Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/62/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511202633
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7511202633.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcov X/ M. L., D..

XX.X.XXXX, H. N. N. XX, G. - Š., X/ H.R. O., D.. XX.X.XXXX, H. N. U. Č.. XXX, X/ U. L., D.. XX.X.XXXX,
H. N. Z. XX, G. - Š. zast.: JUDr. Jana Liptáková, advokátka, so sídlom Krmanova 1, Košice proti
žalovanému: M. N., D.. XX.X.XXXX, H. N. Š. Č.. XX, zast.: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Floriánska
16, Košice v konaní o 8 997,98 € s prísl takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcov v 2. a 3. rade súd zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 8.426,01 € spolu s úrokom z omeškania

- 7,50 % ročne zo sumy 165,97 € od 01.11.2008 do zaplatenia
- 6,50 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.12.2008 do zaplatenia
- 10,5 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.01.2009 do zaplatenia
- 10 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.02.2009 do zaplatenia
- 10 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.03.2009 do zaplatenia
- 9,50 % ročne zo sumy 97,90 € od 01.04.2009 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 97,90 € od 01.05.2009 do zaplatenia

- 9,00 % ročne zo sumy 97,90 € od 01.06.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.07.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.08.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.09.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.10.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.11.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.12.2009 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.01.2010 do zaplatenia

- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.02.2010 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.03.2010 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.04.2010 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.05.2010 do zaplatenia
- 9,00 % ročne zo sumy 497,90 € od 01.06.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa pohľadávka spolu s príslušenstvom z a m i e t a .

O vzájomných trovách účastníkov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :Pôvodne žalobca v 1. rade M. L. a žalobkyňa v 2. rade H. L. ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti,
zapísanej na LV č. XXX k.ú. G.-Š. domáhali na žalovanom, aby im zaplatil dlh na nájomnom a službách
s tým spojených vo výške 8 997,98 € spolu s dohodnutým úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho

po dni splatnosti mesačného nájomného, a nahradil trovy konania. Svoj nárok vyvodili z platnej nájomnej
zmluvy, ktorú so žalovaným uzavreli dňa 1.5.2008 na dobu do 31.5.2009, pričom nehnuteľnosť žalovaný
užíval aj po dohodnutej dobe a to až do 30.6.2010.

Otázku spoluvlastníctva prenajímaných nehnuteľností nikto v konaní nespochybňoval.

O nároku žalobcov súd rozhodol platobným rozkazom XXRo/XXX/XXXX zo dňa 21.4.2011 tak, že ho
súd zaviazal na plnenie v sume 8 997,98 € spolu s úrokom z omeškania v zmysle žaloby a tiež k náhrade
trov konania.

Žalovaný proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor, ktorým navrhol žalobu ako plne

nedôvodnú zamietnuť. V odpore poukázal na to, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu o tom, že došlo
medzi účastníkmi k predĺženiu doby nájmu napriek tomu, s takouto možnosťou zmluva počítala, poprel
právny dôvod domáhať sa nájomného za obdobie od 1.6.2009 ako aj úroku z omeškania 0,05% dlžnej
sumy denne ako aj ostatných, žalobcom požadovaných plnení tvrdiac, že za obdobie do 30.5.2009
vznikli žalovanému voči žalobcovi v 1. rade pohľadávky, ktoré boli medzi nimi považované za započítané

na nájomné a to bolo dôvodom, pre ktorý nájomné neplatil. Navrhol žalobu zamietnuť a uhradiť mu
trovy konania.

Počas konania žalobkyňa v 2. rade dňa 13.6.2012 zomrela, pričom súd zo spisu Okresného súdu Košice
II XXD/XXX/XXXX zistil, že nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX k.ú. G.Š.- Š. zdedil osvedčením o

dedičstve XXD/XXX/XXXX zo dňa 10.1.2013, právoplatným dňa 10.1.2013, iba žalobca v 1. rade (stal
sa teda výlučným vlastníkom) a hoci súd konal aj s ostatnými dedičmi - žalobcami v 2. a 3, rade, ktorí
vstúpili do konania po svojej neb. matke, súd voči nim vzhľadom na výsledok dedičského konania a ich
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol.

Ohľadom žalovanej pohľadávky súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov,
listinnými dôkazmi a na ich základe zistil tento skutkový stav: (vzhľadom na výlučné vlastníctvo
nehnuteľností žalobcu v 1. rade, vedených na LV č. XXX, bude súd používať jednotné číslo, pozn.)

Žalobca v žalobe ako právny dôvod uplatnenia pohľadávky uviedol, že so žalovaným uzavrel (aj spolu

s jeho teraz už neb. matkou) nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol rodinný dom, č.s. XX, zapísaný
na LV č. XXX, k.ú. G.-Š., a ktorý je postavený na parcele č. XXX, vedenej na LV č. XXX kú. G.-Š.V..
Touto zmluvou boli do užívania žalovaného ponechané bytové priestory v danom dome, pozostávajúce
z troch izieb, kuchyne, kúpeľne, WC a garáže spolu s priľahlými priestormi. Zmluva bola uzavretá dňa
1.5.2008 na dobu od 1.5.2008 do 31.5.2009 s možnosťou jej predĺženia, k čomu na základe dohody

zmluvných strán aj došlo a žalovaný tieto nehnuteľnosti užíval do mesiaca jún 2010.

Uviedol, že žalovaný bol v zmysle zmluvy zaviazaný platiť dohodnuté mesačné nájomné vo výške 15 000
Sk (497,90 €) a to vopred, vždy k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Pre prípad
omeškania s úhradou nájomného si dohodli úrok z omeškania 0,05% dlžnej sumy denne t.j. 18,25%

ročne. Okrem toho žalobca na základe vzájomnej dohody uhrádzal za žalovaného v období od júna 2008
do augusta 2009 poplatok za príjem digitálnej televízie Magio a internetové pripojenie vo výške 33,09 €
mesačne, a tiež v mesiaci august 2008 za žalovaného zaplatil dlh na poplatku za vodné v sume 53,11 €.

Žalovaný takmer od počiatku platil nájomné s omeškaním, pričom od mesiaca november 2008 už neplatil

vôbec a to až do apríla 2009, kedy pod hrozbou vypratania čiastočne uhradil časť nájomného v sume 400
€ v mesiaci apríl 2009, máj 2009 a jún 2009. Hoci užíval nehnuteľnosť aj po ostatnú dobu až do dňa,
kedy sa žalovaný vysťahoval, nezaplatil už žiadnu ďalšiu platbu. Na základe výzvy právneho zástupcu
žalobcu, ktorou bol dňa 26.1.2011 vyzvaný, aby dlžnú čiastku zaplatil, žalovaný na ňu nereagoval a ani
ohľadom vzájomného vysporiadania sa so žalobcom nevyvinul žiadnu snahu.

Žalovaná suma pozostáva z dlhu na nájomnom v sume 8426,08 €, dlhu za príjem televízneho a
internetového signálu 518,79 € a na dlhu za vodu z 08/2008 sumu 53,11 €.Za účelom preukázania svojich tvrdení bola súdu predložená nájomná zmluva zo dňa 1.5.2008 (čl. 10),
uzatvorená medzi prenajímateľmi M. L. a H. L. so žalovaným ako nájomcom. Predmetom nájmu bol
domová nehnuteľnosť - rodinný dom, resp. byt v rodinnom dome č.s. XX, postavený na parcele č. XXX.

Parcela č. XXX, ktorej už v tom čase bol výlučným vlastníkom žalobca, bola zapísaná na LV č. XXX, no
táto nebola predmetom nájmu, ako to vyplynulo z čl I. bod 2 a čl. II zmluvy.

Podľa čl. III. - nájom bytu sa dojednal na dobu do 31.5.2009 s tým, že pred uplynutím doby nájmu má
žalovaný ako nájomca prednostné právo na predĺženie nájomnej zmluvy za nezmenených podmienok

o ďalší rok.

V čl. IV. bolo dohodnuté nájomné sumou 15 000 Sk (497,90 €), ktorá v sebe nezahŕňa cenu energií a
médií, ktoré si bude nájomca hradiť sám podľa skutočnej spotreby. Nájomné bolo splatné vždy za mesiac
vopred a to k poslednému kalendárnemu dňu predchádzajúceho mesiaca s tým, že zálohu na nájomné
za mesiace 1.5. - 30.6.2008 vo výške 25 000 Sk má nájomca zaplatiť vopred. Pre prípad omeškania bol

nájomca povinný platiť úrok z omeškania 0,05% dlžne sumy denne (18,25% ročne, pozn).

Ostatné dojednania uvedené v zmluve nemali pre toto konania vecný význam.

Žalobca zároveň predložil vyúčtovanie jednotlivých mesiacov, kde za rok 2008 bol „predpis“ nájomného

15000 Sk za mesiace máj - december 2008, pričom žalovaný zaplatil dňa 1.5.2008 sumu 25 000 Sk,
dňa 3.7.2008 sumu 15 000 Sk, dňa 5.8.2008 sumu 15 000 Sk, dňa 6.10.2008 sumu 15000 Sk a dňa
3.11.2008 sumu 15000 Sk, celkom teda 100 000 Sk (3.319,39 €). Žalobca za toto obdobie účtoval okrem
dojednaného nájomného aj sumu 997 SK od mesiaca jún. Podľa výpočtov žalobcu mal žalovaný za
obdobie od 05/200/ - 12/2008 spolu s Magiom sumou 1600 Sk za vodu z augusta 2008 zaplatiť celkom

128 579 Sk, a keďže zaplatil 100 000 Sk, dlh za rok 2008 činí 28 579 Sk.

Za rok 2009 bol „predpis“ nájomného 497,90 € za mesiace január - december 2009 celkom v sume
5974,80 € plus v mesiacoch 01/ - 07/2009 Magio po 33,09 € a za august 55,50 € - spolu 287,13 € takže
podľa žalobcu mal žalovaný zaplatiť 6261,93 €, pričom žalovaný zaplatil dňa 7.5.2009 sumu 400 €, dňa

2.6.2009 sumu 40 € a dňa 8.7.2009 sumu 400 €, celkom teda 1200 €. Podľa výpočtov žalobcu dlh
žalovaného za rok 2009 činí 5061,93 €.

Za rok 2010 bol „predpis“ nájomného 497,90 € za mesiace január - jún 2010 celkom v sume 2987,40 €
a keďže žalovaný nezaplatil ani cent, dlh žalovaného za rok 2010 činí 2987,40 €.

