Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. máj 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1T/188/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411010406
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8411010406.14

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na verejnom zasadnutí konanom dňa
03.05.2019 v trestnej veci T.. W. I., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. M. I. O., B. Z. K. X, M. I. O., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o tom, či sa odsúdený
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil alebo neosvedčil, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 419 ods. 1 Trestného poriadku súd v y s l o v u j e,

že odsúdený W. I., I.. X.X.XXXX, G. Z. M. I. O., B. Z. K. X, M. I. O., sa v skúšobnej dobe n e o s v e d č
i l a trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. konania 1T/188/2011-160
zo dňa 23.6.2014, právoplatný dňa 23.6.2014 v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov v y k o n á.

Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona s použitím § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
súd z a r a ď u j e odsúdeného pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T 188/2011 zo dňa 23.06.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.06.2014, súd uznal odsúdeného W. I. za vinného zo skutku, ktorý právne
kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Týmto rozsudkom súd uložil odsúdenému trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, ktorého výkon

podmienečneodložilnaskúšobnúdobuvtrvaní4rokov.Zároveňvzmysle§51ods.4písm.d)Trestného
zákona súd uložil odsúdenému povinnosť v rámci skúšobnej doby zaplatiť dlžné výživné a riadne platiť
bežné výživné. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia odsúdenému W. I. uplynula dňa 23.06.2018.

Zástupkyňa poškodeného J. G. - W. G. súdu dňa 27.08.2014 oznámila, že odsúdený W. I. si vyživovaciu
povinnosť naďalej neplní. Odsúdený pri svojom informatívnom výsluchu pred vyšším súdnym úradníkom

na tunajšom súde dňa 26.03.2015 poukázal na to, že za prácu v Čechách nedostal zaplatené, dlžné
výživnésabudesnažiťuhrádzaťamávyživovaciupovinnosťkdvommaloletýmdcéram.Dňa19.06.2015
volala W. G., že odsúdený si svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplní, a preto žiadala premenu jeho
trestu odňatia slobody. O tom bol spísaný úradný záznam.

Preto súd v súlade s ustanovením § 420 Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 419 ods. 1

Trestného poriadku nariadil termín verejného zasadnutia, ktorého predmetom bolo rozhodnutie, či sa
odsúdený W. I. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil alebo neosvedčil.
Nakoľko pobyt odsúdeného sa súdu nepodarilo zistiť a odsúdený na adrese bydliska, ktorú uviedol /
V.. K. X, M. I. O./ nepreberal zásielky, bol mu v zmysle § 293 ods. 4 Trestného poriadku ustanovený
obhajca JUDr. Tibor Bašista.

Na verejnom zasadnutíkonanom dňa 05.04.2018 v neprítomnosti odsúdeného, poškodený J. G. uviedol,
že odsúdený mu od júna roku 2014 nezaplatil žiadnu časť výživného a ani žiadnym iným spôsobomneprispieval na jeho výživu. S odsúdeným nie je v žiadnom kontakte a ani nevie, kde sa odsúdený
nachádza. Od júna 2014 doposiaľ nie je zárobkovo činný z dôvodu štúdia, pričom v súčasnosti študuje
na vysokej škole a nemá žiaden iný príjem. Žije v spoločnej domácnosti so starou mamou, starým otcom

a tetou W. G..

Svedkyňa W. G. na tomto verejnom zasadnutí uviedla, že od júna 2014 odsúdený neprispel na výživu
J. G. buď priamo alebo prostredníctvom nej žiadnou sumou alebo iným materiálnym plnením. Nie je s
odsúdeným v žiadnom kontakte a potvrdila, že J. G. je od roku 2016 študentom vysokej školy dennej

formy štúdia.

