Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201192
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8112201192.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcu: SVIBIT, s.r.o.,

Kuzmányho 57, Košice, IČO: 36589730, v konaní zastúpený Advokátska kancelária Bröstl & Čentík
s.r.o.,Rázusova1,04001Košice,IČO:50560611,protižalovanému:FutbalovýklubZáborské,Záborské
41, IČO: 31304702, v konaní zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove,
Hlavná 89, o zaplatenie 104.000 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov

konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 1. 2012 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o
uložení povinnosti pôvodne voči žalovaným v 1. až 3.rade spoločne a nerozdielne (po právoplatnosti
rozsudku dňa 16. 2. 2015 č. k. 12C/7/2012-205 už len voči žalovanému Futbalový klub Záborské) dať
do pôvodného stavu poľné hnojisko patriace žalobcovi, prípadne zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo
výške 104.000 EUR spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy z roku 2006 získal do svojho vlastníctva
poľné hnojisko ležiace v k. ú. Petrovany, postavené z kusov pospájaných panelov na pevnom podloží a
v plnom rozsahu funkčné. V roku 2010 zistil, že 200 kusov panelov bolo odvezených z k. ú. Petrovany
do obce Záborské, kde tieto boli uskladnené v intraviláne obce a časť bola použitá na spevnenie
nestabilnéhosvahu.Uviedol,žežalovanív1.až3.rade(užlenžalovaný)demontovali200kusovpanelov
neodborne, boli poškodené, pričom v súčasnosti nie sú použiteľné. Okrem znehodnotenia betónových
panelov pri demontáži sa poškodilo aj pôvodné podložie pod nimi až tak, že nie je možné ho použiť na

pôvodné poľné hnojisko, t. j. účel, na ktorý pôvodne boli určené. Znalec z odboru stavebníctva vyčíslil
škodu, ktorá vznikla na poľnom hnojisku, vo výške 104.000 EUR, ktorá predstavuje reálnu hodnotu
hnojiska, ktorú by malo, ak by ostalo v pôvodnom stave.

3. Súd medzitýmnym rozsudkom č.k. 12C/7/2012-205 zo dňa 5. 9. 2013 právoplatným dňa 16. 2.
2015 zamietol žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. a 3.rade a výrokom II. rozhodol tak, že je daná
zodpovednosť žalovaného v 2. rade (teraz rozumej len žalovaného) za zásah do vlastníckeho práva

žalobcu k spornému hnojisku.

4. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove č.k.
9Co/137/2013-239 zo dňa 14. 1. 2015, ktorý na strane 9 vyjadril právny záver, že predmetom súdnehokonania nie je indikačná žaloba, t. j. žaloba na vydanie, tá má miesto v prípade, keď porušením
vlastníckeho práva dochádza ku neoprávnenému zadržiavaniu veci. Predmetom preskúmavaného
konania nebola ani negatórna žaloba spojená s eventuálnym návrhom na náhradu škody. Podstatou

negatórnej žaloby v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka je totiž právo vlastníka domáhať sa, aby sa
žalovaný zdržal neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcu. Uviedol, že žalobca si správne
uplatnil eventuálnym petitom nárok na náhradu škody podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keď dal výslovne prednosť uvedeniu veci do pôvodného stavu a len v prípade nemožnosti tejto formy
náhrady škody sa domáha náhrady škody v peniazoch. Odvolací súd konštatoval (a uvedené sa

medzičasom nezmenilo - viď fotodokumentácia), že odňaté veci fyzicky naďalej existujú a nachádzajú sa
na pozemkoch žalovaných v 1. a 3.rade. Ich odcudzením nezaniklo vlastnícke právo žalobcu. Žalobca
doposiaľ nepodal reivindikačnú žalobu a uvedenie do pôvodného stavu je vylúčené, vystáva otázka
náhrady akej školy sa voči komu žalobca môže domáhať. Odvolací súd poukázal, že vlastníkovi veci
vzniklo právo buď žalovať o vydanie veci, náhradu škody, pokiaľ sa jedná o škodu vzniklú nemožnosťou
vecužívať,čiškoduvzniklúpoškodenímveci.Odvolacísúdvýslovneuviedol,ženebolovylúčenéžalovať