Ako už súd uviedol vyššie, žalovaný sa týmto okolnostiam bránil v odpore proti platobnému rozkazu,
kde oprávnenosť žalovaných súm v celom rozsahu namietol a navrhol žalobu zamietnuť tvrdiac, že
na požadované nájomné za obdobie od 1.6.2009 nie je právny nárok a rovnako tak na platby titulom
televízneho a internetového pripojenia, ktoré žalobca nijako nepreukázal a navyše sám žalovaný mal

voči žalobcovi pohľadávky, ktoré si navzájom započítali na úhradu nájomného.

Uznesením súdu zo dňa 10.8.2011 bolo žalovanému priznané úplné oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov.

Na pojednávaní dňa 7.11.2011 žalovaný doplnil, že v danom prípade nájomný vzťah skončil uplynutím
doby, na ktorú bol dohodnutý a na nájomné za obdobie do 30.6.2010, kedy sa žalovaný vysťahoval,
žalobcanemážiadennárok najmäzastavu,ževobdobí,ktoréjepredmetomkonania,žalovanýposkytol
žalobcovi plnenia, hodnotu ktorého započítali na úhradu nájomného. Za účelom preukázania existencie
dohody o započítaní žiadal poskytnúť primeranú lehotu.

Žalovaný v podaní zo dňa 8.12.2011, doručenom súdu 13.12.2011 rozpísal, že platbami v období
mesiacov jún 2008 - december 2008 žalovaný platil zásadne iba nájomné a preto namietol, že zo
zaplatených mesačných platieb si žalobca priradil sumu 997 Sk mesačne na Magio, na ktorú sumu
nemal nárok. Poukázal na to, žiadnu takúto službu nevyužíval a navyše, že jeho priateľka M. Z., ktorá

s ním žila spoločne ako člen domácnosti, mala vlastnú, osobitnú zmluvu s iným operátorom. Túto časť
pohľadávky považoval nielen za neopodstatnenú, ale zároveň vzniesol aj námietku premlčania.Voči výške dlhu na nájomnom za rok 2008 uviedol, že nájomné za obdobie mesiacov mája - október
2008 zaplatil v plnej sume, pričom dňa 1.5.2008 zaplatil sumu 25000 Sk t.j. o 10 000 Sk viac, a teda
rozdiel 10 000 Sk má byť započítaná na najskôr splatný záväzok, v tomto prípade za mesiac november

2008, takže dlh za 11/2008 činí 5000 Sk a dlh na nájomnom za 12/2008 sumu 15 000 Sk. Tento dlh
podľa tvrdenia žalovaného bol so žalobcom vyporiadaný tak, že žalovaný pre žalobcu zabezpečil a dodal
10,01 m3 dreva a tiež za účelom započítania nájomného poskytol tzv. „nájazdovku“ na prívesný vozík
za motorové vozidlo.

Čo sa týka plnenia, požadovaného titulom nedoplatku za vodu v auguste 2008 v sume 1600 Sk, ohľadom
nej prichádza do úvahy bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe a
keďže žaloba bola podaná 28.2.2011, vzniesol námietku premlčania.

Vo vzťahu k prívesnému vozíku - prepravníku vozidiel zn. V., ev.č. G.-XXXYD, žalobca po 4 mesačnom
užívaní nezaplatilžalovanémužiadnuodplatu,pričomakojezrejmézpotvrdeniaobchodnejspoločnosti,

prenajímajúcej prívesné vozíky, odplata za nájomné sa v období rokov 2008 - 2009 pohybovala v cene
600 Sk/deň. Žalovaný na tomto základe vzniesol započítaciu námietku s nárokom žalobcu a to v sume
2389,96 € (72 000 Sk), ktorá zodpovedá obdobiu 4 mesiacov (120 dní) x 600 Sk.

Poukázal ďalej na to, že žalobca vrátil žalovanému vozík v značne poškodenom stave a teda

voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, pričom ohľadom tejto pohľadávky vznesie procesnú
započítaciu námietku.

K tomuto podaniu žalovaný priložil ako dôkaz
1/ rámcovú zmluvu, uzavretú medzi spoločnosťou I. a M. Z. (družkou žalovaného) zo dňa 9.12.2007 o

poskytovaní elektronických komunikačných služieb do odberného miesta Z. O. X, O.
2/ doklad, vystavený dňa 14.11.2011 spoločnosťou G. Y. Z..F..P.. so sídlom v Košiciach, ktorý deklaroval,
že v rokoch 2008 a 2009 sa cena za prenájom prívesných vozíkov účtovala na 1 deň od 600 - 700 Sk.

Pred súdom vypovedal žalobca tak, že rodinný dom, ktorý bol žalovanému prenajatý, sa nachádza v Š.

v priemyselnej zóne s dobrým prístupom a v tomto dome býval aj so svoju ešte žijúcou matkou do doby,
kým zrekonštruoval do takmer užívaniaschopného stavu inú nehnuteľnosť v tej istej obci, vlastnícky
patriacej jeho manželke na U. X.. Za tým účelom si musel zobrať s manželkou úver so splátkami 465
€ mesačne a keďže v roku 2007 prišiel o prácu, musel za účelom splácania splátok zohnať finančný
zdroj. Rozhodol sa preto dom prenajať na podnikateľské účely, no takúto osobu v tom čase nenašiel.

Žalovaný vedel o zámere žalobcu a prejavil o tento dom záujem on sám. Nebolo pre účely podnikania
ale na bývanie žalovaného, dohodli sa na výške nájomného, pričom žalovanému vysvetlil a upozornil
ho, že na toto nájomné odkázaný a uviedol mu dôvod. Ústne sa dohodli, že úplne na začiatku žalovaný
zaplatí 30 000 Sk, pričom žalovaný zaplatil iba 25 000 Sk ale nechal to tak, a nemilo ho prekvapilo, keď
žalovaný platil nájom v nasledujúcom období veľmi problémovo a nie v súlade so zmluvou. Po každé ho

vyzýval, aby to dal do poriadku. Žalobca prezentoval, že nielen od žalovaného sa dozvedel, že žalovaný
kúpil tiež dom v Š. ale na inom mieste a že ho tiež rekonštruuje a teda žalobca vedel, že jedného dňa
tento problém skončí. Žalobca hodlal so žalovaným ukončiť nájomný vzťah už skôr, ale nechcel byť
voči nemu nekorektný. Spočiatku bol žalovaný komunikatívny a sľuboval, že všetky peniaze mu zaplatí
a žalobca mu veril no následne svoj názor zmenil keď zistil, že žalovaný mu ich nezaplatí a navyše, že

to výslovne odmieta.

K tvrdeniam žalovaného o tom, že nevyužíval Magio a internet vypovedal, že do domu na N. X. priviedol
signál v tzv. „balíku služieb“, za ktorý žalobca platil operátorovi mesačne 1400 Sk a keď sa sťahoval na
U.D. X. do zrekonštruovaného domu, chcel si tento „balík“ prehlásiť. Žalovaný ho ale uhovoril, aby to

tam nechal aj naďalej s tým ale, že o pevnú linku nemá záujem. Žalobca preto nechal aktívnu službu TV
signálu a internet ktoré služby stáli mesačne cca 990 Sk a do domu na U. si uzavrel osobitnú zmluvu.
Žalovaný sa mu na samom začiatku posťažoval, že nemá signál, preto bol privolaný opravár, ktorý
skonštatoval iba zlú manipuláciu a aj v auguste 2008 sa podobný problém opakoval, kedy tam prišla
dcéra žalobcu so svojím priateľom.

Uviedol ďalej, že hoci nehnuteľnosť bola prenajatá iba na účely bývania, všimol si, že je tam
umiestnených asi 14 nepojazdných vozidiel a teda žalovaný užíval pozemok aj na podnikateľské účely,
pričom žalobca si pomyslel, že aj on musí z niečoho žiť a preto to ticho toleroval.Počas trvania nájomného vzťahu žalobca ani raz nevkročil do domu, no čo sa vonkajších priestorov
týka, tam mal prístup a aj tam viackrát bol a vtedy aj zistil prítomnosť spomínaných vozidiel. Vypovedal

tiež, že po tom, ako skončila doba nájmu, bol za žalovaným a spýtal sa ho, kedy sa odsťahuje na čo
dostal odpoveď, ešte nový dom ešte nie je hotový a preto sa v nájme pokračovalo aj ďalej za rovnakých
podmienok.Ktomudošlovmáji2009. Natom,oakúcelkovúdobubysanájommalpredĺžiť,rečnebolaa
preto ho bol znova navštíviť v októbri 2009 aby sa spýtal, ako na tom žalovaný je. Informoval žalovaného,
že už nemôže ďalej čakať vzhľadom na to, že má záujemcu, ktorý by začal nehnuteľnosť užívať ihneď

a za vyššie nájomné, no žalovaný mu nevedel presne povedať, kedy bude jeho dom hotový. Po nejakej
dobe bol znova za žalovaným a už ho dôrazne vyzval, že keď neplatí, aby sa vysťahoval do konca júna
2010. Žalovaný s tým súhlasil a v tomto termíne sa aj vysťahoval a nehnuteľnosť vypratal.

Povedal tiež, že záujemca o nehnuteľnosť skutočne pár dní po vyprataní nehnuteľností žalovaným sa
ich užívania ujal, užíva ich dodnes a čo sa týka doby, po ktorú nechal žalovaného tam bývať, uviedol, že

vedel, že žalovaný hodlá predať byt a nejaké auto a tiež, že ho z minulosti poznal ako komunikatívneho
a seriózneho človeka a navyše v ňom býval so svojou priateľkou a jej dvoma deťmi, na ktoré okolnosti
bral ohľad.

K prívesnému vozíku žalovaného sa vyjadril tak, že potvrdil, že ho mal asi štyrikrát požičaný avšak

zdôraznil, že ho nepožičiaval od žalovaného, ale od p. F., ktorému ho žalovaný dal k dispozícii, pričom
sa jednalo o jednorazové záležitosti.

Žalovaný sa pred súdom vyjadril, tak, že po tom, ako so žalobcom podpísali nájomnú zmluvu, išiel na
elektrárne a SPP a tieto médiá prehlásil na svoje meno, pričom vodu takto prehlásiť nemohol. Zostala

preto evidovaná na žalobcu ale v jeho mene ju platil žalovaný. Uviedol, že žalobca a jeho brat podnikajú
v oblasti poľnohospodárstva a mechanizmy (traktor, sejačka, pluhy...) boli a aj zostali umiestnené na
dvore, pričom žalobcu ani jeho brata netrápilo, že vodu, ktorú platil žalovaný, oni spotrebovali cca v
množstve 14 tis. litrov a aj elektrinu, ktorú platil žalovaný, využívali na prácu svojich strojov.

