Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 10, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/65/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109210497
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5109210497.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa:
E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, W., občan SR, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou
JUDr. Tatianou Polkovou so sídlom ul. Na Priekope č. 174/13, 010 01 Žilina, adresa na doručovanie: P.
O. BOX 6, 010 07 Pošta 7, Žilina, proti odporcom: v rade 1/ A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W., P. XXXX/
X, občan SR, v rade 2/ Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W., P. XXXX/X, občan SR v rade 3/ P. U., nar.

X.X.XXXX, bytom W., P. XXXX/X, občan SR, zastúpeným splnomocneným zástupcom JUDr. Dušanom
Chlapíkom, advokátom so sídlom v Žiline, Sládkovičova 13, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Darovacia zmluva uzavretá medzi darcami Q. U., rod. R., nar. XX.X.XXXX a P. U., rod. U., nar. X.X.XXXX
a obdarovaným A. U., rod. U., nar. XX.X.XXXX, ktorou darcovia previedli na obdarovaného byt č. XX v
obytnom dome súp. č. XXXX v W. na ulici P., vo vchode č. X na X.p., nachádzajúcom sa na pozemku
parc. č. XXXX KN spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške 736/52183-ín k spoločným častiam a

spoločnýmzariadeniamobytnéhodomusúp.č.XXXXnachádzajúcehosanapozemkuparc.č.XXXXKN
a k pozemku parc. č. XXXX KN - zastavané plochy a nádvoria o výmere 838 m2 zapísané na Okresnom
úradevŽiline,KatastrálnomodborenaLVč.XXXXazmluvaozriadenívecnéhobremenaspočívajúceho
v práve doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností, a to bytu č. XX v obytnom dome súp.
č. XXXX v W. na ulici P., vo vchode č. X na X.p., nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX KN spolu
so spoluvlastníckym podielom vo výške 736/52183-ín k spoločným častiam a spoločným zariadeniam

obytného domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXXX KN a k pozemku parc.
č. XXXX KN - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané na Okresnom úrade v Žiline,
v Katastrálnom odbore na LV č. 5789, uzavretá medzi oprávnenými z vecného bremena Q. U., rod. R.,
nar. XX.X.XXXX a P. U., rod. U., nar. X.X.XXXX a povinným z vecného bremena A. U., nar. XX.X.XXXX,
ktorých vklad správa katastra povolila pod č. V XXXX/XX dňa 19.2.2009 sú voči žalobcovi právne n
e ú č i n n é .

Odporcovia 1/ - 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 1.149,11 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.4.2009, doplneným podaním doručeným
súdu dňa 12.2.2010, domáhal voči odporcovi (následne voči odporcovi v rade 1/ - po pristúpení do
konania odporcov v rade 2/ a 3/) vyslovenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darcami
Q. U. a P. U. na jednej strane a odporcom 1/ A. U. ako obdarovaným, ktorou darcovia previedli

na obdarovaného byt č. XX v obytnom dome č. súp. XXXX v W. na ulici P. vo vchode č. X na X.
poschodí nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX KN spolu so spoluvlastníckym podielom vo
výške 736/52183-ín k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu č. súp. XXXX.Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca 1/ a darcovia sú blízke osoby, darcovia sú rodičmi
odporcu 1/. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/189/2003-192 zo dňa 7.8.2007 súd zaviazal

matku odporcu 1/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 162.142,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,2 % denne od 31.3.2002 do zaplatenia. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 13Cob/502/2007 zo dňa
13.11.2008 rozsudok okresného súdu potvrdil a zaviazal matku odporcu 1/ nahradiť navrhovateľovi trovy
odvolacieho konania v sume 14.053,- Sk. Rozsudok Okresného súdu Žilina v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2009 a vykonateľnosť dňa 23.1.2009. Dlžníčka

Q. U. si svoju povinnosť v zmysle citovaného rozsudku voči oprávnenému splnila iba čiastočne, keď dňa
27.11.2008 uhradila istinu vo výške 162.142,- Sk a trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Súdom
priznaný úrok z omeškania vo výške 789.326,72 Sk (26.200,85 eur) doposiaľ neuhradila. Navrhovateľ sa
ako oprávnený domáhal voči dlžníčke ako povinnej vymoženia súdom uloženej povinnosti. Okresný súd
Žilina vydal dňa 9.4.2009 súdnej exekútorke D.. R. P. poverenie na vykonanie exekúcie č. 5511*048367.
Súdna exekútorka pri vykonávaní exekúcie zistila, že nehnuteľnosť pôvodne vo vlastníctve povinnej

a jej manžela, je vo vlastníctve odporcu 1/ - syna povinnej, ktorý predmetný byt nadobudol darom od
svojich rodičov. Týmto konaním ukrátila dlžníčka uspokojenie pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa,
ktorá pohľadávka je vymáhateľná, nakoľko je exekučným titulom. Navrhovateľ má zato, že dlžníčka
Q. U. darovaciu zmluvu v prospech svojho syna - odporcu 1/ uzavrela krátko potom, ako Krajský súd
Žilina potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti bol rozsudok

odporkyni 2/ doručený dňa 19.1.2009 a Správa katastra Žilina povolila vklad vlastníckeho práva odporcu
1/ k bytu pod č. V XXXX/XX dňa 19.2.2009. Dlžníčka tak s vedomím odporcu 1/ urobila v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ku čomu aj skutočne došlo, lebo pohľadávka navrhovateľa nemôže byť v súčasnej dobe
v exekučnom konaní uspokojená. Vzhľadom na výšku vymáhanej čiastky nie je predpoklad, že povinná
disponuje hotovosťou, resp. hnuteľnými vecami, ktoré by stačili na uspokojenie pohľadávky veriteľa v

celom rozsahu. Navrhovateľ je presvedčený, že odporca 1/ mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom
konaní a jeho výsledku, nakoľko žije so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti a vzhľadom na jeho
vek 22 rokov nie je bežným konaním rodičov, ktorí darujú byt, v ktorom bývajú, do vlastníctva svojmu
dieťaťu bez toho, aby mu vysvetlili, prečo tak robia. Dlžníčka v spolupráci so svojimi blízkymi osobami
po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu sa snažila dosiahnuť znemožnenie uspokojenia pohľadávky

veriteľa v prípadnom exekučnom konaní, čo aj skutočne dosiahla.

Na základe návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia doručeného súdu dňa 30.4.2009
súd uznesením č.k. 4C/65/2009-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2009, odporcovi zakázal
scudziť a zaťažovať byt č. XX v obytnom dome č. XXXX v W. vo vchode č. X na X. poschodí

nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX KN, spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške
736/52182-in k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 12.2.2010 navrhol, aby súd pripustil vstup do konania

účastníkov na strane odporcov, a to rodičov odporcu 1/, teda odporkyne 2/ Q. U. a odporcu 3/ P. U. a
zároveň pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v jej rozšírení, na základe ktorej mal súd rozhodnúť okrem
právnej neúčinnosti darovacej zmluvy voči navrhovateľovi, aj o právnej neúčinnosti zmluvy o zriadení
vecného bremena voči navrhovateľovi. Nakoľko navrhovateľ zistil, že súčasne s darovacou zmluvou
bola uzatvorená aj zmluva o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania v

predmetnej nehnuteľnosti v prospech darcov, nakoľko v súlade s ust. § 42a Občianskeho zákonníka aj
tento právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, keďže v prípadnom exekučnom konaní
nie je možné reálne uskutočniť exekúciu predajom nehnuteľností, na ktorých viazne vecné bremeno
spočívajúce v práve doživotného bývania, resp. predaj takejto nehnuteľnosti by bol značne sťažený, ak
nie nemožný. Súd uznesením č.k. 4C/65/2009-58 zo dňa 18.3.2010 navrhovanú zmenu návrhu a vstup

účastníkov odporkyne 2/ a odporcu 3/ do konania pripustil.

Odporca 1/ sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 8.9.2009, v ktorom
uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s rodičmi v X-izbovom byte na ulici P. č. XX v W., kde má
vyčlenenú samostatnú izbu so svojím zariadením, kde sa zdržuje. V roku 2008 sa takmer celý rok

zdržiaval v T., kde pracoval, do W. prichádzal len sporadicky. Niekedy v období Vianoc, alebo koncom
roku 2008, mu rodičia povedali, že majú zrušené spoluvlastníctvo k majetku, ktorý si nadobudli počas
manželstva a že každému z rodičov patrí polovica majetku, do ktorého patrí aj byt na P. č. X. Rodičia mu
povedali, že byt mu chcú darovať, nakoľko nemajú peniaze na to, aby jeden druhého vyplatili, a pretobude spravodlivé, keď on ako ich syn sa stane vlastníkom bytu, v ktorom budú oni doživotne bývať.
Zároveň ubezpečili odporcu 1/, že sa budú podieľať aj na poplatkoch za užívanie bytu. Odporca voči
tomu námietky nemal, preto dňa 16.2.2009 uzavreli darovaciu zmluvu. Nemal žiadnu vedomosť o tom,

aké spory mali rodičia, taktiež nevedel, že jeho matka má nejaké súdne konanie na Okresnom súde a
Krajskom súde v Žiline. Keďže sa doma zdržiaval len príležitostne, v dňoch pracovného pokoja, preto
rodičia pred ním nikdy nehovorili, ani neriešili nejaké problémy. Odporca uzatvoril darovaciu zmluvu
ohľadne bytu v dobrej viere, že takýmto spôsobom rodičia riešia svoje majetkové právo k bytu tak, že
mu ho ako synovi darujú. So žalobným návrhom nesúhlasí, ani nesúhlasí, aby bol spájaný s nejakými

súdnymi spormi svojej matky.

