Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8Pc/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217521
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1217217521.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci navrhovateľa: N. Ď., nar.

XX.XX.XXXX, Š. XXX/XX, XXX XX, v zastúpení Jan Kovář, nar. 07.04.1986, Staré Grunty 3572/264,
841 04 Bratislava - Karlova Ves Bratislava proti odporcom: 1/ T. Ď.Č., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX
X., 2/ Y. Ď., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX X., o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči synovi Y. Ď., nar. XX.X.XXXX naposledy určená rozsudkom
OS Bratislava II zo dňa 12.8.2009, č.k. 27P/209/2009-33 sa z r u š u j e s účinnosťou od 1.7.2017.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.09.2017 domáhal, aby súd zrušil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcom stanovenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 12.08.2009 č.k. 27P/209/2009-33, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.08.2009 a vykonateľnosť
dňa 16.09.2009.

2. V návrhu uviedol, že právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/209/2009-33

zo dňa 12.08.2009 bola schválená rodičovská dohoda týkajúca sa zvýšenia vyživovacej povinnosti
otca voči maloletým deťom. Na základe uvedeného rozsudku bol navrhovateľ zaviazaný platiť na
deti výživné vo výške 100,00 EUR mesačne na každé dieťa. Podľa zistení navrhovateľa sú deti v
súčasnosti schopné sami sa živiť. Dcéra údajne študovala na Univerzite Komenského v Bratislave,
avšak neposlala navrhovateľovi žiadne potvrdenie o štúdiu. Navrhovateľ predpokladá, že v súčasnosti
už pracuje. Navrhovateľ má vedomosť o tom, že syn už neštuduje. Odporcovia na navrhovateľove
telefonáty nereagujú, nemá žiadne informácie o ich zdraví, osobnom či pracovnom živote. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti a navrhovateľ navrhol, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca k odporcom.

3. Dňa 16.11.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie odporcu v druhom rade. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že s návrhom na zrušenie výživného súhlasí.

4. Vzhľadom na uvedené súd v časti návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči synovi Y. Ď., nar.
XX.X.XXXX, naposledy určenej rozsudkom OS Bratislava II zo dňa 12.8.2009, č.k. 27P/209/2009-33

zrušil s účinnosťou od 1.7.2017.

5. Dňa 16.11.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie odporkyne v prvom rade. Vo svojom
vyjadrení uviedla, že s návrhom na zrušenie výživného nesúhlasí, nakoľko študuje formou dennéhoštúdia a nie je schopná sama sa živiť. Spolu s vyjadrením doručila súdu potvrdenie o návšteve školy
zo dňa 21.08.2017.

6. Dňa 19.01.2018 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na zmenu petitu, v ktorom uviedol, že žiada
o zníženie výživného pre odporkyňu v prvom rade. V doplnení návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa
23.5.2018 uviedol, že žiada o zníženie výživného pre odporkyňu v prvom rade na 50 EUR mesačne.
Návrh odôvodnil tým, že od januára 2018 poberá starobný dôchodok vo výške 572,60 EUR. Jeho
výdavky pozostávajú z: mesačných poplatkov za nájomné, elektrinu, plyn, internet Skylink TV spolu vo

výške 174,50 EUR; mesačných poplatkov za stravu a ošatenie vo výške 260 EUR; ročné nájomné vo
výške 44,81 EUR; ročné poistné za byt a auto spolu vo výške 116,18 EUR; mesačné poplatky za lieky,
benzín a iné aktivity vo výške 70 EUR; spotrebný tovar pre domácnosť vo výške 20 EUR mesačne;
výživné pre dcéru vo výške 100 EUR mesačne.

7. Dňa 05.11.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie odporkyne v prvom rade k zmenenému

návrhu na zníženie výživného. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s návrhom na zníženie výživného zo
sumy 100 EUR na sumu 50 EUR mesačne nesúhlasí, nakoľko výživné od navrhovateľa je jej jediným
príjmom a považuje ho za už aj tak veľmi nízke. Uvedené výživné bolo stanovené ešte v roku 2009 a
od tohto času podstatne vzrástli životné náklady odporkyne. Výšku starobného dôchodku navrhovateľa
v sume 572,60 EUR považuje za dostatočne vysokú na platenie výživného v sume 100 EUR a to aj

vzhľadom k skutočnosti, že mu skončila vyživovacia povinnosť na brata odporkyne a navrhovateľ nemá
žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Ďalej uviedla svoje mesačné výdavky spolu vo výške 413 EUR a
uviedla, že ešte nepracuje, nemá žiadne úspory, nevlastní nehnuteľnosti (býva s matkou) a nemá ani
hnuteľné veci vyššej hodnoty.