Uviedol, že p. F. sa venuje opravám motorových vozidiel a že má prevádzku vo S. L.. Jeho syn chodí
s dcérou žalobcu pričom žalovaný bol p. F. dlžný 8 tis Sk. Bol to žalobca, ktorý žalovanému zavolal,
že F. treba zohnať drevo, aby v objekte, ktorého časť treba temperovať, nezamrzla voda v radiátoroch.
žalovaný zohnal drevo za 18 tis. Sk, ktorú cenu žalovaný aj zaplatil, a doviezol ho do S. L.. Podľa
vyjadrenia žalovaného mu žalobca navrhol, že z ceny dreva si započíta F. svojich 8 tis. Sk a zvyšok

bude na úhradu nájomného. Uvedená situácia sa stala v decembri roku 2008.

Popísal tiež, že F. opravuje motorové vozidlá a že spolu so žalobcom vozili tiež autá z cudziny. Keďže
s F. sa žalovaný až tak dobre nepozná, tak vozík, určený na prevoz vozidiel žalobcovi požičal. Netušil
však, že si vozík bude musieť od žalobcu pýtať no napokon to musel urobiť a keď ho od žalobcu koncom

roka 2008 zobral, dal mu ho bez technického osvedčenia, ktorý mu doniesol asi o mesiac. Prezentoval,
že vozík od žalobcu zobral v dezolátnom stave a nepojazdný a vyzval žalobcu, aby s tým niečo urobil.
Ten mu sľúbil, že „chlapci to urobia“, no dodnes sa nič neudialo. Žalovaný na to reagoval tým, že dokiaľ
nebude táto vec vyriešená, nebude mu platiť nájomné.

Žalovaný ale nepoprel, že začiatkom roka 2009 začal evidovať značné finančné zaťaženie titulom nájmu
a rozhodol sa dom žalobcovi vrátiť a svoj úmysel mu aj oznámil. Žalobca mu mal povedať, že k tomu
môže dôjsť až po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby a že to nebude mať význam vzhľadom na to,
že nájom končí v máji. Zároveň mu povedal, že ak by žalovaný odišiel, musel by žalobca chodiť do domu
kúriť tiež je vysoké riziko, že ho vykradnú tak, ako v nedávnej minulosti. Navrhol preto žalovanému,

aby v dome zotrval kvôli tom, aby dom nechátral a aby ho nevykradli. V aktuálnom čase pritom mali s
priateľkou kam ísť, pretože ona mala v tom čase ešte stále jeden a po izbový byt v O. a on sám mal byt
v rodinnom dome v Š. a teda mali sa kam odsťahovať.

Vypovedaltiež,žepotom,akosažalobcadozvedel,žepriateľkažalovanéhokúpilainýdomvŠ.,žalobca

raz prišiel na dvor a začal sa im vyhrážať, že keď dlžobu nezaplatí, tak sa z dvora bude báť vyjsť.
Žalovaného to pobúrilo do takej miery, že žalobcovi povedal, že hoci chcel, viac mu nezaplatí ani korunu.
Na otázku, čo bolo pravým dôvodom neuhradenia dlhu žalovaný povedal, že jemu sa nikto vyhrážať
nebude.Ohľadom balíka Magio žalovaný vypovedal, že žiaden TV signál a ani internet nikto z rodiny nevyužíval a
že to v dome zavedené zistil vtedy, keď po nasťahovaní sa zazvonil telefón. Vedel pritom, že tu ani jemu

ani priateľke nikto volať nemohol a preto hneď na začiatku vyzval žalobcu, aby tieto služby deaktivoval,
čo zrejme aj urobil, pretože keď bol brat priateľky u nich na návšteve, už sa na internet napojiť nevedel.
Internet nepotrebovali a televíziu sledovali cez satelit. Žiadnu dohodu o užívaní týchto služieb či dokonca
úhrad za ne so žalobcom uzavretú nemali.

Zmienil sa aj o tom, že jeho priateľka bola prítomná nielen pri uzatváraní nájomnej zmluvy, ale aj pri
tom, keď začiatkom roka 2009 oznámili žalobcovi svoj zámer ukončiť nájom ako aj pri tom, keď žiadali
žalobcu, aby povolil jednému človeku dočasne uskladniť tovar, čo by pomohlo uhradiť časť nájomného -
s týmto žalobca nesúhlasil. Po tom, ako im žalobca v roku 2010 oznámil, že má nového nájomcu, vyzval
ich, aby sa do konca júna 2010 vysťahovali, čo aj urobili. Po dobu, po ktorú mal žalovaný s priateľkou na
základe žiadosti žalobcu zostať v dome, vôbec nijako otázku platenia neprejednávali a žalovaný platil

iba za služby a médiá dodávané do domu (elektrina, voda, plyn, odvoz smetia).

Žalovaný ako dôkaz predložil listinu, vystavenú dňa 14.11.2011 spoločnosťou V. Z..F..P.. a adresovanú
na meno žalovaného (bez uvedenia adresy), z ktorého súd zistil iba údaje : rozpis náhradných dielov: -
náprava GB 13b 1400, 200 x 50 á ks .... 350 € 2 ks .... 700 €, - brzda KF 20 .. 176 €, - normohodina á 20

€ a predpokladaný rozsah opravy cca 6 hodín ...120 €, predpokladaná cena opravy bez DPH .....996 €.

Svedkyňa M. Z. na súde vypovedala, že v čase, keď sa zoznámila so žalovaným a rozhodli sa spolu žiť,
mala svoj byt v O.. Žalovaný jej ale oznámil, že zohnal podnájom v Š. a bola prítomná pri podpisovaní
zmluvy. Potvrdila, že predmetom nájmu bol iba byt ako taký v rodinnom dome a že mimo dohodnutého

nájomného si dodávky služieb platili osobitne. Vypovedala, tiež, že v lete roku 2008 si žalobca požičal
od žalovaného vozík - odťahové zariadenie slúžiace na prevoz osobných motorových vozidiel s tým, že
keď ho po 4 mesiacoch vrátil, bol v dezolátnom stave, a že žalovaný sa voči tomu ohradil, že kým nedá
žalobca vozík do poriadku, nebudú mu platiť nájomné. Po nasťahovaní sa do domu museli celý byt
vymaľovať, v jednej miestnosti museli urobiť nivelačku a v dvoch vybrúsiť drevené dyle a gumolit, ktorý

na takto upravené podlahy dali, si pri vysťahovaní zobrali. Výšku vložených peňazí svedkyňa uviesť
nevedela. Uviedla tiež, že keď sa blížil termín ukončenia nájmu v roku 2009, oslovili žalobcu s jednou
možnosťou, ktorá by im pomohla s platením nájmu a síce, že jeden podnikateľ by potreboval na určitý
čas uskladniť tovar, avšak by si mohol nájomné zaúčtovať, potreboval aj nájomnú zmluvu, s tým ale
žalobca nesúhlasil. Z dôvodu, že nájom nestíhali platiť vždy riadne a ani načas, rozhodli sa nezotrvať v

dome dlhšie než po dohodnutú dobu, čo žalobcovi oznámili. Ten ich ale požiadal, aby v dome zostali bez
potreby platenia nájomného t.j. iba za dodávku médií a že to má byť iba do doby, kým si niekoho iného
nenájde. Medzičasom ale svedkyňa predala byt v O. a kúpila dom v Š. a začali s jeho rekonštrukciou.
Keď im žalobca oznámil, že už má nového nájomcu, presťahovali sa do tohto ešte nedokončeného
domu a dňom 1.7.2010 dom i pozemok žalobcu definitívne vypratali. Po tom, ako sa presťahovali, prišiel

žalobca za nimi už do nového domu aby vyrovnali svoje záväzky, a dal im akúsi zmluvu za tým účelom,
aby ju žalovaný podpísal a chcel tiež podpísať niečo ohľadom zániku nájmu, tieto listiny ale nepodpísali.

Dňa 16.6.2015 žalovaný do spisu založil listiny (čl. 127, 139):
1/ Dohodu o skončení nájmu datovanú dňom 30.6.2010 a z jej obsahu vyplynulo, že prenajímatelia

hodlali so žalovaným ako nájomcom ukončiť nájomný vzťah, založený nájomnou zmluvou zo dňa
1.5.2008 a to ku dňu 1.7.2010, a že k tomuto dňu je dlh žalovaného 8997,98 €, ktorý sa zaväzuje uhradiť.
Lehota plnenia uvedená nie je. Túto listinu podpísali iba žalobca a jeho vtedy ešte žijúca matka.
2/ Preberací protokol datovaný dňom 1.7.2010, ktorým žalobca (iba jeho podpis je na danej listine)
osvedčil, že prenajaté nehnuteľnosti od žalovaného prevzal so stavom plynomeru XXXXXXXX a

elektromera XXXXX,X a XXXXX,X. Žalovaný listinu nepodpísal.

Svedkyňa tiež vypovedala, že žalovaný mal u p. F. zložené určité množstvo dreva, ktoré kúpil v U. O. a
keďže prenajatý dom mal plynové kúrenie, drevo nepotrebovali. Žalovaný sa so žalobcom mal dohodnúť
tak, že vo výške 10 000 Sk bude cena dreva započítaná na nájomné a 5000 Sk na približné náklady za

opravu vozíka. Toto sa udialo hneď v prvú zimu po nasťahovaní, takže drevo bolo žalobcovi dovezené
v januári 2009 a dohoda o úhrade nájomného sa týkala decembra roku 2008.Čo sa týka Magio balíka, svedkyňa vypovedala, že žalobca im povedal, že tam nechal TV signál a
internet , no oni ho vyzvali, aby to zobral na to však reagoval, že sa to nedá. mali síce snahu televízor
pozerať, ale signál buď nebol vôbec alebo zlý, preto začali pozerať filmy na DVD prehrávači a televízor

nepozerali vôbec.

Považovala nájomné za rok 2008 za vyrovnané, pretože žalovaný na začiatku zaplatil 25000 Sk ale
následne došlo k problémom s vozíkom a tiež bolo žalobcovi dodané drevo. Vo vzťahu k roku 2009,
konkrétne k mesiacom 5, 6 a 7/2009 t.j. 3 x po 400 € svedkyňa uviedla, že sa jednalo o úhrady titulom

dlžoby za prvé mesiace roku 2009.

Uvedená svedkyňa vypovedala aj dňa 12.1.2016, kedy uviedla, že Rodinný dom v Š., kúpila v roku 2009,
presný dátum si už ale nepamätala, bol v čase kúpy totálne neobývateľný. Po tom, ako tento dom kúpila,
v zapätí predala svoj byt v O. a z týchto peňazí sa realizovala rekonštrukcia kúpeného rodinného domu,
pričom už v decembri roku 2009 bol v takom stave, že sa do neho mohlo dať nasťahovať, čo aj pánu L.

oznámili. V skutočnosti sa tohto domu nasťahovali až v máji roku 2010.