ani náhradu škody vzniklú čiastočnou demontážou objektu poľného hnojiska a len v prípade zničenia
veci, či jej straty, vzniká vlastníkovi veci právo požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej
hodnote takejto veci pred jej zničením. Odvolací súd uviedol, okrem iného, že prevažná časť panelov
bola uložená na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného 1.rade, čo je len dôvodom pre prípadnú budúcu
vecnú pasívnu legitimáciu v spore o vydanie týchto panelov.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení aj v pôvodnom konaní namietal, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetným panelom, ktoré mali byť z hnojiska odvezené, čím
mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Z kópie katastrálnej mapy je pritom zrejmé, že stavba hnojiska
nie je zakreslená v katastri nehnuteľnosti a ani nie je zapísaná. Vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa

poľné hnojisko nachádza, sú obyvatelia obce Záborské, resp. k. ú. Petrovany. Namietal, že samotná
kúpna zmluva nepreukazuje vlastnícke právo žalobcu a navrhol, ako prejudiciálnu otázku riešiť, či vôbec
poľné hnojisko, ako právny pojem nachádzajúci sa v k. ú. Petrovany existuje a ak áno, komu patrí, aj na
akých pozemkoch sa nachádza. Poukázal na to, že nemá vedomosť o tom, že by sa jednalo o hnojisko,
a to vzhľadom nato, že v podstate išlo o zarastené pozemky bez akejkoľvek údržby, ako aj na to, že

rozhodnutiami Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 1/2007/00878 - 003EJ zo dňa 14.
6. 2007 a č. 2007/00759 - 005/ EJ zo dňa 9. 7. 2007 boli zrušené príslušné rozhodnutia Obvodného
úradu životného prostredia v Prešove, ktorým nebol udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia a
zhodnocovanie odpadov a na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov. Žalovaný poukázal na to,
že neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti,

škoda, príčinná súvislosť a zavinenie. Taktiež namietal uplatnenú výšku škody.

6. Súd pred vydaním medzitýmneho rozsudku vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi z účastníkov
konania a svedkov D.. P. E., F. L., F. H., P. B., G. O., a listinnými dôkazmi návrhom, kúpnou zmluvou
zo dňa 30. 5. 2006, záznamom zo zápisnica obecného zastupiteľstva Záborské, výzvou na rokovanie

zo dňa 26. 8. 2010, vyčíslením škody zo dňa 11. 5. 2011, výzvou na odstránenie protiprávneho stavu
zo dňa 21. 12. 2010, fotodokumentáciou, uznesením Krajského súdu v Košiciach o vyhlásení konkurzu
č.k. 1K 277/99-15 zo dňa 9. 10. 2011, vyhlásením vlastníkom pozemkov k. ú.
Petrovany zo dňa 3. 8. 2010, oznámením správcu konkurznej podstaty poľnohospodárskeho družstva
„Zlatý klas“ zo dňa 30. 6. 2006, rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Prešove zo dňa 14.

6. 2007, informatívnou kópiou katastrálnej mapy, výpismi z katastra nehnuteľností dotknutých parciel,
odpoveďou obvodného úradu životného prostredia zo dňa 14. 11. 2011, v rozhodnutím obvodného
úradu životného prostredia zo dňa 10. 7. 2006, kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi
správcom konkurznej podstaty a spoločnosťou Mäsoprodukt, akciovou spoločnosťou zo dňa 22. 5.
2002, opatrením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1K/277/99-36, stanovami futbalového klubu Záborské,

nájomnou zmluvou medzi spoločnosťou SVIBIT, s.r.o. a spoločnosťou EKOSERVIS, s.r.o. zo dňa 1.
6. 2006, fotodokumentáciou, výpisom z listu vlastníctva č. 745 k.ú. Záborské, znaleckým posudkom
č. 6/2002 D.. D. L., prílohami k znaleckému posudku, znaleckým posudkom č. 51/2012, s nájomnou
zmluvou zo dňa 1. 6. 2006, výpoveďou z nájomnej zmluvy v zo dňa 7. 2. 2008, výpisom z obchodného
rok strát spoločnosti Mäsoprodukt, a.s. Prešov, kúpnou zmluvou zo dňa 22. 5. 2002 uzatvorenou medzi

správcom konkurznej podstaty poľnohospodárske družstvo „Zlatý klas“ a spoločnosťou Mäsoprodukt,
a.s. a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci :7. Žalobca v roku 2010 zistil, že bola vykonaná demontáž panelov, ktoré do toho času boli označované
a mali slúžiť ako poľné hnojisko. Predmetné hnojisko sa nachádzalo v katastrálnom území obce
Petrovany.

