Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 18, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/436/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112214476
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112214476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov 1/ V. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B.
XXX/XX, B., 2/ R. F. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, V.- A. a 3/ U. P., rodenej F., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Y. XXX/X, B., štátnych občanov R. republiky, všetci zastúpení JUDr. K. E., advokátkou so
sídlom v V., J. XXXX, proti žalovaným 1/ H. O., bytom V., X. XXXX/X, t.č. V., P. XXX/X a 2/ G. O., rodenej
Y., trvale bytom V., Na Y. XX, t. č. V., P. XXX/X, štátnych občanov R. republiky, obaja zastúpený JUDr.
K. D., advokátom so sídlom v V., E. X o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom na odvolanie proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. mája 2016 č. k. 12C/130/2012- 338 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o veci samej a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r
d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcov 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
na účet súdu súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 Eur, z r u š u j e.

Žalobcom 1/, 2/, 3/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 02. mája 2016 č. k. 12C/130/2012- 338 súd prvej inštancie určil, že do dedičstva

po poručiteľke C. F., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX a po poručiteľovi K. F., rod. F.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti, a to CKN parc. č. XXX - záhrada s
výmerou 106 m2, zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. S. v podiele 1/1 a títo boli v čase smrti jej vlastníkmi
v podiele 1/1. Žalovaným 1/ a 2/ uložil zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu iných trov konania
vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.009,68 eur, všetko k rukám ich právnej
zástupkyne JUDr. K. E., advokátky, do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobcom 1/ až 3/ uložil
spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 eur

do 20 dní po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/,2/
naliehavý právny záujem na žalovanom určení vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p. preukázali
svojím tvrdením o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním a zápis ich vlastníckeho práva namiesto
žalovaných 1/,2/ je možný len na základe súdneho rozhodnutia. Z vyjadrení strán nebolo sporné, že
predmetná záhrada, C KN parc. XXX- záhrady s výmerou 106 m2, zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. S. je
v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ každého v 1-ici a bola vytvorená z pkn. parc. č. XX.

2. Z vykonaného dokazovania a to z obsahu Čd XXXX/XXXX vo vl. č. XXX k.ú. S. pod L ako aj kúpnej
zmluvy z tohto Čd súd prvej inštancie usúdil skutkové zistenie, že pkn. vlastník F. Y. rod. R. predala
zo záhrady pkn. parc. č. XX zo záp. č. XXX v k.ú. S. časť vo výmere asi 104 m2 A. Y. a maž. C. Y.,
rod. R. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.9.1950. Predaná časť pkn. parc. č. XX ( asi 104 m2) všaknebola odčlenená geometrickým plánom. Napriek tomuto nedostatku, pretože v kúpnej zmluve bolo
uvedené, že F. Y. odpredáva „celý svoj podiel ( asi 104 m2)“, bola táto kúpna zmluva zavkladovaná
do pozemkovej knihy. Skutočnosť, že predávajúca F. Y. rod. R. mala v úmysle predať a v skutočnosti

predala len uvedenú časť „ asi 104 m2“, písomne potvrdila ona sama v Žiadosti o prevedenie skutočnej
držby zo dňa 27.6.1955 ( č.l. 108 spisu), adresovanej Ľudovému súdu v V. vo vyjadrení, že „ parc. č.
XX ( záhrada) bola omylom prevedená v celosti na kupiteľov A. Y. a manž. C. rod. R., vtedy v rozpore
so skutočným predajom ( u parc. č. XX mimo skutočne odpredaných 104 m2)“. Ďalej v Žiadosti píše, že
z dôvodu usporiadania skutočného stavu užívania a vlastníctva dala previesť geometrickú výmeru ňou

užívaného priestoru parciel podľa dnešného stavu s prevedením odčlenenia čiastky výmery z parc. č. XX
zmienenou zmluvou“. Na tomto úkone a jeho obsahu nezmení nič geometrický plán zo dňa X.X.XXXX,
ktorý neodčlenil uvedenú časť záhrady asi 104 m2, pretože „iba“ nerešpektoval vôľu pkn. vlastníčky a
predávajúcej F. Y. rod. R., avšak v súčasnosti sa už nedá zistiť, z akého dôvodu, či z povrchnosti, alebo
zámerne, resp. z akých iných dôvodov. Súd prvej inštancie bol názoru, že ďalší priebeh konania ako
aj konanie na mieste samom v S. dňa 12.7.1955 bolo viac-menej formálne. Túto skutočnosť potvrdila

aj pôvodná žalobkyňa 1/. Skutočnosť, že išlo o predaj časti záhrady vo výmere asi 104 m2, i keď bez
geometrického plánu na odčlenenie tejto časti pkn. parc. č. XX a tým pádom o neplatnú kúpnu zmluvu,
a nadobudnutie vlastníckeho práva A. Y. s manž. C. rod. R. od F. Y., rod. R., potvrdzuje aj vybudovanie
plota a ohradenie tejto časti záhrady, vyčlenenie tejto časti pôvodnej pkn. parc. č. XX a vytvorenie C
KN parc. č. XXX- záhrady s výmerou 106 m2 pri novom mapovaní „Základnej mapy veľkej mierky- /