Na ďalšiu otázku, prečo v decembri roku 2009, keď už bol nový dom zrekonštruovaný do obývateľného
stavu sa do tohto domu aj reálne nevysťahovali, svedkyňa uviedla, že to bolo preto, že ich žalobca prosil,
aby v tomto dome zostali hlavne v zimnom období vzhľadom na to, že sa nachádza v lokalite na samote

a s dôrazom na to, že v tomto období je potrebné túto nehnuteľnosť vykurovať a v prípade, ak by odtiaľ
odišli, by sa v dôsledku nevykurovania tento dom znehodnotil.

Na ďalšiu otázku súdu voči svedkyni, kto každý od roku 2008, t. j. od účinnosti nájomnej zmluvy v
rodinnomdomežalobcubývalokremnejažalovanéhosvedkyňavypovedala,žeokremnejažalovaného

tam bývali spolu s nimi aj jej dve dcéry a to až do samého konca, t. j. do dňa vysťahovania z tohto domu
a v novom dome bývajú s nimi aj doposiaľ. Niekedy v lete roku 2009 sa do domu žalobcu prisťahoval
aj syn žalovaného M. N. O., ten ale s nimi pôsobil zhruba 5 alebo 6 mesiacov, pretože koncom roka
2009 sa odsťahoval na iné miesto.

Ďalej vypovedala, že čo sa jej bytu v O. týka, na meno panej, ktorej byt predala, si nespomína, no jednalo
sa jeden a pol izbový byt a predala ho za 12.000 €. Doplnila, že ako kompletná rodina v jeden a pol
izbovom byte bývať nemohli a práve toto bola okolnosť, kvôli ktorej sa chceli z tohto bytu vyťahovať a
hlavne po skúsenosti počas štvormesačného spoločného bývania v tomto byte. V každom prípade sa
však chceli odtiaľ odsťahovať a po tom, ako za hypotekárny úver z ČSOB kúpila dom v Š., z peňazí

získaných predajom bytu v O. sa financovala jeho rekonštrukcia.

Na otázku, prečo nešli bývať do rodinného domu žalovaného v Š., svedkyňa uviedla, že to bolo preto,
že to ona výslovne odmietla. V tomto dome totiž napriek tomu, že je veľký, zostala bývať jeho bývalá
manželka spolu s rodičmi a deťmi a dokonca aj po tom, ako svedkyňu žalovaný požiadal o ruku, toto

odmietla s odôvodnením, že nechcela, aby jeho rodina nadobudla dojem, že ide iba po jeho majetkoch a
tejto zásady sa drží dodnes. K užívaniu prenajatého domu sa vyjadrila tak, že dom mal tri izby a kuchyňu,
pričom izbu v zmysle „obývačka“ nikdy nemali. Ona so žalovaným mali jednu izbu, jej dve deti spoločne
obývali druhú izbu a tretia slúžila viac-menej všetkým. Po tom, ako sa k nim nasťahoval syn žalovaného,
práve v tejto izbe zostal bývať.

K finančným zdrojom žalovaného sa vyjadrila tak, že kupoval staré poškodené či ojazdené motorové
vozidlá, ktoré po ich oprave následne odpredal. Opravoval ich na dvore prenajatého domu, a to vždy v
takom mieste, kde sa našlo miesto. Dôvodom bola skutočnosť, že pán L. bez výzvy, bez upozornenia
vopred, kedykoľvek aj v čase ich neprítomnosti si otvoril bránu do dvora, kde si odstavil svoje rôzne

stroje a zariadenia, prípadne motorové vozidlo, a teda mohla sa využívať iba tá časť, ktorú žalobca
práve neobsadil.

Svedkyňa doplnila výpoveď aj v tom smere, že vlastní motorové vozidlo, a že v rodine nemajú iba
jedno. Ona súťažne jazdí rally, a práve táto okolnosť sa postarala o to, že sa so žalovaným zoznámila. Je

samozrejmé, že v rámci súťažného jazdenia ide aj o proces rozbíjania a opakovaných opráv motorových
vozidielaichopravevozidielsavenovalaajonaosobnevspoluprácisožalovaným.Ohľadomprívesného
vozíka žalovaného svedkyňa uviedla, že v dôsledku toho, že je súťažný jazdec na motorových
vozidlách, a tejto záľube sa venujú aj členovia jej rodiny, boli na prívesnom vozíku závislí, pretožena premiestňovanie, poprípade dovoz motorových vozidiel boli v tomto kontexte odkázaní. Tento vozík
využívali vyslovene za účelom ich koníčka a nie za účelom zárobku. Z toho dôvodu to spomína preto,
že vlastne každý víkend v tom čase aj v súčasnosti sú stále vonku. Toto bol inak aj dôvod toho, že v

čase, keď si žalobca požičal tento prívesný vozík od žalovaného, tak vzhľadom na to, že im ho dlhú dobu
nevracal, pod hrozbou neplatenia nájomného ho vyzvali, aby ho vrátil. V čase, keď ho L. zobral, bol
zgenerálkovaný a po tom, ako ho vrátil, ho vrátil zdevastovaný a nepoužiteľný a až na niektoré menšie
úpravy je v nepoužiteľnom stave až dodnes. Následne vykonali opravy v nevyhnutnom rozsahu tak, aby
bol užívania schopný a v súčasnosti ho už využívajú opätovne.

Z výsluchu svedka A. F. súd zistil, že aj uvedený svedok sa venuje oprave motorových vozidiel, pričom
žalovanému na jeseň roku 2007 dovolil, aby svoje opravy vozidiel vykonával v jednej z dielní servisu,
v ktorom svedok pôsobí. V tejto dielni je privedená elektrina a aj plyn a žalovaný tu bol do doby, kým
opravy nezačal robiť v Š., keď už býval v dome žalobcu. Za dobu, kým žalovaný bol u neho v dielni,
spotreboval dosť veľké množstvo plynu i elektriny a preto sa dohodli, že dlh bude žalovaný kompenzovať

palivovým drevom. Svedok potvrdil, že žalovaný skutočne priviezol k nemu do servisu drevo v množstve,
ktoré svedok považoval za adekvátne výške dlhu a so žalovaným sa dohodli, že týmto momentom sú
vyrovnaní. Skôr, ako na jeseň roku 2007 začal žalovaný užívať časť jeho dielne, po dobu 1 mesiaca mal
žalovaný vo dvore svedka umiestnenú nájazdovú plošinu a následne ju žalovaný umiestnil v inom dome,
kde zostala bývať jeho bývalá manželka. Pamätal si to preto, že keď si od žalovaného chcel vozík raz

požičať, tak mu ho dával práve tam. Celkovo mal vozík požičaný ešte asi trikrát na cestu do D. a asi 2-3
krát po Slovensku, no vozík vždy tam, kde ho do žalovaného prevzal, aj vrátil a nikdy ho nemal dlhšie,
než sa na tom so žalovaným dohodol a nikdy ho nikomu tretiemu nepožičal. O tom, či mal vozík požičaný
aj samotný žalobca, vedomosť nemal. Svedok od roku 2008 má vlastný vozík takže od žalovaného si
už viac nepožičal. Potvrdil aj to, že pokiaľ mu žalovaný vozík požičal, jednalo sa kamarátsku službu

formou výpožičky.

Žalovaný na otázku súdu, či ohľadom nákladov súvisiacich s opravou prívesného vozíka (týkajúcej sa
listiny na čl 63) opravu dal vykonať a aj zaplatil, žalovaný uviedol, že túto opravu nedal dodnes vykonať.

Súd ako svedka vypočul tiež p. W. N., ktorý vypovedal, že: Od roku 2000 si ako súkromný podnikateľ
otvoril prevádzku so stavebninami a stavebným materiálom na U. X. S. Š., ktorá začala pomerne
prosperovať, čo súviselo aj s tým, že bolo treba prevádzku postupne rozširovať. V relatívnom kľude v
tejto prevádzke pôsobil asi do roku 2007, kedy sa v tejto súvislosti začali jeho problémy v tom smere,
že jednému susedovi začali mnohé veci, týkajúce sa tejto prevádzky, výslovne prekážať (hluk, zvýšená

prašnosť, ...) a jeho nespokojnosť sa neustále stupňovala. Videl, že iná možnosť, ako odísť z tohto
miesta v podstate nie je a začal hľadať vhodné možnosti, kam by tú prevádzku mohol presťahovať.
Nič vhodné momentálne nenašiel a keďže sa s pánom L. poznajú, oslovil ho, či by nebolo možné vziať
si do nájmu jeho dom, ktorý má veľmi dobrú polohu. K tomu došlo niekedy v máji roku 2008. Pán L.
mu ale oznámil, že (nepamätal si či mesiac alebo dva) mal tento dom už prenajatý niekým iným a že

tento človek tam býva. Samozrejme túto vec svedok vzal ako fakt a musel sa prispôsobiť. Hovoril o
tom len preto, že jeho problémy so spomínaným susedom na U. X. sa neustále stupňovali a teda jeho
snaha presťahovať túto prevádzku na iné miesto trvala a, samozrejme, nechcel byť závislý jedine na
nehnuteľnosti žalobcu v 1. rade. Snažil sa zohnať aj nejakú inú vhodnú nehnuteľnosť, a to aj za tú cenu,
že si kúpi nejaký pozemok od obce, no všetky tieto jeho snahy stroskotali a zistil, že za daných okolností

nezostáva nič iné, len byť trpezlivý. So žalobcom sú v blízkom susedstve, to znamená, že sa sporadicky
stretávali či už na ulici, alebo aj v obchode a z času na čas sa ho spýtal, akým spôsobom, teda v akom
stave je jeho nehnuteľnosť a či ešte nie je voľná. Stále mu povedal, že tento dom je obsadený, a preto
uvedenú skutočnosť rešpektoval. Paralelne s tým ale problémy s jeho susedom vedľa prevádzky sa
stupňovali a nepriamo na žalobcu začal trošku tlačiť, ktorý sa mu medzi rečou inak posťažoval, že má

so svojím nájomcom problémy. Tieto veci sa v podstate vliekli nielen v priebehu roka 2008, ale aj počas
roka 2009, kedy mu žalobca povedal, že aj u neho sa s jeho nájomcom problémy značne vyhrocujú a
napokon až v roku 2010, kedy sa pán N. z domu vysťahoval, došlo k tomu, za čím som tak dlho čakal
a síce, že od augusta 2010 po nejakých úpravách túto prevádzku stavebnín svedok otvoril. Pamätal si,
že žalovanému pomáhali sťahovať jeho veci. Intenzívna ingerencia svedka o danú nehnuteľnosť začala

na začiatku sezóny roku 2008, pretože v stavebníctve sezóna začína vlastne jarou každého roka, takže
to bolo pre neho veľmi dôležité a aj významné a od tohto obdobia nehnuteľnosti žalobcu začal venovať
zvýšenú pozornosť. Od tohto obdobia sa o túto nehnuteľnosť intenzívne zaujímal hlavne s ohľadom nato, či je alebo nie je obsadená, pričom žalobcovi ponúkol aj vyššie nájomné a to len z toho dôvodu, aby
do tejto nehnuteľnosti mohol otvoriť prevádzku čo najskôr.

