Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112211139
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2112211139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov

senátu: JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Anity Filovej, v sporovej veci žalobcu: AWP Solutions ČR a
SR, s.r.o., Jankovcova 1596/14b,Holešovice, Praha 7, Česká republika, IČ: 25622871, zastúpený: JUDr.
Petr Kotek, advokát, Ibsenova 1207/3, 120 00 Praha 2, Česká republika, proti žalovanému: AUTOREAL
TT s. r o., Bratislavská 68, 917 01 Trnava, IČO: 36251895, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 3.123,28 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7. júna 2016 č.k. 1Cb/126/2012-268,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 7. júna 2016 č.k. 1Cb/126/2012-268 v odvolaním napadnutej
časti výrokov II. a III. v spojení s opravným uznesením zo dňa 4. júna 2018 č.k. 1Cb/126/2012-304 sa
potvrdzuje.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.05.2012 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.162,63 eur so zákonným úrokom z omeškania z dlžnej sumy

od 25.01.2012 do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že podľa zmluvy o spolupráci v
oblasti poskytovania služieb technickej asistencie vozidlám č. TAV/4/2007, ktorú uzavrel s Mazda Motor
Logistics Europe NV dňa 30. 10. 2007, mu mal žalovaný ako dealer Mazda Motor Logistics Europe NV
zaplatiť za poskytnutie asistenčných služieb jeho klientom, držiteľom a majiteľom áut značky Mazda s
poukazom na čl. 5 zmluvy, podľa ktorého vykonáva vyúčtovanie za poskytnuté služby každý mesiac
vždy k 5. dňu faktúrou a žalovaný ako dealer áut zn. Mazda mu mal faktúru zaplatiť do 14 dní odo dňa
vystavenia za predpokladu, že bola doručená bez zbytočného odkladu žalovanému. Asistenčné služby

riadne vykonal podľa požiadania klientov a tiež ich vyúčtovanie spolu s prílohou zaslal žalovanému, ale
žalovaný ani po upomienkach i od jeho právneho zástupcu nezaplatil. Nezaplatené asistenčné služby
žalovaným boli vyúčtované daňovými dokladmi, faktúrami od 10. 01. 2010 do 10. 01. 2012, celkovo v
sume 2 162,63 eur.

2.SúdprvejinštancievskrátenomkonanívydalPlatobnýrozkazč.k.1Cb/126/2012-75dňa18.12.2012,
protiktorémupodalžalovanývčasodporsodôvodnenímvovecisamej,vktoromuviedol,že žalovanému

nie je známy obsah zmluvy medzi žalobcom a Mazda Motor Logistics Europe NV č. TAV/4/2007, napriek
niekoľkým žiadostiam o sprístupnenie obsahu zmluvy, na základe ktorej sú vykonávané fakturácie
žalobcu žalovanému. Žalovanému nie sú známe jeho práva, či povinnosti, ktoré zo zmluvy vyplývajú,
preto nemôže byť ani zmluvou viazaný. Žalovaný bol listom zo dňa 25. 10. 2007 „ pro prodejce novýchvozů a servis - MAZDA EUROPE SERVICE (MES ) asistenční služba - vyhlášení programu od 01. 11.
2007“ informovaný, ako systém funguje, čo prevádzka obnáša a na ktoré vozidlá sa program vzťahuje,
bez bližšej špecifikácie k čomu sa žalovaný ako autorizovaný partner zaväzuje (okrem iného je v liste

opakovane uvádzané „MES sa vztahuje pouze na vozidla registrovaná k provozu v ČR, vtedy s českou
registrační značkou“ alebo „ nárok na MES nevzniká mimo jiné, když je vozidlo registrováno k provozu
mimo ČR a nemá platnou registraci MES“, z čoho vyplýva, že dokument je jednoznačne koncipovaný
pre predajcov a autorizovaných partnerov v ČR). Žalovaný dňa 12. 10. 2007 email obdržal, informačný
dopis, ktorý mal potvrdiť akceptáciu zmluvných podmienok podpísal a obratom zaslal Mazda Motor

Logistics Europe NV, avšak sa domnieva, že už v tej dobe sa nemohol zaviazať na plnenie zmluvy,
ktorej obsah nepoznal a ktorej nebol ani zmluvnou stranou. Informačný dopis neobsahoval podstatné
náležitosti výpočtu práv a povinností, ktorým sa mal žalovaný zaviazať.
Podaním odôvodneného odporu voči platobnému rozkazu sa v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p., zrušil
platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadil vo veci pojednávanie.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06.05.2014 č.k. 1Cb/126/2012-162 pripustil zmenu návrhu
žalobcu a to v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.123,28 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 317,59 eur od 25.01.2010 do zaplatenia, zo
sumy 100,08 eur 24.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 66,72 eur od 24.04.2010 do zaplatenia, zo sumy
111,20 eur od 30.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 94,00 eur od 29.07.2010 do zaplatenia, zo sumy

34,62 eur od 29.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,25 eur od 29.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 11,75
eur od 29.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 340,75 eur od 11.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 82,25
eur od 22.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 51,27 eur od 15.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 64,35 eur
od 16.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 77,38 eur od 01.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 146,44 eur
od 08.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 138,00 eur od 27.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 133,27 eur

od 23.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 70,88 eur od 30.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 47,00 eur od
29.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 110,58 eur od 18.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 129,25 eur od
25.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 94,00 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 59,49 eur od
21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 90,71 eur od 19.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 45,29 eur od
30.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 180,76 eur od 14.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 129,70 eur od

18.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 110,03 eur od 20.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,94 eur od
27.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 59,49 eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 94,61 eur od
20.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 97,12 eur od 20.12.2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.“

4. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že konanie v časti
týkajúcej sa 1.218,43 eur spolu s prislúchajúcim 9% zákonným úrokom zastavil a výrokom II. žalobu
zamietol. Výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume
129,50 eur a za trovy právneho zastúpenia v sume 673,11 eur a to všetko do 3 dní.

5. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 4. júna 2018 č.k. 1Cb/126/2012-304 podľa ust. § 224
C.s.p. opravil zrejmú chybu v písaná v záhlaví rozsudku zo dňa 7. júna 2016 č.k. 1Cb/126/2012-268,
v ktorom bolo nesprávne uvedené, že ide o vec o zaplatenie sumy 2.162,63 eur a správne má byť o
zaplatenie 3.123,28 eur s príslušenstvom.

6. Súd prvej inštancie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v časti týkajúce sa 1.218,43 eur spolu
s prislúchajúcim 9 % zákonným úrokom z omeškania vzhľadom na účinné späťvzatie návrhu v tejto
časti žalobcom, keď nesúhlas žalovaného so späťvzatím v časti žaloby súd považoval za nedôvodný,
keďže jediným dôvodom nesúhlasu bolo to, že žalovaný nikdy neuznal nároky žalobcu a zastavenie
konania v späťvzatej časti bude mať vplyv na otázku alebo riešenie otázky pomeru úspechu /neúspechu

účastníkov, vrátane riešenia otázky trov konania. Takéto odôvodnenie nesúhlasu súd nepovažoval
za relevantné, nakoľko pri riešení otázky priznania náhrady trov konania súd sa zaoberá i dôvodmi
späťvzatia návrhu a v tejto časti bol návrh vzatý späť z dôvodov na strane žalobcu, keďže tento uznal v
tejto časti námietky žalovaného voči faktúram, ktoré sú predmetom tohto konania.
Pri rozhodovaní o veci súd sa zaoberal otázkou existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a

žalovaným a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvného alebo iného záväzkového
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by odôvodňoval žalovanú pohľadávku. Zo žalobcom
predložených zmlúv vyplýva záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a Mazda Motor Logistics
Europe NV, avšak z tohto vzťahu nevyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť faktúry, ktoré požaduježalobca zaplatiť v tomto konaní. Žalobca poskytoval asistenčné služby na základe zmluvy s Mazdou
Motor Logistics Europe NV, avšak v konaní nebolo preukázané, že žalobca poskytoval svoje služby
zákazníkom žalovaného a nebolo ani preukázané, že by sa sám žalobca riadil podmienkami, ktoré v

tejto zmluve sú uvedené. Tak v zmluve, ako aj v liste O. A., je uvedené, že v prípade neuhradenia
fakturovanej čiastky v určenej lehote a to ani po upomienke, nebude žalobca poskytovať asistenčné
služby podľa zmluvy pre vozidlá, za ktoré nebola fakturovaná čiastka uhradená. Keďže žalovaný
nezaplatil žalobcovi žiadnu fakturovanú čiastku, čo potvrdil aj žalobca, nemali byť asistenčné služby
poskytované a žalobca mal oznámiť túto skutočnosť žalovanému. Žalobca teda nepreukázal, za

aké služby fakturuje predmetné čiastky. Zároveň je však potrebné povedať, že žalobca nepreukázal
svoju aktívnu legitimáciu a ani pasívnu legitimáciu žalovaného, keď nepreukázal existenciu zmluvného
vzťahu ani záväzkového vzťahu a svoju aktívnu legitimáciu odôvodňoval zmluvami uzatvorenými s
iným subjektom, ako so žalovaným, pričom pasívnu legitimáciu žalovaného odôvodňoval pristúpením
žalovaného k zmluve, ktorú žalobca uzatvoril s Mazda Motor Logistics Europe NV, organizačná zložka
so sídlom Bratislava, pričom pristúpenie k tejto zmluve malo byť obsahom informačného listu zo dňa 12.

10. 2007, pričom žalovaný podmienky poskytovania asistenčných služieb zobral na vedomie a uviedol,
že ich bude dodržiavať dňa 26. 10. 2007, avšak zmluva, ku ktorej mal žalovaný týmto pristúpiť, bola
uzatvorená až dňa 30. 10. 2007. Takéto pristúpenie k zmluve nie je v súlade s ustanoveniami § 533
a § 534 Občianskeho zákonníka, nakoľko ustanovenie § 533 vyžaduje písomnú dohodu s veriteľom,
v tomto prípade so žalobcom, ktorá v prejednávanej veci nebola predložená a žalobca ani netvrdil

jej existenciu. V tom prípade by bolo možné žalovaný nárok subsumovať len pod ustanovenie § 534
Občianskeho zákonníka, avšak podľa tohto ustanovenia by sa musel žalovaný dohodnúť s dlžníkom,
čo v tomto prípade je Mazda Motor Logistics Europe NV, že splní jeho záväzok voči veriteľovi ( čo však
tiež v tomto konaní nebolo preukázané), avšak v takomto prípade veriteľovi - žalobcovi z toho priame
právo nevzniklo a nie je možné sa teda domáhať súdneho rozhodnutia, ktorým by bola určená povinnosť

priamo veriteľovi - žalobcovi. Citované ustanovenia § 533 a § 534 Občianskeho zákonníka neupravujú
možnosť pristúpiť k neexistujúcemu záväzku alebo k budúcemu záväzku, preto aj keby sme posudzovali
úkon žalovaného zo dňa 26. 10. 2007 ako prejav vôle byť viazaný povinnosťami vyplývajúcimi z inej
zmluvy, nie je možné to posudzovať ako pristúpenie k zmluve, ktorá ešte neexistovala. Tento písomný
prejav vôle žalovaného je však neurčitý, nakoľko nie je jasné k akým povinnostiam sa zaviazal žalovaný,

keďžeobsahzmluvymedzižalobcomaMazdaMotorLogisticsEuropeNVmunebolznámyaanižalobca
a Mazda Motor Logistics Europe NV neboli ochotní oboznámiť žalovaného s obsahom tejto zmluvy,
naopakodmietližalovanémuobsahtejtozmluvyoboznámiťzdôvodu,žesajednáoobchodnétajomstvo.
Taktiež nie je možné vyvodiť povinnosť žalovaného zaplatiť predmetnú čiastku žalobcovi zo zmluvy
zo dňa 05. 09. 2006 uzatvorenej medzi Mazda Motor Logistics Europe NV a žalovaným o vykonávaní

