Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 30Cb/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117205984
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Varga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117205984.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Pavlom Vargom právnej veci žalobcu: FV power plant 3 s.r.o., so

sídlom Nádražná 2192/35, 909 01 Skalica, IČO: 45 612 030 , zastúpený POLÁČEK & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
50 568 124 proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042
91, IČO: 36 599 361, zastúpený KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o. so sídlom v Bratislave
811 08, Dunajská 32, IČO: 51 003 848 v konaní o zaplatenie 50.231,76 € takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50.231,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne z dlžnej sumy 50.213,76 € od 14.3.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 - dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 12.3.2014 do 13.3.2017 vo výške 9,25%
ročne a v časti úrokov z omeškania prevyšujúcej výšku 9% ročne zastavuje.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 99%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 10.3.2017, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 50.231,76 € s príslušenstvom.
2.Žalobca je výrobcom elektriny pripojeným do distribučnej sústavy žalovaného a prevádzkovateľom
zariadenia na výrobu elektriny B. T. s celkovým inštalovaným výkonom 989,92 kW, umiestnenom vk.ú.
B. T..
3.Dňa 11.07.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) vydal Vyhlášku č. 221/2013 Z.z., ktorou
sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. Vyhláška pre výrobcov elektriny zaviedla novú

platbu za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponent), ktorá sa uplatňuje od 01.01.2014 (ďalej len
„platba za prístup“). V zmysle Vyhlášky mal každý výrobca elektriny pripojený do distribučnej sústavy
žalovaného (t.j. prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy) povinnosť uhrádzať platbu za prístup,
a to aj vtedy, keď žiaden prístup do distribučnej sústavy nevyužíval, resp. aj vtedy, ak neuzatvoril žiadnu
zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (ďalej len „zmluva o prístupe“).
4.Podľa ust. § 26 ods. 23 vyhl. č. 221/2013 Z.z.. výška platby za prístup do distribučnej sústavy sa
určujeprostredníctvomcenovéhorozhodnutiaÚradu,atozhodnoty12-mesačnejrezervovanejkapacity.

Takéto cenové rozhodnutie vydáva Úrad pre každý kalendárny rok. Pre roky 2014 až 2016 vydal
Úrad nasledovné cenové rozhodnutia: * cenové rozhodnutie č. 0015/2014/E zo dňa 21.11.2013, ktorým
stanovil12mesačnúrezervovanúkapacitunacelýrok2014,*cenovérozhodnutieč.0008/2015/Ezodňa
27.11.2014, ktorým stanovil 12 mesačnú rezervovanú kapacitu na celý rok 2015, * cenové rozhodnutieč. 0010/2016/E zo dňa 27.11.2015, ktorým stanovil 12 mesačnú rezervovanú kapacitu na rok 2016. Tieto
cenové rozhodnutia stanovujú 12 mesačnú rezervovanú kapacitu v rovnakej výške 5 872,6 EUR/MW/
mesiac.

5.Žalovaný vystavil žalobcovi za roky 2014 a 2015 na mesačnej báze faktúry za platbu za prístup, ktoré
boli zo strany žalobcu riadne uhradené. Išlo o tieto faktúry: č. 8240627764 , zo dňa 05.02.2014 na
sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 11.3.2014, č. 8274695703, zo dňa 5.3.2014 na sumu 2 092,99
EUR, uhradená dňa 26.3.2014, č. 8250714881, zo dňa 2.4.2014 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená
dňa 17.4.2014, č. 8214914745, zo dňa 5.5.2014 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 16.5.2014, č.

8225027536, zo dňa 4.6.2014 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 24.6.2014, č. 8211245233, zo
dňa 30.7.2014 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 23.7.2014, č. 8245240621, zo dňa 4.8.2014 na
sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 18.8.2014, č. 8261239556, zo dňa 3.9.2014 na sumu 2 092,99
EUR, uhradená dňa 19.9.2014, č. 8231406387, zo dňa 2.10.2014 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená
dňa 23.10.2014, č. 8275308600, zo dňa 4.11.2014 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 20.11.2014,
č. 8225488667 zo dňa 2.12.2014 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 16.12.2014, č. 82715121478

zo dňa 6.1.2015 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 26.1.2015; č. 8275540294 zo dňa 4.2.2015
na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 25.2.2015; č. 8295800179 zo dňa 3.3.2015 na sumu 2 092,99
EUR, uhradená dňa 19.3.2015; č. 8295200176 zo dňa 7.4.2015 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená
dňa 27.4.2015; č. 8295000173 zo dňa 5.5.2015 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 18.5.2015; č.
8295200464 zo dňa 2.6.2015 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 29.6.2015; č. 8294500191 zo

dňa 2.7.2015 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 10.7.2015; č. 8295400172 zo dňa 4.8.2015 na
sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 18.8.2015; č. 8295800475 zo dňa 2.9.2015 na sumu 2 092,99
EUR, uhradená dňa 21.9.2015; č. 8295400462 zo dňa 2.10.2015 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená
dňa 20.10.2015; č. 8295000464 zo dňa 3.11.2015 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 19.11.2015;
č. 8295100175 zo dňa 2.12.2015 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 17.12.2015; č. 8294600178 zo

dňa 5.1.2016 na sumu 2 092,99 EUR, uhradená dňa 19.1.2016;

6.Žalobca uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky ( ďalej len Ústavný súd ) v konaní o súlade
predpisu (v ktorom bola napadnutá ústavnosť a zákonnosť právnej úpravy platby za prístup) dňa
22.06.2016 nálezom rozhodol tak, že vyslovil nesúlad napádanej právnej úpravy platby za prístup s čl.