Svedok od žalobcu vedel, že v tomto dome ich nechal bývať len z toho dôvodu, že je to rodina s deťmi
a že vraj žalovaný si kúpil nejakú nehnuteľnosť a z týchto dôvodov chcel počkať, kým sa žalovaný s
rodinou do tejto nehnuteľnosti nepresťahujú. S týmto sťahovaním mu dokonca svedok aj pomohol.

K okolnosti, či svedok ako obyvateľ Š. má vedomosť o tom, či a ak áno, akú činnosť vykonával žalovaný v

tomto rodinnom dome, poprípade pozemku okolo neho, svedok uviedol, že on osobne počas existencie
nájomnéhovzťahusožalobcomvovnútriresp.zabránoutohtodomunikdynebol.Zulicejevšakdotohto
dvora a priestranstva okolo domu celkom pekne vidieť a nedalo sa nevidieť to, že tam bolo umiestnených
mnoho či už vrakov, alebo pokazených vozidiel, ktoré sa z času na čas menili a dedukoval, že sa tam
vykonávala nejaká autoopravárenská činnosť, ktorá okolnosť napokon bola po Šaci aj verejné známa.

Svedok tiež vypovedal, že nemal vedomosť o tom, na akú dobu mal žalobca uzavretú nájomnú zmluvu
so žalovaným, pretože keď mu v máji roku 2008 oznámil, že je to prenajaté, čiže to nie je voľné, v ďalšom
období sa už len priebežne pýtal na to, ako táto nehnuteľnosť stojí, t. j. len na to, či to voľné je, alebo nie
to nie je voľné. Na dobu nájmu, ako aj prípadný predpoklad uvoľnenia tejto nehnuteľnosti sa nepýtal.

Žalovanývpodanízodňa8.7.2015,doručenomsúdudňa13.7.2015(č.l.136)právneargumentoval,proti
tvrdeniu žalobcu o tom, že došlo k predĺženiu doby nájmu - v tomto prípade konkludentným spôsobom
a po citácii §§ 663, 686, 676 ods. 1, 710 ods. OZ predložil rozsudok NS ČR 26Cdo 212/2005 zo dňa
30.11.2005 a rozsudok NS SR 5 Cdo 266/2007 z 31.1.2008, kde oba rozsudky konštatujú, že síce
nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, no prejavy vôle smerujúce k

uzatvoreniu nájomnej zmluvy musia byť urobené takým spôsobom, aby neboli pochybnosti o tom, čo
chceli účastníci konania prejaviť a že prejav vôle uzavrieť nájomnú zmluvu musí byť nepochybný tak u
prenajímateľa ako aj u nájomcu, a že nestačí iba to, že sa pravidelne platí nájomné. S tým procesný
súd plne súhlasí, pozn.

K okolnostiam, tvrdeným žalobcom v tom smere, že žalovaný užíval nehnuteľnosti nad rozsah svojho
oprávnenia a že najmä v dobe po zániku nájmu až do ich vypratania vykonával na dvore žalobcu
autoopravárenskú činnosť, súd vypočul svedka B. G., ktorý vypovedal, že sa absolútne nevie vyjadriť
k tomu, za akých okolností vznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, má však vedomosť o
tom, že žalovaný bol v nájme v byte žalobcu. Vedel o tom aj z vlastnej skúsenosti a to z toho dôvodu, že

jednakmužalovanýopravovalvtejto nehnuteľnostisvedkovemotorovévozidloP.O.,ideopolonákladné
vozidlo, ktoré často používal pre vlastné účely. Pamätal si, že niekedy začiatkom jari, rok si už presne
nepamätal, prišiel za žalovaným, aby mu požičal prívesný vozík lebo vedel, že ho má. Videl, že tento
vozík je odstavený v rohu dvora a žalovaný mu ukázal rukou na vozík, aby sa pozrel v akom stave je,
a že v takomto stave mu ho vrátil samotný majiteľ nehnuteľnosti. Svedok sa bol na tento vozík pozrieť

a skonštatovať, že bol v dezolátnom stave. On osobne však nikdy nebol pri tom, keď si mal žalobca
požičiavať tento prívesný vozík, a nebol ani pri tom, keď ho akože mal vrátiť, svedok sa vedel vyjadriť
iba k stavu, v akom tento vozík v čase jeho návštevy videl a aj to, čo svedok vypovedal, vedel iba z
rozprávania žalovaného. Čím sa žalovaný živil, t. j. akej činnosti sa venoval, svedok vôbec nevedel,
on za ním chodil len vtedy, keď mu bolo treba opraviť auto. Ohľadom vozidiel, ktoré videl stáť na dvore

uviedol, že nevie za akým účelom boli tieto vozidlá na dvore odstavené, ale vedel, že patrili žalovanému,
resp. boli určené na opravu, toto ale iba predpokladal.

V priebehu konania, na pojednávaní dňa 10.11.2015 žalovaný prezentoval, že v čase od 1.6.2009 až do
vypratania nehnuteľnosti v júni 2010, tieto nehnuteľnosti neužíval iba on sám, ale okrem družky spolu

s ním tam bývali ďalšie 3 osoby, a to 2 plnoleté deti jeho a taktiež aj dospelý, plnoletý syn žalovaného,
čo znamená, že bezdôvodné obohatenie sa týkalo nielen žalovaného v samotného ale celkového počtu
5 osôb. Zároveň však žalovaný nie je vnútorne presvedčený o akejkoľvek povinnosti platiť žalobcom
úhradu za užívanie v období od 1.6.2009 do 30.6.2010, a to práve s poukazom na tú skutočnosť, že
mali právo bývať tam bezodplatne. Za účelom preukázania toho, že v tomto dome, resp. v prenajatých

nehnuteľnostiach v čase po zániku zmluvnej doby nájmu nebýval žalovaný sám, ale spolu s nim aj ďalšie
osoby, ktorých by sa prípadne úhrada za užívanie týchto nehnuteľností mala týkať, navrhol vykonať
ďalšie dôkazy.S týmito tvrdeniami žalovaného žalobca kategoricky nesúhlasil.

Ohľadom spôsobu a počtu ľudí, ktorí užívali prenajatý byt v dome žalobcu súd okrem už vypočutej družky

žalovaného vypočul aj jej dve dcéry a syna žalovaného.

Mladšia dcéra družky žalovaného M. Z., D.. S. F..XXXX vypovedala, že môže potvrdiť, že v roku 2008,
keď sa nasťahovali do Š., mala 14 rokov a v tom čase navštevovala základnú školu, ktorú zopár
mesiacov ešte dochodila v O.. Od nového školského roka sa však prihlásila na základnú školu priamo v

Š., ktorú tam aj skončila. Po skončení základnej školy nastúpila na SOŠ na Gemerskej ulici v Košiciach.

Pamätalasi,žekeď savroku2008prisťahovalidoŠace,vtomtodomeokremnej,jejmatky,žalovaného,
sestry tam s nimi nebýval nikto, a to až do roku 2009, kedy na pár mesiacov sa tam nasťahoval aj syn
žalovaného. Ten však po pár mesiacoch od nás odišiel. Býval spolu s nimi asi pol roka, a to počas
druhej polovice roku 2009. Čo sa aktivít žalovaného a zdrojov jeho obživy týka, k tomu vypovedala, že

čo si pamätá tak žalovaný nebol zamestnaný a venoval sa autám, túto činnosť však oni nepovažovali a
nebralo sa to ako jeho práca. Venoval sa autám najmä z toho dôvodu, že, ako aj predtým, aj v súčasnosti
mali a majú viacej motorových vozidiel vzhľadom na to, že mama svedkyne jazdí rally a autá sa vlastne
opravovali sústavne. Túto činnosť vykonával priamo na dvore pri rodinnom dome a všetky autá, ktoré
boli v poriadku, resp. boli pojazdné, boli umiestnené v priestore za rodinným domom, v mieste, kde sa

aký-taký priestor za týmto účelom nachádzal.

Na otázku PZ žalovaného, či tu prítomný žalovaný býval s nimi v byte v O., svedkyňa uvádza, že áno,
ale nebolo to dlho. Bolo to len pár mesiacov vzhľadom na následné rozhodnutie presťahovať sa z O.
niekde bližšie, vzhľadom na to, že už končila školu a jej sestra už chodila na strednú školu a každodenné

dochádzanie bolo zaťažkávajúce. Tento priestor sa nachádzal nie za ale pred domom, a to tak že verejné
prístupné toto parkovacie miesto nebolo, avšak oni tam mohli parkovať vzhľadom na to, že mali od
vstupnej brány do dvora kľúče. Svedkyňa svoj voľný čas trávila v dielni spolu so žalovaným a keď bolo
treba, tak mu aj s jeho prácou pomohla. Táto činnosť ju navyše aj veľmi zaujíma.

Čo sa prívesného vozíka týka, na túto udalosť si veľmi dobre pamätala pretože raz, k ním domov do
dvora prišiel žalobca aj so svojím synom a ak si pamätá dobre, tak aj s nejakým pánom F. a to na
aute pána F.Č., ktoré bolo zelenej farby. Potvrdila, že od žalovaného si tento vozík požičali, pričom bol
vo veľmi dobrom stave a vrátili ho zhruba po troch mesiacoch v totálne zničenom stave. Povedala, že
donedávna sa tento vozík dával do poriadku, v rámci čoho bolo treba kompletne vymeniť obe nápravy,

pričom len jedna náprava stojí okolo 600 eur.

Ohľadom Magia a internetu svedkyňa uviedla, že čo si pamätá, tak Magio tam bolo, ale zodpovedne
prehlásila, že toto viac nešlo ako išlo, bolo to prevažne poruchové a rovnako tak aj internet, ktorý
väčšinou nešiel, a ona preto bola nútená mnoho vecí následne robiť až v škole.

K otázke ohľadom užívania domu vypovedala, že matka mala so žalovaným svoju izbu, ona so sestrou
taktiež svoju izbu a tretia izba bola neobývaná, následne slúžila na bývanie syna žalovaného na dobu,
kým spolu s nimi v tomto dome pôsobil.

