Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5T/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010759
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118010759.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.03.2019 pred samosudcom

JUDr. Romanom Reištetterom v trestnej veci obžalovaného C. U., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona,

r o z h o d o l :

Obžalovaný: C. U., nar. XX. XX. XXXX v Prešove, trvale bytom Ž. XXX/XX, J. Ľ., prechodne bytom Z.
E. X, H., K. H.. Q.,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

1) 15. 02. 2018 pred pobočkou Slovenskej sporiteľne a.s., ulica 29.Augusta v Banskej Bystrici, po
predchádzajúcej dohode si od C. E. požičal 6.000,- € v hotovosti s tým, že peniaze zhodnotí a tieto
jej vráti do 1 mesiaca, pričom v čase pôžičky vedel, že finančné prostriedky nevráti, doposiaľ peniaze
poškodenej nevrátil, čím takto C. E., trvale bytom D. XXXX/XX, P., T. T. spôsobil škodu v celkovej výške
6.000,- €,

2) v prevádzke spoločnosti Športík nachádzajúcej sa na ul. Horná ulica č. 36 v Banskej Bystrici od D. P.,
F.. XX. XX. XXXX v kalendárnom mesiaci marec v roku 2015 postupne v priebehu 7 dní vylákal finančné
prostriedky v celkovej výške 2000,- Eur za účelom zabezpečenia právneho a sprostredkovateľského
servisu k mimosúdnemu získaniu finančných prostriedkov od dlžníkov D. P., a to od D. P., J. T. a H. T.
za účelom vrátenia finančných prostriedkov Jánovi Koscovi nijako nekontaktoval, finančné prostriedky
nepoužil na poplatky súvisiace so zhromaždením údajov o uvedených dlžníkoch, na poplatky právnikovi
za účelom zabezpečenia právneho servisu, na poplatky spojené s prípravou a podpisom notárskych
zápisníc o uznaní dlhov, ako ani na poplatky spoločnosti „77“, ktorá sa zaoberá vymáhaním dlhov,

finančné prostriedky minul pre svoje osobné potreby, čím týmto konaním tak uviedol D. P. do omylu a
na jeho úkor sa obohatil,

3) v prevádzke spoločnosti Športík nachádzajúcej sa na ul. Horná ulica č. 36, Banská Bystrica si v
priebehu mesiacov marec v roku 2015 až máj 2015 postupne od D. P., nar. XX. XX. XXXX, požičal
finančné prostriedky v rôznej výške, a to začiatkom marca vo výške 40 Eur, ktoré zaviazal vrátiť do
jedného týždňa, niekedy v marci 2015 si požičal finančné prostriedky vo výške 230 Eur, ktoré sa

zaviazal vrátiť do dvoch mesiacov, koncom marca si požičal finančné prostriedky vo výške 357 Eur,
ktoré boli D. P. poskytnuté na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spoločnosti
Friendly Finance k uzavretiu ktorej D. P. nahovoril C. U., a ktorý sa zaviazal tieto prostriedky vrátiť do 1
mesiaca, dňa 01. 04. 2015 si požičal finančné prostriedky vo výške 1300 Eur, ktoré boli D. P. poskytnuté
spoločnosťou QUATRO, na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXXX, k
uzavretiu ktorej D.F. P. C. U. opäť nahovoril s prísľubom, že úver bude mesačne splácať, počas obdobia
od 16. 04. 2015 do 23. 04. 2015 si požičal ďalšie drobné finančné prostriedky vo výške 1600 Eur, pričom

sľúbil, že túto pôžičku bude splácať vo výške 200 Eur, dňa 27. 04. 2015 si požičal ďalšie finančné
prostriedky vo výške 2000 Eur, pričom sľúbil, že túto pôžičku bude splácať po 200 Eur, dňa 15. 05.2015 si požičal ďalšie finančné prostriedky vo výške 400 Eur na zaplatenie právnika, ktorý mal C. U.
zastupovať v súdnom konaní, aby nebol odsúdený, pričom U. svoje sľuby o tom, že bude splácať úvery,
ktoré vo svojom mene uzavrel D. P. nesplnil, taktiež nesplnil svoje sľuby, že vráti finančné prostriedky D.