činnosti predajcu, nakoľko je v článku 1. bod 4 uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzťah
je vzťahom nezávislých podnikateľov. Žiadna zmluvná strana nie je menovaná ani poverená konať ako
právny alebo obchodný zástupca druhej zmluvnej strany a žiadna z nich nesmie menom druhej zmluvnej
strany dávať žiadne prísľuby, vyhlásenia ani robiť žiadne iné právne úkony. Žiadna zmluvná strana nie
je spoločníkom druhej zmluvnej strany a táto zmluva nezakladá žiadne združenie. Ide tiež o zmluvu z

roku 2005 a zmluva, ku ktorej mal podľa tvrdenia žalobcu žalovaný pristúpiť je z roku 2007, preto táto
zmluva nemôže žalovaného zaväzovať k vtedy neexistujúcej zmluve. Ako podpora tejto argumentácie
je i skutočnosť, že v súčasnosti za asistenčnú služby žalobcovi platí Mazda Motor Logistics Europe
NV a nie predajcovia a poskytovatelia servisu. Postup Mazda Motor Logistics Europe NV a žalobcu,
ktorí bez oboznámenia z obsahom zmluvy považovali súhlas s informačným listom za pristúpenie k tejto

zmluve a požadovali, aby predajcovia a poskytovatelia servisu platili za služby poskytované žalobcom na
základe tejto neznámej zmluvy možno považovať za postup, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a nemôže byť právnym dôvodom na podanie žaloby žalobcom.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nielen že nepreukázal
existenciu zmluvného alebo iného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj zobral

späť časť návrhu vzhľadom na námietky žalovaného o nesprávnej evidencii jednotlivých vozidiel, pričom
tieto nedostatky v registrácii vozidiel boli jednoznačne na strane žalobcu. Súd z týchto dôvodov žalobu
v celom rozsahu zamietol. Súd nevykonal žalobcom navrhovaný výsluch pracovníka Mazdy, nakoľko
to nepovažoval vzhľadom na doložené písomné dôkazy za relevantný, keď žalobca odôvodňoval svoj
návrh predloženými písomnými dôkazmi.

7. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 O.s.p. a priznal
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď dospel k záveru, že žalovaný bol v konaní plne
úspešný z dôvodu, že k späťvzatiu časti návrhu došlo z dôvodov na strane žalobcu a vo zvyšnej častibola žaloba voči žalovanému zamietnutá, a preto súd priznal žalovanému náhradu za súdny poplatok
za podaný odpor 129,50 eur a trovy právneho zastúpenia 1673,11 eur.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal za úkony: 1. prevzatie veci a prvá porada s klientom - jún 2014 v

sume 91,29 eur, 2. účasť na pojednávaní dňa 15. 10.2014 v sume 121,17 eur, 3. účasť na pojednávaní
dňa 19. 11.2014 v sume 121,17 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 14.10.2015 v sume 121,17 eur, 5.
písomné podanie súdu v sume 121,17 eur, 6. písomné podanie súdu v sume 121,17 eur, 7. písomné
podanie súdu v sume 121,17 eur,8. prevzatie veci - nový právny zástupca v sume121,17 eur, 9. účasť
na pojednávaní dňa 16.12.2015 v sume 121,17 eur, 10. účasť na pojednávaní dňa 21.04.2016 v sume

121,17 eur, 11. účasť na pojednávaní dňa 07.06.2016 v sume 121,17 eur, 12. režijný paušál k 4 úkonom
v r. 2014 á 8,04 eur v sume 32,16 eur, 13. režijný paušál k 5 úkonom v r. 2015 á 8,39 eur v sume 41,95
eur, 14. režijný paušál k 5 úkonom v r. 2016 á 8,58 eur v sume 17,16 eur, 15. DPH 20 % v sume 278,85
eur, spolu v sume 1673,11 eur.
Súd prvej inštancie hodnotu úkonu vypočítal pri prvom úkone z pôvodne žalovanej sumy 2.162,63 eur
a je bez DPH 91,92 eur a nakoľko po rozšírení žaloby bola žalovaná suma 3 123,28 eur, tak hodnota

úkonu činí 121,17 eur bez DPH. Keďže právny zástupca žalovaného je platcom DPH, súd mu priznal i
DPH vo výške 20 % k jednotlivým položkám náhrady trov právneho zastúpenia.

8. Žalobca podal proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil vo výroku II. a III. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.903,37

eur s 9% zákonným úrokom z omeškania zo sumy 124,70 eur od 25.01.2010 do zaplatenia, zo sumy
32,20 eur od 24.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 49,05 eur od 24.04.2010 do zaplatenia, zo sumy
27,66 eur od 30.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 51,91 eur od 29.07.2010 do zaplatenia, zo sumy
15,39 eur od 29.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 3.75 eur od 29.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 0,12
eur od 29.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 151,99 eur od 11.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,83

eur od 22.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 35,89 eur od 15.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 51,07
eur od 16.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 53,33 eur od 01.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 111,12
eur od 08.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 100,57 eur od 27.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 90,56
eur od 23.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 42.21 eur od 30.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 33,19 eur
od 29.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 73,26 eur od 18.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 99.22 eur od

25.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 52,79 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 34,57 eur od
21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 64,15 eur od 19.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 38,30 eur od
30.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 154,82 eur od 14.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 107,61 eur od
18.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 73,84 eur od 20.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 38,04 eur od
27.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 73,20 eur od 20.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 77,49 eur od

20.12.2012 do zaplatenia.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom hodnotení
vykonanýchdôkazov,keďsúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzistenia
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo veci rozhodovali traja sudcovia,
keď druhý sudca JUDr. Martin Smolko na pojednávaní dňa 14.10.2015 podľa § 118 ods. 2 O.s.p. uviedol,

že pokladá za dostatočne preukázané právny záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca uplatnil
pohľadávku a má za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný, má za to, že podaním z 26.10.2007
pristúpil k podmienkam zmluvy, ktorú uzavrel s Mazda Motor Logistics Europe NV a akceptoval
podmienky poskytovania asistenčných služieb, vzal ich na vedomie a zaviazal sa ich dodržiavať,
sporná zostala len výška pohľadávky vzhľadom k hodnoverným tvrdeniam o uplatnených reklamáciách.