ZMVM/ v roku 1991 katastrálnym úradom, nerušené užívanie do kúpy susedných pozemkov žalovanými
1/, 2/, platenie daní I. Y. s manželkou. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 16.9.1950 došlo až v
roku 1950, táto skutočnosť nebola zapísaná v pozemnostných hárkoch č. XX a XX k. ú. S., pretože tieto
zaznamenali stav iba ku koncu roka 1942, teda stav predchádzajúci pred rokom 1950 a neboli do neho
zapísané následné zmeny z roku 1950. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že A. Y. s manželkou

a po ich náhlej smrti v roku 1954 pôvodní žalobcovia 1/,2/ predmetnú parcelu užívali v dobrej viere
a nerušene ako svoju vlastnú od uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 16.9.1950 do roku 2007, teda viac
ako XX rokov. Podľa práva platného do 31. decembra 1950 bola na Slovensku a Podľa § 566 ods. 1,2
a §§ 115,116 a 145 zák. č. 141/1950 Zb. vyššie citovaných A. Y. s manž. C. rod. R. a po ich smrti v
roku 1954 pôvodní žalobcovia 1/,2/ by nadobudli vydržaním vlastnícke právo k predmetnej časti pkn.

parc. č. XX k.ú. S., ktorej zodpovedá v dnešnom stave C KN parc. č. XXX- záhrady s výmerou 106
m2 k.ú. S. uplynutím10 ročnej vydržacej lehoty počítanej po zmene zákonov od 1.1.1951, teda dňom
1.1.1961. Avšak A. Y. podľa obsahu tunajšieho spisu sp. zn. D XXX/XX zomrel dňa XX.X.XXXX v S.
a jeho manželka C. rod. R. v roku XXXX zomrela dňa X.X.XXXX v S. ( D XXX/XX). Dedičmi po nich
boli pôvodná žalobkyňa 1/ C. F. rod. Y., v tom čase 19 ročná a mal. S. Y., nar. X.X.XXXX, zastúpený

manželom C. Y.- teda pôvodným žalobcom 2/ K. F., ktorý predmetnú záhradu neužíval. Predmetom
dedenia boli iba pkn. parcele vedené na poručiteľov v pozemkovej knihe, teda pkn. parc. č. XX a XX
k.ú. S.. Pôvodná žalobkyňa 1/ C. F. rod. Y. zomrela dňa XX.X.XXXX a dedičmi po nej sú žalobcovia
1/ až 3/. Pôvodný žalobca 2/ K. F. zomrel dňa 29.9.2012 a dedičmi po ňom sú žalobcovia 1/ až 3/. V
konaní bola podľa záveru súdu prvej inštancie bez pochybností preukázaná vôľa predávajúcej F. Y. rod.

R. predať časť záhrady z pkn. parc. č. XX k.ú. S. vo výmere asi 104 m2, ktorá sa aj realizovala, avšak
neplatnou písomnou zmluvou, ku ktorej chýbal geometrický plán, odčleňujúci predávanú časť záhady.
Kupujúci A. Y. s manželkou si túto časť záhrady po kúpe aj ohradili a nerušene užívali a po ich náhlej
smrti v roku 1954 aj pôvodní žalobcovia. Túto skutočnosť potvrdili svojimi svedeckými výpoveďami aj
susedia, do roku asi 2006 existujúci pôvodný plot resp. stĺpiky, nové mapovanie katastrálneho úradu

a odčlenenie tejto časti pkn. parc. č. XX a vytvorenie parc. č. XXX. Umiestnenie a hranice tejto časti
predávanej záhrady neboli sporné. Skutočnosti a to formálne neplatná kúpna zmluva zo dňa 16.9.1950
a písomná Žiadosť predávajúcej F. Y. rod. R. zo dňa XX.X.XXXX sú objektívnymi skutočnosťami, ktoré
potvrdzujú dobromyseľnosť nadobúdateľov A. Y. s manželkou a po ich náhlej smrti pôvodných žalobcov
1/,2/ o ich vlastníckom práve k predmetnej záhrade- C KN parc. č. XXX k.ú. S. jednak na začiatku ako

aj počas celej vydržacej doby. Od uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1950 túto nerušene užívali až do kúpy
susedných pozemkov žalovanými 1/ a 2/ v roku 2006, teda pôvodní žalobcovia splnili aj druhú zákonnú
podmienku k nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Z
tohto dôvodu žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Podľa § 2 zák. č. 71/192 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
noviel súd zaviazal vstupujúcich žalobcov 1/ až 3/ k zaplateniu súdneho poplatku zo žaloby (po smrti
pôvodných žalobcov) podľa pol 1c) sadzobníka súdnych poplatkov.4. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešným žalobcom náhradu účelne vynaložených trov konania
proti neúspešným žalovaným. Náhrada trov konania pozostávala z iných trov konania t.j. súdneho
poplatkuznávrhuvovýške99,50euratrovprávnehozastúpenia.Trovyprávnehozastúpeniabolisúdom

