Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114235127
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114235127.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci žalobcu: W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. nad R. XXX, XXX XX U.
nad R., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. zo sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava spisová značka SR 13648/14 zo

dňa 12.11.2014.

Žalobcovi sud náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.12.2014 domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku Slovenského
arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karlovo rameno
8, 841 04 Bratislava, vedeného pod sp.zn. SR 13648/14 zo dňa 12.11.2014, ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť 400 eur, známy úrok vo výške 452,10 eur, známy úrok z omeškania vo

výške 17,64 eur, poplatok vo výške 576,60 eur, úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 400 eur od
09.07.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 400 eur od 09.07.2014
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, trovy mediačného konania vo výške 249,79 eur a
trovy rozhodcovského konania vo výške 478,08 eur. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovské konanie
trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu, z dôvodu, že rozhodcovská doložka je
neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ako aj z dôvodu, že žalobca nemal možnosť oboznámiť

sa s podmienkami konania a vnútornými prepismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto podmienky
neprijateľné. Taktiež poukázal na to, že pri rozhodovaní na Stálom rozhodcovskom súde neboli
zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa a boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, keď Zmluva o úvere zo dňa 28.01.2013, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, neobsahuje údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov, resp. tento údaj nie je vyplnený tak ako to vyžaduje ustanovenie §
4 ods.2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je nevyhnutné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov. Ustanovenia zmluvy o úvere ako aj Všeobecné podmienky poskytovania úveru odporujú

dobrým mravom a podľa § 39 OZ sú absolútne neplatné. Vzhľadom na uvedené Stály rozhodcovský
súd svojim rozhodnutím porušil spotrebiteľské právo.

2. Žalobca sa zároveň domáhal odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku,
nakoľko rozhodcovský rozsudok porušil spotrebiteľské právo, pričom je vykonateľným exekučným
titulom a preto mu hrozí ujma na jeho právach. Súd vo veci vydal uznesenie č.k. 8C/90/2014-15 zo

dňa 03.02.2015, ktorým odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.03.2015.3. Žalobca na pojednávaní uviedol, že na žalobe trvá, pričom poskytnutý úver aj napriek odloženiu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku splácal formou zrážok zo mzdy a celkovo žalovanému
zaplatil okolo 6.500 eur. Súdu predložil oznámenie o splatení úveru zo dňa 21.06.2016, v ktorom

je uvedené, že dlh na základe zmluvy o úvere č. 401000842 zo dňa 28.01.2013 bol v plnej výške
uhradený dňa 17.06.2016. Ďalej uviedol, že keď uzatváral zmluvu o úvere, všetky jej podmienky boli
už vopred stanovené a nemal možnosť žiadnym spôsobom do tejto zmluvy zasahovať. Súčasne s
podpisom zmluvy o úvere mu boli predložené na podpis aj ďalšie listiny, takže je možné že podpísal aj
rozhodcovskú zmluvu, pričom mu nikto nevysvetlil, čo táto rozhodcovská zmluva znamená. Jednanie

ohľadne poskytnutia úveru prebiehalo tak, že podmienky boli stanovené zo strany veriteľa s tým, že buď
ich príjme a úver dostane, v opačnom prípade by mu úver nedali, takže ak by nepodpísal rozhodcovskú
zmluvu, úver by nedostal. V čase kedy požiadal o úver bol v zlej situácii, tri roky pred tým sa mu zabila
dcéra pri dopravnej nehode s čím mal finančné náklady súvisiace s právnikmi a pod., takže potreboval
každé euro a preto aj zobral úver vo výške 1.000 eur, hoci podmienky úveru boli veľmi tvrdé, ale v tom
čase nemal na výber. Sumu 1.000 eur mal splatiť do jedného roka, myslel si, že to zvládne, ale nestalo

sa tak. Spočiatku asi 3-4 splátky riadne splatil, potom niekoľko mesiacov neplatil, následne nejakú sumu
vo výške asi 500 eur splatil, ale čo sa dialo potom ohľadne rozhodcovského súdu už nevie, ale do roku
2016 od neho žalovaný vyžadoval splátky, ktoré boli prostredníctvom zrážok zo mzdy aj uhradené.

4. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal aby

súd konal v jeho neprítomnosti, preto súd vec prejednal s poukazom na § 180 CSP v jeho neprítomnosti.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o úvere zo dňa 28.01.2013, Dohodou
o plnení splátkach k zmluve o úvere č. 401000842 zo dňa 28.01.2013, Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 28.01.2013, Rozsudkom Stáleho rozhodcovského

súdu sp.zn. SR 13648/14, zo dňa 12.11.2014, návrhom na začatie rozhodcovského konania zo dňa
17.10.2014, fotokópiou doručenky, výzvou na predloženie žalobnej odpovede zo dňa 17.10.2014,
prehľadom práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a zistil tento skutkový a právny
stav:

6. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 28.01.2013 Zmluvu o úvere č. 401000842, na základe ktorej
bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa dlžník zaviazal veriteľovi zaplatiť
spolu s poplatkom vo výške 968 eur, teda vrátiť mal sumu 1.968 eur a to jednou splátkou do 28.01.2014.
Celkový poplatok dlžníka spojený s úverom vo výške 968 eur je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15%
ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 391,50 eur a administratívnych nákladov na

vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške
576,50 eur. RPMN bola uvedená vo výške 96,80% a výška priemernej hodnoty ročnej RPMN vo výške
40,60%. Súčasne so zmluvou o úvere bola dňa 28.01.2013 podpísaná aj dohoda o plnení v splátkach
s tým, že dlh vo výške 1.968 eur bude splácaný v 12-tich mesačných splátkach vo výške 164 eur vždy
k 28.-emu kalendárnemu dňu počnúc od 28.02.2013. RPMN v tejto dohode bola uvedená už vo výške

304,10%. Dňa 28.01.2013 bola podpísaná i rozhodcovská zmluva o tom, že všetky spory ktoré vzniknú
v súvislosti predmetným úverom budú riešené Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu a konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.
Žalobca ako dlžník si povinnosti zo zmluvy o úvere a dohody o plnení v splátkach riadne neplnil,
keď titulom splácania dlhu zaplatil iba 600 eur a preto veriteľ podal dňa 17.10.2017 písomný návrh na

začatie rozhodcovského konania Stálemu rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd dňa 12.11.2014
vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 13648/14, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť zostatok dlhu vo
výške 400 eur, známy úrok vo výške 452,10 eur, známy úrok z omeškania vo výške 17,64 eur, poplatok
vo výške 576,60 eur, úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 400 eur od 09.07.2014 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 400 eur od 09.07.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo

výške 312 eur, trovy mediačného konania vo výške 249,79 eur a trovy rozhodcovského konania vo
výške 478,08 eur. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 20.11.2014 a dňa
08.12. 2014 žalobca podal predmetnú žalobu na súd. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že povinnosti
uložené rozsudkom si žalobca už v plnej výške splnil, o čom predložil oznámenie o splatení úveru zo
dňa 21.06.2016.

7. Nakoľko rozhodcovská zmluva bola uzavretá pred 01.01.2015, rozhodcovské konanie pred
Stálym rozhodcovským súdom sa uskutočnilo tiež v období pred 01.01.2015 a žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola podaná na súd dňa 08.12.2014, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
súd aplikoval na daný spor právny predpis účinný do 01.01.2015, t.j. v danom prípade zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom v tom čase. Prípadný ďalší procesný postup

po zrušení spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sa však už spravuje zák.č. č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú

v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

9. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

10. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať

písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

11. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa v rozhodcovskej
zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného
ustanovenia.

12. Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania

majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

13. Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako

právoplatný rozsudok súdu.

14. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

15. Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

16. Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

17. Podľa § 40 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

18. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.20. Podľa § 52 ods. 1 OZ, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 53 ods. l OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "
neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku.

25. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

27. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 1 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

29. Podľa § 1ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

30. Podľa § 9 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

31.Podľa§9ods.2zák.č.129/2010Z.z.,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

32. Podľa§9ods.9zák.č.129/2010Z.z.,odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovaťúrok,poplatkyalebo
akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo jej prílohách.

33. Podľa § 11ods.1 písm. b) zák.č.129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).34. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13 EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

35. Podľa čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13 EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva bolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok.

36. Predmetom konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a to s poukazom na § 40 ods.1
písm. c) a § 40 ods.1 písm. j) zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď žalobca namietal
platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorej dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a
neumožnenie skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu, čím bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ako aj s poukazom na

§ 40 ods.1 písm. j) zák.č. 244/2002 Z.z., keď namietal porušenie všeobecných záväzných predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa. Žaloba bola podaná včas, v súlade s § 41 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z.