13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky
a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
7.Rozhodnutie Ústavného súdu bolo dňa 21.07.2016 zverejnené v Zbierke zákonov a týmto dňom sa
stalo všeobecne záväzným.
8.Na základe rozhodnutia Ústavného súdu stratilo účinnosť ustanovenie § 26 ods. 23 Vyhlášky v časti

„a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy
uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“.
9.Podľa odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu „21.5 Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité
platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods.
1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s

prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je
fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej
sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods. 2 písm. a) zákona o
energetike]. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy
alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o

prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne upravené.“
„21.6“ (...) Zákon o regulácii v § 40 explicitne nesplnomocňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na
vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorým by bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oprávnený
ustanoviť povinnosť výrobcov elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade,
že títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej

sústavy.“
„21.7“ Pokiaľ potom časť ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom
elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak
nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej
distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v

zákone o energetike čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec
zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť
platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav.“„21.8Popísanýstavnekorešpondujesdikcioučl.123ústavy,keďžeÚradprereguláciusieťovýchodvetví
nepostupoval pri prijímaní sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii na základe zákonov
(zákona o energetike a zákona o regulácii), a v ich medziach. Zároveň tieto časti § 26 ods. 23 vyhlášky o

cenovej regulácii ukladajú povinnosti výrobcov elektriny, o ktorých nemožno vyhlásiť, že by boli ukladané
zákonom alebo na základe zákona (zákona o energetike a zákona o regulácii), čím sa dostávajú do
kontradikcie s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prijatím sporných
častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii navyše nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, teda nekonal v súlade s princípom legality vyjadreným v čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý tvorí integrálnu

súčasť princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Nemožno taktiež opomenúť, že aplikáciou
neústavných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii dochádza k odčerpaniu časti majetku
tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy,
čím dochádza k neústavnému zásahu do základného práva výrobcov elektriny ako podnikateľských
subjektov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 dodatkového protokolu.“
Čo sa týka ostatných častí napadnutého § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii a napadnutého §

26 ods. 24, 25 a 26 a § 29 ods. 3 vyhlášky o cenovej regulácii, ústavný súd konštatuje, že ide zväčša
o technické právne normy, respektíve právne normy, ktorých základ je daný zákonom o energetike a
zákonom o regulácii (...).“
„22.1“ Pre výrobcov elektriny, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy,
znamenajú právne normy § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii v praxi len stanovenie spôsobu

výpočtu výšky poplatku, k úhrade ktorého sa zaviazali uzatvorením zmluvy o prístupe do distribučnej
sústavy s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na základe § 26 ods. 5 zákona o energetike
naopak, pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej
sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamená časť ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky o
cenovej regulácii, ktorú ústavný súd bodom 1 výroku vyhlásil na nesúladnú s tam uvedenými ústavnými

normami, upravenie povinnosti platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy, ktorá, ako už ústavný
súd deklaroval, nemá oporu v zákone o energetike, alebo inom zákone.“ 10.Na základe vyššie
uvedeného Ústavný súd jednoznačne konštatoval, že je neústavné, aby výrobca elektriny bol povinný
platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy v prípade ak nemá uzatvorenú zmluvu o prístupe do
distribučnej sústavy. Ústavný súd rovnako konštatoval, že na zavedenie takejto platby Úrad nebol

oprávnený.

11.Rozhodnutie Ústavného súdu o nesúlade právneho predpisu je nutné aplikovať aj na situácie, ktoré
predchádzalijehovydaniu.Niejeprípustné,abyvšeobecnýsúdvsúdnomsporeaplikovalprávnunormu,
ktorá bola medzičasom Ústavným súdom označená za neústavnú. Ak sa žalobca domáha vrátenia už

uhradených platieb za prístup, nie je možné odmietnuť žalobcovi priznanie jeho nárokov opierajúc sa
o neústavné právne normy, ktoré vyberanie platby za prístup umožňovali. Všeobecný súd je viazaný
názorom Ústavného súdu o neústavnosti právnych predpisov a pre to je v čase rozhodovania povinný
aplikovať len tie predpisy, ktoré Ústavný súd neoznačil za protiústavné.
12.Ak Ústavný súd vyslovil neústavnosť predmetnej platby, je zrejmé, že na jej uhrádzanie nikdy

neexistoval relevantný právny základ. Daná platba tak bola uhrádzaná bez právneho základu, v zmysle
čoho došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Ak by sa rozhodnutie Ústavného súdu vzťahovalo
len na platby fakturované po publikácii rozhodnutia, malo by to za následok, že výrobca elektriny by sa
nikdy nemohol dovolať spravodlivosti. Tento postup by znamenal, že Úrad môže kedykoľvek vymyslieť
akúkoľvek platbu, ktorú budú distribučné spoločnosti od výrobcov elektriny vyberať, títo sa ale nikdy

nedomôžu návratu týchto platieb.
13.V tejto súvislosti zdôraznil, že je v absolútnom rozpore s elementárnou spravodlivosťou, aby sa
výrobca elektriny nemohol domôcť vrátenia platieb, ktoré bol neústavným predpisom roky nútený
uhrádzať. Tieto platby navyše uhrádzal žalovanému „za nič“. Prístup totižto žalobca nikdy nevyužíval,
nechcel využívať a napokon, ani využívať nemohol. Nemožno chrániť subjekty profitujúce na neústavnej

právnej úprave na úkor poškodených subjektov.

