Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216585
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117216585.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: K. H., C.. XX.X.XXXX, S.
A. Š., W. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych
hrdinov 163/66, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35792752, zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o určenie neprijateľnosti zmluvných

podmienok takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej stranami dňa
XX.XX.XXXX j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v článku I. bode 7.1 Dohody o poskytnutí
služieb č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí

mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku
za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach,
ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi“ ." j e n e p r i j a t e ľ n á

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33% s tým, že o výške
tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 22.6.2017 sa domáhala určenia, že úver špecifikovaný v žalobnom
petite je bezúročný a bez poplatkov. Žiadala tiež vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok a to
zmluvnej podmienky, ktorá je uvedená aj vo výroku tohto rozsudku a tiež ďalšej zmluvnej podmienky -
poplatku za poskytnutie úveru/revolvingu 150 Eur uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela 14.11.2014 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorou
jej bola schválená výška úveru 1.500 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 18,08%, RPMN 26,07% a zároveň
musela podpísať aj dohodu o poskytovaní služieb (ďalej len „Dohodu“). Zmluva o spotrebiteľskom úvere
podľa jej názoru neobsahovala povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. c/, f/, k/ zákona č. 129/2010

Z.z. (adresu predávajúceho, na ktorej môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy a
termín konečnej splatnosti úveru a napokon rozlíšenie splátky na istinu, úrok a poplatky), čo v zmysle §
11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Uviedla,že doposiaľ zaplatila z úveru 1.230,60 eur a preto má naliehavý právny záujem na to, že aby vedela
skutočnú výšku dlhu.

3. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 150 Eur poukázala na to, že žiadne reálne
plnenie jej za tento poplatok nebolo poskytnuté, nebol individuálne dojednaný a členenie odplaty za
úver na úrok a poplatok predstavuje nekalú obchodnú praktiku ako opticky znížiť percentuálne ročné
vyjadrenie ceny úveru. Citovala časť rozsudku Krajského súdu v Prešove 18Co/109/2011, podľa ktorého
poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho

časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru.

4. Ohľadom Dohody uviedla, že ide o obdobnú zmluvnú podmienku, ktorú doposiaľ žalovaný používal
priamo v texte úverových zmlúv a ktorá sa týkala možnosti odkladu splátok úveru za poplatok, o
ktorom už v mnohých sporoch bola právoplatne vyslovená neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky,
pričom poukázala na viaceré konkrétne rozsudky Krajského súdu v Prešove. V tomto prípade žalovaný

v príslušnej dohode stanovil mesačnú odplatu 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľ si teda sám musí túto mesačnú odplatu vypočítať, v prípade
žalobkyne išlo o sumu 34,56 Eur mesačne, ktorá počas trvania úverového vzťahu (42 mesiacov)
predstavuje až 1.451,52 Eur, čo je viac ako poskytnutý úver. Ide o v tomto prípade o úžeru, navyše
Dohoda, ktorá nebola individuálne dojednaná neobsahuje presnú výšku odplaty, neuvádza sa v nej

dôvod prečo za rovnaké služby platí viac ten zákazník, ktorému je poskytnutý vyšší úver. Žalobkyňa ak
chcela úver musela túto Dohodu podpísať, hoci vymedzené služby v zmysle nej sú len administratívneho
charakteru a neposkytujú jej žiadne reálne protiplnenie.

5. Žalovaný namietal neprípustnosť tejto žaloby, ktorá by mala byť posúdená podľa § 137 písm. d/