P. z poskytnutých pôžičiek, hoci D. P. ešte pred poskytnutím pôžičiek niekoľkokrát ubezpečil, že finančné
prostriedku mu vráti, najneskôr do 1 - 2 mesiacov od poskytnutia pôžičiek, tiež prisľúbil, že svoje dlhy
D. P. uhradí po predaji vozidla zn. Volvo, VIN: Y., ako aj po predaji pozemkov na východnom Slovensku,
ktorých mal byť vlastníkom, k čomu nikdy nedošlo, pričom C. U. žiadne pozemky a vozidlo nevlastnil,
čím tak D. P. uviedol do omylu a aj napriek viacerým telefonických výzvam finančné prostriedky C. U.

nevrátil, hoci dňa28. 04. 2016 písomne prehlásil, že spätne doplatí D. P. počas obdobia október roku
2016 až december roku 2016 uhradil sumu len vo výške 240 Eur,

čím vyššie popísanými konaniami sa C. U. na úkor D. P. obohatil a spôsobil mu tak škodu v celkovej
výške 7 927 Eur.,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák.

za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 odsek 2, 4, § 46 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa trest obžalovaného vykoná v Ústave na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný uhradiť poškodenej C. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom D. XXXX/XX, P., T. T. náhradu škody vo výške 6.000,- € a poškodenému D. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom G. X, T. T. náhradu škody vo výške 7 927,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 04.09.2018 pod sp. zn. X H. XXX/XX/XXXX
- XX obžalobu na obvineného C. U., nar. XX.XX.XXXX R. H.Z., trvale bytom Ž. XXX/XX J. Ľ., prechodne
bytom S. Z. P., Q. XXXX/XX, G. V. S., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, na
tom skutkovom základe, že

1) 15. 02. 2018 pred pobočkou Slovenskej sporiteľne a.s., ulica 29.Augusta v Banskej Bystrici, po
predchádzajúcej dohode si od C. E. požičal 6.000,- € v hotovosti s tým, že peniaze zhodnotí a tieto
jej vráti do 1 mesiaca, pričom v čase pôžičky vedel, že finančné prostriedky nevráti, doposiaľ peniaze
poškodenej nevrátil, čím takto C. E., trvale bytom D. XXXX/XX, P., T. T. spôsobil škodu v celkovej výške

6.000,- €,

2)vprevádzkespoločnostiŠportíknachádzajúcejsanaul.Hornáulicač.36vBanskejBystriciodD.Á.P.,
nar. XX. XX. XXXX v kalendárnom mesiaci marec v roku 2015 postupne v priebehu 7 dní vylákal finančné
prostriedky v celkovej výške 2000,- Eur za účelom zabezpečenia právneho a sprostredkovateľského

servisu k mimosúdnemu získaniu finančných prostriedkov od dlžníkov D. P., a to od D. P., J. T. a H. T.
za účelom vrátenia finančných prostriedkov Jánovi Koscovi nijako nekontaktoval, finančné prostriedky
nepoužil na poplatky súvisiace so zhromaždením údajov o uvedených dlžníkoch, na poplatky právnikovi
za účelom zabezpečenia právneho servisu, na poplatky spojené s prípravou a podpisom notárskych
zápisníc o uznaní dlhov, ako ani na poplatky spoločnosti „77“, ktorá sa zaoberá vymáhaním dlhov,finančné prostriedky minul pre svoje osobné potreby, čím týmto konaním tak uviedol D. P. do omylu a
na jeho úkor sa obohatil,

3) v prevádzke spoločnosti Športík nachádzajúcej sa na ul. Horná ulica č. 36, Banská Bystrica si v
priebehu mesiacov marec v roku 2015 až máj 2015 postupne od D. P., nar. XX. XX. XXXX, požičal
finančné prostriedky v rôznej výške, a to začiatkom marca vo výške 40 Eur, ktoré zaviazal vrátiť do
jedného týždňa, niekedy v marci 2015 si požičal finančné prostriedky vo výške 230 Eur, ktoré sa
zaviazal vrátiť do dvoch mesiacov, koncom marca si požičal finančné prostriedky vo výške 357 Eur, ktoré

