Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sa/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200481
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvprávnejvecižalobkyne:H.K.S.,L.XXX/X,XXXXXL.,zastúpená:JUDr.Ondrej

Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 3.4.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 3. 4. 2018 a vec tomuto vracia na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiadala prostredníctvom právneho zástupcu správnou žalobou zo dňa 20.4.2018 vo
veciach sociálnych podľa § 199 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, doručenou
Krajskému súdu v Košiciach 30.4.2018 zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
3.4.2018 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka č. XXX XXX XXXX X zo dňa
18.12.2017 s poukazom na žalobné dôvody podľa § 191 ods.1 písm. c/ a f/ Správneho poriadku.

2. Označeným rozhodnutím Sociálna poisťovňa ústredie ako správny orgán prvého stupňa 18.12.2017

zamietla žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok zo dňa 27.11.2017. Po právnom posúdení veci
podľa § 65 ods.1 a 6 zákona č. 461/2003 v znení zákona č. 555/2007 uzavrela, že žalobkyňa
dosiahla dôchodkový vek k XX. S.Ó. XXXX, kedy dovŕšila vek a spĺňa nárok na starobný dôchodok,
k XX.XX.XXXX, avšak dosiahla dobu poistenia len v rozsahu 4 roky a 1 deň. S odkazom na § 60
zákona o sociálnom poistení zhrnula, že v spojení s § 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení žalobkyňa
podľa neho nesplnila podmienku trvania doby poistenia zákonom požadovanej na priznanie starobného
dôchodku, podľa zákona o sociálnom poistení, a to najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Správny

orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobkyni bol priznaný rozhodnutím Colného riaditeľstva SR
Bratislava 16.6.2003 výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, v ktorom jej bola zarátaná doba od
12.12.1970 do 30.6.2002, túto doba dôchodkového poistenia jej už nemožno zohľadniť pri posudzovaní
jej nároku na starobný dôchodok, lebo žalobkyňa bola zaradená do tretej pracovnej kategórie a s
odkazom na svoju prax v rámci ktorej len poistencov z prvej a druhej pracovnej kategórie považuje za
subjekty, ktorých nároky možno uspokojiť a zohľadňuje aj doby dôchodkového poistenia už zahrnutých
vo výsluhovom dôchodku, v zmysle § 274 zákona o sociálnom poistení.

3. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie, v ktorom namietala
nesprávnosť záverov v otázke nesplnenia podmienky celkovej doby poistenia žalobkyňou v rozsahu
15 rokov. Pokladala rozhodnutie za neodôvodnené relevantnými argumentmi, keď jej osobný listdôchodkového poistenia bol súčasťou rozhodnutia a z tohto vyplýva, že žalobkyňa bola nepretržite od
roku 1968 dôchodkovo poistená a preto tvrdila, že splnila obidve podmienky § 65 zákona o sociálnom
poistení, teda podmienku veku dosiahnutia starobného veku a aj podmienku doby dôchodkového

poistenia viac ako 15 rokov.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v napadnutom rozhodnutí zo dňa 3.4.2018 zamietol odvolanie
žalobkyne a v celom rozsahu potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie,
konštatujúc, že je postup bol správny a stotožnil sa v s jej skutkovými i právnymi závermi. Žalovaný

rovnako argumentoval, že žalobkyni bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva 19.6.2003 priznaný
výsluhový dôchodok podľa zákona 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov so
zohľadnením doby poistenia 30 rokov a 201 dní. S poukazom na § 60 ods.2 a § 255 ods.5 zákona o
sociálnom poistení žalovaný konštatoval, že pre uvedenú skutočnosť priznaného výsluhového dôchodku
nie je možné zohľadniť z osobitného systému už zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia pre
splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok a konštatoval s odkazom na § 274 ods.1 zákona o

sociálnom poistení v znení 140/2015 Z. z., že nároky tam uvedené sa zachovávajú len zamestnancom I.
a II. pracovnej kategórie, nie zaradeným v III. pracovnej kategórii. / žalobkyni /. Namietal, že argumenty
žalobkyne boli založené na judikatúre Najvyššieho súdu SR, t.j. v označených dvoch rozhodnutiach,
ktoré žalobkyňa pokladá za základ rovného prístupu žiadateľov o starobný dôchodok zo všetkých
pracovných kategórií, ktorí môžu žiadať o tento dôchodok, zohľadniac celkovú dobu poistenia. Uviedol,

že názor všeobecného súdnictva, ktorý prevláda, na ktorý žalobkyňa poukazuje v týchto otázkach
zavŕšený rozhodnutiami Najvyššieho súdu nebol doposiaľ judikovaný a preto nie je pre žalovaného
záväzný (myslí sa, že nebol prameňom práva).

