Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/221/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111226181
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8111226181.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne C. Ľ., K.. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Č.. C. XX, XXX XX J., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom,
Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X. XX, XXX XX
J., právne zastúpenému JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, 080 01 Prešov, o náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 6 480 eur v splátkach vo výške 180 eur mesačne
splatnýchvždydo25.dňatohoktoréhomesiacapočnúcprávoplatnosťoutohtorozsudku,podnásledkom
straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.09.2011 domáhala voči žalovanému
ochrany osobnosti, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 33 193,90 eura a určenia
pozostalostnej renty vo výške 130 eur mesačne.

2. V žalobe tvrdila, že žalovaný bol trestným rozsudkom uznaný vinným zo spáchania zločinu zabitia
v súbehu s prečinom výtržníctva, za čo mu súd uložil úhrny trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.
Poškodenýmbolmanželžalobkyne.Malazato,žekonanímžalovaného,ktorýspôsobilsmrťjejmanžela,
došlo u nej k zásahu do jej osobnostných práv.

3. Žalobkyňa ako dôkazy označila rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/51/2009, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/20/2010, rodný list mal. H., úmrtný list H. Ľ., lekárske správy,

potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi, potvrdenie o poberaní prídavkov na deti, potvrdenie o
poberaní náhradného výživného za sirotský dôchodok, dohodu o výkone práce, sobášny list.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Zo spáchania skutku sa necítil byť vinným. Už v trestnom konaní
oľutoval všetko, čo sa stalo hlavne preto, že následne po tomto incidente zomrel aj jeho kamarát.
Poukázal na to, že ku skutku došlo zavinením poškodeného, ktorý sa vyhrážal zabitím zbraňou.

5. Okresný súd Prešov vo veci rozhodol dňa 25.01.2017 rozsudkom č. k. 17C/221/2011-224, ktorým
uložil žalovanému povinnosť dať žalobkyni primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia v tomto
znení:„Žalovaný,O.V.,satýmtoospravedlňuježalobkynipaniC.Ľ.,K..P.ajejsynoviH.Ľ.zaspôsobenú
smrť jej manželovi H. Ľ. čím sa dopustil trestného činu zabitia a zasiahol do práva C. Ľ. a H. Ľ. nasúkromie, a do práva na život manžela C. Ľ. H. Ľ..“ Toto ospravedlnenie je žalovaný povinný urobiť
písomne zaslaním listu na adresu bydliska žalobkyne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu nemajetkovej ujmy sumu vo výške

15 000 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd zamietol tiež žalobu
o priznanie výživného, t.j. pozostalostnej úrazovej renty. Vyslovil, že žiadna z procesných strán nemá
právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku o povinnosti žalovaného
zaslať žalobkyni ospravedlnenie a vo výrokoch, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol dňa
07.04.2017.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5Co/139/2017-263 zo dňa 26.06.2018 na odvolanie
žalovaného do výroku o povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 15 000 eur v lehote 60 dní od právoplatnosti
rozsudku, zrušil napadnutý rozsudok v tomto výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V odôvodnení odvolací súd poukázal na to, že v predmetnom spore je bezpochyby preukázané,
že v dôsledku konania žalovaného došlo ku smrti manžela žalobkyne. Odvolací súd nespochybnil, že
dôsledkom smrti manžela žalobkyne je ujma, ktorá je trvalá a neodstrániteľná, t.j. ide o ujmu závažnú. V
tejto časti s názorom súdu prvej inštancie nie je možné nesúhlasiť, ale ak súd má za to, že túto ujmu treba
reparovať náhradou v zmysle kompenzácie konkrétnou finančnou čiastkou, musí byť identifikovateľné

ako k nej súd prvej inštancie dospel. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy právny predpis
neposkytuje jasné a presné vodítka pre vyčíslenie jej výšky. Konštantnou judikatúrou však boli ustálené
kritéria, na ktoré je potrebné prihliadať tak na strane poškodeného, ako aj na strane škodcu. Okolnosti,
ktoré je potrebné skúmať na strane poškodeného sú najmä: a/ intenzita vzťahu žalobcu zo zomrelým, b/
vek zomrelého a pozostalého, c/ otázka hmotnej závislosti pozostalého od usmrtenej osoby, d/ prípadné

poskytnutie inej satisfakcie. Pre výšku náhrady je kvalita vzájomného vzťahu kľúčová. Psychická bolesť
zo straty blízkeho človeka je často vnímaná ako neznesiteľná, fyzická, obmedzujúca ostatné aktivity
pozostalého, mnohokrát prerastajúca až do duševného ochorenia. Strata osoby, na ktorej je pozostalý
existenčne závislý, sa negatívne prejavuje i vo sfére osobnostného prežívania. Iná forma satisfakcie
než peňažná, nemôže byť sama o sebe dostačujúca, jej poskytnutie a následne posúdenie jej významu

však môže mať vplyv na možnosť prípadného zníženia peňažného zadosťučinenia. Okolnosti, ktoré je
potrebné skúmať na strane pôvodcu zásahu sú najmä: a/ postoj žalovaného (ľútosť, ospravedlnenie,
náhrada škody...), b/ dopad udalosti do duševnej sféry pôvodcu zásahu, c/ majetkové pomery pôvodcu
zásahu, d/ miera zavinenia, eventuálne miera spoluzavinenia usmernenej osoby. Je celkom zrejmé,
že postoj tejto osoby môže podstatným spôsobom ovplyvniť vnímanie ujmy pozostalým - ústretové

správania, ospravedlnenie, prejavená ľútosť - môžu zmierniť dopady nemajetkovej ujmy, naopak -
ľahostajnosť, arogancia, vyjadrená bezcitnosť - môžu ju ešte prehĺbiť. Je nutné taktiež prihliadnuť na
majetkové pomery tak, aby bola daná možnosť reálneho uspokojenia priznaného nároku. Odvolací súd
zrušil napadnutý výrok rozsudok z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

8. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom strán sporu, potvrdením o podaní daňového
priznania žalovaného za rok 2017 ako aj odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni, pričom zistil tento
skutkový stav veci:

9. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/51/2009 zo dňa 19.11.2009, ktorý nadobudol

právoplatnosť 20.01.2011 bol obžalovaný O. V. uznaný vinným, že dňa 27.06.2008 v čase okolo 23.00
hod. v J. na ulici R. XX na chodníku pred čajovňou Bonsaj po predchádzajúcich slovných potyčkách
pod vplyvom alkoholu najmenej dvakrát spredu do hlavy kopol H. Ľ., ktorému spôsobil pomliaždeniny a
odreninytváre,zlomeniunosovýchkostíapomliaždeniekrčnejmiechy,čoviedlokopuchuanáslednému
kardiorespiračnému zlyhaniu, pričom H. Ľ., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX. Teda v úmysle

spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal zločin zabitia podľa §
147 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Poškodenej C. Ľ. bola priznaná z titulu nároku na náhradu škody suma 580,56 eura do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku a zo zvyškom nároku bola odkázaná na občianskoprávne konanie.

10. V odôvodnení trestného rozsudku je uvedené, že obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu
poprel. Uviedol, že v inkriminovaný večer išli hrať futbal, ale nakoľko nebol dostatočný počet hráčov
tak išli do čajovne, kde si dali pivo a pol deci a vtedy došiel nebohý H. Ľ., ktorý vulgárne pýtal cigarety
a zapaľovač, čo mu poskytol, ale keď si znova následne pýtal, odmietol mu cigarety dať. Pri odchodenebohý vytiahol zbraň, ktorú mu namieril na hlavu, vtedy priskočil H. H., ktorý nebohému dvihol ruky hore
a keď sa dostal z prvotného šoku, tiež ho chytil za ruku a zápasili. Boli tam prítomní Z., H., P. a M.. H.
odkopolzbraň,ktorúP.chytilaodhodilpreč.Sámbolosobnedosťpodvplyvomalkoholu,nakoľkonafúkal

2,4 promile. Poškodený bol veľmi agresívny, nemali záujem o bitku, nebolo by došlo k žiadnemu konfliktu
a osobne ho nekopol, nakoľko po celý čas sa zdržiaval pri nohách nebohého a nie je pravdou, čo tvrdil
svedokV.,žehokopol.PospacifikovaníH.Ľ.vpredudržalZ.,vstredehodržalM.aonosobnedržalnohy
a H. sa pohyboval hore, dole a jediný úder bol zo strany M. do oblasti chrbta. V čase skutku v podniku sa
okrem nich nachádzala ešte pani M., G. V., A. V. a dvaja chlapci, s ktorými sedel nebohý a taktiež Y. V..