Odsúdený W. I. sa dostavil na verejné zasadnutie konané dňa 10.01.2019, kde vo svojej výpovedi
uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči synovi J.. Doposiaľ uhradil iba čiastku 1.300,-
Eur, a to tak, že dňa 01.10.2018 uhradil sumu 1.000,- Eur a 27.11.2018 uhradil sumu 300,- Eur. V roku
2012sadostaldozložitejfinančnejsituácie,muselsizrušiťživnosťavsúvislostisneplnenímvyživovacej

povinnosti prišiel aj o vodičský preukaz a tým aj o prácu. Preto v marci 2018 podali s manželkou návrh na
osobnýbankrotaajkeďvie,žetentosanetýkajehovyživovacejpovinnosti,jejehosnahouvysporiadaťsi
svoje záväzky. Jeho situácia sa zlepšila, od júna 2017 si našiel prácu vo Švajčiarsku, je to forma stáleho
pracovného pomeru a jeho hrubý mesačný príjem predstavuje zhruba 4.600 Švajčiarskych frankov. Je
ženatý, jeho manželka pracuje v nákupnom centre Madaras v Spišskej Novej Vsi na polovičný úväzok a

jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 380,- Eur. Má dve dcéry, jedna má 22 rokov a je zárobkovo
činná a druhá dcéra má 16 rokov a je študentkou hotelovej akadémie. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť,
žije v nájomnom byte, za ktorý platí 500,- Eur mesačne. Dohodol sa s kolegom, že tento mu požičia
z predaja bytu 11.850,- Eur, ktoré použije na zaplatenie dlžného výživného. Stará sa o svoju nevládnu
mamu, ktorá poberá starobný dôchodok. Dlžné výživné je vymáhané prostredníctvom exekútora, ktorý

s ním údajne odmietol komunikovať a on sa rozhodol neplatiť výživné cez exekútora ale radšej priamo
Filipovi. Výška jeho dlhov presahuje 130.000,- Eur a dlhov jeho manželky 70.000,- Eur. Nemá žiadne
zdravotné problémy a ako uviedol do týždňa, prípadne dvoch by dlžné výživné uhradil. Jeho životné
náklady vo Švajčiarsku predstavujú asi 800 frankov mesačne za bývanie a asi 500 frankov mesačne
za stravu. V období od júna 2014 do júna 2017, kým sa zamestnal vo Švajčiarsku, bol zamestnaný iba

brigádnicky,vdražbeprišliodomasťahovalisadorôznychpodnájmov.Naúradeprácenebolevidovaný,
lebo ako živnostník by nemal nárok na žiadne dávky.

PoškodenýJ.G.vosvojejvýpovedinatomtoverejnomzasadnutípotvrdil,platbyvýživného,ktoréuviedol
odsúdený, pričom z hľadiska jeho štúdia a majetkových pomerov sa od jeho výpovede na verejnom

zasadnutí konanom dňa 05.04.2018 nič nezmenilo. Svedkyňa W. G. tiež potvrdila zaplatenie výživného
vo výške 1.300,- Eur a tiež skutočnosť, že Filip študuje na vysokej škole a z tohto dôvodu nemá stály
príjem. Ona pracuje ako SZČO a má príjem pod hranicou životného minima. Náklady spojené s výživou
Filipa uhrádza ona a aj jej mama, J. brigáduje a ona má pôžičky, aby vyžili.

Nakoľko sa odsúdený W. I. na verejné zasadnutie odročené na deň 07.03.2019 nedostavil, hoci jeho
termín vzal na vedomie a predvolanie na verejné zasadnutie odročené na deň 04.04.2019 sa mu doručiť
nepodarilo, nakoľko na adrese, ktorú sám súdu uviedol, nebol doručovateľovi známy, a zároveň súdu
písomným podaním dňa 05.03.2019 oznámil, že odchádza do Švajčiarska za prácou, kde neuviedol
žiadnuinúadresuaanitelefonickýkontaktvzahraničí,súdmuopätovnevzmysle§293ods.4Trestného

poriadku ustanovil obhajcu a verejné zasadnutie konané dňa 03.05.2019 vykonal v jeho neprítomnosti.
Na tomto verejnom zasadnutí svedkyňa W. G. uviedla, že od poslednej výpovede realizovanej na
verejnom zasadnutí konanom dňa 10.01.2019 sa z hľadiska skutkových okolností nezmenilo nič a o
pobyte odsúdeného mu nie je nič známe.