priznané za úkony: 1/ dňa 27.6.2012- prevzatie veci vrátane porady s klientom -pôvodných žalobcov
1/,2/ 2/ dňa 22.4.2013- účasť na výsluchu pôvodnej žalobkyne 1/, 3/ účasť na odročenom pojednávaní
dňa 16.4.2014- t.j. 1-ina ( odročené) x 4 osoby ( pôvodná žalobkyňa 1/ a 3 dedičia po žalobcovi 2/),
4/ dňa 19.5.2014- písomné vyjadrenie na výzvu súdu za 4 osoby. Ostatné úkony súd prvej inštancie
nepovažoval za účelne vynaložené a nepriznal ich.

5. Vec právne posúdil podľa § 134 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 868 Občianskeho zákonníka
a § 115, § 116 ods. 1, 2, § 145 ods. 1, 2 , § 562, § 566 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. ( stredného
občianskeho zákonníka).

6. Proti tomuto rozsudku do výroku o určení vlastníckeho práva a o náhrade trov konania podali žalovaní

včas odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Sú toho názoru, že žalobcovia a ani ich právni predchodcovia
nenadobudli k predmetnej nehnuteľnosti - parcele č. XXX -záhrada o výmere 106m2 zapísanej na
LV č. XXX k.ú. S. vlastnícke právo vydržaním, pretože nedošlo k splneniu zákonných predpokladov
vydržania, a to jednak pokiaľ ide o samotný predmet vydržania - časti pozemku vzhľadom na jeho

vymedzenie v kúpnopredajnej zmluve zo dňa 16.09.1950, ktoré nebolo vykonané nezameniteľným a
kedykoľvekreprodukovateľnýmspôsobom,apretonemôžebyťanipredmetomvydržania.Ďalšízákonný
predpoklad vydržania, ktorý nebol zo strany žalobcov a ani ich právnych predchodcov splnený je ten,
že držba nebola oprávnená, vzhľadom na absenciu dobromyseľnosti žalobcov počas celej zákonom
ustanovenej doby, pretože pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho

prípadu na každom subjekte rozumne požadovať žalobcovia mali, resp. mohli mať pochybnosti o tom, že
im predmetná parcela č. XXX patrí. Dôkazom toho je predovšetkým konanie na V. súde v V. v obci S. dňa
XX.XX.XXXX, kde boli prítomní okrem iných aj pôvodní žalobcovia, ktorí nemali žiadne námietky proti
zápisu vlastníckeho práva na vtedajšiu žiadateľku - F. Y. a podľa geometrického plánu zo dňa 07.06.1955
žiadali usporiadať pozemnoknižný stav (vrátane parcely č. XX). Uvedené konanie na V. súde v V. sa

uskutočnilo na základe žiadosti F. Y. zo dňa XX.XX.XXXX. F. Y. s cieľom usporiadania nehnuteľností
podľa skutočného stavu užívania a vlastníctva, nechala si previesť geometrickú výmeru ňou užívaného
priestoru parciel podľa aktuálneho stavu „s prevedením odčlenenia čiastky výmery z parcely č. XX
zmienenou zmluvou odpredanej“, a to geometrickým polohopisným plánom zo dňa XX.XX.XXXX. V.
súd v V. svojím uznesením zo dňa XX.XX.XXXX povolil na nehnuteľnosti v k.ú. S. vo vl. č. XX pod

A.I.1+1 parc. č. XX a vo vl. č. XXX pod A.I.X parc. č. XX zápisy, a to, že podľa geometrického plná
zhotoveného v V. dňa XX.XX.XXXX sa opravila výmera u parcely č. XX,XX a XX na parc. č. XX dom a
dvorsvýmerou263m2,parc.č.XXzáhradasvýmerou451m2,parc.č.XXdomadvorsvýmerou221m2.
O tomto uznesení V. súdu v V. zo dňa 27.08.1955 bola upovedomená okrem ďalších tam uvedených
osôb aj pôvodná žalobkyňa 1/.Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení

napadnutého rozsudku, že priebeh konania na V. súde v V., ako aj konanie na mieste samom v S. dňa
12.07.1955 bolo viac- menej formálne, pričom túto skutočnosť mala potvrdiť aj pôvodná žalobkyňa 1/.
Takýto názor podľa nich nemôže súd odvodzovať len z dojmov pôvodnej žalobkyne 1/, ktorá nemusela
uvedenému konaniu rozumieť, resp. pripisovať mu adekvátny význam, avšak zo žiadnych relevantných
dôkazov uvedená „formálnosť“ konania nevyplýva. Súd prvej inštancie podľa ich názoru sa snaží

poukazovaním na „formálnosť“ konania na V. „ospravedlniť“ vzhľadom na výsledné rozhodnutie stratu
dobromyseľnostipôvodnýchžalobcov.VočižiadostiF.Y.zodňaXX.XX.XXXX,samotnémukonaniunaV.
súde v V. a ani voči predmetnému geometrickému plánu zo dňa 07.06.1955 nemali v tom čase pôvodní
žalobcovia žiadne námietky a uspokojili sa s daným stavom „neistoty“. O iné usporiadanie parciel
pôvodní žalobcovia nežiadali ani potom, čo kupovali do bezpodielového spoluvlastníctva od S. J., rod.