Súd vykonal v dňoch 25.11.2009, 28.6.2010 a 15.10.2010 pojednávania, na ktorých vykonal
dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcov v rade 1/, 2/ a 3/, čiastočným výpisom z LV č. XXXX
k.ú. W., rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 189/2003-192, rozsudkom Krajského súdu Žilina
č.k. 13Cob/502/2007, správou spoločnosti Bytterm a.s. Žilina zo dňa 14.12.2009, spisom Katastrálneho

úradu v Žiline, Správy katastra Žilina sp. zn. V 1334/09, spisom Okresného súdu Žilina 17C 201/2008,
spisom 24Er/231/2009, EX 60/2009, výpisom z LV č. XXX pre k.ú. A. P. zo dňa 10.12.2009, spisom
Správy katastra A. E. V 419/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ na pojednávaniach zotrval v celom rozsahu na návrhu na začatie konania, poukázal, že

odporca1/muselbyťrodičmiinformovaný,prečojeprivolanýkuzatvoreniudarovacejzmluvy,atovčase,
kedy bola zmluva uzatvorená, keďže uzatvorenie darovacej zmluvy časovo nadväzovalo na vyhlásenie
rozsudku Krajského súdu Žilina a jeho následné doručenie matke odporcu 1/ - odporkyni 2/.

Odporca 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní tvrdil, že predmetnú

nehnuteľnosť nadobudol dobromyseľne, darovanie nehnuteľnosti rodičov deťom je v praxi bežnou
samozrejmosťou a dochádza k tomu v desiatkach prípadov. Medzi rodičmi odporcu 1/ boli i nezhody
o vyporiadaní zrušeného BSM. Odporca nemal vedomosť o tom, že niektorý z jeho rodičov, v danom
prípade matka, mala nejaké podlžnosti, záväzky. Vzťahy v tejto rodine boli a aj sú v podstate narušené. S
matkou sa z osobných dôvodov dva roky nerozpráva, doma sa viac-menej nezdržiava, je buď u priateľky,

alebo v práci. Keď pracoval v T. ako barman, otec mu zatelefonoval, že má pre neho prichystanú
darovaciu zmluvu, ktorou mu chcú rodičia darovať byt, keďže sa s matkou nevedia dohodnúť, kto bude
byť platiť. Potom boli spoločne s otcom u notára, kde zmluvu podpísali. Odporca uviedol, že rodičia sa
jednoducho nevedeli dohodnúť na tom, kto bude byt platiť, kto bude znášať výdavky za byt, energie,
nájomné, za veci potrebné na chod domácnosti. Rodičia majú v byte doživotné právo užívania. Zmysel

prevodu bytu je teda v tom, že rodičia nemali peniaze, aby vyplatil jeden druhého z bytu. Odporca 1/
do bytu chodieva raz až tri krát do týždňa, len tak letmo. S matkou si vôbec nerozumie, komunikovali
tak, že sa stále hádali.
Na otázku súdu, či odporca 1/ organizuje platenie za užívanie bytu, odporca 1/ uviedol, že rodičom na
byt prispieva. Dáva peniaze otcovi a otec chodí niekam, odporca 1/ nevie presne kam, za byt zaplatiť.

Odporca 1/ má také zamestnanie, že je do noci v práci a na poštu zaplatiť byt ísť nemôže. Rodičia dajú
odporcovi 1/ peniaze, ktoré dá potom odporca 1/ otcovi a on za byt zaplatí. Rodičia mu teda na byt
finančne prispievajú, alebo mu kúpia jedlo. Aby sa nehádali, odporca 1/ ide byt zaplatiť, resp. dá byt
zaplatiť otcovi. Byt celkovo platí odporca 1/, každý z rodičov mu peniaze za byt dáva individuálne, matka
mu peniaze občas nechá v izbe. Na otázku súdu, akú sumu platí odporca 1/ za byt, uviedol, že sa jedná

o 8.000,- Sk, vrátane stravy.

Na pojednávaní konanom dňa 28.6.2010 bol vykonaný výsluch odporkyne 2/ a odporcu 3/. Právny
zástupca odporcu 1/ poukázal na zriadené právo doživotného užívania bytu, ktoré nie je právom
vlastníckym, ale užívacím, darcovia teda nenadobudli v súvislosti s darovacou zmluvou nič, preto

nemajú v zmysle ustanovenia o odporovateľnosti z právneho úkonu zriadenia práva vecného bremena
prospech. Poukázal, že právoplatným rozsudkom OS Žilina, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.12.2008,
bolo zrušené BSM odporcov 2/ a 3/ a vzhľadom na zrušenie BSM sa stal odporca 3/ podielový
spoluvlastník a i keď nedošlo k vysporiadaniu spoluvlastníctva, mohol odporca 3/ ako spoluvlastník so
svojím podielom nakladať voľne, mohol teda tento darovať i svojmu synovi.

Odporkyňa 2/ uviedla, že mala dlhodobé nezhody s manželom, preto si zrušili BSM za trvania
manželstva, a keďže majú jedného syna, dohodli sa, že byt darujú práve jemu. Ich vzťah nefungoval tak,
ako by mal, mali stále nezhody ohľadom platenia bytu, nájmu, inkasa a všetkých poplatkov. V súčasnejdobe sú dohodnutí tak, že si poplatky rozdelili na tri časti s tým, že každý zaplatí svoju časť. Uviedla, že
odporca 1/ - jej syn ju ignoruje už viac ako tri roky, pretože má iný názor na život, ako majú jeho rodičia.
S manželom - odporcom 3/ sa pre rozvod nerozhodli, aby synovi - odporcovi 1/, ktorý bol v kritickom

veku, dozrieval, nenarušili psychiku.
Uviedla, že navrhovateľovi chcela dlžnú sumu zaplatiť, nemala však z čoho. Bola ochotná pristúpiť
na splátkový kalendár, exekútorka však túto možnosť nepripustila. Uviedla, že čo sa týka jej ďalšieho
majetku, vlastní podiel v dome v okrese A. E. v obci A. P. vo výške 1, ktorý nadobudla ako dedičstvo
po rodičoch. Zvyšné 3 sú vo vlastníctve jej súrodencov. Myslela si, že keď má nehnuteľnosť na A., svoj

dlh vyrovná týmto spôsobom, keby došlo k exekúcii. Uvedený dom neužíva v súčasnej dobe nikto, do
r. 1983 ho užívali rodičia, matka zomrela v r. XXXX a otec v r. XXXX. V súčasnej dobe sa dom využíva
ako víkendová chalupa odporkyňou 2/ a jej ďalšími tromi súrodencami.

Odporca 3/ na pojednávaní uviedol, že s manželkou - odporkyňou 2/ nemá dobrý vzťah, nesúhlasil
ani s jej podnikateľskými zámermi a kvôli tomu podal návrh na zrušenie BSM. S odporkyňou 2/ mali

medzi sebou spory kvôli plateniu za byt, pretože odporkyňa 2/ v r. 2005 skončila s podnikaním, bola
nezamestnaná, preto neprispievala na domácnosť, tieto záležitosti boli väčšinou na odporcovi 3/, a preto
sa dohodli, že riešením bude darovanie bytu synovi. Byt teda vlastní syn a na byt prispievajú spoločne
všetci odporcovia. Odporcovia 2/ a 3/ hospodária samostatne. Na otázku súdu, kto zabezpečuje platby
za byt, odporca 3/ uviedol, že byt platil predtým tak, že mu strhávali tieto platby zo sporožíra a tento

spôsob platenia za byt nechceli meniť, preto to ostalo tak, ako to bolo, platby teda idú z účtu odporcu 3/ a
odporkyňa 2/ - manželka a odporca 1/ - syn mu prispievajú. Vzťahy medzi odporcami sa síce nezlepšili,
ale platenie za byt sa zlepšilo.

Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. W. (č.l. 8) zo dňa 27.4.2009 súd zistil, že ako vlastník bytu

č. XX, R. postavenom na pozemku parc. č. XXXX o výmere 838 m2, zastavané plochy a nádvoria je
evidovaný odporca 1/, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. V 1334/09 zo dňa
19.2.2009-605/09. Zároveň súd z listu vlastníctva zistil, že v časti C: Ťarchy je na podiel vlastníka U. A.
zriadené právo doživotného bývania v byte č. XX v prospech P. U. a Q. U. podľa č. V 1334/09-605/09.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 189/2003-192 zo dňa 7.8.2007 súd zistil, že v právnej veci
navrhovateľa: D. P. S., O.: XX XXX XXX proti odporcom: v rade 1/ I. P., v rade 2/ Q. U., o zaplatenie
162.146,- Sk s prísl. súd návrh voči odporcovi v rade 1/ zamietol a odporkyňu v rade 2/ zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi sumu 162.146,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,2 % denne od 31.3. 2002
do zaplatenia.

