Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. august 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200243
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4019200243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: W. N., bytom Y., G. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,

ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 25. 03. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25. 03. 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. P. XXX XXXX X zo dňa 12. 01. 2019 potvrdil a
odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. 01. 2019 zamietol žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne
pobočky Levice zo dňa 27. 11. 2018 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac

ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom
určená na 30 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom uviedla, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a so stanovenou mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť. Je ťažko chorá, nedokáže pracovať. Uviedla, že bola na opakovanom
pľúcnom vyšetrení, pretože sa jej zhoršila priedušková astma a žiadala o posúdenie zdravotného stavu
a priznanie invalidného dôchodku.

III.

4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver
posudkového lekára ústredia, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne
dňa 20. 02. 2019, ktorý sa oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so
všetkými odbornými lekárskymi nálezmi a vykonal vlastné vyšetrenie, pričom zistil, že žalobkyňa bolavyšetrená psychiatrom v marci 2019, ktorý jej stav zhodnotil ako špecifikovanú poruchu osobnosti a
správania dospelých. Psychologickým vyšetrením bola zistená hlboká mentálna subnorma, až mentálna
retardácia, na ktorej sa vo vysokej miere podieľa sociokultúrne prostredie. Pre značne agravačné

tendencie psychológ pri vyšetrení v apríli 2017 nedokázal stanoviť celkové IQ a určiť stupeň mentálnej
retardácie. V posudkovej spisovej dokumentácii je záznam z psychologického vyšetrenia, ktoré bolo
urobené v r. 1998 so záverom mentálnej retardácie v pásme ľahkej až stredneťažkej debility, bez
určenia IQ. Na základe toho bola účastníčka konania uznaná za osobu so zmenenou pracovnou
schopnosťou pri ľahkej mentálnej retardácii s odporučením vykonávania jednoduchých pracovných

činností. Mentálna retardácia nebola nikdy bližšie špecifikovaná, nakoľko po opakovanom vysvetlení s
dodiagnostikovaním mentálnej retardácie počas hospitalizačného pobytu na psychiatrickom oddelení
žalobkyňa nesúhlasila. V popredí jej zdravotného stavu je naďalej špecifikovaná porucha osobnosti a
správania dospelých, ktorá podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa je v starostlivosti pneumológa pre chronický zápal
priedušiek pri chronickom nikotinizme. Pri vyšetrení v marci 2018 pneumológ popisuje aj prieduškovú

astmu perzistujúcu zhoršenú po vynechaní liečby inhalačnými kortikoidmi a po infekte horných ciest
dýchacích. Pri spirometrickom vyšetrení v marci 2018 bola obštrukčná ventilačná porucha ľahkého
stupňa, v decembri 2018 popisuje pneumológ reštrikčnú ventilačnú poruchu ľahkého stupňa. Uvedené
funkčné vyšetrenie pľúc u posudkového hľadiska nie je možné považovať za relevantné, nakoľko boli
vykonané po infekte horných ciest dýchacích a po vynechaní inhalačnej liečby kortikoidmi. Astma

je zatiaľ posudkovo nezávažné ochorenie, ktoré nepodmieňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z psychiatrických vyšetrení zo dňa 04. 06. 2018, 29. 10.
2018 a 10. 01. 2019 ako aj lekárskymi správami z pľúcnych vyšetrení zo dňa 21. 03. 2018 a 18. 12.

2018 a vlastným vyšetrením žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu -
duševné choroby a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania, stredne ťažké narušenie
osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu podľa kapt. V., položky 5, písm. a/ prílohy č. 4 k
zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 30% (z rozpätia od 20 % do 30 %).

Za iné zdravotné postihnutia účastníčky konania (mentálna retardácia, chronická bronchitída, astma
nedostatočne kontrolovaná liečbou) zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. nepatrí.