Y. a C. J., rod. Y., na základe kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX, č. N
XXX/XX, NZ XXX/XX, spoluvlastnícky podiel X/X parc. č. XX - zapísanej v pozemkovej knihe k.ú. S. záp.
č. 39. Pochybnosti pôvodného žalobcu 2/ o vlastníctve parcely č. XXX vyplývajú aj z toho, že pôvodný
žalobca 2/ uviedol v roku 2007 žalovanému 1/ pri rozhovore o predmetnej parcele č. XXX, že nevie,
komu záhrada (parcela č. XXX) patrí a musí sa spýtať manželky (pôvodnej žalobkyne 1/). Nesúhlasili

ani s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že geometrický
plán zo dňa 07.06.1955 nezodpovedal vyjadreniam F. Y., rod. R. uvedeným v jej žiadosti zo dňa
XX.XX.XXXX. Naopak sú toho názoru, že v geometrickom pláne je jasne a zrozumiteľne zdokladované,
čo v skutočnosti užívala F. Y., rod. R., tiež je to zrozumiteľné aj z grafickej prílohy geometrickéhoplánu. Súlad geometrického plánu a žiadosti vyplýva aj z toho, že F. Y. vo svojej žiadosti pod bodom 4/
žiadala „súčasne týmto zápisom v pozemnoknižnom hárku č. XX na zostalú parcelu č. XX povoľuje sa
tento zápis: podľa polohopisného geometrického plánu Obl. ústavu geodézie a kartografie L., strediska

v V. zo dňa XX. jún a 1955 vyznačuje sa (dosavadne bez výmery) na výmeru 221m2 v prospech
doterajších vlastníkov“. Domnievajú sa, že výmery v pozemkovej knihe boli nepresné, pretože pkn mapy
boli krokárske, z toho vyplývajú aj rozdiely vo výmerách evidovaných podľa máp bývalého pozemkového
katastra a teraz podľa máp katastrálnych. Rekapitulácia znalca Ing. Y. ohľadom výmery predmetných
parciel nemá podľa ich názoru žiadnu výpovednú hodnotu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej

inštancie pochybil, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zo dňa
02.05.2016 rozhodol bez toho, aby úplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy navrhnuté
žalovanými na pojednávaní dňa 02.05.2016, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností najmä
ohľadom toho, či bola geometrickým plánom zo dňa 07.06.1955 vytvorená skutočná výmera parcely č.

XX aj spolu s odkúpenými 104m2 ako vyplýva uvedená skutočnosť zo záverov znaleckého posudku
č. X/XXXX vypracovaného znalkyňou A.. C. Y.. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd po
preskúmaní a prejednaní veci, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalobcov 1/ - 3/ k náhrade trov konania a právneho zastúpenia.

7. Proti rozsudku do výroku o trovách konania o nároku na náhradu trov konania a proti výroku o
povinnosti žalobcov 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok
zo žaloby vo výške 99,50 Eur z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ Civilného sporového
poriadku podali odvolanie žalobcovia 1-3/ a navrhli, aby odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol tak,
že v časti napadnutého výroku o nároku na náhradu trov konania rozsudok zmení a žalovaným 1/ a 2/

uloží povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.261,20 Eur a
tiež náhradu iných trov konania vo výške 199 Eur (2x 99,50 Eur) alebo v časti napadnutého výroku o
povinnosti žalobcov 1/ až 3/ zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 Eur odvolací súd toto
rozhodnutie zruší. Namietali, že súd prvej inštancie tarifnú odmenu priznal za celkovo 5 úkonov právnej
služby a vo zvyšnej časti uplatnený nárok nepriznal s odôvodnením, že ostatné úkony súd nepovažoval

za účelne vynaložené. Uplatnený bol tiež úkon zo dňa 28.04.2016 ako ďalšia porada s klientom, ktorý
súd prvej inštancie nepovažoval za účelný, bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia. Súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu záveru o neúčelnosti úkonu právnej služby. Na tomto úkone sa zúčastnili priamo
i samotní žalobcovia 1/ až 3/, ktorí tento úkon považovali za potrebný a aj účelný, vzhľadom na to, že
od prevzatia veci jednak uplynuli takmer 4 roky, jednak došlo k zmene strán a následným procesným