CSP, keďže žiadny osobitný predpis tento typ žaloby neupravuje. Zároveň namietal aj neexistenciu
naliehavého právneho záujmu tejto žaloby. Ohľadom poplatku za poskytnutie úveru zdôraznil, že už
z jeho pomenovania je zrejmé za čo sa platí, t.j. za poskytnutie úveru. Ide o činnosť veriteľa pri
uzatvorení zmluvy (poradenstvo, klientsky servis, overenie predkladaných údajov tretieho subjektu). Za
zásadné považoval to, že žalobkyňa ako spotrebiteľka vedela o tomto poplatku, bola si teda vedomá

tohto záväzku vrátane jeho výšky a to v časovom predstihu, keďže 11.11.2014 podpísala formulár
„štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, kde je tento poplatok uvedený. S týmto
vedomím predložila žiadosť o poskytnutie úveru, ktorý aj čerpala a splácala. Jej súčasné konanie
presahuje rámec prípustnej ochrany spotrebiteľa, čo dokumentuje aj právny názor vyslovený vo veci
rozsudku Súdneho dvora EÚ C-453/10. Podľa neho jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol

totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody
a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Prístup, ktorý sleduje tvorca smernice 93/13/EHS primerane
zohľadňuje túto zásadu, ktorá má vysoké postavenie v právnom poriadku Únie, v rozsahu, v akom
sa obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na nastolenie rovnosti zmluvných strán, zatiaľ čo okrem toho
nariaďuje viazanosť zmluvných strán existujúcimi dohodami, ktoré boli uzatvorené dobrovoľne.

6. Názor o tom, že legislatíva umožňuje požadovať poplatok za poskytnutie úveru je možné vyvodiť aj z
toho, že zákonom č. 132/2013 Z.z. boli zakázané poplatky za vedenie evidenciu a správu úveru alebo
účtu a podobne je upravený aj zákaz konkrétnych poplatkov v zákone č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou
od 10.6.2013. Poplatok za poskytnutie úveru sa všeobecne používa a ak by ho zákonodarca považoval

za problematický, zakázal by aj tento poplatok. Navyše spomínaný poplatok predstavuje cenu plnenia,
ktorájevylúčenáakoneprijateľnázmluvnápodmienka.Napokonžalovanýuviedol,žeposkytnutímúveru
sa rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku
vrátane započítania.

7. Ohľadom Dohody o poskytnutí služieb žalovaný zdôraznil, že podľa článku I. bodu 2 Dohody išlo
o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nie sú podmienkou pre získanie úveru. Ide o samostatný
právny úkon podpísaný aj žalobkyňou, je teda individuálne dojednaná a preto je vylúčený záver o jej
neprijateľnosti. Dohodnuté služby predstavujú plnenie, ktoré slúži predovšetkým záujmom spotrebiteľa.
Za individuálne dojednanie je potrebné považovať aj ustanovenia, ktoré síce pripravil dodávateľ, ale

spotrebiteľ mal možnosť ho neprijať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia.
V danom prípade v zmysle Dohody navyše žalobkyňa mala právo na odstúpenie alebo vypovedanie
zmluvy podľa článku III., čo nevyužila. Napokon predmetná odplata je cenou plnenia, ktorá v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vylúčená ako neprijateľná zmluvná podmienka.8. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky povinné
náležitosti. Adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená v článku 12 ods. 12.1

zmluvných dojednaní, ktoré tvoria technickú súčasť zmluvy a nachádzajú sa na jednom liste a napokon
to, že sú súčasťou zmluvy, vyplýva z bodu 13 zmluvy. Zákon pritom nevyžaduje, aby každá strana
tvoriaca listinu o právnom úkone bola samostatne podpisovaná. V zmysle článku 7 ods. 7.1 zmluvných
dojednaní predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy aj oznámenie veriteľa o schválení úveru a v ňom
je uvedený údaj o splatnosti poslednej splátky (16.5.2018), čo je termín konečnej splatnosti úveru, k

čomu dospel aj Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 13Co/111/14-166. Poukázal pritom aj na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-42/15, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jeden dokument.