V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, podľa
predloženýchodbornýchlekárskychsprávadiagnostickýchzáverovodbornýchlekárov,akoajvlastného
vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej
Bystrici vyhodnotil jej zdravotný stav a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

určil na 30 %, preto účastníčka konania stále nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Celkovámierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťúčastníčkykonaniaje30%vporovnaní

so zdravou fyzickou osobou, invalidita nevznikla.

5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkonlekárskejposudkovejčinnostijepodmienenýzískanímodbornejspôsobilostiposudkovéholekára,
ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený
do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej

dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.

Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne

ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia

jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.

IV.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej poukazovala

opätovne na svoje zdravotné ťažkosti, ktoré sa stupňujú. Je slabá, nevládna, bolí ju chrbtica, ruky,
nohy, chodieva na pravidelné kontroly. Žiadala o objektívne posúdenie jej zdravotného stavu a priznanie
invalidného dôchodku.

V.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11. 06. 2019 poukázala na to, že námietky
žalobkyne nie sú opodstatnené, pretože posudkový lekár sa podrobne oboznámil s celou jej zdravotnou
dokumentáciou a po vlastnom vyšetrení žalobkyne konštatoval, že zdravotný stav bol správne posúdený
a námietky sú vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti

skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

VI.8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP.

9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu
ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by
sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

10. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 07. 11. 2018 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti
bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Leviciach dňa 27. 11. 2018,
ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil duševné choroby a poruchy správania, poruchy
osobnosti a poruchy správania, stredné narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti
organizmu podľa kapt. V., položka 5 písm. a/ a určil mieru poklesu 30 %, čo je horná hranica
rozpätia. Svoj posudok zdôvodnil tým, že zdravotný stav posúdil na základe novej žiadosti o invalidný

dôchodok. Žalobkyňa ukončila základné vzdelanie v šiestej triede špeciálnej základnej školy, nikdy nikde
nepracovala. V marci 2017 bola prvýkrát vyšetrená psychiatrom so záverom špecifikovanej poruchy
osobnosti a správania dospelých. Na odporučenie psychiatria bola v apríli 2017 vyšetrená psychológom
pre posudkové účely. Psychológ pri vyšetrení popisuje strednú mentálnu retardáciu bez určenie IQ.
Výkon je však poznačený argravačnými tendenciami. Ide o osobnosť symplexnú, nediferencovanú,

retardovanú, emočne a sociálne nezrelú s trvalou poruchou intelektu a osobnosti. Mentálna retardácia
doteraz nikdy nebola špecifikovaná určením celkového IQ, nakoľko pri opakovaných psychologických
vyšetreniach (naposledy v apríli 2017) je jej výkon p označený agravačnými tendenciami, preto nie
je možné jednoznačne stanoviť stupeň mentálnej retardácie. Aj psychiater pri svojich opakovaných
vyšetreniach od marca 2017 hodnotí v popredí nepriaznivého zdravotného stavu účastníčky konania inú

špecifikovanú poruchu osobnosti a správania dospelých. Účastníčka konania je v intermitentnej liečbe
pľúcneho lekára pre ľahkú bronchiálnu astmu kontrolovanú s normálnou spirometriou, k zhoršeniu
dochádza pri nedodržiavaní liečebného režimu pri noncomplience menovanej. Aktuálne ani nedoložila
pľúcny nález. Toto ochorenie je zatiaľ posudkovo nezávažné. Od posledného posúdenia nedošlo k
žiadne zmene zdravotného stavu, čo by podmieňovalo invaliditu. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie

určuje naďalej duševné choroby a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania, stredné
ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %. Aktuálny zdravotný stav opakovane nepodmieňuje invaliditu.

11. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne prvostupňovým

posudkovým lekárom v Leviciach dňa 28. 01. 2019, ktorý opätovne sa oboznámil s celou posudkovou
dokumentáciou, ako aj novodoloženým pľúcnym nálezom so záverom stredne ťažkej bronchiálnej astmy
pri chronickom nikotinizme a nedodržaní liečebného režimu. Toto ochorenie neovplyvňuje mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

12. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 25. 01. 2019 a
druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 25. 03. 2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a
odvolanie žalobkyne zamietol.