boli D.F. P. poskytnuté na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spoločnosti
Friendly Finance k uzavretiu ktorej D. P. nahovoril C. U., a ktorý sa zaviazal tieto prostriedky vrátiť do 1
mesiaca, dňa 01. 04. 2015 si požičal finančné prostriedky vo výške 1300 Eur, ktoré boli D. P. poskytnuté
spoločnosťou QUATRO, na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXXX, k
uzavretiu ktorej D. P. C. U. opäť nahovoril s prísľubom, že úver bude mesačne splácať, počas obdobia
od 16. 04. 2015 do 23. 04. 2015 si požičal ďalšie drobné finančné prostriedky vo výške 1600 Eur, pričom

sľúbil, že túto pôžičku bude splácať vo výške 200 Eur, dňa 27. 04. 2015 si požičal ďalšie finančné
prostriedkyvovýške2000Eur,pričomsľúbil,žetútopôžičkubudesplácaťpo200Eur,dňa15.05.2015si
požičal ďalšie finančné prostriedky vo výške 400 Eur na zaplatenie právnika, ktorý mal C. U. zastupovať
v súdnom konaní, aby nebol odsúdený, pričom Homola svoje sľuby o tom, že bude splácať úvery, ktoré
vo svojom mene uzavrel Ján Kosec nesplnil, taktiež nesplnil svoje sľuby, že vráti finančné prostriedky D.

P. z poskytnutých pôžičiek, hoci D. P. ešte pred poskytnutím pôžičiek niekoľkokrát ubezpečil, že finančné
prostriedku mu vráti, najneskôr do 1 - 2 mesiacov od poskytnutia pôžičiek, tiež prisľúbil, že svoje dlhy
D. P. uhradí po predaji vozidla zn. Volvo, VIN: Y., ako aj po predaji pozemkov na východnom Slovensku,
ktorých mal byť vlastníkom, k čomu nikdy nedošlo, pričom C. U. žiadne pozemky a vozidlo nevlastnil,
čím tak D. P. uviedol do omylu a aj napriek viacerým telefonických výzvam finančné prostriedky C. U.

nevrátil, hoci dňa28. 04. 2016 písomne prehlásil, že spätne doplatí D. P. počas obdobia október roku
2016 až december roku 2016 uhradil sumu len vo výške 240 Eur,

čím vyššie popísanými konaniami sa C. U. na úkor D. P. obohatil a spôsobil mu tak škodu v celkovej
výške 7 927 Eur.

Na základe podanej obžaloby súd vydal dňa 10.09.2018 Trestný rozkaz proti ktorému podal obvinený
odpor, ktorý odôvodnil tým, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov
a 4 (štyroch) mesiacov v útvare na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia je
neprimeraný a nezodpovedajúci jeho zavineniu. Na základe uvedeného súd vytýčil termín hlavného

pojednávania, na ktorom vykonal nasledovné dokazovanie.

Obžalovaný C. U. uviedol, že sa cítil byť vinným, nenamietal skutky ako také, ale má iné výpočty
nesplatenej sumy, k tomu sa na hlavnom pojednávaní vyjadril. Nesúhlasil s tým, že dané skutky sú

podvodom. V Rakúsku už nebýval, tam mu skončila práca, teraz býva v Prešove, kde aj prevzal
predvolanie. Čo sa týkalo skutku voči poškodenému D. P., k tomu uviedol, že bolo pravdou, že si od neho
požičal peniaze, ale tieto aj chcel vrátiť, aj ich splácať, pravdou bolo, že nepravidelne, ale keď peniaze
mal, tak mu ich dal, či už priamo, alebo mu ich mala dať jeho mama, keď bol v Čechách, prípadne mu
dal veci, ktoré mohol speňažiť napr. tablet Apple v hodnote 600 Eur, pričom vedel, že ho predal za 500

Eur, ale toto si nezapočítal. Tiež mu dal možnosť si prepísať auto, ktoré bolo vedené na jeho brata,
Volvo V4 v hodnote asi 1700-2000 Eur, ktoré stálo na Robotníckej ulici v Banskej Bystrici, taktiež bola
možnosť prepísať otcove pozemky v okolí Prešova na neho. Na obžalovaného sa to nemohlo prepísať,
lebo mal exekúcie. Obžalovaný sa s ním snažil komunikovať, bol viackrát za ním, aj v bazáre. Vedel,
že sa aj mama s ním chcela dohodnúť, že to uhradí na viackrát, ale on trval na uhradení celej sumy