Z rozsudku Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/502/2007 zo dňa 13.11.2008 súd zistil, že v právnej veci
navrhovateľa D. P. - S., proti odporcom v rade 1/ I. P., v rade 2/ Q. U., o zaplatenie 162.146,- Sk s prísl.
o odvolaní odporkyne v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 189/2003-192 zo dňa
7.8.2007 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Žilina potvrdil.

Zo správy spoločnosti Bytterm a.s. Žilina zo dňa 14.12.2009 (č.l. 47 spisu) súd zistil, že Bytterm a.s.
Žilina ako správca domu P. XXXX/X eviduje vlastníkov bytu č. 48 p. P. U. a manželku Q. U..

Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2010 boli oboznámené listinné dôkazy z pripojeného spisu Správy

katastra A. E. V 439/09 a rozsudok Okresného súdu Žilina 17C 201/2008, fotokópie z pripojeného spisu
24Er 231/2009, EX 60/2009, ktorý bol následne odpojený.

Právny zástupca odporcu 1/ poukázal na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu
16.12.2008, z ktorého dôvodu sa navrhovateľ nemôže domáhať odporovateľnosti právneho úkonu

celéhobytu,keďžejenepochybné,žeprizrušeníBSMspoluvlastníckypodielpatríodporcovi.Bytužteda
do BSM nepatril, i keď jeho vlastníctvo po zrušení BSM vyporiadané nebolo. V prípade zriadenia práva
doživotného bývania pre odporcov 2/ a 3/ sa nejedná o zmenšenie majetku a nejedná sa o prospech
odporcu 1/. Dlžník veriteľa v žiadnom prípade nemôže byť v odporovacej žalobe na strane pasívne
legitimovaného účastníka.

Z pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Žilina sp. zn. V 1334/09 súd zistil,
že darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena uzatvorenou dňa 17.2.2009 medzi P. U. a Q.
U. ako darcami a A. U. ako obdarovaným, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1334/04 dňa 19.2.2009,bolo prevedené na obdarovaného vlastnícke právo k 3-izbovému bytu č. XX na X. podlaží, vo vchode
č. X, v dome v W., na P. ul. č. s. XXXX . spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločnýchzariadeniach,napríslušenstvedomuanazastavanompozemkuparc.č.XXXXovýmere838

m2 v podiele 736/52182. Podľa čl. IV. zmluvy pre darujúcich rodičov P. U. a Q. U. bolo zriadené dohodou
účastníkov darovacej zmluvy ako vecné bremeno právo doživotného bývania a užívania darovaných
nehnuteľností.
Podľa čl. I. bodu 1 zmluvy sú darcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi prevádzaných nehnuteľností.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina 17C 201/2008 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 10.11.2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť 6.12.2008, bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov P. U. a Q. U.,
teda odporcov 2/ a 3/, ktoré vzniklo uzatvorením ich manželstva dňa 9.8.1975, za trvania manželstva
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku zrušené.

Zo spisu EX 60/2009 súd zistil, že navrhovateľ podal na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. R.

P. dňa 13.2.2009 návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 2.7.2009 bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie
zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v Správe katastra A. E., katastrálne
územie A. P. na LV č. XXX ako parcely registra C č. XXX/X o výmere 91 m2, XXX/X o výmere 18 m2, č.
XXX o výmere 26 m2, č. XXX o výmere 26 m2, č. XXX o výmere 24 m2, č. XXX/X o výmere 42 m2 a č.
XXX o výmere 21 m2, na rodinný dom č. XXX na parcele č. XXX/X, ďalej na LV č. XXX parcelu registra

C parc. č. XXX o výmere 383 m2 a na parcelu registra E parc. č. XX/X o výmere 85 m2 na vymoženie
pohľadávky vo výške 26.200,85 eur (789.326,80 Sk), jej príslušenstvo vo výške 553,27 eur a predbežné
trovy exekúcie vo výške 5.974,91 eur. Dňa 2.7.2009 bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu č. EX 60/2009-18.
Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. A. P. zo dňa 10.12.2009 súd zistil, že ako spoluvlastníci nehnuteľnosti v

A. P. pozemku parc. č. XXX/X o výmere 91 m2, XXX/X o výmere 18 m2, č. XXX o výmere 26 m2, č.
XXX o výmere 26 m2, č. XXX o výmere 24 m2, č. XXX/X o výmere 42 m2, č. XXX o výmere 21 m2 a
rodinného domu č. súp. XXX na parcele č. XXX/X, sú evidovaní každý v podiele 1 J. D., rod. R., U. Q.,
rod. R., R. C. a J. O., rod. R.. Z LV č. XXX pre k.ú. A. P. zo dňa 10.12.2009 súd zistil, že odporkyňa
2/ je vedená ako spoluvlastníčka v spoluvlastníckom podiele 1/8 pozemkov parc. č. XXX o výmere 383

m2 zastavané plochy a nádvoria vedenej ako parcela registra „C" a pozemku parc. č. XX/X o výmere
85 m2 vedenej ako parcela registra „E".
Z listu exekútorského úradu Žilina JUDr. R. P. zo dňa 9.12.2009 adresovaného na Obvodné oddelenie
PZ, Žilina - východ súd zistil, že adresátovi bolo v exekučnej veci povinnej Q. U. oznámené, že ak sa
vykoná dražba nehnuteľnosti spoluvlastníckeho podielu - LV č. XXX a XXX k.ú. A. P., exekútorka nevie

predpokladať, či bude pohľadávka s príslušenstvom a trovami exekúcie uspokojená.
Z listu exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. R. P. zo dňa 15.5.2009 adresovaného J. katastra
A. E. súd zistil, že adresátovi bolo na základe telefonického rozhovoru zo dňa 15.5.2009 zaslané
upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti na LV č. XXX a č. XXX k. ú. A. P. povinnej Q.
U. a správa katastra bola požiadaná o jeho zápis na LV s dátumom 11.5.2009.

Z listu Správy katastra A. E. zo dňa 11.5.2009 adresovaného exekútorskému úradu JUDr. R. P. súd zistil,
že upovedomenie o začatí exekúcie EX 60/2009 na povinnú Q. U. nie je možné zapísať, nakoľko na
predmetných listoch vlastníctva XXX a XXX prebieha vkladové konanie, a to zápis darovacej zmluvy
V 419/2009.

Z pripojeného spisu Správy katastra A. E. súd zistil, že medzi Q. U. ako darkyňou a O. J. ako
obdarovanou bola dňa 17.2.2009 uzatvorená darovacia zmluva, ktorej predmetom bol podiel 1 v
nehnuteľnostiach - rodinnom dome č. súp. XXX na pozemku parc. č. XXX/X a v pozemkoch parc. č.
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2, parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 18 m2, parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, parc. č. XXX zastavané

plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2 a parc.
č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, zapísané na LV č. XXX v k.ú. A. P. na Správe
katastra A. E., ďalej podiel 1/8 v pozemku parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria zapísaného na
LV č. XXX na Správe katastra A. E..
Z rozhodnutia Správy katastra A. E. č. V 419/2009 zo dňa 27.4.2009 súd zistil, že vo veci účastníkov

Q. U., darkyne a O. J. obdarovanej v konaní o vklade do katastra nehnuteľností Správa katastra A. E.
konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi
účastníkmi konania dňa 9.2.2009, ktorým predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiamvedených na LV č. XXX a XXX v k.ú. A. P., zastavila z dôvodu, že účastníci konania ani na výzvu správy
katastra v stanovenej lehote 30 dní neodstránili nedostatky návrhu na vklad a jeho príloh.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.10.2010, č. k. 4C/65/2009 tak, že návrhu navrhovateľa
v celom rozsahu vyhovel a určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcami Q. U., rod. R., nar.
XX.X.XXXX a P. U., rod. U., nar. X.X.XXXX a obdarovaným A. U., rod. U., nar. XX.X.XXXX, ktorou
darcovia previedli na obdarovaného byt č. XX v obytnom dome súp. č. XXXX v W. na ulici P., vo vchode

č. X na X.p., nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX KN spolu so spoluvlastníckym podielom
vo výške 736/52183-ín k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu súp. č. XXXX
nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXXX KN a k pozemku parc. č. XXXX KN - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 838 m2 zapísané na Katastrálnom úrade v Žiline, Správa katastra W. na LV č.
XXXX a zmluva o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania
darovaných nehnuteľností, a to bytu č. XX v obytnom dome súp. č. XXXX v W. na ulici P., vo vchode

č. X na X.p., nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX KN spolu so spoluvlastníckym podielom
vo výške 736/52183-ín k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu súp. č. XXXX
nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXXX KN a k pozemku parc. č. XXXX KN - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 838 m2 zapísané na Katastrálnom úrade v W., Správe katastra W. na LV č. XXXX,
uzavretá medzi oprávnenými z vecného bremena Q. U., rod. R., nar. XX.X.XXXX a P. U., rod. U., nar.