14.Žalobca uviedol, že od účinnosti Vyhlášky uhrádzal žalovanému platbu za prístup, a to aj napriek
skutočnosti, že nemal so žalovaným platne uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a
distribúcii elektriny. Platba za prístup sa tak plnila na základe neplatného právneho úkonu. Právnym

dôvodom na plnenie nemohla byť ani Vyhláška, nakoľko tá bola rozhodnutím Ústavného súdu
označená za neústavnú. Poukázal na ust. § 451 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustálenej judikatúry
„zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie
je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008)“. (IV. ÚS
554/2012-35). Žalobca sa touto žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na
strane žalovaného prijatím platieb za prístup, a teda prijatím plnení bez právneho dôvodu.

15.Žalobca uviedol, že so žalovaným nikdy nemal platne uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej
sústavy a distribúcii elektriny, a teda aj v jeho prípade dochádzalo k vyberaniu platby za prístup
protiprávne. Uviedol, že mal uzatvoriť so žalovaným zmluvu o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej
distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. zmluvy ZPV/2014/251, zo dňa 19.3.2014 (ďalej len
„Zmluva o prístupe“).

16.Uviedol, že znenie predmetnej Zmluvy o prístupe priamo odporuje právnym predpisom v oblasti
energetiky a navyše táto zmluva bola uzavretá za pochybných okolností, ktoré majú svoj pôvod u
žalovaného. Konštatoval, že existuje niekoľko dôvodov neplatnosti Zmluvy o prístupe, a to: a) rozpor
so zákonom, resp. jeho obchádzanie, b) nemožnosť plnenia, c) omyl pri uzatváraní zmluvy, d) rozpor s
dobrými mravmi. V zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neplatný právny úkon
odporuje zákonu buď svojím výslovným vyjadrením (obsahom) alebo svojím charakterom a dôsledkami,

ku ktorým smeruje (účelu). V prípade obchádzania zákona ide o situáciu, keď právny úkon nie je
síce v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojím účelom jeho cieľ a zmysel
obchádza. V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že Zmluva o prístupe môže byť uzatvorená platne
len v tom prípade, ak svojím obsahom a účelom neodporuje právnym predpisom v oblasti energetiky,
a ani ich neobchádza. Podľa článku 1 ods. 1 Zmluvy o prístupe sa žalovaný ,,zaväzuje umožniť

užívateľovi prístup do regionálnej distribučnej sústavy v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej
kapacity odovzdávajúceho miesta (...). Podstatné pre posúdenie súladu Zmluvy o prístupe s právnymi
predpismi je vyloženie pojmu „prístup do distribučnej sústavy“ a ,,pripojenie do distribučnej sústavy“.
17.Zákonná úprava prístupu do distribučnej sústavy je primárne upravená v zákone č. 251/2012
Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len ,,Zákon o energetike“). V zmysle § 2 písm. a) bodu 11 Zákona o energetike sa pripojením
do sústavy rozumie zabezpečenie potrebnej kapacity na pripojenie v sústave a fyzické pripojenie
elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy. K pripojeniu
dochádza na základe zmluvy o pripojení, ktorú výrobca elektriny uzatvára s prevádzkovateľom
distribučnej sústavy. Vďaka pripojeniu do distribučnej sústavy následne dochádza k dodávke vyrobenej

elektriny pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy, a to na základe zmluvy o dodávke elektriny. Uviedol,
že výrobca môže elektrinu dodávať iba vtedy, ak je jeho zariadenie do sústavy riadne pripojené. Bez
pripojenia by dodávka elektriny nebola fyzicky možná.
18.Pripojenie, výrobu a dodávku vyrobenej elektriny pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy je
potrebné striktne odlišovať od prístupu do distribučnej sústavy. Podľa § 2 písm. a) bodu 12 Zákona

o energetike sa prístupom do sústavy rozumie ,,prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej
sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať
distribučnú sústavu u rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity“.
19.Distribúciou elektriny sa podľa § 2 písm. b) bodu 4 Zákona o energetike rozumie „preprava elektriny
distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny. Podľa

§ 26 ods. 5 Zákona o energetike „Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny
sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, umožniť
prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené
výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník
trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb.“ Mal za

to, že vyššie uvedené požiadavky Zmluva o prístupe uzatvorená žalobcom nespĺňa, práve naopak, jej
znenie týmto požiadavkám zásadne odporuje. Zatiaľ čo zákon umožňuje prístup do distribučnej sústavy
len na základe zmluvy o prístupe do distribučnej ústavy a distribúcii elektriny, Zmluva o prístupe uzavretá
žalobcom vôbec neumožňuje žalobcovi využívať distribučnú sústavu pre účely distribúcie elektriny iným
subjektom a distribúciu vôbec neupravuje. Znenie zmluvy tak priamo odporuje zákonnej definícii pojmu

