Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 8, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010232
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3517010232.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci
obžalovaného W. U., Q.. XX.XX.XXXX T. Z., trestne stíhaného na slobode pre prečin sprenevery podľa §
213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku
(ďalej len „Trestný zákon") dňa 8. apríla 2019 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom t
a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: W.Á. U. G. N. W. Á. X., Q.. XX.XX.XXXX T. Z.,
W. U. W., Ž. XX, na slobode, zamestnaný,
j e v i n n ý, ž e
dňa 19.08.2016 v Q. J. Q. T.K. ako vodič, skladník - zamestnanec spoločnosti NOBA - SMOKER s.r.o.,
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2016 pri vykonávaní rozvozu tovaru postupne preberal
finančné hotovosti za tovar od viacerých zákazníkov spoločnosti NOBA - SMOKER s.r.o. v celkovej
výške najmenej 3 259,64 Eur, ktorá mu bola zverená na základe dohody o hmotnej zodpovednosti so

zamestnávateľom zo dňa 04.07.2016, avšak dňa 19.08.2016 a ani nasledujúci deň neodovzdal prevzatú
finančnú hotovosť v celkovej výške 3 259,64 Eur svojmu zamestnávateľovi, ale si ju ponechal a použil
pre svoju potrebu, vrátane hry na hracích automatoch, čím poškodenej spoločnosti NOBA - SMOKER
s.r.o. so sídlom Trenčín, Kasárenská 345, IČO: 36 848 719, spôsobil škodu vo výške 3 259,64 Eur,
t e d a
- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l
- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu
odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona je obžalovaný povinný podľa svojich schopností nahradiť

poškodenémuNOBA-SMOKERs.r.o.sosídlomTrenčín,Kasárenská345,IČO:36848719,vskúšobnej
dobe náhradu škody vo výške 2 400,64 Eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodenému NOBA - SMOKER
s.r.o. so sídlom Trenčín, Kasárenská 345, IČO: 36 848 719, náhradu škody vo výške 2 400,64 Eur. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný je trestne stíhaný pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom

Súd vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu
trest. Trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, keďže prokurátor podal v zákonnej lehote odpor. Na
podklade podaného odporu súd nariadil hlavné pojednávanie.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k
zhode v otázke konania o dohode dohodu o vine a treste.
Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a

v intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásil obžalovaný, že je vinný. Následne súd prečítal
obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky
položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Následne samosudca zistil stanovisko prokurátora.
Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Poškodený tiež navrhol prijať vyhlásenie
obžalovaného. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho

vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal jeho vyhlásenie o vine a
dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznal nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom
o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o
vine (pravdivosti vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, najmä
výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkov J. X., J. R., J.G.N. S., znalecké posudky z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria) uznal obžalovaného za vinného po skutkovej ako aj
právnej stránke v zmysle podanej obžaloby. Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa 15 písm. a)

Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle, t. j. dolus directus, teda chcel spôsobom
uvedenýmvtomtozákoneporušiť,aleboohroziťzáujemchránenýtýmtozákonom,pričommalvedomosť
o tom, že z jeho strany ide o protiprávne konanie, ktorým porušuje záujem spoločnosti na ochrane
vlastníckeho práva právnických a fyzických osôb.
Následne bolo vykonané dokazovanie k výroku o treste a náhrade škody.

Podľa odpisu z registra trestov zo dňa 03.04.2019 bol obžalovaný doposiaľ 1 krát súdne trestaný
(naposledy v roku 2012) rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.03.2012, sp. zn. 4T/40/2012,
právoplatný dňa 27.03.2012, pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, avšak sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, nakoľko dňa 24.06.213 peňažný trest zaplatil.
Podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.03.2017, sp. zn. 4T/40/2012, právoplatný dňa

27.03.2012, bol obžalovaný odsúdený pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona a bol mu uložený peňažný trest 500,- Eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmer
18 mesiacov.
Podľa výpisu registra priestupkov zo dňa 03.04.2019 má obžalovaný evidované dva dopravné
priestupky a to zo dňa 27.11.2014 s pokutou 10,- Eur a zo dňa 24.07.2018 s pokutou 10,- Eur.