5. Žalobkyňa v správnej žalobe označila rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho

orgánu prvého stupňa za nezákonné neodôvodnené a nepreskúmateľné, založené na rozdiele prístupu
v otázke priznania starobného dôchodku v súvislosti s pracovnými kategóriami. Žalobkyňa odkazujúc
na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR tvrdila, že nepožiadala o priznanie starobného dôchodku
podľa § 274 zákona o sociálnom poistení. Podľa zákona o sociálnom poistení však aj jej patrí ako
výsluhovému dôchodcovi nezaradenému do prvej a druhej pracovnej kategórie právo požiadať o

priznanie starobného dôchodku, po dosiahnutí dôchodkového veku. Skutočnosť, že jej už bol v minulosti
priznaný výsluhový dôchodok ju nevylučuje z možnosti požiadať o starobný dôchodok, napriek jej
zaradeniu v III. pracovnej kategórii. Preto uviedla, že starobný dôchodok je mal byť priznaný so
zohľadnenímvšetkýchdôbpoistenia,ajkeďužbolizohľadnenépripriznávaníjejvýsluhovéhodôchodku.
Uviedla, že pre hodnotenie splnenia podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok tak u policajtov,

ako aj u príbuzných príslušníkov ozbrojených zborov./ Hasičská a záchranná služba, Horská záchranná
služba, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad a Zväz väzenskej a justičnej stráže,
Colný úrad./ V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na nevyhnutnosť rovnakého prístupu pri hodnotení
vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnením všetkých dôb dôchodkového poistenia u všetkých
pracovných kategórii.

6. Žalobkyňa s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7So/138/2011 uviedla, že správny orgán
prvého stupňa spôsobuje horšie zaobchádzanie s inými poistencami ako tými, čo boli zaradení v prvej
a v druhej kategórii zamestnancov. Zvýrazňuje, že doba dôchodkového poistenia po vzniku nároku
na výsluhový dôchodok tak ostáva vo všeobecnom systéme v neprospech žalobkyne nezohľadnená

do nárokov na starobný dôchodok. Žalobkyňa pokladá za správne vypočítať ho z celého obdobia,
zahŕňajúc celé obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne, vrátane spred obdobia vzniku nároku
na dôchodok výsluhový získaný z osobitného systému poistenia. Žalobkyňa odkázala na rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. 10So/59/2014 zo dňa 15.4.2015, /zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre/
v otázke aplikácie článku 33 Dohovoru 128 a zmenil ustálenú judikatúru, čím dal signál, že poistenci

nezaradení v I a II. pracovnej kategórie, pre účely priznania starobného dôchodku sú tiež do systému
všeobecného poistenia zahrnutí v celom rozsahu. Namietala, že v rozhodnutí správny orgán prvého
stupňa nevyargumentoval zmenu prečo nerešpektuje judikatúru Najvyššieho súdu SR v otázke rovnosti
všetkých troch pracovných kategórií, pokiaľ ide o zohľadnenie dôchodkového poistenia z osobitného
systému do nárokov a podmienok na splnenie nároku na priznanie starobného dôchodku /zahrnutého

vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia/. Žalobkyňa odkazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR 1So/59/2012 z 13.8.2013.7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe 15.6.2018 a žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Konštatoval, že trvá na závere žalovaného v otázke nesplnenia podmienok nároku na starobný
dôchodok žalobkyňou. Pokiaľ ide o zákonom požadovanú dĺžku dôchodkového poistenia, žalobkyni bol

už v osobitnom dôchodkovom systéme pri priznávaní jej nároku na výsluhový dôchodok rozhodnutím
19.6.2003 priznaných celkom 30 rokov a 201 dní, ktoré jej nemožno do všeobecného systému zahrnúť.
Preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaná pokladala za v súlade s účinnou právnou úpravou aj
čl. 2, ods.2 Ústavy SR.