9. Zmluva obsahuje podľa žalovaného výšku splátky, termín jej splatnosti a počet splátok, čo vyplýva aj
z oznámenia veriteľa o schválení úveru ako aj splátkového kalendára, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť

zmluvy. Výklad žalobkyne o členení splátky na istinu, úrok a poplatky nie je správny, keďže aj pri výpočte
RPMN sa vychádza len z výšky splátky (podľa prílohy č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úveroch) a ak by
sa vychádzalo z nutnosti členenia splátky, potom by nebolo možné určiť, ktorú splátku (či istiny, úroku
alebo poplatku) je potrebné do príslušného vzorca pre výpočet RPMN dosadiť. V tejto súvislosti poukázal
aj na článok 10 ods. 1 písm. h/ smernice Rady 2008/48, ktorý uvádza ako povinnú náležitosť zmluvy len

výšku, počet a frekvenciu splátok a tzv. harmonizačný článok 22 tejto smernice, podľa ktorého členské
štáty nesmú zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa od nej odchyľujú. Na podporu
tohto názoru poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/2015 a Krajského súdu v Prešove č.k.
13Co/111/14-166.

10. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobkyne, dohodou o
poskytovaní služieb zo dňa 14.11.2014, prehľadom platieb úveru, zmluvou o revolvingovom úvere zo
dňa 14.11.2014, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu, oznámením veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere a zistil tento
skutkový stav:

11. Dňa XX.XX.XXXX strany uzavreli formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a to
tým spôsobom, že dňa 11.11.2014 najprv žalobkyňa podpísala príslušný formulár s vyplnením údajov
pod bodom 5 „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“, ktorý obsahoval tieto náležitosti: poskytnutá
čiastka úveru - 1500 eur, predpokladaná mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní

služieb, ak bude uzavretá 81,99 Eur, splatnosť úveru - 42, mesačná splátka vrátane úrokov - 47,43 Eur,
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť - 2.142,06 Eur, predpokladaná RPMN 26,17%, ročná úroková
sadzba 18,08%, priemerná RPMN 44,06%, poplatok za poskytnutie úveru - 150 Eur.

12. Žalovaný ako veriteľ formulár zmluvy podpísal až neskôr - 14.11.2014, pričom vyplnil údaje uvedené

pod bodom 6 „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, ktorý obsahuje totožné údaje spotrebiteľského
úveru ako v bode 5, okrem RPMN, ktorá je uvedená vo výške 26,07%.

13. V bode 7 zmluvy sa uvádza, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, s ktorými sa dlžník oboznámil a nemá k ním

výhrady. Neuvádza sa však, že by boli zmluvné dojednania odovzdané žalobkyni a nie je pravdou, že
by boli na zadnej strane zmluvy, predstavujú totiž samostatnú listinu.

14. V spomínaných zmluvných dojednaniach pod bodom 7 sú vymenované prílohy ako súčasť zmluvy
o revolvingovom úvere a medzi nimi aj oznámenie veriteľa o schválení úveru. Splátkový kalendár sa

však neuvádza.

15. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný vypracoval oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré mal zaslať aj
žalobkyni, v ktorom vypísal všetky údaje o schválenom úvere a to v súlade s bodom 6 zmluvy, navyše v
ňom rozčlenil splátku úveru na istinu a úrok, uviedol termín splatnosti mesačnej splátky 16.deň, termín

prvej splátky 16.12.2014 a poslednej 16.5.2018.

16. V ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná stranami na samostatnej listene
aj Dohoda o poskytovaní služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorej celý text bol už vopredspracovaný a dopísali sa v nej len osobné údaje žalobkyne. V časti I. je obsiahnutý predmet dohody.
V bode 1 sa konštatuje, že sa viaže na uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere. V bode 2 sa uvádza,
že ide o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru za

ponúkaných podmienok.

17. Podľa bodu 5 na základe Dohody sa poskytujú nižšie uvedené služby za dohodnutú odplatu. Tá sa
uvádza v bode 7.1 a predstavuje 2,56% mesačne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku
za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaviazal túto odplatu splácať v pravidelných mesačných splátkach

spolu so splátkami úveru a úrokov uvedenej v oznámení veriteľa o schválení úveru. V tomto prípade v
spomínanom oznámení bola uvedená výška splátky v zmysle tejto Dohody 34,56 Eur mesačne.