Skutočnosť, že poškodený nedýchal si všimli až po príchode polície, keď jeden z policajtov nebohého
prikľakoladalmuputáazistil,ženedýcha.Včaseútokuzbraňnebohýdržalbezprostredneprijehohlave
a okrem M., ktorý išiel na toaletu všetci sa nachádzali vonku. Policajt pri zakladaní pút nebohého posadil,
pričom padal na bok a vtedy si všimli, že nedýcha. Z odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že H. Ľ. dňa
27.06.2008 v čase okolo 23.00 hod., čo vyplýva z výpisov z hovorov obžalovaného, keď v tomto čase
volal žalovaný tiesňovú linku na polície o 22.51 hod., utrpel zranenia a to napadnutím iných osôb, čo je

preukázané najmä výsluchom znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Kallaya, ktorý uviedol, že poranenia,
ktoré boli príčinou smrti poškodeného boli spôsobené tupými predmetmi o užšej a širšej kontaktnej
ploche, ktoré pôsobili na oblasť tváre spredu, sprava a zľava, strednou až veľkou silou a to s najväčšou
pravdepodobnosťou pri dvojnásobnom kopnutí nohou druhej osoby do oblasti tváre poškodeného so
vznikomporaneniakrčnejmiechyasmrtinebohéhosanedalozabrániťaniposkytnutímvčasnejlekárskej

pomoci. Pripustil, že iným spôsobom tieto poranenie mohli vzniknúť iba teoreticky a sám si takého
poraneniepoškodenýnemoholspôsobiťaaniutrpieťvprípadepotiahnutiahlavydozadudruhouosobou,
lebo súčasne by musela sa pridružiť rotácia hlavy a takéto poranenie nemohlo vzniknúť ani v prípade
mykania sa, keď bol na zemi znehybňovaný troma osobami. Na základe toho súd dospel k záveru, že
smrť nebohého bola spôsobená zavinením inej osoby, aj keď nebohý mal v čase skutku 2,7 promile

alkoholu v krvi. Obžalovaný spáchanie skutku poprel, uviedol, že sa nachádzal pri nohách, čo potvrdili aj
svedkovia H. P., H. Z., U. M., jednoznačne vyplynulo, že nebohého udrel do oblasti chrbta U. M. a všetci
títo svedkovia popreli, že by obžalovaný nebohého kopol do oblasti hlavy. Toto potvrdila aj svedkyňa
H.. Š.Á. M.. Oproti týmto dôkazom hovorí výsluch svedka A. V., ktorý uviedol, že obžalovaný minimálne
dvakrát kopol nebohého do tváre a súd nemal dôvod svedkovi neveriť, jeho vierohodnosť nebola

žiadnym spôsobom spochybnená, poznal osobne obžalovaného ako aj poškodeného a nemal žiadny
dôvod úmyselne poškodiť obžalovanému. Taktiež z výsluchov ďalších svedkov H.. F. Z., príslušníčky PZ
vyplýva, že uvedené osoby vyťažovali a z úradného záznamu vyplýva, že všetci vyťažovaní sa snažili
brániť konanie obžalovaného. Príslušníci PZ Š. V. a E. F. podrobne popísali, akým spôsobom prebiehal
ich služobný zákrok, oni žiadnym spôsobom nepoužili voči nebohému hmaty a chvaty, zistili, že nebohý

nedýcha, poskytli mu prvotné úkony prvej pomoci a následne ho dali do stabilizovanej polohy. Ďalej
súd uviedol, že z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní vyplýva, že príslušníci PZ,
ktorí vyťažovali osoby prítomné na mieste činu v úradnom zázname uviedli, že všetci boli pod značným
vplyvomalkoholuakonkrétneH.uviedol,žeV.spolusM.bilinebohéhoanavzájomsapotomutvrdzovali,
že oni mu nespôsobili také zranenia, ktoré by ho mohli zabiť. U. M. uviedol, že obžalovaný chcel biť

nebohého, ale nakoniec si to rozmyslel a všetci prítomní sa snažili brániť konanie O. V. a U. M.. Zo
zápisnice o rekonštrukcii je znázornený pohyb jednotlivých osôb podľa výpovedi jednotlivých svedkov
prítomných na uvedenej rekonštrukcii, ďalej sa nachádzajú lekárske správy o hospitalizácii nebohého
a taktiež úradné záznamy jednotlivých zasahujúcich policajtov na mieste činu. Súd preto dospel k
záveru, že obžalovaný O. V. napadol nebohého a to tak, že ho najmenej dvakrát kopol do oblasti tváre

spredu, čo jednoznačne dosvedčil svedok A. V. a tvrdenia vypočutých svedkov P., Z., M. sú čiastočne
spochybnené aj výpoveďou príslušníčky PZ H.. Z., ktorá uviedla, že uvedené osoby boli vyťažované a
pravdepodobnejšie sa jej javila verzia H. H. a všetci sa pri vyťažovaní snažili brániť a ospravedlňovať
konanie obžalovaného. Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný, pretože konal minimálne formou
nepriameho úmyslu. Vedel, že svojim konaním takéto porušenie, alebo ohrozenie môže spôsobiť smrť a

bol s tým uzrozumený. Minimálne s nepriamym úmyslom chcel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko
jehoútoksmerovaldooblastihlavynebohého,kdesanachádzajúvšetkyživotnedôležitéorgányanastal
taktiež nedbanlivostný následok, t.j. smrť nebohého. Príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného
a smrťou nebohého, ktorá nastala 30.06.2008 je zrejmá zo záverov znaleckého posudku z odboru
zdravotníctva, kde znalec uviedol, že najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku poranení je útok na

nebohého spredu, následkom čoho došlo k vyššie popísaným zraneniam a následne k smrti, ktorej sa
nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej lekárskej odbornej prvej pomoci. Obžalovaný porušil záujem
chránenýtýmtozákonom,t.j.záujemštátunaochraneživotaazdraviakaždejfyzickejosoby.Pokiaľideo
náhradu škody uplatnenú poškodenou C. Ľ., súd jej priznal škodu vo výške 580,56 eura, čo predstavovalináklady súvisiace s pohrebom a zo zvyškom nároku ju podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal
na občianskoprávne konanie, lebo na rozhodnutie o uplatnenej škode vo vyššom rozsahu a to najmä
nemajetkovej ujmy vo výške 2 000 000,- Sk by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

11. Uznesením č. k. 7To/20/2010-302 zo dňa 20.01.2011 Krajský súd v Prešove zamietol odvolanie
obžalovaného O. V.. Aj podľa názoru krajského súdu nevznikli pochybnosti o tom, že obžalovaný O. V.
skutok tak ako je uvedený vo výroku rozsudku spáchal. Vykonané dôkazy svedčia o tom, že obžalovaný
O. V. už v čase, kedy bol poškodený na zemi, keď sa nemohol už ani zmocniť zbrane, keďže táto bola

mimo jeho dosahu pri jeho nohách ako o tom vypovedali svedkovia, tohto najmenej dvakrát kopol do
oblasti tváre spredu, čo poukazujúc na závery znalcov z odboru zdravotníctva spôsobilo vznik zranení,
ktoré boli bezprostrednou príčinou smrti. Okolnosť, že k takémuto napadnutiu zo strany obžalovaného
malo dôjsť až v čase, kedy už poškodený nemal zbraň k dispozícii a prakticky sa ani nemohol účinne
brániť, vylučuje aplikáciu obhajobou uvádzaného stanovenia § 25 Trestného zákona, keďže evidentne
obžalovaný neodvracal priamo hroziaci, alebo trvajúci útok na jeho osobu. V tomto smere je potrebné

poukázať na skutočnosť konštatovanú znalcami z odboru zdravotníctva, že útok na hlavu do oblasti
tváre, spredu a zľava mal byť vedený strednou až veľkou silou a prudkosťou opakovania aj keď útočník
mal mať obutú ľahkú, letnú obuv, nemožno právne kvalifikovať takéto konanie inač ako zločin zabitia
podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona a keďže sa skutok stal na mieste verejnosti prístupnom v súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obžalovaného odmietol.

13. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že sa necíti byť vinný za skutok, za ktorý bol odsúdený.
Svedok, ktorý ho usvedčoval A. V. tvrdil, že bol pri hlave Ľ., ale v skutočnosti bol pri nohách, mal v ruke

telefón, volal, každý to videl, ale v trestnom konaní súd vychádzal z výpovede tohto svedka, otca majiteľa
reštaurácie Bonsaj, ktorý vypovedal až po troch mesiacoch od tejto udalosti. V trestnom konaní nebol
ako dôkazový materiál pripojený list na rozlúčku od H. H., v ktorom sám uviedol, že to, čo on spravil,
nikto ho z toho nedostane, pretože on bol po celú dobu pri hlave nebohého ako ležal so zbraňou v rukou,
odkopoval mu zbraň. Keď na polícii boli vyťažovaní, H. H. uvádzal, že tam boli nejaké kopance, údery a

on poškodeného odzbrojoval. Sám sa ocitol v tejto situácii, že Ľ. na neho namieril zbraň rovno k hlave
spredu, čo v ňom vyvolalo strach o život, triašku, nemohúcnosť, čiže je vylúčené, že by v takom stave
bol do neho kopať. Naviac mal v sebe 2,4 promile alkoholu, takže takúto razantnosť, že by ho kopol
a udržal sa ešte na nohách nemal. Ľ., keď na neho namieril zbraň na hlavu povedal, že všetkých tu
postrieľa. Všetci ho spacifikovali. H. H. mu dvihol ruky so zbraňou, štyria ho chytili, hodili na zem, držali

ho a kričali na H. H., aby mu odkopol zbraň, keď ju odkopol, táto vyletela z rúk Ľ. a H. P. ju potom chytil
a odhodil do opačného rohu. Všetko sa odohralo o 23.00 hod. na mieste, kde bola veľká tma a on sám
nevidel, či niekto Ľ. kopol. O tri dní H. H. spáchal samovraždu a list, ktorý zanechal na rozlúčku nebol
použitý ako dôkaz v jeho trestnom konaní. Až v pondelok sa dozvedel, že Ľ. zomrel a v utorok H..

14. Vo vzťahu k svojim osobným, majetkovým a sociálnym pomerom žalovaný uviedol, že býva spolu
so svojou manželkou v mestskom byte, za ktorý platia 280 eur mesačne. Žalovaný pracuje ako
živnostník, vykonáva elektroinštalačné práce, kamerový systém, poplašné zariadenia. Jeho priemerný
čistý mesačný príjem je cca 500 - 600 eur mesačne, v závislosti od mesiaca. Platí odvody 200 eur
mesačne. Je vyučený elektronik s maturitou. Nezvykne maródovať, keď je mu zle, zoberie si jeden - dva

dni voľno. Popri tejto robote už nestíha pracovať pomimo, pri tesárčine sa to dalo. Nemáva obdobia bez
roboty, keby firma skončila, má aj iné ponuky. Pred odsúdením pracoval vo firme STAVBET -GH, kde
zarobil 8 000 Sk, vedel si privyrobiť aj na fuškách. Pracoval aj vo väzení v lakovni 8 -9 hodín denne.
Nestávalo sa, aby musel kvôli práci maródovať. Žalovaný je bývalý športovec, má dve operácie kolena,
aninavojnenebol.Mávyživovaciupovinnosťkdcére,ktorámá11rokov.Keďsatostalo,mala2mesiace

a syn mal 11 rokov, tiež ho potrebovali, keď išiel do výkonu trestu. Manželka tiež mala starosti s deťmi.
V súčasnej dobe pracuje ako predavačka, nemajú žiadne úspory ani majetok väčšej hodnoty. Manželka
spláca pôžičku, lebo kúpila nejaké veci deťom a on platí zbytok. To čo sa stalo, ľutoval, aj pri prepustení,
nikdy nebol trestaný a nemal problémy so zákonom. Ospravedlňujúci list napísal, ale vrátil sa naspäť.

15. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že o tom, že došlo k usmrteniu jej manžela a o
všetkých okolnostiach, sa dozvedela až z trestného vyšetrenia. V tej dobe bola s dieťaťom vo svojom
byte. V uvedený deň manžel prišiel domov, potom si bol vypiť so svojimi kamarátmi a o 18.00 hod.
povedal, že sa ide stretnúť ešte s kamarátom na jedno malé pivo. Doma nechal mobil, takže ho nemohlaskontrolovať.Jejmanželsaneliečil.Jehozdravotnýstavboldobrý.Nevieotom,žebybolnaniečochorý.
Pracoval ako pomocný robotník na stavbe. Počas práce nepožíval alkohol, ale po skončení si zvykol dať
pivo, ktoré mal rád. Nedá sa povedať, že bol alkoholik. Manžel mal kamarátov ešte zo svojej mladosti a

detstva v mieste, kde býval, okolo ulici Majakovského a Čapajevova a s týmito mužmi sa rád stretával
pri pive. Do reštaurácie Bonsaj pokiaľ ona vie, nechodieval. Mal obľúbené iné miesta. Od manžela vie,
že brat V. bol jeho kamarát, s ktorým sa poznal a možno sa aj spolu stretávali. Od vyšetrovateľa sa
dozvedela, že manžel sa mal vyhrážať zbraňou, že ho štyria muži spacifikovali a potom ho mal žalovaný
kopnúť do hlavy a H., ktorý sa tam zjavil mal volať záchranku, resp. políciu. H. H. zomrel, bol to kamarát

jej manžela. V dobe, keď sa stal tento incident bývala na ulici Čapajevovej. Z rozprávania ľudí počula,
že H. bol nešťastný z toho, čo sa stalo manželovi, mal výčitky, že tomu nezabránil. Nevedela o tom,
že manžel mal zbraň, kde ju mal, taktiež nemala vedomosť. Toto jej dodnes nie je jasné. Žalovaný na
trestných pojednávaniach, ktorých sa zúčastňovala, popieral spáchanie tohto trestného činu a tvrdil, že
ak by manžela kopol, musel by mať na botaskách krv, čo však nemusí zodpovedať skutočnosti, lebo
pri kopnutí môže dôjsť aj k vnútorným zraneniam. Znalec v trestnom konaní povedal, že tento úder do

krku manželovi bol taký, ako keby ho v tomto mieste udrel karatista, v dôsledku čoho nastalo krvácanie
do mozgu a na následky toho manžel zomrel. S manželom majú syna H., nar. XX.XX.XXXX. Nepoberá
vdovský ani sirotský dôchodok na dieťa, sociálna poisťovňa jej zamietla tento nárok, lebo manžel nemal
splnenú podmienku odpracovaných päť rokov, takže im nevznikol nárok na túto dávku. Po smrti manžela
utrpela psychický šok a takisto aj syn. Obaja navštevovali psychologickú poradňu. Bola vo veľmi zlom

stave, nevedela sa vysporiadať so smrťou manžela. To bol aj dôvod, prečo sa odsťahovala z bytu na ulici
Čapajevovej, kde bývali so svokrou a išla bývať k svojim rodičom spolu so synom. Žiadala, aby žalovaný
bol zaviazaný na zaplatenie nemajetkovej ujmy 33.193,90 eura, keď touto čiastkou by mohla pomôcť
hlavne synovi, ktorý už nemá otca a nebude sa mať kto o neho do budúcna postarať. Manžel pracoval
na dohodu v stavebnej firme, zamestnávateľ ho rôzne vyplácal, niekedy zarobil aj 12 000,-Sk inokedy

