Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 11, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/108/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109211445
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6109211445.24

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: I. Y., L.. XX. XX. XXXX, J. Y. XXX/XX, D., zastúpený
JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou so sídlom Janka Kráľa 738/12, Senica, proti žalovanej: I.. T. L.,
L.. XX. XX. XXXX, J. Š. XX, XXX XX J. J., zastúpená JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou so sídlom
Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 172 940,31 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní, po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti príslušenstva, domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 172.940,31 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 01. 06. 2009 do

zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Uznesenímč.k.7C/108/2009-43zodňa17.08.2009,tedazaúčinnostiO.s.p.,súdnariadilpredbežné
opatrenie, ktorým zakázal žalovanej predať, darovať, založiť, zriadiť vecné bremeno na nehnuteľnosti
zapísanej na T. Ú. J. J., D.E. T. J. J. L. B. Č.. XXXX, T.. Ú.. T., M. J. J. S. M. J. J., S. P. O. K. D. Č. XXXXX
G. L. G. Č.. XX/XX, G. Č.. XX/XX E. E.C. XXX C., M. G. S. G. Č.. XX/XX E. E. XX C., X. G. S. L.. Z

odôvodnenia vyplýva, že predbežné opatrenie zanikne podľa § 77 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ak sa návrhu
vo veci samej vyhovie po uplynutí 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci. Na odvolanie žalovanej
Krajský súd v Banskej Bystrici predmetné uznesenie potvrdil uznesením č. k. 15Co/346/2009- 161 zo
dňa 11. 11. 2009, právoplatným dňa 11. 12. 2009.

3. Rozsudkom č. k. 7C/108/2009 - 877 zo dňa 15. 12. 2016, právoplatným dňa 02. 01. 2019 a

vykonateľným dňa 18. 01. 2019, súd žalobe vyhovel (I. výrok), konanie v časti príslušenstva zastavil s
poukazom na § 144, § 145 CSP s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
(III. výrok). Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok tunajšieho súdu v I. výroku
potvrdil, v III. výroku zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky
náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie. Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o určení výšky náhrady trov odvolacieho konania.

4. Počas konania podaním doručeným na tunajší súd dňa 20. 12. 2018 žalobca navrhol, aby súd vydal
neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanej povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými
na B. Č.. XXXX G. T.. Ú.. T., M. J. J., M. J. J., S. P. O. K. D. Č. XXXXX G. L. G. Č.. XX/XX, G. O. Q. Č.. XX/

XX E. E. XXX C., M. G., G. O. Q. Č.. XX/XX E. E. XX C., X. G., t.j. aby nehnuteľnosti nepredala, nezaložilaa nezriadila vecné bremeno na nich, a to až do zápisu exekučného záložného práva na predmetných
nehnuteľnostiach.

5. Navrhovateľ v návrhu poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie vo veci samej nadobudne v
najbližších dňoch právoplatnosť, pričom žalovaná má povinnosť zaplatiť pohľadávku žalobcu v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaná má po celú dobu súdneho konania k žalovanej
pohľadávke odmietavý postoj, túto neuznáva a popiera, teda žalobca očakáva, že postoj nezmení ani
po právoplatnom skončení veci a bude vykonávať úkony smerujúce k tomu, aby sa vyhla plneniu.

Doposiaľ boli nehnuteľnosti zapísané na B. Č.. XXXX G. T..Ú.. T. zabezpečené predbežným opatrením
č.k. 7C/108/2009- 43 zo dňa 17. 08. 2009, avšak po ukončení konania sa stanú právne voľnými.
Žalobca má podľa jeho názoru dôvodné obavy, že v okamihu, ako budú nehnuteľnosti právne voľné,
žalovaná ich prevedenie na tretiu osobu s cieľom zamedziť uspokojeniu vymáhateľného nároku žalobcu.
Hodnota pohľadávky žalobcu pritom presahuje hodnotu nehnuteľností a žalobca nemá vedomosť o
tom, že by žalovaná vlastnila iné nehnuteľnosti resp. majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku

uspokojiť a predpokladá, že svoju advokátsku prax skončila. V prípade podania návrhu na vykonanie
exekúcie uplynú dni až týždne do okamihu, kedy súdny exekútor môže zriadiť exekučné záložné právo
na nehnuteľnosti a tak zabezpečiť vymáhateľnú pohľadávku žalobcu. Vzhľadom na uvedené sa žalobca
domáha nariadenia neodkladného opatrenia z obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená.

6. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil
výpis X. B. Č.. XXXX G. T.. Ú.. T., fotografiu, doklad o úhrade súdneho poplatku.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) účinný od 01.
07. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.