prístup do distribučnej sústavy, uvedenej v § 2 písm. a) bodu 12 Zákona o energetike. Absencia úpravy
využívania distribučnej sústavy v Zmluve o prístupe odporuje vyššie uvedenej definícii zmluvy o prístupe
do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny v § 26 ods. 5 Zákona o energetike. Podotkol, že Zmluva
o prístupe uzatvorená žalobcom, má celý názov ,,Zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej
distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto“. Takýto názov zmluvy, resp. takýto typ zmluvy Zákon o

energetike ani nepozná. Tento typ zmluvy nebol v čase jej uzatvárania upravený ani vo vtedy platnom
prevádzkovom poriadku žalovaného (Prevádzkový poriadok spoločnosti Východoslovenská distribučná,
a.s., č. 0002/2013/E-PP zo dňa 24.01.2013).20.Keďže „prístupom“ sa rozumie využívanie distribučnej sústavy na účely distribúcie elektriny inej
osobe, mal za to, že žalobca prístup do distribučnej sústavy nikdy nepotreboval, ani nevyužíval. Žalobca,
ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ani nemôže elektrinu distribuovať a dodávať

inému subjektu ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. V opačnom prípade by prišiel o zákonnú
podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Zákon o podpore OZE“). Podľa § 4 ods. 10 Zákona o podpore OZE sú títo výrobcovia elektriny
povinní „dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý

objem vyrobenej elektriny“.
Tvrdil, že žalobca nemal žiaden iný dôvod uzatvoriť Zmluvu o prístupe ako ten, že to vyžaduje od
neho prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý sa zároveň odvoláva na právnu úpravu. Žalobca tak
na základe nepravdivých tvrdení o tom, že Zmluva o prístupe sa musí uzatvárať za každých okolností
nadobudol legitímny dojem, že uzatvorenie danej zmluvy je jeho zákonnou povinnosťou. Opätovne
zdôraznil, že prístup do distribučnej sústavy nikdy nevyužíval, ani ho nepotreboval využívať.

21.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.5.2017 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol,
že žalobcom uplatnené nároky neuznáva v plnom rozsahu. Z faktúr, ktoré boli žalobcom predložené do
spisu je zrejmé, že sa jedná o faktúry za prístup do distribučnej sústavy vystavené výhradne za obdobie
pred vydaním nálezu Ústavného súdu SR. Faktúry vystavené žalovaným zaplatil z dôvodu, že mu to

vyplývalo z vtedy platného a účinného všeobecne záväzného právneho predpisu - vyhlášky. Sporné
ustanovenie - § 26 ods.23 Vyhlášky, ktorého nesúlad bol vyslovený nálezom ÚS SR bolo až do momentu
uverejnenia tohto nálezu v platnosti a účinnosti a teda až do tohto momentu bolo pre všetky subjekty
aj strany sporu záväzné.
22.Zo všeobecnej definície prístupu do distribučnej sústavy obsiahnutej v § 2 ods. 1 písm. a) bod 12.2

zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o energetike)
vyplýva, že „prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu
zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity."
23.O neodôvodnenosti podanej žaloby svedčí skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným existuje
právny vzťah založený na základe Zmluvy o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy pre

odovzdávacie miesto (Zmluva o prístupe), ktorá bola uzatvorená dňa 19.3.2014. Uzavretím tejto zmluvy
bolo riadne zmluvne dohodnúť a pre žalobcu zabezpečiť prístup do distribučnej sústavy žalovaného.
Zmluva o prístupe bola uzatvorená slobodne a vážne, jej obsah bol určitý a zrozumiteľný, čo zmluvné
strany potvrdili svojimi podpismi na Zmluve o prístupe. Zmluva o prístupe plne korešponduje s jej
účelom, a to zabezpečením prístupu do distribučnej sústavy pre výrobcu elektriny v rozsahu dohodnutej

distribučnej kapacity odovzdávacieho miesta.

24.Žalobca podaním zo dňa 25.7.2017 poukázal na to, že je pripojený do distribučnej sústavy
žalovaného, pričom k pripojeniu došlo pred prijatím novej Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví zo dňa 11.07.2013 č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike
pre rok 2014. Žalobca v čase pred Vyhláškou pravidelne dodával elektrinu žalovanému. Žalovaný
žalobcovi nefakturoval žiadnu platbu za prístup do distribučnej sústavy (ďalej len ,,platba za prístup“).
Napokon nemal ani prečo. Žalobca prístup nikdy nevyužíval, a teda ani neuzatvoril so žalovaným zmluvu
o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

25.Žalovaný svoje konanie zmenil v roku 2014, po účinnosti Vyhlášky. Vyhláška v roku 2014 totiž
zaviedla nový právny režim, podľa ktorého platbu za prístup majú platiť nie len tí výrobcovia elektriny,
ktorí zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny majú, ale aj tí, ktorí takúto zmluvu
nemajú. Je zrejmé, že platba za prístup bola Vyhláškou zavedená účelovo a mala slúžiť tomu, aby sa
žalovanému zvýšil príjem z tohto „paušálneho poplatku“. Po prijatí Vyhlášky si žalovaný chcel tento

príjem pravdepodobne ,,poistiť'. Na začiatku roka 2014 preto prinútil žalobcu uzatvoriť zmluvu, ktorá
nemá v energetike obdoby. Táto zmluva bola nazvaná ako ,,Zmluva o prístupe užívateľa sústavy
do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto, č. ZPV/2014/251“ zo dňa 19.3.2014
(ďalej len ,,Žalovaného zmluva o prístupe“). Znenie zmluvy však nielen že odporovalo zákonným
ustanoveniam, ale dokonca ani žiaden prístup do distribučnej sústavy neupravovalo ani ho žalobcovi

