Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209883
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616209883.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore: žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, adresa pre doručovanie
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej: A. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX,

XXX XX Z., štátna občianka SR, zastúpená Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Jókaiho 1,
984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 2 545,80 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 13Csp/17/2016-86 zo dňa 20. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Csp/17/2016-86 zo dňa 20. 10. 2016 v napadnutom I.
výroku, ako aj v závislom III. výroku o trovách konania z r u š u j e a vracia vec v tejto časti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (II. výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
2 117,26 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.08.2016 do zaplatenia, všetko v lehote
troch dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (I. výrok). Súd prvej inštancie žalobu v

prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 428,54 € s príslušenstvom zamietol (II. výrok) a žalovanú zaviazal
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 66,3 % (III. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi
stranami sporu nebolo sporné, že žalobca uzatvoril so žalovanou, ako dlžníkom, úverovú zmluvu, v
zmysle ktorej bol poskytnutý žalovanej bezúčelový úver vo výške 2 400 €. Z prehľadu splátok je zrejmé,

žežalovanáuhradila282,74€.Zmluvuospotrebiteľskomúvereuzatvorenúmedzižalobcomažalovanou
dňa 21.05.2015 súd prvej inštancie považoval v zmysle § 11 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f) a l)
zákona č. 129/2010 Z. z. za zmluvu bezúročnú a bezpoplatkovú. V zmluve absentuje zrozumiteľným a
jasným spôsobom uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
úveru a taktiež výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ich poradie a taktiež
rozčlenenie akým spôsobom sa splátky budú priraďovať vo vzťahu k uhradeniu časti istiny, úroku a

poplatkov. Keďže poskytnutý úver 2 400 € žalovanej je bez poplatkov a bezúročný a žalovaná po
dobu trvania úverového vzťahu uhradila sumu 282,74 €, súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na
zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a úhradou, t. j. vo výške 2 545,80 €, vo zvyšku 428,54 €
žalobu zamietol. Žalovaná je v omeškaní so splatením peňažného dlhu, z uvedeného dôvodu súd prvej
inštanciepriznalžalobcovitaktiežprávonazákonnýúrokzomeškaniavovýške5%ročneod19.08.2016
do zaplatenia. Žalobca si síce uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 09.03.2016, avšak

súdu prvej inštancie nebolo preukázané ku ktorému dátumu predmetný úver zosplatnil a vyzval v zmysle
Hlavy 6, § 3, na zaplatenie celého čerpaného úveru, preto súd prvej inštancie za takúto výzvu považovaldoručenie žaloby dňom 19.08.2016 žalovanej. Žalobca síce dlh zosplatnil tak ako o tom predložil listinný
dôkaz, a to výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 18.02.2016, avšak nebol súdu prvej inštancie
predložený dôkaz o tom, že by takáto výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, kópia podacieho

hárku č. EPH 006361766 (č. l. 45-46) je podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto smere nedostatočným
dôkazom, ktorý svedčí len o tom, že určitá zásielka bola zasielaná 22.02.2016 žalovanej A. Q. (č. l. 46),
ale či sa tento úkon dostal do jej dispozičnej sféry, t. j. či bola zásielka doručená, prevzatie odmietnuté,
resp. zásielka nevyzdvihnutá zo strany žalobcu preukázané nebolo. Žalovaná sa teda mohla dostať do
omeškania s povinnosťou vrátiť celý dlh len od dátumu kedy skutočne bola na jeho vrátenie vyzvaná.

