Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200307
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3018200307.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. N. D., PhD., v právnej veci žalobcu: H. A., bytom Y. XXX, XXX

XX Y., právne zastúpený: J.. M. D., advokátka so sídlom U. ul. č. XXXX/XXX, XXX XX D. nad T., proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 16.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
16.07.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2017 a vec
sa vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny
súd“) dňa 28.09.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 16.07.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu ako účastníka
administratívneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 20.06.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žiadosť žalobcu zo dňa
04.01.2013 o priznanie starobného dôchodku zamietnutá pre nesplnenie podmienok stanovených v §

65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“) a v § 21, § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané
potom, ako pri predchádzajúcom súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov vydaných v tom
istom administratívnom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1So/80/2015 zo
dňa 11.04.2017 zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 15Sd/154/2013-95 zo dňa 01.06.2015
tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2013 v spojení so

zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

2. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že napriek vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1So/80/2015 zo dňa 11.04.2017 sa žalovaný zameral iba na formálnu stránku veci,
pričom opätovne rozhodol bez toho, aby skutkový stav náležite zistil, najmä za účelom zodpovedania
otázky, či žalobca pre dnes už zaniknutú spoločnosť U., s.r.o. vykonával v spornom období práce

zaradené v rezortnom zozname príslušného ústredného orgánu štátnej správy do I. pracovnej kategórie.

3. Žalobca namietol, že v odvolacom konaní bolo doplnené dokazovanie iba o výsluch PhDr. R. U.,
konateľa spoločnosti U., s.r.o., nie však o bývalých zamestnancov tejto spoločnosti. Podľa jeho názoruje nutné dokazovanie doplniť aj výsluchom S. E., W. A. a J. Y.. Potrebu ich výsluchu žalobca odôvodnil
tým, že Sociálna poisťovňa sa uspokojila pri uvedených osobách iba s ich zaradením v jej informačnom
systéme bez ohľadu na to, akú prácu v skutočnosti vykonávali, resp. akú prácu vykonával sám žalobca.

Jeho zaradenie do III. pracovnej kategórie odvodila Sociálna poisťovňa od ich zaradenia do III. pracovnej
kategórie, a to i napriek tomu, že samotný konateľ spoločnosti U., s.r.o. PhDr. R. U. vo svojom čestnom
prehlásení zo dňa 03.06.2013 uviedol, že títo traja svedkovia neboli zaradení do I. pracovnej kategórie
z nevedomosti.

4. To, že žalobca pracoval ako tavič na kuplovej a elektrickej indukčnej peci pri výrobe sivej liatiny
a oceľoliatiny v prevádzke W. A., a.s., vyplýva z čestného vyhlásenia konateľa spoločnosti U., s.r.o.
PhDr. R. U. zo dňa 03.06.2013, ako aj z potvrdení bývalých spolupracovníkov R. Y. a R. U.. Avšak
aj napriek uvedeným čestným vyhláseniam, ktoré potvrdzujú, že žalobca skutočne vykonával prácu
taviča,tietoneboliSociálnoupoisťovňouakceptované,atozdôvodu,žeobajažalobcovispolupracovníci
boli zaradení do III. pracovnej kategórie. To podľa žalobcu znamená, že Sociálna poisťovňa opätovne

aj napriek čestným vyhláseniam ďalších ním navrhnutých osôb odvodila jeho zaradenie do príslušnej
kategórie od ich zaradenia a neskúmala dôsledne skutkový stav veci.

5. Žalobca zdôraznil, že hoci bol v období od 01.04.1993 do 31.08.1994 vedený ako zamestnanec
spoločnosti U., s.r.o., reálne vykonával prácu taviča v spoločnosti W. A., a.s., ktorá používala rezortný

zoznam zamestnaní zaradených do I. pracovnej kategórie. To, že spoločnosť W. A., a.s. vznikla
zo štátneho podniku, potvrdzuje výpis z Obchodního rejstříku Českej republiky, ktorý jednoznačne
preukazuje, že spoločnosť W. A., a.s. založil podľa § 172 Obchodného zákonníka ako jediný zakladateľ
Fond národního majetku ČR dňa 30.04.1992, na ktorý prešiel majetok W. A., a.s. v zmysle ustanovenia
§ 11 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Spoločnosť W.