18. Podľa bodu 7.2 Dohody, ak dôjde k zosplatneniu splátok podľa zmluvy o úvere, neuhradené splátky
odplaty sa stanú splatnými dňom zosplatnenia splátok a zákazník je povinný ich uhradiť spolu so
zosplatnenýmisplátkamipodľapríslušnejzmluvyoúvere.Zánikompríslušnejzmluvyoúveresvýnimkou

odstúpenia podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu podľa tejto dohody.

19. Definícia služieb tvoriacich predmet Dohody je uvedená v časti II. Dohody a predstavuje nasledovné
služby:
1. informácia o zostávajúcich záväzkoch, ktorá sa poskytuje jedenkrát mesačne vo forme sms alebo

emailovej správy
2. odklad splatnosti splátok spočíva v možnosti zákazníka odložiť si splatnosť troch akýchkoľvek splátok
podľa zmluvy o úvere po splatení prvých troch splátok úveru v prípade
a/ dlhodobej práceneschopnosti, pričom dlhodobou práceneschopnosťou sa rozumie pracovná
neschopnosťzačatánajskôrvdeňdoručeniažiadostioposkytnutieslužbyatrvajúcadlhšieako3týždne,

b/ straty zamestnania, pričom stratou zamestnania sa rozumie skončenie pracovného pomeru,
c/ úmrtie manžela, príbuzného v priamom rade.
3. informácia pred splatnosťou splátky, ktorá sa realizuje prostredníctvom sms jeden až tri kalendárne
dni pred dátumom splatnosti splátky
4. informácia o prijatí platby

5. vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, pričom zákazník je oprávnený túto službu využiť najviac
trikrát po dobu trvania jeho záväzkov
6. zmena zmluvy na podnet klienta, ktorá sa však nemôže týkať základných podmienok poskytnutia a
splácania úveru. Zmena môže spočívať napr. v zmene kontaktných údajov, zmene bankového spojenia.
7. preparovanie platieb na príslušnú zmluvu spočíva v zmene určenia platby uskutočnenej zákazníkom

alebo treťou osobou v jeho mene na iný zmluvný vzťah v prospech úhrady záväzku z príslušnej zmluvy
o úvere. Služba sa pritom poskytuje na základe písomnej žiadosti zákazníka
8. druhá upomienka zdarma
9. služba, podpora callcentra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom spočíva v podpore
prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách spoločnosti v

súvislosti s poskytovaním informácií o úvere, právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy.
Stretnutie s viazaným finančným agentom môže zákazník uplatniť najviac jedenkrát mesačne počas
trvania tejto dohody, túto požiadavku však musí oznámiť aspoň tri pracovné dni vopred.

20. K službe pod bodom 2 súd ešte dodáva, že v súvislosti s odkladom splatnosti splátok musí žiadosť

byť písomná, musí obsahovať konkrétne náležitosti a právo na odklad zaniká, pokiaľ žiadosť vrátane
dokladov bude doručená v deň nasledujúci po dni, v ktorom omeškanie zákazníka s úhradou splátky
dosiahlo 30 dní.

21.Časť III. Dohody obsahuje záverečné ustanovenia, v ktorých v bode 3 sa uvádza, že odstúpením od

zmluvy o revolvingovom úvere podľa § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. zaniká aj táto dohoda. V bode 2 sa
konštatuje, že táto dohoda sa vzťahuje aj na prípad revolvingu a v tom prípade zákazník je oprávnený
dohodu kedykoľvek písomne vypovedať najneskôr 15 dní pred splatnosťou splátky.

22. Je nesporné, že zmluvu o revolvingovom úvere vrátane dohody o poskytovaní služieb je potrebné

považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľné alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

31. Zároveň zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné posúdiť podľa špeciálneho právneho predpisu,
ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(teda v znení účinnom od 1.9.2014 do 31.12.2014. S týmto posúdením napokon súhlasil aj žalovaný.

32. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

33. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného

zákona. Medzi nimi je pod písm. c/ je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť
Pod písm. f/ doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.
Pod písm. k/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

34. Podľa § 11 ods. 1 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a/ až k/, r/ a y/ .

35. Súd nezdieľa názor žalobkyne o absencii údaju v zmysle § 9 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona.
Zastáva totiž názor, že tento údaj sa vzťahuje na spotrebiteľský úver súvisiaci s kúpou tovaru, čo vyplýva
z gramatického a logického výkladu (formulácia „predávajúci“ a „reklamácia“), ale aj logického výkladu.