úkonom v konaní, vrátane zmeny žaloby. Ide o pomerne skutkovo i právne náročnú vec, preto ďalšia
porada klientov s ich právnym zástupcom bola z objektívnych dôvodov prirodzene nutná. Pokiaľ ide
o povinnosť žalobcov 1/ až 3/ zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok zo žaloby, nesprávnosť
spočívanajmävtom,žerozhodnutiejeprenedostatokdôvodovvtejtočastinepreskúmateľné.Niejetotiž
z neho zrejmé, či súd rozhodoval o poplatku zo žaloby o určenie do dedičstva po oboch poručiteľoch, t.j.

po oboch pôvodných žalobcoch 1/ a 2/ K. a jeho manželke C. F. alebo či danú žalobu z hľadiska poplatku
súd posudzoval každý zvlášť ako návrh o určenie do dedičstva po K. F. a návrh o určenie do dedičstva
po C. F. a teda, či žalobcovia 1/ až 3/ už v priebehu konania zaplatili súdny poplatok v sume 99,50
Eur a to na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.10.2015 č.k. 12C/130/2012-288.
Pokiaľ sa však malo jednať o „ďalší“ vyrubený súdny poplatok z žaloby, z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia malo byť zrejmé, či skutočne ide o „nový“ (doposiaľ nevyrubený) súdny poplatok ako aj
to, z ktorého konkrétneho návrhu žalobcov bol tento ďalší súdny poplatok vyrubený. Následne sa táto
skutočnosť mala premietnuť do výroku rozhodnutia o náhrade trov konania a žalovaní 1/ a 2/ mali byť
správnezaviazanínazaplateniecelkovejsumy199Eur,(t.j.2xpo99,50Eur).Navrhli,abysúdnapadnutý
rozsudok v tejto časti zmenil tak, ako je vyššie uvedené a prípadne, aby zrušil nesprávny výrok o ich

povinnosti zaplatiť súdny poplatok z žaloby.

8. Žalobcovia 1- 3/ sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili.

9. Žalovaní sa nevyjadrili k odvolaniu žalobcov.

10. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1CSP určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

12. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

13. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v
odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného
odvolania.

14.Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,ževdanomsporebolisplnenézákladné
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

15. Žalovaní namietali na prvom mieste nespôsobilosť predmetu vydržania- časti pozemku vzhľadom
na jeho nepresné a zameniteľné vymedzenie v kúpnopredajnej zmluve zo dňa 16.09.1950,

16. K námietke, že nemožno vydržať časť veci (parcely), ale len "vec celú", možno odkázať na R
XX/XXXX Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk ČR Nejvyšší soudČ 22 Cdo 837/98, podľa ktorého
predmetom právnych vzťahov sú tiež veci nehnuteľné; takými vecami sú aj pozemky (§ 26 ObčZ z
roku 1950, porov. tiež § 119 platného ObčZ). Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 177/1927 Zb. o pozemkovom

katastri a jeho vedení (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, platného do 01. 09. 1971,
kedy bol zrušený ustanovením § 25 zákona č. 46/1971 Zb. o geodézii a kartografii, "pozemkom podľa
tohto zákona rozumie sa časť prirodzeného povrchu zemského, ktorá jest oddelená od susedných častí
trvale viditeľným rozhraničením, hranicou správnou alebo držebnostnou alebo sa od nich líši kultúrou
alebo užívaním". Časť parcely, ktorá bola v držbe inej osoby než vlastníka tejto parcely, sa teda stávala

pozemkom a pozemok ako nehnuteľnú vec bolo možné vydržať.

17. Možno poznamenať, že vzhľadom na podobnú úpravu v § 3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. o o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), platí
pre vydržanie časti parcely rovnaká zásada aj v platnom slovenskom práve.

18. Žalovaní namietali predovšetkým nedostatok dobrej viery na strane nadobúdateľov vlastníckeho
práva k predmetu vydržania.

19. O dobrej viere možno uvažovať tam, kde držiteľ vec drží v omyle, že mu vec patrí, a jedná sa o omyl

ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu po každom požadovať.
Je nevyhnutné vždy zohľadniť, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať po celú dobu trvania držby dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec po práve patrí.

20. Omyl môže byť skutkový alebo právny. Oba môžu byť za určitých podmienok ospravedlniteľné.

21. V danom spore sa jedná o skutkový omyl. Právni predchodcovia žalobcov boli v omyle ohľadne
skutkových okolností držby a to v predmete držby.

22. Z obsahu spisu je zrejmé, že v roku 1950 otec pôvodnej žalobkyne 1/ (A. Y.) s manželkou C. Y. rod.
R. (matkou S. J., rod. Y. a C. J., rod. Y., od ktorých pôvodná žalobkyňa 1/ s pôvodným žalobcom 2/
na základe kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice, č. N XXX/XX, NZ XXX/X XX.XX.XXXX
odkúpili ich spoluvlastnícke podiely získané dedením) kúpili na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňaXX.X.XXXX z pkn. záp. č. XXX z parc. č. XX zo záhrady pod L celý svoj podiel ( asi 104 m2). V tom čase
boli už pôvodná žalobkyňa 1/ spolu J. Y. a C. Y. a manželkou ich otca C. Y. rod. R. (na základe kúpnej
zmluvy uzavretej taktiež s F. Y. XX.XX.XXXX a nasledujúcich dôvodov- dedenie po matke pôvodnej

