Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/225/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216647
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118216647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom
Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: K. O., C.. XX.XX.XXXX, S. A. XXXX/XX,
XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, o zaplatenie 7 723,92 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 861,32 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy
§ 911,32 € od 21.10.2018 do 22.10.2018,

§ 891,32 € od 23.10.2018 do 16.11.2018,
§ 871,32 € od 17.11.2018 do 17.12.2018,
§ 861,32 € od 18.12.2018 až do zaplatenia.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 98,70 %, a to do 3 dní odo

dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 29.11.2018 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 7 723,92
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.10.2018 až do zaplatenia.
1.1. Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 08.07.2011 uzavrel ako veriteľ so žalovaným
ako dlžníkom zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 0040277549. Žalovanému bol
poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 21,24 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu
mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3 600 € a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú

mesačnú splátku vo výške 120 €. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to
ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie,
žalobca vystavil ku dňu 13.10.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.09.2018
obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s
prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu s končeným zostatkom na úhradu vo výške 7 723,92 €.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.01.2019 (č. l. 45-46), v ktorom uviedol, že poskytnutý

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu toho, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemala obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Uviedol však, že bližšie nie je potrebné poukazovať na neprijateľné zmluvné podmienky a praktiky
dodávateľa, nakoľko žalované plnenie má za premlčané v trojročnej premlčacej lehote.3. Podaním došlým súdu dňa 28.02.2019 (č. l. 49-50) žalobca vzal žalobu späť tak ako to vyplýva z
výroku č. I. tohto rozsudku, a to pokiaľ ide o sumu 50 €, urobil tak z dôvodu toho, že žalovaný po podaní

žaloby zaplatil spolu sumu vo výške 50 €. Pokiaľ ide o späťvzatie v ostatnej časti, žalobca uviedol, že
si uplatňuje už len rozdiel medzi sumou čerpaného úveru a sumou, ktorú žalovaný doposiaľ uhradil,
pričom suma čerpaného úveru predstavovala 5 473,95 € a suma úhrad žalovaného 4 562,63 €. Súd o
zastavení konania rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP.

4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriaci súdny spis a zistil nasledujúce:
4.1. Z výpisu z dovolenkovej karty vyplýva, že súčet debetných transakcií predstavuje sumu 12 286,55
€ a súčet kreditných transakcií 4 562,63 €. Zároveň je z neho zrejmé, že suma skutočne čerpaná
žalovaným predstavuje výšku 5 473,95 €. Žalobca ďalej súdu predložil žiadosť o aktiváciu dovolenkovej
karty zo dňa 08.07.2011, podľa ktorého sa žalovanému poskytuje úverový rámec vo výške 900 € so
štandardnou mesačnou splátkou 30 € a ročnou úrokovou sadzbou 21,24 %.

4.2. Listom zo dňa 03.01.2019 požiadal súd žalobcu o zaslanie originálu zmluvy a obchodných
podmienok za účelom overenia ich čitateľnosti, o zaslanie všetkých dodatkov k zmluve, keďže žaloba
uvádza úverový rámec 3 600 € a zmluva znie na 900 €.

5. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky zo Všeobecnej úverovej banky na Intrum Slovakia

s.r.o., ktorý vstúpil na miesto žalobcu, o čom súd rozhodol uznesením č. k. 9Csp/225/2018-41.

6. Na výzvu súdu reagoval žalobca podaním doručeným dňa 28.02.2019, ktorým vzal žalobu späť tak
ako je to uvedené vo vyššej časti odôvodnenia a zároveň súdu predložil predžalobnú upomienku zo dňa
04.11.2015, ktorou bol žalovaný upozornený, že ak do 11.11.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v

mesiaci 09/2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Následne listom zo dňa 05.12.2015 žalobca
žalovanému oznámil, že jeho dlh z kreditnej karty sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka
ku dňu 05.12.2015 mala predstavovať sumu 4 032,81 €.

7. Vzhľadom na to, že žalovaný napriek zastúpeniu právnym zástupcom nepopieral tvrdenia žalobcu

o úverovom rámci 3 600 €, o štandardnej mesačnej splátke 120 € a o predčasnom zosplatnení úveru,
súd mal tieto skutkové tvrdenia za nesporné podľa § 151 ods.1 C.s.p. - Skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné..

8. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa primárne zaoberal jej posúdením.

8.1. Podľa § 100 ods.1 OZ - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ - Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 53 ods.9 OZ - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ - Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
8.2. Výklad § 103 OZ v spojení s § 53 ods.9 OZ a § 565 OZ bol podaný v rozhodnutí KS v Prešove

sp. zn. 18Co/68/2018 -
28. V prípade ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k
dohodnutému termínu splatnosti. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky,
ktorá sa stane splatnou podľa dohody účastníkov, na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá
zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie 3-ročná premlčacia lehota

samostatne. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu a premlčaním v zmysle§
103 vety prvej Občianskeho zákonníka sa viaže na jednotlivé splátky a nie je celý dlh.
29. Predčasnú splatnosť úveru môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.30. V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101
špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety druhej, v prípade tzv.
zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti splatné splátky premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti

nesplnenej splátky, avšak tej, ktorá bolo dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka. Premlčanie celého zvyšku dlhu preto nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka veriteľom tak, ako to uviedol súd prvej inštancie ale na okamih splatnosti tej
splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, čo je v prejednávanej veci rozhodujúce.
31. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje ustanovenie § 565 vo vzťahu k