A. a.s. užívala a hospodárila s tým istým majetkom (vrátane pracoviska kuplovej a elektrickej indukčnej
pece na výrobu sivej liatiny a oceľoliatiny, kde žalobca vykonával svoje zamestnanie) ako štátny podnik
W.A.,s.p.,atedaajzamestnanci,ktorívykonávalisvojezamestnanienatomtopracovisku,hovykonávali
na tom istom pracovisku a za tých istých technických a technologických podmienok ako v štátnom
podniku W. A., s.p. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že podmienky stanovené prvou vetou § 16

zákona č. 100/1988 Zb splnil, pretože spoločnosť W. A., a.s. vznikla zo štátneho podniku a zamestnanie
zaradené do I. pracovnej kategórie (tavič) žalobca na pracovisku kuplová a elektrická indukčná pec
na výrobu sivej liatiny a oceľoliatiny v spoločnosti W. A., a.s. vykonával tiež. Zákon č. 100/1988 Zb.
neustanovuje, že by musel žalobca byť súčasne zamestnancom spoločnosti W. A., a.s., ale hovorí len
o vykonávaní zamestnania, ktoré na tomto pracovisku reálne vykonával, aj keď zastrešený pracovnou

zmluvou so spoločnosťou U., s.r.o.

6.Záveromsprávnejžalobypoukázalžalobca(opätovne)nanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. I. ÚS 306/2010 zo dňa 08.12.2010, podľa ktorého prioritným kritériom na posúdenie nároku
sťažovateľa na zaradenie ním vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej kategórie pre určenie

výšky starobného dôchodku má byť predovšetkým druh vykonávanej práce, pričom ďalšie kritérium -
vykonávanie tejto práce pre zamestnávateľa, ktorý spĺňa určité zákonom stanovené podmienky - je
potrebné posudzovať iba sekundárne v intenciách načrtnutého teleologického výkladu právnej normy a
v súlade s jej sociálnym účelom.

7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Žalobu ako nedôvodnú
navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že v administratívnom konaní bolo doplnené dokazovanie v
intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/80/2015 zo dňa 11.04.2017.
Žalovaný poukázal na obsah výpovede svedka PhDr. R. U., konateľa zaniknutej spoločnosti U., s.r.o.,
ktorý uviedol, že jeho spoločnosť nevznikla zo štátneho podniku, ale bola založená ním a len časť

zamestnancov zamestnal zo štátneho podniku M. D. nad T., neprenajal si od bývalého štátneho
podniku závod, ktorý používal rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. pracovnej kategórie a teda
neprevádzkovaltieistépracoviská,strojeatechnológie,jehozamestnancinechodilinatoistépracovisko
ako v bývalom štátnom podniku. Zo svedeckých výpovedí nebolo podľa žalovaného preukázané,
že by žalobca vykonával práce zaradené do I. pracovnej kategórie. Z administratívneho spisu je

podľa žalovaného zrejmé, že svedkovia žalobcom navrhnutí na vypočutie, ktorí potvrdili, že žalobca v
spornom období vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, podľa evidenčných listov
dôchodkového poistenia, nachádzajúcich sa v evidencii Sociálnej poisťovne, vykonávali zamestnanie v
tom istom období ako žalobca v III. pracovnej kategórii.8. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím

orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

11. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP)

preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc
zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b)
SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým

predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení
s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej
osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), nariadil na prejednanie veci
pojednávanie, nakoľko to vzhľadom na povahu veci považoval za potrebné (§ 107 ods. 1 písm. d) SSP).

12. Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich pôvodných skôr písomne prezentovaných stanoviskách
a argumentačných pozíciách.

13. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žalobca podal dňa
04.01.2013 žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 01.01.2013. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0

zodňa03.05.2013Sociálnapoisťovňa,ústredierozhodlatak,žežalobcovižiadosťzamietlapodľa§65,§
274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 21, § 174 zákona č. 100/1988 Zb. pre nesplnenie podmienok
na priznanie starobného dôchodku s účinnosťou od dátumu požadovaného žalobcom. Rozhodnutím zo
dňa 14.08.2013 bolo rozhodnutie zo dňa 03.05.2013 zmenené v časti odôvodnenia.

14. Krajský súd v Trenčíne na podklade odvolania žalobcu rozsudkom č.k. 15Sd/154/2013-95 zo dňa
01.06.2015 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03.05.2013
v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.08.2013 ako zákonné a vecne
správne.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1So/80/2015 zo dňa 11.04.2017 zmenil
rozsudok krajského súdu v Trenčíne č.k. 15Sd/154/2013-95 zo dňa 01.06.2015 tak, že zrušil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03.05.2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa
14.08.2013 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že ak Sociálna poisťovňa
vychádzala pri rozhodovaní vo veci len z evidenčných listov sociálneho zabezpečenia zamestnancov

