Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. august 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207459
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119207459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: X. F.,
S.. XX.X.XXXX, M. Q. S.. XX, XXX XX Q., o zaplatenie 274,64 EUR s príslušenstvom., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 167,97 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00%
ročne z tejto sumy od 22.05.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 22,32%, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 16.04.2019 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 274,64 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 22.05.2018 až do zaplatenia.
1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že Slovenská sporiteľňa ako veriteľ dňa XX.XX.XXXX uzavrela so
žalovanýmakodlžníkomzmluvuč.XXXXXXXXXX,ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienky.

Pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby nadobudol postúpením od Slovenskej sporiteľne a.s. na základe
zmluvy zo dňa 21.05.2018. Z postúpenej pohľadávky v celkovej sume 367,24 € si uplatňuje iba vrátenie
istiny vo výške 274,64 €.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa
§ 297 písm. b) CSP (Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú

sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.), pričom vychádzal z listín tvoriacich
súdny spis. Z týchto listín zistil súd nasledujúce:
2.1. Dňa 15.04.2015 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere s názvom „Zmluva o kreditnej karte“. Na základe tejto
zmluvy bol žalovanému poskytnutý celkový úverový rámec vo výške 300 €. Ročná percentuálna miera
nákladov bola 39,42%, pričom zmluva obsahuje aj predpoklady použité na výpočet RPMN. Celková
čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť pri uvedených predpokladoch výpočtu RPMN predstavovala 357,59

€. Priemerná hodnota RPMN bola 24,97% ročne. Pokiaľ ide o typ a výšku úrokovej sadzby, táto bola
dohodnutá ako premenlivá, pričom jej výška závisela od výšky čerpania celkového úverového rámca ku
koncu účtovného obdobia zníženého o sumy splátok klienta uhradených do najbližšieho dňa splatnosti.
Pokiaľ ide o minimálnu výšku splátky, tá pri schválenom úverovom rámci 300 € predstavovala 15 €.Súčasťou zmluvy boli aj Produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené prečerpania
Slovenskej sporiteľne a.s. Listom zo dňa 12.07.2016 Slovenská sporiteľňa oznámila žalovanému
zníženie celkového úverového rámca na 0 € a výpoveď zmluvy o kreditnej karte. Zníženie celkového

úverového rámca nadobudlo účinnosť a výpoveď zmluvy sa považovala za doručenú dňa 22.07.2016.
2.2. Pokiaľ ide o vyššie opísaný postup Slovenskej sporiteľne, tento skutočne vyplýva z Produktových
obchodných podmienok pre kreditné karty a povolené prečerpania Slovenskej sporiteľne a.s. a vyplýva z
bodu 2.45. s názvom „Prípady porušenia a ich následky“ podľa, ktorého za porušenie zmluvy o kreditnej
karte sa považuje a) omeškanie klienta so splácaním pohľadávky banky. Podľa bodu 2.46. ak nastane

niektorý z prípadov porušenia, banka môže a) znížiť celkový úverový rámec na 0 €, zablokovať kartový
účet a vypovedať zmluvu o kreditnej karte.

3. Listom zo dňa 10.05.2019 požiadal súd žalobcu o doplnenie podstatných skutkových okolnosti v
nasledujúcom
- akú celkovú sumu čistej istiny žalovaný čerpal,

- akú celkovú sumu žalovaný zaplatil a ako táto bola započítaná na istinu, úroky, poplatky a na základe
čoho,
- preukázať výšku dlžnej istiny 274,64 €,
- zaslať súdu všetky doklady a výstupy z registrov na základe, ktorých sa skúmala bonita žalovaného.
3.1. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.08.2019 (čl. 56-64), v

ktorom uviedol: Debetné operácie predstavovali sumu 1373,44 € (výber kartou - 1 199,41 €; poplatky -
174 €; úroky z omeškania - 0,03 €) a kreditné operácie predstavovali sumu 1 031,44 € (úhrady - 1022,18
€; odmena - 1,26 €, refundácia poplatku - 8 €). Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma
vo výške 924,77 €, na poplatky suma vo výške 106,64 € a na úroky z omeškania suma vo výške 0,03
€. Rozdiel debetných a kreditných operácii tak predstavuje sumu 342 € a pozostáva z istiny vo výške

274,64 € a z poplatkov vo výške 67,36 €.
3.2. Pokiaľ ide o skúmanie bonity, žalobca uviedol, že bonita bola skúmaná resp. hodnotená na základe
obratov žalovaného na účte.

4. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.-Veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za

podmienokustanovenýchosobitnýmzákonom.Veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.5. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu nedostatočného skúmania bonity. Cieľom § 7 ako
aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný
brať na zreteľ na ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré

možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti,
poistného plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne

taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí

nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z

informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto

povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej

schopnosti nepostačuje.
5.1. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno

dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském

úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím

úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákonospotřebitelskémúvěru.Komentář.1.vydání.Praha:C.H.Beck,2011,s.99).Českýzákonnavíc
uvádí,ževěřiteljepovinenprověřitschopnostspotřebitelesplácetúvěrsodbornoupéčí,cožnasvědčuje
povinnosti dodržení zvýšené pozornosti při posuzování úvěruschopnosti spotřebitele. Výkladem pojmu

