Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Silvia Hýbelová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208657
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116208657.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
T., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov Ing. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, U., zastúpená
splnomocnencom Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS, spol. s r.o., Nám. sv. Michala 30/27,
Hlohovec, a D. T., nar. X.X.XXXX, F. XXX, D. T., zastúpený JUDr. Veronikou Štrbovou, advokátkou,

Športová 12, Trnava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 24. februára 2017, č.k. 8P/36/2016-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým upravil styk otca s maloletým A. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny

utorok a párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 12.00 hod. a každú nepárnu stredu a nepárnu nedeľu v
mesiaci do 10.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého
a na tom istom mieste maloletého matke včas a riadne odovzdá. Matka je povinná maloletého na
stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi odovzdať a otec je povinný matke maloleté dieťa
po skončení stretnutia riadne v mieste bydliska matky odovzdať. Vo výroku II. vo zvyšku návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a vo výroku III. určil, že neodkladné opatrenie bude trvať

do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletým vedenej na
Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 8P/36/2016. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že otec maloletého
sa návrhom zo dňa 25.1.2017 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho
styk s maloletým tak, že bude oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny utorok a sobotu od 10.00
hod. do 13.00 hod. a každú nepárnu stredu a nedeľu od 10.00 hod. do 13.00 hod., počas vianočných
sviatkov každý párny rok dňa 24.12. v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod., každý nepárny rok dňa 25.12.

v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. a to až do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy styku
otca s maloletým, o ktorom prebieha konanie na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/36/2016.

2. Návrh odôvodnil tým, že od rozhodnutia, ktorým bol právoplatne upravený výkon rodičovských práv a
povinností vo vzťahu k maloletému došlo k zmene pomerov, keď maloletý dosiahol 3 roky veku. Už nie
je svojimi potrebami závislý výlučne na matke, nepotrebuje jej neustálu prítomnosť, je samostatnejší,

dokáže slovne vyjadriť svoje potreby. Mal by začať navštevovať predškolské zariadenie, preto je otec
schopný zabezpečiť mu plnohodnotnú starostlivosť aj bez prítomnosti matky. Styk s maloletým sa
uskutočňuje väčšinou v dome, kde žije matka. Aj keď má maloletý otca rád, nemá možnosť si pri týchto
stretnutiach budovať k nemu prirodzený vzťah. Matka vôbec nespolupracuje a maloletého nevedie k
tomu, aby si budoval k otcovi vzťah, skôr naopak, snaží sa ho k sebe pripútať a takto vykonávaný styk
nie je v záujme maloletého, pretože nie je rešpektované právo maloletého na rovnocenný a rovnoprávny

osobný styk aj s otcom a pri výkone takéhoto styku je obmedzené aj právo otca na osobnú starostlivosť
o dieťa. Medzi rodičmi je dlhodobo zlý vzťah. Má za to, že je splnená podmienka bezodkladnej aodôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov, je aj reálny predpoklad, že môže byť a aj je ohrozené
otcovi ústavou garantované právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť o maloletého. Skutočnosť,
že takýto styk otca s maloletým je nepostačujúci, potvrdzuje aj Psychologická správa Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 21.11.2016, v ktorej sa uvádza, že maloletý si potrebuje
budovať vzťah s otcom a na to, aby sa táto vzťahová väzba budovala je dôležité, aby trávil s otcom
dostatočne veľa času v jeho výchovnom prostredí a aktuálna úprava tento vzťah nepodporuje. Súd
z psychologickej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 21.11.2016 zistil, že
maloletý si potrebuje budovať vzťah s otcom, a na to, aby sa táto vzťahová väzba budovala je

dôležité, aby trávil s otcom dostatočne veľa času v jeho výchovnom prostredí. Aktuálna úprava z ich
pohľadu tento vzťah nepodporuje. Vývinové obdobie, v ktorom sa nachádza maloletý je okrem iného
charakterizované potrebou dieťaťa uvoľniť sa z matkinej ochrany a pripútavať sa k otcovi. Zo zápisnice
o pojednávaní zo dňa 26.9.2016 vyplýva režim maloletého taký, že tento vstáva medzi 7.00 hod. a
8.00 hod., spánkový režim cez obed má od 13.00 hod. do 16.00 hod. a večer chodí spávať okolo 20.00
hod. V súčasnosti je kontakt otca s maloletým dieťaťom zachovaný a to prostredníctvom stretávania za