asi 22000 Eur, takže sa s mamou nedohodol. Tiež, keď tu bol, tak sa s ním obžalovaný chcel stretnúť,
ale on to odmietal. Chcel sa s ním aj koncom minulého roka stretnúť za prítomnosti právnika, ale on to
odmietal, že má zakázané sa s ním stretnúť. Pôvodne boli dobrí kamaráti. Obžalovaný nemal nezáujem
mu požičané peniaze nevrátiť. Aj z Čiech mu poslal 2500 Čk, a to asi 3x cez mamu. Uznáva celkovú
dlžobu ale len do výšky 5157 Eur. Neuznáva posledné dve sumy v skutku dva, a to 2000 a 400 Eur, tie

peniaze od neho nedostal. Bol ochotný splatiť dlžnú sumu do 35 dní, v tej výške, ako uviedol, plus jeho
súdne náklady. Čo sa týkalo skutku voči E., k tomu uviedol, že ona si chcela vybrať pôžičku alebo úver
zo SLSP, pričom mu dala 200 Eur predtým, ako išli do banky, toto malo byť za chatu, na ktorú mali ísť,
ale z toho vzišlo, povedala mu, že si ich má nechať za to, že s ňou pôjdem do banky. Z banky jej poslaliúver vo výške 8000 Eur, na jej účet, z ktorého si vybrala, keď bol s ňou v banke sumu 6000 Eur, potom
išli vonku smerom na námestie SNP, pričom z tejto sumy mu dala 500 Eur, načo má aj svedka. Nevie
presne za čo mu dala tých 500 Eur, ale dala mu ich asi preto, lebo s ňou išiel do banky, ale určite mu

nedala 6000 Eur. Čo sa týkalo skutku 1, voči poškodenému P., tak obžalovaný dostal od neho odmenu
sumu 357 Eur, za to, že pre neho vykonal nejaké služby, čo sa týkalo mimosúdneho vymáhania, od jeho
dlžníkov. Sumu 2000 Eur si zobral o neho ako pôžičku. V skutku 2 v podstate všetky sumy sedia, tieto
si požičal a prevzal ich, niečo z nich splatil z každej, ale nie všetko. Nedostal ale tú sumu 2000 Eur, tých
400 Eur môžeme nechať, lebo je pravda, že mu dal súdne trovy 320 Eur, takže to nenamietal. Čo sa

týkalo skutku voči poškodenej E., nebolo to tak, ako bolo uvedené. Boli dohodnutí, že mu niečo z toho
úveru požičia, ale neboli presne dohodnutí. Potom mu ona vonku požičala 500 Eur, tieto jej mal vrátiť
do mesiaca, ale potom už odo neho chcela 6000 Eur. V roku 2015 príjem nemal, pracoval len občas na
dohodu, príjem mal minimálny, nebolo to dostačujúce na splatenie pôžičiek. Vtedy, teda od roku 2016
mal dlžobu na exekúciách vo výške 1400 Eur, teraz je to už 7500 Eur, pridali sa mu ďalšie exekúcie. Od
roku 2016 začiatkom bol zamestnaný. Nevedel prečo sa pán P. nedohodol s jeho mamou, obžalovaný

pri tom nebol. Tých 500 Eur bola pôžička. Obžalovaný si vysvetľoval to, že C. chcela odo neho 6000 Eur
tak, že ona je gambler a feťáčka, vedel, že minula veľa z týchto peňazí na automatoch, alebo niekoho
pozývala a podobne, vedela, že obžalovaný bol v podmienke. Čo s týkalo ich pobytu v banke so slečnou
E., tak ona si tam išla vybaviť úver, tento zrejme už mala predschválený, lebo pracovníčka banky jej
povedala, že vzhľadom na to, že má dobrú platobnú históriu, tak jej môžu poskytnúť úver vo výške 8000

Eur, ktoré mala asi do 5 minút na účte. Potom ešte požiadala o výber 6000 Eur, ktoré musela schváliť
riaditeľka. Celý čas komunikovala s pracovníčkou banky a riaditeľkou C. E.. S C. boli kamaráti, sem tam
si išli sadnúť, nič vážne to nebolo. Mal ju rád, ale nebol to vzťah. Napokon uviedol, že so svedkom-
poškodeným D. P. sa spoznali fakticky tak, že mu obžalovaný dal predať staré korčule, on sa mu potom
neozval, tak išiel po roku okolo a zastavil sa tam, a zobral si peniaze. Nebolo pravdou, že by mu vrátil

300 Eur z tabletu, tak ako uviedol svedok D. P.. Predať auto by bolo zdĺhavejšie, tak ho svedkovi ponúkol,
nech si ho zoberie. Auto jazdilo, STK malo. Obžalovaný k poškodenej C. E. trval na tom, že mu dala
pred bankou 500 Eur, za to, že bol s ňou dnuka v banke a predtým mu dala 200 Eur. Mal na to svedka,
D. Q., ale netrval na jej výpovedi.