3. K obrane žalovanej, ktorá žiadala žalobu v celosti zamietnuť s poukazom na predčasné zosplatnenie
úveru zo strany žalobcu s odôvodnením, že zmluva je síce bezúročná a bezpoplatková, ale nie
neplatná, a teda jednotlivé zmluvné ustanovenia týkajúce sa výšky poskytnutého úveru, splátok a
termínov splatnosti zostali zachované, preto keďže celková poskytnutá suma bola 2 400 €, rozčlenená
rovnomerne na 66 splátok, z čoho by malo vyplynúť, že v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti jedna

splátka predstavuje 36,36 € a preto ak žalobca zosplatnil úver v mesiaci február 2016, k 18.02.2016
žalovanánebolavomeškanísjednousplátkoupodobudlhšiuakotrimesiace,resp.viacerýmisplátkami.
S právnou argumentáciou žalovanej ohľadom platnosti úverovej zmluvy aj v prípade jej bezúročnosti
a bezpoplatkovosti možno podľa súdu prvej inštancie súhlasiť, pretože absencia vyššie uvedených
zákonných náležitostí zmluvy nespôsobuje neplatnosť zmluvy o poskytnutom spotrebiteľskom úvere.

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dojednanú medzi žalobcom a žalovanou dňa 21.05.2015 preto aj súd
prvej inštancie považoval za zmluvu platnú, pričom v čase podpisu zmluvy žalovaná, ako dlžníčka, bez
ohľadu na to či vedela, resp. nevedela o jej bezodplatnosti a bezúročnosti, prejavila súhlas so splácaním
jednotlivých splátok vo výške 63,87 € mesačne. Splátky takto splácala v mesiaci jún a júl 2015, následne
v mesiacoch august a september žiadnu splátku neposkytla, poskytla až úhradu v októbri 2015 vo

výške 75 €, v mesiaci november 2015 opätovne žiadna splátka nebola poskytnutá a až následne v
decembri bolo zaplatených 80 € a počnúc januárom 2016 už žiadna splátka uplatnená nebola. Ak teda
žalobca zosplatnil úver vo februári 2016 po čiastočnom započítaní jednotlivých platieb, a to sumy 75 €
zaplatených v októbri 2015 na splátku z augusta 2015 v celosti, t.j. 63,87 € a v časti 11,13 € a následne
splátky zo 07.12.2015, ktorá bola vo výške 80 € a započítaní na zvyšok splátky zo septembra 2015 vo

výške 52,74 € a vo zvyšku 27,26 € na november 2015, je možné podľa súdu prvej inštancie konštatovať,
že k 18.02.2015 neboli zaplatené splátky v celosti za november a december 2015, január ani február
2016. Z uvedeného dôvodu je preto zosplatnenie úveru potrebné považovať za súladné so zákonom. Ak
by súd prvej inštancie aj pristal na argumentáciu žalovanej ohľadom rozpočítania 60 splátok na istinu 2
400€po36,36€,nepochybnebytovyvolalostav,kedyk18.02.2016žalovanávomeškanísozaplatením

takýchto splátok nebola, následne však od januára 2016 žalovaná žiadne splátky neuhrádzala, a to
až do rozhodnutia súdu, pričom však bola vyzvaná žalobcom na vrátenie celej sumy žalobou zo
dňa 22.07.2016 čo podľa obsahu je možné považovať za výzvu na vrátenie poskytnutých finančných
prostriedkov. Za stavu keď žalovaná od januára 2016 neuhrádza žiadne splátky, finančné prostriedky má
bezúročne a bezpoplatkovo v dispozičnej sfére, môže ich používať, resp. ich už použila, by preto podľa

názoru súdu prvej inštancie bolo v rozpore s pravidlami občianskeho spolužitia, keby súd prvej inštancie
žalobu zamietol ako predčasne podanú tak ako to žalovaná navrhuje, pretože žalovaná je nepochybne
v omeškaní so zaplatením viac ako jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca aj žalovaná
boli v konaní čiastočne úspešní, miera úspechu žalobcu je vyššia oproti miere úspechu žalovanej, čistý
úspech žalobcu predstavuje 66,3 %, z uvedených dôvodov súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo
na 66,3 % účelne vynaložených trov.