prítomnosti matky. Problémom rodičov je vzájomná averzia, neschopnosť vzájomnej komunikácie, a to
ani v záujme maloletého dieťaťa. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 360 ods. 1, § 363, § 35,
§ 36, Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 3256 ods. 1, §
327,§328ods. 1,§329ods.1Zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok.Úpravouneodkladných
opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný rýchly zásah súdu. Účelom je rýchla,

i keď len dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte
nevykonateľnéhoaleboočakávanéhorozhodnutia.Predpokladomnariadenianeodkladnéhoopatreniaje
aby sa aspoň osvedčila potreba predbežnej a dočasnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti.
Potreba zabezpečenia ochrany maloletého vyplýva aj z ustanovení Zákona o rodine, sleduje sa vždy
najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,

ktorésahotýkajú.Pooboznámenísaslistinnýmipodkladmipredloženýmiotcomakoajoboznámenísas
obsahom spisu vedeného pod sp.zn. 8P/36/2016 a 17P/20/2014 mal súd za to, že sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia a je daný naliehavý dôvod na vydanie neodkladného opatrenia
v rozsahu uvedenom vo výroku I.. Súd vychádzal zo skutočnosti, že od posledného rozhodovania o
styku otca s maloletým došlo k podstatnej zmene pomerov a to najmä dosiahnutím troch rokov veku

dieťaťa, kedy sa maloletý potrebuje uvoľniť z matkinej ochrany a súčasne sa pripútavať k otcovi. S
otcom si potrebuje budovať vzťah trávením dostatočne veľa času v jeho výchovnom prostredí. Pretože
doteraz sa styk s maloletým uskutočňuje výlučne v prítomnosti matky a najmä iba v mieste bydliska
matky, kde podľa vyjadrenia otca dochádza aj ku konfliktom matky s otcom, je podľa názoru súdu daná
dôvodná potreba predbežnej sa dočasnej úpravy styku otca s maloletým v rozsahu uvedenom vo výroku

I.. Maloletý sa v súčasnosti nachádza vo veku, kedy podľa názoru súdu nie je potrebná bezprostredná
prítomnosť matky pri výkone styku otca s dieťaťom. Pretože však maloletý doteraz sám v prítomnosti
otca nebýval, súd dočasne určil kratší rozsah styku, v rozsahu dvoch hodín od 10.00 hod. do 12.00 hod.,
dvakrát do týždňa. Takýto rozsah súd určil aj vzhľadom na režim maloletého, ktorý zvykne od 13.00
hod. poobede spávať. Rodičia si musia uvedomiť, že maloleté dieťa bude ich dieťaťom po celý život,

pričom v súčasnosti ho výrazne formujú. Vzájomný nesúlad a nepochopenie by si rodičia nemali riešiť
prostredníctvom dieťaťa, ale tak, aby dieťa mohlo vyrastať bez vzájomných konfliktov rodičov, ktoré ho
zaťažujú. Súd pri dočasnej úprave styku vychádzal z toho, že rieši primárne právo dieťaťa na otca, a
nie právo otca na dieťa, nakoľko právo dieťaťa má prednosť. Pri stretnutí si musí aj otec uvedomiť, že
treba pristupovať k nemu pozvoľna, dieťa vždy ubezpečiť, že sa vráti k matke, pričom na stretnutie si

treba pripraviť program, ktorý dieťa zaujme, a vyplní jeho čas. Dieťaťu treba vytvoriť také prostredie pri
stretnutí, aby sa na stretnutie tešilo, bavilo sa, netreba sa ho zbytočne pýtať, bombardovať ho otázkami
čo robil, čo jedol, ako trávil čas a pod., nakoľko takýto prístup by neviedol k zlepšeniu vzťahu s otcom.
Treba si pripraviť aktivitu, ktorá by ho bavila, zaujala a túto vykonávať jemne, nenátlakovo, postupne,
aby si dieťa privyklo na to, že je s otcom rado počas času kedy je s ním, a nebralo to ako záťaž. Zo strany

matky by bolo vhodné, aby dieťa zbytočne nezaťažovala rozoberaním stretnutia dieťaťa s otcom. Súd
obom rodičom pripomína, aby konali v najlepšom záujme dieťaťa, nakoľko všetky vzájomné konflikty si
zásadne odnesie dieťa. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol,
pretože je predpoklad, že do najbližších vianočných sviatkov bude vo veci právoplatne rozhodnuté vo
veci samej a v súčasnosti teda nie je naliehavá potreba predbežne upravovať styk otca s maloletým

aj počas vianočných sviatkov. Vo výroku III. súd určil, že toto neodkladné opatrenie potrvá až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka,
uviedla, že uznesenie považuje za nesprávne. Keďže jej nebol doručený návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, vychádza ohľadom jeho obsahu len z odôvodnenia napadnutého uznesenia.

