Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214742
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414214742.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky:

Z. H., J.. XX.XX.XXXX, G. Z.. H. XXX/XX, H., v konaní právne zastúpená JUDr. Luciou Sklenárovou,
advokátkou, SNP 94, Žiar nad Hronom, proti odporcovi: DITEC SK s.r.o., so sídlom Jurka Landseflda
717/2, Kremnica, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana
Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd u r č u j e, že dohoda o skončení pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu, na základe
ktorej mal pracovný pomer skončiť ku dňu 31.10.2014 je neplatná.

III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 285,64 Eur,
ich zaplatením právnej zástupkyni navrhovateľky JUDr. Lucii Sklenárovej, advokátke, SNP 94, Žiar nad
Hronom, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania
vo výške 99,50 Eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadala pôvodne navrhovateľka určiť, že skončenie pracovného pomeru odporcom
dňa 31.10.2014 je neplatným. Uviedla, že u odporcu pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa
07.03.2013 a následne pracovnej zmluvy zo dňa 15.07.2013 ako kuchár - čašník v pizzerii Pizza
Tosca v Kremnici. Dňa 04.10.2014 jej vtedajší konateľ odporcu S. L. povedal, že prevádzku odstupuje
a prevezme ju nový majiteľ a nakoľko sa ide rekonštruovať, aby zostala doma. Plat dostane akoby
pracovala a po prestavbe bude pomáhať s upratovaním a ďalej bude zamestnaná. Pretože sa jej nik

neozval, kontaktovala konateľa odporcu, od ktorého sa dozvedela, že sa prestavba odkladá. Keďže
nedostala mzdu za október, obrátila sa na inšpektorát práce a zistila, že odporca s ňou skončil pracovný
pomer dňa 31.10.2014. Nevie však akým spôsobom mal pracovný pomer skončiť, lebo žiaden doklad
nedostala a z toho dôvodu ju ani nezaradili do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Odporca v písomnom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť, keďže navrhovateľka nepredložila dôkazy
ohľadne skončenia pracovného pomeru. Pracovná zmluva zo dňa 15.07.2013 je sfalšovaná a neplatná,

lebo predchádzajúci konateľ takú zmluvu nepodpisoval. Ohľadne toho je vedené vyšetrovanie na OR PZ
Žiar nad Hronom pod ČVS: ORP-4/2/VYS-ZH-2015 (pôvodne odporca uviedol 2013). Posúdenie otázky
pravosti zmluvy je významné pre rozhodnutie vo veci a preto žiadal konanie do skončenia vyšetrovania
prerušiť.Následne odporca na pojednávaní cestou právneho zástupcu uvádzal, že navrhovateľke výpoveď daná
nebola a tak návrh je predčasným. Súčasne tvrdil, že ku skončeniu pracovného pomeru s odporkyňou

došlo na základe dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá bola uzavretá ústne, resp. konkludente,
o čom svedčí následné správanie sa oboch strán.

V nadväznosti na to súd na návrh navrhovateľky pripustil podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku
zmenu návrhu spočívajúcu v určení, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľky s odporcom na

základe dohody, ktorou sa mal pracovný pomer skončiť dňa 31.10.2014 je neplatným.

Z výpovede navrhovateľky ako aj svedka S. L. a tiež z prehľadu o poistných vzťahoch navrhovateľky v
Sociálnej poisťovni (č.l. 3 spisu) súd zistil, že navrhovateľka pracovala v spoločnosti odporcu odo dňa
07.03.2013 ako kuchárka na základe pracovnej zmluvy z toho istého dňa v prevádzke Pizzeria Tosca v
Kremnici. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.09.2013, mzda v sume 1,941 Eur/hodinu

a týždenný pracovný čas v rozsahu 5 hodín. Dohodnutá bola skúšobná doba v trvaní troch mesiacov.