1 000,-Sk. Zamestnávateľ ho vyplácal na ruku niekedy týždenne, niekedy mesačne. Ak by manžel žil,
pracoval by ešte možno 20 rokov finančne by sa o ňu aj o syna dokázal postarať. Manželstvo uzatvorili
v roku 2004. Manžel zomrel v roku 2008 vo veku 39 rokov. Tiež mal problém sa zamestnať, preto robil
na dohody, ona bola na materskej dovolenke, takže im to finančne vychádzalo. Po smrti manžela sa
jej zrútil svet. Syn jej dáva silu, pomáha jej. Začala chodiť k psychologičke spolu s dieťaťom. Po určitej

dobe si uvedomila, že musí začať sama všetko zvládať. Syn sa jej často pýtal prečo plače, prečo chodí v
čiernom oblečená. Ťažko jej bolo toto všetko vysvetľovať synovi. Syn mal štyri roky, keď mu zomrel otec
a tento žiaľ dusil v sebe. S manželom viedli pokojný rodinný život, manžel ju mal rád, nikdy nevyvolával
hádky, aj keď si vypil pivo, bol pokojný. V manželstve nemali žiadne závažné problémy. Nevýhodou
bolo, že bývali u svokry v jednej izbičke, nemali vlastné bývanie. Svokra mala dva a pol izbový byt,

kde bývala aj so svojim priateľom. Bola tiež vdova, o svojho manžela prišla dávno. S manželom nemali
žiadne úspory, náklady na pohreb, ktoré vznikli si musela požičať a vystrojiť manželovi pohreb v rámci
týchto možnosti. Smrťou jej manžela došlo k ukončeniu rodinného života, ako aj vzťahov, ktoré mal ku
nej a dieťaťu, zaniklo všetko, čo si rodina budovala. Nevie odkiaľ manžel mal zbraň, ktorá stála niekoľko
tisíc. V tej dobe nemali takéto peniaze na nákup zbrane a zásadne bola proti tomu, aby manžel do bytu

doniesol zbraň, keď sa o tom zmienil. Po ukončení trestného konania jej polícia vydala túto zbraň aj
keď ju nechcela prevziať, bolo jej doporučené, aby ju predala, čo aj urobila a predala ju cez poľovnícke
potreby.

16. Žalobkyňa k súčasným majetkovým pomerom uviedla, že je nezamestnaná. Doposiaľ do 31.12.2018

pracovala ako predavačka na dohodu v potravinách Refresh na Hlavnej ulici v Prešove s mesačným
príjmom okolo 420 eur mesačne. Zo Sociálnej poisťovne dostáva 110 eur mesačne. Nemôže si vybaviť
ani príspevok na bývanie, býva v podnájme, kde platí 120 eur, platí elektrinu a plyn spolu 37 eur, internet
synovi, smeti, má množstvo dlhov. Nemá žiadne úspory, od roku 2004 vychováva sama dieťa. Nemá
žiadne úspory ani veci väčšej hodnoty. Nevlastní ani byt, bola oklamaná. Rodičovský byt sa predal a

súrodenci jej kúpili 1 - izbový byt a o ten prišla, ale býva v ňom. Vlastníkom je p. Č.. Pokiaľ žili jej rodičia,
tak jej pomáhali, teraz zostala sama, nemá nikoho, len syna. Svokra jej nepomáha. Peniaze si požičiava
od dobrých kamarátok, od sestry len málo, lebo už je na dôchodku, má 62 rokov. Jej syn je naučený
skromnosti, nič drahé si nepýta. S manželom si rozumeli, za jeho povahu nemôže. Bol taký aký bol,
bol výbušný, to je pravda, ale jej v živote neublížil a ani synovi. Mali dobrý vzťah. So synom sa mali

veľmi radi, bol to jeho vytúžený syn. Z prvého manželstva mal dcéru, už je dospelá, tešil sa, že má syna.
Po smrti manžela sa veľa vecí v jej živote zmenilo, akú - takú korunku priniesol, bol hlava rodiny, živil
ich, vzájomne si rozumeli, mala sa s kým porozprávať. Po smrti manžela vyhľadala lekársku odbornú
pomoc, brala slabé lieky na upokojenie, potom prestala, lebo každý jej hovoril, aby sa dala sama dokopy.So synom dosť dlho chodila k psychologičke, asi do 11 rokov, bol nepokojný, stále sa pýtal na otca. Zo
začiatku mu klamala, ale keď bol väčší, povedala mu, čo sa stalo. Pani doktorka povedala, že už je v
poriadku. Otca sa jej nepodarilo synovi nahradiť. Veci, ktoré by mali riešiť otec so synom, ona to nevie, je

predsa chlapec a mame sa tak nezdôverí ako otcovi. S mužom mali dobrý vzťah, pohádali sa, ako každý.
Mal výbušnú povahu, ale neudrel ju. Manžel robil iba brigádnicky, lebo mal úraz, tieštivú zlomeninu
kolena, mal operované koleno, bol 1-2 mesiace v nemocnici, dosť na tú nohu zle dopadával a nemohol
robiť už ani po lešeniach. Preto robil obyčajného robotníka a bol rád, že ho zamestnáva švagor. Ešte aj
teraz, keď ide na cintorín, je jej ťažko a má dosť poškodené zdravie z toho všetkého trápenia, čo prežila.

17. Svedok E. F. vypovedal, že s p. Ľ. sa poznali od mala, spolu vyrastali. V dobe, keď došlo k tragédii
nachádzal sa na druhom konci Európy. Podľa neho manželstvo u pána Ľ. bolo normálne, nestaral sa do
nich. Pokiaľ ide o žalovaného, s tým sa pozná 10 rokov, spolu pracovali, rodinný život žalovaný vedie
normálny ako väčšina mladých rodín, má pokojnú povahu. Pokiaľ ide o povahu H. Ľ., keď si vypil mohol
napádať, ale voči nemu sa takto nesprával.

18. Svedok K. V., brat žalovaného, uviedol, že H. Ľ. bol normálny pokiaľ si nevypil, ale keď si vypil,
bolo zlé, správal sa nepríčetne, bol agresívny, zlý, nadával každému, fyzicky útočil. Bol to jeho kamarát,
ale v takomto stave aj na neho niekoľkokrát fyzicky zaútočil. Mal problém s alkoholom, často pil spolu
s kamarátom O.. Manželský život H. Ľ. nikdy nepreberali, ani keď si sadli na pivo, v krčme sa bavili

len o robote. Vie, že Ľ. už raz zrazilo auto, keď bol opitý a tiež mal nejaké bitky v krčmách, ale nič
konkrétnejšie viac nevedel, lebo to sa len dopočul od iných. Tiež uviedol, že mal psychické problémy ako
náhle si vypil. Hovorila mu to nebohá švagriná žalobkyne. Aj priamo žalobkyňa pri stretnutí, hovorila,
že H. musel ísť na pol deci a potom prišiel domov a ju zbil. Nevie, či sa H. liečil psychicky, či chodil k
psychiatrovi, ale keď si vypil, bol úplne iný, jednoznačne agresívny, to vedeli aj ľudia z ulice. Napadal

každého, nepoznal kamaráta a aj on od neho dva, alebo trikrát dostal takéto rany v tejto situácii. S H. Ľ.
sa normálne pobili. Tí, čo ho poznali, vedeli, že keď si vypije, bude zle, tak odchádzali preč, aby nedošlo
k takémuto incidentu. Pokiaľ ide o žalovaného, je to jeho brat. Je makač, má živnosť, staral sa o rodinu,
poslednýkrát pracoval ako parták v stavebnej firme, riadil ľudí.

19. Svedkyňa H. F. vypovedala, že nebohý H. Ľ. bol jej brat. Kým bývali v Prešove, stretávala sa s
bratom a žalobkyňou. V roku 2004 sa presťahovala do Veľkého Šariša, kde si postavili dom a brat jej
chodil na stavbu pomáhať. Brat nepracoval, možno mal nejaké brigády, ale trvale zamestnanie nemal.
Pokiaľ ide o alkohol, pil príležitostne, bol druhýkrát ženatý, nepozná dôvody prečo sa rozviedol s prvou
manželkou. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav, po dopravnej nehode, bratovi operovali koleno. Náklady

pohrebu hradila niečo matka, niečo švagriná. Matka žije, ale je psychiatrická pacientka, prežíva depresie
a výsluch na súde by bol pre ňu traumatický. Vie, že medzi žalobkyňou, bratom a matkou boli zvady,
ktoré vyplynuli z toho, že neplatili za bývanie, resp. málo, kvôli peniazom, vareniu. Vie to z rozprávania
matky a brata. Brat sa voči matke nesprával agresívne, skôr to bola labilita matky, ktorá spôsobovala
problémy. Bola alkoholička a v akej nálade bola, podľa toho sa všetko odohrávalo. Brat nebol agresívny.