13. Posudkový lekár ústredia po podaní odvolania posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 20. 02. 2019,

kedy sa oboznámil s posudkovým spisom ako aj všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli predložené
prvostupňovej posudkovej lekárke ako aj novými lekárskymi nálezmi, ktoré predložila žalobkyňa
k odvolaniu. Posudkový lekár v neprítomnosti žalobkyne konštatoval, že žalobkyňa bola prvýkrát
vyšetrená psychiatrom v r. 2017, ktorý stav zhodnotil ako špecifikovanú poruchu osobnosti a správania
dospelých, psychologickým vyšetrením bola zistená hlboká mentálna subnorma až mentálna retardácia,

na ktorej sa vo vysokej miere podieľa sociokultúrne prostredie. Pre značne agravačné tendencie
psychológ pri vyšetrení v apríli 2017 nedokázal stanoviť celkové IQ a určiť stupeň mentálnej retardácie.
V posudkovej spisovej dokumentácii je záznam z psychologického vyšetrenia, ktoré bolo urobené v r.
1998 so záverom mentálnej retardácie v pásme ľahkej až stredne ťažkej debility, bez určenia IQ. Na
základe uvedeného bola uznaná za osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou pri ľahkej mentálnej

retardácii s odporučením vykonávania jednoduchých pracovných činností. Mentálna retardácia doteraz
nebola nikdy bližšie špecifikovaná, nakoľko aj po opakovanom vysvetlení s dodiagnostikovaním
mentálnej retardácie počas hospitalizačného pobytu na psychiatrickom oddelení účastníčka konania
nesúhlasila. V popredí jej zdravotného stavu je naďalej špecifikovaná porucha osobnosti správaniadospelých, ktorá podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Je aj
v starostlivosti pneumológa pre chronický zápal priedušiek pri chronickom nikotinizme. Pri vyšetrení
v 03/2018 pneumológ popisuje aj prieduškovú astmu, perzistujúcu, zhoršenú p vynechaní liečby

inhalačnými kortikoidmi a po infekte horných ciest dýchacích. Pri spirometrickom vyšetrení v marci 2018
bola obštrukčná ventilačná porucha ľahkého stupňa, v decembri 2018 popisuje pneumológ reštrikčnú
ventilačnú poruchu ľahkého stupňa. Uvedené funkčné vyšetrenie pľúc z posudkového hľadiska nie
je možné považovať za relevantné, nakoľko boli vykonané po infekte horných ciest dýchacích a
po vynechaní inhalačnej liečby kortikoidmi. Astma je zatiaľ posudkovo nezávažné ochorenie, ktoré

nepodmieňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár ústredia určil duševné choroby a
poruchy správaniam, poruchy osobnosti a poruchy správania, stredne ťažké narušenie osobnosti s
miernym obmedzením výkonnosti organizmu podľa kapt. V., položka 5 písm. a/, prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z.z. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 30 %.
14. Ďalšie zdravotné poruchy žalobkyne nie sú závažné a nebol dôvod, aby posudkový lekár zvýšil
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.
15. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli známe a
zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku žalobkyňa k žalobe nepripojila

žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zhoršenie jej zdravotného stavu. Posudkový
lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych
nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
16. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného

vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity.
17. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a
posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch

zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí
mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť
posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného
stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z

lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
18. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý

spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci
trval dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú

hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom

viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa

predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
19. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného
zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
20. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného

poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje
lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho
poistenia.
21. Na nové lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa v žalobe nemohol súd prihliadnuť, ani ich
posudzovať posudkovým lekárom, pretože v zmysle § 135 SSP, na rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav

v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
22. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutiežalovanéhoorgánuzrušené,apretožalobuakonedôvodnúpodľa§199SSPzamietol.Akby
žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi
nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o priznanie invalidného dôchodku.

23. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu
trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1

mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).