8.Napojednávanídňa13.06.2019predstúpilprávnyzástupcanavrhovateľa,ktorýuviedol,žesavplnom
rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení a trvá na znížení vyživovacej povinnosti voči dcére vo výške
50 EUR z dôvodu, že navrhovateľove príjmy nedovoľujú uhrádzať určené výživné. Následne predstúpila
odporkyňa v prvom rade a uviedla, že nesúhlasí s návrhom na zníženie výživného. Stále študuje
na vysokej škole a situácia sa skomplikovala tým, že matke záverom minulého roka diagnostikovali

onkologické ochorenie. Odvtedy bola tri krát operovaná a päť krát hospitalizovaná. Jej príjem je zhruba
rovnaký, ako príjem otcovho dôchodku. Mama prestala pracovať a do domácnosti sa vrátil aj brat.
Vzhľadom na túto situáciu nie je možné, aby svoje potreby riešila prípadnou brigádou. Po ukončení
bakalárskeho štúdia plánuje ďalej študovať na magisterskom.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s potvrdeniami o štúdiu
odporkyne, údajmi o nákladoch navrhovateľa, údajmi o nákladoch odporkyne, údajmi o výške dôchodku
navrhovateľa lustráciou v Sociálnej poisťovni, spisom tunajšieho súdu 27P/209/2009 a zistil nasledovný
skutkový stav:

10. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho
súdu, č.k. 27P/209/2009-33, zo dňa 12.08.2009, právoplatným dňa 22.08.2009 a vykonateľným dňa
16.09.2009, v zmysle ktorého bol navrhovateľ povinný platiť každému odporkyni výživné v sume 100,-
EUR mesačne.

11. Odporkyňa je v akademickom roku 2018/2019 študentkou bakalárskeho vysokoškolského štúdia na
prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v dennej forme.

12. Navrhovateľ vyčíslil svoje mesačné náklady na 636,- EUR, ktoré pozostávajú z nákladov na stravu;
ošatenie; nájomné; výdavky za elektrinu, plyn, internet, TV a telefón; poistenie; lieky; benzín; spotrebný

tovar pre domácnosť a výživné pre dcéru vo výške 100 EUR.

13. Odporkyňa vyčíslila mesačné náklady na sumu 413 EUR, o čom predložila aj príslušné doklady.

14.LustráciouvSociálnejpoisťovnisúdzistil,ženavrhovateľpoberástarobnýdôchodokvovýške587,50

EUR.

15. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

21. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

25. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,

resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v

akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa
nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného súd vychádzal nielen
z odôvodnených potrieb odporkyne ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch
rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú

pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z
ustanovenia§75Zákonaorodine,odôvodnenépotrebyoprávneného,schopnosti,možnostiamajetkové
pomery povinného.

26. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci výživného pre plnoleté dieťa opakovane

rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
súdu.27. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v
oblasti príjmových pomerov, výdavkov alebo celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa

ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Relevantnosť zmeny sa zisťuje
porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska
určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom
sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.
27P/209/2009 súd zistil, že v čase od predchádzajúceho konania o zvýšenie vyživovacej povinnosti

u navrhovateľa nedošlo k takým podstatným zmenám majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali
zníženievýškyvýživnéhovočiodporkyni.Pokiaľideovýdavkyuvádzanénavrhovateľom,súdkonštatuje,
že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o
rodine. S prihliadnutím na uvedené ustanovenie Zákona o rodine treba totiž vychádzať z toho, že otec
si musí svoje výdavky prispôsobiť svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktorú je potrebné
prednostne uhradiť a až zostávajúcu sumu použiť na úhradu svojich potrieb a ostatných nákladov.

Pokiaľ ide o príjem odporcu od posledného konania o zvýšenie vyživovacej povinnosti, súd nemá za to,
že sa príjem navrhovateľa zmenil takým zásadným spôsobom, ktorý by navrhovateľovi bránil v plnení
vyživovacej povinnosti voči odporkyni v ustanovenej výške. V neposlednom rade súd prihliadol aj na
skutočnosť, že súd zrušil vyživovaciu povinnosť k odporcovi v prvom rade, čo predstavuje zníženie
doterajšej vyživovacej povinnosti navrhovateľa o 100 EUR mesačne.

28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporkyňa žije v spoločnej domácnosti
s matkou, ktorej bolo diagnostikované onkologické ochorenie, z dôsledku ktorého prestala matka
pracovať. Súd ďalej za poukazuje na skutočnosť, že od posledného rozhodovania o výške výživného
došlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporkyne v druhom rade. Odôvodnenými potrebami pri

určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo,
ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem
patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Nakoľko
výška výživného bola určená rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 27P/209/2009-33, zo dňa 12.08.2009,
právoplatným dňa 22.08.2009 a vykonateľným dňa 16.09.2009, od posledného rozhodovania o výške

výživného na dcéru navrhovateľa ubehlo viac ako 9 rokov a odôvodnené potreby dcéry navrhovateľa
rástli. Odporkyňa nadobudla plnoletosť a začala navštevovať vysokú školu. S uvedenými skutočnosťami
nepochybne súvisia zvýšené výdavky spojené s prirodzeným rastom dieťaťa (výdaje na oblečenie, obuv,
hygiena, kozmetika, lieky), či výdaje spojené so štúdiom a cestovaním. Nakoľko odporkyňa navštevuje
denné štúdium vysokoškolského štúdia súd konštatuje, že odporkyňa pokračuje v príprave na budúce

povolanie a nie je schopná sa sama živiť. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé
sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti
povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť. V opačnom
prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť
zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa

stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.

29. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím na existujúce a od posledného rozhodnutia o úprave
výživného zvýšené potreby odporkyne, ktorá riadne študuje denné štúdium na vysokej škole, pričom
v súčasnosti nie je schopná sa živiť sama, má súd za to, že na strane navrhovateľa nenastali také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie pôvodne súdom stanoveného výživného pre odporkyňu a
návrh navrhovateľa na zníženie výživného pre odporkyňu v druhom rade zamietol.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.