Súd na verejnom zasadnutí oboznámil listinné dôkazy a pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn. 9T
99/2019 a z týchto dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z prehľadu platieb, ktoré súdu predložila splnomocnená zástupkyňa poškodeného W. G. vyplýva, že
odsúdený W. I. okrem platby 1.300,- Eur uhradil dňa 25.03.2015 sumu 300,- Eur. Uvedená platba

výživného v dobe po právoplatnosti rozsudku vyplývajú aj z výpisu z Tatra banky, a.s. predloženej touto
splnomocnenou zástupkyňou poškodeného. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplývajú tri odsúdenia
W. I., pričom po odsúdení v tejto trestnej veci nebol odsúdený za skutok, ktorý by spáchal v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že odsúdený nie je v Sociálnejpoisťovni evidovaný a nepoberá žiadne sociálne dávky. Z lustrácie Generálnej prokuratúry nevyplýva
žiadne trestné stíhanie, ktoré by sa voči odsúdenému viedlo na území SR. Z potvrdenia o návšteve školy
vystaveného Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity v Prešove vyplýva, že J. G. bol v akademickom

roku 2017/2018 študentom druhého ročníka denného štúdia. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Kežmarku vyplýva, že odsúdený W. I. nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, žiadnych
štátnych sociálnych dávok a nepoberá ani peňažný príspevok v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. Zo
správy OR PZ v Kežmarku vyplýva, že voči odsúdenému W. I. sa vedie trestného stíhanie pod ČVS:
ORP-82/VYS-KK-2018 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) a

písm. c) Trestného zákona. Súd zistil, že toto trestné stíhanie zodpovedá po podaní obžaloby konaniu,
ktoré sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 9T 99/2018. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že
odsúdený bol od 01.07.2011 do 01.04.2015 evidovaný ako SZČO. V súčasnosti nie je evidovaný ako
zamestnanec u žiadneho zamestnávateľa, SZČO a ani ako dobrovoľne poistená osoba.

Zo spisu, ktorý sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 9T 99/2018 vyplýva, že dňa 19.09.2018

podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok obžalobu na odsúdeného Miroslava Nováka pre
skutok, ktorého sa mal odsúdený W. I. dopustiť tak, že ako otec J. G., I.. XX.XX.XXXX, hoci jeho
vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 5P/81/2010 zo dňa 26.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2010, bol zaviazaný
prispievať na výživu syna J. mesačne sumou 150,-€ vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky W.

G., si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od 25.06.2014 doposiaľ
v Kežmarku a inde úmyselne riadne neplnil, čím mu za uvedené obdobie po uhradení sumy 300,-€
v mesiaci apríl 2015 vznikol dlh pre oprávneného J. G. v sume najmenej 7.200,-€, a tohto skutku sa
dopustilnapriektomu,žerozsudkomOkresnéhosúduKežmaroksp.zn.1T/188/2011zodňa23.06.2014,
právoplatným dňa 23.06.2014, bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3

Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ktorý právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/
Trestného zákona. V tejto trestnej veci vydal tunajší súd dňa 04.10.2018 trestný rozkaz, proti ktorému
podal včas odsúdený odpor, pričom táto trestná vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.

Súd tiež oboznámil listiny, ktoré súdu na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.01.2019 predložil
odsúdený, a ktoré sa týkajú dražby rodinného domu z roku 2011 a 2012. Tiež oboznámil potvrdenie o
ukončení podnikania a potvrdenia o vklade v hotovosti svedčiace o úhrade sumy 1.300,- Eur. Zo správy
súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka vyplýva, že na jeho exekútorskom úrade sa vedie exekúcia

pod Ex 2969/20013 proti povinného odsúdenému. Počas exekučného konania, ktorého predmetom je
výživné priznané oprávnenému J. G. rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P 81/2010 zo
dňa 26.11.2010 boli zisťovaním majetkových pomerov odsúdeného zistené, že nemá žiaden majetok
podliehajúci exekúcii, nebol v oficiálnom pracovnom pomere a okrem úhrady 300,- Eur nevykonal žiadnu
inú úhradu výživného.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil
povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak
boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Ak sa
odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia

slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že odsúdený W. I. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
počnúc právoplatnosťou rozsudku dňa 23.06.2014 uhradil titulom výživného dňa 25.03.2015 sumu 300,-

