Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915202653
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6915202653.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.
Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu ČSOB Poisťovňa, a. s. so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/B, IČO: 31 325 416, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.
r. o. so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovanému H. Y., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom v Q. č. XX, zastúpenému JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom so sídlom Rimavská

Sobota, Hviezdoslavova 468/31, o zaplatenie 1.032,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/86/2015 - 58 zo dňa 04. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.032,- Eur s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne od 20. 09. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku.
Zároveň rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa
16. 03. 2015 domáhal na žalovanom zaplatenia 1.032,- Eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od
20. 09. 2012 do zaplatenia na tom základe, že dňa 18. 05. 2011 uzavrel s A. O., bytom v Z. XXX, ako
poistníkom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla E. Q. ev. č. Y. XXX O. s účinnosťou od 18. 05. 2011. Dňa 27. 01. 2012 spôsobil
žalovaný ako šofér uvedeného vozidla dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k škodovej (poistnej) udalosti

na vozidla ev. č. O. XXX P.. Škodovú udalosť žalovaný nahlásil až 28. 03. 2012, hoci podľa § 10 ods. 1
písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. to mal urobiť do 15 dní po vzniku škodovej udalosti. Celková výška
spôsobenej škody predstavovala sumu 4.126,46 Eur. Ako poistiteľ dňa 19. 06. 2012 poukázal v zmysle
zákonného poistenia poškodenému poistné plnenie v uvedenej výške. V zmysle § 12 ods. 2 písm. g)
zákona č. 381/2001 Z. z. si preto voči žalovanému uplatnil postih poistného plnenia vo výške 25 %, čo
predstavuje žalovanú sumu. Výzvu na zaplatenie do 15 dní si žalovaný prevzal 04. 09. 2012, teda bol

povinnýuhradiťsumudo 19.09.2012.Keďžetakneurobil,žiadalhozaviazaťajnazaplateniezákonných
úrokov z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie, a to do zaplatenia. Vo veci bol
vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že neporušil povinnosť
nahlásiťškodovúudalosťdo15dníodjejvzniku,leboužnasledujúcideňpodopravnejnehodejunahlásil
prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu INSIA Sk , s. r. o. V. T.. Následne po tomto telefonickom
nahlásení keď mu p. T. dal príslušné tlačivo, to potvrdil aj písomne vyplnením správy o nehode. Hlásenie

škodovej udalosti z 28. 03. 2012 predložené žalobcom na rozdiel od jeho hlásenia je vyplnené strojom
a absentuje na ňom jeho podpis. Je preto viac ako pravdepodobné, že žalobca sa o škode a kto zaňu zodpovedá dozvedel skôr ako 28. 03. 2012, ako to tvrdí v žalobe, a teda že si uplatňuje premlčanú
pohľadávku (§ 106 ods. 1 Obč. zák.). Vzniesol preto námietku premlčania.

3. Prvostupňový súd konštatoval, že medzi stranami neboli sporné skutočnosti, že dňa 27. 01. 2012
spôsobil žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla E. Q. ev. č. Y O. dopravnú nehodu na ceste
R1 pri P. nad B., v dôsledku ktorej bolo poškodené vozidlo ev. č. O. XXX P., že vlastníkom uvedeného
vozidla je A. O., bytom v Z. XXX, ktorá dňa 18. 05. 2011 uzavrela so žalobcom poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla podľa zák. č. 381/2001

Z. z. v znení neskorších predpisov, že žalobca uhradil poškodenému dňa 19. 06. 2012 poistné plnenie
vo výške 4.126,46 Eur a že si voči žalovanému uplatňuje postih poistného plnenia vo výške 25 % z
poistného plnenia, teda žalovanú sumu 1.032,- Eur s príslušenstvom.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 písm. b), d) až j) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení ku dňu

vzniku škodovej udalosti, teda dopravnej nehody dňa 27. 01. 2012 (ďalej v texte tiež ako „zákon“ alebo
„zák. č. 381/2011 Z. z.“), podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona, podľa § 12 ods. 2 zákona.

5. Konštatoval, že žalovaný ako poistený mal podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona písomne nahlásiť do
13. 02. 2012 vznik škodovej udalosti.

6. V súvislosti s obranou žalovaného, že vystupuje v pozícii spotrebiteľa, teda slabšej strany sporu
a v súvislosti s vznesenou námietkou premlčania, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že vo veci nejde o spotrebiteľský spor, nakoľko žalobca neuzatváral žiadnu zmluvu a teda žalovaný
vo veci nemôže vystupovať ako spotrebiteľ v zmysle právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Čo

sa týka námietky premlčania, prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca poskytol poškodenému
poistné plnenie dňa 19. 06. 2012, teda došlo k splneniu podmienky vzniku škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla a podmienky vyplatenia poistného plnenia, a preto podľa názoru prvostupňového
súdu týmto dňom začala plynúť trojročná premlčania doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže
vo vzťahu k žalovanému nejde o náhradu škody, ale o náhradu poistného plnenia. Preto neposúdil

pohľadávku ako premlčanú.

