Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/192/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220584
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1212220584.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:

Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 39 361 518, zastúpený: ius
aegis s. r. o, so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, IČO: 36 857 203, proti žalovaným: v 1. rade: K.X.E.
s.r.o., so sídlom Poľnohospodárska 41, Bratislava, IČO: 36 721 433, v 2. rade: KANG TAI s. r. o., so
sídlom Martinčekova 15, Bratislava, zastúpený: JUDr. Pavel Čičmanec, advokát, so sídlom Prievozská
14/A, Bratislava, o zaplatenie 2.246,17 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.392,26 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.392,26 Eur od 19.06.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 853,91 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25% ročne zo sumy 853,91 Eur od 09.08.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu,

o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu,
o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.08.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil žalovaným v I. a II. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.287,48 € s
príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 26.05.2011 bola vykonaná kontrola odberného miesta
poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bol zistený odber bez platnej zmluvy. Žalobca ďalej
uviedol, že v dôsledku neoprávneného odberu mu vznikla škoda a s poukazom na ustanovenie § 1
vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom vyčíslil sumou 2.287,48 Eur. Žalobca vzniknutú
škodu vyúčtoval faktúrou č. 3103984, ktorú žalovaný neuhradil.

3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril a v priebehu celého konania zostal pasívny.

4. Žalovaný v 2. rade so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju voči svojej osobe zamietnuť. Žalovaný
svoj nesúhlas so žalobou odôvodňoval neexistenciu svojej pasívnej hmotnoprávnej legitimácie, keďžev období, kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu predmetné nebytové priestory neužíval a tak ani
nespôsobil žalovanému škodu.

5. Podaním doručeným súdu dňa 27.01.2014 žalobca požiadal o zmenu žalobného petitu a žiadal, aby
súd vydal rozhodnutie, ktorým by súd žalovaného v I. rade zaviazal k zaplateniu sumy vo výške 1.317,65
Eur a žalovaného v II. rade zaviazal k zaplateniu sumy 808,15 Eur spolu s príslušenstvom a to úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne z oboch dlžných súm a tiež si uplatnil náhradu trov konania a
právneho zastúpenia.

6. Vo zvyšku v časti o zaplatenie sumy vo výške 41,31 €, vzal žalobca žalobu späť a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť.

7. Súd návrhu žalobcu na zmenu žalobného petitu vyhovel a v časti o konania o zaplatenie istiny 41,31
Eur, súd čiastočne zastavil uznesením č. k. 26Cb/192/2012-95 zo dňa 25.06.2014.

8.Súdvovecivydaldňa21.05.2015rozsudokč.k.26Cb/192/2012,ktorýmžalobužalobcuzamietol.Proti
tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Na základe tohto odvolania
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/42/2016-250 zo dňa 06.09.2017 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Rozsudkom pre zmeškanie je zmysle § 278 C.s.p. možné o žalobe rozhodnúť vtedy, ak sa
žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na
pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Ako sa uvádza aj
v dôvodovej správe k Civilnému sporovému poriadku, dôsledky kontradiktórneho sporového konania

vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako, preto predkladateľ prikročil ku
konštruovaniu sankcie za procesnú pasivitu i na strane pasívneho žalobcu. Procesnou sankciou
za pasivitu žalobcu je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. Konštrukcia
zrušenia tohto kontumačného rozsudku je rovnaká ako pri kontumačnom rozsudku v dôsledku pasivity
žalovaného.

10. Žalobca sa na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.08.2019 nezúčastnil a to z dôvodu plánovej
dovolenky. O odročenie pojednávania však nepožiadal, naopak vyjadril súhlas s prejednaním veci v
žalobcovej neprítomnosti. Žalovaný na tomto pojednávaní navrhol rozhodnúť kontumačných rozsudkom
v neprospech žalobcu, nakoľko sa domnieval, že takéto ospravedlnenie žalobcu nie je možné považovať
za ospravedlnenie neúčasti vážnymi okolnosťami.