spotrebiteľským zmluvám. Uvedené zákonné ustanovenie spresňuje podmienky splácania záväzkov
zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto právnej úpravy dodávateľ môže uplatniť právo
vyplývajúce z ustanovenia § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže
uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.
32. Ustanovenie § 53 ods. 9 dopadá na poslednú vetu v § 565 tak, že upravuje odkedy môže dodávateľ

toto právo uplatniť a súčasne pri spotrebiteľských zmluvách vylučuje aplikáciu poslednej vety § 565
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak sú splnené podmienky v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.
33. Žalobca zaslal žalovanej predmetnú výzvu 16.05.2014. Poukazuje v nej na to, že žalovaná svojim

konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, a preto
sa stáva úverová pohľadávka k 16.05.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu. Veriteľ preto požiadalo
úhradu celkovej istiny spolu s úrokmi, ako aj poplatkami.
34. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu v podaní zo dňa 16.05.2014 o vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru presne nešpecifikoval od omeškania ktorej splátky odvodil právo okamžitej úhrady

celého dlhu. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť vykonať
právo zosplatnenia až po 3-mesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, a preto v danom
prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr 13.02.2014, keďže
od jej splatnosti do 16.05.2014, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil pohľadávku z úveru za
predčasne splatnú, uplynuli viac ako 3 mesiace. Z uvedeného teda vyplýva, že ak veriteľ účinne

uplatní zosplatnenie celého dlhu pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína
plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej došlo k uplatneniu
predčasnej splatnosti dlhu za splnenia zákonných podmienok ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade tak 3-ročná premlčacia lehota v súlade s ustanovením § 103 veta druhá
Občianskeho zákonníka, na splatenie úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti začala plynúť odo

dňa nasledujúceho po splatnosti omeškanej splátky splatnej dňa 13.02.2014. Keďže žaloba bola na
súd prvej inštancie podaná až 22.05.2017 po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie postupoval
správne, ak žalobu s poukazom na premlčanie uplatnenej pohľadávky zamietol.
ako aj v rozhodnutí OS Dunajská Streda sp. zn. 16Csp/194/2017 -
7. Žalobca žiada splatenie celého zostatku istiny úveru naraz s úrokom z omeškania od 30. októbra2014,

teda v podstate tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k zosplatneniu celej pôžičky. Podľa § 565
Občianskeho zákonníka môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu,
len ak to bolo dohodnuté. Takáto dohoda je obsiahnutá v ods. 12.4 zmluvných podmienok, ktoré sú
súčasťou zmluvy a ktoré v podstate v zhode s § 53 ods. 9 Obč. zák. upravujú možnosť veriteľa
zosplatniťcelý dlh pre omeškanie s jednotlivou splátkou. V takom prípade podľa § 103 Obč. zák. plynie

trojročnápremlčaciadobajednotlivýchsplátokododňaichzročnosti.Aksavšakprenesplnenieniektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Účelom ustanovenia § 103 Obč. zák. je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva
podľa § 565 Obč. zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej
pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565

OZ veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva (čo neznamená, že ide
o okamih, kedy ho prvýkrát mohol využiť). V spotrebiteľských vzťahoch navyše § 53 ods. 9Obč. zák.
umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti musí byť
toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť
len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť

trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky.
V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa§ 565
Obč. zák. To je však v rozpore s § 53 ods. 9 Obč. zák., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť
môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľuplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez
ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie premlčania.
Ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Obč. zák., preto

aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli
ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák.
umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve
táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Obč. zák.
Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba

v zmysle tohto ustanovenia.
9. V prerokúvanej veci z ustanovenia ods. 6.2 zmluvných podmienok vyplýva, že splátky sú zročné do
20. dňa kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca celý dlh zosplatnil
listom z 29. októbra 2014. Vzhľadom na dátum listu a na ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. mohlo k
zosplatneniu dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20. júla 2014, keďže od jej splatnosti
do 29. októbra 2014 uplynuli viac ako tri mesiace a neuplynuli viac ako štyri mesiace (vzhľadom na§

565 poslednú vetu Obč. zák. per analogiam). Žalobca toto právo využil, a to v súlade s § 53 ods.9 Obč.
zák., keď predtým žalovanú na túto možnosť upozornil. V zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. plynie
premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa
na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné
splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20. júla 2014, začala týmto dňom plynúť

premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej. Trojročná premlčacia doba zosplatneného
zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20. júla 2017. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok
na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný.
Premlčanie istiny k 20. júlu 2017 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania.
Žaloba podaná na súd 28. júla 2017 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj

zodpovedajúcich úrokov z omeškania.
8.3. V prejednávanej veci žalobca listom zo dňa 04.11.2015 upozornil žalovaného, že ak do 11.11.2015
nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2015 bude oprávnený úver zosplatniť. Listom zo
dňa 05.12.2015 žalobca predčasne zosplatnil úver. Ak teda došlo k zosplatneniu úveru z dôvodu
nezaplatenia splátky splatnej v mesiaci 09/2015, s ktorej zaplatením bol žalovaný ku dňu zosplatnenia

v omeškaní 3 mesiace, nastal podľa § 103 OZ splatnosť zostatku dlhu k mesiacu 09/2015 (bez potreby
zaoberať sa konkrétnym dňom splatnosti). Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 29.11.2018 bola
podaná nepochybne po uplynutí 3 - ročnej premlčacej lehoty a preto vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania nemohlo byť právo žalobcovi v žiadnom rozsahu priznané.

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 7723,92 € a počas konania mu bola zaplatená suma 50 €.
V ostatnej časti bola žaloba zamietnutá. Úspech žalobcu - 0,65%, úspech žalovaného - 99,35 €, čistý
úspech žalovaného a nárok na náhradu trov konania 98,70%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.