5. Proti rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.117,26
€ s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.8.2016 do zaplatenia (I. výrok) a nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 66,3 % (III. výrok) podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Odvolanie
podala z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a
rozhodnutie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že zamietne žalobu žalobcu a prizná žalovanej náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania.6. Žalovaná poukázala na to, že žalobca nemohol uplatniť právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka ani žalobou zo dňa 22.7.2016 ako uviedol súd prvej inštancie, nakoľko na uplatnenie práva

podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, čo však žalobca
neurobil.

7. Ďalej odvolateľka namietala, že zmluva o úvere je platná, preto zostávajú v platnosti údaje na ktorých
sa zmluvné strany dohodli a ktoré nie sú v rozpore so zákonom. Takýmto údajom, ktorý nie je v rozpore
so zákonom je údaj o počte mesačných splátkach, ktorých je podľa zmluvy o úvere 66. V prípade
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa mení len výška mesačnej splátky z dôvodu, že spotrebiteľ je
povinný uhradiť dodávateľovi len požičanú suma v tomto prípade 2400 € a nie celkovú suma 4215,42
€ (do ktorej žalobca zahrnul okrem požičanej sumy aj úroky a poplatky), ktorú uviedol v zmluve o úvere

žalobca. Pri požičanej sume 2400 € a dohodnutých 66 splátkach, je výška mesačnej splátky v sume
36,36 € (nie 63,87 € ako uviedol súd prvej inštancie). Ako vyplýva z výpisu úverového účtu, ku dňu
18.2.2016 (oznámenie o zosplatnení úveru) uhradila žalovaná žalobcovi celkovo sumu 282,74 €. Ku
dňu zosplatnenia úveru t.j., 18.2.2016 bola žalovaná povinná uhradiť žalobcovi na splatných splátkach
celkovo sumu 327,34 € a to pri počte splatných splátok od 24.6.2015 do 18.2.2016, čo je spolu 9 splátok

v sume 36,36 €. Žalovaná bola preto ku dňu 18.2.2016 v omeškaní z úhradou splátky a to čiastočne
v sume 8,14 € za mesiac január 2016 po dobu 1 mesiaca a 3 dní a z úhradou splátky v sume 36,36
€ za mesiac február 2016 pod dobu 3 dní, pričom ku dňu zosplatnenia 18.2.2016 nebola žalovaná v
omeškaní ani s jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace. Z uvedených dôvodov listom zo dňa 18.2.2016
nebol žalobca oprávnený požadovať plnenie od žalovanej (zosplatniť úver) podľa § 565 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná nebola v omeškaní so
žiadnou splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

8. Na záver žalovaná poukázala na skutočnosť, že z dôvodu právnej istoty požiadala súd prvej inštancie
svojim vyjadrením zo dňa 25.8.2016, že ak súd po vykonanom dokazovaní jej uloží uhradiť žalobcovi

časť uplatnenej pohľadávky, aby súd uložil žalovanej splácať súdom priznanú pohľadávku žalobcovi
v mesačných splátkach vo výške 30 €, splatných vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca a to počnúc
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Túto svoju žiadosť zdôvodnila tým, že
sa nachádza v stave materiálnej núdze, čo potvrdzuje aj Rozhodnutie Centra právnej pomoci, Rimavská

Sobota, sp. zn. KaRS 11927/2016 zo dňa 22.8.2016 a jej finančná situácia neumožňuje uhradenie
naraz celej súdom priznanej pohľadávky žalobcu. Taktiež poukázala na to, že žalobca nemá nárok na
jednorazové uhradenie celej pohľadávky podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., nakoľko nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.. Žalobca vyjadrením zo dňa 21.9.2016
vyjadril súhlas, aby konajúci súd umožnil žalovanej splácať žalobcom priznanú sumu v mesačných