Pri bežnom spotrebiteľskom úvere je adresa dodávateľa známa ako druhého účastníka zmluvného
vzťahu, takže logicky táto náležitosť je potrebná len pri tých zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré
naväzujú na kúpnu zmluvu, kde predávajúcim býva iný subjekt ako je veriteľ, čo však rozhodne nie je
tento prípad.36. Súd však súhlasí s tvrdením žalobkyne o chýbajúcich povinných náležitostiach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. aj keď nie úplne z

dôvodov, ktoré uviedla.

37. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej
účastníkov a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré

náležitosti zmluvy boli uvedené v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané
žalobkyňou a na ktoré písomne nereagovala akceptáciou tohto návrhu, pričom v zmluve ani nie je
odkaz na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej
splátky alebo termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná
forma zmluvy vrátane spomínaných povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese

kontraktácie týchto jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je
ani zmienka o splatnosti mesačnej splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti
žalovaný uviedol v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalobkyňa
tento nový návrh žalovaného ohľadom týchto náležitostí písomne akceptovala. Musí byť totiž dodržaný
proces uzatvárania zmlúv podľa § 43 a násl. Občianskeho zákonníka.

38. Podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

39. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

40. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie

návrhu.

41. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva

zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

42. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

43.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

44. Ako už súd uviedol, písomná akceptácia žalobkyne vo vzťahu k termínu mesačnej splátky a termínu
konečnej splatnosti úveru chýba a preto nedošlo k písomnej dohode strán o týchto náležitostiach zmluvy.

45. Súd zdôrazňuje, že vychádzajúc z formulácie „termín konečnej splatnosti úveru“ je nepochybné, že

tento termín musí byť určený dátumovo (minimálne mesiacom a rokom, pokiaľ by bola jasne v zmluve
uvedená splatnosť mesačnej splátky). Nemožno termín splatnosti nahrádzať matematickým výpočtom
jednotlivých splátok. Napokon je to zrejmé aj zo skutočností, že zákonodarca počet splátok stanovil
pri ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ a preto nemohol mať na mysli
počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ totiž musí

mať jasno už pri uzatvorení zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, pretože práve to je účelom
citovaného zákonného ustanovenia.46. Pokiaľ žalovaný argumentoval rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 súd súhlasí s tým,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť obsiahnutá v jednom dokumente, ale s poukazom na
odôvodnenie tohto rozsudku poukazuje na to, že v zmluve by musel byť jasný odkaz na konkrétny

dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalobkyni ako spotrebiteľke ešte pred uzavretím
zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo byť (z
časového hľadiska) naplnené.

47. Vyššie uvedené závery znamenajú, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový

s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Žaloba bola preto ohľadom tohto nároku
dôvodná. Ide o žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, pretože predstavuje žalobu o určenie, či žalovaný
nemá právo na úrok a poplatky z predmetnej úverovej zmluvy. Naliehavosť právneho záujmu na tomto
určení je daná tým, že zmluva ešte nebola ukončená (posledná splátka je splatná až v roku 2018) a preto
žalobkyňa je v neistote, keďže nevie aká je skutočná výška jej dlhu a akú sumu má ešte žalovanému
zaplatiť.

48. S účinnosťou od 1.1.2018 bolo do zákona č. 129/2010 Z.z. zavedené aj ustanovenie § 11 ods.
4, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže domáhať pred súdom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru žalobou. Podľa názoru súdu jedná sa o procesné ustanovenie umožňujúce podanie
takejto žaloby bez preukazovania naliehavosti právneho záujmu ako je to upravené v § 137 písm. d/

CSP (žaloba o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu). K tomuto ustanoveniu
nie je prechodná úprava a keďže je ho potrebné vnímať ako procesnoprávne ustanovenie, platí aj pre
skoršie právne vzťahy a žaloby podané pred 1.1.2018 a teda nie je možné v tejto súvislosti uvažovať
o zákaze retroaktivity tejto právnej normy.