Svedok - poškodený D. P. uviedol, že škodu si uplatňuje tak, ako bola uvedená v obžalobe.
Obžalovanému požičal sumy tak, ako boli uvedené v obžalobe. Sám sa teraz divil, že niečo také urobil,
ale mal vtedy viaceré problémy, rozviedol sa, firma išla dole vodou, začal brať lieky Rivotril, čo sa zrejme
podpísalo aj na jeho nesprávnom úsudku, že dôveroval obžalovanému. Sám si musel požičať peniaze,
aby mohol požičať obžalovanému. Tú prvú sumu mal, tie ďalšie si musel požičať, doteraz ich spláca.

Obžalovaný zneužil jeho dôverčivosť. Obžalovaného spoznal niekedy v roku 2013-2014 ako zákazníka
v autobazáre, potom sa spriatelili. Najprv obžalovanému poskytol sumu 2000 Eur na zabezpečenie
právneho servisu na vymoženie dlhov od svedkových dlžníkov P.A., T. I. T., pričom najprv mu dal 800
Eur, vravel mu, že zabezpečí advokáta D.. H. I., ktorý sa tomu bude venovať, keď zistil, že dlžná suma je
20000 Eur, tak si pýtal viac, ktoré mu postupne dával, až do tej sumy 2000 Eur. Čo sa týkalo skutku 2, tak

tieto sumy mu požičal, tieto nevracal, bolo pravdou, že mu nosil bicykle, lyže, starý počítač a to zobral,
ale to nezapočítal. Bicykle boli staré detské tak do 200 Eur, lyže doniesol asi jedny asi za 70 Eur. Tiež
bolo pravdou, že si zobral kvôli obžalovanému spotrebiteľský úver a to od spoločnosti Friendly Finance
a tiež od spoločnosti Quatro, na čo ho nahovoril obžalovaný a ktoré mal splácať, ale nesplácal. Tiež mu
dal ďalšie pôžičky, tak ako boli uvedené v danom skutku a teda aj 1600 aj 2000 Eur mu dal. Tieto mal

splácať po 200 Eur mesačne, ale nesplácal doniesol mu tablet, ktorý svedok predal za 500 Eur, z tohto
200 Eur si nechal ako splátku a 300 Eur dal obžalovanému dal. Posledných 400 Eur mu dal na zaplatenie
právnika, prišiel za ním s kamarátom a vravel, že pôjde vo väzby. Svedok už vtedy cítil nejakú úzkosť a
dôveru v neho už strácal. Chcel predať aj Volvo, ale ho nepredal, lebo malo problémy s kúrením. Nechcel
to prepísať na neho, resp. nebol dôvod. Spomínal mu aj pozemky pri Prešove, ktoré mal predať strýko

a z toho mal dostať podiel. Tiež mu vravel, že strýko obchoduje s autami a že sa rozdelia. Svedkovi
potom ten jeho kamarát povedal, čo je to za človeka, takže už u neho stratil dôveru, ešte si myslel, že
si ešte pýtal nejakých 100-200 Eur, ale to mu už nedal. Za mamou obžalovaného svedok išiel najprv
sám, aby to nejako poriešil, aby obžalovaný splácal dlžobu, jeho mama s tým súhlasila, potom bola aj za
svedkom. Vravela, že nebude problém splácať 200 Eur mesačne. Domnieval sa, že bola kvôli tomu za

ním, aby stiahol trestné oznámenie, ale neuhradila nič. Pravdou bolo, že svedok prijal od obžalovaného
z Čiech najprv prišlo v obálke 2000 Čk, potom 2x vyplatil sám obžalovaný a po 70 Eur. Zapísal si, že
uhradil 240 Eur. Sumu 2000 Eur uhradil obžalovanému asi na 3-4x po 200 ale aj 500 Eur a to za týždeň
až dva. Potom na celkovú sumu spísali tú zmluvu. Kamarát mu vravel, že sa tým zaoberá D.. H. I.,uvedené neoveroval. Zvažoval aj podanie civilnej žaloby, ale to odkladal, lebo mu vravel, že ide robiť
do Čiech, do Rakúska, mal si zobrať aj pôžičku, ale žalobu nepodal. Nemalo by to ani zmysel. Pravdou
bolo, že obžalovaný prišiel na tom aute Volve za ním, ponúkol mu, že to prepíšu na neho, ale svedok s