splátkach vo výške 30 €. Aj napriek tejto skutočnosti jej súd prvej inštancie uložil uhradiť sumu 2117,26
€ s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.8.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku, pričom takéto rozhodnutie je podľa nej v absolútnom rozpore s návrhom nie
len žalovanej, ale aj návrhom žalobcu, aby súdom priznanú sumu uhradila v splátkach.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril, pričom sa s názorom súdu prvej inštancie stotožnil a
považoval ho za správny, pretože ak by súd zasiahol do zmluvne dojednaných bodov úverovej zmluvy,
išlo by v prvom rade o porušenie zmluvnej autonómie. V praxi, ak súd vyhlási spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov, neznamená to, že upraví výšku splátok dohodnutých v úverovej zmluve.
Žalobca poukázal na stanovisko Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 9Co/214/2016, ktorý sa vyjadril,

že ,,Súd nemôže meniť a prispôsobiť výšku dohodnutej splátky, nakoľko mu to neumožňuje ani žiaden
právny predpis“. Žalobca bol toho názoru, ak je v úverovej zmluve dohodnuté plnenie v splátkach, má sa
zosplatnenie posudzovať v zmysle atribútov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, nie zo skutočnosti, ktoré
v čase uzavretia úverovej zmluvy veriteľ/dodávateľ nepredpokladal, nakoľko obe zmluvné strany v čase
podpisu súhlasili z výškou dohodnutej splátky.

10. Taktiež je podľa žalobcu nesprávny názor žalovanej, keď tvrdí, že žalobca nepostupoval v zmysle
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca dvoma listami upozornil na omeškanie s platením
záväzkov, ako aj na možnosť zosplatnenia úveru. Prvým takým dokumentom je výzva k splateniu celéhoúveru zo dňa 18.02.2016, na ktorú žalovaná nereagovala. Následne žalobca adresoval žalovanej list
označený ako predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo
dňa 27.04.2016 na ktorý taktiež nereagovala. Obe listiny sú priložené v žalobnom návrhu a zároveň je

k nim priložený podací hárok ako dôkaz o odoslaní na poštovú prepravu.

11. Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a dostatočne odôvodnené a
vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti žiadal odvolací súd, aby na odvolanie žalovanej neprihliadal a
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila, pričom zotrvala na právnom názore, ktorý už uviedla
vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa žalovanej žalobca nebol oprávnený
požadovať plnenie od nej listom zo dňa 18.2.2016, nakoľko nebola v omeškaní so žiadnou splátkou
po dobu dlhšiu ako tri mesiace a to z dôvodov, ktoré uviedla v predmetnom odvolaní. Žalovaná sa
nestotožnila s názorom žalobcu, že v prípade ak by súd zasiahol do zmluvne dojednaných bodov

úverovej zmluvy, išlo by v prvom rade o porušenie zmluvnej autonómie. Žalobca podľa nej opomenul,
že v zmluve o úvere si zmluvné strany okrem výšky splátky dohodli taktiež počet splátok v počte 66. V
prípade ak by súd prijal právny názor žalobcu, že v prípade ak je úver v súlade s § 11 zák. č. 129/2010 Z.
z. bezúročný a bez poplatkov zostáva výška splátky dohodnutej v zmluve 63,87 €, tak v tomto prípade
by taktiež došlo k zásahu do zmluvnej autonómie, nakoľko by sa zmenil počet dohodnutých splátok zo

66 na 37 a 1.

13. Žalovaná sa taktiež nestotožnila s tvrdením žalobcu, že listami žalobcu (výzvou k splateniu celého
úveru zo dňa 18.2.2016 a predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu a oznámením o prevzatí právneho
zastúpenia zo dňa 27.4.2016) došlo k upozorneniu na omeškanie s platením záväzkov a na možné

zosplatnenie úveru a preto žalobca postupoval v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ako
vyplýva z jednotlivých listov, týmto ju žalobca ju vyzval k splateniu celého dlhu, nie sú upozornením
žalobcu, že môže od nej žiadať zaplatenie celej pohľadávky (poskytnutý úver zosplatniť) podľa § 565
Občianskeho zákonníka v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca preto nemohol
uplatniť právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko na uplatnenie práva podľa § 565

Občianskeho zákonníka sa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby okrem prvej
podmienky omeškanie dlžníka so zaplatením splátky viac ako tri mesiace bola súčasne splnená aj druhá
podmienka, aby veriteľ súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva, k čomu však zo strany veriteľa nedošlo.