49. K žalobe o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom Dohody súd uvádza, že vzhľadom
na výpoveď žalobkyne, z ktorej vyplýva, že Dohodu musela podpísať, bola v časovej tiesni a nemala čas
si ju ani prečítať a predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že celý text dohody bol vopred pripravený
a dopisovali sa len osobné údaje žalovanej, vedie k záveru o tom, že dohoda nebola individuálne
dojednaná. Dôkazné bremeno o preukázanie opaku bolo na žalovanom (§ 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka), žalovaný však opak nepreukázal, keďže tvrdenie o dobrovoľnosti dohody v jej texte
vzhľadom na výpoveď žalobkyne nebolo preukázané.

50. Vylúčenie súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je aj v prípade hlavného
predmetu zmluvy a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

51. Ako vyplýva z tohto ustanovenia, zo súdnej kontroly nie je vylúčená cena ako odplata za službu,
vylúčená je len primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie
(napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014 bod. 54). Podmienky týkajúce sa
protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má

spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto kategórie podmienok vylučujúcich súdnu
kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná
službe veriteľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015 body 55,56).

52. Navyše aj pre primeranosť ceny, aby nebola podriadená skúmaniu neprijateľnosti zmluvnej

podmienky, muselo by byť splnené, že cena bola vyjadrená zrozumiteľne, určito a jasne, čo v tomto
prípade nebolo naplnené. V Dohode totiž spomínaná cena bola uvedená nie konkrétnou sumou, čo
napĺňalo požadovaný atribút určitosti, ale bolo potrebné ju vypočítať, keďže predstavovala mesačne
2,56% zo schváleného úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru a je úplne irelevantné, že v
ďalšej listine - oznámení veriteľa o schválení úveru bola už uvedená konkrétna výška mesačnej splátky.

Súd totiž posudzuje to, čo bolo uvedené v spornej Dohode.

53. Uvedená Dohoda teda nie je vylúčená zo súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
preto sa súd zaoberal tým, či vytýkané ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. V danom prípade žalobkyňa

mala mesačne platiť 34,56 eur za celé obdobie trvania zmluvy, t.j. za 42 mesiacov mala zaplatiť sumu
1.451,52Eur,tedasumuvyššiuakoreálneposkytnutásumaúverupoodpočítanípoplatkuzaposkytnutie
úveruteda1.350Eur.Navyšetútosumubymuselazaplatiťajvprípadepredčasnéhozosplatneniaúveru,
teda aj v prípade, že by dané služby v podstate už neboli reálne. Služby, ktoré predstavujú predmetdohody možno považovať za zbytočné a nepodstatné pre žalobkyňu (informácia pred splatnosťou
splátky, informácia o prijatí platby, podpora callcentra, informácia o zostávajúcich záväzkoch), keďže
každý dlžník vie, kedy je splátka splatná a kedy ju zaplatí. Niektoré sú povinnosťou veriteľa ako je zmena

zmluvy, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie a niektoré predstavujú len hypotetické služby ako
je odklad splátok alebo druhá upomienka zdarma. Spotrebiteľ má v týchto prípadoch platiť za službu,
o ktorú ani nemá záujem a ktorú nepožiada (odklad splátok) alebo nemusí nastať jej potreba (druhá
upomienka zdarma).

54. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
a medzi nimi pod písm. t/ sú uvedené ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu,
ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa
a pod písm. v/ požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím
zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

55. Za týchto okolností hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je
nepochybná, keďže spotrebiteľ má platiť za služby, o ktoré nemá záujem alebo ktoré sa nerealizujú a
navyše aj vtedy, ak by sa úver predčasne zosplatnil, a to všetko za cenu vyššiu ako je reálne poskytnutý
úver. Nepochybne teda žalovaná zmluvná podmienka v súvislosti s Dohodou predstavuje neprijateľnú

zmluvná podmienku a teda je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

56. Žalobu o neprijateľnosť zmluvnej podmienky je potrebné považovať za žalobu o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP, teda za žalobu o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

57. Osobitným právnym predpisom je § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

58. Podľa 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

59. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.