8. Žalobca svoje vlastnícke právo preukazoval kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 30. 5. 2006
medzi spoločnosťou PIGSERVICE, s.r.o. a žalobcom, ktorej predmetom bol predaj poľného hnojiska s
príslušenstvom, nezapísaného v príslušnom katastri nehnuteľností.

9.Hnojiskobolozriadené,akovyplynulozoznaleckéhoposudkuD..D.L.č.6/2002,Poľnohospodárskym
družstvom „Zlatý klas“ v Petrovanoch - postavené mimo areálu poľnohospodárskeho družstva v roku
1987, pričom znalec konštatoval, že ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku nebolo využívané,
vybudované zo železobetónových panelov o rozmeroch 2,30 x 1,50 m. Spodok hnojiska bol vyložený
z cestných panelov. Celkový rozmer hnojiska bol 90 x 25,5 m. Uzavreté z troch strán a k objektu bola
vybudovaná betónová močovková jamka o rozmere 17 x 8,30 x 2 m. Pre výpočet hodnoty ku dňu 20. 12.

2001 znalec stanovil životnosť 30 rokov a koeficient vybavenosti 0,2 oproti vybranému reprezentantovi.
Objekt zatriedil podľa vyhlášky č. 255/2000 Zb. - pozemné nádrže a zásobníky. Všeobecná hodnota
hnojiska bola znalcom stanovená na sumu 95.510,- Sk.

10. Predmetné hnojisko bolo správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva

„Zlatý klas“ predané kupujúcemu, spoločnosti Mäsoprodukt, a.s. Prešov, kúpnou zmluvou zo dňa 22. 5.
2002, pričom podľa článku IV. predmetnej kúpnej zmluvy vlastnícke právo k predávanej nehnuteľnosti
malo prejsť na kupujúceho dňom uvedeným v rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva
Katastrálnym úradom v Prešove.

11. Z opatrenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 1K/277/99-36 zo dňa 9. 5. 2002 mal súd zistené, že v
konkurznej veci úpadcu Poľnohospodárske družstvo „Zlatý klas“ Petrovany v likvidácii bol daný súhlas
s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty pre Mäsoprodukt, a.s. Prešov, - poľné
hnojisko za kúpnu cenu 97.000,- Sk.

12. Štatutárny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že nastala situácia, kedy nebol stabilný svah nad
futbalovým ihriskom a ako futbalový klub chceli zabezpečiť tento svah tak, aby nemuseli vynášať každý
rok zosunutú pôdu z ihriska. Na stretnutí, niektorí z členov futbalového klubu navrhli, žeby to boli
panely pri Poľnohospodárskom družstve v Petrovanoch, keďže terén dobre poznal p. B., bol situáciu
prezrieť s iným členom futbalového klubu. Našli lokalitu zatrávnenú a kde sa nachádzali zarastené

betónové panely. Následne sám požiadal člena futbalového klubu p. H., aby požiadal starostku obce,
či by neponúkla obec nejaké riešenie. Starostka obce sa informovala u starostu obce Petrovany,
či môžu použiť tieto panely. Následne výbor futbalového klubu sa rozhodol, že požiada o pomoc
spoločnosť žalovaného v 3.rade, ako - sponzorské, prípadne len, že budú uhradené náklady, nakoľko
tento disponoval mechanizmami. Štatutárny zástupca žalovaného súhlasil a poveril zamestnanca, ktorý

uvedené činnosti mal koordinovať, pričom mal informáciu, že starostka obce dohodla stretnutie so
starostom obce Petrovany, ktorý mal lokalizovať predmetné panely. Následne začali vyberať panely,
pričom miesto označil člen futbalového klubu. Panely sa uskladňovali na prístupovej ceste k ihrisku,
kde stoja dodnes, dovoz týchto panelov bol zastavený na základe pokynu starostky po prejednaní na
obecnom zastupiteľstve, z čoho je vyhotovená zápisnica.