14. Žalovaná na záver poukázala na to, že k neplatnému uplatneniu práva podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka stačí podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aby nebola splnená len jedna s týchto
dvoch podmienok.

15. Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zruší a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie, prípadne aby rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná jej právo na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania.

16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril, pričom poukázal na skutočnosť, že súčasťou žalobného

návrhuzodňa22.07.2016jeokreminéhoajsplátkovýkalendár,ktorývoformevýpisučerpania,splátoka
úhrad poskytuje údaje o vykonaných úhradách za konkrétne mesiace, ich výšku, ako ďalšie skutočnosti.
Z tejto listiny jasne vyplýva, že z 9. splatných splátok do zosplatnenia úveru žalovaná uhradila len 4
platby. Z toho vyplýva, že žalovaná neuhradila päť platieb. Keď podľa žalobcu zoberieme do úvahy tieto
fakty, je jasné, že žalobca zosplatnil úverový vzťah o dva mesiace neskôr ako mu to zákon umožňuje.

17. Žalobca ďalej uviedol, že listom zo dňa 18.02.2016 bola žalovaná vyzvaná po viac ako troch
mesiacoch, aby v lehote 15 dní uhradila dlžnú čiastku. Žalovaná na výzvu nereagovala, ani ho žiadnym
spôsobom nekontaktovala za účelom vyriešenia vzniknutej situácie. Dôkaz je v žalobnom návrhu
označený ako výzva na splatenie celého dlhu. Vzhľadom na omisívne konanie opätovne žalobca listom

zo dňa 27.04.2016 upozornil a vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu. Na čo tiež žalovaná nereagovala.
Dôkaz o zaslaní listiny je taktiež súčasťou žalobného návrhu, označený ako predžalobná výzva na
zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia. Po druhom márnom pokuse žalobca
pristúpil k uplatneniu svojho práva na príslušnom okresnom súde.18. Žalobca mal za to, že postupoval v zmysle zákona pri zosplatnení úverového vzťahu. Žalovaná
bola vyzvaná, ako aj upozornená na následky spojené s neuhradením dlžných finančných prostriedkov.

Keďže sa žalovaná nesnažila žiadnym spôsobom riešiť vzniknutú situáciu, bol na strane žalobcu daný
dôvod podať žalobný návrh.

19. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

20. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom I.
výroku, ako aj v závislom III. výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v
zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. V súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zostatku spotrebiteľského úveru. Žalobca tvrdí,
že došlo k zosplatneniu úveru. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté

alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

26. Ust. § 53 ods. 9 OZ dopĺňa, spresňuje ďalšie kumulatívne zákonné podmienky umožňujúce

právo veriteľa žiadať dlžníka - spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky, pozostávajúce z oddialenia
výkonu tohto práva veriteľa (o 3 mesiace) a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému
upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (výzva).

27. Treba zdôrazniť, že veriteľ má právo zosplatniť dlh, nemusí toto právo využiť, je ponechané na jeho

vôli,čisvojeprávovyužijeakedy,avšakmôžehouplatniťlenzasplnenia zákonnýchpodmienok,takako
je uvedení vyššie. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom. Účinnosť uplatnenia
práva podľa § 565 OZ, čo v tomto prípade treba zdôrazniť je, aby veriteľ v uvedenej lehote (nie kratšej
ako 15 dní) pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije.