Z miesta trvalého bydliska nie je mestom Trenčín bližšie hodnotený.
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ďalšie dôkazy ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z hlavného
pojednávania.
* * * * *
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,

mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu,
ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd identifikoval dve poľahčujúce okolnosti. Súd
priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že sa ku skutku priznal, keď vyhlásil vinu za spáchaný
skutok a svoje konanie oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Súčasne súd v dôsledku prijatého
vyhlásenia o vine priznal obžalovanému ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to, že napomáhal pri objasňovaní

trestnej činnosti príslušným orgánom [§ 36 písm. n) Trestného zákona]. Poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Trestného zákona obžalovanému nepriznal, nakoľko trestný čin sprenevery, pre ktorý je
vedené trestné stíhanie, nie je jeho prvým trestným stíhaním. V minulosti bol odsúdený za rovnaký
trestný čin, ktorý spáchal obdobným spôsobom konania ako žalovaný trestný čin. Predchádzajúcim
odsúdením je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.03.2017, sp. zn. 4T/40/2012.

Na obžalovaného sa síce hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak v zmysle platnej judikatúry na takéhoodsúdenie je možné prihliadať z hľadiska sklonov k páchaniu určitého druhu trestnej činnosti. Z dôvodu
opakujúceho sa spáchania rovnakej trestnej činnosti súd obžalovanému uvedenú poľahčujúcu okolnosť
nepriznal. Na strane druhej však vzhľadom na platnú právnu fikciu neodsúdenia vyššie citované

odsúdenie obžalovanému nepriznal ako priťažujúcu okolnosť. U obžalovaného tak súd nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúce okolnosti teda prevažujú. Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu
súčasne berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti ako, aj to, že obžalovaný predchádzajúce
má osvedčené s právnou fikciou neodsúdenia, a od posledného odsúdenia uplynula doba viac ako
7 rokov, ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou

dobou 24 mesiacov. Súčasne obžalovanému súd uložil za účelom posilnenia podmienečného odsúdenia
i povinnosť podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v skúšobnej dobe podľa svojich možností nahradiť
spôsobenú škodu. Prvostupňový súd sa s návrhom prokuratúry na uloženie trestu zákazu vykonávať
činnosť spojenú s hmotnou zodpovednosťou nestotožnil a vyslovuje k problematike uloženia trestu
zákazu činnosti v tomto konkrétnom prípade nasledovný názor. Uloženie trestu zákazu činnosti je
fakultatívne a žiadne ustanovenie Trestného zákona neukladá súdu automatickú povinnosť ukladať

páchateľovi trest zákazu činnosti. Trest zákazu činnosti je možné ukladať aj ako samostatný trest a nie je
viazaný na iný druh trestu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uznal základ a výšku spôsobenej škody.
Z predložených dokladov poškodeným a z vyjadrení obžalovaného súd zistil, že obžalovaný v rámci
svojich možností a schopností sa snaží spôsobenú škodu uhradiť a čiastočne ju uhrádza. V dôsledku
čiastočnýchúhraddošlokzníženiudlhukudňuvyhláseniarozsudkunasumu2400,64Eur.Vzhľadomna

druh a výmer uloženej sankcie kombinovanej s povinnosťou v skúšobnej dobe uhradiť spôsobenú škodu
jesúdpresvedčený,žepodmienečnýmtrestomodňatiaslobodybezuloženiatrestuzákazučinnostibude
naplnený účel trestu, nakoľko sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Trest
odňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobu,kedynapremenutrestupostačíniekoľko

priestupkov hoc´ aj na úseku bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, je trestom dostatočným a
hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný je postačujúca na nápravu páchateľa bez
toho, aby bol na tohto potrebné vplývať ešte aj trestom zákazu činnosti. V prípade uloženia trestu zákazu
činnosti, ktorý požaduje prokuratúra, by sa podľa názoru súdu možnosti obžalovaného zamestnať
sa zmenšili, teda aj príjmové pomery, čím by právo poškodeného na úhradu škody bolo ohrozené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd trest zákazu činnosti obžalovanému neukladal.
Súdpovažujezapotrebnéobžalovanémuozrejmiťpodstatuinštitútupodmienečnéhoodsúdenia,ktorého
podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého
základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia
slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu

určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená,
že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej
spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom
rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia, teda v skúšobnej dobe v tomto konkrétnom
prípade uhradí náhradu škody. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa
ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí
akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania

akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v skúšobnej dobe
plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod
na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude
obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie všetkým uloženým podmienkam, súd vysloví,
že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd

považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona, nebude
možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest
odňatia slobody.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, motív jeho konania, na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvoreniepodmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto
uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
Poškodená spoločnosť si do skončenia vyšetrovania uplatnila nárok na náhradu škody. Súd zaviazal

obžalovaného na náhradu škody vo výške 2 400,64 Eur, čo je neuhradená časť spôsobenej škody ku
dňu vyhlásenia.

Poučenie:

roti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.

2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku

o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.