37.Súdnazákladeuvedenéhoskúmalvprvomrade platnosťrozhodcovskejdoložky,aleajdodržiavanie
právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní a dodržanie všeobecných právnych

predpisov na ochranu spotrebiteľa pri rozhodovaní a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne,
keď rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu, pretože
rozhodcovská doložka je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, žalobca sa pred uzatvorením
rozhodcovskej zmluvy nemal možnosť riadne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými
prepismi rozhodcovského súdu a pri rozhodovaní boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu

spotrebiteľa. K uvedeným záverom súd dospel z nasledovných dôvodov.

38. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa,
ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou
zmluvou ku škode spotrebiteľa. Súdom v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa umožňuje

skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej
neplatnosťou. Súd mal zato, že k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy by mohlo dôjsť vtedy,
ak by veriteľ pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy predložil spotrebiteľovi návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom

konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o
tom čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, vrátane poskytnutia podrobných
informácií o podmienkach konania, procesnom postupe a vnútorných prepisoch rozhodcovského
súdu. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán, ku ktorej dospeli na základe náležitej informovanosti o existujúcich možnostiach,

ich obsahu, výhodách a nevýhodách a aj o následkoch. Nedostatočná informovanosť spotrebiteľa,
ako osoby práva neznalej v tejto oblasti, v dôsledku neposkytnutia dostatočných informácií zo strany
veriteľa, nemôže byť spotrebiteľovi na ujmu. K rovnakému záveru dospel i Najvyšší súd Slovenskej
republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 , uznesenie z 31.januára 2013
sp.zn. 2 M Cdo 1/2012). Ani skutočnosť, že v zmluve bola upravená možnosť postúpenia riešenia

sporu rozhodcovským súdom i všeobecným súdom, neznamená skutočnú možnosť voľby zo strany
spotrebiteľa, najmä ak jednostranným podaním žaloby na rozhodcovský súd zaniká možnosť podať
žalobunavšeobecnýsúd,pričompripodanížalobyprotidlžníkovivykonávavoľbupodanímžalobypráve
veriteľ a to na vopred určený rozhodcovský súd, ktorého výber vykonal veriteľ. V neposlednom rade súd
poukazuje i na to, že žalobca, pokiaľ potreboval úver, nemal inú možnosť než uzavrieť aj rozhodcovskú

zmluvu, ktorá bola vopred pripravená ako formulárová zmluva a jej obsah nemal možnosť žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Takýto postup veriteľa, ktorým viaže vyplatenie úveru na povinnosť uzavrieť
rozhodcovskú zmluvu, nie je v súlade so zákonom, keď dlžník pod tlakom potreby úveru, nemôže
prejaviť svoju skutočnú slobodnú vôľu s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluvanebola individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená ako typová zmluva na predtlačenom formulári,
do ktorej sa iba rukou dopisovali údaje týkajúce sa označenia dlžníka zmluvy, pričom väčšina z jej
ustanovení, vrátane veľmi stručného poučenia o rozhodcovskom konaní, bola naformulovaná drobným

až nečitateľným písmom. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že takúto zmluvu
nemožno považovať za platne uzatvorenú a výkon práv a povinností z nej je v rozpore so zákonom
i s dobrými mravmi. Aj smernica Rady Európskej únie č. 93/13 z 05.04.1993 považuje riešenie sporov
zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pretože podnikateľ
ako jedna zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy tým zneužíva svoje silnejšie postavenie, ktoré je dané

najmä tým, že spotrebiteľ nie je schopný presadiť zmeny formulárových zmluvných podmienok a v
prípade úverových zmlúv často koná pod tlakom finančnej tiesne, čím veriteľ získava neprimerané
výhody. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená platne
a preto nebola daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu prejednať a rozhodovať spor ohľadne
poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo už samé o sebe je dôvodom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z.

39. Súd považoval za preukázanú aj námietku žalobcu, že v konaní pred rozhodcovským súdom
boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, keď strany konania dňa
28.01.2013 uzavreli Zmluvu o úvere č. 401000842 formou vopred predtlačeného a pripraveného
formulára, ktorého obsah žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť.

Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorých obsah bol taktiež vopred
pripravený veriteľom a žalobca ho nemohol ovplyvniť. Uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter
a preto ju bolo potrebné podrobiť kontrole a posudzovať ju v súlade so všeobecnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy a aj v súlade so zák.č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré kladú prísnejšie

kritériá na náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere práve z dôvodu ochrany záujmov spotrebiteľa.
Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú, aby bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske
dôsledky uzatvorenia zmluvy. Stály rozhodcovský súd uvedeným spôsobom pri prejednaní a rozhodnutí

veci nepostupoval.

40. Zo Zmluvy o úvere č. 401000842 zo dňa 28.01.2013, vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý
bezúčelový úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa zaviazal veriteľovi vrátiť spolu s príslušným poplatkom
vo výške 986 eur. Tento poplatok je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne, čo predstavuje

sumu 391,50 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, bez bližšej špecifikácie, spolu vo výške 576,50 eur. V zmluve bola
uvedená RPMN vo výške 96,80% a v spodnej časti zmluvy i výška priemernej hodnoty ročnej RPMN
vo výške 40,60%. V zmluve o úvere bola dojednaná iba jedna splátka vo výške 1.968 eur, ktorá mala
byť zaplatená do termínu 28.01.2014. Celkové náklady za poskytnutý úver, pozostávajúce z úroku

a poplatkov tak predstavujú čiastku 968 eur, teda 96,80% z poskytnutého úveru. Súd považoval
dojednaný úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutej sumy za neprimerane vysoký, keď prevyšuje
úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd
konštatuje, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského

poriadku a sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce
okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v
rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými
mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu

za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým
spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery
za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri

poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa
26.04.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011. Obvyklé úrokové miery boli pri spotrebiteľských úveroch so
splatnosťou do 1 roka v rovnakom období vo výške 12,92 % ročne. V zmluve o spotrebiteľskom úvere
bola medzi účastníkmi dohodnutá ročná úroková sadzba 39,15 %, čo predstavuje viac ako 3-násobokobvyklých úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takto dohodnutá výška
úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami. Z uvedeného
dôvodu považoval súd dohodnutú výšku úroku z úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá

odporuje zákonu a spôsobuje tak nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je
zmluva v tejto časti s poukazom na § 39 a § 53 ods. 5 OZ neplatná. Celkové náklady za poskytnutý
úver (úrok a ďalšie poplatky) tzv. „cena úveru“, ktorá predstavuje sumu rovnajúcu sa výške istiny tak
možno označiť za úžeru. Ide o zmluvné dojednanie, z ktorého vyplýva zreteľne prehnaný zisk jednej
strany v dôsledku využitia situácie slabosti druhej strany. Súd poukazuje i na to, že strany konania

po uzatvorení zmluvy o úvere uzavreli aj ďalšiu zmluvu o plnení v splátkach, v ktorej bolo dojednané
splatenie úveru v 12-tich mesačných splátkach počnúc prvou splátkou dňa 28.02.2013, avšak v tejto
zmluve je už uvedená RPMN vo výške 304,10%, čo spôsobuje zmätočnosť ohľadne skutočnej RPMN.
Z ďalšieho dojednania uvedeného drobným písmom na konci zmluvy o úvere vyplýva, že súčasťou
zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, s ktorými dlžník súhlasí a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli umiestnené na zadnej strane zmluvy, ktoré

už dlžník nepodpisoval, a to napriek tomu, že práve v nich sú obsiahnuté ďalšie dôležité skutočnosti
(napr. dojednania o okamžitej splatnosti úveru, o zmluvnej pokute, nákladoch, úrokoch z omeškania,
mediačných poplatkoch, dohoda o vyplnení zmeniek, mediačná dohoda). Podpisom zmluvy o úvere sa
spotrebiteľ zaviazal aj na povinnosti vyplývajúce zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak
s ohľadom na zložitú formuláciu podmienok a veľkosť písma, ktoré je voľným okom ťažko čitateľné, mal

súdzato,žespotrebiteľnevenovaltejtočastirovnakúpozornosťakosamotnejzmluveoúverea podpísal
zmluvubeztoho,abysibolvedomý,žesaňouzaviazalajnaďalšiepovinnostiupravenévoVšeobecných
podmienkach poskytnutia úveru. Takéto konanie veriteľa súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
pretože navodzuje pocit nedôležitosti tejto súčasti zmluvy, hoci práve v nej sú obsiahnuté dôležité
údaje pre spotrebiteľa, poskytujúce informácie na základe ktorých by mohol ešte pred vstupom do

spotrebiteľského vzťahu zvážiť voľbu medzi viacerými úverovými produktmi a následne posúdiť či vôbec
chce zmluvu o úvere za daných podmienok uzavrieť. Takto pripravená formulárová zmluva odpútava
pozornosť spotrebiteľa od ďalšieho dokumentu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ktorý vo
viacerých ustanoveniach obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, spôsobujúce značnú nerovnováhu
vprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,pričompodpisomúverovejzmluvy

sa aj na ne zaviazal. Uvedený postup a konanie veriteľa nemôže požívať súdnu ochranu.

41. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých
zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13") vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z
27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako
aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho
dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská). Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými
podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.
6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37,
Asturcom bod 51).

42. Z rozhodcovského konania a rozhodnutia vyplýva, že Sály rozhodcovský súd žalobe veriteľa v
plnom rozsahu vyhovel a rozsudkom sp.zn. SR 13648/14 zo dňa 12.11.2014 zaviazal spotrebiteľa, ktorý
prevzal úver vo výške 1.000 eur a vrátil z neho 600 eur, na zaplatenie sumy 400 eur, známeho
úroku vo výške 452,10 eur, známeho úroku z omeškania vo výške 17,64 eur, poplatku vo výške
576,60 eur, úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 400 eur od 09.07.2014 do zaplatenia, úroku z

omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 400 eur od 09.07.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške
312 eur, trovy mediačného konania vo výške 249,79 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške
478,08 eur. Za poskytnutie úveru vo výške 1.000 eur, ktorý bol čiastočne vrátený vo výške 600 eur,
rozhodcovský súd priznal veriteľovi nárok na zaplatenie dlhu vypočítaného ku dňu 09.07.2014 vo výške
spolu až 2.008,03 eur, ktorý sa v časti nedoplatku istiny vo výške 400 eur ešte ďalej úročí úrokom

vo výške 39,15 % a úrokom z omeškania vo výške 8 % od 09.07.2014 do zaplatenia. Z uvedeného
vyplýva, že okrem nároku na zostatok nesplateného úveru vo výške 400 eur rozhodcovský súd priznal
veriteľovi ešte ďalších 1.608,03 eur, pričom podľa vyjadrenia žalobcu bol dlh z titulu uvedeného úveru
uhradený ku dňu 17.06.2016 a to v zmysle priznaných nárokov v rozhodcovskom rozsudku dokoncavo výške až cca 6.500 eur. Na základe uvedeného je zrejmé, že pri rozhodovaní pred rozhodcovským
súdom boli porušené právne predpisy poskytujúce ochranu spotrebiteľovi ako slabšej strane. Stály
rozhodcovský súd vyhodnotil zmluvu o úvere vo všetkých jej častiach ako platnú a mal za to, že na

základe nej vznikol veriteľovi nárok na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov spolu s celkovými
nákladmi spojenými s úverom, teda na úrok vo výške 39,15 % ročne, ktorý v rozpore so zákonom
považoval za primeraný a súladný s dobrými mravmi a na poplatok - administratívne náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške
576,50 eur, ktoré nesprávne považoval za akceptovateľné, hoci neboli jasne, určito a zrozumiteľne

špecifikované a sú neprimerane vysoké. Zároveň rozhodcovský súd priznal veriteľovi nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 312 eur a trovy mediačného konania vo výške 249,79 eur, ktorý nárok považoval
tiež za opodstatnený, hoci toto dojednanie nebolo upravené v zmluve o úvere, ale iba vo vopred
pripravených Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, uvedených na rube zmluvy drobným a
ťažko čitateľným písmom. Napriek tomu, že v odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že na uvedený
zmluvný vzťah boli aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a tieto ustanovenia boli

v rozsudku aj citované, je nepochybné, že rozhodcovský súd podľa nich nepostupoval a spotrebiteľovi
náležitú ochranu neposkytol, preto mal súd za preukázané, že bol naplnený aj dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm. j) zák.č. 244/2002 Z.z.

43. Na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, z ktorých súd vyvodil

hore uvedené závery, súd považoval žalobu za dôvodnú a preto jej v plnom rozsahu vyhovel.

44.Súdpodľa§262 ods.1CSProzhodovalajonárokunanáhradutrovkonania,avšakúspešnýžalobca,
ktorý má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania, trovy konania nežiadal, keďže mu
žiadne nevznikli, preto súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.