8. Podľa § 324 ods. 1, 2 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

15. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.16. Od 01. 07. 2016 došlo k zmene právnej úpravy. Kým Občiansky súdny poriadok upravoval predbežné
opatrenie (§ 74 a nasl. O.s.p.), Civilný sporový poriadok pozná neodkladné a zabezpečovacie opatrenie
(§ 324 a nasl. CSP). V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z

dvoch dôvodov: a) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo b) je tu obava, že exekúcia bude
ohrozená. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver,
že bez okamžitej aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo žalobkyne ohrozené.
Tieto skutočnosti musia vyplývať už z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

17. „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia (§ 343 CSP) je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením
záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla
byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

18. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3
CSP. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k
zabezpečovaciemu opatreniu, t.j. regulovanie vzťahov pomocou inštitútu zabezpečovacieho opatrenia
má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy
prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu

z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade,
ak ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska
je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj
osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, aj keď nejde o zákonnú
náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať
účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo
vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom na skrátený a zjednodušený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný
z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného

účelu zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu
sámosvedčiť,žeindividuálnepodmienkynadosiahnutiesledovanéhoúčeluzabezpečovacímopatrením
nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z
dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na
prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pritom povinný sám ex offo

komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia
záložného práva na konkrétnych veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách.“ (Števček, M.,
Ficová,S.,BarancováJ.,Mesiarkinová,S.,Bajánková,J.,Tomašovič,M.akol.,Civilnýsporovýporiadok.
Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, str. 1088 - 1089, 1155, 1156).

19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 20. 12. 2018 domáha
nariadenia neodkladného opatrenia počas konania z obavy, že v prípade exekúcie nebude jeho peňažná
pohľadávka voči žalovanej, judikovaná rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7C/108/2009 - 877 zo dňa 15.
12. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/292/2017- 978 zo dňa
12. 12. 2018 uspokojená, nakoľko žalovaná svojím postojom vzbudzuje objektívne obavy, že uskutoční

všetky právne kroky k tomu, aby sa plneniu vyhla. V konaní nariadené predbežné opatrenie (uznesením
č. k. 7C/108/2009- 43 zo dňa 17. 08. 2009), zaniká po uplynutí 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o
veci samej, v dôsledku čoho sa nehnuteľnosti stanú právne voľné.

20. Z aktuálneho čiastočného výpisu z B. Č.. XXXX G. T.. Ú.. T. vyplýva, že žalovaná je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na predmetnom LV, kde v časti Q. I. E. J. L. G. T.- Q. Č.. XX/
XX v prospech CEFEUS, spol. s.r.o., Banská Bystrica, IČO: 36 059439 (povinnosť strpieť umiestnenie
inžinierskychsietíaumožniťvstupnaparceluzaúčelomichúdržby),inéťarchyzapísanéniesú.Zároveň
obsahuje LV poznámku o nariadení predbežného opatrenia tunajším súdom č. k. 7C/108/2009- 43 zo
dňa 17. 08. 2009.

21. Z predloženej fotky, obsahujúcej inzerát o ponuke na predaj rodinného domu v radovej zástavbe v T.
L. Š. A. XX, nevyplýva dátum jej vyhotovenia, teda nemožno uzavrieť, že žalovaná má aktuálne úmysel
nehnuteľnosti na B. Č.. XXXX G. T.. Ú.. T. predať.22. V zásade nie je možné vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia
exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu

prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia konkrétne dôvody. V danom prípade navrhovateľ
vo vzťahu k nemožnosti dosiahnuť ochranu práv zabezpečovacím opatrením neuviedol v návrhu žiadne
tvrdenia. Účel sledovaný neodkladným opatrením by pritom bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením, ktoré má prednosť, a ktorým opatrením súd môže zriadiť záložné právo aj na nehnuteľnom
majetku dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude

ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by v tomto prípade bolo na mieste o to viac, že na
predloženom liste vlastníctva č. 1384 pre k. ú. Kremnička nie je zapísané žiadne záložné právo, ktoré
by z hľadiska poradia malo prednosť.

23. Vzhľadom k tomu, že jedným z procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
je podmienka, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom vo vzťahu k

splneniu tejto podmienky navrhovateľ neuviedol žiadne tvrdenia, súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia s poukazom na § 324 ods. 3 CSP zamietol (viď napr. uznesenie Krajského súdu Žilina, sp.
zn. 14Cob/158/2016 zo dňa 18. 01. 2017).

24. O náhrade trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol

súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 CSP a contrario tak, že žalovanej
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, hoci táto bola v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, avšak žiadne trovy konania súvisiace s týmto návrhom
jej preukázateľne nevznikli (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6Cdo
544/2015).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 355
ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), m) CSP), a to písomne na Okresný súd Banská Bystrica v potrebnom
počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami., inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods.

3 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).