odborné péče se podrobně zabýval krajský soud a zdejší soud se s jeho interpretací zcela ztotožňuje.
Odbornou péčí je třeba rozumět úroveň zvláštních dovedností a péče, kterou lze od podnikatele ve
vztahukespotřebitelirozumněočekávatakteráodpovídápoctivýmobchodnímpraktikámneboobecným
zásadám dobré víry v oblasti jeho činnosti [viz § 2 odst. 1 písm. o) zákona o ochraně spotřebitele].Při výkladu sousloví odborné péče lze čerpat, jak uvádí i krajský soud, z interpretace tohoto pojmu
např. v kontextu dnes již neúčinného obchodního zákoníku. Krajský soud správně dovodil, že postup
s odbornou péčí zahrnuje též povinnost věřitele ověřit podstatné informace poskytnuté spotřebitelem

svědčící o jeho schopnosti splácet sjednaný úvěr (k tomu srov. např. rozsudky NS ze dne 27. 9. 2007,
sp. zn. 32 Odo 1726/2006, či ze dne 22. 4. 2009, sp. zn. 32 Cdo 241/2009, či rozsudek NSS ze dne 30.
9. 2009, č. j. 1 Afs 94/2009-56). V souvislosti s tímto výkladem pojmu odborné péče i s ohledem na účel
zakotvení povinnosti ověřovat úvěruschopnost spotřebitele, kterým je zejména ochrana spotřebitele, je
třeba vykládat § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru tak, že věřitel musí náležitě pečlivě zjišťovat

schopnost spotřebitele splácet úvěr a požadovat doklady k jeho tvrzení. Je také nutno dovodit, že
věřitel by měl úvěruschopnost dlužníka aktivně zjišťovat a prověřovat, nikoliv se spokojit pouze s jeho
ničím nedoloženými prohlášeními. Informaci o výši příjmu spotřebitele pokračování může věřitel ověřit
například potvrzením o příjmu vystaveným zaměstnavatelem, telefonickým ověřením u zaměstnavatele
či výpisem z bankovního účtu spotřebitele, kam byla příslušná částka připsána (srov. Wachtlová, L.,
Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář, s. 101).

5.2. Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání
nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně
také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence
v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a
sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení

úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli
poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho
§ 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s
odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem
ospotřebitelskémúvěru,tedynepostupujesodbornoupéčípřiposouzeníschopnostispotřebitelesplácet

spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích
dlužníků.
5.3. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity
spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010

Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s
kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých
prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný
zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za

sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok
môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný
argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom
nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia
povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových

hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu
vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať
úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa
obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt
spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa

§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať
úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou
alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity
spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.
5.4. Žalobca súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil.

5.5. Zákon č. 129/2010 Z.z. robí z preverovania bonity potencionálneho dlžníka najdôležitejšiu fázu
rozhodovania veriteľa o poskytnutí úveru. Je to logické vzhľadom na to, že rozhodnutie o poskytnutí
úveru má byť urobené zodpovedne za účelom dosiahnutia cieľov vyššie uvedených (ochrana dlžníka,
spoločnosti a veriteľa samotného). V rámci tohto cieľa je veriteľ povinný skúmať bonitu klienta ako cez
rôzne registre, tak aj analýzou príjmov a výdavkov klienta, prihliadajúc na to, že skúmanie bonity cez

rôzne registre je síce rýchle a pohodlné ale nie komplexné vzhľadom na obmedzený počet údajov z
registrov plynúcich. Veriteľ tak musí postupovať aktívne a žiadať od dlžníka poskytnutie potrebných
údajov, ktoré si nemôže zabezpečiť sám. Ide predovšetkým o oznámenie a preukázanie príjmovej a
výdavkovej strany domáceho rozpočtu dlžníka. Overovanie bonity žalovaného bez skutočného auditujeho domáceho rozpočtu (žalobcu nezaujímal príjem a výdavky domácnosti žalovaného), umožňujúceho
zistiť skutočnú platobnú schopnosť konkrétnej osoby, tak súd považuje za hrubé porušenie odbornej
starostlivosti vedúce k tomu, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov.

6. Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že žalobca má právo iba na vrátenie sumy, ktorú žalovanému
poskytol a to po odpočítaní sumy už zaplatenej. Z tabuľky predloženej žalobcom vyplýva, že istina
čerpaná žalovaným mala výšku 1199,41 €. Istina vrátená žalovaným mala výšku 1022,18 €. Ďalej je
potrebné k sume zaplatenej žalovaným pripočítať odmenu za platbu kreditnou kartou vo výške 1,26 €

a refundovaný poplatok v sume 8 €. Dlžná istina má tak výšku 167,97 € (1199,41 € - 1022,18 € - 1,26
€ - 8 €).

7. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

7.1. Základná úroková sadzba ECB bola ku 22.05.2018 vo výške 0,00%, čo predstavuje právo na
uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne.

8. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 274,64 € + 17,34 € (ako úroky z omeškania vo výške 5,00%
ročne zo sumy 274,64 € od 22.05.2018 do dňa rozhodnutia súdu 26.08.2019), spolu 291,98 €. Žalobcovi

bola priznaná suma 167,97 € + 10,61 € (ako úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 167,97
€ od 22.05.2018 do dňa rozhodnutia súdu 26.08.2019), spolu 178,58 €.
8.2. Úspech žalobcu - 61,16%, úspech žalovaného - 38,84%, čistý úspech žalobcu a jeho nárok na
náhradu trov konania - 22,32%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.