11. Procesnoprávna úprava rozsudku pre zmeškanie používa termín „vážne okolnosti“ ako
ospravedlniteľný dôvod neúčasti, čiže logicky musí ísť o okolnosti, ktoré nie sú bežné, ale sú vyššej
intenzity. Za vážne okolnosti je tak potrebné považovať okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré
znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine).
12. I keď čerpanie dovolenky za takéto okolnosti určite považovať nemožno, nedá sa opomenúť ani

skutočnosť, že žalobca vystupoval v priebehu konania aktívne, pričom aj pokiaľ ide o pojednávanie
z 20.08.2019 súhlasil s jeho uskutočnením aj bez prítomnosti žalujúcej strany. Ustanovenie § 278
C.s.p. nemožno vykladať formalisticky a najmä bez kontextu ostatných ustanovení a základných
princípov C.s.p. Podľa článku 17 základných princípov súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb). V tomto prípade nie je možné
konštatovať, že by došlo k naplneniu podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, nakoľko
žalobca pojednávanie „nezmeškal“ iba sa v súlade so zásadou hospodárnosti a plynulosti priebehu
súdneho konania vzdal svojej účasti na nariadenom pojednávaní. Tohto pojednávania sa nezúčastnil
zo subjektívnych, odôvodnených a vopred súdu včas oznámených dôvodov a nezostal v spore pasívny,

preto podmienky pre aplikáciu § 278 C.s.p. nie sú dané.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: faktúry č.
3103984, pokusu o zmier, výpočtov náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej
energie, protokolu o zistení neoprávneného odberu, zmluvy o nájme nebytového priestoru, zmluvy o
združenej dodávke elektriny, pravidiel pre postupy kontroly odberných miest, zmluvy o dodávke elektriny

vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich služieb
oprávnenému odberateľovi, odstúpenia od zmluvy, interných pravidiel kontroly žalobcu, protokolov o
odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov, faktúr za nájom nebytových priestorov a zistil nasledovný
skutkový stav:14. Z výsluchu svedka P. Š. súd zistil, že svedok ako konateľ spoločnosti VENTA PLUS, s.r.o. pozná
žalovaných 1. a 2. rade. Obidve spoločnosti boli nájomcami na Poľnohospodárskej 41 v Bratislave,

ktorej vlastníkom je spoločnosť VENTA PLUS, s.r.o. Bližšie okolnosti ohľadom konkrétnych období, v
ktorých žalovaní v 1. a 2. rade predmetné priestory užívali však uviesť nevedel. Kedy žalovaný v 2.
rade priestory začal reálne užívať svedok taktiež nevedel uviesť, nakoľko keď dochádza k prechodu
nájmu, tak tovar v priestoroch zostáva a nájomcovia si ho navzájom odovzdávajú. Často sa stalo, že
nájomné uhrádzala iná osoba, ako nájomca, ktorá priestory fyzicky užíva. Podľa svedka medzi týmito

ľuďmi to neprechádza štandardne. Odovzdávajú si obrovské množstvo šatstva a proces odovzdávania
trvá niekedy jeden mesiac, niekedy aj rok. Voči prenajímateľovi si vždy splnia všetky záväzky a jeho
nezaujíma, ako sa medzi sebou dohadujú a vysporiadavajú.

15. Z faktúry č. 3103984 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému v 1. rade sumu 2.287.48 Eur titulom
náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie.

16. Z výpočtu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie súd zistil, že
celkováškodaspôsobenáneoprávnenýmodberomelektrinynaodbernommiestenaPoľnohospodárskej
ulici č. 41 v Bratislave predstavuje sumu 2.246,17 Eur. Za obdobie od 04.09.2009 do 31.12.2009
predstavuje táto škoda sumu 1.317,65 Eur a za obdobie od 01.10.2010 do 23.05.2011 sumu 808,15 Eur.

17. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu súd zistil, že pri kontrole vykonanej na odbernom mieste
na Poľnohospodárskej ulici č. 41 v Bratislave bol zistený neoprávnený odber elektriny.

18. Zo zmluvy o nájme nebytového priestoru súd zistil, že spoločnosť WENTA PLUS, s.r.o., Tranovského

31, Bratislava ako prenajímateľ a žalovaný v 2. rade ako nájomca uzatvorili dňa 30.09.2010 zmluvu,
ktorej predmetom bol nájom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v stavbe súpisné číslo XXXX,
postavenej na parcele číslo XXX/XX na X. R. Č.. XX v B. kat. územie V., okres B. D.. Nájomná zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú od 01.10.2010 do 31.03.2013.

19. Zo zmluvy o združenej dodávke elektriny súd zistil, že žalovaný v 2. rade ako odberateľ a spoločnosť
ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281 ako dodávateľ uzatvorili dňa 24.05.2011
zmluvu, ktorej predmetom bola dodávka elektriny na odberné miesto na Poľnohospodárskej ulici č. 41
v Bratislave.

20. Zo zmluvy o dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením
distribúcie elektriny a súvisiacich služieb oprávnenému odberateľovi súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako
odberateľ uzatvoril so spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ako odberateľom dňa 08.06.2007
zmluvu, ktorej predmetom bola dodávka elektriny do odberného miesta na Poľnohospodárskej ulici č.
41 v Bratislave.