X.X.XXXX a povinným z vecného bremena A. U., nar. XX.X.XXXX, ktorých vklad správa katastra povolila
pod č. V 1334/09 dňa 19.2.2009, sú voči žalobcovi právne neúčinné, zároveň zaviazal odporcov 1/ - 3/
povinnosťou uhradiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia
vo výške 637,25 €.

Odporcovia 1/, 2/ a 3/ podali proti rozsudku prvostupňového súdu v zákonnej lehote odvolanie.
Krajský súd o odvolaní odporcov 1/, 2/ a 3/ rozhodol uznesením č. k. 5Co/63/2011-130 zo dňa
27.4.2011 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru
odvolacieho súdu písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku nebolo náležite odôvodnené, preto

je nepreskúmateľné, pričom za neodôvodnenú treba považovať predovšetkým tú časť rozsudku, v
ktorej súd vyslovil neúčinnosť zmluvy o zriadení vecného bremena voči navrhovateľovi, z ktorého
odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel súd k záveru, že zriadením vecného bremena
spočívajúceho v práve doživotného bývania došlo k zmenšeniu majetku prevádzaného bytu, a v čom
spočíva ich majetkový prospech. Okresný súd v nadväznosti na to, že odporovať možno len právnym

úkonom dlžníka, neuviedol, ako sa vysporiadal s tvrdeniami odporcov poukazujúcimi na skutočnosť, že
predmetný byt darovali odporcovi 1/ obaja odporcovia 2/ a 3/, teda nie len dlžník - odporkyňa 2/, pričom
sa navrhovateľ domáha neúčinnosti právneho úkonu vykonaného aj odporcom 3/, ktorý nie je dlžníkom.

Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia KS Žilina č.k. 5Co/63/2011 zo dňa 27.4.2011 doplnil

dokazovanie správami realitných kancelárii za účelom doplnenia odôvodnenia, akým spôsobom došlo
k zmenšeniu majetku - prevádzaného bytu zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve
doživotného bývania odporcov 2/ a 3/ a v čom spočíva ich majetkový prospech.
Z vyjadrenia spoločnosti WFG reality, s.r.o. mal súd preukázané, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti
(trhová cena) bytu sa znižuje z dôvodu zriadenia vecného bremena spočívajúceho v užívaní

nehnuteľnosti, pritom táto cena klesá v závislosti od veku osôb oprávnených z vecného bremena na
doživotné užívanie bytu a tiež podľa predstáv týchto osôb na finančné odškodnenie. Podstatou vecného
bremena je určité obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti v prospech oprávnenej osoby, ktorá nadobudla
právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Z vyjadrenia spoločnosti Realitná kancelária RED, s.r.o. mal súd preukázané, že o kúpu nehnuteľností,

na ktorých je zriadené vecné bremeno, nie je na trhu záujem a v prípade predaja takýchto nehnuteľností,
ku ktorému však dochádza len veľmi zriedkavo, je vždy pred predajom, resp. zároveň s uzatvorením
kúpnej zmluvy vecné bremeno in personam zrušené.

Súd následne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.4.2012, č. k. 4C/65/2009-175 tak, že návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcami Q. U., rod.
R., nar. XX.X.XXXX a P. U., rod. U., nar. X.X.XXXX a obdarovaným A. U., rod. U., nar. XX.X.XXXX,
ktorou darcovia previedli na obdarovaného byt č. XX v obytnom dome súp. č. XXXX v W. na ulici P.,vo vchode č. X na X.p., nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX KN spolu so spoluvlastníckym
podielom vo výške 736/52183-ín k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu súp.
č. XXXX nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXXX KN a k pozemku parc. č. XXXX KN - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 838 m2 zapísané na Katastrálnom úrade v W., J. katastra W. na LV č.
XXXX a zmluva o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania
darovaných nehnuteľností, a to bytu č. XX v obytnom dome súp. č. XXXX v W. na ulici P., vo vchode
č. X na X.p., nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX KN spolu so spoluvlastníckym podielom
vo výške XXX/XXXXX-ín k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu súp. č. XXXX

nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXXX KN a k pozemku parc. č. XXXX KN - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 838 m2 zapísané na Katastrálnom úrade v W., Správe katastra W. na LV č. XXXX,
uzavretá medzi oprávnenými z vecného bremena Q. U., rod. R., nar. XX.X.XXXX a P. U., rod. U., nar.
X.X.XXXX a povinným z vecného bremena A. U., nar. XX.X.XXXX, ktorých vklad správa katastra povolila
pod č. V XXXX/XX dňa 19.2.2009 sú voči žalobcovi právne neúčinné.

Odporca v rade 3/ podal proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 13.4.2012 v zákonnej lehote
odvolanie, o ktorom Krajský súd W. rozhodol uznesením č. k. 5Co/301/2013-216 zo dňa 25.2.2014
tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru Krajského
súdu súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu vo vzťahu k odporcovi v 3/ rade. Odvolací súd bol na rozdiel od súdu prvého stupňa toho

právneho názoru, že odporca v rade 3/ nemá v tomto konaní vecnú pasívnu legitimáciu. Právna
úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a, 42b OZ. Z hľadiska jej
systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1
OZ), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2-5 OZ), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b
ods. 1 OZ), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 OZ) a právnymi následkami spojenými s

úspešným odporovaním právneho úkonu (§ 42b ods. 4 OZ). Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti
spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka
uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon
stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe,

t.j. voči veriteľovi.
Odvolací súd zdôraznil, že k právoplatnému zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva odporcu v
rade 3/ s odporkyňou v rade 2/ došlo rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 10.11.2008, sp.
zn. 17C/201/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.12.2008, teda pred právoplatným priznaním
pohľadávky navrhovateľovi voči odporkyni v 2. rade (rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa

07.08.2007 č.k. 19Cb/189/2003-192 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 13.01.2008
č.k. 13Cob/502/2007, ktorým bola odporkyňa v rade 2/ zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu
spolu s príslušným úrokom z omeškania, nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2009 ) a ďalej odvolací
súd poukázal na to, že odporca v rade 3/ nebol nikdy vo vzťahu k navrhovateľovi v postavení dlžníka, či
spoludlžníka. Navrhovateľovi súdom právoplatne priznaná pohľadávka voči dlžníčke - odporkyni v rade

2/ vznikla v čase, keď už bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - odporcov v rade 2/ a 3/ neexistovalo
a bolo právoplatne zrušené súdnym rozhodnutím. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa
(odporcu v 3/ rade) v súvislosti s ustanovením § 853 ods. 1 ako intertemporálnym ustanovením zákona,
ktoré rieši situáciu v čase od zániku BSM do času jeho vysporiadania, podľa ktorého ustanovenia sa
vzťahy, pokiaľ nie sú upravené týmto ani iným zákonom, spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré

upravujú vzťahy obsahom im najbližšie.
Keďže Občiansky zákonník neupravuje osobitne právny režim a vzťahy spoluvlastníctva od okamžiku
zrušenia BSM za trvania manželstva do okamžiku jeho vysporiadania (ak k nemu vôbec dôjde), bude
podľa názoru odvolacieho súdu potrebné v tomto období posudzovať vzťahy medzi spoluvlastníkmi
podľa ustanovenia OZ o podielovom spoluvlastníctve. Táto analógia sa javí byť vhodná aj na základe

toho, že ak po zrušení BSM za trvania manželstva nedôjde podľa zákona v určitej lehote k jeho
vyporiadaniu, má sa za to, že nehnuteľnosti zostávajú v podielovom spoluvlastníctve. Odvolací súd
zdôraznil, že okamihom právoplatnosti súdneho rozhodnutia o zrušení BSM odporkyni v rade 2/ a
odporcu v rade 3/ nie je možné v tomto prípade vo vzťahu k odporcovi v rade 3/ vec správne posudzovať
podľa ustanovenia § 147 ods. 1 OZ, ani podľa ustanovenia § 42a ods. 3 písm. a/ OZ. Odvolací súd

teda dospel k záveru, že odporca v rade 3/ v tejto odporovacej žalobe o určenie neúčinnosti predmetnej
darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena nie je vecne pasívne legitimovaný. Odporca v
rade 3/ teda vzhľadom na neexistenciu jeho BSM s odporkyňou v rade 2/ mohol disponovať so svojím
spoluvlastníckym podielom v predmetnom byte a súvisiacom pozemkuNávrhom doručeným súdu dňa 11.11.2014 navrhol navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, aby súd rozhodol o vstupe účastníka do konania na strane navrhovateľa namiesto

doterajšieho navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p., na základe ktorého návrhu
súd uznesením. č.k. 4C/95/2009-241 zo dňa 03.02.2015 rozhodol o pripustení zmeny účastníka na
strane navrhovateľa tak, že do konania namiesto doterajšieho navrhovateľa D. P., nar. XX.XX.XXXX,
podnikajúceho pod obchodným menom: D. P. - S., vstúpil ako navrhovateľ E. P., nar. XX.XX.XXXX. Súd
mal za preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú

prechod, či prevod práv alebo povinnosti, o ktorých sa koná, a síce, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2004 (uzatvorenej po začatí konania).
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že navrhovateľ ako postupca postúpil E. P. ako
postupníkovipohľadávkuprotidlžníkoviQ.U.,nar.XX.XX.XXXXvovýške5.382,26Eurspríslušenstvom
a všetkými právami s ňou spojenými (článok II zmluvy o postúpení pohľadávok č.l. 239 spisu).