spoločnosti U., s.r.o. a nevenovala pozornosť dôkazným návrhom žalobcu, rozhodla na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ak žalobca skutočne vykonával práce zaradené príslušným
rezortným zoznamom do I. pracovnej kategórie, zostávalo by posúdiť len otázku, či toto zamestnanie
vykonával pre spoločnosť, ktorá vznikla zo štátneho podniku. Otázku prevodu zamestnaneckýchvzťahov bývalého štátneho podniku M. D. nad T., v ktorom žalobca vykonával práce zaradené v I.
pracovnejkategórii,nanovovzniknutúspoločnosťU.,s.r.o.jepotrebnéposudzovaťvoľnejšieaprihliadať
predovšetkým na sociálny rozmer aplikovanej právnej úpravy. Najvyššiemu súdu SR sa javí, že ak

spoločnosť U., s.r.o. prevzala navrhovateľa ako zamestnanca bývalého štátneho podniku M. D. nad T. a
zaradila ho na výkon tých istých prác vo zvýhodnenej pracovnej kategórii do inej obchodnej spoločnosti
(W. A., a.s.), ktorá (rovnako ako všetky podniky v danom priemyselnom odvetví) vznikla zo štátneho
hutníckeho podniku, môže žalobca legitímne očakávať, že jeho vtedajší zamestnávateľ bude na účely §
16 zákona č. 100/1988 Zb. posudzovaný ako obchodná spoločnosť, ktorá vznikla zo štátneho podniku

používajúceho rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uložil správnym orgánom vykonať navrhnuté dôkazy - výsluchy svedka PhDr. R.
U., konateľa zaniknutej spoločnosti U., s.r.o. prípadne aj ostatných žalobcom označených bývalých
zamestnancov spoločnosti, za účelom preverenia, či navrhovateľ v spornom období vykonával práce
zaradené v rezortnom zozname príslušného ústredného orgánu štátnej správy do I. pracovnej kategórie.

16. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2017 žiadosť žalobcu
zo dňa 04.01.2013 o starobný dôchodok zamietla, konštatujúc, že žalobca nesplnil podmienky uvedené
v § 65 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a v § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Dôchodkový
vek žalobca dovŕšil až dňom 13.11.2014, v nadväznosti na ktorú skutočnosť mu bol priznaný starobný
dôchodok rozhodnutím zo dňa 12.02.2016.

17. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca získal v zamestnaní I. pracovnej
kategórie 4984 dní, t.j. 13 rokov a 239 dní, nárok na starobný dôchodok od 01.01.2013 mu nevznikol.
V období od 03.07.1983 do 31.03.1993 bol žalobca zamestnaný v M. L., štátny podnik, D. nad T.. Od
01.04.1993 do 31.08.1994 bol zamestnaný u zamestnávateľa U., s.r.o. Žalobca vykonával prácu taviča

na kuplovej a elektrickej indukčnej peci pri výrobe sivej liatiny a oceľoliatiny na prevádzke v spoločnosti
W., a.s. Y., A..

18. Správny orgán prvého stupňa ďalej vo svojom rozhodnutí dôvodil tým, že spoločnosť U., s.r.o.
nevznikla zo štátneho podniku, ale na podklade zakladateľskej listiny súkromnej osoby, neprenajala si

od štátneho podniku závod vrátane prevzatia zamestnancov a teda táto spoločnosť neprevádzkovala
tie isté pracoviská, tie isté stroje a tie isté a technológie a zamestnanci nechodili na to isté pracovisko
a nevykonávali tú istú prácu na pracovisku ako v bývalom štátnom podniku. Obchodná spoločnosť
nepoužívala rezortný zoznam zamestnaní, zaradených do I. a II. pracovnej kategórie, pričom jej
zamestnanci boli zaradený do III. pracovnej kategórie, čo platilo aj pre zamestnanie žalobcu.

19. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2017 podal
žalobca odvolanie. Namietol nevykonanie dôkazov v zmysle právne záväzného názoru NS SR, najmä
nevypočutie žalobcom už skôr navrhovaných svedkov.

20. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16.07.2018
odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so
skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu, pričom doplnil dokazovanie
výsluchom PhDr. R. U., bývalého konateľa spoločnosti U., s.r.o. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že
spoločnosť U., s.r.o. nevznikla z bývalého štátneho podniku, bola založená jeho osobou a len časť

zamestnancov zamestnal zo štátneho podniku M., D. nad T.. Neprenajal si od bývalého štátneho
podniku, ktorý používal rezortný zoznam zamestnaní, zaradených do I. pracovnej kategórie, závod,
vrátane prevzatia zamestnancov, a teda neprevádzkoval tie isté pracoviská, tie isté stroje a technológie
a jeho zamestnanci nechodili na to isté pracovisko, ako v bývalom štátnom podniku. Predmetom činnosti
spoločnosti U., s.r.o., bolo všetko, čo je uvedené v obchodnom registri, a to je v dobe od 19. januára

1993 do 11. júna 2010 výroba železa, ocele a ferozliatín, hmotné spracovanie surového železa a v
dobe od 22. júna 1995 do 11. júna 2010 zlievanie železných a neželezných obyčajných kovov. Jeho
zamestnanci vykonávali prácu pre inú spoločnosť, jednalo sa o spoločnosť W.-J., a.s., A., A. republika
a táto spoločnosť používala rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. pracovnej kategórie. W.
zamestnanci boli zamestnancami spoločnosti U., s.r.o., ktorých pracovný výkon bol vykonávaný v

spoločnosti W.-J., a.s., v tej istej profesii, ktorú kedysi vykonávali v spoločnosti M. D. nad T.. Žalobca
vykonával druh práce pre spoločnosť U. s.r.o., ako tavič aj napriek tomu, že v pracovnej zmluve mal
uvedenú pozíciu zlievarenský robotník. Taktiež svedok uviedol, že jeho pracovníci boli zamestnancami
spoločnosti U., s.r.o., ale práce vykonávali v spoločnosti W.-J., a.s., ktorá si pracovníkov rozdeľovala najednotlivé pracovné pozície a ktorá platila za vykonané práce faktúrami spoločnosti U., s.r.o. Žalovaný
skonštatoval, že „v odvolacom konaní nebolo preukázané, že by žalobca v období od 01.04.1993 do
31.08.1994 nevykonával práce zaradené do I. pracovnej kategórie,“ a preto o nároku na starobný

dôchodok bolo rozhodnuté v súlade so zisteným skutkovým stavom.

21. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

22. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

23. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

24. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia
zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií.
ZamestnaniaI.aII.pracovnejkategóriesúuvedenévrezortnýchzoznamochzamestnanízaradenýchdo
I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania,

ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

25. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo

najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až

l), alebo
e) 60 rokov.

26. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania,
v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri

ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych
a chemických vplyvov, a to
a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,

d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,
e) zamestnania členov posádok námorných lodí,
f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,
g) zamestnania kesonárov a potápačov,

h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave
a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a
výskumného reaktoru,
i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s
rizikom chemickej karcinogenity,

j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových
baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň
a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,
k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri

formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej
koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní
nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,
l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.27.Podľa§14ods.4zákonač.100/1988Zb.akozamestnaniezaradenédoI.(II.)pracovnejkategóriesa
za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie

funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie
funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2
písm. b) až h).

28. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000

zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.

a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v

službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

29. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.
decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods.
1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

30. Základom úvah v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného bol skorší
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/80/2015 zo dňa 11.04.2017, v ktorom
bol vyslovený pre správne orgány záväzný právny názor, že ak Sociálna poisťovňa vychádzala pri
rozhodovaní vo veci len z evidenčných listov sociálneho zabezpečenia zamestnancov spoločnosti U.
s.r.o.anevenovalapozornosťdôkaznýmnávrhomžalobcu,rozhodlanazákladenedostatočnezisteného

skutkového stavu. Ak žalobca skutočne vykonával práce zaradené príslušným rezortným zoznamom do
I. pracovnej kategórie, zostávalo by posúdiť len otázku, či toto zamestnanie vykonával pre spoločnosť,
ktorá vznikla zo štátneho podniku, pričom súčasne zdôraznil, že otázku prevodu zamestnaneckých
vzťahov bývalého štátneho podniku M. D. nad T., v ktorom žalobca vykonával práce zaradené v
I. pracovnej kategórii, na novo vzniknutú spoločnosť U., s.r.o., je potrebné posudzovať voľnejšie a

prihliadať predovšetkým na sociálny rozmer aplikovanej právnej úpravy. Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky sa tiež javilo, že ak spoločnosť U., s.r.o. prevzala žalobcu ako zamestnanca bývalého štátneho
podniku M. D. nad T. a zaradila ho na výkon tých istých prác vo zvýhodnenej pracovnej kategórii do
inej obchodnej spoločnosti (W. A., a.s.), ktorá (rovnako ako všetky podniky v danom priemyselnom
odvetví) vznikla zo štátneho hutníckeho podniku, môže žalobca legitímne očakávať, že jeho vtedajší

zamestnávateľ bude na účely § 16 zákona č. 100/1988 Zb. posudzovaný ako obchodná spoločnosť,
ktorá vznikla zo štátneho podniku používajúceho rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II.
pracovnej kategórie. Najvyšší súd SR následne uložil správnym orgánom vykonať navrhnuté dôkazy -
výsluchy svedka PhDr. R. U., konateľa zaniknutej spoločnosti U., s.r.o. prípadne aj ostatných žalobcom
označených bývalých zamestnancov spoločnosti, za účelom preverenia, či navrhovateľ v spornom

období vykonával práce zaradené v rezortnom zozname príslušného ústredného orgánu štátnej správy
do I. pracovnej kategórie.

31. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správne orgány
sa právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neriadili dôsledne. Správnemu súdu nie je

zrejmýdôvododmietnutiavykonaniadoplňujúcehodokazovaniaajvýsluchomspolupracovníkovžalobcu
k tým okolnostiam, ktoré požadoval spresniť alebo ozrejmiť žalobca, keď navrhovaní svedkovia by sa
mohli vyjadriť najmä k charakteru prác, ktoré v mieste ich realizácie vykonával žalobca, súc s ním v
tom čase v každodennom styku na tom istom pracovisku, na rozdiel od konateľa, ktorý sa k prácamvedel vyjadriť iba ex post z pozície štatutárneho orgánu. To, že svedkovia boli podľa evidenčných listov
zaradení do III. pracovnej kategórie, nedáva priamu, jednoznačnú a najmä vyčerpávajúcu odpoveď
na otázku charakteru prác, ktoré žalobca v spoločnosti W. A., a.s. aj reálne vykonával. Pritom druh

vykonávanej práce je s poukazom na už citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky prioritným kritériom na posúdenie nároku sťažovateľa
na zaradenie ním vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Pre posúdenie
správnosti zaradenia prác vykonávaných žalobcom do príslušnej kategórie nie je relevantné zaradenie
svedkov do konkrétnej pracovnej kategórie vo vtedajšej evidencii, ale posúdenie, či náplň práce

vykonávanej žalobcom v W. A., a.s. bolo možné vyhodnotiť ako prácu taviča, ktorá bola podľa rezortného
zoznamu zamestnaní Federálního ministerstva hutnictví a těžkého strojírenství č. 2/1978 zaradená do
I. pracovnej kategórie (110102/1-Hutník vysokopecař; 02-práce tavičů a struskařů u vysokých pecí).

32. Okrem toho správnemu súdu najmä v rozhodnutí žalovaného chýba správna úvaha, v rámci ktorej by
sa žalovaný vysporiadal s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že otázku prevodu

zamestnaneckých vzťahov z bývalého štátneho podniku M. D. nad T. je potrebné posudzovať voľnejšie
a prihliadať predovšetkým na sociálny rozmer aplikovanej právnej úpravy. Najvyšší súd Slovenskej
republiky tu priamo dal správnym orgánom právne záväzný návod, aby spornú otázku administratívneho
konania neposudzovali rýdzo formálne, keď uviedol, že ak spoločnosť U., s.r.o. prevzala žalobcu
ako zamestnanca bývalého štátneho podniku M. D. nad T. a zaradila ho na výkon tých istých prác

vo zvýhodnenej pracovnej kategórii do inej obchodnej spoločnosti (W., a.s. A.), ktorá (rovnako ako
všetky podniky v danom priemyselnom odvetví) vznikla zo štátneho hutníckeho podniku, môže žalobca
legitímne očakávať, že jeho vtedajší zamestnávateľ bude na účely § 16 zákona č. 100/1988 Zb.
posudzovaný ako obchodná spoločnosť, ktorá vznikla zo štátneho podniku používajúceho rezortný
zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Správny súd však odraz tohto právne

záväzného právneho názoru pri posudzovaní spornej otázky v odôvodneniach rozhodnutí správnych
orgánov nenašiel.

33. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodu
podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého

správne orgány, riadiac sa právne záväzným názorom správneho súdu, opätovne posúdia otázku
charakteru (druhu) prác vykonávaných žalobcom, pri hodnotení čoho nie je ťažiskovým kritériom
formálnezaradeniežalobcomnavrhnutýchsvedkovdokonkrétnejpracovnejkategórie,aleskutočnýopis
žalobcom vykonávaných prác, ich následné vyhodnotenie a posúdenie, či tieto práce je možné podradiť
pod niektoré z prác, zaradených príslušným rezortným zoznamom do zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej

kategórie. Následne o žiadosti žalobcu správne orgány opätovne rozhodnú.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP
a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaloženýchtrovkonania.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesprávnysúdpodľa§175ods.2SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)

a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.