Staršia dcéra družky žalovaného U. Z., D.. S. F.. XXXX vypovedala, bolo to v 2008, keď spolu s matkou
a so sestrou bývala v jeden a pol izbovom byte v meste O., kam za nimi veľmi často chodil žalovaný. S
nimi tam ale nebýval. Čo sa jeho syna týka, ten sa k nim nasťahoval v polovici roka 2009 a býval tam, čo
si dobre pamätá, zhruba po dobu asi pol roka. Nevie, čomu sa venoval žalovaný po pracovnej stránke,
pretože týmto veciam pozornosť nevenovala, ale vedela, že opravoval ich autá. Podľa jej vedomostí

cudzím ľuďom autá neopravoval. Tieto opravy robil na dvore pri tomto dome, alebo v Š. a pokiaľ to robil
na dvore v Š., tak vždy tam, kde bolo práve miesto vzhľadom na to, že žalobca mal takmer všade svoje
zrno.

Ohľadom TV signálu a internetu, svedkyňa uviedla, že má vedomosť, že do tohto domu bol privedený

aj televízny signál a internet, ale prehlásila, že toto bolo neustále poruchové, kvôli čomu bol žalobca
neustále oslovovaný, aby s tým niečo urobil. Pokiaľ si dobre pamätala tak aj bola snaha niečo s tým
urobiť, čo v konečnom dôsledku ale viedlo k tomu, že sa to napokon zrušilo. Kedy k tomu ale došlo, to
si už vzhľadom na odstup času skutočne nepamätala.Svedok M. N., syn žalovaného vypovedal, že o tom, že mal jeho otec v prenájme od žalobcu zhruba
v období od polovice roku 2008 do polovice roka 2010 rodinný dom, svedok uviedol, že iba vedel, že

tam býva. Akým titulom tam býval, k tomu sa nevedel vyjadriť. Zhruba od 08 - 10/2008 sa tam svedok
na prechodnú dobu nasťahoval, a to preto, že bol denným študentom vysokej školy. Normálne býva
v rodinnom dome v obci Š., kde má aj trvalý pobyt avšak v tom čase som sa rozhodol, že na nejaký
čas príde aj k otcovi.

Ktomu,čímaakosaživíjehootecuviedol,žečoonvie,takbolnezamestnaný,alečímkonkrétnesaživil,
k tomu sa vyjadriť nevedel. Svedok úhrady spojené s bývaním v tomto rodinnom dome neplatil nikomu
nič, a vo svojej podstate tomu ani nevenoval pozornosť. Ohľadom spôsobu užívania domu popísal, že
sa jedná o starší gazdovský dom, a to tak, že centrálnou izba bola kuchyňa, a po jej dvoch stranách
boli dve samostatné izby, plus jedna chodba. Jednu izbu obýval jeho otec s družkou, druhú izbu obývali
jej dcéry, a tretiu izbu obýval svedok.

K otázke venovania sa jeho otca motorovým vozidlám vypovedal, že motorovým vozidlám sa venuje
aj on, a to doposiaľ. Čo sa venovania motorovým vozidlám otca týka, popísal to tak, že sem-tam niečo
opravil, pričom stále mal širší vozový park vozidiel tak isto ako aj svedok. V dobe keď svedok býval v
dome žalobcu, tak otec mal na dvore 3, a on tiež 3 svoje motorové vozidlá.

Vo vzťahu k prívesnému vozíku vypovedal, že má osobnú skúsenosť o tom, že žalobca si od jeho otca
tento prívesný vozík veľmi často požičiaval a to nielen v čase predtým ako začal bývať v rodinnom dome
žalobcu, ale aj potom. Potvrdil aj to, že ho žalobca zakaždým, keď si ho požičal, celkom určite vrátil,
veď otec ho má doposiaľ. Je pravda to, že pri poslednom vracaní tohto vozíka ho prevzal od žalobcu

v značne poškodenom stave. To, že je tento vozík v zlom stave som videl síce na vlastné oči, ale či
skutočne bol pôvodcom tohto stavu žalobca, alebo iné príčiny, k tomuto sa svedok vyjadriť nemohol, a
to že mu ho poškodil žalobca, sa dozvedel sprostredkovane od svojho otca.

Potvrdil aj to, že vie kto je pán F., ale že si od jeho otca prívesný vozík nepožičiaval priamo, vždy sa to

dialo cez osobu žalobcu, pretože sú v nejakom príbuzenskom vzťahu.

Svedok B. C. potvrdil, že žalovaného pozná a to z toho dôvodu, že sa prisťahoval do Šace, a dostal
informácie, že sa venuje motorovým vozidlám. Zhodou okolností v aktuálnom čase mal podobné, resp.
také isté auto ako svedok, pričom svedok s tým svojím mal problémy. Vzhľadom na to, že sa žalovaný

považuje za veľmi šikovného, práve na neho sa s opravou svojho vozidla obrátil a poprosil ho, že pokiaľ
je to možné, aby to bolo čo najrýchlejšie. Potvrdil, že keď ho oslovil, skutočne veľmi kvalitne, a aj veľmi
rýchlo mu vozidlo opravil s tým, že sa finančných záležitostí týka, zaplatil iba za vymenené súčiastky.
Čo sa hodnoty jeho práce týka, tu neplatil nič, pretože svedok hodnotu jeho práce oplatil v protislužbe.

Ohľadom toho, či svedok má vedomosť, že od polovice roku 2008 do polovice roku 2010 žalovaný
opravoval motorové vozidlá aj pre niekoho iného, resp. vo všeobecnosti, svedok uviedol, že k tomuto sa
nevie vyjadriť. Vedel, že keď niesol svoje vozidlo do dvora rodinného domu žalobcu tak videl tam vo
výklenku pred domom stáť nejaké motorové vozidlo, na toto miesto odstavil auto aj on. Koľko vozidiel
tam v aktuálnom čase stálo, a komu patrili, resp. akého boli charakteru, k tomuto sa absolútne vyjadriť

nevedel. Svedok totiž žalovaného ohľadne opravy motorového vozidla oslovil vtedy prvý a zároveň
aj poslednýkrát. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či opravoval motorové vozidlá aj iným obyvateľom,
resp. nejakým iným zákazníkom, ale svedok mal poznatok o tom, že sa aktívne venoval rally, a v tejto
súvislostihoniekoľkokrátvidel,akoťahánaprívesnomvozíkunejakémotorovévozidlá,a ichajnásledne
opravoval. O aké motorové vozidlá, komu patrili a nijak bližším spôsobom identifikovať nevedel.

Svedok M. Z. na otázku, či má svedok vedomosť o tom, že žalovaný zhruba od polovice roka 2008
do polovice roka 2010 opravoval motorové vozidlá pri dome, v ktorom býval v Š., t.j. v objekte
nachádzajúcom sa pri hlavnej ceste, kde bol v podnájme, vypovedal, že navštívil v tomto objekte
žalovaného len v tej súvislosti, keď tam bol so svojim kamarátom pánom G.. Pán G. je totiž bratom

družky žalovaného. V tom čase bývali ešte v podnájme a keď si dobre pamätá, bolo to niekedy v roku
2009. Videl v aktuálnom čase, že sa vo dvore nachádza niekoľko motorových vozidiel, dokonca, niektoré
z nich boli aj rozobraté, avšak komu tieto vozidlá patrili, sa vyjadriť nevedel. Potvrdil, že nevykazovali
charakter súťažných vozidiel vzhľadom na to, že družka žalovaného jazdila a aj jazdí rally. Bližšie saosobne zoznámil so žalovaným vtedy, keď zhruba rok a pol dozadu opravoval svedkove motorové
vozidlo, avšak to už bolo v novom dome, kam sa presťahoval. Čo sa týka finančných záležitostí, zaplatil
mu iba za cenu vymenených súčiastok, avšak za prácu mu neplatil nič. Či opravoval žalovaný vozidlá

aj iným osobám, svedok povedať nevedel.

Svoju výpoveď však doplnil, že svedkovo motorové vozidlo opravoval žalovaný zhruba rok a pol dozadu
už v novom dome, kam sa presťahoval, takže v čase, keď žalovaný býval v podnájme, jeho auto
neopravoval.

Svedok A. G. - brat družky žalovaného potvrdil tú skutočnosť, že jeho sestra žila so žalovaným najprv
v Šaci, a to v dome, kdesi pri ceste, no v súčasnosti sú tam stavebniny. Spolu s nimi tam žili aj dve
dcéry jeho sestry, však odkedy presne, k tomu sa nevedel vyjadriť. Čo sa týka jeho kontaktov so svojou
sestrou, úplne náhodnými príchodmi ju zopárkrát navštívil, napr. v prípade, keď mal cestu do Košíc,
alebo naopak z Košíc, na chvíľku sa u nej zastavil, vypil kávu a išiel preč.

Či v dome, kde sú teraz stavebniny bol niekedy aj s M. Z., svedok uviedol, že toto si naozaj nepamätá,
ale skôr nie, pretože nevie, že by bom s ním osobne niekedy v tomto dome,, a navyše k tomu nemal
dôvod. Potvrdil, iba to, že so Z. opakovane a viackrát boli za žalovaným ale už v dome, kde v súčasnosti
bývajú a to aj v súvislosti s opravou auta. Čo sa týka vzťahu, resp. dĺžky doby, po ktorú pána Z. pozná

uviedol, že sú kamaráti od detstva.

Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, čomu sa žalovaný venoval a prípadne čím sa živil, má ale vedomosť
o tom, že zvykol opravovať autá, ale čím sa skutočne živil a či bol v pravom slova zmysle automechanik,
k tomu sa vyjadriť nevedel.

Okrem vyššie uvedených už účastníci nenavrhli vykonať žiadne iné dôkazy, preto ich súd vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a na základe toho uzatvára:

Okruh okolností, ktorým bolo treba v tomto konaní venovať pozornosť bolo

1/ obdobie nájmu, založeného zmluvou zo dňa 1.5.2008 za dobu do 31.5.2009 a v rámci neho
- nárok žalobcu nielen na dohodnutá nájomné ale aj službu za Magio balík a nedoplatok za vodu,
ohľadom čoho vzniesol žalovaný námietku premlčania
- započítacej námietke zo strany žalovaného, a námietke premlčania zo strany žalobcu

2/ nároky žalobcu za obdobie po ukončení nájmu do dňa 30.6.2010 titulom bezdôvodného obohatenia
a jeho výšky ako aj rozsah, v akom žalovaný alebo iné osoby zodpovedajú zaň spolu s ním

AD 1/

Vykonaným dokazovaním bolo nevyvrátiteľne preukázané, že účastníci medzi sebou uzavreli nájomnú
zmluvu, ktorá sa týkala IBA bytu v rodinnom dome č.s. XX vedené na LV č. XXX k.ú. G.-Š. , pozostávajúci
z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva. Nespochybniteľným spôsobom bola výške nájomného dohodnutá
sumu 497,90 € (15 000 Sk), splatná vopred, najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, a že na
začiatku bola dohodnutá záloha na nájomné za máj a jún 2008 v sume 25 000 Sk, teda nie 30 000 ako

to tvrdil žalobca.

