Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Baranová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Cpr/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113210889
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8113210889.21

Uznesenie

OkresnýsúdPrešovvsporežalobkyne:U..E.B.,O..XX.X.XXXX,V.P.D.,X.XX,zastúpenej:Advokátska
kancelária Peter Rak, s.r.o. so sídlom Prešov, Masarykova 13, IČO: 50 581 121 proti žalovanej: Spojená
škola so sídlom Chminianske Jakubovany 21, zastúpenej: JUDr. Peter Farkaš, advokátska kancelária
spol. s r.o. so sídlom Prešov, Puškinova 16, IČO: 36 855 928, o žalobe z dôvodu porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, takto

r o z h o d o l :

Súd s ch v a ľ u j e zmier strán sporu v tomto znení:

„Žalovaná prehlasuje, že nekonala v rozpore s antidiskriminačným zákonom; a pokiaľ došlo počas
trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej v určitých prípadoch k nesprávnej aplikácii pracovno-
právnych predpisov, vyslovuje s týmto poľutovanie, ale toto konanie nebolo motivované úmyslom
žalobkyňu šikanovať alebo diskriminovať.

Žalobkyňa prehlasuje, že prijíma takéto vysvetlenie, akceptuje ho a nebude už voči žalovanej uplatňovať
žiadne pracovno-právne nároky a iné nároky z pracovno-právneho vzťahu, ktorý bol ukončený Dohodou
o ukončení pracovného pomeru zo dňa 25.6.2012.

Každá zo strán si hradí svoje trovy sama.“

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.4.2013 domáhala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 28 000 eur z dôvodu, že počas trvania
pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej konal voči nej v rozpore s antidiskriminačným zákonom,.
šikanoval ju a konal v rozpore s dobrými mravmi, čím došlo u nej k zdravotným problémom a problémom
v spoločenskom a osobnom živote.

2. Na pojednávaní vo veci samej konanom dňa 12.9.2019 súd zhrnul výsledky doterajšieho dokazovania
a aplikoval ustanovenie § 181 ods. 2 CSP, v rámci ktorého poukázal na osobitosť a špecifické okolnosti
antidiskriminačných žalôb s tým, že je nutné v danom prípade brať do úvahy aj osobitosť špecifického
prostredia,vktorombolpracovnoprávnypomeravzťahmedzistranamisporuatoškolskéhoprostrediav
znevýhodnenomprostredí,toznamená,žepredmetomvzdelávaniabolirómskedetizoznevýhodneného

prostredia a navyše aj mentálne postihnuté s tým, že žalobkyňa ako učiteľka mala na starosti veľmi
špecifickú oblasť výučby a to výučbu náboženstvo.
Súd aj z predchádzajúcich súdnych sporov mal skúsenosti s tým, aké špecifické sú okolnosti, za ktorých
dochádza k výučbe v takýchto podmienkach s tým, že na výučbu, aj učiteľský zbor, na priestory, na
podmienky, postupy a pracovnoprávne zvyklosti sú kladené úplne iné nároky, než v iných bežných
učiteľských prostrediach.

Toto všetko nemožno odosobiť od tohto samotného prípadu a je potrebné toto brať do úvahy s
prihliadnutím aj na to, ako žalobkyňa v tomto prostredí vnímala výkon svojho učiteľského povolania.Súdu sa však javilo z vykonaného dokazovania, že pokiaľ zakaždým došlo k pracovnoprávnym
pochybeniam zo strany školy voči žalobkyni, tieto boli na výzvu žalobkyne odstránené a to aj čo sa týka
odstránenia zvýšenej vlhkosti v triede, kde aj samotná žalobkyňa prehlásila, že po tom, čo upozornila

vo svojej mesiac trvajúcej maródke na túto skutočnosť, riaditeľka školy dala predmetnú triedu odplesniť.
Súd však poukázal na to, že keď došlo k porušeniu pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu k tomu,
že škola vôbec nekomunikovala s učiteľmi o tom, že bude kamerový systém slúžiť aj na kontrolu ich
dochádzky, a teda pracovnoprávnej morálky, jedno z písomných upozornení, ktoré bolo adresované
žalobkyni, bolo výlučne použité, resp. naformulované s využitím tohto kamerového systému.