28. Neplatné je dojednanie, ktoré sa v neprospech spotrebiteľa „odchyľuje“ od ustanovenia §-u 53
ods. 9 OZ. Druhá veta ust. §-u 52 ods. 2 OZ upravuje, že odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie zákona, sú neplatné.29. V preskúmavanej veci sa žalobca podľa jeho tvrdenia domáhal proti žalovanej zaplatenia

zosplatneného dlhu, keď dôvodil, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátok podľa
úverovej zmluvy, preto vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a zosplatnením dlhu bola žalovaná povinná
dlh vyrovnať naraz, čo nesplnila. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe okrem iného poukázala na skutočnosť,
že postup žalobcu pri zosplatňovaní úveru bol v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (č. l. 62
spisu). Súd prvej inštancie sa však týmito tvrdením žalovanej vôbec nezaoberal.

30. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej
lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej
lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto
včasného upozornenia je uplatnenie zosplatnenia neúčinné.

31. Krajský súd ako súd odvolací uvádza, že nie je možné preskúmať záver súdu, či skutočne žalobca
písomnevopredupozornilžalovanúnazosplatnenieúverupostupompodľaust.§53ods.9Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že si splnil povinnosť v zmysle ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka tým, že vyzval žalovanú k splateniu celého úveru listom zo dňa 18.02.2016

(č. l. 44 spisu) a predžalobnou výzvou zo dňa 27.04.2016 (č. l. 13 spisu), súd prvej inštancie skutočnosť
či žalobca pri zosplatnovaní úveru postupoval podľa § 53 ods. 9 neposudzoval a v tomto smere preto
rozhodnutie ani neodôvodnil, neuviedol tiež v súvislosti s omeškaním, ktorej konkrétnej splátky žalobca
využil svoje právo zosplatniť dlh (pričom uvedené závisí od vôle veriteľa). Súd prvej inštancie tiež v
odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako posúdil návrh žalovanej na povolenie vykonať peňažné plnenie

v splátkach, pričom sám žalobca súhlasil s plnením v splátkach. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu
súdu neostávalo iné, ako rozsudok v napadnutom I. výroku a závislom III. výroku o trovách konania
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391
ods. 1 CSP).

32. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v ďalšom konaní posúdi, či vyhlásenie predčasnej
splatnosti celej pohľadávky bolo v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Je totiž otázne,
či vôbec došlo platne k predčasnému ukončeniu zmluvy, ktorej otázke súd prvej inštancie nevenoval
dostatočnú pozornosť a nevykonal v tomto smere potrebné dokazovanie. Podľa stavu dokazovania
vykonanéhovovecisúdomprvejinštanciesajavípotrebnédoplniťdokazovanievovzťahukzosplatneniu

úveru, upozorneniu spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka, ako aj k tomu pre, ktorú splátku žalobca (uvedené je na vôli veriteľa) pristúpil
k zosplatneniu úveru. V prípade, že bude mať súd prvej inštancie za to, že úver nebol zosplatnený v
súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, bude skúmať či ku dňu jeho rozhodovania tu boli splatné
a vymáhateľné splátky úveru, a teda či žaloba je aspoň čiastočne dôvodná. Pokiaľ ide o námietku

žalovanej o výške splátky odvolací súd udáva, že keďže je úver bez úrokov a poplatkov, žalobca nemá
nárok na úhradu splátky v časti, v ktorej jej výška zahŕňa úrok a poplatky.

33. Ak bude žaloba aspoň čiastočne dôvodná povinnosťou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa
návrhom žalovanej na povolenie splniť dlh v splátkach podľa § 232 ods. 3, 4 CSP a rozhodnutie

odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z
odôvodnenia rozhodnutia o lehote plnenia žalovanej bolo nepochybné právne posúdenie súdu a právne
závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu relevantného pre aplikáciu použitého zákonného
ustanovenia a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany sporových strán.

34. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku nenapadnutého odvolaním (II. výrok), ponechal
nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

35. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).36. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).