Súčasne bola súdu predložená pracovná zmluva datovaná dňom 15.07.2013, o ktorej odporca tvrdil, že
jesfalšovaná.Vtejtojeuvedené,žeodporcaakozamestnávateľanavrhovateľkaakozamestnankyňasa
dohodli,žebudevykonávaťdruhpráce:kuchár-čašník,nastúpidopráce15.07.2013ažeideopracovný

pomer na dobu neurčitú. Ďalej sa uvádza, že pracovný pomer je dohodnutý bez skúšobnej doby, nakoľko
pred uzavretím pracovnej zmluvy už „vykonávali“ spomínaný druh práce v minulom období. Miestom
výkonuprácejerovnakoPizzaToscavKremnici.Mzdavšakboladojednanánasumu730,-Eurmesačne
bruttoapracovnýčasvrozsahu40hodíntýždenne.Zmluvavzávereobsahujeodtlačokfiremnejpečiatky
odporcu spolu s podpisom a tiež podpis navrhovateľky.

Predchádzajúci konateľ odporcu S. L. pred súdom uviedol, že pracovnú zmluvu zo dňa 15.07.2013
nepodpisoval. Pôvodná pracovná zmluva sa menila len z doby určitej na dobu neurčitú, nič iné sa
nemenilo.Poprel,žebynavrhovateľkepovedal,abyzostaladomaabudedostávaťplat,ibajuoboznámil,
že prevádzku ukončuje a teda či chce pokračovať alebo končí. Na skončení pracovného pomeru sa

nedohodli, lebo navrhovateľka sa vyjadrila, že porozmýšľa a dohodne sa s novým majiteľom. Podľa neho
sa potom dohodli na pokračovaní spolupráce.

Navrhovateľka však súdu predložila prehľad poistenia v Sociálnej poisťovni a v tomto je uvedené, že
ako zamestnankyňa pracovala u odporcu odo dňa 07.03.2013, čo súhlasí s dňom nástupu do práce

podľa prvej pracovnej zmluvy, no zároveň z prehľadu nepriamo vyplýva, že jej pracovný pomer trval do
31.10.2014, kedy bola zo Sociálnej poisťovne odhlásená.

Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2015 (č.l. 35 spisu) bolo naposledy poistné za
navrhovateľku odvedené za september 2014 s tým, že poisťovňa tiež oznámila (č.l. 21 spisu), že pri

odhlásení z registra poistencov sa dôvod odhlásenia na registračných listoch neuvádza.

Navrhovateľka zopakovala, že prácu vykonávala u odporcu do 05.10.2014, kedy bola prevádzka
odstúpená. Žiadala vtedajšieho konateľa S. L., aby jej dal výpoveď, čo odmietol s odôvodnením, že
bude pracovať ďalej. Na skončení pracovného pomeru s odporcom sa nedohodla a ani nevedela, že je

odhlásená zo Sociálnej poisťovne. Zistila to až na inšpektoráte práce, keď išla začiatkom novembra 2014
podať podnet, lebo bola bez príjmu a nevedela čo sa vlastne deje. Bola sa informovať aj na Sociálnej
poisťovni a tam jej poradili, aby sa išla zaevidovať na úrad práce.

Podľa rozhodnutia UPSVaR Banská Štiavnica zo dňa 08.12.2014 navrhovateľka skutočne dňa

05.11.2014 požiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, no zaradená nebola s
odôvodnením, že nedoložila potvrdenie o zamestnaní alebo doklad o spôsobe skončenia pracovného
pomeru od odporcu ako zamestnávateľa.

Navrhovateľka tiež predložila oznámenie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 16.01.2015 (č.l.

25 spisu) a v tomto je ohľadne podnetu navrhovateľky okrem iného uvedené zistenie inšpektorátu
o porušení Zákonníka práce v tom, že odporca ako zamestnávateľ navrhovateľku odhlásil z registra
poistencov Sociálnej poisťovne s dátumom ukončenia poistenia dňa 31.10.2014, no neskončil s ňou
pracovný pomer žiadnym zo spôsobov upravených v Zákonníku práce. Počas inšpekcie odporca akozamestnávateľ písomne prehlásil, že pracovný pomer navrhovateľky na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 07.03.2013 považuje za platný a bude skončený výpoveďou z jeho strany.