neumožňovalo.
25.Prístup do distribučnej sústavy je možné dohodnúť len výlučne v zmluve o prístupe do distribučnej
sústavy a distribúcii elektriny. Takúto zmluvu však žalobca nikdy neuzatvoril. Žalovaného zmluva o
prístupe nie je takouto zmluvou. Bez ohľadu na to, či zmluva o prístupe do distribučnej sústavy adistribúcii elektriny existovala, alebo nie, žalobca bol v zmysle neústavnej Vyhlášky povinný platiť platbu
za prístup. Žalovaný zároveň túto platbu začal pravidelne na mesačnej báze fakturovať žalobcovi.
Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález zo dňa 22.06.2016, ktorým zrušil časť ustanovenia § 26

ods. 23 Vyhlášky. Išlo o tú časť, ktorá zavádzala povinnosť uhrádzať platbu za prístup pre tých výrobcov,
ktorí neuzatvorili zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Z ústavnej podstaty je
neprípustné, aby akékoľvek nové povinnosti zavádzal podzákonný predpis - v tomto prípade Vyhláška
Úradu.
26.Zo zákonnej definície prístupu do distribučnej sústavy obsiahnutej v §2 písm.a) bodu 12 zákona

o energetike, je zrejmé, že prístupom do sústavy sa rozumie prístup na základe zmluvy o prístupe
do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny. Podstatné náležitosti zmluvy o prístupe do distribučnej
sústavy a distribúcii elektriny vymedzuje ustanovenie § 26 ods.5 zákona o energetike. Ak takáto
zmluva neexistuje, neexistuje ani právny základ pre vyberanie platby za prístup. Žalovaný má tak
povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie. Nie je možné dohodnúť si prístup do distribučnej sústavy na
základe inej zmluvy ako vymedzuje zákon o energetike, či vytvárať celkom nové zmluvné vzťahy. Ak

žalovaný nepopiera, že zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny neuzatvoril, nie
je potrebné žiadne ďalšie skúmanie jeho argumentácie. Ak neexistuje zmluva, neexistoval právny dôvod
pre uhrádzanie platby za prístup a námietky žalovaného sú nedôvodné. Vo vzťahu k účinkom nálezu
Ústavného súdu zotrval tiež na svojom stanovisku.

27.Žalobca podaním z 19.2.2018 podal čiastočné späťvzatie žaloby, v časti týkajúcej sa úrokov z
omeškania, a to tak, že úrok z omeškania si bude nárokovať len odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý bol
špecifikovaný v Upovedomení o prevzatí právneho zastúpenia a výzvy na vrátenie platieb a upustenie od
protiprávneho konania z 23.5.2017 s tým, že úroky z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa 14.3.2017
vo výške 9% ročne. Zároveň podal návrh na zmenu žaloby - rozšírenie žaloby o platby za rok 2016.

Súd na pojednávaní konanom dňa 2.5.2018 nepripustil zmenu - rozšírenie žaloby o sumu 25.115,88
€ podľa § 139 resp. §143 CSP, a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Nakoľko súd mal za to, že
rozšírenie návrhu o zaplatenie faktúr za prístup za rok 2016, neboli súčasťou doterajšieho dokazovania
a teda dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe a s prihliadnutím na hospodárnosť
tohto konania v štádiu pred rozhodnutím vo veci samej.

28.Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

29.Podľa ust. § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

30.Žalobca vzal návrh na začatie konania čiastočne späť v časti úroku z omeškania pred prvým

pojednávaním, a preto súd konanie v časti uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 12.3.2014 do
13.3.2017 vo výške 9,25% ročne a v časti úrokov z omeškania prevyšujúcej výšku 9% ročne zastavil.
Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 50.231,76€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z
dlžnej sumy 50.231,76 € od 14.3.2017 do zaplatenia.

31.Podľa ust.§ 162 ods.3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

32.Podľa ust.§ 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,

alebo ak súd dal na také konanie podnet.

33.Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 30.5.2018 podal návrh na prerušenie konania až do
právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Košice I v konaniach vedených pod sp.zn. 26Cb/56/2017
a 31Cb/10/2016 ktoré prebiehajú medzi stranami sporu žalobcov : BASTAV s.r.o. resp. KAVO s.r.o., a

žalovaným, z dôvodu, že sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní a boli
podané odvolania totožné na skutkovom základe.
34.Pokiaľ súd návrh na prerušenie konania zamietne, nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale
uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bude súčasťou meritórneho rozhodnutia. Súd jepovinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva z dikcie
§ 164 CSP, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada
hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako

pravidlo. Prerušenie konania do rozhodnutia odvolacích súdov, by zároveň bolo v priamom rozpore s čl.
17 základných princípov CSP ktorý súdu ukladá povinnosť postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom a konať hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

35.Súd návrh na prerušenie konania zamietol, z dôvodu, že v danom prípade sa jedná o rozdielne
strany sporu ( v druhých konaniach v postavení žalobcu je úplne iný subjekt ), v ktorom je predmetom
konanianároksícenároknazaplateniepeňažnejsumy,avšakprerušeniekonaniabynebolohospodárne
aj z dôvodu, že aj prípadný výrok odvolacieho súdu, ak boli podané odvolania na totožnom skutkovom
základe, nie je pre strany sporu v tomto konaní záväzný a samotné strany sporu nie sú povinné ho
rešpektovať a byť ním viazané.

