Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sa/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200460
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5019200460.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: F. A., bytom X. XX, XX-XXX E., Poľská republika, proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11697-3/2019-BA zo dňa 15.05.2019,
takto

r o z h o d o l :

Súd p o s t u p u j e vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa23.07.2019boloKrajskémusúduvŽilinedoručenépodaniežalobcuzodňa15.06.2019označené
„Odvolanie Proti rozhodnutiu 11697-3/2019-BA Sociálnej poisťovne ústredie z 15-05-2019“, ktorým sa
žalobcadomáhazrušeniarozhodnutiaSociálnejpoisťovne,ústrediezodňa15.05.2019č.11697-3/2019-
BA a predchádzajúceho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 49113-1/2013-CA zo dňa
19.11.2013.

2. Krajský súd v Žiline posúdil podanie žalobcu zo dňa 15.06.2019 podľa jeho povahy a obsahu ako
správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len SSP).

3. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

Podľa § 9 ods. 1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne
príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho
skončenia.

Podľa § 10 SSP na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak

tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci
podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti
rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má
žalobcaadresutrvaléhopobytu,miestopodnikaniaalebosídlo;aktakéhosúdunietažalobcomjefyzická
osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.

Podľa § 9 ods. 2 SSP ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský
súd v Bratislave.

Podľa § 18 ods. 2 veta prvá SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.

4. Ustanovenie § 9 SSP upravuje základnú zásadu, že správne súdne konanie sa prejednáva na tom
správnom súde, ktorý je na prejednanie vecne, miestne a kauzálne príslušný. Na príslušnosť sa vzťahuje
zásada "perpetuatio fori", podľa ktorej sa skutkové okolnosti významné pre príslušnosť zisťujú zo žaloby
k momentu začatia konania (§ 31 SSP), v praxi spravidla podľa dátumu podacej pečiatky, a trvajú až

do skončenia konania.

5. Správny súd skúma miestnu príslušnosť ex officio alebo na námietku účastníka na začiatku konania.
Vychádza pritom z okolností existujúcich v čase začatia konania, ktoré musia byť zistiteľné už zo
samotnej žaloby. Takto určená miestna príslušnosť trvá do skončenia konania bez ohľadu na prípadnú

zmenu rozhodných okolností.

6. Vo všeobecnosti je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 13 ods. 1 SSP). Výnimku tvoria konania o správnej žalobe proti
rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, konania podľa § 6 ods. 2 písm.

c) a d), konania o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy, ako aj konania o správnej
žalobe prokurátora, ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), kedy je miestne príslušný
krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak
takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa

fyzická osoba zdržuje (§ 13 ods. 3, 4 SSP).

7. Krajský súd v Žiline mal z obsahu spisu preukázané, že žalobca je fyzická osoba, ktorý ako adresu
svojho pobytu uviedol „bytom X. XX, XX-XXX M., Poľská republika“. Žalobca v žalobe uviedol, že na

území Poľska vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastný účet. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.06.2019
domáha zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.05.2019 č. 11697-3/2019-BA
a predchádzajúceho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 49113-1/2013-CA zo dňa
19.11.2013.

8. Miestna príslušnosť sa v konaní o žalobe v sociálnych veciach spravuje podľa § 13 ods. 3 SSP, v
zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu je buď adresa trvalého
pobytu žalobcu, ktorú žalobca na území Slovenskej republiky nemá, alebo miesto podnikania žalobcu,
ktoré žalobca na území Slovenskej republiky rovnako nemá, keďže z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca
uzavreldňa01.08.2012pracovnúzmluvusfirmouGAMELs.r.o.,sosídlom02201Čadca,Palárikova76,

na území Slovenskej republiky, na ktorom vykonáva nájomnú prácu a podnikateľskú činnosť na vlastný
účet vykonáva len v Poľsku.

9. Čo sa týka posledného kritéria pre založenie miestnej príslušnosti, miesto zdržiavania sa žalobcu -
fyzickej osoby, podľa Krajského súdu v Žiline z obsahu žaloby nevyplýva, že žalobca sa zdržiava v G..

Práve naopak, samotná otázka existencie výkonu činnosti zamestnanca - žalobcu (teda aj zdržiavanie)
na území Slovenskej republiky je sporná, resp. táto činnosť bola žalovaným vyhodnotená ako činnosť
zanedbateľného rozsahu (marginálneho charakteru). Krajský súd v Žiline vychádzajúc z obsahu spisu
dospel k záveru, že žalobca sa na území jeho obvodu nezdržiava, keď sám žalobca v žalobe uviedol,že prácu vykonáva na území Slovenska v rôznych mestách a samotné sídlo zamestnávateľa na území
Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Žalobca pri podaní
žaloby neprejavil, resp. neprejavuje vôľu zdržiavať sa v Čadci v sídle jeho zamestnávateľa trvale ani

prechodne. Žalobca sa v žalobe identifikuje adresou na doručovanie písomností na území Poľskej
republiky.

10. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle
§ 13 ods. 3 SSP chýbajú, a preto je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 2 SSP a na konanie je miestne

príslušný Krajský súd v Bratislave.

11. Na záver súd uvádza, že miestnu príslušnosť nie je možné určiť ani podľa § 13 ods. 1 SSP. Podľa
tohto ustanovenia sa určuje miestna príslušnosť len v tých prípadoch, ak tento zákon neustanovuje
inak, či že o stanovenie miestnej príslušnosti ako lex generalis. SSP práve v ust. § 13 ods. 3 stanovuje
iné podmienky na určenie miestnej príslušnosti, ako sú zakotvené v § 13 ods. 1. Úprava § 13 ods. 3

je teda výnimkou zo všeobecnej miestnej príslušnosti (lex specialis). V právnej teórii je označená ako
výlučná príslušnosť, čo znamená, že od začiatku neprichádza do úvahy všeobecná miestna príslušnosť
a výlučná príslušnosť sa použije namiesto nej. Z tejto premisy potom je zrejmé, že ak nie je možné použiť
pravidlo o výlučnej príslušnosti, nemožno príslušnosť určiť ani podľa pravidla o všeobecnej príslušnosti,
keďže aplikácia všeobecnej príslušnosti bola od začiatku nemožná. Preto v prípade nemožnosti použitia

tejto „inej“ (výlučnej) úpravy uvedenej v § 13 ods. 3 nemožno aplikovať úpravu v § 13 ods. 1. Zákaz
aplikácie § 13 ods. 1 na veci, v ktorých je miestna príslušnosť stanovená inak, t.j. výlučne, vyplýva
priamo z § 13 ods. 1, ktorý uvádza, že pravidlo o určovaní miestnej príslušnosti stanovené v tomto
ustanovení sa bezvýnimočne použije len vtedy, ak zákon neustanovuje inak. V tejto situácii nejde o
prípad, keď sa použije všeobecná úprava, ak nie je možné použiť úpravu špeciálnu. Poukazujem na

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo obdobných veciach sp. zn. 5Nds/5/2018
zo dňa 28.06.2018, sp. zn. 5Nds/6/2018 zo dňa 28.06.2018, sp. zn. 5Nds/8/2018 zo dňa 27.09.2018,
sp. zn. 2Nds/6/2018 zo dňa 25.07.2018 a sp. zn. 2Nds/7/2018 zo dňa 27.09.2018.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Žiline postúpil vec Krajskému súdu v

Bratislave ako miestne príslušnému súdu, pri aplikácii § 18 ods. 2 a § 9 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.
(§ 439 ods. 2 písm. d) SSP ).