Ďalší sudca bez toho, aby vykonal ďalšie dokazovanie, aby informoval, prečo rozhoduje vo veci iný
sudca vyniesol rozsudok s úplne rozličným záverom ako vykonal súd dňa 14.10.2015. Žalobca na
žalobe trvá, nakoľko žalovanému poskytol asistenčné služby ako dealerovi áut zn. Mazda v Slovenskej
republike, teda jeho klientom, držiteľom a majiteľom áut zn. Mazda, ktoré žalovanému vyúčtoval a
žalovaný mu za poskytnuté služby nezaplatil podľa predložených faktúr. Právny vzťah medzi žalobcom

a žalovaným vychádza zo zmluvných dojednaní medzi Mondial Europe a Mazda Motor Logistics
Europe NV v rámci celej Európy uzavretej dňa 01.08.2007 nzv. ako hlavná zmluva, ktorá je potom pre
jednotlivé štáty prevedená následnými ďalšími zmluvami pre Slovenskú republiku Zmluvou o spolupráci
v oblasti poskytovania služieb technickej asistencii vozidlom, ktoré uzavrel s Mazda Logistics Europe
NV prostredníctvom svojej organizačnej zložky so sídlom Bratislava dňa 30.10.2007 č. TAV/5/2007. S

podmienkami poskytovania asistenčných služieb zmluvy bol žalovaný podrobne zoznámený ako díler
áut zn. Mazda prostredníctvom Mazda Motor Logistics Europe NV, organizačná zložka a zaviazal sa
podmienky poskytovania asistenčných služieb plniť podľa dokladov, ktoré predložil.Dopis Mazda Motor Logistics Europe NV, organizačná zložka tzv. Program Mazda Europe servis v
poskytovaní asistenčných služieb žalobcom bol určený všetkým dealerom Mazda, teda aj žalovanému,
v ktorom sú uvedené podmienky poskytovania asistenčných služieb žalobcom, cena za uvedené

asistenčné služby, fakturácia, evidencia vozidiel. Tento dopis nazval Dohodnuté zmluvné dojednanie
medzi žalobcom a Mazda Motor Logistics Europe NV o poskytovaní asistenčných služieb. K tomuto
dopisu bola pripojená príl. Všeobecné podmienky pre poskytovanie asistenčných služieb Mazda Europe
servis, kde sú podrobne popísané podmienky poskytovania asistenčných služieb žalobcom bezplatne
klientom, majiteľom áut zn. Mazda. Ďalej k tomu bola pripojená príloha pre predajcov vozidiel a servis

zn. Mazda, taktiež vyhlásenie programu Mazda Europe Service (MES) - asistenčné služby poskytované
žalobcom o systéme Planet celoeurópskeho programu asistencie vozidiel zn. Mazda. Všetky tieto
listiny boli doručené žalovanému a žalovaný podpísal prehlásenie, že uvedené podmienky asistenčných
služieb berie na vedomie a zaväzuje sa ich dodržiavať a pripojil razítko s podpisom a zaslal ho
Mazda Motor Logistics Europe NV, organizačná zložka späť. Žalobca nepovažuje za rozhodujúce pre
právne posúdenie veci to, že zmluva medzi žalobcom a Mazda Motor Logistics Europe NV konajúca

organizačnou zložkou bola pre Slovenskú republiku podpísaná dňa 30.10.2007. Táto zmluva bola
podpísaná ako totožná zmluva už skôr s uzavretou tzv. hlavnou zmluvou. Rozhodujúce bolo, že žalovaný
pristúpil a zaviazal sa ako díler áut zn. Mazda dodržiavať podmienky poskytovania asistenčných služieb
pre klientov vlastníkov áut zn. Mazda podľa vyššie uvedené Európskeho systému Mazda, ku ktorému bol
zaviazaný dodržiavaním základných štandardu Mazda zmluvou o vykonávaní činnosti predajcu Mazda.

Predspustenímuvedenéhosystémuasistenčnýchslužiebpreautázn.MazdavEurópemuselibyťvšetci
díleri Mazda oznámení s podmienkami uvedenými pred účinnosťou zmlúv, ktoré nastali dňa 01.11.2007.
tento plnil podmienky zmluvy o vykonávaní činnosti predajcov áut zn. Mazda, ktorú uzavrel žalovaný
s Mazda Motor Logistics Europe NV dňa 05.09.2006 a to ust. čl. I. bod 2, podľa ktorého je díler teda
žalovaný povinný najmä dodržiavať základné štandardy predajcu, ktoré budú upravované podľa potrieb

zmeny trhového prostredia stratégie skupiny Mazda technického vývoja. Toto ustanovenie uvedenej
zmluvy súd prvej inštancie nevzal do úvahy naopak sa zaoberal nesprávne čl. I. bod 4 Zmluvy, keď v
tomto prípade Mazda neuzavrela žiadnu zmluvu za žalovaného, nejednala za žalovaného ako právny
či obchodný zástupca, ani za neho neurobila žiadne právne kroky, ale naopak, to bol žalovaný ako díler
Mazda, ktorý dobrovoľne pristúpil k základným štandardom Mazda, teda aj k podmienkam poskytovania

asistenčných služieb, ktoré poskytol a zaviazal sa tým podmienky dodržiavať. Z uvedených dokumentov
je podľa žalobcu nesporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je daný súhlasom žalovaného
s podmienkami poskytovania asistenčných služieb mňou pre zákazníkov žalovaného vlastníkov áut zn.
Mazda, s ktorým súhlasil a zaviazala sa ich dodržiavať, a ktoré zodpovedali úplne obchodnej stratégii a
európskym podmienkam Mazda. Je pravdou, že u niektorých vozidiel sa prekrývali doby plnenia, došlo

k nesprávnemu určovaniu v drobnej položke, čo bolo riešené po upozornení dílerom formou dobropisu,
preto po prejednaní výpočtu uvedených dobropisov spísaných žalovaným aj v rámci prípadného zmieru
oznámil žalovanému, že uznáva dobropisy podľa jeho vyčíslenia vo výške 1.218,43 eur a o túto čiastku
ponížilžalovanúpohľadávku3.123,28eurnačiastku1.905,37eurpodanímzodňa07.04.2016.Žalovaný
vo svojom vyjadrení z 25.05.2014 potvrdil, že uvedený dopis s prílohami dostal a potvrdil akceptáciu