Úrad na ochranu osobných údajov toto vytkol vo svojom rozhodnutí s tým, že neuložil žiadnu sankciu
škole, keďže škola dodatočne odstránila všetky zistené nedostatky.
Súdu sa teda javilo, že základ nároku nie je daný, pretože pre také šikanózne a diskriminačné konanie,
ktoré by bolo predmetom ochrany podľa antidiskriminačného zákona, resp. podľa Zákonníka práce a
to ustanovení, ktoré chránia zamestnanca pred šikanóznym konaním alebo pred zneužitím práva alebo
výkonom pracovnoprávnych predpisov s tým, že sa porušujú dobré mravy, nie je daná jednoznačná

intenzita a obsah a súd z doteraz vykonaného dokazovania nemá takéto konanie za preukázané.

3. Súd sa na základe toho pokúsil o zmier medzi stranami sporu, pričom po porade právneho zástupcu
žalobkyne so žalobkyňou a po vzájomných konzultáciách, títo prehlásili, že by prichádzal do úvahy
zmier, v ktorom podľa žalovanej strany malo odznieť to, že obe strany sa stotožňujú s tým, že žalovaný

nekonal v rozpore s antidiskriminačným zákonom vo vzťahu k žalobkyni s tým, že by žalovaná strana
prehlásila, že pokiaľ došlo počas trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej v určitých prípadoch
k nesprávnej aplikácii pracovnoprávnych predpisov vyslovuje s týmto poľutovanie, ale prehlasuje, že
nebolo toto konanie motivované úmyslom žalobkyňu šikanovať alebo diskriminovať. Predmetom zmieru
by bolo aj prehlásenie žalobkyne, že prijíma takéto vysvetlenie a nebude už voči žalovanej uplatňovať

žiadne pracovnoprávne nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý bol ukončený dohodou o ukončení
pracovného pomeru zo dňa 25.6.2012.Právni zástupcovia sporných strán prehlásili, že v takomto
prípade by predmetom zmieru bola dohoda o tom, že každá zo strán si bude hradiť svoje trovy sama.

4. Na to strany sporu uzavreli zmier v tomto znení:

5. „Žalovaná prehlasuje, že nekonala v rozpore s antidiskriminačným zákonom; a pokiaľ došlo počas
trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej v určitých prípadoch k nesprávnej aplikácii pracovno-
právnych predpisov, vyslovuje s týmto poľutovanie, ale toto konanie nebolo motivované úmyslom
žalobkyňu šikanovať alebo diskriminovať.

Žalobkyňa prehlasuje, že prijíma takéto vysvetlenie, akceptuje ho a nebude už voči žalovanej uplatňovať
žiadne pracovno-právne nároky a iné nároky z pracovno-právneho vzťahu, ktorý bol ukončený Dohodou
o ukončení pracovného pomeru zo dňa 25.6.2012.

Každá zo strán si hradí svoje trovy sama.“

6. Podľa článku 7 ods. 2 Základných princípov CSP, základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu
k zmierlivému vyriešeniu sporu.

7. Podľa § 148 ods. 1, 2 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má

súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

8. Povaha antidiskrimačných pracovných sporov, sporov z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
zamestnávateľa so zamestnancom ako aj sporov zamestnancov o nároky z konania zamestnávateľa

voči nim v rozpore s dobrými mravmi a v dôsledku zneužitia práva rešpektuje aj súkromnoprávnu
povahu pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorého najvýraznejším
prejavom je snaha sporných strán o zmierlivé riešenie prípadného sporu, ktorá závisí o okolností
každého osobitého prípadu veľmi špecificky a individuálne.

9. Vzhľadom na to, že strany navrhli schválenie zmieru konkrétneho znenia v snahe ukončiť dlhoročný
súdny spor a zmieriť sa a súd konštatoval, že toto znenie navrhnutého zmieru nie je v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, t.j. zákonom č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce v znení
neskorších predpisov a zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach ao ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( antidiskriminačný zákon) v
znení neskorších predpisov., zmier medzi stranami sporu schválil. Zmier sa týka aj trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.