostala neuhradená, t. j. 513,40 eura a vo zvyšku
poškodenú odkázal na civilný proces. Poškodenej poisťovni Kooperativa, a. s., v dôsledku hradenia
poistného plnenia taktiež vznikol nárok na náhradu škody voči obžalovanému, avšak súd vyhodnotil,
že takýto nárok si neuplatňuje, pretože z formulára „Uplatnenie škody/nároku na náhradu škody“, ktorý
poškodená predložila v prípravnom konaní vyplýva výška škody 0,- Eur, preto o ňom nerozhodoval.

Rovnako poškodený H. P. by v rámci adhézneho konania mal nárok minimálne na bolestné za utrpené
zranenia, ktoré znalec bodovo ohodnotil vo svojom znaleckom posudku, avšak námietka obhajoby v tom
smere, že si náhradu škody neuplatnil riadne, súd vyhodnotil ako opodstatnenú. Poškodený v priebehu
celého prípravného konania neuviedol, z akých dôvodov si škodu uplatňuje, hoci pri jeho výsluchu si
uplatnil škodu vo výške 48.500,- Eur. Ako sám vysvetlil vo vzťahu k tejto sume, že ide o omyl, ale až

na hlavnom pojednávaní uviedol dôvod, pre ktorý si náhradu škody uplatňuje, návrh však v zmysle §
46 ods. 3 Trestného poriadku bol povinný uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania, a z návrhu
musí byť okrem výšky zrejmé, z akých dôvodov sa nárok na náhradu škody uplatňuje, čo sa v tomto
prípade nestalo, preto súd postupoval tak, že poškodeného H. P. odkázal s jeho nárokom na náhradu
škody na civilný proces, v ktorom by sa mal svojich majetkových práv domáhať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v

prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 20. júna 2018