Preukázané bolo aj to, že súčasťou nájomného nie sú dodávky energií a médií, ktoré si žalovaný mal
hradiťsám,pričomneboloabsolútnepresnešpecifikované,čosapodtýmtopojmomt.j.oktorékonkrétne
energie a médiá jedná. V súlade s touto úpravou žalovaný vykonal prehlásenie elektriny a plynu avšak

vodu, napriek tomu že zostala evidovaná na žalobcovi ako odberateľovi, prehlásiť nemohol.

V tomto kontexte vznikol medzi účastníkmi spor o to, či platba za pripojenie Magio balíka bola/nebola
súčasťou nájomného. Žalobca tvrdil, že keď sa sťahoval na U. X. do zrekonštruovaného domu, chcel
si tento „balík“ prehlásiť a bol to žalovaný, ktorý ho mal uhovoriť na to aby to tam nechal aj naďalej.

Naopak žalovaný oponoval týmto skutočnostiam tvrdiac, že o tieto služby záujem nemal a osobitne o
nich nerokovali a neuzavreli písomnú dohodu a preto aj poprel túto časť pohľadávky.Vychádzajúc z obsahu zmluvy, v ktorej externé dodávky do domu boli upravené osobitne, súd nevidí
dôvod, pre ktorý v prípade, že podľa tvrdenia žalobcu žalovaný o ponechanie signálu výslovne požiadal,
neupravili túto okolnosť v zmluve (ako pri plyne, elektrine...). Žalobca nepreukázal, že k dohode o

ponechaní TV signálu a internetu došlo nad rámec dohodnutého nájomného a preto má súd za to, že
dodávka tejto služby bola jeho súčasťou a neuznal jeho cenu v celkovej uplatnenej výške 518,79 € ako
osobitný nárok popri dohodnutom nájomnom a navyše platby, zodpovedajúce mesiacom jún 2008 -
január 2009 sú premlčané.

Ohľadom vody, ktorej nedoplatok mal žalobca za žalovaného zaplatiť v auguste 2008 v sume 1600 Sk
(53,11 €), a o ktorú sumu sa mal týmto spôsobom žalovaný obohatiť, žalovaný taktiež vzniesol námietku
premlčania, ktorá uplynula v auguste roku 2010 a preto ani túto sumu súd žalobcovi nepriznal.

Keďže ohľadom sumy 518,79 € žalobca neuniesol dôkazné bremeno a je i čiastočne premlčaná a
ohľadom sumy 53,11 € je pohľadávka premlčaná, súd žalobu, v tomto rozsahu zamietol.

Čo sa týka zvyšku uplatneného nároku, ktorým je obdobie trvania nájomného vzťahu, nepochybne bolo
preukázané, že tento vzťah trval 13 mesiacov t.j. od 1.5.2008 do 31.5.2009, za ktoré obdobie mal
žalovaný zaplatiť nájomné v celkovej sume 6472,70 € (13 x 497,90 €), pričom zaplatil v období od
1.5.2008 do 31.5.2009 sumu 4119,39 €. Platba v mesiaci jún 2009 sa už tákala obdobia po zániku nájmu.

Výška dlhu za obdobie od 1.5.2008 do 31.5.2009 tak činí sumu 2353,31 €.

Podľa § 98 OSP: Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa § 100 ods. 1) OZ: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. (1) OZ: Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 107 ods. (1) OZ: Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Žalovaný ohľadom výšky svojho záväzku namietol skutočnosť, že so žalobcom urobili dohodou
o započítaní nájomného s hodnotou dreva, ktoré mal žalobcovi zadovážiť v cene 18000 Sk.
Ohľadom týchto tvrdení však neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože takáto okolnosť v konaní
preukázaná nebola. Žalobca toto tvrdenie žalovaného poprel a naopak, z výpovede svedka A. F.

vyplynulo, žalovaným zabezpečené drevo vôbec nebolo určené žalobcovi ale vypočutému svedkovi
na úhradu nedoplatku, ktoré žalovaný spôsobil v prevádzke servisu svedka odberom elektriny a
plynu. Žalovaný teda nepreukázal existenciu pohľadávky titulom hodnoty dreva pre žalobcu tak, aby
bola započítaniaschopná s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému a keďže v tomto smere žalovaný
započítaciu námietku ani nevzniesol a dohodu o započítaní so žalobcom nepreukázal, hoci tvrdil, že to

preukáže, uvedenú okolnosť súd nebral do úvahy a konštatuje, že v rozsahu hodnoty dreva pohľadávka
žalobcu voči žalovanému nezanikla.

Žalovaný ďalej ako procesnú obranu vzniesol započítaciu námietku v podaní zo dňa 8.12.2011,
doručenom súdu dňa 13.12.2011 a to titulom užívania jeho prívesného vozíka, ktoré za obdobie 4

mesiacov vyčíslil sumou 2 389,96 € (120 dní x 600 Sk /deň), vychádzajúc z potvrdenia spoločnosti G.
Y. Z..F..P.. zo dňa 14.11.2011.

Žalobca uviedol, že si požičal celkom asi štyrikrát a aj to nie od žalobcu, ale od F., ktorému ho dal
žalovaný k dispozícii, a ako z celého dokazovania, najmä tvrdenia samotného žalovaného vyplynulo,

malo k tomu dôjsť v priebehu roka 2008 a až koncom roka mu ho mal žalobca vrátiť poškodený. V
prvom rade súd poukazuje na to, že dokazovaním nebolo preukázané a ani žalovaný netvrdil, že pokiaľ
požičal žalobcovi požičal vozík, malo ísť o odplatnú „službu“ a pokiaľ sa žalovaný za toto užívanie
domáhal nejakej náhrady, o ktorú sumu sa žalobca mal týmto spôsobom obohatiť, mohol tak učiniťdo dvoch rokov. Aj za predpokladu, že žalobca vrátil žalovanému vozík hneď 31.12.2008, premlčacia
doba začala plynúť dňom 1.1.12009 a uplynula dňa 31.12.2010. Započítacia námietka v sume 2389,96
€ bola voči pohľadávke žalobcu uplatnená dňa 13.12.2011, kedy sa obe stretli, a preto v čase stretu

týchto pohľadávok už bola premlčaná. Z uvedeného dôvodu preto súd, ktorý vyhodnotil, že pohľadávka
žalovaného titulom odplaty za užívanie vozíka žalobcom jednak nebola preukázaná žiadnou z výpovedí
vypočutých svedkov a aj keby bola, v čase stretu s pohľadávkou už bola premlčaná, preto súd na ňu
neprihliadol.

Rovnako tak nebral do úvahy ani tvrdenia žalovaného o vzniku škody na vozíku, ohľadom na
pojednávanídňa5.3.2012predložilrozúčtovanienákladovnaopravustým,žesitaktouplatňujenáhradu
škody voči žalobcovi.

Samotné konštatovanie existencie pohľadávky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, ktorá mala byť
spôsobilá na započítanie bez relevantných dôkazovo jej skutočnej existencii na započítanie nestačí.

Potvrdenie - rozpis predpokladanej ceny opravy v zmysle potvrdenia spoločnosti V. Z..F..P.. zo
14.11.2011 (č.l. 63) nepostačuje a navyše je neurčité keďže z neho nevyplýva, akého vozíka sa vôbec
týka. Rovnako tak je neplatný aj úkon, akým bola započítacia námietka na danom pojednávaní učinená
započítaniu vzájomných pohľadávok. Ak nedôjde k preukázaniu že škoda vznikla, v akej výške, a kto za
ňu zodpovedá a v akej výške sa má s pohľadávkou žalobcu započítať, nie je takáto námietka platným

právnym úkonom. Aj keď forma právneho úkonu započítania nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné
náležitosti stanovené v §34 a nasl. OZ a musí byť z neho zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške
sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Napokon, aj keby žalovaný preukázal vyššie
uvedené skutočnosti, žalobca, keďže k úkonu vznesenia námietky došlo dňa 5.3.2012, vniesol námietku
premlčania. Ak by bola pravda, že to žalobca vozík poškodil a práve on ho v tomto vrátil žalovanému

koncom roka 2008, subjektívna lehota na uplatnenie škody uplynula žalovanému najneskôr 31.12.2010.

Keďže nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu, nijakým spôsobom nebola v
konaní nepochybným spôsobom preukázaná ani jej výška (potvrdenie na č.l. 63 nemá žiadnu výpovednú
hodnotu), nemožno konštatovať ani existenciu nároku žalovaného z tohto titulu voči žalobcovi, a preto

ani na túto skutočnosť súd nebral zreteľ.

AD 2/

Medzi účastníkmi napokon vznikol spor o to, či za predpokladu, že po skončení nájmu dňa 31.5.2009

a následnom užívaní domu žalobcu bez nájomnej zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu a ak áno,
v akej výške a či zaň zodpovedá žalovaný sám alebo s iným osobami. Žalovaný sa bránil v konaní
tvrdením, že dom zostal s rodinou užívať na základe prosby žalobcu, ktorý hodlal dom týmto spôsobom
ochrániť pred znehodnotením či vykradnutím, a že sa výslovne zriekol úhrady za užívanie s tým, že si
mali platiť iba réžiu. Pred súdom ale vypovedal aj to, že začiatkom roka 2009 začal evidovať značné

finančné zaťaženie titulom nájmu a rozhodol sa dom žalobcovi vrátiť a svoj úmysel mu aj oznámil, a že
v aktuálnom čase pritom mali s priateľkou kam ísť, pretože ona mala v tom čase ešte stále jeden a po
izbový byt v O. a on sám mal byt v rodinnom dome v Š. a teda mali sa kam odsťahovať.

Jeho priateľka pritom vypovedala, že ako kompletná rodina v jeden a pol izbovom byte bývať nemohli

a práve toto bola okolnosť, kvôli ktorej sa chceli z tohto bytu vyťahovať a hlavne po skúsenosti
počas štvormesačného spoločného bývania v tomto byte a že v každom prípade sa však chceli
odtiaľ odsťahovať. Po tom, ako za hypotekárny úver z ČSOB kúpila totálne neobývateľný dom v Š., z
peňazí získaných následným predajom bytu v O. sa financovala jeho rekonštrukcia. Ohľadom bývania v
rodinnom dome žalovaného v Š. sa vyjadrila tak, toto bývanie výslovne odmietla a to preto, že napriek

tomu, že je veľký, zostala v ňom bývať bývalá manželka žalovaného spolu s rodičmi a deťmi.