Eur, dňa 01.10.2018 sumu 1.000,- Eur a dňa 27.11.2018 sumu 300,- Eur, teda spolu sumu 1.600,-
Eur. Uvedené úhrady potvrdila aj splnomocnená zástupkyňa poškodeného W. G. a vyplývajú aj z
predložených fotokópii vkladov v hotovosti a výpisu z účtu vedeného v Tatra banke, a.s. Žiadnu inú
sumu výživného odsúdený W. I. neuhradil, hoci ako uviedol pri svojom výsluchu na verejnom zasadnutíkonanom dňa 10.01.2019, je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, túto chce plniť a požiadal o týždeň
ale dva na jej úhradu, nakoľko disponuje peňažnými prostriedkami z pôžičky od kolegu. Uvedenú úhradu
však doposiaľ nerealizoval.

Súd preskúmal aj objektívne schopnosti odsúdeného W. I. uhrádzať dlžné a bežné výživné a dospel
k záveru, že odsúdený túto schopnosť v rozsahu najmenej minimálneho výživného mal. Od júna
2014 do júna 2017 bol zamestnaný brigádnicky, teda mal príjem, avšak rozhodujúcou skutočnosťou,
ktorú bral súd do úvahy je fakt, že ako uviedol samotný odsúdený, od júna 2017 doposiaľ pracuje

vo Švajčiarsku a jeho príjem predstavuje 4.600 Švajčiarskych frakov mesačne a aj po odpočítaní
nákladov na stravu a bývanie mal a má odsúdený dostatok finančných prostriedkov nielen na úhradu
bežného výživného ale aj dlžného výživného. Súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti má
prednosť pred ostatnými výdavkami odsúdeného, pričom ním deklarovaný osobný bankrot nemá v
zmysle zákonnej právnej úpravy vplyv na plnenie zákonnej a súdom následne stanovenej vyživovacej
povinnosti. Napokon na tunajšom súde prebieha konanie vedené pod sp. zn. 9T 99/2018, ktoré doposiaľ

nie je právoplatne skočené a kde je odsúdený W. I. obžalovaný pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, a to vo vzťahu k vyživovacej povinnosti za obdobie
od právoplatnosti rozsudku v tejto trestnej veci. Listiny, ktoré súdu predložil odsúdený a ktoré sa týkajú
dražby rodinného domu sú z obdobia pred právoplatnosťou rozsudku a teda nemôžu mať vplyv na

posudzovanie skutočností, či sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil alebo
nie. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že aj jeho manželka bola zamestnaná, v súčasnej dobe má
vyživovaciu povinnosť iba k jednej maloletej dcére, ktorá nie je zárobkovo činná a to, že sa stará o svoju
chorú matku nie je skutočnosťou právne významnou, nakoľko táto je sociálne zabezpečená starobným
dôchodkom, ktorého je poberateľkou.

Súd teda dospel k záveru, že odsúdený W. I. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v zmysle
rozsudku sp. zn. 1T 188/20011 zo dňa 23.06.2014 zavineným konaním nesplnil povinnosť, ktorá mu bola
v rámci podmienečného odsúdenia uložená, a to zaplatiť dlžné výživné a platiť bežné výživné, pričom
mu v tom nebránili žiadne okolnosti na jeho strane, ktoré by mu objektívne znemožnili plniť výživné v

súdom stanovenej výške alebo aspoň vo výške minimálneho výživného v zmysle § 62 ods. 3 Zákona
o rodine. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia bola dostatočne dlhá na to, aby odsúdený mal
príležitosť vyvinúť snahu o plnenie aspoň minimálneho výživného, avšak z jeho správania, kedy uhradil
v skúšobnej dobe iba 300,- Eur je zrejmé, že tento záujem nemal, hoci o tejto povinnosti vedel a ako
sám uviedol, bol si jej vedomý. Aj to svedčí o jeho úmysle vyhnúť sa plneniu tejto povinnosti. Preto súd

rozhodol o výkone pôvodne uloženého podmienečného trestu odňatia slobody s tým, že odsúdený sa
v skúšobnej dobe neosvedčil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Sťažnosť má odkladný účinok.