žalobkyne 1/, kúpna zmluva z 24.03.1939) vlastníkom susediacej parcele z pkn. záp. č. 39 parc. č. XX
vihňa, ktorú aj skutočne v tom čase užívali. V tom čase boli zapísaní aj ako vlastníci susediacej parcele
č. XX zapísanej v tom čase v prot. č. XX- na základe tej istej kúpnej zmluvy, avšak vychádzajúc zo
žiadosti F. Y. zo dňa XX.XX.XXXX omylom pojatej do zmluvy a tak omylom prevedené v celosti na A.
Y. a manž. C. rod. R., teda v rozpore so skutočným predajom, ktorý F. Y. aj užívala.

23. Podľa tvrdenia F. Y. ( právnej predchodkyne žalovaných) obsiahnutej v žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX
sa stal omyl aj v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX- Omyl spočíval v tom, že vychádzajúc
doslovne z jej tvrdenia „obecný notár pri zmluve o predaji čiastky z parc. č. XX v rozmere 104 m2 uviedol
celú nehnuteľnosť (s poznámkou asi 104 m2) ... a aj parc. č. XX ( záhrada) boli omylom prevedené
v celosti na kupujúcich A. Y. a manž. C. rod. R., teda v rozpore so skutočným predajom a napriek

tomu, že ohľadne týchto parciel ( u parc. č. XX mimo skutočne odpredaných 104 m2) zostala /F. Y./ aj
naďalej skutočným vlastníkom a tieto dodnes nepretržite bez hatania užíva ako mimopozemnoknižná
vlastníčka“. Pochybenie spočívalo teda v označení rozsahu predmetu prevodu.

24. Obe pochybenia podľa tvrdenia F. Y. spôsobil obecný notár v A., ktorý zhotovoval obe kúpnopredajné

zmluvy (hoci na kúpnej zmluve je uvádzaný len ako overovateľ podpisu).

25. O odstránenie pochybení sa pokúsila F. Y. žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX o prevedenie skutočnej
držby s vkladom vlastníckeho práva a opravy výmery parciel. K podaniu uvedenej žiadosti ju viedol
záujem predať parcele, o ktorých sa domnievala že vlastnícky patria jej, právnym predchodcom

žalovaných 1/ a 2/ F.. Z uvedeného dôvodu pred podaním žiadosti bol vyhotovený geometrický plán.
č. XX-XX-XXX-XXX-XX zo dňa X.X.XXXX, ktorý zrejme dal vyhotoviť F. Y..

26. Základným problémom a príčinou sporu je skutočnosť, že do podania uvedenej žiadosti zo dňa
XX.XX.XXXX resp. vyhotovenia geometrického plánu č. XX-XX-XXX-XXX-XX zo dňa X.X.XXXX nebola

zapísaná v pozemkovej knihe výmera parc. č. XX (ktorú vlastnili bez akýchkoľvek pochybností právni
predchodcovia žalobcov a v súčasnosti vlastnia žalobcovia). Po vyhotovení plánu bola zapísaná jej
výmera ako 221m2. Z tejto okolnosti však nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že 104 m2 z pkn.
parc. č. XX, ktoré skutočne predala právna predchodkyňa žalovaných právnym predchodcom žalobcov
bolo už zahrnutých, resp. bolo súčasťou parc. pkn. č. XX podľa geometrického plánu a teda je súčasťou

súčasnej C KN parc. č. XXX, ktorá bola zapísaná ku dňu smrti ako vlastníctvo právnych predchodcov
žalobcov (čo tvrdia žalovaní 1/ a2/ opierajúc sa o posudok znalkyne Ing. C. Y. ) alebo že predmet kúpy
104 m2 predstavuje v súčasnosti sporná parcela č. XXX (ako tvrdia žalobcovia opierajúc sa o posudok
znalca Ing. Y.).

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol tento
súd v odôvodnení na str. 16 , ods. 3 v súvislosti s nevykonaním dôkazu navrhovaného odvolateľmi :

28. „Súd nevypočul ako svedkyňu Ing. C. Y., ktorá na žiadosť žalovaných 1/,2/ pre nich vypracovala
znalecký posudok a ani nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie posudku Ing. A. Y. z dôvodu, že

v Žiadosti F. Y., rod. R. v spise Čd XXX/XXXX je ňou uvedený bez pochybností jej úmysel predať
predmetnú záhradu i s uvedením jej rozlohy. Takto predaná záhrada bola v teréne vyčlenená plotom a
užívaná až do jej kúpy žalovanými 1/,2/, teda jej hranice v teréne i jej identifikácia na liste vlastníctva a
na katastrálnej mape nebola sporná a nezávisí od geodetických výpočtov oboch znalcov.