Z uvedenej faktografie súdu vyplynulo, že až po kúpe rodinného domu priateľkou žalovaného táto
predala svoj byt v O. a ktorých peňazí dom začali rekonštruovať. Ako je zrejmé z listu vlastníctva č. XXX
k.ú. G.-Š. (č.l. 147), priateľka žalovaného M. Z. sa stala vlastníčkou rodinného domu č.s. XX a parcely

č. XXX, na ktorej dom stojí, a parcely č. XXX titulom rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy zo
dňa 26.10.2009 a na tieto nehnuteľnosti má zriadené záložné právo ČSOB a.s. z 28.9.2009.Súd preto neuveril tvrdeniam žalovaného o tom, že na dom žalobcu neboli odkázaní, pretože byt v O.
bol primalý na bývanie takejto rodiny a do rodinného domu žalovaného v Š. a jeho priateľka výslovne
odmietla ísť, pričom je len málo pravdepodobné, aby sa mohli nasťahovať do neobývateľného domu

v Š., ktorého vlastníčkou sa priateľka žalovaného stala až v októbri 2009. Je všeobecne známe, že
rekonštrukčné práce stavebného charakteru sa v zime Svoje tvrdenia o tom, že tam zostali iba na
základe prosby žalobcu, nijako nepreukázal a navyše ich žalobca výslovne poprel a výpoveď svedkyne
M. Z., ktorá skutočnosti uvádzané žalovaným potvrdila, súd vzhľadom na ich rodinnú väzbu posúdil ako
účelovú.

Za daného stavu možno uzavrieť, že v období od 1.6.2009 do 30.6.2009 rodinný dom žalobcu užíval
žalovaný s rodinou bez právneho titulu a bez toho, aby za jeho užívanie žalobcovi poskytoval odplatu.

Podľa § 685 ods. 1) OZ: Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;

nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 688 OZ: Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri
práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých

poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

Podľa 710 ods. (2) OZ: Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nájomný vzťah, založený nájomnou zmluvou z 1.5.2008
sa skončil dňom 31.5.2009 uplynutím dojednanej doby. Nájomné v sume 497,90 € bolo splatné vopred,
k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Preukázané bolo aj to, že žalovaný dňa 1.5.2008 zaplatil
dohodnutú zálohu za nájom mesiacov máj a jún 2008 v sume 25 000 Sk, a hoci s určitým oneskorením, aj
v mesiacoch jún, júl, august, september a október po 15000 Sk. z uvedeného plynie, že hoci 31.5.2008

mal za mesiac jún žalovaný iba doplatiť 5000 Sk, uhradil plnú sumu 15000 Sk, pričom ďalšie mesiace
platil v plne výške. Preplatok 10 000 Sk preto skutočne, ako aj žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol,
sa má započítať na najstaršiu splatnú pohľadávku, v tomto prípade v mesiaci november 2008. Za daný
mesiac je teda nedoplatok 5000 Sk (165,97 €), pričom od 12/2008 do 03/2009 nezaplatil nič V máji roku
2009 zaplatil 400 €, ktorú platbu žalobca započítal na apríl 2009 a v júni 2009 sumu 400 €, ktorú žalobca

započítal na úhradu nájomného za máj 2009, kedy nájom skončil. Z titulu nájomného preto žalovaný
dlhuje žalobcovi, tak ako už súd uviedol vyššie, 2353,31 € (mal dať 6472,70 €, dal 4119,39 €) .

Podľa § 451 ods. 1) OZ: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ: Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. (1) OZ: Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa§511ods.(1)OZ:Akprávnympredpisomaleborozhodnutímsúdujeustanovenéaleboúčastníkmi

dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Nesporné bolo v konaní to, že v čase od 1.6.2009 do 30.6.2010 zostal žalovaný bývať aj so svojou

priateľkou a jej dvoma, v tom čase maloletými dcérami (nar. v r. XXXX V. XXXX) bez nájomnej zmluvy
a bez toho, aby žalobcovi platili úhradu za užívanie. Je pravda, že v mesiaci júl 2009 bola uhradená
suma 400 €, ktorú žalobca započítal na mesiac jún 2009, no do dňa vysťahovania sa už žalobcovi
nebola poskytnutá žiadna úhrada. Obohatenie žalovaného a jeho priateľky spočívalo v užívaní cudzejveci bez jej reálneho rozdelenia a dohody o tom, akým spôsobom a v akom rozsahu bude predmetný byt
každým z nich užívaný, čo založilo ich solidárnu povinnosť platiť žalobcovi náhradu a obom aj vznikla
zodpovednosť z bezdôvodného obohatenia. Užívanie cudzej veci viacerými osobami bez jeho reálneho

rozdelenie a dohody o tom, ktorú jej konkrétnu časť bude tá ktorá osoba s z nich užívať, vyplýva z
povahy plnenia, že používatelia sú voči vlastníkovi veci na poskytnutie peňažnej náhrady v zmysle ust.
§ 458 ods. 1 druhej vety OZ viazaní spoločne a nerozdielne (solidárne) - NS ČR 28Cdo 3141/2012,
33Cdo 542/2002, 28Cdo 3803/2009, pozn.

Čo sa týka rozsudku KS Košice 11Co/586/2013 zo dňa 25.7.2014, ktorým žalovaný protiargumentoval
solidárnej zodpovednosti žalovaného a jeho priateľky popr. iných osôb, súd dáva do pozornosti, že
sa v ňom rieši iná skutková záležitosť, spočívajúca na to, že žalobkyňou je bývalá manželka, ktorá
žaluje o bezdôvodného obohatenie svojho bývalého manžela a ich spoločné deti, pričom krajský súd
dal pri posudzovaní solidarity žalovaných do pozornosti okolnosti dobrých mravov. Uvedená situácia ale
neplatí v tejto prejednávanej veci, keďže žalobca nie je so žalovaným ani jeho priateľkou v žiadnom

príbuzenskom vzťahu.

Z uvedeného plynie, že pokiaľ v čase po 1.6.2010 užívali cudziu vec - dom žalobcu okrem samotného
žalovaného aj iné dospelé osoby bez reálneho rozdelenia veci po dohode so žalobcom o tom, ako bude
každý z nich túto vec užívať, je daná solidarita užívateľov bez ohľadu na ich počet a ako taký je aj

samostatne žalovateľný. Že spolu so žalovaným a jeho priateľkou bývali spolu s nimi aj jej dve maloleté
dcéry a krátkodobo aj syn žalovaného, je bez právneho významu vzhľadom na to, že maloleté dcéry
mali bývanie odvodené od svojej matky, ktorej boli zverené do jej výchovy a krátkodobý pobyt syna
žalovaného je tiež bez právneho významu.

Čo sa týka výšky úhrady, ani v čase po zániku nájomnej zmluvy nejde, pravdaže, o vzťah bezodplatný:
bývalý nájomca má povinnosť platiť náhradu za užívanie bytu analogicky ako nájomca nájomné); výška
tohto plnenia zodpovedá nájomnému, ako bolo dohodnuté počas trvania nájomného vzťahu. Tomuto
záveru korešponduje aj žalovaným predložený rozsudok 11Co/86/2013, v ktorom sa konštatuje, že pre
učenie výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať všeobecné pravidlo, podľa ktorého ak

bol získaný prospech užívaním cudzej veci bez právneho dôvodu, je majetkovým vyjadrením tohto
prospechu finančná čiastka zodpovedajúca čiastkam nájomného, v tomto prípade 497,90 € mesačne.

Vzhľadom na túto skutočnosť preto súd tým častiam výsluchu svedkov, ktoré boli zamerané na zistenie
či a a v akom rozsahu žalovaný vykonával vo dvore žalobcu, ktorý ani nebol predmetom nájmu,

„podnikateľskú zárobkovú činnosť“, sa nebolo potrebné zaoberať navyše za stavu, že dokazovaním tieto
indície žalobcu preukázané vôbec neboli.

Vychádzajúc z uvedeného preto v období mesiacov od 1.6.2009 do 30.6.2010 vzniklo u žalovaného
bezdôvodné obohatenie, zodpovedajúce sume mesačného nájmu 497,90 € za celkový počet 13

mesiacov t.j. 6472,70 €, z čoho bola v júli 2009 uhradená suma 400 € započítaná na mesiac jún 2009,
takže dlh činí 6072,70 €.

Celková dlžná čiastka z titulu nájomného i bezdôvodného obohatenia tak činí 8426,01 €, ktorú sumu súd
zaviazal žalovaného zaplatiť aj spolu s úrokom z omeškania odo dňa jeho vzniku každý mesiac osobitne.

Ako zo žaloby vyplynulo, žalobca sa úroku z omeškania domáhal v sadzbe, ako bola dohodnutá v
nájomnej zmluve v čl. IV. bod 2 v sadzbe 0,05% dlžnej sumy denne čiže 18,25% ročne.

Podľa § 517 ods. (2) OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z citácie tohto ustanovenia vyplýva, že výška úroku z omeškania je daná právnym predpisom a nie na
zmluvnej voľnosti strán obdobne ako je to v Obchodnom zákonníku, a preto žalobcovi patrí iba zákonný

úrok z omeškania a to podľa predpisov účinných v čase jeho vzniku.Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009: (1)Výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je
to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.

Podľa § 10a: Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2009: Ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom
2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa ust. § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008: Výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Keďže za mesiac november vznikol nedoplatok v sume 165,97 € , úrok z omeškania bol priznaný v
sadzbe dvojnásobku diskontnej sadzby NBS t.j. 7,5 % ročne od 1.11.2008 do zaplatenia a za mesiac
december z plnej dlžnej sumy v sadzbe 6,5% ročne od 01.12.2008 do zaplatenia.

Za ostatné mesiace bol úrok z omeškania priznaný v zákonnej sadzbe v zmysle predpisov, účinných
od 1.9.2009, pričom za mesiaci apríl 2009, máj 2009 a jún 2009 súd priznal úrok z omeškania iba
z rozdielu medzi sumou 497,90 € a zaplatenými sumami 3 x po 400 € t.j. so sumy 97,90 € odo dňa
omeškania až do zaplatenia.

V rozsahu, v akom súd neuznal pohľadávku žalobcu za dôvodnú ako aj v rozsahu, v akom sa domáhal
úroku z omeškania vo vyššej sadzbe, než na akú mu podľa zákona vznikol nárok, súd žalobu zamietol.

Vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky, charakter sporu i počet úrokov oboch právnych zástupcov si

súd vyhradil o trovách konania rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.