tým nesúhlasil. Obával sa, že to bola zase nejaká búda na neho. To auto nemalo STK. Nepamätal sa,
že by si bol nechal veľký technický preukaz, možno to ostalo medzi papiermi v autobazáre. Záverom
uviedol, že pokiaľ obžalovaný namietal sumu 2000 Eur, tak mal od neho podpísaný doklad na toto, aj
na 9000 Eur. Z tých celkových 9000 Eur si odpočítal to, čo mu obžalovaný uhradil, resp. mu doniesol
nejaké veci, čo uznal.

Svedkyňa - poškodená C. E. uviedla, že sa vybavil úver na 8000 Eur s tým, že C. bol s ňou v SLSP
15.02.2018, kde svedkyňa prebrala sumu 8000 Eur, jemu dala 6000 Eur, úver spláca do dnes. Svedkyňa
potrebovala peniaze a C. sa jej ponúkol, že jej vybaví úver, s čím súhlasila. Dohodli sa, že pôjdu v ten
deň do banky. Svedkyňa tam požiadala o bezúčelový úver, predložila len občiansky preukaz, ostatné
banka vedela, keďže tam mala účet a schválila jej úver vo výške 8000 Eur, ktorý mal byť pre ňu. Cez

internet sa dohodli, že jej C. vie tú sumu zhodnotiť, fakticky zdvojnásobiť, takže potom, ako jej bol úver
schválený požiadala o výber v hotovosti vo výške 6000 Eur, 2000 Eur si nechala na účte s tým, že mu
6000 Eur dala osobne pred bankou, keď z nej vyšli. Boli dohodnutí, že jej do mesiaca peniaze vráti aj
zhodnotené, ale neboli dohodnutí, koľko jej vráti naviac. Keď jej peniaze nevracal, tak mu písala cez
sms, aj cez Messenger, ale on sa stále vykrúcal, povedal, že mu nevyšiel biznis, potom jej už vravel, že

sa mu vtedy nedá a podobne. Do banky išli autom, viezol ich C. kamarát z Ľupče, nevie ako sa volá,
úver spláca do dnes vo výške 150 Eur mesačne. SLSP vybrali preto, lebo tam mala účet a C. to vedel,
vybrali to asi spolu, teda banku, keď žiadala o úver priamo v banke, tak pri prepážke, kde jednala s
pani sedel aj U.. Ona spolu s obžalovaným vystupovali ako pár, hovorili, že použijú peniaze na bývanie,
preto, aby to lepšie znelo, aby ten úver dostala, aj keď ho dostala ako bezúčelový. C. chcel pôvodne,

aby vybrala všetkých 8000 Eur a zrejme, aby mu ich aj dala, ale si chcela niečo nechať na účte, tak
vybrala 6000 Eur. Vtedy verila, že jej Dominik peniaze vráti, nemala žiadne podozrenie, že by jej ich
nevrátil. Podpisovala v SLSP vyhlásenie o tom, že súhlasila, aby pri nej sedela tretia osoba, teda C., a
nevedela, či ho zavolala, aby sedel pri nej, alebo pani z banky. Dávala mu peniaze vedľa, keď sa vyjde
z banky, boli tam také stromy. Trvala na tom, že mu dala 6000 Eur a nie 500 Eur. Pravdou z toho, čo

vypovedal obžalovaný bolo, že mu dala 200 Eur na chatu, potom mu ich nechala, ostatné nie je pravda.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku za súhlasu obžalovaného, obhajcu a prokurátora sa prečítala:
- zápisnica o výsluchu svedka J. T. z čl. 125-128, 129-132,
- zápisnica o výsluchu svedka D. P.A. z č. l. 141-144,

- zápisnica o výsluchu svedka H. T.P. č. l. 133-136,

Podľa § 269 Trestného poriadku sa prečítali listinné dôkazy.