36.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

37.Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ( ÚRSO ) vydal cenové rozhodnutia: Cenové rozhodnutie č.
0015/2014/E zo dňa 21.11.2013, ktorým stanovil 12 mesačnú rezervovanú kapacitu na celý rok 2014,

Cenové rozhodnutie č. 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014, ktorým stanovil 12 mesačnú rezervovanú
kapacitu na celý rok 2015, Cenové rozhodnutie č. 0010/2016/E zo dňa 27.11.2015, ktorým stanovil
12 mesačnú rezervovanú kapacitu na rok 2016. Tieto cenové rozhodnutia stanovujú 12 mesačnú
rezervovanú kapacitu v rovnakej výške 5 872,6 EUR/MW/mesiac.
38.Dňa 19.3.2014 uzavreli žalobca a žalovaný Zmluvu o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej

distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. ZPV/2014/251.
39.Žalovaný vystavil žalobcovi za roky 2014 a 2015 ( január až december ) na mesačnej báze faktúry
za platbu za prístup vo výške 2.092,99 €, ktoré boli zo strany žalobcu riadne uhradené.
40.Z listu žalovaného zo dňa 19.12.2013, Vec: Zmluva o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy,
adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaný informoval žalobcu o tom, že žalovaný ako užívateľ

distribučnej sústavy nemá uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy. Podmienka
uplatnenia a výška tarify za prístup je schválená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 0015/2014/E zo dňa 21.11.2013. Poukázal na to, že zmluva o prístupe sa uzatvára aj v prípade, ak
užívateľ nedodáva elektrinu do regionálnej distribučnej sústavy a zároveň aj v prípade, ak užívateľovi
nevzniká povinnosť v zmysle cenovej vyhlášky ÚRSO uhradiť tarifu za prístup do sústavy.

41.Žalobca upovedomením o prevzatí právneho zastúpenia a výzvou na vrátenie uhradených platieb
a upustenie od protiprávneho konania zo dňa 7.3.2017, doručenou dňa 8.3.2017 vyzval žalovaného o
vrátenie všetkých platieb v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy.
42.Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

43.Sporným bolo posúdenie pojmu prístupu do distribučnej sústavy. Zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike
rozlišuje medzi pripojením a prístupom do distribučnej sústavy.

44.Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

45.Podľa ods.2 cit. zákona, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

46.Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 12.2 z.č. 251/2012 Z.z. Zákona o energetike, z ktorej vyplýva,
že ,,prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne
dohodnutej distribučnej kapacity“.

47.Podľa § 26 ods.5 cit. zákona, zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny

sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, umožniť
prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené
výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník
trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb.48.Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 656/2004 Z.z., výrobca elektriny má právo
pripojiť zariadenie na výrobu elektriny k sústave, ak splna technické a obchodné podmienky prístupu

a pripojenia do sústavy.

49.Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 písmeno a) Zákona č. 656/2004 Z.z., výrobca elektriny je povinný
uzatvoriť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy.

50.Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) bod 11 a 12 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike účinného
od 1.9.2012 (Zákon č. 251/2012 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne 11. pripojením
do sústavy alebo do siete zabezpečenie potrebnej kapacity na pripojenie v sústave alebo v sieti a
fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy
alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo odberného plynového zariadenia do siete, 12.
prístupom do sústavy alebo do siete prístup na základe zmluvy o 12.1. prístupe do prenosovej sústavy

a prenose elektriny, pričom prístupom do prenosovej sústavy sa rozumie právo využívať prenosovú
sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej prenosovej kapacity, 12.2. prístupe do distribučnej sústavy a
distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú
sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity

51.Žalobca ako výrobca elektriny, vyrobenú elektrinu dodáva do distribučnej sústavy žalovaného,
ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Na to, aby danú elektrinu mohol dodať do distribučnej
sústavy, musí byť k tejto sústave fyzicky pripojený. To sa uskutočňuje na základe zmluvy o
pripojení, ktorú uzatvorí výrobca s prevádzkovateľom. Výrobca elektriny odovzdáva vyrobenú elektrinu
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy na odovzdávacom mieste. K odovzdaniu elektriny dochádza na

hranici s distribučnou sústavou a výrobca elektriny tak vôbec distribučnú sústavu nevyužíva. Využívaním
prístupu výrobca si zabezpečuje prepravu vyrobenej elektriny k iným účastníkom trhu.

52.Z uvedeného vyplýva, že v zmysle vyššie citovaného zákona o energetike záväzne definuje pojem
prístup, ako aj upravuje špecifické zmluvné vzťahy. Zákon o energetike vyžaduje aby prístup bol

dohodnutý na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Vyhláška nútila
výrobcov elektriny platiť za prístup do distribučnej sústavy a podľa zákona o energetike a zákona o
podpore OZE takýto prístup nepotrebujú, nevyužívajú ani nemôžu využívať.
53.Podľa súdu je právnym základom pre platbu za prístup len zmluva o prístupe do distribučnej sústavy
a distribúcii elektriny podľa § 26 ods.5 zákona o energetike. Zmluva o prístupe uzatvorená žalobcom so

žalovaným (Zmluvu o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie
miesto č. ZPV/2014/251) , resp. takýto typ zmluvy nie je uzavretý podľa zákona o energetike, je uzavretá
v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona a teda je neplatná. To znamená, že platba za prístup sa
plnila na základe neplatného právneho úkonu, keďže nebola uzavretá zmluva o prístupe do distribučnej
sústavy a distribúcii elektriny.