uvedených zmluvných podmienok. Žalovaný preto bol uvedenou akceptáciou podmienok poskytovania
asistenčných služieb zaviazaný ak díler zn. Mazda, ktoré akceptoval a zaviazal sa ich plniť. V zmluve
so žalobcom bol informovaný Mazda Motor Logistics Europe NV, organizačná zložka, čo vo svojom
vyjadrení potvrdzuje a vyplýva to z predloženej korenšpondencie. Žalovaný namietal len nesprávnosť
prevedenej fakturácie a poukázal napr. v emaile zo dňa 18.03.2012, že žalobcova fakturácia nie je

správna, na rozdiel od spolupráce s ním pri poskytovaní asistenčných služieb pre klientov žalovaného o
iných značiek áut ako je Micubiši a ďalej uviedol, že denne využíva systém ESK, teda program Mazda
Europe Servis (MES, asistenčné služby, systém Planet@ ). Žalovaný ako díler dostal k Mazda Motor
Logistics Europe NV , organizačná zložka celú radu ďalších informácií a podkladov o postupoch pri
poskytovaní asistenčných služieb po zmenách cien a povinnostiach dílera, pri poskytovaní asistenčných

služieb, podľa ktorých všetci díleri zn. Mazda SR postupovali a tieto podmienky dodržiavali. Nesprávne
taktiež je záver súdu, že nestačí, že žalovaný akceptoval podmienky poskytovania asistenčných služieb
vlastníkom áut zn. Mazda ako díler Mazda, keď nepoznal obsah zmluvy, uzavretej medzi žalobcom
a Mazda Motor Logistics Europe NV pre Slovenskú republiku uzavretú organizačnou zložkou Mazda
Motor Logistics Europe NV, organizačnou zložkou. Žalovaným bol do detailov a dôkladne oznámený s

prevádzaním poskytovania asistenčných služieb s celým systémom vyššie opísaným a nebolo nutné,
aby poznal ďalší obsah uvedenej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Mazda Motor Logistics Europe
NV chránený obchodným tajomstvom, čo by bolo možné považovať alebo hodnotiť za postup v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, tak ako to učinil nesprávne súd prvej inštancie. Nesprávnyje záver súdu o tom, že nedostatky v registrácii vozidiel bol jednoznačne na strene žalobcu. Údaje o
vozidlách dodával žalovaný pre vklad do európskej databázy Mazda tak, že za každé auto, ktoré predá
alebo opraví zápisom do tzv. Elektronickej knižky, a teda do uvedeného systému, čo nemôže žalobca

ovplyvniť. Výstup pre fakturáciu za asistenčné služby, ktorý nemôže ovplyvniť žalobca je elektronicky
z európskej centrály v Rakúsku. Každý díler, teda aj žalovaný bol upozornený na možné prekrytie dôb
poistenia s tým, aby ich oznámil, a aby vzniknutá chyba bola napravená dobropisom. Jednalo sa o
štandardný postup, ktorý je žalovanému dobre známy a sám mal o tom prehľad, ako vyplýva z jeho
podkladov, keď on k uplatneným námietkam úplne vyhovel a dobropisy žalovaného vykonal, resp. o

ich výšku žalobu obmedzil. Nesprávny je taktiež záver súdu o tom, že keď žalovaný nezaplatil za
poskytovanie asistenčných služieb pre jeho klientov nemal žalobca tieto služby ďalej poskytovať a mal to
oznámiť žalovanému. Takýto prístup žalobca považoval za vylúčený, pretože tým by poškodil občanov
SR a to majiteľov áut zn. Mazda, ktorí boli podrobne informovaní a to i žalovaným pri kúpe vozidla
o tom, že im bude bezplatne poskytovaná asistenčná služba v prípade poruchy auta alebo havárie
kdekoľvekvEurópe.Taktiežnechcelpoškodiťdobrémenozn.Mazda.Nesprávnesúprávnenázorysúdu

o použití ust. § 533 a § 534 Obč. zák., pretože v tomto prípade sa nejednalo o plnenie dlhu za dlžníka
bez súhlasu, ani s jeho súhlasom alebo o iný právny vzťah. Z uvedených dokumentov je nesporné, že
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je daný písomným súhlasom žalovaného s podmienkami
asistenčných služieb poskytovaných jeho klientom žalobcom, ku ktorým žalovaný pristúpil a zaviazal
sa tieto podmienky, ktoré akceptoval, také dodržiavať. Žalovaný bol o správnom postupe a zmluve

informovaný, Mazda Motor Logistics Europe NV, organizačná zložka a podľa zmluvy o vykonávaní
činnosti predajcov áut zn. Mazda bol povinný riadiť sa postupmi a pokynmi Mazda plniť základné
štandardy Mazda, čo vyplýva z vykonaných dôkazov z predloženej korenšpondencie medzi žalovaným
a Mazda Motor Logistics Europe NV, organizačná zložka s podmienkami uvedenými v programe pre
poskytovaní služieb technickej asistencie vozidiel, ktoré žalovaný potvrdil a uvedený program užíval.

Žalobca pre klientov žalovaného uvedené asistenčné služby riadne poskytol a žalovaný mu podľa
zmluvných podmienok za poskytnuté služby riadne vyúčtované daňovými dokladmi doteraz nezaplatil.
Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie pri výpočte náhrady trov konania vychádzal z rozšírenej istiny
aj v čase, keď už podaním zo dňa 7.4.2016 zobral žalobu čiastočne späť a preto mal podľa názoru
odvolateľa po čiastočnom späťvzatí žaloby vychádzať zo sumy 1.903,37 eur.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.
Vo veci konajúci sudca, po zmene rozvrhu práce súdu, konkrétne JUDr. Dagmar Valocká, na prvom
pojednávaní (dňa 21.04.2016) požiadal strany o vyjadrenie - žalobcu o prednesenie jeho návrhu

a zhodnotenie žalobou uplatnených nákov, pričom následne vyjadril na pojednávaní konanom dňa
07.06.2016 v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p., ktoré právne skutkové tvrdenia považuje za zhodné a ktoré
nie, pričom boli účastníci vyzvaný na podania návrhov na vykonanie (ďalších) dôkazov, ktoré žiaden
účastník - tzn. ani žalobca, nevyužil.
O uvedenom svedčí zvukový záznam z daných súdnych pojednávaní a nie je preto pravdivé tvrdenie

žalobcu, že by „nový sudca“ vyniesol rozsudok bez vykonania takých dôkazov, ktoré boli súdu
navrhované.
O tom, že by zmluvný vzťah bol založený inou zmluvou - pzn. Nadnárodnou medzi Mondial Europe
a Mazda MOTOR LOGISTICS Európe NV, pre celú Európu, bol žalovaný oboznámený až na základe
obdržaného dovolania.