60. V danom prípade zmluvný vzťah medzi stranami trvá. Výrok o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
sa vzťahuje len na úverovú zmluvu, dohoda o poskytnutí služieb je samostatným, aj keď akcesorickým
právnym úkonom k úverovej zmluve a preto súd považoval žalobu aj v tejto časti za dôvodnú. Vo svojej
podstate znamená, že žalovaný nemá nárok na odmenu z tejto dohody a preto je daný aj naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, aby žalobkyňa vedela, že nemá záväzok z danej dohody.

61. Iný záver súd prijal vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru a to vzhľadom na skutočnosť, že súd
rozhodolajobezúročnostiabezpoplatkovostiúveru.Keďžeplatízákonnáfikciaotom,ževšetkypoplatky
vrátane poplatku za poskytnutie úveru neplatia, čo súd deklaroval aj vo výroku rozsudku, žalobkyňa
nemá právny záujem na určení neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, pretože jej právne postavenie

sa tým nijako nezmení. Je potrebné si uvedomiť, že ochranu pred touto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou možno zabezpečiť za terajšej právnej úpravy v rámci abstraktnej kontroly v spotrebiteľských
veciach, pričom ide o osobitný druh konania upravený v § 301 až 306 CSP (napr. rozsudok Krajského
súdu Trnava 25Co/92/16 zo dňa 21.6.2017). Pokiaľ platí zákonná fikcia o bezpoplatkovosti úveru,
čo súd konštatuje aj vo výroku rozsudku, niet preto dôvodu vysloviť neprijateľnosť poplatku za

poskytnutie úveru, pretože nie je potrebné poskytnúť žalobkyni ochranu pred porušením jej práva a pred
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako to upravuje § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

62. Pre úplnosť súd však dodáva, že sporný poplatok ani nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, aj keď možno súhlasiť, že nebol individuálne dojednaný, keďže tento poplatok je súčasťou

predtlačeného formuláru obsah ktorého žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť. Na
druhej strane je však zrozumiteľný a určitý a jasne z jeho označenia vyplýva, že protiplnením je
poskytnutie úveru. Právna úprava pritom nevylučuje, aby účastníci úverovej zmluvy si nemohli dohodnúť
ako odplatu za poskytnutie úveru okrem úroku aj jednorazový poplatok. Ten je dostatočne transparentný,je uvedený medzi údajmi o žiadanom aj schválenom úvere a preto žalobkyňa bola dostatočne
zrozumiteľne uzrozumená s tým, že okrem dohodnutého úroku má zaplatiť aj tento poplatok. V tejto
súvislosti súd dáva do pozornosti pripomienky Európskej komisie v konaní vedenom na Súdnom dvore

EÚ z 3.2.2014, ktoré boli spracované v rámci prejudiciálneho konania na základe návrhu Krajského
súdu v Prešove v spore Zdenka Sobotku proti spoločnosti Provident Financial s.r.o. Európska komisia sa
zaoberala posúdením tzv. administratívneho poplatku v zmluve o spotrebiteľskom úvere a ako vyplýva
z bodu 6 jej záveru smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka určujúca
výšku administratívneho poplatku sa môže považovať za jasnú a zrozumiteľnú vtedy, ak je jasná a

zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska a umožňuje spotrebiteľovi posúdiť hospodárske
dôsledky, ktoré pre neho z danej zmluvnej podmienky vyplývajú. Podľa súdu spomínaný poplatok ako
taký nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale je ňou podmienka, ktorou sa odrátava z úveru.

63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP.
Žalobkyňa uplatnila tri rovnocenné nároky, pričom úspešná bola pri dvoch nárokoch, čo percentuálne

znamená 66%, neúspešná bola v podiele 33% a preto podľa pomeru úspechu v spore súd jej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33% (66-33).

64. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.