7.Súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žerozhodujúcimostalozistiť,čižalovaný
splnil svoju povinnosť nahlásiť poistnú udalosť v lehote 15 dní, teda do 13. 02. 2012 (k nehode došlo
27. 01. 2012, posledný deň 15 dňovej lehoty pripadol na sobotu 11. 02. 2012, a preto sa koniec lehoty

posúva na najbližší pracovný deň, t. j. 13. 02. 2012). Túto povinnosť nahlásiť to písomne mal žalovaný
v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona. Žalovaný sa bránil tým, že škodovú udalosť nahlásil hneď
telefonicky prostredníctvom zástupcu Insie V. T., následne keď mu tento dal príslušné tlačivo, tak to
potvrdil aj písomne vyplnením správy o nehode. Pritom podľa tlačiva žalobcu správa o nehode sa môže
škodová udalosť nahlásil aj telefonicky a tiež aj v praxi sa to robilo, ako to potvrdil aj svedok V. T..

K tomuto súd prvej inštancie uviedol, že nebolo preukázané, že by v čase vzniku dopravnej nehody
postačovalo ohlásenie telefonicky a z tlačiva ani nevyplýva, že by následne po telefonickom oznámení
sa nemuselo toto oznámiť písomne, keďže toto vyplýva priamo zo zákona [§ 10 ods. 1 písm. a) zákona].
Svedok V. T. (Insia SK s.r.o.) vypovedal, že má so žalobcom zmluvu o spolupráci na základe zákona
o finančnom sprostredkovaní. Chcel nahlásiť poistnú udalosť telefonicky, ale operátorka to odmietla

prevziať s odôvodnením, že on nebol účastníkom nehody, preto volal klientovi (žalovanému), aby prišiel,
čo si pamätá, lebo klient bol veľmi rozčúlený. Prvé nahlásenie jeho osobou teda bolo odmietnuté a potom
poštou posielali žalobcovi vyplnenú správu o nehode. Keď mu žalovaný nahlasoval škodovú udalosť
resp. keď prevzal správu o nehode, bola mu predložená plná moc. Žalobca je pritom jediná poisťovňa,
ktorá žiada plnú moc k písomnostiam. V tejto konkrétnej veci splnomocnenie nedal, lebo jeho telefonické

hlásenie nebolo akceptované a teda musel škodovú udalosť nahlásiť vinník, takže on potom neposielal
ani hlásenie a samozrejme ani plnú moc, ale si to musel vybaviť priamo žalovaný. Prvostupňový súd
konštatoval, že plná moc, na ktorú poukazoval žalovaný aj svedok, bola predložená. Podľa nej A. O.,
zastúpená žalovaným udeľuje plnú moc pre Insia SK, s. r. o., zastúpenú V. T. na zastupovanie vo
veci spracovania návrhov poistných zmlúv, sprostredkovania poistných zmlúv, správy poistných zmlúv

a aktívnej pomoci pri vybavovaní nárokov a poistných plnení z poistných zmlúv a sprostredkovania
programov zamestnaných výhod. Plná moc je datovaná 01. 01. 2012 a podpísaná žalovaným. Súd prvej
inštancie uzavrel, že evidentne teda z tejto plnej moci nevyplýva, že by ju dal žalovaný, keďže ju podpísal
len ako zástupca, nie je na zastupovanie vo veci hlásenia škodovej udalosti (keďže toto nespadá podúkony uvedené v plnej moci). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že následne až dňa 28. 03. 2012
bola žalobcovi písomne nahlásená škodová udalosť (zaslané prostredníctvom Insia 21. 03. 2012, kde
je táto písomnosť dopísaná ako zaslaná), čo je podľa prvostupňového súdu jednoznačne po zákonom

stanovenej 15 dňovej lehote. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno,
že škodovú udalosť nahlásil v zmysle zákona, teda písomne do 15 dní od jej vzniku. Konštatoval,
že samotné skutočnosti okolo splnomocnenia ostali nejasné, avšak jednoznačne žalovaný vedel, že
telefonické oznámenie svedkom nepostačuje, a preto bolo jeho povinnosťou ďalej konať a splniť si svoju
povinnosť. Žalovaný nepreukázal, že by bol túto povinnosť písomného oznámenia škodovej udalosti