8. Žalobkyňa sa vyjadrila k doručenému vyjadreniu žalovaného nesúhlasne a zotrvala na obsahu
správnej žaloby. V replike zo dňa 17.12.2018 poukázala na nevýznamnú skutočnosť v otázke zaradenia
žalobkyne pre posudzovanie jej nárokov na starobný dôchodok do III. pracovnej kategórie, analyzujúc
ust. § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobkyne ide o ustanovenie, na základe ktoré
umožňuje výsluhovým dôchodcom zaradeným v I. a II. kategórii vznik skoršieho nároku na odchod
do dôchodku, t.j. to pre žalobkyňu neplatí, /bola v III. kategórii/, t.j. pre zamestnancov zaradených v

I. a v II. kategórii všeobecná doba poistenia dôchodkového veku neplatí/. Žalobkyňa však dala do
pozornosti poslednú judikatúru súdov, najmä rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. Zn. 9So/15/2016
zo dňa 28.2.2018, ktorý konštatuje viazanosť právneho názoru judikatúrou odôvodňujúc priznanie
dôchodkového veku pre vznik nároku založeného nielen v prípadoch I. a II. pracovnej kategórie. Tiež
z Dohovoru č. 128 a jeho článku 33 ods. 2 vyplýva, že všeobecný systém dôchodkového poistenia má

obsahovať aj existenciu dôchodkového systému osobitného a cituje: „Daná judikatúra nie je viazaná len
naprípady,kedypolicajtiavojacizískalizamestnaniedobuslužbyI.aII.kategóriifunkciíodôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle článku
33 ods.2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods.1 461/2003.“. Ďalej žalobkyňa

uvádza, že množstvo rozhodnutí krajských súdov a Najvyššieho súdu SR ukazuje, že vo vzťahu k
žalobcom napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy dochádzalo k diskriminácii. Rozsiahlou
judikatúrou bolo potvrdené, že pri posudzovaní celkovej doby poistenia je potrebné rozhodovať v
prospech žalobcov, lebo dôvodne namietajú rozdielny prístup k zamestnancov pracovných kategórii.
Žalovaný bol povinný zohľadniť doby z osobitného dôchodkového poistenia žalobkyni do všeobecného

systému dôchodkového poistenia pri posudzovaní vzniku jej nároku na starobný dôchodok, po splnení
kritéria dôchodkového veku. Zohľadnenie nárokov nie je dôvodné len u zamestnancov I. a II. kategórie,
s poukazom na článok 33 ods.2 Dohovoru 128, ale žiadateľov, ktorým po dovŕšení dôchodkového veku
podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení vznikol nárok na starobný dôchodok. Poukázala na nové
rozhodnutiasprávnychsúdov,ktorédobydôchodkovéhopoisteniazapočítanédovýsluhovéhodôchodku

započítali aj do všeobecného dôchodkového systému, hoci boli žiadatelia zaradení do III. pracovnej
kategórie.

9. Krajský súd v Košiciach postupom podľa posúdil správnu žalobu žalobkyne vo veciach sociálnych
neformálne a konštatuje, že sa veľmi podrobnom oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho

spisu a podľa § 199 a nasl. SSP zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku /SSP/ účinného
od 1.7.2015 správnu žalobu vo veciach sociálnych posúdil za dôvodnú. Žalovaný vydal nezákonne
rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka F. tým, že nesprávne právne vec
posúdil, a to aj vzhľadom na obsah jeho administratívneho spisu. Preto zo žalobných dôvodov podľa §
191 ods.1 písm. c/ a f/ SSP, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím

správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni ústredie
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa § 191 ods.6 SSP v ďalšom konaní bude správny orgán prvého
stupňa i žalovaný viazaný právnym názorom uvedeným správnym súdom v odôvodnení tohto rozsudku.

10. Právna úprava podľa § 63 ods.1 zák.č. 461/2003 má poistenec nárok na starobný dôchodok ak bol

dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

11. Podľa § 60 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.12. Podľa § 255 ods.5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31. decembra 2003, ak toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový

dôchodok a nebol mu priznaný invalidný, výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
(kumulatívne).

13. Podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo

zaradenia do zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

14. Podľa čl. 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach starobné dávky
však musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti, ktorou vo vzťahu k starobnému dôchodku je
dovŕšenie dôchodkového veku. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo by mala inak chránená
osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho

zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto
Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť
dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Podľa čl. 19 Dohovoru č. 128 o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach starobné dávky však musia byť poskytované po
celú dobu sociálnej udalosti, ktorou vo vzťahu k starobnému dôchodku je dovŕšenie dôchodkového

veku. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

15. Správny súd konštatuje, že posudzoval správnu žalobu neformálne a konštatuje, že žaloba je
dôvodná pre nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom prvého stupňa i žalovaným, ktorý
jeho rozhodnutie potvrdil. V správnej žalobe žalobkyňa dôvodne preto namietala nesprávne právne
posúdenie jej nároku na starobný dôchodok s akcentom na jej zaradenie do III. pracovnej kategórie, v

súvislosti s jej žiadosťou o starobný dôchodok nezohľadnením doby osobitného dôchodkového poistenia
do všeobecného dôchodkového poistenia s argumentom, že už bol zahrnutý pri posudzovaní vzniku
nároku na výsluhový dôchodok.

16. Správny súd konštatuje, že v posudzovanej veci ide o prípad posudzovania nároku na starobný

dôchodok, po splnení podmienky veku na vznik nároku na starobný dôchodok u žalobkyne, zaradenej
do III. pracovnej kategórie.

17. Žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa z 18.12.2017, ktorým zamietla
žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok zo dňa 27.11.2017, s poukazom na § 65 ods.1 a 6 zákona č.

461/2003 v znení zákona č. 555/2007 Z. z.. Uzavrel, že žalobkyňa XX. S. XXXX dosiahla dôchodkový
vek, avšak nedosiahla dobu poistenia, najmenej 15 rokov, ale len v rozsahu 4 roky a 1 deň. S odkazom
na § 60 zákona o sociálnom poistení zhrnul, v spojení s § 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení, že tak
nesplnila podmienku trvania doby poistenia zákonom požadovanej na priznanie starobného dôchodku,
podľa zákona o sociálnom poistení.

18. Z podrobného oboznámenia obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyni bol priznaný
rozhodnutím Colného riaditeľstva SR Bratislava 16.6.2003 výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, v
ktorom jej bola zarátaná doba od 12.12.1970 do 30.6.2002. Prílohou rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa napadnutého žalobcom je aj osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva doba

poistenia zistená správnym orgánom pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok.

19. Správny súd konštatuje k posúdeniu ustanovenia § 60, § 255 ods.5, § 60 ods.2 a § 274 ods.1
zákona o sociálnom poistení, že zmysle konštantnej judikatúry správnych súdov Slovenskej republiky
a naposledy aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 9So/15/2016 zo dňa 28.2.2018 bolo opätovne

konštatované, že ust. § 274 ods.1, dáva možnosť zachovania nárokov aj zamestnancom zaradeným v
inej ako v I. a II. pracovnej kategórii. Uvádza, že niet dôvodu na konštatovanie nerovností v posudzovaní
nárokov na starobný dôchodok v prípadoch, keď bola vypočítaná doba dôchodkového poistenia pre
účely v osobitnom systéme na výsluhový dôchodok pred vznikom nároku na starobný dôchodok.Žalobkyňa dôvodne s odkazom na judikatúru správnych súdov zdôrazňuje právne názory vyslovené
Najvyšším súdom SR, že v zmysle ústavy v právnom štáte sú štátne orgány povinné posudzovať
a dodržiavať právny poriadok. Preto posúdenie jej nároku na starobný dôchodok je v dôsledku

neposudzovania a nezahrnutia jej dôb dôchodkového poistenia v osobitnom systéme za obdobie do
vzniku nároku na starobný dôchodok nezákonné, diskriminačné a žalobkyňu znevýhodňujúce.

20. Správny súd konštatuje, že aj starobní dôchodcovia, ktorí získali v predchádzajúcom období
rozhodnutím kompetentného úradu štátu nárok na výsluhový dôchodok, v ktorom im boli doby

dôchodkového poistenia započítané pre účely vzniku tohto nároku a majú pri priznávaní nároku na
starobný dôchodok, nárok na započítanie tohto obdobia do všeobecného dôchodkového poistného
systému.

21. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní dôb
dôchodkovéhopoisteniapredvznikomnárokužalobkynenastarobný dôchodokpostupovaliužalobkyne

inak ako u kategórie dôchodcov I. a II. kategórie a nezapočítavali jej doby dôchodkového poistenia,
použité pre účely výpočtu výsluhového dôchodku /pred vznikom nároku na starobný dôchodok/ a pre
účely starobného dôchodku ho nebrali do úvahy. Postupovali nezákonne. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že žalovaný mal k dispozícii evidenčné listy dôchodkového poistenia a doby zápočtu aj
tie, na ktorých žalobkyňa trvala, že sú z obdobia pred vznikom nároku na starobný dôchodok, ale neboli

hodnotené pre účely starobného dôchodku.

22. Žalobkyňa dôvodne namietala, vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, že jeho
rozhodnutie je arbitrárne aj nepreskúmateľné. Správny súd konštatuje, že žalovaný neprepojil správnu
úvahu ani k obsahu administratívneho spisu v ktorom bolo dôchodkové poistenie žalobkyne zistiteľné

evidenčnými listami dôchodkového poistenia z osobitného aj všeobecného dôchodkového systému.
Žalobkyňa sa opierala o judikatúru súdov, ako uviedla aj vo svojom odvolaní, ktorú dopĺňa o novšie
rozsudky krajských súdov v Slovenskej republike so záverom, že rozhodnutie je nezákonné a preto ho
žiadala zrušiť.

23. Podľa správneho súdu v zmysle týchto zákonov sa aj zamestnancom III. pracovnej kategórie
za zachovania princípu rovnosti má vypočítať dobu dôchodkového poistenia aj za obdobia, ktoré v
osobitnom dôchodkovom poistnom systéme boli využité pre účely výpočtu výsluhového dôchodku.
Vychádzajúc z toho, že žalobcovi nebol priznaný invalidný dôchodok, ale len výsluhový dôchodok, by
jeho nároky z tohto ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení aj v III. pracovnej kategórii mali byť

zabezpečené tak ako u ostatných dvoch pracovných kategórií.

24. Žalovaný nevychádzal z obsahu administratívneho spisu a svoje rozhodnutia založil na konštantnom
prístupe výpočtu starobných dôchodkov podľa svojej doterajšej praxe, t.j. v III. pracovnej kategórii
nepriznáva starobné dôchodky účastníkom, ktorí buď nesplnili dobu trvania dôchodkového poistenia

15 rokov alebo ak ju splnili, vypočítava dobu dôchodkového poistenia len za obdobie, ktoré nebolo
už zohľadnené v osobitnom dôchodkovom poistnom systéme, čo nie je v súlade so zákonnými
ustanoveniami § 60, § 255 ods.5 a 274 zákona o sociálnom poistení.

25. Správne orgány nevyužili možnosť svoje rozhodnutia zmeniť v dôsledku existujúcej judikatúra

Najvyššieho súdu SR a nerešpektovali ani to, že podľa čl. 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach starobné dávky však musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti,
ktorou vo vzťahu k starobnému dôchodku je dovŕšenie dôchodkového veku a podľa čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128 ak má alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto
Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s

výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku. Podľa čl. 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach starobné dávky však musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti, ktorou vo vzťahu
k starobnému dôchodku je dovŕšenie dôchodkového veku. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má

alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú
peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov,
môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu
za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.26. Preto správny súd rozhodol podľa § 191 ods.1 písm. c/ a f/ v spojení s § 193 a 6 Správneho súdneho
poriadku ako je vo výroku rozhodnutia tohto rozsudku uvedené konštatoval nezákonnosť rozhodnutí z

hore uvedených dôvodov, preto obe posudzované rozhodnutia zrušil a vrátil vec na rozhodnutie, na nové
konanie a rozhodnutie správnemu orgánu prvého stupňa.

O trovách konania rozhodol správny súd postupom podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku a
úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania, o ktorej rozhodne po právoplatnom skončení

veci podľa Správneho súdneho poriadku vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.