21. Z odstúpenia od zmluvy súd zistil, že spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. odstúpila s
účinnosťouod04.09.2009ododstúpilodzmluvy,ktorejpredmetomboladodávkaelektrinydoodberného
miesta na Poľnohospodárskej ulici č. 41 v Bratislave.

22. Z protokolov o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov súd zistil, že žalovaný v 2. rade prevzal
nebytové priestory na Poľnohospodárskej ulici č. 41 v Bratislave dňa 01.10.2010 od prenajímateľa,
ktorým bola spoločnosť WENTA PLUS s.r.o. Táto spoločnosť zase predmetné priestory prevzala od
spoločnosti BAI LI s.r.o. dňa 30.09.2010.

23. Z faktúr za nájom nebytových priestorov súd zistil, že spoločnosť WENTA PLUS s.r.o. fakturovala
nájom nebytových priestorov spoločnosti BAI LI, s.r.o. do 30.09.2010 od 01.10.2010 fakturovala tento
nájom žalovanému v 2. rade.

24. Podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny

je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,

25. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto
elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.

26. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa
odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou
elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je

a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky,
ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou
elektriny.

27. Medzi žalobcom a žalovanými nebolo sporné, že dňa 26.05.2011 bola pracovníkmi žalobcu
vykonaná kontrola odberného miesta č. 4607452305, ktoré sa nachádza v nebytových priestoroch na
Poľnohospodárskej ulici č. 41 v Bratislave. Medzi žalobcom a žalovanými nebola sporná ani skutočnosť,
že pri tejto kontrole bol zistený neoprávnený odber elektriny bez platne uzatvorenej zmluvy. Žalobca
výšku škody vyčíslil v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny. Medzi žalobcom a žalovanými tak nebolo sporné, že došlo k naplneniu predpokladov pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny v zmysle § 39 ods. 1 písm. a)
zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike účinného v čase, kedy k neoprávnenému odberu došlo. V zmysle
§ 39 ods. 2 uvedeného zákona povinnosť nahradiť škodu vzniknutú neoprávneným odberom elektriny

svedčí tomu, kto túto elektrinu odobral. V konaní o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektrickej energie je treba skúmať, kto zodpovedá za neoprávnený odber.

28. Práve otázka pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade zostala v konaní spornou. Žalovaný v
2. rade nárok, ktorý si voči nemu v tomto konaní uplatnil žalobca neuznával, svoje stanovisko o

nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku opieral práve o neexistenciu svojej pasívnej hmotnoprávnej
legitimácie. Podľa žalovaného v 2. rade tento nemôže byť považovaný za osobu, ktorá by elektrinu
neoprávnene odobrala, nakoľko priestory na Poľnohospodárskej ulici č. 41 v období od 01.10.2010 do
24.04.2011 neužíval. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade však boli vyvrátené vykonaným
dokazovaním, keď z listín predložených spoločnosťou WENTA PLUS, s.r.o. jednoznačne vyplýva, že

žalovaný v 2. rade predmetné nebytové priestory fyzicky prevzal dňa 01.10.2010 a od uvedeného dňa
mu bolo aj fakturované nájomné za ich užívanie.

29. Uvedené listinné dôkazy dostatočným spôsobom preukazujú, že žalovaný v 2. rade v období od
01.10.2010 do 24.04.2011 priestory, v ktorých bola elektrina neoprávnene odoberaná užíval a teda mu

aj svedčí povinnosť uhradiť škodu spôsobenú týmto neoprávneným odberom.

30. Súd nepovažoval za potrebné vykonať opätovne dokazovania výsluchom svedka Š.M.L., ktoré
navrhoval žalobca. Uvedený svedok už bol v konaní vypočutý a to dokonca opakovane. Z jeho
výpovedí je zrejmé, že tento konkrétne skutočnosti ohľadom užívania nebytových priestorov na

Poľnohospodárskej ulici č. 41 v Bratislave uviesť nevie. Výsluchom svedka mali byť navyše
preukazované skutočnosti ohľadom existencie pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade, ktorú však
žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom nerozporoval a nepoprel.

31. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,

že nárok žalobcu má je dôvodný, má oporu v zákone a preto mu v plnom rozsahu vyhovel.32. Vzhľadom na to žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade sa dostali do omeškanie s plnením
svojho peňažného záväzku zaviazal ich súd na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej
podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku z omeškania.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).