splnil do 13. 02. 2012, preto súd žalobe podľa § 12 ods. 2 zákona vyhovel a zaviazal žalovaného na
náhradu požadovanej časti poistného plnenia vo výške 25 % z celkovej náhrady plnenia 4.126,46 Eur,
teda ho zaviazal na zaplatenie žalovaných 1.032,- Eur.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný je s plnením v omeškaní, keď nezaplatil žalovanú sumu
na základe výzvy, doručenej mu 04. 09. 2012, kedy bol vyzvaný na zaplatenie do 15 dní od prijatia

výzvy, a preto ho súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zaviazal aj na
zaplatenie úrokov z omeškania od 20. 09. 2012 (ktorým dňom už bol v omeškaní) do zaplatenia, pričom
výšku úrokov ustanovil v zmysle ust. § 3 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších
predpisov.

9. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov podľa § 255
ods. 1 CSP.

10. Rozsudok okresného súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý
požadoval, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil, a to tak, že žalobu žalobcu

zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.

11. Podané odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd podľa jeho názoru, dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu a následne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Tvrdenie prvostupňového súdu, že žalobca inú formu nahlásenia škodovej udalosti než písomnú

nepripúšťa, nemá reálny základ vo vykonaných dôkazoch. Sám žalobca pripúšťa možnosť nahlásiť
škodovú udalosť aj telefonicky, čo však podľa neho závisí od poisťovne, či klientovi takéto hlásenie
umožní a bude ho akceptovať. V tejto súvislosti poukázal na internetovú stránku žalobcu v časti
„nahlásenie škodovej udalosti“. Podľa žalovaného je nepochybné, že žalobca v správe o nehode,
usmernil poisteného, že hlásenie škodovej udalosti môže realizovať aj na ním uvedené telefónne čísla

a táto možnosť je zrejmá aj z prvej časti usmernenia o nahlásení škodovej udalosti, v ktorej žalobca
vypustil slovo „písomne“. Pokiaľ žalobca odmietol prevziať telefonicky hlásenie škodovej udalosti (tak,
ako to potvrdzujú aj dôkazy), konal v rozpore s vlastným usmernením poistených v správe o nehode,
vydanej pod jeho hlavičkou a na jeho oficiálnej stránke. Žalovaný uviedol, že predstaviteľovi INSIA,
s. r. o., podpísal plnú moc a splnomocnil ho na aktívnu pomoc pri vybavovaní nárokov a poistných

plnení z poistných zmlúv. Preto pre posúdenie plnomocenstva i napriek niektorým nepresnostiam
zapríčineným svedkom V. L. je nevyhnutné vychádzať z cieľa, ktorý týmto právnym úkonom účastníci
sledovali a v akom postavení. Z dôkazov je zrejmé, že plnomocenstvo spoločnosti INSIA SK, s.
r. o., žalovaný podpísal nasledujúci deň po škodovej udalosti a s jednoznačným cieľom, aby táto
spoločnosť, ktorá na základe zákona zastupovala s klientom žalobcu, realizovala všetky úkony spojené

so škodovou udalosťou z 21. 01. 2012, vrátane jej nahlásenia žalobcovi v zákonnej lehote. Sám žalobca
potvrdil, že v konečnom dôsledku akceptoval písomné nahlásenie škodovej udalosti vypracovanej
práve spoločnosťou INSIA SK, s. r. o. dňa 21. 03. 2012, doručenej mu 28. 03. 2012. Žalobca na
zmluvnom základe vychádzajúceho zo zákona č. 185/2009 Z. z. nesie zodpovednosť aj za spoločnosť
INSIA, s. r. o. (a naopak) a túto v prípade splnomocnenia nemôže niesť poistený. Žalobca s jeho

doterajšou argumentáciou o povinnosti písomného nahlásenia škodovej udalosti koná v rozpore, keď
na svojej oficiálnej stránke zverejňuje tlačivo „Správa o nehode“, na ktorom už nevyžaduje písomné, ale
telefonické hlásenie škodovej udalosti. Evidentne ide zo strany žalobcu o úkon zavádzajúci. Žalovaný
považuje za nekalú obchodnú praktiku, pokiaľ žalobca na jednej strane deklaruje povinnosť písomného
hlásenia škodovej udalosti a na druhej strane telefonické hlásenie škodovej udalosti. Takáto situácia je

zneužiteľná a evidentne znevýhodňuje poisteného. Podľa žalovaného sa prvostupňový súd do všetkých
dôsledkov nevysporiadal ani s uplatnenou námietkou premlčania. Z dôkazov je zrejmé, že žalobca sumu
4.126,46 Eur poškodenému poukázal 19. 06. 2012 a škodu, ktorá mu tým vznikla si na súde proti
žalovanému uplatnil až 16. 03. 2015.12.Žalobcavpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniu navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvej
inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na