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 11.11.2014 vyjadril aj vo
veci samej, tak, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, že odporca v rade 3/ nebol nikdy vo
vzťahu k navrhovateľovi resp. k pôvodnému navrhovateľovi v postavení dlžníka, resp. spoludlžníka
s poukazom na právoplatné zrušenie BSM - odporcov v rade 2/ a 3/ pred právoplatným priznaním
pohľadávky pôvodnému navrhovateľovi voči odporkyni v rade 2/. Pokiaľ odvolací súd pri formulácii

uvedeného stanoviska vychádzal z názoru, že právne vzťahy od okamihu zrušenia BSM do okamihu
jeho vyporiadania sa spravujú režimom podielového spoluvlastníctva, s poukazom na právnu prax
pri riešení majetkových vzťahov medzi manželmi tykajúcu sa ich zaniknutého, ešte nevyporiadaného
bezpodielového spoluvlastníctva treba vychádzať z ustanovenia § 853 OZ, podľa ktorého občiansko-
právne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani Občianskym zákonníkom, ani iným zákonom,

sa spravujú ustanoveniami toho zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom, aj účelom im najbližšie,
pričom takýmito ustanoveniami však nie sú ustanovenia o podielovom spoluvlastníctve, ale ustanovenia
§ 143 a nasl. OZ o bezpodielovom vlastníctve, pričom do okamihu vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva zostávajú obaja manželia vlastníkmi celého spoločného majetku a pokiaľ ide o právny
režim spoločného majetku v tomto prechodnom období, analogicky platia ustanovenia zákona o

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (O. M., Zlatý komentár, str. 861).
Navrhovateľ ďalej poukázal na nezrovnalosť uvedenú v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu zo
dňa 25.02.2014, pokiaľ ide o vznik pohľadávky veriteľa, keď súd nesprávne konštatoval, že pôvodnému
navrhovateľovi vznikla pohľadávka voči odporkyni v rade 2/ v čase, keď už BSM odporcov v rade 2/ a
3/ neexistovalo, bolo dňa 06.12.2008 právoplatne zrušené rozhodnutím súdu. Pohľadávka pôvodného

navrhovateľa voči odporkyni v rade 2/ totiž vznikla dávno predtým, keď rozsudkom OS Žilina zo
dňa 07.08.2007 19Cb/189/2003-192 zo dňa 7.8.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina
č.k. 13Cob/502/2007 zo dňa 13.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.12.2009, mu bola len
priznaná,nazákladečohosastalavymáhateľnou,pričomzavymáhateľnúsapovažujetakápohľadávka,
ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia. Súd nerozlíšil medzi vznikom pohľadávky

a jej vymáhateľnosťou, na základe čoho dospel k nesprávnemu záveru, že pohľadávka pôvodného
navrhovateľa vznikla až po zrušení BSM odporcov v 2. a 3. rade.

Súd vo veci vykonal dňa 10.07.2015 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
odporkyne v rade 2/ a oboznámením sa s obsahom celého spisu. Pojednávanie bolo vykonané v

neprítomnosti navrhovateľa a odporcov v rade 1/ a 3/, ktorých z neúčasti na pojednávaní ospravedlnili
ich právni zástupcovia.

Navrhovateľ zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu.

Právny zástupca odporcov namietol vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa, keďže predmetom konania
nie je spor o pohľadávku 5.382,26 Eur, ktorá bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky
uzatvorenoudňa14.3.2014.podľanázoruprávnehozástupcupostúpeniepohľadávkynezakladáaktívnu
vecnú legitimáciu v tomto konaní, keďže sa jedná o úplne iné konanie, odporovateľná žaloba je žaloba
určovacia, teda iného charakteru, nemá žiadnu súvislosť s postúpenou pohľadávkou.

Podľa ust. § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) veriteľ sa môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jehovymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ust. § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
aosobamijemublízkymi(§116a117),aleboktorédlžníkurobilvuvedenomčasevprospechtýchtoosôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

Podľa ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116
a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c),
alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať

úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa ust. § 116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa ust. § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa ust. § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa ust. § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ust. § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

Podľa ust. § 148a ods. 2 OZ súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade,
že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov,
ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže

návrh podať ktorýkoľvek z nich.

Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

Podľaust.§149 ods.2OZakdôjdekvyporiadaniudohodou,súmanželiapovinnívydaťsinapožiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa ust. § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.

Podľa ust. § 149 ods. 4 OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrhpodaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach

a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa ust. § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným

bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa ust. § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

Podľa ust. § 151o ods.1 prvej vety OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona.

Podľa ust. § 151p ods.1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa ust. § 151p ods.4 OZ ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné
bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Podľa ust. § 524 ods.1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods.2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
dôvodný.Rozhodolpretooneúčinnostivočinavrhovateľovidarovacejzmluvyuzatvorenejdňa17.2.2009
medziodporcamivrade2/a3/akodarcamiaodporcomvrade1/akoobdarovanýmaneúčinnostizmluvy
o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 17.2.2009 medzi odporcami 2/ a 3/ ako oprávnenými z
vecnéhobremenaaodporcom1/akopovinnýmzvecnéhobremena,vkladktorýchzmlúvpovolilaSpráva

katastra W. pod č. V 1334/09 dňa 19.2.2009.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe (tzv. relatívna neúčinnosť), ktorá znamená, že veriteľ

môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby
k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Odporovať možno len úkonom dlžníka, len dlžník môže ukrátiť nároky
veriteľa.Ukrátenieuspokojeniaveriteľovejpohľadávkypredpokladátakéskrátenie(zmenšenie)majetku,
ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto
odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka

zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku.Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosti právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol
ukrátený napadnutým právnym úkonom za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku.
Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu prospech, alebo v čí prospech bol právny úkon urobený.

Žaloba bola podaná dňa 30.4.2009, neuplynula teda ešte prekluzívna trojročná lehota podľa ust. §
42a ods. 2 OZ odo dňa 17.2.2009, kedy došlo k právnemu úkonu, ktorým bol navrhovateľ ako veriteľ
ukrátený, teda od uzatvorenia darovacej zmluvy medzi odporcami 2/ a 3/ ako darcami a odporcom 1/

ako obdarovaným a uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena medzi odporcami 2/ a 3/ ako
oprávnenými z vecného bremena a odporcom 1/ ako povinným z vecného bremena.

Súd sa v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu č. k. 5Co/301/2013-216 zo dňa 25.2.2014
zaoberal otázkou vecnej pasívnej legitimácie odporcu v rade 3/. Podľa názoru odvolacieho súdu táto nie
jedanáspoukazomnaneexistenciuBSModporcovvrade2/a3/včasevznikupohľadávkynavrhovateľa

voči odporkyni v rade 2/.

Podľa ustálenej judikatúry sa vzťahy manželov ohľadne vecí, ktoré patria do ich bezpodielového
spoluvlastníctva, a to v období, keď toto spoluvlastníctvo síce už zaniklo, ale nebolo ešte vykonané
jeho vyporiadanie, riadia ustanoveniami o BSM, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im

najbližšie (§ 853 OZ).

K vyporiadaniu BSM po jeho zániku dochádza podľa zásad uvedených v ust. § 149 ods. 4 OZ.
Právne účinky vyporiadania nastávajú dňom, keď došlo k dohode o vyporiadaní, alebo keď nadobudlo
právoplatnosť súdne rozhodnutie o vyporiadaní BSM, alebo márnym uplynutím trojročnej lehoty od

zániku BSM, v ktorej nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM, alebo nebol na súd podaný
návrh ne jeho vyporiadanie.
Vyporiadanie nehnuteľností patriacich do BSM uplynutím lehoty troch rokov od zániku BSM je upravené
v ust. § 149 ods. 4 druhej vete OZ tak, že pokiaľ nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, alebo ak nebol
návrh na vyporiadanie BSM podaný na súd do troch rokov od jeho zániku, tieto veci sú v podielovom

spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Bezpodielové spoluvlastníctvo sa tak
uplynutím lehoty 3 rokov transformuje na spoluvlastníctvo podielové (rozsudok NS ČR z 2.8.2005 sp
zn. 22 Cdo 2679/2004).
Z uvedeného vyplýva, že veci, ktoré nadobudli manželia do BSM, sa nachádzajú počas troch rokov od
zániku BSM, resp. do jeho vyporiadania dohodou alebo súdnym rozhodnutím, v režime BSM, a až po

vyporiadaní BSM dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby 3 rokov veci pôvodne patriace
do BSM nadobudnú charakter vecí v podielovom spoluvlastníctve.
Judikatúra vo vzťahu k inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva ďalej vyvodila, že pre pohľadávku
veriteľa len voči jednému z bývalých manželov vzniknutú za trvania manželstva možno nariadiť exekúciu
predajom vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, ak vyporiadanie spoločného majetku

dohodou manželov alebo rozhodnutím súdu nebolo doteraz vykonané (R 58/1973, Rc 74/2004),
pričom nevyhnutnou podmienkou pre použitie majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo
(zaniknuté a nevyporiadané BSM) je vznik pohľadávky za trvania manželstva. Obranu manžela, že
vymáhaná pohľadávka nemôže byť uspokojená z majetku, ktorý sa považuje za súčasť zaniknutého
a nevyporiadaného spoločného majetku, a to napríklad preto, že vznikla povinnému pred uzavretím

manželstva alebo po jeho rozvode, možno úspešne uplatniť excindačnou (vylučovacou) žalobou podľa
§ 55 EP. Pokiaľ by teda pohľadávka vznikla veriteľovi až po rozvode manželstva, nemožno použiť
majetok nachádzajúci sa v bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov bez ohľadu na to, že
takátopohľadávkavzniklasíceporozvode,aleeštepredtým,akobolorozvodomzaniknutébezpodielové
spoluvlastníctvo vyporiadané.

Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva,môžebyťprivýkonerozhodnutiauspokojenázichmajetkupatriacehodoBSM.Ustanovenie
§ 147 ods. 1 OZ nemožno aplikovať tam, kde bezpodielové spoluvlastníctvo neexistuje, alebo keby
sa jednalo o individuálny oddelený majetok manžela (podnikateľa). Pohľadávka veriteľa teda môže byť

uspokojená z BSM v prípade:
1. ak sa jedná o pohľadávku veriteľa len jedného z manželov,
2. ak sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva,
3. BSM trvá, alebo síce už zaniklo, ale nedošlo k jeho vyporiadaniu.V konaní bolo nesporné, že sa jedná o pohľadávku pôvodného navrhovateľa ako veriteľa voči odporkyni
v rade 2/ vzniknutú za trvania manželstva.

S poukazom na ustálenú judikatúru súd dospel k záveru, že vecná pasívna legitimácia odporcu v
rade 3/ (manžela odporkyne v rade 2/) ako dlžníka resp. spoludlžníka vo vzťahu ku navrhovateľovi
(pôvodnému navrhovateľovi), je daná a na prejednávaný prípad pri posudzovaní vzťahov manželov
- odporcov v rade 2/ a 3/ ohľadne veci - bytu č. č. XX, R., na X.p., v dome č. súp. XXXX, na

parcele č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX o výmere 838 m2, zastavané plochy a
nádvoria v k.ú. W., s ktorou vecou manželia disponovali ako darcovia uzatvorením darovacej zmluvy
s odporcom v rade 1/ (synom odporcov v rade 2/ a 3/) ako obdarovaným dňa 17.2.2009, pričom
súčasne s uzatvorením darovacej zmluvy bola uzatvorená i zmluva o zriadení vecného bremena práva
doživotnéhobývaniaaužívaniadarovanýchnehnuteľnostídarujúcimrodičom,súdaplikovalustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré upravujú vzťahy

odporcov v rade 2/ a3/ svojím obsahom a účelom im najbližšie (§ 853 OZ), keďže v období, keď
odporcovia v rade 2/ a 3/ disponovali s predmetnou nehnuteľnosťou, ich BSM už bolo síce zaniknuté, ale
neboloeštevykonanéjehovyporiadanie(dohodou,súdnymrozhodnutím,aniuplynutímčasu,atodoby3
rokovodzánikuBSM).Vzhľadomnadátumpodanianávrhunazačatiekonania,ktorýbolpodanýosobne
dňa 30.4.2009 a vzhľadom na dátum nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zrušení BSM odporcov v

rade 2/ a 3/ za trvania manželstva, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2008, je možné
konštatovať, že BSM odporcov v rade 2/ a 3/ ani ku dňu podania návrhu nemohlo byť vysporiadané
podľa ust. § 149 ods. 4 OZ uplynutím 3 rokov od jeho zániku.
Pre úplnosť súd poukazuje i na vyhlásenie účastníkov darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena
uzatvorenej dňa 17.2.2009 v čl. I. bode 1. zmluvy, v ktorom darcovia P. U. a Q. U. výslovne uviedli, že

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi prevádzaných nehnuteľností. Z darovacej zmluvy je teda tiež zrejmé
(a účastníci zmluvy si toho boli vedomí), že predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť patriaca do BSM,
ktoré síce bolo s účinnosťou od 6.12.2008 rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 17C 201/2008-19
zrušené, nebolo však vysporiadané dohodou, ani rozhodnutím súdu a ani uplynutím doby troch rokov
od zániku BSM.

DošlotedakprevoduvlastníckehoprávakvecipatriacejdoBSModporcov2/a3/aspoukazomna ust.§
147ods.1OZmôžebyťpohľadávkaveriteľalenjednéhozmanželov,ktorávzniklazatrvaniamanželstva,
privýkonerozhodnutiauspokojenáizmajetkupatriacehodobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.
Pohľadávka navrhovateľa sa stala vykonateľnou za trvania manželstva a zároveň na trvania BSM,
pretože v tomto období nedošlo k vyporiadaniu BSM. Počas troch rokov od zániku BSM bol majetok

nadobudnutý odporcami v rade 2/ a 3/ do BSM stále v režime BSM a veriteľovi odporkyne 2/ patrilo právo
sa uspokojiť z celého BSM, teda nielen z jeho časti bližšie neurčenej vzhľadom na charakter BSM, už z
ktorého názvu vyplýva, že pri tomto type spoluvlastníctva podiely nie je možné vymedziť.

Súd následne po ustálení otázky vecnej pasívnej legitimácie odporcu v rade 3/ vzhľadom na
splnenie všetkých predpokladov pre úspešné odporovanie právnemu úkonu (dňa 17.2.2009 uzatvorenej
darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena) návrhu na začatie konania v celom rozsahu
vyhovel, a to z nasledovných dôvodov:

Súd mal v konaní preukázané z právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 189/2003-192
zo dňa 7.8.2007 a z rozsudku Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/502/2007 zo dňa 13.11.2008, že
pohľadávka navrhovateľa je vymáhateľná. I keď si dlžníčka podľa tvrdenia navrhovateľa splnila voči
veriteľovi záväzok v časti istiny, keď dňa 27.11.2008 uhradila istinu vo výške 162.142,- Sk a trovy

prvostupňového a odvolacieho konania, súdom priznaný úrok z omeškania vo výške 789.326,72 Sk
(26.200,85 eur) doposiaľ neuhradila a predmetná pohľadávka navrhovateľa je predmetom exekúcie č.k.
24Er/231/2009, EX 60/2009.

Odporca 1/, na ktorom bolo dôkazné bremeno preukázať súdu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol

poznať úmysel darcov - svojich rodičov, ukrátiť veriteľa, toto bremeno neuniesol. Pokiaľ odporca tvrdil,
že darovacia zmluva bola uzatvorená na základe vôle rodičov riešiť ich nezhody ohľadom platenia za
služby spojené s užívaním bytu vyporiadaním vlastníctva k bytu a nebol informovaný o záväzkoch svojej
matky vzniknutých pri jej podnikaní, súd uvedeným tvrdeniam odporcu 1/ neuveril. Vzhľadom na vekodporcu 1/ v čase uzatvárania darovacej zmluvy (22,5 rokov), jeho predpokladanú rozumovú vyspelosť,
nadobudnutie odporcom 1/ nehnuteľnosti - bytu č. XX v obytnom dome súp. č. XXXX v W. na ulici P.,
s ktorým prevodom vlastníckeho práva sú spojené nielen práva, ale aj im korešpondujúce povinnosti

a vzhľadom na ochotu odporcu 1/ prevziať organizovanie platenia za byt, súd vylúčil tú možnosť, že
by rodičia odporcu 1/ neinformovali o skutočných dôvodoch prevodu vlastníctva bytu na odporcu 1/. Vo
svojej výpovedi si odporca 1/ protirečil pri odpovedi na otázky súdu týkajúce sa uhrádzania platieb za byt
a protirečil si aj pri uvádzaní dôvodov, pre ktoré došlo k prevodu vlastníckeho práva darovacou zmluvou.
Odporca 1/ na pojednávaní uviedol, že dôvodom prevodu bytu bolo, že rodičia nemali peniaze, aby

vyplatilijedendruhéhozbytu.Inokedyodporca1/tvrdil,žedôvodomprevoduvlastníctvabytunaodporcu
1/ bola neschopnosť odporcov 2/ a 3/ dohodnúť sa na platení bytu. Odporca 1/ mal potom „celkovo
platiť byt", keď mu rodičia dali na zaplatenie poplatkov za byt peniaze, následne však z jeho ďalšieho
tvrdenia vyplynulo, že odporca 1/ odovzdal potom peniaze, ktoré mu rodičia dali na úhradu poplatkov za
byt každý individuálne, otcovi, ktorý byt išiel niekam zaplatiť. Odporca v rade 3/ - otec odporcu 1/ zase
vo svojej výpovedi uviedol, že platby za byt sú realizované bezhotovostným prevodom z účtu odporcu 3/

sporožírom, ako to bolo vždy pred tým a tento spôsob platenia nezmenili a jeho manželka - odporkyňa v
rade 2/ a syn - odporca v rade 1/ mu na byt prispievajú. Odporcovia si v uvedených otázkach navzájom
protirečili, čím sa ich tvrdenia stali pre súd nevierohodné.