- Čestné prehlásenie č. l. 5-10, - obžalovaný uviedol: tento papier podpísal z toho dôvodu, že ho k tomu
donútil pán Kosec plynovou pištoľou, bol tam aj svedok L. T..
Poškodený uviedol: nebola to pravda, nemal plynovú pištoľ. Mal v bazáre, ale už nemá.
- Zmluva o pôžičke č. l. 12, - obžalovaný uviedol: dlžná suma narástla z 9000 na 20000 Eur.
- Poznámky poškodeného č. l. 13-14, - obžalovaný uviedol: chcel uviesť k osobe Š., táto ho očierňovala

pred P., a ešte si od neho požičal ďalšie peniaze.
Poškodený uviedol: bola pravda, že tých 850 Eur, požičal Š. neviem akému. Boli to drobné pôžičky.
Obžalovaný uviedol: takého malé pôžičky obžalovaný nepreberal.
- Výzva na úhradu č. l. 15-17,
- Podpisy na č. l. 18,

- Urgencia od Pôžičkomatu č. l. 19-20,
- Priznanie dlhu J. T. č. l. 149,
- Vyjadrenie OÚ, katastrálny odbor a Geodetického a kartografického ústavu Bratislava č. l. 152,
154-157,
- Lustrácia v SAK č. l. 158-160,

- EKV č. l. 161-167,
- Uznesenie o vznesení obvinenia v inom trestom konaní č. l. 177-180,
- Vyšetrovací spis OR PZ BB - súvisiaci so skutkom č. 1 č. l. 181-240Podľa § 269 Trestného poriadku sa prečítali listinné dôkazy.

- Zmluva o splátkovom úvere č. l. 5-10,

- Sms správy medzi poškodenou a obžalovaným č. l. 11-27, 88-142,
- Trestný rozkaz č. l. 36,
- Evidencia priestupkov č. l. 44-45, 150-151,
- Odpis z RT č. l. 46-47, 152-153,
- Správa o povesti č. l. 147-149.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd
mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v

skutkovej vete obžaloby, to znamená, že protiprávne konanie obžalovaného napĺňa skutkovú podstatu
pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Obžalovaný na škodu
cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl,
čím spôsobil väčšiu škodu.
Skúmajúc konanie obžalovaného, či sa dopustil protiprávneho konania a jednotlivých protiprávnych

skutkov, tak ako boli uvedené v obidvoch obžalobách, ktoré boli napokon Uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 5T/57/2018 zo dňa 26.10.2018 spojené na spoločné konanie, dospel súd
k záveru, že skutková veta obžaloby bola v plnom rozsahu naplnená, čo preukázateľne vyplývalo z
výpovedí svedkov poškodených, z výpovede obžalovaného ako aj z predložených listinných dôkazov,
ktoré boli k dispozícii súdu. Obžalovaný úmyselne vylákal od svojho dalo by sa povedať, že známeho

kamaráta a svojej kamarátky, sumy, ktoré mal použiť na nejaký vopred určený účel, resp. dohodnutým
spôsobom. Vopred svojim konaním zavádzal poškodeného Jána Kosca predovšetkým ohľadom toho,
na aký účel dané požičané peňažné prostriedky použije, pričom tento mu sumy požičiaval. Obžalovaný
mu vyplatené sumy nevracal. Treba poukázať na úmysel obžalovaného, ktorý nemal v úmysle vrátiť
požičane peňažné prostriedky, čo vyplývalo aj o z výpovede obidvoch poškodených a obžalovaného.

Súd je presvedčený o „životnom štýle“ obžalovaného spočívajúcom v požičiavaní si peňazí na svoje
potreby a nevracaní, ktorý vyplýval aj z jednotlivých odsúdení obžalovaného, ako bolo možné vyčítať z
odpisu Registra trestov pri páchaní podobných skutkov.
Z výpovede poškodenej C.. E. je evidentné, že obžalovaný od nej vylákal a fakticky jej aj pomohol
vybaviť úver, pričom požičanú sumu z úveru jej sľúbil zdvojnásobiť, čím ju uviedol do omylu. Nemožno