Keď sa ho pýtala, prečo si nehľadá prácu v zahraničí, brat jej odpovedal, že nemôže nechať manželku
samú, musí sa o ňu starať.

20. Svedok K. B. povedal, že nebohý aj žalovaný boli jeho kamaráti. Pri tragédii nebol, ale poznali sa
2dvadsať rokov a pokiaľ ide o p. Ľ., keď si vypil, bol agresívny, inač nie. On s ním nemal žiaden konflikt.

Poznal, keď si H. vypil pivo aj alkohol, púšťal sa do bitky, vykrikoval aj na neho. Každý deň zašli po robote
na pivo, H. nebol opitý každý deň, vypil niekedy dve piva, niekedy pivo, pol deci, alebo dva pol deci.

21. Svedkyňa H. E. vypovedala, že bola prvou manželkou nebohého. Dôvodom rozvodu bol jeho
nezáujem o ňu a dcéru. Vyskytli sa problémy s alkoholom, lebo uprednostňoval kamarátov a krčmu pred

rodinou. Zo začiatku pracoval, potom už nie. K fyzickým útokom medzi nimi nedošlo. Spolu nežili ani
jeden rok. Rozviedli sa v roku 1999. Od tej doby sa nestretávali a bývalý manžel sa ani o ňu ani o dcéru
nezaujímal. Neplnil si ani vyživovaciu povinnosť.

22. Svedok H. Z.Š. vypovedal, že bol pri incidente, za ktorý bol žalovaný odsúdený. Spolu sedeli v

čajovni vonku pred reštauráciou, rozprávali sa, keď arogantným spôsobom p. Ľ. pýtal od žalovaného
cigaretu, ktorú mu najprv ponúkol, ale o chvíľu znova prišiel pýtať cigaretu, čo mu žalovaný odmietol,
lebo zistil, že má málo cigariet. Na toto Ľ. reagoval hrubým spôsobom, slovnými útokmi a potom keď išli
zaplatiť, bola už záverečná hodina a vyšli von, p. Ľ. vytiahol pištoľ na žalovaného, namieril ju na čeloa povedal „teraz vás tu všetkých postrieľam“. Žalovaný mu chytil jednu ruku spolu s H. a potom všetci,
čo tam spolu boli, pretože sa veľmi zľakli, začali s ním zápasiť, aby Ľ. odzbrojili. Veľmi dobre si na to
pamätá, lebo dostal nesmierny strach. Mal skutočne obavu, že Ľ. začne strieľať a tento strach mali aj

ostatní muži, s ktorými spolu sedeli. Ako sa Ľ. ocitol na zemi to nevie, pretože ho chceli spacifikovať a
všetci ho na zemi držali. On konkrétne mu držal pravú ruku tak, že mu túto ruku svojím telom priľahol
a rukami ho držal, aby sa nemohol hýbať. Určite vie, že žalovaný bol pri nohách, volal políciu, držal ho
za nohy a M. za trup. Pri hlave mu nikto nestál, ani hlavu nedržal. Vie len, že keď ho stiahli na zem,
vypadla mu pištoľ z ruky, ktorú mal v pravej ruke, snažil sa na ňu dosiahnuť a H. mu túto zbraň odkopol.

Niekto kričal, odhoďte túto zbraň niekde ďalej, keď ju H. odkopol, bol to P.. Nikto z nich, ktorí držali Ľ.,
ho nekopol, to vie určite. Sám bol v takom šoku, že sa sústredil len na to, aby mu držal ruky, aby sa
nemohol dostať k zbrani, o čo sa snažil. Ostatní ho tiež držali tak, aby sa nemohol pohybovať. Naviac v
tomto priestore sa nedalo nejakým spôsobom manipulovať, lebo išlo o úzky priestor ohraničený malým
plotíkom. Nevidel, že by žalovaný kopol Ľ.. Ľ. takto držali po celú dobu až kým neprišli polícia. Naviac
počul ako žalovaný volal políciu. Ľ. mal zavalitejšiu postavu, určite nebol nízkeho vzrastu. Celý incident

sa odohral keď už bola tma, svietili len pouličné lampy, ktoré stáli ďalej od miesta incidentu. Keď prišli
policajti, sám dostal od policajta úder do hlavy, stratil na chvíľu vedomie. Keď sa spamätal, sedel na tráve
a prišiel policajt, ktorý sa mu ospravedlňoval, že sa pomýlil. Potom pri výsluchu mu prišlo zle, na polícii
mu privolali sanitku. Správanie Ľ., ktorý vytasil zbraň a namieril ju na žalovaného bolo také, že všetci sa
cítili ohrození na živote, keď naviac povedal, že ich tu všetkých postrieľa, nie len toho jedného. Jedinou

šancou bolo utiecť, alebo ho spacifikovať. Teda všetci, keď takto reagovali, sa cítili ohrození na vlastnom
živote. Vo chvíli, keď Ľ. odzbrojovali, ležal na zemi, on ho z pravej strany priľahol, držal pravú ruku, za
ním bol žalovaný, kľačal pri nohách, z druhej strany ho držal M.. Je zrejmé, že keby Ľ. kopol žalovaný do
tváre, bol by to videl, alebo aspoň počul údery, lebo údajne to mali byť silné údery. Keď takto ležali na Ľ.
a čakali na políciu vie, že Ľ. dýchal, vydával zvuky, ktoré vyjadrovali, že sa naťahoval za zbraňou, chcel

ju uchopiť. V tej situácii nemal na tvári žiadne údery, ani krv, nič také nevidel a pritom bol najbližšie k Ľ. a
potom H. z druhej strany, ktorý odkopával zbraň. Ako sa správali policajti nevie, lebo dostal od nich silnú
ranu do hlavy, stratil vedomie a čo sa dialo ďalej po ich prípade neregistroval. Všetci mali obuté botasky,
je to mäkká obuv. Aj v jeho lekárskej správe bolo uvedené, že dostal silný úder do hlavy od policajta, ale
čím úder bol spôsobený dodnes nevie. Pamätá si, že v ten deň sa vracali s futbalu, chceli zájsť do inej

reštaurácie, ale V. mladší ich pozýval do Bonsaju a to bol jediný dôvod, prečo si tam sadli. Pokiaľ ide o
H., ten o tri dni spáchal samovraždu. Celá udalosť v ňom vyvoláva zvláštne pocity, trápi ho, že žalovaný
bol odsúdený, podľa jeho názoru nespravodlivo, pretože tu došlo k ohrozeniu života všetkých práve
zbraňou, ktorú vybral Ľ. a namieril na žalovaného, ako aj jeho slovnými vyhrážkami. Pokiaľ ide o H., s
ním nebol blízky priateľ, ale práve nadväznosť, že potom on spáchal samovraždu po tomto incidente

vyvoláva tiež pochybnosti, kto bol vlastne páchateľom. Táto udalosť ho poznačila na celý život.

23. Svedkyňa Y. V. vypovedala, že bola v čajovni Bonsaj 27.06.2008. Keď práve zamykala dvere, bolo
po záverečnej, kedy došlo k incidentu. Videla len začiatok roztržky, potom sa zľakla a schovala sa. Ďalší
priebeh nesledovala. Spolu s ňou vo vnútri bol jej otec A. V. a brat G. V.. Potom, keď zamkli, sledovali,

čo sa deje za paravánom, ktorý bol dva, tri metre od dverí, niečo počula o zbrani, videla chlapov ako
sa naťahovali, hovorili niečo o zbrani. Potom ako už ležal Ľ., ostatní boli pri ňom, asi ho držali na zemi.
Žalovaný bol pri hlave Ľ., keď ležal. Ostatní muži držali Ľ.. Žalovaného videla len ako ho držal na zemi.
Na to, či ho kopal si nepamätá, ani či to bolo v situácii, keď prišla polícia. Keď prišla polícia už ani
prevádzku neotvorili, odišli preč.