13. Štatutárny zástupca pôvodne žalovaného v 3.rade uviedol, že panely boli vyberané z poľného
hnojiska, nie zo silážnych jám, ako bolo dojednané. Čo sa týka odmeny za vykonané práce, dohoda
bola s členmi futbalového klubu, avšak keď vyšlo najavo, že ide o väčší objem panelov, oslovil starostku,
či by tento výber panelov nemohla finančne podporiť zo svojho rozpočtu aj obec, starostka obce mu

oznámila, že na takéto výkony finančné prostriedky obec nemá, finančne podporuje futbalový klub. Po
stretnutí s viceprezidentom futbalového klubu sa dohodli, že finančné prostriedky zaplatené nebudú, ale
súhlasil, že čiastočne by náklady na túto zákazku mohli byť pokryté ponechaním bližšie neurčitého počtu
panelov pre potreby žalovaného v 3.rade.

14.VypočutýbolsvedokF.H.,ktorýpotvrdil,žečlenoviafutbalovéhoklubumalizáujemrozšíriťfutbalovej
ihrisko v obci Záborské, k čomu potrebovali panely. Po týždni odznela informácia, kde bolo potvrdené, že
takéto panely sú k dispozícii na katastrálnom území obce Petrovany. Následne sa dohodli, že požiadajú
obec Záborské o súhlas alebo sprostredkovanie, či je možné tieto panely použiť. Súčasne oslovilištatutárneho zástupcu žalovaného v 3.rade, nakoľko vedeli, že tento má potrebné mechanizmy. Za
futbalový klub uvedené zabezpečoval p. B., ktorý ukázal miesto, odkiaľ tieto panely sa mali vyvážať
zamestnancom žalovaného v 3.rade. Starostkou obce Záborské však bol výber panelov zastavený, ktorá

ich informovala o tom, že sú vyvážané panely, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a nejde o panely zo
silážnych jám, k použitiu ktorých dal súhlas starosta obce Petrovany.

15. Vo veci bolo vykonané dokazovanie aj znaleckým posudkom č. 51/2012 (č.l. sp. 147) vypracovaný
D.. M. F., ktorý mal úlohu stanoviť východisková technickú hodnotu poľného hnojiska k.ú. Petrovany pre

účely uplatnenia náhrady škody na stavbe. Znalec použil vyhlášku o stanovenie všeobecnej hodnoty
majetku č. 492/2004 Z.z. V popise ohliadky a zamerania nehnuteľnosti (hnojisko v skutočnosti nemá
charakter nehnuteľnosti) uviedol, že ohliadku vykonával iba za účasti zástupcu objednávateľa a zistil,
že hnojisko sa nachádza v nezastavanom území obce Petrovany s prístupom po poľnej ceste od
obce Záborské. Znalec skonštatoval, že stavba jednoznačne spĺňa podmienky prevádzkovej stavby na
uskladnenie poľnohospodárskeho hnoja, a preto ju ohodnotil, že ide o obstavaný priestor a vynásobil

vybraným rozpočtovým ukazovateľom. Uviedol, že do trvalého užívania bol priestor uvedený, podľa
vyjadrenia vlastníka účtovného stavu v roku 1987, preto pri výpočte opotrebenia uvažoval s vekom
23 rokov. Znalec určil východiskovú hodnotu vo výške 202.969,25 EUR a technickú hodnotu hnojiska
zníženú o opotrebovanie na 109.603,30 EUR.

16. Vo veci bol vypočutý svedok F. L. ( č.l. sp. 173), ktorý potvrdil, že bol v obchodnom vzťahu so
žalobcom a predmetom bolo uzatvorenie nájomnej zmluvy na zriadenie kompostárne za účelom výroby
priemyselných kompostov. Potvrdil, že bolo v dobrom technickom stave a relatívne nové, potvrdil však,
že problém pri prevádzkovaní bol s prístupovou cestou a následne došlo k odstúpeniu od nájomnej
zmluvy (č.l. sp. 177, 180).