Na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady. Návrhom a nariadením
neodkladného opatrenia účastník konania nemôže sledovať dosiahnutie urýchleného rozhodnutia vo
veci samej, keďže účelom neodkladného opatrenia je len dočasne upraviť jeho pomery, ktoré sú
nejakým spôsobom ohrozené. Nemôže preto v zásade obsahovať výrok totožný s výrokom vo veci
samej. V prejednávanej veci nemôže byť o potrebe predbežnej úpravy ani reči a to z dôvodu, že

styk otca s maloletým je súdne upravený právoplatným rozhodnutím zo dňa 5.11.2014, keď obaja
rodičia sa na úprave styku dohodli a to tak, že tento sa bude realizovať v prítomnosti matky. Nedošlo
k žiadnej zmene, preto nie je potreba nariadiť neodkladné opatrenie. Otec podal návrh nie preto, že
by tu bola potreba ihneď upraviť pomery účastníkov, ale len v reakcii na návrh matky na nariadenie
znaleckého dokazovania, ktorý predniesla na poslednom pojednávaní. Matka vytýka napadnutému
uzneseniužetotoniejevzáujmemaloletého abudemaťnepriaznivývplyvnajehozdravotnýstav.Matka

maloletého absolvovala vyšetrenie maloletého v dňoch 8.12.2016 a 19.1.2017 u psychológa s pomerne
jednoznačným záverom o ochorení maloletého sociálna úzkostná porucha v detstve, pri jednoznačnom
odporúčaní psychológa vyvarovať sa náhlych nečakaných zmien prostredia. Realizácia neodkladného
opatrenia bude zrejme podľa matky práve spomenutou náhlou nečakanou zmenou prostredia, ktorá
nepriaznivo ovplyvní psychický stav dieťaťa v súvislosti s diagnostikovanou úzkostnou poruchou v

detstve. Otec sa doposiaľ nevie preniesť cez moment rozchodu s matkou maloletého, ktorá sa s ním
rozišla predovšetkým kvôli jeho agresivite. Pred narodením dieťaťa bola zo strany otca maloletého
oznámená matke požiadavka, aby dieťa nieslo priezvisko po ňom. Uviedol, že pokiaľ dieťa nebude
mať priezvisko po ňom, neprizná otcovstvo a budúcu starostlivosť o dieťa. Má za to, že keby sa dieťa
nevolalo priezviskom po otcovi, otec by neprejavoval oň záujem. Po rozchode s otcom dieťaťa návrh

styku bol plne prispôsobený možnostiam otca, vzhľadom na jeho prácu. Dúfala, že dieťa sa bude mať
k otcovi ako k nej a preto nebude problémom, u koho z rodičov dieťa bude a bude to úplne jedno. Od
právoplatnosti rozsudku a začatia jeho realizácie otec dieťaťa počas každej návštevy robí napriek, a
správa sa nevhodne. Násilným spôsobom chytil syna za nohy, keď mu tento údajne pri bláznení sa
kopol do nosa. Nevie otec emočne zvládnuť plač dieťaťa, automaticky obviňuje z toho matku, v dôsledku

čoho maloletý ešte viac plače a je v strese. Maloletého priniesol z prechádzky v záchvate plaču, pretože
ho počas nej nevedel utíšiť. Maloletý tvrdil, že ho tato nútil ísť peši a nie na autíčku, čo mal so sebou.
Dieťa pri hraní navádza na ničenie vecí a zariadení domácnosti. V prípade, že sa maloletý niečím chce
otcovi pochváliť, v prípade ako bol na výlete s A. a F., otec hneď reaguje podráždene a matke vyčíta,
že dáva prednosť cudzím deťom pred vlastným otcom. Otec už maloletému ako jeden a štvrťročnému

vysvetľoval, že nebude bývať len s mamou, bude spávať len v jeho postieľke, ale že si ho bude brávať aj
on, čím v synovi vzbudil pocit obavy, neistoty a strachu. Obava z toho, že ho tato zoberie je okrem iného
tiež predmetom aj psychologického vyšetrovania, ktoré matka s dieťaťom absolvuje na doporučenie
pediatra od 8.12.2016 doteraz. Maloletý vníma vzťah s otcom tak, že tato je osoba, ktorá sa za ním chodí
hrávať. Cieľom matky dieťaťa je absolvovať úspešne terapiu, zbaviť dieťa spomínanej diagnózy, začleniť