Existenciu takého zmluvného vzťahu žalobca v konaní netvrdil a ani zároveň nepreukázal žiadnymi (ním
samotným) navrhovanými (predloženými) dôkazmi.
Žalobca svoj nárok v konaní odôvodňoval a odvodzoval od tzv. národnej zmluvy - č. TAV/5/2007, preto
je v súčasnosti irelevantné, či existoval aj (prípadne) iný zmluvný rámec, nakoľko na jej preukázanie
žalobca nepredložil žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonanie dokazovania.

Žalobcavystavovalfaktúrynaúhradužalovanémudozhrubafebruáraroku2010,odvolávajúcsvnichna
Zmluvu č. TA/3/2005, pričom až následne vystavoval faktúry odvolávajúc sa na Zmluvu č. TAV/5/2007,
a zároveň od novembra roku 2010 bolo fakturované odvolávajúc sa na zmluvu č. 710907 (ktorá rovnako
nebola žalobcom v konaní predložená) - z daného je tak (skôr) zrejmé, že žalobca po veľmi dlhú dobu
síce požadoval úhrady ním vystavených faktúr, pričom sa odvolával na tak na úplne iný zmluvný vzťah.

Jednoducho povedané - ani žalobca nevedel presne, na základe čoho fakturuje, a prečo fakturuj dané
sumy (v uvedených konkrétnych prípadoch (faktúrach) na ťarchu žalovaného).
Žalobca svoje nároky uplatnené podanou žalobou opiera o zmluvný vzťah medzi spol. Mazda MOTOR
LOGISTICS Europe NV,, organizačná zložka, so sídlom v Bratislave (tiež len MML) a žalobcom, zo dňa30.10.2007, pričom zároveň tvrdil - a podľa názoru žalovaného nepreukázal, že žalovaný mal k danej
zmluve pristúpiť svojím podaním zo dňa 26.10.2007.
Žalovaný popiera, že by bolo možné vychádzať z toho, že by:

-bolzmluvnoustranouzmluvy-totojezrejméužzosamotnéhooznačeniazmluvnýchstránapripojených
súhlasov byť ňou viazaný (ide o Zmluvu č. TAV/5/2007),
- pristúpil k záväzku alebo prevzal záväzok za iného - nakoľko nebola dodržaná zákonná písomná forma
(zákonnánáležitosťplatnostiúkonu),nakoľkovzmysle§533Obč.zák.ideodohodumedzipristupujúcim
dlžníkom a veriteľom, pričom žalovaný nikdy neuzatvoril dohodu (o pristúpení) so žalobcom, a v zmysle

§ 534 Obč. zák. ide o dohodu medzi pristupujúcim dlžníkom a dlžníkom, pričom vzniká tu nový vzťah
medzi pristupujúcim dlžníkom a dlžníkom, ktorý je úplne nezávislý od vzťahu dlžníka s jeho veriteľom,
pričom veriteľovi žiadne priame právo voči pristupujúcemu dlžníkovi nevzniká.
Zároveň žalovaný zastáva názor, že nie je možné prevziať dlh (záväzok), resp. pristúpiť k záväzku,
ktorý vznikne až v budúcnosti (po uskutočnení daného úkonu), bez poznania jeho obsahu a dôsledkov.
Žalovaný uviedol, že aplikácia elektronickej servisnej knižky (ESK) je aplikácia prevádzkovaná spol.

MML slúži na zápis vykonaných pravidelných servisných prehliadok vozidiel zn. Mazda, každý dealer
k nej má prístup k nej má prístup a využíva ju naozaj dennodenne. Aplikácia planet@ je aplikácia
prevádzkovaná spol. Mondial Europe (zrejme materskou spoločnosťou žalobcu) a slúži na ručné
zapísanie jednotlivých vozidiel a ich majiteľov na aktivovanie asistenčnej služby, do ktorého systému
nemajú dealeri (predajcovia vozidiel) aktívny prístup. Program MES (Mazda Europe service) je len

program, ktorý spustila MML v spolupráci s Mondial, ktorý v sebe zahŕňa spracovanie záručného a
pozáručného servisu, a v prípade i záručného servisu, končený zákazník je o ňom informovaný pri
kúpe vozidla, pričom táto časť MES je predplatená na 3 roky pri kúpe nového vozidla bez obmedzenia
najazdených km a je uhradená samotným dealerom MML priamo vo faktúre za kúpu nového vozidla v
sume 50,- eur bez DPH (predtým 1.500,- Sk bez DPH), v danom prípade by sa tak de facto jednalo

o duplicitu za platenia možnosti využívať isté služby. Preto nie je možné vyhodnotiť prípadné konania
MML inak, ako snahu uzatvoriť zmluvný vzťah s treťou osobou ( v tomto prípade žalobcom) a preniesť
povinnosti(peňažné)znejvyplývajúcenadealera,čojevrozporesprincípmislobodypodnikania,režimu
vzniku a zániku záväzkových vzťahov aj samotným zmluvným vzťahom medzi žalovaným a MML.
Žalovaný zároveň uvádza, že vyjadrenie žalobcu: „žalovanému jsem poskytoval asistenčné služby

jako dealerovi aut zn. Mazda ve SR, tedy jeho klientum...“ je zavádzajúce, nakoľko poistenia
asistenčných služieb, ktoré by mohli byť zákazníkom v prípade potreby (len a len v prípade skutočnej
potreby) využívané, žalobca žalovanému nikdy žiadne služby neposkytol. Aj samotný žalobca uvádza,
že poskytoval asistenčné služby vlastníkom vozidiel, teda nie žalovanému, ale tretím osobám. Je
zavádzajúcetvrdeniežalobu,žvýhodouprežalovanéhomalobyť,žemajiteliavozidielmuseliabsolvovať