uveriť tvrdeniu obž., že mu poškodená dala sumu len 500,- Eur a nie sumu 6000,- Eur, tak ako tvrdil
obžalovaný, pričom súd nemá prečo neveriť poškodenej, ktorá vypovedal pod prísahou a pod hrozbou
krivej výpovede v prípade uvedenia klamstva pred súdom. Výpoveď poškodenej je podporená aj sms
správami, z ktorých vyplýva, že keď poškodená žiadala vrátiť sumu 6000,- Eur, obžalovaný uvedenú
sumu žiadnym spôsobom nepopieral. Zvláštne vyznieva aj tvrdenie obžalovaného, že by chcel vrátiť

požičané peniaze, avšak do dnešného dňa jej nevrátil ani cent, čo tiež hovorí o jeho podvodnom úmysle.
Od spáchania uvedených skutkov už uplynula lehota jedného roka, a obžalovaného „snaha“ o vrátenie
peňazí poškodeným nebola preukázaná.
Čo sa týka poškodeného D. P., súd mal za to, že obžalovaný pod rôznymi vymyslenými zámienkami
vylákal od poškodeného na viackrát rôzne sumy peňazí, ktoré nevracal. Súd neuznal vyčíslenie dlžnej

sumy podľa obžalovaného, keďže toto nemá v časti rozporu s vyčíslením poškodeného, oporu vo
vykonanom dokazovaní a ani sám obžalovaný presne nevedel, čo a kedy si požičal, jeho vyjadrenie
bolo veľmi nepresvedčivé. Bol si vedomý, že podpísal uznanie dlhu poškodenému, ale na pojednávaní
uviedol, že to bolo pod nátlakom, čo ale súd považuje za účelové tvrdenie obžalovaného v snahe zbaviť
sa zodpovednosti. Pri vyčíslení dlžoby súd teda vychádzal z údajov poskytnutých poškodeným, pričom

tento mu odpočítal z dlžnej sumy, veci ktoré mu nosil ako naturálie, išlo však o veci minimálnej hodnoty
a nemožno ich považovať za riadne splácanie dlžnej sumy, a to ani časovo ani hodnotovo.
O podvodnom úmysle obžalovaného hovorí aj výška dlžnej sumy, ktorú si obžalovaný požičiaval,
pričom túto fakticky nemal z čoho vracať. Záverom súd tiež poukazuje na Trestný rozkaz Okresnéhosúdu Banská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 26.08.2016 na č.l. 36 spisu, kde bol obžalovaný
odsúdený pre skutok z roku 2015, ktorý je takmer identický zo spôsobom spáchania skutku voči
poškodenejE.,atedamožnopovedať,žepotom,keďbolobžalovanýpodmienečneprepustenýzvýkonu

nepodmienečného trestu dňa 11.01.2018 tak fakticky po mesiaci sa dopustil opäť rovnakej trestnej
činnosti.
Vzhľadom na uvedené uznanie viny, súd následne rozhodoval o treste. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho

nápravy.

ZodpisuRegistratrestovvyplývalo,žeobžalovanýsavminulostidopustiltrestnejčinnosti,atokonkrétne
v 6 (šiestich) prípadoch. Pri ukladaní trestu vychádzal súd primárne z toho, že obžalovaný bol v
čase spáchania skutkov v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu iného trestu, a to
konkrétne Trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 26.08.2016.

Uvedené protiprávne skutky spáchal počas trvania skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Z
uvedeného dôvodu súd obžalovanému, uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch)
rokov a 4 (štyroch) mesiacov. Uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody bol uložený na samotnej
dolnej hranici uvedenej možnej trestnej sadzby s tým, že pri prečine podvodu podľa § 221 ods. 1, 2
Trestného zákona sa pohybuje trestná sadzba v rozmedzí od 1 (jedného) roka až do 5 (päť) rokov.

Dolná hranica trestnej sadzby bola zvýšená o jednu tretinu, pretože obžalovanému bola kladená
jedna priťažujúca okolnosť, a to tá, že bol už za trestný čin odsúdený. Na základe uvedeného takto
zvýšený trest predstavoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na 2 (dva) roky a 4 (štyri)
mesiace.Zároveňobžalovanéhozaradildoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňom
stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu

odňatia slobody. Uvedený trest by mal viesť k náprave páchateľa.

Záverom súd rozhodoval o nároku na náhradu škody. V adhéznom konaní zaviazal obžalovaného
uhradiť poškodenej C. E. náhradu škody vo výške 6000,- Eur a poškodenému D. P. náhradu škody vo
výške 7 927,-Eur.

S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.