ho predovšetkým do detského kolektívu, aby mohol absolvovať povinný rok predškolského zariadenia a
nie žiť už v tak nízkom veku v strachu a v obave, čo si bude vyžadovať mnoho času, úsilia a trpezlivosti.
Maloletý je len tri a pol ročné dieťa, ktoré si v súčasnosti neuvedomuje slovíčko povinnosti, akékoľvek
dohováranie má skôr negatívny účinok a dieťaťu sa len potvrdzuje jeho úzkosť. Ani do škôlky nechodí
z povinnosti ale po adaptácii z radosti. K odvolaniu doložila psychologické vyšetrenie maloletého zo

spoločnostiPsychopulz,s.r.o.,pracoviskoklinickejpsychológieHlohovec,kdevzáverejeskonštatovaná
sociálna úzkostná porucha v detstve, dieťa v období silného opozičného vzdoru a výrazná fixovanosť
na matku.

4. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že návrh podávali za účelom

dočasne upraviť styk otca s maloletým, nakoľko existoval a stále aj existuje naliehavý dôvod na
takúto úpravu a pri doteraz uskutočňovanom styku otca s maloletým za prítomnosti matky u nej doma
nebolo možné, aby si maloletý s otcom budovali vzájomný vzťah, nehovoriac o tom, že počas týchto
stretnutí dochádzalo ku konfliktom medzi matkou a otcom maloletého, ktorých svedkom bol aj maloletý.
Matka uviedla, že návštevy otca s dieťaťom prebiehali do 9 mesiacov veku maloletého relatívne v

poriadku, potom 3/4 roka nechodil vôbec. Nechodil za maloletým asi 4 mesiace a to z dôvodu, že bol na
operácii kolena a následne bol 5 mesiacov práceneschopný, pričom nemohol šoférovať auto. V odvolaní
matka poukazuje na správu, v zmysle ktorej maloletý trpí sociálnou úzkostnou poruchou v detstve a je
výrazne fixovaný na matku. Matka zdôrazňuje odporúčanie psychológa, aby bol maloletý vyvarovanýnáhlych zmien prostredia. Opomenula poukázať na to, že v psychologickej správe sa tiež uvádza, že u
maloletého treba prípadné zmeny robiť postupne, s predchádzajúcou primeranou prípravou a pomalou
postupnou adaptáciou na nové veci. Čiže nie je vylúčené, aby sa zmeny uskutočňovali. Maloletý je na

otca ako osobu zvyknutý, keďže sa pravidelne stretávajú. Bol aj čiastočne pripravovaný na styk ako
je momentálne upravený v uznesení o neodkladnom opatrení, nakoľko matka na odporučenie súdu,
hoci len pár krát dovolila, aby si otec vzal maloletého na 1 - 1,5 hodiny von. Maloletý bol veselý počas
týchto stretnutí, nemal žiadny problém byť s otcom osamote. Styk s otcom sa uskutočňuje už podľa
nariadeného neodkladného opatrenia a takéto uvoľnené správanie maloletého trvá aj v súčasnosti.

Zmysel neodkladného opatrenia vidí aj v tom, že maloletý sa takto ľahšie prispôsobí stretávaniu
sa s otcom osamote aj po dlhšiu dobu, ak by súd do budúcna upravil styk vo väčšom rozsahu. K
skutočnostiam, ktoré matka uvádza týkajúcim sa ich vzájomného vzťahu sa vyjadrovať nebude, nakoľko
predmetom konania je úprava styku s maloletým. Nemá význam prostredníctvom súdu sa vzájomne
očierňovať. Nie je pravda, že by sa otec správal nevhodne, vzťah matky a otca je vzájomne v značnej
mierenarušenýadohodumedziniminiejemožnédosiahnuť.Tvrdeniematkyotom,žebyotecnásilným

spôsobom chytil syna za nohy, sa nezakladá na pravde, ide o vymyslenú situáciu s účelom vrhnúť na
otca zlé svetlo. Deti v takomto veku majú neustále nejaké poranenia, modriny, odreniny, nakoľko sú
veľmi živé. Otec to chápe a nerieši poranenia maloletého, ktoré sa mu stanú v čase keď je s matkou
a neobviňuje ju následne, že tieto spôsobila dieťaťu ona. Matka tvrdí, že sa vždy snažila zabezpečiť
pre dieťa najlepšiu výchovu, neuvedomila si zrejme však, že jej intenzívny vplyv na dieťa s následkom