povinné prehliadky u žalovaného. Žalovaný opakovane uvádzal, že žiadal žalobcu preukázať právny
základ / dôvod, pre ktorý žalobca vystavoval faktúry a žiadal ich od žalovaného uhradiť, a to aj v priebehu
súdneho konania.
Nie je preto ani pravdivé tvrdenie žalobu, že pre prípadné plnenie povinnosti rozumieme tým povinnosti
zaplatiť žalobcom vystavené faktúry za služby, ktoré mu neboli nikdy určené ani poskytované , nie je

potrebný zmluvný základ, ani nie je potrebné poznať obsah záväzkov. Uvedené je v príkrom rozpore s
predpismi daňovými a účtovnými, kedy by mohlo byť zaplatenie faktúr, ich zaúčtovanie a zavedenie do
daňových výdavkov vyhodnotené ako neoprávnené (daňovo neuznané) výdavky a zároveň porušovanie
povinností pri vedení účtovníctva spoločnosti žalovaného.
K uvedenému mal žalovaný vždy výhrady a plnenie odmietal, o čom opakovane informoval žalobcu a

tiež aj spol. MML.
Žalobca zároveň uviedol, že uznal dobropisy žalovaného a zároveň o sumu 1.218,43 eur „ponížil“ svojím
procesným úkonom žalovaný nárok.
V tomto smere žalovaný uvádza, že žiadne dobropisy mu neboli vystavené, resp. doručené.
Zároveň žalovaný uvádza, že k späťvzatiu návrhu v časti o zaplatenie 1.218,43 eur, s tým, že žalovanou

istinou tak zostala suma 1.905,37 eur, došlo bez jeho zavinenia, preto nemožno pričítať uvedené na
ťarchu žalovaného, pričom so zastavením v tejto časti žalovaný vyjadril svoj nesúhlas, a to práve z
dôvodu, že nároky žalobcu (v celom rozsahu, tzn. nielen o zaplatenie 1.905,37 eur) považoval za
nedôvodné.
Žalovaný zároveň popiera, že by súčasťou jeho zmluvného vzťahu s MML bola povinnosť plniť také

pokyny či nariadené postupy, ktoré boli v rozpore so zmluvou, dokonca s právnymi predpismi.
Žalovaný sa domnieva, že plnenie povinností voči žalobcovi nikdy nebolo a ani nemohlo byť súčasťou
istých „štandardov predajcu / opravcu“, ktoré určil a zaviedol MML pre svojich zmluvných predajcov /
opravcov.Vzhľadom na vyššie uvedené, preto žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací
napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Trnava - konkrétne rozsudok zo dňa 07.06.2016, sp.zn.
1Cb/126/2012-268potvrdilazaviazalžalobcuknáhradetrovkonania,vrátanetrovprávnehozastúpenia.

10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, nie je pravdou, že žalovaný bol oboznámený
s existenciou nadnárodnej zmluvy až v odvolaní, táto je uvedená v predloženej národnej zmluve v
Protokole súdu i v odôvodnení rozsudku. Žalovaný skresľuje tvrdenia žalobcu, kedy uviedol, že ďalší
sudca, keď nepreviedol iné dôkazy a dospel k opačnému právnemu záveru, ako predchádzajúci sudca

bez toho, aby previedol dokazovanie. Dobropisy boli žalovanému doručené, čo žalobca preukázal
a žalovaný pri jednaní 15.10.2014 uviedol, že k predloženým emailom so zápočtami dobropismi
sa nemôže vyjadriť. Podľa názoru žalobcu právny vzťah založili Zmluvou o spolupráci v oblasti
poskytovania služieb technickej asistencie vozidlám, ktorú som uzavrel s Mazda Motor Logistics
Europe NV prostredníctvom svojej organizačnej zložky dňa 30.10.2007 č. TAV/5/2007, s podmienkami
poskytovania asistenčných služieb bol žalovaný podrobne oboznámený, pristúpil k nim ako díler áut zn.

Mazda, daných podľa európskeho systému Mazda, ktoré sa žalovaný zaviazal dodržiavať, dodržiavaním
základných štandardov Mazda Zmluvou o vykonávaní činnosti predajcu áut zn. Mazda uzavretou dňa
05.09.2006. Žalovaný, díler áut zn. Mazda, bol povinný dodržiavať základné štandardy predajcu stratégii
skupinyMazda,apretopristúpilkpodmienkamžalobcomposkytovanýchasistenčnýchslužiebazaviazal
sa tieto podmienky dodržiavať. Žalovaný svojich zákazníkov informoval o poskytovaní asistenčných

služieb a vybavil ich určitým materiálom pre zákazníkov bezplatných služieb pre prípad poruchy auta,
havárie a pod., čo plne využívali. Žalovaný bol do detailov a dôkladne oboznámený s prevádzaním
poskytovania asistenčných služieb s celým systémov vyššie opísaným. Z tohto dôvodu žiada odvolaniu
vyhovieť.

11. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v podaní
(vyjadrení žalobcu predloženého súdu dňa 30.11.2016), nakoľko:
- (ako inak už žalovaný uviedol) prospech zo služieb, ktoré mal žalobca poskytovať, nemal prospech
žalovaný, ale samotní vlastníci a užívatelia mot. Vozidiel zn. Mazda,
-žalovanýnikdypredzačatímtohtosúdnehosporunevedeloobsahuzmluvyuzatvorenejmedižalobcom

a zástupcom výrobcu vozidiel Mazda pre trh v SR a ČR (tzn. Mazda Motor Logistics Europe NV), z ktorej
si nárok žalobca v konaní uplatnil, nakoľko mu táto nebola ani poskytnutá ani sprístupnená.
Žalovaný vo svojom podaní (vyjadrenie k odvolaniu) uviedol, že „nový sudca“ nevyniesol rozsudok
bez vykonania takých dôkazov, ktoré boli súdu navrhované, nakoľko aj pred skončením ostatného
pojednávania vo veci samej súd vyzval strany sporu na predloženie návrhov na doplnenie / vykonania

dokazovania, ktoré neboli uplatnené.
Na pojednávaní konanom dňa 21.04.2016 boli strany sporu oboznámený so zmenou zákonného sudcu,
z dôvodu zmeny rozvrhu práce konajúceho súdu.
Zmenou rozvrhu práce a pridelením veci inému sudcovi v tomto konaní nedošlo k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces v rovine odňatia možnosti konať pred súdom a to napokon aj z dôvodu,