54.Žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ani nemôže elektrinu distribuovať a
dodávať inému subjektu ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, lebo v opačnom prípade by prišiel
o zákonnú podporu podľa z.č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby ( zákon o podpore OZE ).

55.Podľa § 40 ods.1 z.č. 250/2012 o cenovej regulácii, Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý ustanoví : a) rozsah cenovej regulácie, b) spôsob vykonávania cenovej regulácie, c) postup a
podmienky uplatňovania cien, d) podmienky vykonávania regulovaných činností, e) rozsah, štruktúru
a výšku ekonomicky oprávnených nákladov a spôsob ich úhrady, f) termín a spôsob zúčtovania
plánovaných a skutočných ekonomicky oprávnených nákladov započítaných do ceny poskytnutých

regulovaných tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností, g) rozsah investícií súvisiacich s
regulovanou činnosťou, h) spôsob určenia výšky primeraného zisku; úrad môže v záujme predchádzania
stavu núdze a odstránenia stavu núdze a vo všeobecnom hospodárskom záujme ustanoviť aj najvyššiu
mieru primeraného zisku, i) podklady návrhu ceny a spôsob predkladania návrhu ceny, j) spôsob
sledovania ekonomicky oprávnených nákladov za regulovanú činnosť podľa § 11 ods. 4 písm. a) až

f), k) spôsob určenia ceny a obsah oznámenia obce o cene, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie III. kategórie, l) rozsah, spôsob a termíny predkladania skutočných údajov o
tovaroch a s nimi súvisiacich regulovaných činnostiach, m) spôsob a termín zúčtovania nákladov, ktorésa nepovažujú za ekonomicky oprávnené náklady, n) podrobnosti o individuálnych sadzbách súvisiacich
so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov.
56.Podľa Vyhlášky č. 221/2013 Z.z. § 26 ods. 23 ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v

elektroenergetike, „Platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 30%
hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení zariadenia na výrobu
elektriny do regionálnej distribučnej sústavy alebo z hodnoty výšky celkového inštalovaného výkonu
zariadenia na výrobu elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení

zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy vo výške tarify za dvanásťmesačnú
rezervovanú kapacitu podľa účinného cenového rozhodnutia úradu za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny na rok t pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Výrobcom elektriny
pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavyplatbazaprístupdodistribučnejsústavyvovýškepodľapredchádzajúcejvetynazákladefaktúry
vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to aj v prípade, ak takýto výrobca

elektrinynemásprevádzkovateľomregionálnejdistribučnejsústavyuzatvorenúzmluvuopripojeníalebo
zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.“

57.Ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 zo dňa 22.6.2016, „21.5
Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v

zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy
o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o
prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od
zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle
§ 27 ods. 2 písm. a) zákona o energetike]. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien

za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na
základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne
upravené.“
„21.7“ Pokiaľ potom časť ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom
elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak

nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej
distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v
zákone o energetike čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec
zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť
platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav.“

„21.8Popísanýstavnekorešpondujesdikcioučl.123ústavy,keďžeÚradprereguláciusieťovýchodvetví
nepostupoval pri prijímaní sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii na základe zákonov
(zákona o energetike a zákona o regulácii), a v ich medziach. Zároveň tieto časti § 26 ods. 23 vyhlášky o
cenovej regulácii ukladajú povinnosti výrobcov elektriny, o ktorých nemožno vyhlásiť, že by boli ukladané
zákonom alebo na základe zákona (zákona o energetike a zákona o regulácii), čím sa dostávajú do

kontradikcie s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prijatím sporných
častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii navyše nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, teda nekonal v súlade s princípom legality vyjadreným v čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý tvorí integrálnu
súčasť princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Nemožno taktiež opomenúť, že aplikáciou
neústavných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii dochádza k odčerpaniu časti majetku

tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy,
čím dochádza k neústavnému zásahu do základného práva výrobcov elektriny ako podnikateľských
subjektov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 dodatkového protokolu.“

58.Podľa ustanovenia § 41 Zákona c. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slo-venskej republiky o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len Zákon č. 38/1993 Z.z.): (1) Ústavný súd rozhoduje
vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania. Predseda Ústavného súdu môže
rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám. (2) Nález ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov
s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom
ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke

zákonov.

Súd vychádzal pri posudzovaní hmotno-právnych účinkov Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 17/2014 z 22.06.2016 zo záverov uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/06-4 zo dňa11.10.2006, prijatého vo veci zjednotenia odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu SR,
v ktorom sa Ústavný súd SR priklonil k právnemu názoru prvého senátu ústavného súdu vyslovenému
v Uznesení č.k. I. ÚS 51/06-26 z 8. júna 2006, podľa ktorého „(...) Z pohľadu ústavného súdu

treba konštatovať, že v danej veci ide o kolíziu medzi princípom zachovávania ústavnosti na jednej
strane a princípom právnej istoty na strane druhej. Oba princípy sú súčasťou právneho štátu podľa
čl. 1 ods. 1 ústavy. Princíp zachovávania ústavnosti sa realizuje v tomto prípade rozhodovaním
ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Princíp právnej istoty sa
prejavuje v dvoch smeroch. Jednak je založený na prezumpcii ústavnosti právnych predpisov (až do

opačného rozhodnutia ústavného súdu) a jednak na právoplatných rozhodnutiach orgánov verejnej
moci vychádzajúcich z prezumpcie ústavnosti. Podľa názoru ústavného súdu prednosť treba dať
jednoznačne princípu ústavnosti, a to za súčasného spolupôsobenia určitých bŕzd daných princípom
právnej istoty. Ústava a zákon o ústavnom súde rozdeľujú problematiku hmotnoprávnych účinkov nálezu
ústavného súdu o súlade právnych predpisov na dve skupiny. Ide predovšetkým o prípady, ktoré
boli do momentu uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov už právoplatne ukončené