24.SvedokA.V.Č.vypovedal,žesiužnepamätá,čosaudialo27.06.2008.ČajovňuBonsajprevádzkoval
jeho syn a on sa vtedy tam nachádzal ako hosť, hral na automatoch. Poznal nebohého Ľ. aj žalovaného.
S Ľ. nedošiel nikdy k potýčke, nemal vedomosti o jeho zdravotnom stave a pokiaľ ide o jeho rodinný
život, videl ho so synom na ihrisku, ale nedokáže charakterizovať jeho manželské spolužitie.

25. Svedok U. M. vypovedal, že spolu so žalovaným P., Z. a svojou manželkou boli v reštaurácii Bonsaj,
keď k ním prišiel nebohý Ľ., zjavne v podnapitom stave, žiadal cigarety, žalovaný mu jednu dal. Potom
znova žiadal, na čo mu žalovaný nechcel dať. Pán Ľ. bol z toho nervózny, nadával, oni si ho nevšímali,
sedeli vonku na terase, p. Ľ. bol vo vnútri. Potom, keď sa zotmelo, chceli odísť, on odišiel na toaletu

a keď sa vracal videl, že Ľ. leží na zemi, žalovaný pri jeho nohách, Z. pri hlave, P. v strede tela. Ľ. mal
vztýčenú ruku, v ktorej držal pištoľ, ležal na boku, oni ho spacifikovali a keď prikročil zozadu, dal mu tri,
alebo štyri rany päsťou do chrbta, aby pustil zbraň, lebo Ľ. sa vzpieral a spolu s P.Í. sa pokúšali mu zbraň
vziať. Ľ. ju nechcel pustiť, potom sa to podarilo, že zbraň pustil. Už nekládol taký silný odpor. Medzi týmžalovaný volal políciu a to tým spôsobom, že jednou rukou držal nohy Ľ. a druhou telefonoval. Následne,
keď došla polícia, policajti sa pomýlili a udreli Z., všetci vykríkli, že to nie je on. Ľ. ležal na zemi a pustili
ho, až keď prišli policajti, ktorí spacifikovali Ľ.. Nevšimol si, že by ho kopli. Keď ho takto priľahli, zistili, že

už sa nehýbe, nekladie odpor, otočili ho a zistili, že mu je zle, ťažko dýcha. Žalovaný chcel pomôcť, ale
policajti to nedovolili, za pár minút došla záchranka a potom policajné autá, postupne ich predvádzali k
výsluchu. Nevidel, že by žalovaný kopol Ľ., po celú dobu žiadne údery tam neboli. V podstate, keď Ľ.
ležal, snažili sa mu len odňať zbraň, ktorou útočil a on mu dal údery do chrbta, aby povolil ruku, keď ležal
na boku. Vtedy, keď už nemal zbraň, Ľ. nekládol odpor, oni ho však ešte stále držali, lebo nevedeli, či

nemá ešte inú zbraň a aj preto, že to bol veľký chlap, vážil okolo 100 kg. Pri vzniku incidentu nebol, len
počul, že mal na Ľ. zaútočiť nejaký bachár, nevie, kto to má byť. Ľ. poznal, v minulosti s ním pracoval,
keď bol slobodný. Nebol to pracant, vždy holdoval alkoholu a pod jeho vplyvom bol výbušný. O jeho
rodinnom živote nič nevie.

26. Svedok Y. F. vypovedal, že H. Ľ. pracoval pre firmy, ktoré aj jeho zamestnávali v rámci mandátnej

zmluvy, robil na dohody, nikdy nemal pracovnú zmluvu. Pracoval podľa požiadaviek firmy, raz to bol deň,
raz týždeň, alebo dva, tri týždne. Ľ. bol jeho švagor.

27. Svedkyňa U. V.Ľ., manželka žalovaného, vypovedala, že so žalovaným sú manželia od roku 1997,
žijú spolu, ich spolužitie nie je problémové, je v manželstve spokojná. S manželstva majú dve deti. V

deň, keď došlo k incidentu, jej manžel telefonoval, že ho vedú na políciu, povedal, čo sa stalo. Z bytu sa
nemohla vzdialiť, lebo v tej dobe mala pri sebe niekoľkomesačné dieťa, nemohla ho opustiť. Z telefonátu
sa dozvedela, že mal manžel mať zbraň pri hlave a že ho teraz vedú k vypočutiu na políciu. Od manžela
sa neskôr dozvedela, že p. Ľ. ich sústavne provokoval, pýtal cigarety, potom zápalky, potom znova, keď
mu už manžel nechcel dať, lebo už boli na odchode, Ľ. na neho vybral zbraň, ktorú držal pri hlave,

a len vďaka pánovi H. sa nestala vdovou. Od manžela vie, že sa len bránil, poškodenému neublížil.
Vie od neho, že poškodeného spacifikovali na zem, manželovi je ľúto, že zomrel, ale kľudne mohol byť
obeťou aj jej manžel.

28. Z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-1519/SE-PO-2008, ktorý sa týkal prečinu usmrtenia v súvislosti

s úmrtím H. H. v zápisnici o ohliadke miesta činu na č.l. 68 - 70 je uvedené, že sa našiel biely papier,
na ktorom veľkým tlačeným písmom bol napísaný nápis oranžovej farby „je jeden. či radšej tak akoby
som mal prežiť peklo na zemi“, na opačnej strane je nápis „nikto by mi nepomohol, obidvaja ste už
v dôchodkovom veku“. V tomto texte mal byť rozlúčkový list nebohého H. H., na ktorý sa žalovaný
odvolával.

29. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni (ktorú súd vyhotovil za účelom posúdenia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania) vyplýva, že vymeriavací základ
žalobkyne za obdobie od 06/2018 do 12/2018 bol 112 eur s tým, že bola zamestnaná na dohodu v
spoločnosti Adriana Velebírová - AJA. Od 01.01.2019 v Sociálnej poisťovni sa nenachádza zmienka o

pracovnom pomere žalobkyne.

30. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni týkajúcej sa žalovaného vyplýva, že od 01.10.2017
žalovaný je SZČO s tým, že jeho vymeriavací základ je od 10/2017 cca 450 eur. Predtým za obdobie
od 04.04.2016 do 30.04.2016 pracoval na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti CAUNER, s.r.o.

a jeho vymeriavací základ bol 50 eur a v období od 23.09.2015 do 26.11.2015 pracoval v ÚVV s
vymeriavacím základom za 9/2015 44,36 eur, 10/2015 - 129,63 eur, 11/2015 - 111,20 eur. Rovnako aj
za predchádzajúce obdobie žalovaný pracoval v ÚVV a jeho vymeriavací základ bol cca 110 až 150 eur.

31. Z potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2017 týkajúce sa žalovaného vyplýva, že jeho

príjem za rok 2017 zo živnosti bol 11 062,70 eura a výdavky 6 637 eur, základ dane bol 4 425,08 eura.

32. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd je viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.33. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho

osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

34. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal predmetom sporu nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 15 000 eur.