Súd po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tvrdenia, ktoré uvádzal odporca 1/ na svoju

obranu, vyzneli nepresvedčivo a tvrdený dôvod, pre ktorý malo dôjsť k prevodu bytu na osobu odporcu
1/, nikdy neexistoval, keďže platby za byt sú realizované tak, ako boli tieto realizované aj v minulosti,
a to bezhotovostným prevodom z účtu odporcu 3/, pričom ostatní užívatelia bytu, teda odporcovia v
rade 1/ a 2/ odporcovi 3/ na platby za byt prispievajú a platby realizuje priamo odporca 3/. Tvrdený
medzičlánok - odporca v rade 1/, na ktorého bolo vlastníctvo k bytu darovacou zmluvou prevedené za

účelom zabezpečenia plynulého platenia za byt, je vlastne v tomto procese nadbytočný, keďže sa podľa
vlastného vyjadrenia v byte zdržiava minimálne, na byt len prispieva svojmu otcovi a s matkou vôbec
nekomunikuje. Taktiež tvrdenia odporcu 1/ o tom, že dôvodom prevodu bytu bolo, že rodičia nemali
peniaze, aby vyplatili jeden druhého z bytu, v konaní preukázané neboli. Súd vyhodnotil ako účelové
tvrdenia odporcu v rade 1/, ako on chápal dôvod prevodu predmetného bytu do jeho vlastníctva.

Všetky preukázané skutočnosti vo vzájomnej súvislosti, a síce:
- zrušenie BSM odporcov 2/ a 3/ za trvania manželstva rozsudkom Okresného súdu Žilina 17C 201/2008
zo dňa 10.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.12.2008,
- nadobudnutie právoplatnosti dňa 19.1.2009 rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 189/2003-192

zo dňa 7.8.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/502/2007 zo dňa 13.11.2008,
ktorým bola Q. U. zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 162.146,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,2 % denne od 31.3. 2002 do zaplatenia,
- následné uzatvorenie darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 17.2.2009, ktorých
vklad bol správou katastra povolený dňa 19.2.2009,

preukazujú dôvodnosť žalobného návrhu a úplne spochybňujú obranu odporcu 1/, ktorý pri náležitej
starostlivosti úmysel darcov poznať mohol, pričom súd dospel k záveru, že je vylúčené, aby tento
nepoznal. Navyše mal súd zo správy spoločnosti Bytterm a.s. Žilina zo dňa 14.12.2009 preukázané, že
Bytterm a.s. ako správca domu P. XXXX/X eviduje ako vlastníkov bytu č. XX p. P. U. a manželku Q.

U., teda odporcov v rade 2/ a 3/ a nie odporcu v rade 1/, z čoho vyplýva, že odporca 1/ sa ako nový
nadobúdateľbytu ozáležitostisúvisiacesvlastníctvombytuvôbecnezaujímal,tedaprevodvlastníckeho
práva k bytu na odporcu 1/ bol vyslovene formálnou záležitosťou za účelom ukrátenia vymáhateľnej
pohľadávkynavrhovateľa.Všetky úkonyodporcovbolivykonanéúčelovoanasebanadväzujúcscieľom
chrániť majetok odporcov 2/ a 3/ pred veriteľom.

Zároveň mal súd preukázané, že odporkyňa v rade 2/, matka odporcu 2/, ako dlžník veriteľa -
navrhovateľa kvalifikovane zmenšila svoj majetok, keďže žiadny iný majetok, ktorý by postačoval
na uspokojenie veriteľovej vymáhanej pohľadávky, nevlastní. V konaní bolo síce preukázané, že
odporkyňa 2/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území A. P. a to v

spoluvlastníckom podiele 1 v nehnuteľnostiach - rodinnom dome č. súp. XXX na pozemku parc. č. XXX/
X a v pozemkoch parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2, parc.č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 18 m2, parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, parc. č.
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere42 m2 a parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, zapísané na LV č. XXX na Správe
katastra A. E. a v spoluvlastníckom podiele 1/8 v pozemku parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria
zapísaného na LV č. XXX na Správe katastra A. E.. Vzhľadom však na minoritný podiel odporkyne

v rade 2/ v predmetných nehnuteľnostiach v kat. území A. P. súd dospel k záveru, že uspokojenie
veriteľa vykonaním exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu v uvedených nehnuteľností by bolo
nereálne, čoho dôkazom je aj dĺžka exekučného konania. Na pojednávaní konanom dňa 13.4.2012 mal
súd z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa preukázané, že v exekučnom konaní vedenom pred
súdnym exekútorom Mgr. T. D. bola zistená znaleckým posudkom všeobecná cena nehnuteľností, ktorá

predstavovala len 4.294,74 €, teda sumu nedostatočnú na uspokojenie nároku navrhovateľa vo výške
26.200,85 €.

Po zrušení rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 15.10.2010, č. k. 4C/65/2009 uznesením KS Žilina
č.k. 5Co/63/2011 zo dňa 27.4.2011 mal súd doplneným dokazovaním správami realitných kancelárií
WFG reality, s.r.o. a Realitná kancelária RED, s.r.o. nesporne preukázané, že zriadené vecné bremeno

spôsobuje nezáujem o nadobudnutie takýchto nehnuteľností a v prípade, že dochádza k odpredaju
nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené vecné bremeno, nehnuteľnosti sa nikdy s takouto ťarchou
neprevádzajú a vecné bremená zanikajú dohodou pred uzatvorením kúpnej zmluvy, alebo súčasne s
jej uzatvorením. Vzhľadom na skutočnosť, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v konkrétnom
prejednávanom prípade je právom užívania odporcov 2/ a 3/ predmetného bytu, ktorý byt užívajú

bezodplatne a uhrádzajú si len platby za služby spojené s užívaním tohto bytu, je zrejmé, že odporcovia
2/ a 3/ na takto zriadenom vecnom bremene profitujú tým, že neplatia vlastníkovi bytu nájomné za
užívanie bytu. Tiež im nevznikli potom, ako darovali byt odporcovi 1/, a to práve z dôvodu, že na základe
zriadeného vecného bremena byt naďalej užívajú, náklady s nadobudnutím vlastníckeho práva k inému
bytu, užívaním ktorého by si realizovali právo bývania, resp. im nevznikli tieto náklady v súvislosti s

platením nájomného v inom byte, ktorý by užívali na základe nájomnej zmluvy, resp. v súvislosti s inou
formou zabezpečenia ďalšieho bytu. Taktiež im nevznikli žiadne náklady spojené s presťahovaním sa do
takéhoto bytu. Tieto výdavky by odporcom 2/ a 3/ nesporne vznikli, a to v prípade predaja bytu pri výkone
rozhodnutia, z čoho je zrejmé, že dohoda o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi odporcami
2/ a 3/ ako darcami a odporcom 1/ ako obdarovaným darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 17.2.2009

bola uzatvorená v záujme odporcov 2/ a 3/. Z uvedeného vyplýva aj vecná pasívna legitimácia odporcov
2/ a 3/ v tomto konaní, teda že odporcovia 2/ a 3/ sú nositeľmi práv a povinností, o ktoré sa v konaní
jedná, keďže uzatvorením dohody o zriadení práva vecného bremena bola naplnená skutková podstata
§ 42a ods. 3 OZ - odporcom 2/ a 3/ vznikol právnym úkonom uzatvorenia darovacej zmluvy v spojitosti
s uzatvorením dohody o zriadení vecného bremena prospech. Tieto právne úkony urobila odporkyňa v

rade 2/ ako dlžník v prospech všetkých na právnych úkonoch zúčastnených osôb. V prípade darovacej
zmluvybyodporkyňa2/,akbyostalazmluvavočinavrhovateľoviúčinná,zabránilauspokojiťsaveriteľovi
- navrhovateľovi z predaja bytu pri exekúcii. V prípade dohody o zriadení vecného bremena by došlo k
sťaženiu predaja bytu vzhľadom na takúto existujúcu ťarchu, pričom byt by sa podarilo odpredať len v
prípade, že vecné bremeno by bolo pred predajom bytu, alebo pri uzatvorení kúpnej zmluvy zrušené.

Súd nevykonal dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku za účelom ocenenia vecného bremena,
pretože mal z vyjadrení realitných kancelárii preukázané, že vecné bremeno doživotného bývania osôb
znižuje všeobecnú cenu bytu. Aj z logiky veci vyplýva, že kupujúci nemôže mať záujem na odkúpení
trojizbového bytu, v ktorom bývajú dve osoby s doživotným právom užívania bytu, ktorých bývanie v
byte by musel trpieť bezodplatne. Zmluva o zriadení vecného bremena totiž neobsahovala žiadny údaj

o odplatnosti tohto práva, z čoho vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, pričom s
poukazom na § 151 n OZ je oprávnený z vecného bremena povinný znášať len primerané náklady na
zachovanie veci a jej opravy.