29. Súd prvej inštancie správne vychádzal z objektívnych skutočností, ktorými sa preukazuje
dobromyseľnosť, a to zo skutočnosti, ohľadom plota, ktorý ohradzuje spornú parcelu č. XXX, (táro
skutočnosť nebola medzi stranami sporná), a ktorý podľa výsluchu žalobkyne 1/ postavili jej rodičia
resp. jej otec v roku XXXX. N. skutočnosť potvrdil aj jediný svedok, sused bývajúci v danom mieste od
narodenia, ktorý potvrdil, že vždy bol medzi jeho pozemkom a pozemkom F. bol plot s bránkou, medzi

pozemkami žalobcov a žalovaných boli stále tie isté stĺpiky, menilo sa iba pletivo. nikdy nepočul, že by
sa právni predchodcovia žalovaných F., ktorí kúpili parcele od F. Y. domáhali alebo tvrdili, že pôvodní
žalobcovia užívajú ich záhradu. Právny predchodca žalovaných 1/ a2/ p. F. sadil len po ten plot, na
predmetnej parcele parc. č. XXX. nesadil.30. Svedok H. P., sused ktorý v mieste býval od r. 1985, tiež potvrdil existenciu plota medzi parc. XXX a
XXX., s tým, že tento plot a užívanie parc. č. XXX rešpektovali právni predchodcovia žalovaných 1/ a 2/.

31. Takto zistené skutočnosti nespochybnila ani výpoveď právnej predchodkyne žalovaných 1/ a 2/,
svedkyne H. H., právnej nástupkyne po manželoch F., ktorý nehnuteľnosti kupovali od F. Y. v roku XXXX.
Svedkyňa potvrdila, že v mieste bývala od roku 1965 a plot tam už v tom čase stál. Neuviedla, že by
bol jje rodičmi spochybňovaný.

32. Vychádzajúc z uvedených skutočností námietka odvolateľov o tom, že pôvodní žalobcovia 1/ mohli
pri bežnej opatrnosti vedieť, že sporná parcela im nepatrí, pretože žalobkyňa 1/ bola upovedomená
o uznesení V. súdu v V. zo dňa XX.XX.XXXX, voči žiadosti F. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, konaniu na V.
súde v V. a ani voči predmetnému geometrickému plánu zo dňa 07.06.1955 nemali pôvodní žalobcovia
žiadne námietky a uspokojili sa s daným stavom „neistoty“ Odvolací súd uvádza, že uvedené skutočnosti

nepreukazujú nedostatok dobrej viery. Je totiž zrejmé, že geometrický plán si dala vyhotoviť F. Y.
Pôvodná žalobkyňa 1/ uviedla, že nemala vedomosť a ani nikdy nevidela tento geometrický plán. Opak
nie je preukázaný.

33. V zápisnici č.d. XXX/XX napísanej dňa XX.X.XXXX na V. súde v V. v S. S. vo veci F. Y. rod. R. proti

Y. M. rod. Y. a a spol. kde boli prítomní okrem zástupcov súdu aj F. Y., C. R., C. F. rod. Y. a za mal.
S. Y. K. F. sa uvádza, že „nakračujúci súdny vyslanec pozemky za pomoci stránok na mieste samom
stotožnil a ustálil, že žiadateľka (F. Y.) tieto pokojne a nerušene užíva“. Keďže konania nebol podľa
zápisnice prítomný žiaden geodet(zememerač, meračský úradník) a z dokazovania nevyplynulo, že by
hranice pri polohopisnom meraní boli v prírode vytýčené, pričom z ostatného dokazovania vyplynulo,

že sporný plot v tomto období už stál (výpoveď pôvodnej žalobkyne 1/a svedka E.), uveriteľné, že sa
konania prítomná pôvodná žalobkyňa 1/ mohla sa dôvodne domnievať, že jej aj štátnym orgánom j je
v odobrená vlastnícky parcela po postavený plot č. XXX. Možno sa prikloniť k tomu, že omyl vyvolaný
štátnym orgánom je ospravedlniteľný, pretože vychádza z dôvery občana v štát a jeho orgány. Napokon
žalobcovia preukázali, že zároveň platili daň z nehnuteľnosti Mestu, ktoré ich ako vlastníka rešpektovalo.

Ako vlastníka spornej parcely ich rešpektovali po dlhé obdobie aj susedia.

34. K nesúhlasu s názorom súdu prvej inštancie o viac menej formálnom priebehu konania na ľudovom
súde v V. ako ja na mieste samom, odvolací súd uvádza, že sa s týmto názorom súdu prvej inštancie
stotožňuje. Z konania ako už vyššie uviedol, konania sa nezúčastnil geodet, ktorý by stranám a súdu

ozrejmil,kdesavprípadenachádzajúhraniceparciel,ktorýchvýmeryboliopravované.Ajzoznaleckého
posudku znalca Y. vyplýva, že geometrický plán, ktorý by zodpovedal požiadavkám F. Y. by mal správne
obsahovať rozdelenie pkn. parc. č. XX na parc. č. XX/X- záhrada o výmere 347 m2, ktorá mala zostať
vo vl. č. XXX na pôvodnú vlastníčku / por. č. 17= L a na parc. č. XX/X.- záhrada o výmere 104 m2, ktorá
mala byť prepísaná do vl. č. XX / príloha č. X/.

35. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že konanie prebiehalo v 50. rokoch minulého storočia kedy došlo
k rozsiahlym zmenám v práve a veľakrát i opusteniu tradičných právnych zásad, a možnosť pochybení
stúpla, preto možno použiť miernejšie merítko na právne omyly.

36. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. mája
2002, sp. zn. 22 Cdo 2211/2008 uvádza, že samotná skutočnosť, že si držiteľ nenechal vytýčiť hranice
ním držaných pozemkov a nezistil tak, že drží i časť pozemku, ktorého vlastníkom nie je, nevylučuje
dobromyseľnú držbu podľa Občianskeho zákonníka.

37. Žalovanými uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

38. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

39. K odvolaniu žalobcov odvolací súd uvádza:

40. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 O.s.p. (v znení do 30.06.2016), účastník si môže vždy za svojho
zástupcu zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.41. V zmysle ustanovenia § 137 O.s.p. (v znení do 30.06.2016) sú trovy konania najmä hotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných

zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.

42. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (v znení do 30.06.2016), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

43. Podľa článku 37 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd má každý právo na právnu pomoc v
konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.

Všetci účastníci sú si v konaní rovní.

44. Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s
konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi, ako napríklad opakované uplatnenie náhrady
za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.. (Uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014).

45. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie
uvedených zásad a zákonných ustanovení správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania nepriznal
odmenu a náhradu hotových výdavkov za poradu s klientom dňa 28.04.2016. Účelnosť vynaložených

trov bude vždy závisieť od konkrétnych okolností. Odvolací súd sa prikláňa , že pri vykonaní jednotlivých
právnych úkonoch rozhoduje jeho dôvodnosť a účelnosť s prihliadnutím na nemeniacu sa argumentáciu
žalobcov od podania žaloby. Žalobcovia poukazovali, že ďalšia porada advokáta s nimi bola potrebná
vzhľadom na to, že došlo k zmene strán a následným procesným úkonom v konaní, vrátane zmeny
žaloby. Z obsahu spisu však vyplýva, že vstup do konania a zmenu žalobného návrhu požiadali

žalobcovia už podaním zo dňa 10.03.2014 a 10.02.2016, teda oveľa skôr ( 2 roky a 2 mesiace) pred
konaním spornej porady. Advokátka žalobcov tak nepreukázala účelnosť uvedených trov.

46. Účelne vynaložené trovy žalovaného tak predstavujú trovy právneho zastúpenia- odmeny a náhrada
hotových výdavkov advokáta za nasledovné úkony právnej služby (3 úkony právnej služby po 170,97

eur - 1. X.X.XXXX - prevzatie a príprava zastúpenia, 2. 2.2015- písomné podanie vo veci samej, 3.
účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX + 3 x režijný paušál á 8,39 eur + 20% DPH), spolu 645,70 Eur
ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku

47. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

48. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

49. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcov proti výroku o povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby,
odvolací súd uvádza, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa02.05.2016, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok vyplýva, že súd prvej inštancie nevyhlásil predmetný výrok rozsudku, ktorý uviedol do

písomného vyhotovenia rozsudku.

50. Doplniť rozsudok i bez návrhu súd prvej inštancie mohol len za splnenia podmienok podľa § 166 ods.
1 O.s.p. teda dopĺňacím rozsudkom. Súd prvej inštancie však podľa § 166 ods. 1 O.s.p. nepostupoval.

51. Na okraj odvolací súd uvádza, že procesné predpisy nebránili súdu prvej inštancie, aby o uložení
povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby rozhodol samostatným uznesením.52. Možno sa domnievať, že doplnenie výroku vykonal v súvislosti s vyčíslením náhrady trov konania
žalobcov v písomnom vyhotovení rozsudku.

53. V takom prípade nemožno opomenúť námietku žalobcov, že už v priebehu konania zaplatili súdny
poplatok v sume 99,50 Eur a to na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX
č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX a že pokiaľ by šlo o „ďalší“ vyrubený súdny poplatok táto skutočnosť sa
mala premietnuť do výroku rozhodnutia o náhrade trov konania a žalovaní 1/ a 2/ by mali byť správne
zaviazaní na zaplatenie celkovej sumy 199 Eur, (t.j. 2x po 99,50 Eur).

54. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil.

55. O uložení povinnosti žalobcom na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby môže rozhodnúť opätovne
samostatným uznesením, pričom sa vyporiada i s námietkami vznesenými žalobcami v odvolaní do

uvedeného výroku rozsudku.

56. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobcovia 1/ až 3/ boli v odvolacom konaní
úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania

( vzhľadom na neprávoplatné uznesenie zo dňa 07.07.2016 č.k. 12C/130/2012-365). Podľa § 262 ods. 2
C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 :0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).