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia (č.l. sp. 48),
ktorým rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Prešove č. 1/ 2006/ 00825 - 003/ OH - Ma
zodňa10.7.2006,ktorýmboludelenýsúhlasnaprevádzkovaniezariadenianazhodnocovanieodpadov
a na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov (poľné hnojisko) v katastrálnom území obce Petrovany

pre spoločnosť EKOSERVIS s.r.o. Humenné zrušil s odôvodnením, že prevádzkovateľ nebol vlastníkom
stavby, ale len nájomcom na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril so spoločnosťou SVIBIT s.r.o.,
ktorá nedokladovala vlastníctvo objektu betónového hnojiska výpisom z katastra nehnuteľnosti, ale len
oznámením o nadobudnutí hnojiska do výlučného vlastníctva. Ďalej bolo uvedené, že v predloženej
kópii z pozemkovej mapy predmetná stavba nebola zakreslená ani zapísaná v katastri nehnuteľností.

Pre prevádzkovanie zariadenia nepostačovalo len vydanie súhlasu podľa zákona o odpadoch, ale bolo
potrebné dokladovať jej rozhodnutie o užívaní stavby podľa zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s fotodokumentáciou na č. listu spisu 293

až 301.

19. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

20. Podľa § 118 ods. 1 zák. č 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych

predpisov (ďalej len OZ), predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha
pripúšťa, podľa alebo iné majetkové hodnoty.

21. Podľa § 119 ods. 1, 2 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby
spojené so zemou pevným základom.

22. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

23.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,

na prírode a životnom prostredí.

24. Podľa § 420 ods. 1,2, 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená priich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

25. Podľa § 442 ods. 1,3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

26. V danej právnej veci ako z vyššie uvedeného vyplynulo predmetom spolu zostala náhrady
škody vyplývajúca zo zodpovednosti žalovaného o, ktorej bolo právoplatne rozhodnuté medzitýmnym
rozsudkom.

27. Súd vo veci vytýčil pojednávanie a vyzval žalobcu, aby oznámil, aké prostriedky procesného útoku
navrhuje vzhľadom na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu na pojednávaní vykonať. Žalobca

prostredníctvomprávnehozástupcusavovecivyjadrilauviedol,žezvykonanéhodokazovaniaohľadom
výšky spôsobenej škody vyplýva, že táto bola dostatočným spôsobom preukázaná viacerými listinnými
dôkazmi (napr. znaleckými posudkami, zmluvami, účtovnou evidenciou) a poukázal na to, že žalobcom
uplatnený nárok na náhradu škody je nižší ako škoda, ktorá žalobcovi reálne vznikla a to tak, čo sa týka
ušléhozisku,akoajskutočnejškody.Natejtoargumentáciižalobcazotrvalajnapojednávanívykonanom

dňa 19. 9. 2017 po podanom poučení podľa ustanovenia § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a ustanovenia § 154 Civilného sporového poriadku.

28. Odvolací súd výslovne uviedol, že nebolo vylúčené žalovať ani náhradu škody vzniklej čiastočnou
demontážou objektu poľného hnojiska a len v prípade zničenia veci, či jej straty, vzniká vlastníkovi

veci právo požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej hodnote takejto veci pred jej zničením.
Odvolací súd uviedol, okrem iného, že prevažná časť panelov bola uložená na pozemkoch vo vlastníctve
žalovaného v 1.rade, čo je len dôvodom pre prípadnú budúcu vecnú pasívnu legitimáciu v spore o
vydanie týchto panelov.

29. Žalobca sa touto žalobou domáhal na pôvodných žalovaných v 1. až 3.rade, aby im bola uložená
povinnosť spoločne a nerozdielne dať do pôvodného stavu poľné hnojisko patriace žalobcovi, prípade
zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 104.000 EUR spolu s príslušným úrokom z omeškania, tzv.
eventuálny petit.

30. Podľa súdnej praxe podmienky úspešnosti v indikačnej žaloby sú vtedy, ak žalovaný má vec u seba,
a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi a ak by vec bola spotrebovaná, zničená alebo scudzená,
prichádza do úvahy už len žaloba o náhradu škody, podľa ustanovení § 420 OZ. V danom prípade
žalobca v priebehu konania uzatváral, že nie je možné a ani účelné poľné hnojisko dať do pôvodného
stavu a uprednostnil, aby bola žalovaným uložená povinnosť peňažnej náhrady.

31. Podľa § 443 OZ sa
pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia. Pre určenie výšky škody na veci
zákon zakotvuje dôležité pravidlo, a to, že pre jej určenie je rozhodujúci stav, v akom sa vec nachádzala
čase poškodenia.

32. Zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu, to znamená, že poškodenému sa má nahradiť
to, o čo pri spôsobení škody prišiel, a preto aj výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť
poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase poškodenia. Zásada, podľa
ktorej sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia, a nie z ceny v čase

nadobudnutia veci poškodeným (tzv. nadobúdacia cena), je spravodlivá, keďže na trhu je pohyb cien.
Výška náhrady škody sa teda neurčuje tak, že sa určí v takej výške, akú predstavuje cena novej veci v
čase poškodenia. Tak by sa poškodený bezdôvodne obohatil. Výška náhrady škody môže byť totožná s
cenou veci v čase jej poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec. Vo všetkých ostatných
prípadoch sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných

treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod. Pri určení výšky náhrady škody sa vychádza
aj z toho, v akom rozsahu bola vec poškodená. Poškodený má právo na náhradu škody iba vo výške
potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu. Ak by náklady na uvedenie veci do predošlého stavuboli vyššie ako náhrada za zničenú vec, poškodený by dostal náhradu len do výšky hodnoty zničenej
veci.

33. Ako už bolo vyššie uvedené a preukázané, predmetné poľné hnojisko nespĺňalo podmienky potrebné
na jeho riadnu prevádzku podľa zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku,
jeho hodnota teda mohla pozostávať len z hodnoty panelov, navyše žalobca neponúkol žiadne logické
vysvetlenie, pokiaľ ide o cenu určenú D.. L. v roku 2006 v sume 97.000,-Sk - 3.219 EUR a cenu určenú
v roku 2012 D.. F. 109.603,30 EUR, čo evidentne vzbudzuje pochybnosť o uplatňovanej výške škody v

sume 104.000 EUR. Navyše stále časť bývalého hnojiska, t. j. panelov sa nachádza na pozemkoch
obce Záborské, čo mal súd preukázané z predloženej fotodokumentácie zo strany žalovaného a žalobca
uvedenú skutočnosť ani nerozporoval, nelogicky však zotrval na tom, že požadoval náhradu škody
na žalovanom aj výšku odôvodňoval všeobecnou hodnotou hnojiska určenej znaleckým posudkom č.
51/2012, pričom znalec v znaleckom posudku sa nijak nevyjadroval ku skutočnosti, či vyčísľoval túto
technickú hodnotu hnojiska po odpočítaní časti hnojiska - panelov, ktorá zostala na mieste a časti ktorá

sa nachádza na pozemkoch obce Záborské.

34. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), ods. 2).
Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch,
ods. 3). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,

uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

35. Z uvedeného vyplýva, že popri existencii škody, poškodený musí preukázať aj rozsah škody. Pod
rozsahom náhrady škody sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, teda koľko má škodca alebo
subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu spôsobenej škody.

Škodou, ktorá sa tu má nahradiť, vyjadruje úbytok majetku poškodeného.

36. V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku výške škody.

37. Podľa čl. 8 CSP - Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

38. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim

tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech.

39. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich
o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou
aplikácie princípov dôkazného bremena, t. j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena

žalobcom. Ako už bolo uvedené, nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z
ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t. j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu
neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.

40. V danej právnej súd druhej inštancie presne analyzoval, že nebolo vylúčené žalovať ani náhradu

škody vzniklú čiastočnou demontážou objektu poľného hnojiska a uviedol, okrem iného, že prevažná
časť panelov bola uložená na pozemkoch vo vlastníctve pôvodného žalovaného 1. rade obce Záborské,
čo je len dôvodom pre prípadnú budúcu vecnú pasívnu legitimáciu v spore o vydanie týchto panelov.
Napokon z týchto dôvodov súd rozhodol medzitýmným rozsudkom, pretože tu bola potreba vykonať
rozsiahlejšie dokazovanie na preukázanie výšky škody. Žalobca však na zistenie škody vzniklej

čiastočnou demontážou nenavrhol vykonať žiadny dôkaz (ani napriek písomnej výzve súdu), zotrval
len na tvrdení a predloženom listinnom dôkaze ktoré výšku škody nepreukazovali (preukazovali len
technickú hodnotu celého hnojiska, čo nie je totožné) a uloženie povinnosti na uvedenie do pôvodného
stavu možné nebolo. Z týchto dôvodov nemohol súd žalobe vyhovieť.

41. Podľa § 185 ods. 2 CSP - Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.42. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. V danej právnej veci žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov

konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.