to, že ide o samostatný inštitút hmotného práva, na ktorý nie je možné aplikovať ust. § 106 Občianskeho
zákonníka, nakoľko sa nejedená o náhradu škody, ale o postih poistného plnenia podľa § 12 zák. č.
381/2001 Z. z. . Vo vzťahu k žalovanému jednoznačne nejde o náhradu škody, ale o náhradu poistného
plnenia, ktoré žalobca ako poistiteľ poskytol, v praxi označený aj ako postih poistného plnenia. Pokiaľ
žalovaný v podanom odvolaní opätovne poukazuje na skutočnosť, že škodovú udalosť hlásil telefonicky

prostredníctvom zástupcu spoločnosti INSIA SK, k tomu žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný bol
povinný jednak preukázať svoje skutkové tvrdenia a zároveň bol povinný preukázať, že škodovú udalosť
nahlásil písomne a včas. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ust. § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.
Žalobca tiež uviedol, že žalovaný po celý čas nepredložil plnú moc, ktorú by udelil zástupcovi spoločnosti
INSIA SK. Plná moc, ktorá bola predložená žalovaným, bola udelená inou osobou, ako bol žalovaný,
táto bola navyše datovaná pred vznikom poistnej udalosti. Žalovaný opomenul konanie, na ktoré bol zo

zákona povinný. Svedok L. uviedol, že žalovaného informoval o jeho povinnosti a žalovaný ju napriek
tomu nesplnil v zákonom stanovenej lehote.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust.
§ 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, a rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového
súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektami, a

teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

17. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu, a s ktorými by sa prvostupňový
súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

18. Žalovaný svoje odvolanie ťažiskovo odôvodňuje tým, že nárok žalobcu nebol uplatnený v dvojročnej
subjektívnej lehote v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou námietkou vyzval strany sporu v zmysle § 382 CSP, aby

savlehote10dníoddoručeniavýzvyvyjadrilikmožnémupoužitiuust.§12ods.4zák.č.381/2001Z.z.o
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval
iba žalobca, ktorý voči aplikácii ustanovenia § 12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. nevznieslo výhrady.

20. Podľa § 12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

motorovým vozidlom, právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku
1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

21. Citované ustanovenie § 12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. upravuje premlčaciu lehotu, ktorá sa viaže
na nároky poisťovateľa v zmysle § 12 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z.

22. V súdenom prípade medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca uhradil poškodenému poistné
plnenie vo výške 4.126,46 Eur dňa 19. 06. 2012, a že voči žalovanému si uplatňuje postih poistného
plnenia vo výške 25% z poistného plnenia, teda žalovanú sumu 1.032,-Eur s príslušenstvom v zmysle §12 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z.. Žaloba žalobcu bola súdu prvej inštancie doručená dňa 16. 03. 2015,
teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty v zmysle cit. ust. § 12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z..

23. Keďže zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým
vozidlom vo svojom ust. § 12 ods. 4 upravuje premlčaciu dobu nárokov podľa ods. 1 a 2 § 12 tohto
zákona, nie je namieste na daný prípad aplikovať všeobecnú úpravu premlčania podľa Občianskeho
zákonníka tak, ako na to nesprávne poukazuje žalovaný.

24. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok, odvolací súd tieto nemohol vyhodnotiť ako dôvodné.

25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno, že škodovú udalosť nahlásil v zmysle zákona, teda písomne do 15 dní od jej vzniku. Žalovaný
vedel, že telefonické oznámenie svedkom L. nebolo postačujúce, a preto bolo povinnosťou žalovaného
ďalej konať a splniť si svoju zákonnú povinnosť. Plná moc, na ktorú poukazoval žalovaný, bola udelená

A. O. na zastupovanie vo veci spravovania návrhov poistných zmlúv, sprostredkovania poistných zmlúv,
správy poistných zmlúv a aktívnej pomoci pri vybavovaní nárokov a poistných plnení z poistných zmlúv
a sprostredkovania programov zamestnaných výhod. Evidentne z tejto plnej moci nevyplýva, že by
uvedenú plnú moc udelil žalovaný spoločnosti INSIA SK, s. r. o., tak, ako to tvrdil žalovaný.

26. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil ako celok, teda vrátane výroku o trovách konania. Je evidentné, že žalobca bol v
konaní v celom rozsahu úspešný, a teda má právo na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100%.

27. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP, na ktorú poukazoval žalovaný v podanom odvolaní, musí

zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri
k tmou napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť
okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. To
však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už

ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo
67/2010 či sp. zn. 3Mcdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné

interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania
alebo určitej procesnej situácii, keď sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na aplikáciu § 257
CSP.

28. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).