že okrem posledného pojednávania konaného dňa 07.06.2016 sa pred tým uskutočnilo už spomenuté
pojednávanie dňa 21.04.2016. na oboch pojednávaniach bol prítomný právny zástupca žalobcu.
Na poslednom pojednávaní dňa 21.04.2016 konajúci sudca vyslovil, ktoré právne významné skutočnosti
má za preukázané, a ktoré nie, pričom žalobca, resp. jeho právny zástupca napriek tomuto vyslovenému
názoru nemal žiadne návrhy na doplnenie / vykonanie dokazovania.

12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolaciehopojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný
záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

15. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. t.j. súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.) a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135
O.s.p.).

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,

že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch

a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany
subjektívnehoprávaobochsporovýchstrán,ichrovnostivuplatnenípráv,ochranyichoprávnenejdôvery
v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti
nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako
neznamenáanito,abysporovástranabolapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnuté
v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

17. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní len zopakoval
svoju právnu argumentáciu, ktorou sa bránil na súde prvej inštancie, neuviedol žiadne nové relevantné
skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované
tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie aani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie
za nedôvodné.

18. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy odvodzoval
od národnej zmluvy o spolupráci v oblasti poskytovania služieb technickej asistencie vozidlám č.
TAV/4/2007, uzavretej medzi žalobcom a Mazda MOTOR LOGISTICS Europe NV,, organizačná zložka,
so sídlom v Bratislave (tiež len MML) dňa 30.10.2007, z obsahu ktorej však vyplýva, že žalovaný nebol
jej zmluvnou stranou, keď odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebola

preukázaná existencia žiadneho zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a ani pristúpenie k
záväzku zo strany žalovaného, na základe ktorých by žalobcovi vznikla pohľadávka voči žalovanému,
zaplatenia ktorej sa domáha predmetnou žalobou a v tejto súvislosti odkazuje v podrobnostiach na
právnu argumentáciu súdu prvej inštancie, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Žalobca až v odvolaní tvrdil, že právny vzťah medzi ním a žalovaným vychádza zo zmluvných dojednaní
medzi Mondial Europe a Mazda MOTOR LOGISTICS Europe NV v rámci celej Európy uzavretej dňa

1.8.2007 ako hlavná zmluva.
Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 154 v C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok (a), sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (b), má nimi
byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci (c), alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (d).
Podľa § 373 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr
v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Vzhľadom k tomu, že žalobca v odvolaní netvrdil a ani neodôvodnil, prečo tieto nové prostriedky
procesného útoku,ktoré uviedol až v odvolaní, nemohol použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej
viny, odvolací súd na tieto novoty v odvolacom konaní v súlade s citovanými ust. § 373 ods.4 C.s.p
v spojení s ust.§ 366 písm. d) C.s.p. nemohol prihliadnuť. Naviac žalobca svoje tvrdenia o existencii
hlavnej zmluvy, od ktorej v odvolaní odôvodňoval svoj nárok voči žalovanému ani žiadnym spôsobom

nepreukázal, keď zo spisového materiálu ani nevyplýva, že by bola jeho obsahom.

19. Odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že vo veci rozhodol iný sudca bez
toho, aby uviedol, prečo došlo k zmene zákonného sudcu, nakoľko na pojednávaní dňa 21.4.2016
nová sudkyňa JUDr. Dagmar Valocká oboznámila prítomných, teda aj zástupcu žalobcu, že v dôsledku

dodatku k rozvrhu práce OS TT na rok 2016 došlo k zmene zákonného sudcu. Sudkyňa JUDr. Dagmar
Valocká na pojednávaní konanom dňa 07.06.2016 v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p., ktoré právne skutkové
tvrdenia považuje za zhodné a ktoré nie, pričom boli účastníci vyzvaný na podania návrhov na vykonanie
(ďalších) dôkazov, avšak žalobca toto právo nevyužil. Odvolací súd nezistil, že by postupom súdu prvej
inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, alebo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

20. Odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne
pri výpočte hodnoty úkonov právnej pomoci vychádzal aj pri úkonoch, ktoré boli vykonané po jeho
čiastočnom späťvzatí žaloby zo sumy 3.123,28 eur, keď podľa jeho názoru pri týchto úkonoch mal
vychádzať už len zo sumy 1.903,37 eur, nakoľko v zmysle ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004

Z.z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena
veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. V
danej veci súd uznesením zo dňa 6.5.2014 pripustil zmenu žaloby jej rozšírením na sumu 3.123,28
eur s príslušenstvom, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.5.2014 a plnomocenstvo
na zastupovanie v konaní bolo udelené žalovaným advokátovi dňa 2.6.2014 ( č.l. 171), preto súd

postupoval správne, ak pri výpočte tarifnej odmeny vychádzal zo sumy 3.123,28 eur za všetky právne
úkony poskytnuté advokátom žalovaného aj po čiastočnom späťvzatí žaloby. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 202/2018 „ Za tarifnú
hodnotu v zmysle ust. § 10 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov
sa považuje výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, určená pri začatí právnej služby.
Rozhodujúcim momentom pre určenie tarifnej hodnoty je teda hodnota v okamihu začatia poskytovania

právnej služby, a nie hodnota predmetu poskytovania právnej služby v čase (dobe) vykonania každého
jednotlivého úkonu právnej služby.“

21. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom
rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.,
účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorýchajzaložilsvojerozhodnutie,zozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver,preto
odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane závislého

výroku o trovách konania. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p. ). Ani odvolacie
námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,

§ 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v rozsahu 100%. Neboli tu dané
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania
nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.

2 C.s.p.).

24. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.