35. S poukazom na ustanovenie § 193 CSP súd je viazaný výrokom trestného súdu o tom, že bol spáchal
trestný čin a že ho spáchal žalovaný. Z trestného rozsudku vyplýva, že žalovaný dňa 27.06.2008, pod
vplyvom alkoholu najmenej dvakrát kopol do hlavy H. Ľ., ktorému spôsobil pomliaždeniny a odreniny
tváre, zlomeniny nosových kostí, pomliaždenie krčnej miechy, čo viedlo k opuchu mozgu a následnému
kardiorespiračnému zlyhaniu, pričom H. Ľ. dňa 30.06.2008 zomrel, čím spôsobil z nedbanlivosti ťažkú

ujmu na zdraví, teda smrť a spáchal trestný zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona v súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona. Tento výrok okresný súd vyslovil aj keď
žalovaný odmietol svoju vinu a to na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov tak ako je to uvedené
v písomnom vyhotovení trestného rozsudku sp. zn. 33T/51/2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 20.01.2011. Preto súd bol povinný (...„súd je viazaný“...) vychádzať z uvedeného odsudzujúceho

rozsudku, keďže je viazaný rozhodnutím, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

36. Súd má za to, že vzhľadom na následky, ktoré nastali v súvislosti s trestným činom, z ktorého
bol žalovaný uznaný vinným, v živote žalobkyne po úmrtí jej manžela, samotná satisfakcia vo forme
ospravedlnenia nie je dostačujúca, pretože došlo k zásahu do jej súkromia chráneného ustanovením

§ 11, ktorého súčasťou je rodinný život, keď z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov
tohto spoločenstva neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje všetkých ostatných členov rodiny. Náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potom primeraným
prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu (rozsudok Najvyššieho ČR z 15.7.2005 sp. zn.
30Cdo/2951/2004). Preto podľa názoru súdu sú splnené predpoklady uvedené v § 13 ods. 2

Občianskeho zákonníka pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo zaslanie ospravedlňujúceho
listu v danom prípade nie je postačujúce vzhľadom na trvalý a neodstrániteľný následok (smrť manžela
žalobkyne).

37. Hodnotením zásahu do osobnostných práv v rámci obrany v súdnom konaní sa zaoberal Najvyšší

súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/74/2008, v ktorom konštatoval, že pre vznik práva domáhať sa
ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka musia byť splnené kumulatívne dve zákonné podmienky -
zásahmusíbyťneoprávnenýasúčasneobjektívnespôsobilýprivodiťujmunachránenýchosobnostných
právach. Žalobkyňa v danom prípade požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Peňažné
zadosťučinenie má miesto v prípade, ak primerané morálne zadosťučinenie sa nejaví ako dostačujúce.

Zadosťučinenie v peniazoch predstavuje inštitút, ktorý nemožno použiť na vyváženie a zmiernenie
bežnej, čo i len celkom krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. Má
satisfakčnú funkciu, ktorou sa sleduje primerané a zodpovedajúce vyváženie a zmiernenie nemajetkovej
ujmy vzniknutej na osobnosti postihnutej fyzickej osoby. Predpokladom pre jej prisúdenie je nedostatok
morálneho zadosťučinenia a vznik nemajetkovej ujmy. Pri určení výšky peňažného zadosťučinenia

podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka určuje zákon dve kritéria - závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.
Platná právna úprava neustanovuje medze zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnosti formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.38. Vychádzajúc aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. 5Cdo/265/2009,
2Cdo/194/2011), súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a

rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie,
ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim znaky
neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Zásah do
emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého
je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobností podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka o ochrane osobnosti.

39. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009 zo dňa 20.04. 2011 pri neoprávnenom
zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej
strane a povinnou osobou na strane druhej. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa
viažu výhradne na určitú osobu. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 je subjektívne spätá

s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Jedná sa preto o výlučne osobnú povinnosť tohto
subjektu, ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. Nositeľom hmotnoprávnej povinnosti je ten subjekt, ktorý
neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil.

40. Súd tak vychádzal z názoru, že bol splnený základný predpoklad procesného úspechu žalobkyne

a to samotná protiprávnosť konania žalovaného a na to nadväzujúca prítomnosť kauzálneho nexu
medzi týmto správaním a úmrtím manžela žalobkyne. V tejto súvislosti súd neprihliadal na námietku
žalovaného, ktorý sa necítil byť vinným zo skutku kladenému mu za vinu, lebo ako bolo uvedené vyššie,
procesný súd bol povinný vychádzať z právoplatného odsudzujúceho rozsudku. V trestnom konaní
bolo jednoznačne preukázané, že zásah samotného žalovaného bol protiprávny, a preto z hľadiska

poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, nezavinene alebo
vedome, či nevedome. Podľa názoru súdu, pri úvahách o výške náhrady v obdobnom prípade, teda
v prípade smrti, nemôže žiadne zadosťučinenie vrátane finančného napraviť skutočne vzniknutú ujmu
(akou je smrť), zmyslom je túto ujmu zmierniť.

41. Pri určení výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal súd z toho, že k zásahu do
práva na ochranu osobnosti žalobkyne došlo v značnej miere, keď uvedená forma zadosťučinenia
je právnym inštitútom do istej miery výnimočného charakteru, ktorý sa uplatní za splnenia zákonom
stanovených predpokladov a s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Za
satisfakčný prostriedok v tomto prípade je potrebné považovať aj rozsudok vydaný v trestnom konaní,

kde sa konštatovalo porušenie práv. Okrem toho v zmysle platnej právnej úpravy (§ 13 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka) súd nie je viazaný návrhom strán sporu, výšku náhrady určuje na základe
voľnej úvahy s povinnosťou prihliadnuť na dve zákonné hľadiská, a to závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Určenie výšky peňažnej náhrady má byť potom s ohľadom
na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti.

42. Súd dospel k záveru, že v danom prípade s ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých došlo k porušeniu práva je primeraná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 6 480 eur.
Výška peňažného zadosťučinenia sa určuje na základe voľnej úvahy súdu s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutejujmy,akoajnaokolnosti,zaktorýchkporušeniuprávadošlozohľadniacprincípspravodlivosti.

Pri určení výšky náhrady súd vychádzal z preukázaných skutkových tvrdení žalobkyne, že strata jej
manžela vážne a nenapraviteľne zasiahla jej osobný život, keď úmrtím manžela prišla o blízku osobu,
s ktorou mala vytvorený pekný vzťah. Žalobkyňa pripustila, že keď si manžel vypil, mal agresívnejšiu
povahu (uvedené bolo preukázané tiež výpoveďou viacerých svedkov). Poprela však, aby ju alebo ich
maloletého syna niekedy udrel. Uviedla, že sa občas pohádali, ako aj iní manželia, ale hneď potom sa

udobrili. Žalobkyňa stratu manžela i napriek uplynutiu obdobia viac ako desiatich rokov intenzívne vníma
a prežíva. Stále je jej smutno, nemá sa s kým doma porozprávať. Po smrti oboch rodičov ostala so
synom sama. Konaním žalovaného syn žalobkyne prišiel o otca, s ktorým mal pekný vzťah, jej manžel
sa zo syna veľmi tešil. Po smrti manžela spolu so synom navštevovala psychológa, žalobkyňa tiež brala
lieky na upokojenie, potom ich prestala brať. Syn sa stále vypytoval na otca, chýba mu mužský vzor,

jej ako matke sa nezveruje. Zároveň bola žalobkyňa aj finančne závislá od manžela, ktorý síce nemal
stabilné zamestnanie, ale privyrábal si brigádnicky, niekedy zarobil 1 000 Sk, inokedy aj 12 000 Sk. Od
smrti manžela sa stará o syna a vychováva ho sama. Finančne jej vypomáhali jej rodičia, pokiaľ žili.
V súčasnej dobe je nezamestnaná a peniaze si požičiava od dobrých kamarátok a sestry. Vykonanýmdokazovaním súd teda dospel k záveru, že vzťah žalobkyne a jej manžela bol harmonický a tak je
len prirodzené, že jeho úmrtím žalobkyňa stratila možnosť viesť plnohodnotný rodinný a súkromný život
so svojím manželom, utrpela psychickú traumu, stratila živiteľa rodiny a stratila aj možnosť s manželom

viesť súkromný život, je ochudobnená o sféru prirodzených vzťahov s jedným najbližších ľudí v jej živote,
stratila lásku manžela, istotu a oporu, úmrtie manžela vzhľadom na jeho nízky vek (39 rokov) bolo pre
žalobkyňu nečakaným. Žalobkyňa sa stala vdovou pred dovŕšením 40. roku veku, len štyri roky od
uzatvorenia manželstva, kedy vzťah s partnerom býva spravidla najintenzívnejší, resp. sa ešte naďalej
rozvíja. V dôsledku konania žalovaného bola narušená celistvosť rodiny žalobkyne a jej ďalší vývin,