Tento záver súdu podporuje i právny názor Najvyššieho súdu ČR v rozsudku zo dňa 19.06.2012 sp.

zn. 21Cdo 76/2011, v ktorom sa súd zaoberal otázkou, či možno úspešne odporovať zmluve o zriadení
vecného bremena. Najvyšší súd ČR zaujal právny názor, že v prípade, že je v zmysle ustanovenia §
42a OZ voči veriteľom právne neúčinný právny úkon o prevode nehnuteľnosti, vzťahuje sa tento právny
následok na všetky neoddeliteľné časti tohto právneho úkonu, tzn. i na prípadné zriadenie vecného
bremena k prevádzanej nehnuteľnosti v prospech prevodcu alebo niekoho iného. Ak je teda neúčinný

úkon o prevode vlastníckeho práva, je neúčinný aj úkon, ktorým došlo ku zriadeniu vecného bremena.

Pre úplnosť súd uvádza, že čo sa týka preukázania úmyslu účastníkov darovacej zmluvy a zmluvy o
zriadení vecného bremena ukrátiť veriteľa, v tomto prípade je úmysel zrejmý, snahou účastníkov zmluvy- oprávnených z vecného bremena bolo zabezpečiť si možnosť bývania v darovanom byte doživotne,
aj po prevode vlastníckeho práva na obdarovaného a priamo súvisí s úmyslom ukrátiť veriteľa týmito
právnymi úkonmi.

Pokiaľ právny zástupca odporcov namietol vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa s tým, že nebola
naňho postúpená pohľadávka, a to v rozsahu, v akom vznikol pôvodnému navrhovateľovi nárok voči
odporkyni v rade 2/ na zaplatenie príslušenstva sumy, ktorá bola priznaná navrhovateľovi rozsudkom
Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 189/2003-192 zo dňa 7.8.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského

súdu Žilina č.k. 13Cob/502/2007 zo dňa 13.11.2008, s poukazom na ustanovenie § 524 ods. 2 OZ,
podľa ktorého s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené,
prešlo na postupníka zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi pôvodným navrhovateľom
a terajším navrhovateľom dňa 14.03.2014 i právo na zaplatenie príslušenstva postúpenej pohľadávky
vo výške 5.382,26 Eur. Uvedené vyplýva nielen zo zákonného ustanovenia § 524 ods. 2 OZ, ale bolo
výslovne dohodnuté i v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2014, a to v článku II bode 2.2

zmluvy.
Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými,
pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od
dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky postupca prestal byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať
alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa

viažu k pohľadávke. Teda na postupníka - terajšieho navrhovateľa prešlo i právo na zaplatenie
úrokov z omeškania, titulom nezaplatenia ktorých sa pôvodný navrhovateľ v tomto konaní domáhal
odporovacou žalobou vyslovenia neúčinnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia prešlo tak na terajšieho navrhovateľa i právo odporovať
uzatvorenej darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena. Námietka nedostatku vecnej

aktívnej legitimácie terajšieho navrhovateľa vznesená odporcami je preto nedôvodná. Konštatovanie
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie súčasného navrhovateľa by bolo v rozpore s účelom zákonného
ustanovenia § 524 ods. 1 OZ a bolo by obmedzením postupníka ako právneho nástupcu pôvodného
veriteľa na uplatňovanie práv spojených s postúpenou pohľadávkou.

Súd preto na základe takto vykonaného dokazovania, zisteného skutkového a právneho stavu návrhu
na začatie konania v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľa vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní bol navrhovateľ,
ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
voči odporcom 1/-3/. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi ako
úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcom ako neúspešným účastníkom

v konaní. Súd poznamenáva, že navrhovateľ bol v konaní na základe plnej moci zo dňa 29.04.2009
zastúpený Mgr. Q. U., advokát, so sídlom I. kancelária U.-U., s.r.o. C. C. XX, XXX XX W. a na základe
plnej moci zo dňa 25.04.2XX5 JUDr. Q. H., advokátkou, so sídlom F. č. XXX/XX, XXX XX W..Navrhovateľ si v podaní zo dňa 14.07.2015 vyčíslil trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške
1.016,61 eur a iné trovy konania titulom zaplatenia súdneho poplatku vo výške 132,50 eur, navrhovateľ
si tak celkovo uplatňuje trovy konania vo výške 1.149,11 eur.

Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený nárok a priznal mu právo na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia v sume 1.149,11 eur, pričom uvedená suma zahŕňa trovy prvostupňového i
odvolacieho konania, a to titulom:

a) zaplatenia súdnych poplatkov za návrh na nariadenie predbežného opatrenia a za návrh na začatie
konania v sumách 33,- eur a 99,50 eur, t.j. celkom v sume 132,50 eur;

b) náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za:

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 29.04.2009 podľa
§ 14 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 11 ods. 1 vyhl. účinnej k tomuto dňu, vo výške 53,49 eur (1/13
výpočtového základu pre rok 2009), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 6,95 eur;
2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zo dňa 29.04.2009 podľa § 14 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 11 ods. 1 vyhl. účinnej k

tomuto dňu, vo výške 26,75 eur (1/2 základnej tarifnej odmeny v sume 53,49 eur) , režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl. vo výške 6,95 eur;
3. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa
30.04.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 11 ods. 1 vyhl. účinnej k tomuto dňu, vo výške
53,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 6,95 eur;

4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 25.11.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. d) v nadväznosti
na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. účinnej k tomuto dňu, vo výške 53,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods.
3 vyhl., vo výške 6,95 eur;
5. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 03.02.2010 podľa § 14 ods. 5 v nadväznosti na §
11 ods. 1 písm. a) vyhl. účinnej k tomuto dňu, vo výške 13,87 eur, (1/4 zo základnej tarifnej odmeny v

sume 55,49 eur, tj. z 1/13 výpočtového základu pre rok 2010), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.,
vo výške 7,21 eur;
6. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na pristúpenie odporcov do
konania zo dňa 12.02.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. účinnej
k tomuto dňu, vo výške 55,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,21 eur;

7. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 28.06.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. c) v nadväznosti
na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. účinnej k tomuto dňu, vo výške 55,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods.
3 vyhl., vo výške 7,21 eur;
8. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 15.10.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. c) v nadväznosti
na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. účinnej k tomuto dňu, vo výške 55,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods.

3 vyhl., vo výške 7,21 eur;
9. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 13.04.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) v nadväznosti
na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. účinnej k tomuto dňu, vo výške 58,69 eur (1/13 výpočtového základu pre
rok 2012), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,63 eur;
10. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie sa k odvolaniu proti

rozsudku zo dňa 22.02.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl.
účinnej k tomuto dňu, vo výške 57,-eur (1/13 výpočtového základu pre rok 2011), režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur;

11. úkon právnej služby: písomné podanie 15.06.2012 podľa § 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na §

11 ods. 1 písm. a) vyhl. účinnej k tomuto dňu, vo výške 58,69 eur (1/13 výpočtového základu pre rok
2012), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,63 eur;
12. úkon právnej služby: písomné podanie 11.11.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na §
11 ods. 1 písm. a) vyhl. účinnej k tomuto dňu, vo výške 61,84 eur (1/13 výpočtového základu pre rok
2012), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 8,04 eur;

13. úkon právnej služby: prevzatie a príprava 25.04.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl. účinnej k tomuto dňu, vo výške 64,53 eur (1/13 výpočtového základu pre rok
2012), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 8,39 eur;14. úkon právnej služby: písomné podanie 11.05.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na §
11 ods. 1 písm. a) vyhl. účinnej k tomuto dňu, vo výške 64,53 eur (1/13 výpočtového základu pre rok
2012), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 8,39 eur;

15. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní 10.07.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) v nadväznosti
na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. účinnej k tomuto dňu, vo výške 64,53 eur (1/13 výpočtového základu pre
rok 2012), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 8,39 eur;

c) za úkony 1.-10. aj náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z náhrady DPH z odmien a

náhrad podľa §§ 14 až 16 vyhl. účinnej v čase rozhodnom pre posúdenie uplatňovaného nároku v
sume 106,72 eur, a to v súlade s ustanovením §18 ods. 3 cit. vyhl., nakoľko z priloženého osvedčenia
o registrácii mal súd preukázané, že právny zástupca navrhovateľa Mgr. Q. U. je platiteľom DPH od
30.07.2007, pričom sadzba DPH je vo výške 19 % (pre úkony vykonané v rokoch 2009 a 2010), resp.
20% (pre úkony vykonané v rokoch 2011 a 2012), pri úkonoch 11. až 15. náhrada z DPH a odmien
nebola uplatnená.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného sú odporcovia 1/-3/ povinní nahradiť navrhovateľovi trovy konania - trovy
právneho zastúpenia vo výške 1016,61 eur a iné trovy konania titulom zaplatenia súdneho poplatku vo
výške 132,50 eur všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Žiline do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom konania.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhovanédôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.