výrazného fixovania maloletého na ňu ako aj jej odmietanie akýchkoľvek výchovných vplyvov zo strany
otca, jej negatívny vzťah k otcovi, ktorý prenáša aj na dieťa, má negatívny vplyv na psychiku maloletého.
Otcovi nejde o to, aby prostredníctvom konania vyhadzoval matke na oči skutočnosti, ktoré sa medzi
nimi udiali, nemá záujem niekomu ubližovať, chce len tráviť čas so svojím synom, ktorého má rád a
myslí si, že je najmä v záujme maloletého, aby mal zabezpečený pravidelný rovnocenný a rovnoprávny

osobný styk s oboma rodičmi.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie
je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/36/2016 je zmena úpravy styku

otca s maloletým A., nar. XX.X.XXXX.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol formou neodkladného opatrenia upravený styk otca s maloletým tak, že otec je
oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny utorok a párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 12.00

hod. a každú nepárnu stredu a nepárnu nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 12.00 hod., bez prítomnosti
matky.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

rozhodnutieonávrhochrodičovnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,nazákladevykonanýchdôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť tam uvedených
dôvodov(§387ods.2CSP).Odvolacísúdnenachádzadôvod,prektorýby samalodzáverovsúduprvej
inštancie odchýliť, preto nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá navyše v odvolaní neuviedla žiadne

relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.

9. Po preskúmaní obsahu spisu aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie,
že vzhľadom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia je v súčasnosti nastavený režim stretávania
otca s maloletým primeraný a rešpektujúci tak vek dieťaťa ako aj jeho denný režim, pričom zároveň

postačuje na to, aby do rozhodnutia súdu vo veci samej zabezpečil udržiavanie a rozvíjanie citových
väzieb medzi otcom a dieťaťom. Maloletý bude mať v auguste 4 roky, s otcom sa stretáva pravidelne
od narodenia, otca pozná. Keďže styk sa realizoval od útleho veku tak bolo samozrejmé, že bola
vhodná prítomnosť matky. Vzťah rodičov však je konfliktný, čo nie je v súčasnosti pri realizácii stykuvhodné, a v záujme maloletého dieťaťa. Matka k odvolaniu doložila správu z psychologického vyšetrenia
maloletého, v ktorej závere je skonštatovaná sociálna úzkostná porucha v detstve (F 93.2), dieťa v
období silného pozičného vzdoru, výrazná fixovanosť na matku, s tým, že doporučujú akceptovať

aktuálny psychický stav dieťaťa aj pri úprave styku dieťaťa s otcom, konkrétne neodporúčajú náhle
nečakané zmeny prostredia, prípadné zmeny robiť postupne, s predchádzajúcou primeranou prípravou
a pomalou postupnou adaptáciou na nové veci. Matka doložila dňa 12.4.2017 aktuálny posudok o
dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, z ktorého vyplýva, že dňa 1.3.2017 bol tento posudok
vypracovaný so záverom, že maloletý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú

starostlivosť, na základe diagnózy 93.2. V odôvodnení sa uvádza, že ide o tri a pol ročné dieťa,
sledované v psychologickej ambulancii pre afektované konfliktné nálady a výraznú naviazanosť na
matku. Kontakt dieťa s druhými ľuďmi výrazne odmieta. Úroveň reči dobrá, schopnosť sociability je
podpriemerná. Doporučená kontrola o rok v marci 2018. Tu odvolací súd poukazuje na to, že otca
nemožno zaradiť medzi druhých ľudí, uvádzaných v posudku, nakoľko je rodič maloletého a má rovnaké
práva a povinnosti ako matka. Maloletý svojho otca pozná, nakoľko sa s ním stretáva. Za takto zisteného

skutkového stavu odvolací súd nevidel dôvod, prečo by sa otec nemohol stretnúť dvakrát do týždňa
v trvaní dvoch hodín s takmer štvorročným synom a venovať sa mu bez prítomnosti matky. Z dosiaľ
vykonaného dokazovania nevyplýva, že by otec nútil dieťa k nejakým aktivitám, ktoré dieťa odmieta
alebo že by ho bral do prostredia, ktoré dieťa odmieta, navyše nasledujú letné mesiace, kedy sa dá
tráviť čas s dieťaťom vonku, na ihrisku, na prechádzkach. Takže otec počas týchto dvoch hodín môže

pozvoľne dieťa zvykať na trávenie času s ním, bez prítomnosti matky.

10. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2, vo výroku I. a III. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

11. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.