V tomto smere bola súdu predložená kópia výpovede datovanej dňom 15.12.2014, ktorú odporca
adresoval navrhovateľke a tiež jeho oznámenie z toho istého dňa, že nakoľko navrhovateľka odmietla
podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.10.2014, pracovný pomer uzavretý
pracovnou zmluvou zo dňa 07.03.2013 považuje za platný.

Odporca na záver konania zmenil svoju argumentáciu a uvádzal, že ku skončeniu pracovného pomeru
s navrhovateľkou nedošlo dohodou ani v konkludentnej forme a preto pokiaľ navrhovateľka tvrdí,
že dohoda o skončení pracovného pomeru neexistovala, neexistuje právny úkon, ktorý by mal byť
neplatným.

Na základe doteraz uvedeného bolo teda nesporne preukázané, že navrhovateľka bola zamestnaná u

odporcu v pracovnom pomere od 07.03.2013.

Vzhľadom na predmet konania, ktorým bolo určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru
(nie mzda, resp. náhrada mzdy), na základe ktorej mal pracovný pomer navrhovateľky skončiť ku dňu
31.10.2014 a vzhľadom na ďalšie zistené okolnosti, nebolo potom pre rozhodnutie vo veci právne

významným, či navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.03.2013
alebo účastníci konania platne uzavreli aj druhú pracovnú zmluvu datovanú dňom 15.07.2013.

To z toho dôvodu, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 07.03.2013 bol pracovný pomer navrhovateľky
u odporcu dojednaný na určitú dobu do 30.09.2013 a ako jednoznačne vyplynulo z vykonaného

dokazovania, navrhovateľka pokračovala vo výkone práce pre odporcu (a s jeho vedomím) aj po tomto
termíne. V takých prípadoch ust. § 71 ods. 2 Zákonníka práce určuje, že ak zamestnanec pokračuje po
uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný
pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so
zamestnancom inak.

Iná dohoda účastníkov preukázaná nebola a preto aj v prípade neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa
15.07.2013 (kde už bol dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú), navrhovateľka každopádne bola s
odporcomvpracovnompomerenadobuneurčitúanebolopreukázané(anitvrdené),žebytentododoby
spornej dohody o skončení pracovného pomeru bol platne skončený niektorým zo spôsobov určených

v ust. § 59 Zákonníka práce. Dokonca sám odporca predložil ešte list datovaný dňom 15.12.2014
adresovaný navrhovateľke, ktorým jej dával výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, čím fakticky aj vo väzbe na jeho oznámenie z rovnakého dňa nepriamo
uznával, že k platnému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľkou dovtedy nedošlo.

Preto súd nepovažoval za potrebné prerušovať konanie do skončenia vyšetrovania, ktoré podľa odporcu
má byť vedené na OR PZ Žiar nad Hronom pod ČVS: ORP-4/2/VYS-ZH-2015 a tak jeho návrh na
prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Prerušenie konania by len predĺžilo toto konanie, keď
žiadna otázka podstatná pre toto konanie sa v uvedenej veci nerieši.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) platí, že pracovný pomer možno
skončiť dohodou.

Ust. § 60 ods. 1 a 2 Zákonníka práce ďalej určujú, že ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú
na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení

pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené
dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer
skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

Odporca najskôr tvrdil, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzavretá konkludentne, neskôr

v podstate dal za pravdu navrhovateľke, že žiadna takáto dohoda neexistovala, no napriek tomu žiadal
žalobu zamietnuť.Bolo preukázané, že navrhovateľka vôľu skončiť dohodou pracovný pomer s odporcom neprejavila,
práve naopak, žiadala odporcu, aby jej vzhľadom na rekonštrukciu prevádzky dal výpoveď. Na druhej
strane bolo preukázané, že odporca mal vôľu skončiť s navrhovateľkou pracovný pomer, lebo inak by ju

neodhlasoval ako svoju zamestnankyňu zo Sociálnej poisťovne. Urobil teda faktický krok typicky spojený
so skončením pracovného pomeru a odôvodňoval ho najskôr tým, že pracovný pomer s navrhovateľkou
skončil konkludentne uzavretou dohodou o skončení pracovného pomeru. Počas konania predložil súdu
ešte aj oznámenie o tom, že navrhovateľka odmietla podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru
zo dňa 27.10.2014.