(judikované), a o prípady, ktoré vo chvíli uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov
právoplatne ukončené ešte neboli. (...) Hoci ústava a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné
ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením
konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre
všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných

právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori musí tomu tak byť vo veciach neskončených
právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu
zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty";

59.Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších

predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

60.Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie

podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne
vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť
podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa
týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva
tento zákon.

61.Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

62.Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o

deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania
s plnením peňažného záväzku.

63.Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

64.Podľa ods.2 cit. zákona, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

65.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

66.Nazákladevykonanéhodokazovaniamásúdnepochybnezato,ženárokžalobcutak,akojeuvedený
vdruhomvýrokutohtorozsudkujedôvodný.Súdtakvyhovelžalobežalobcuvčastiozaplateniesumy50
231,76 EUR titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo
prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.67.Ako predbežnú otázku súd riešil, či uzavretá zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej
distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. ZPV/2014/251 zo dňa 19.3.2014 je platná a účinná

a ktorú posúdil ako je aj vyššie uvedené, že je neplatná z dôvodu rozporu so zákonom resp. jeho
obchádzaním. Je pravdou, že strany sporu môžu uzavrieť aj zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ale v tejto zmluve však nebola jasne, zrozumiteľne a určite dohodnutá cena - „platba za
prístup do regionálnej distribučnej sústavy“. Podľa Čl. II zmluvy žalovaný mal vystaviť faktúru za prístup
vo výške podľa platných a účinných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a všeobecne

záväzných právnych predpisov. Cena za takýto prístup však nebola a nie je určená žiadnym platným
a účinným rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ani žiadnym všeobecne záväzným
právnym predpisom. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (č. 221/2013 Z.z.) stanovuje len
cenu za prístup v zmysle zákona o energetike, nakoľko aj z ust. § 2 a 3 tejto vyhlášky vyplýva, že sa
jedná o určenie spôsobu výpočtu ceny a tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny.
Vzhľadom na uvedené žalovaný nemohol v zmysle predmetnej zmluvy o prístupe účtovať (fakturovať)

cenu za prístup do distribučnej sústavy na základe vyhlášky. Teda vychádzajúc aj zo stanoviska
Ústavného súdu SR prezentovaného v Náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22.06.2016 týkajúceho sa
zmluvy o prístupe v zmysle zákona o energetike zmluva (o prístupe) uzavretá medzi žalobcom a
žalovanýmdňa19.3.2014jevrozporesozákonomč.251/2012Z.z.,resp.hoobchádza,tedajeneplatná.

68.S poukazom ma vyššie uvedené častí odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že
povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať platbu za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle
Zákona č. 251/2012 Z. z. výlučne na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy
s prevádzkovateľom distribučnej sústavy a pokiaľ dotknutá časť ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky
ukladala výrobcom elektriny povinnosť hradiť platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že

zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzatvorenú nemali,
išlo o povinnosť nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v Zákone č. 251/2012 Z.
z. čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného
splnomocnenia pre Úrad v zmysle Zákona č. 250/2012 Z. z. upraviť platby výrobcov elektriny za prístup
do distribučných sústav.

69.K žalobcom uplatnenému príslušenstvu je potrebné uviesť, že v danom type uplatneného nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o situáciu, kedy čas plnenia nie je dohodnutý, nevyplýva z
právneho predpisu, preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka tak, že
žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie bez zbytočného odkladu po tom, čo bol

žalobcom na jeho vydanie vyzvaný. V konaní bolo preukázané, že žalobca listom právneho zástupcu zo
dňa 7.3.2017 - Upovedomenie o prevzatí právneho zastúpenia a výzvu na vrátenie uhradených platieb
a upustenie od protiprávneho konania, doručeným žalovanému dňa 8.3.2017 vyzval žalovaného na
vrátenie platieb za prístup do distribučnej sústavy do troch dní odo dňa doručenia výzvy. Posledným
dňom lehoty na plnenie bol deň 12.3.2017. Dňom 13.3.2017 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením.

Žaloba si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až odo dňa 14.3.2017. Na základe vyššie
uvedeného má teda súd nepochybne za preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie 50 231,76 EUR,
úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 50 231,76 EUR od 14.3.2017 do zaplatenia je čo do
dôvodu a výšky nepochybne preukázaný, skutkovo a právne dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

70.Podľa ust.§ 162 ods.3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

71.Podľa ust.§ 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha

súdne alebo správne konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.

72.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci takmer plný úspech

( na istine 100%, len v časti úroku z omeškania zobral návrh späť ), priznal mu súd náhradu účelne
vynaložených trov konania vo výške 99 %.73.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

74.Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

75.Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.