pričom sa jedná o trvalé a neodstrániteľné následky. Zo strany žalovaného jednoznačne došlo k zásahu
do práva žalobkyne na ochranu jej osobnosti spôsobenej úmrtím jej blízkej osoby.
43. Na strane žalovaného súd zohľadnil postoj k skutku, pričom žalovaný už v trestnom konaní oľutoval
to, čo sa stalo manželovi žalobkyne. Popieranie viny a bránenie sa v trestnom konaní nemožno
považovať za „priťažujúcu okolnosť“ v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, lebo každý má právo
na spravodlivý proces a má právo predkladať tvrdenia a dôkazy vo svoj prospech. Súd však nemal

pochybnosti, že žalovanému je ľúto, čo sa stalo. Zároveň súd prihliadol na to, že žalovaný zaslal
žalobkynilist,vktoromvyslovilospravedlneniezaspôsobeniesmrtijejmanželaasynažalobkyne.Pokiaľ
ide o majetkové pomery žalovaného, vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný po prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody (pred troma rokmi) pracuje ako živnostník, pričom jeho čistý mesačný
príjem je cca 500-600 eur mesačne. Odvody platí 200 eur mesačne. Popri tejto práci brigádnicky

nepracuje, lebo to nestíha. V práci nezvykne maródovať, tak jeho príjem je možné považovať za stabilný.
Žalovaný býva spolu so svojou rodinou v mestskom byte, kde platí mesačne 280 eur. Jeho manželka
pracuje ako predavačka, nevlastnia žiaden majetok vyššej hodnoty a ani nemajú úspory. Žalovaný má
vyživovaciu povinnosť k 11 ročnej dcére.

44. Súd zároveň nemohol v danom prípade pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy neprihliadať na
konkrétne skutkové okolnosti, za ktorých došlo k smrti manžela žalobkyne. Z trestného rozsudku
okrem iného vyplýva, že nebohý manžel žalobkyne pod vplyvom alkoholu so zbraňou v ruke útočil
na žalovaného tak, že mu túto zbraň priložil k hlave spredu, čo vyplynulo z trestného vyšetrovania
a aj slovne útočil tak, že všetkých postrieľa. Toto jeho správanie práve viedlo žalovaného a ostatné

osoby, ktoré sa pri ňom nachádzali k dôvodnej obave o život, k snahe jeho útok odvrátiť tým, že ho
spacifikovali, zvalili na zem, znehybnili tým, že ho držali za ruky, nohy a keď nechcel pustiť zbraň aj
údermi päsťou do chrbta a zápasením s ním ho chceli odzbrojiť. Správaním nebohého sa cítili ohrození
všetci, ktorí boli v bezprostrednej blízkosti. Zo strany nebohého manžela žalobkyne v tejto situácii došlo
k priamemu ohrozeniu života ostatných osôb a priamo žalovaného, keď mu priložil zbraň na hlavu. Z

okolnosti tejto tragédie vyplýva, že ak by nebohý manžel žalobkyne sa takto nesprával, nedošlo by
k žiadnej tragédii, pričom ako vyplynulo zo svedeckých výpovedi o správaní nebohého, bolo známe
jeho okoliu, že pod vplyvom alkoholu bol agresívny, útočný a takto ho poznali jeho známy a priatelia,
ktorých taktiež v alkoholickom stave napádal. O to nebezpečnejšie bolo jeho správanie, keď takto
zaútočil so zbraňou na žalovaného a ostatných, ktorí sa v blízkosti neho nachádzali. V čase incidentu

mal 2,7 promile alkoholu v krvi. Je však tiež pravdou, že aj žalovaný bol pod vplyvom alkoholu spolu
s ostatnými účastníkmi tohto incidentu. Zároveň súd poukazuje na formu zavinenia, pričom žalovaný
konal minimálne formou nepriameho úmyslu tak ako to vyplýva z trestného rozsudku. S prihliadnutím na
mieru zavinenia poškodeného -manžela žalobkyne, ako aj s prihliadnutím na vyššie popísané majetkové
pomery žalovaného, súd stanovil výšku nemajetkovej ujmy 6 480 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

45. Súd poukazuje na obdobný prípad, ktorý bol prejednávaný pred Okresným súdom Brezno pod
sp. zn. 5C/209/2014, v ktorom súd priznal žalobcom - rodičom nebohého syna, ktorý zomrel po
údere a následkom páde spôsobenom žalovaným každému po 10 000 eur. Ako vyplýva z rozsudku

sp. zn. 5C/209/2014 zo dňa 17.02.2017 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 13Co/348/2015), nebohý bol pod vplyvom alkoholu a "zapáral" do viacerých ľudí nachádzajúcich
sa v pohostinstve. V spoluzavinení nebohého súd vidí analógiu s prejednávaným prípadom, avšak je
nutné zohľadniť aj to, že vo veci 5C/209/2014 nedošlo k priamemu ohrozeniu zdravia a života ľudí v
pohostinstve so zbraňou a vyhrážaním sa zabitím. Preto súd v tomto prípade rozhodol o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 6 480 eur, ktorá sa súdu javila primeraná závažnosti vzniknutej
ujmy, okolnostiam, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobkyne, pričom náhradu v takejto výške súd
považoval i s ohľadom na postoj žalovaného za spravodlivú.46. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

47. Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni
prisúdenú sumu 6 480 eur v splátkach po 180 eur mesačne (180 eur x 36 mesiacov) vždy do 25. dňa v
mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhod splátok v prípade neuhradenia
čo i len jednej splátky riadne a včas. Pri povolení splátok vzal do úvahy majetkovú situáciu žalovaného,
v ktorého možnosti nie je uhradiť celú sumu naraz. Žalovaný spoločne s manželkou majú príjem cca

900 -1000 eur mesačne, žalovaný musí uhrádzať sociálne a zdravotné odvody 200 eur mesačne, platiť
za byt 280 eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť k 11 ročnej dcére a ďalšie náklady na živobytie.
Nemá žiadny majetok vyššej hodnoty, ani úspory. Súd prihliadol aj na to, že žalobkyňa na pojednávaní
vyjadrila súhlas so splátkami vo výške 180 eur mesačne. Napokon súd pripomína, že ak sa žalovaný
omešká s úhradou čo i len jednej splátky (teda ju nezaplatí včas alebo ju neuhradí v celej sume), bude
dlh splatný naraz v celom rozsahu a žalobkyňa sa bude môcť domáhať zaplatenia celej pohľadávky.

48. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

49. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov

konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá
na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii alebo vzhľadom

k pomerom strán sporu.

50. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vzal do úvahy konkrétne okolnosti prejednávanej veci a
dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov konania ani jednej zo sporových strán. V konaní o uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť sa

žalobkyni a jej synovi mala úspech v celom rozsahu žalobkyňa, preto by mala mať právo na náhradu
trov konania v celom rozsahu. V konaní o priznanie pozostalostnej úrazovej renty mal úspech v plnom
rozsahu žalovaný, lebo žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Teda v tejto časti bol úspešný žalovaný.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ide o konanie, v ktorom priznaná výška závisí od
úvahy súdu, preto v tejto časti by žalobkyni patrila plná náhrada trov konania, ale len z prisúdenej sumy.

Súd však pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňoval okolnosti tohto prípadu a rozhodol, že stranám
sporu náhradu trov konania nepriznáva. Obe sporové strany spĺňajú podmienky pre aplikáciu ust. § 257
CSP. Žalobkyňa je nezamestnaná, predtým pracovala ako predavačka so mzdou cca 420 eur mesačne.
Už viac ako 10 rokov sa samá stará o syna, nemá žiadne úspory ani majetok, o byt prišla, žije z pôžičiek.
Žalovaný bol niekoľko rokov vo výkone trestu odňatia slobody, po prepustení z výkonu trestu pracuje

a vedie riadny život, avšak v dôsledku trestného konania prišiel o všetky úspory, nemá majetok vyššej
hodnoty, žije v mestskom byte, jeho manželka je predavačka, tiež má pôžičky. Navyše v zmysle tohto
rozsudku je zaviazaný hradiť žalobkyni mesačne 180 eur až do sumy 6 480 eur. Podľa názoru súdu
by nebolo spravodlivé priznanie náhrady trov konania ani jednej zo sporových strán zohľadňujúc tiež tú
skutočnosť, že obe sporové strany sú zastúpené Centrom právnej pomoci.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).