Z uvedeného vyplýva, že dohoda o skončení pracovného pomeru navrhovateľky s odporcom neexistuje.

Zamietnutie žalobného návrhu ako to žiadal odporca by ale podľa názoru súdu z ústavnoprávneho
hľadiska (č.l 46 ods. 1 Ústavy SR) nebolo akceptovateľné, pretože v takom prípade by absentovalo
súdne rozhodnutie o tom, že dňom 31.10.2014 sa pracovný pomer navrhovateľky (platne) neskončil.

Súdne rozhodnutie o neplatnosti rozväzovacieho dôvodu pracovného pomeru je totiž významné preto,
že ak niektorý z účastníkov pracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou chce zabrániť
tomu, aby nastali účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, musí v určenej prekluzívnej
lehote podať na súd návrh na určenie, že daný rozväzovací právny úkon je neplatný. Ak taký návrh
nepodá, skončí pracovný pomer podľa tohto právneho úkonu aj v prípade, že by sa jednalo o neplatné

rozviazanie pracovného pomeru, pretože sa svojim spôsobom jedná o relatívnu neplatnosť právneho
úkonu, čo znamená, že kým neplatnosť právneho úkonu nevysloví súd, má právny úkon následky
platného právneho úkonu. Po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby už súd nemôže posudzovať
otázku platnosti rozväzovacieho právneho úkonu ako otázku predbežnú.

V týchto súvislostiach ani Občiansky zákonník ako všeobecná právna úprava právnych úkonov
použiteľná podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce aj v pracovnoprávnych vzťahoch a ani Zákonník práce
nepoznajú kategóriu ničotných (neexistujúcich) právnych úkonov - non negotium. Aj napriek tomu
sú však takéto právne úkony v prípade ich vád postihované absolútnou neplatnosťou podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Ten určuje, že je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Všeobecnou náležitosťou právneho úkonu je prejav vôle (§ 34 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide
o dohodu o skončení pracovného pomeru, táto pre svoj vznik ako každý dvojstranný právny úkon
vyžaduje obsahovo zhodný prejav vôle oboch strán a u navrhovateľky takýto prejav vôle úplne evidentne

absentoval.

Pretodohodaoskončenípracovnéhopomeruúčastníkmiuzavretánebolaazobjektívnehohľadiskateda
ani neexistuje. Z logického hľadiska možno potom povedať, že ak niečo neexistuje, tak to neplatí a teda
je podľa súdu namieste konštatovať neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru navrhovateľky

u odporcu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľke ako
úspešnej účastníčke priznal náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia voči neúspešnému
odporcovi. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z nasledovných účelne vynaložených úkonov

právnej pomoci (pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon určenej podľa § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení):
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 22.12.2014 v čiastke 61,85 Eur + 8,04 Eur režijný paušál (§ 16
ods. 3 cit. vyhlášky), spolu 69,89 Eur,
- spísanie návrhu na začatie konania dňa 22.12.2014 v čiastke 61,85 Eur + 8,04 Eur režijný paušál,

spolu 69,89 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 18.08.2015 v čiastke 64,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, spolu
72,93 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 17.09.2015 v čiastke 64,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, spolu
72,93 Eur,

čo je spolu 285,64 Eur. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný prisúdenú
náhradu trov právneho zastúpenia zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľky.Nakoľkonavrhovateľkabolavkonaníodsúdnychpoplatkovoslobodenápodľa§4ods.2písm.d)zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a súd jej návrhu vyhovel, je odporca vzhľadom na tento výsledok
povinný s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 cit. zákona zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie

konania vo výške 99,50 Eur podľa Položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou
cit. zákona.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.