Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. november 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/383/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213163
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5715213163.9

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: T. O., A.. X.XX.XXXX,
W. Ž. XXX/X, XXX XX S. S. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 597 o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a o ochranu práv spotrebiteľa takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni zo zmluvy o úvere č. 609700093 zo dňa 22.7.2010 bezdôvodné

obohatenie vo výške 250 eur spolu s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 20.10.2015 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 16.9.2015 domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č.
609700093 zo dňa 22.7.2010, ďalej povinnosti žalovaného zaplatiť jej z predmetnej zmluvy bezdôvodné
obohatenie vo výške 337 eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 14.9.2015 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že bola medzi ňou a žalovaným uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase

uzatvorenia zmluvy na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver číslo zmluvy
609700093 zo dňa 22.7.2010 vo výške 1 400 eur. Žalobkyňa uhradila žalovanému celkovú sumu
vo výške 1 737 eur s tým, že žalovaný ďalej požaduje zaplatiť 6522,12 eur. Žalobkyňa žalovanému
preplatila nad istinu sumu vo výške 337 eur. Z tohto dôvodu žiada aj o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o ktoré sa mal žalovaný obohatiť, keďže úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez
poplatkov. V ďalšom poukázala na to, že zmluva o úvere a všeobecné obchodné podmienky obsahovali

neprijateľné zmluvné podmienky, a to išlo o neuvedenie v zmluve o úvere RPMN. Ďalej, čo sa týkalo
účelu úveru označeného na povolanie, tak poukázala na to, že žalovaný je po celom Slovensku
známy tým, že poučuje svojich obchodných zástupcov, že majú krížikovať všetkým spotrebiteľom
účel „na podnikanie“, „na povolanie“, „na zamestnanie“, aby tak spotrebiteľov vyňal spod ochrany
zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň poukázala na to, že v prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu ( vzťah ) má dôkazné bremeno dodávateľ, čiže veriteľ. Ďalej žalobkyňa

napadla aj odplatu za poskytnutie úveru a administratívny poplatok, ktorý bol dohodnutý v predmetnej
zmluve s tým, že podľa nej požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré
mu materiálnej stránke nie je dodané. Poukázala na rozhodnutia súdov SR, ktorí považujú rozloženie
ceny úveru na tretiny ( úroky a administratívny poplatok ) za nekalú obchodnú praktiku žalovaného s
tým, že samotný administratívny poplatok je v porovnaní s bankami 49- násobne vyšší. Ak žalovaný

realizuje obchody na finančnom trhu, tak už len samotnými úrokmi sa majú pokryť aj náklady spojené
s podnikaním a tak extrémny administratívny poplatok je neobhájiteľný z hľadiska proporcionality adobrých mravov. V ďalšom namietla aj samotnú dohodou o vyplatení zmenky upravenú v čl. 17.
Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“) s tým, že poukázala na to, že zmenka slúži
ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Je povinnosťou skúmať aj napriek

tomu postavenie žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť
takúto dohodu vo VOP a táto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. V
ďalšom poukázala na to, že odplata ako podstatná náležitosť je v rozpore s dobrými mravmi. Ide o
neplatný právny úkon ako celok. Poukázala na to, že je presvedčená, že zo strany žalovaného ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej

činnosti aj poskytovanie úverov a jeho povinnosťou je poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie RPMN, ročnej úrokovej sadzby v uzatvorených zmluvách,
použitie neprijateľnej podmienky a určenie neprimerane vysokej ceny úveru nemožno hodnotiť inak, ako
konanie na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom
získať majetkový prospech opísanými praktikami. V súvislosti s podanou žalobou v rámci prostriedkov
procesného útoku doložila žalobkyňa do konania zmluvu o úvere zo dňa 22.7.2010 ( č. l. 8) a priložila

viaceré rozhodnutia súdov SR.

2. Podaním doručeným súdu 21.10.2015 ( č. l. 58) sa žalovaný vyjadroval k žalobe, ktorý v prvom rade
namietol, že spornú zmluvu o úvere č. 609700093 nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko mala byť poskytnutá na účel povolania tak, ako je zaškrtnuté v predmetnej zmluve.

Žalobkyňanazákladeoprávnenia,aleajpovinnostipodľavtomčaseplatného§120ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) neuniesla v rámci svojho návrhu na začatie konania dôkazné
bremeno v preukázaných tvrdeniach, že na základe zmluvy o úvere mu bol poskytnutý úver za účelom
preklenutia nepriaznivej finančnej situácie. Je dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký
účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Nakoľko žalobkyňa nemienila použiť

peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. K administratívnemu poplatku
žalovaný poukázal na to, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu a naviac cena plnenia podľa ust.
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Ak
žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto
smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu,

ktorá výrazne ( podstatne ) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov ( tak, ako žalovaný). K dohode o vyplnení zmenky
poukázal na to, že je nesporne cenným papierom s tým, že nemôže ísť o zmluvné dojednanie a
teda ani o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tvrdenie žalobkyne, že takáto dohoda nemá čo hľadať
v spotrebiteľských vzťahoch, je nedôvodné a nepravdivé. Zmenka je totiž cenným papierom a nie

spotrebiteľskou zmluvou, a teda vzťahy zo zmenky nemôžu byť spotrebiteľské. Žalovaný je toho názoru,
že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia tak, ako to ustanovuje
zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o úvere nebola
nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú a rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere
nikdy neodpadol ( nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod. ) a majetkový prospech získal

žalovanýzpoctivýchzdrojov,čižerazantneodmietažalovaný,žebyzjehostranydošlokbezdôvodnému
obohateniu.

3. Žalobkyňa v reakcii na výzvu súdu uviedla, že uzatvárala predmetnú zmluvu s obchodným
mandatárom pánom Bútorom z Turčianskych Teplíc a v čase podpisu zmluvy o úvere nevykonávala

žiadnu podnikateľskú činnosť, nakoľko bola v tom čase na starobnom dôchodku s tým, že doložila súdu
aj ako dôkaz Výmer starobného dôchodku a poukázala aj na to, že žalovaný je všeobecne známy,
že praktikami obchádza všetky proti úžerné opatrenia príjmané slovenským zákonodarcom z iných
súdnych konaní, napr. Humajová c/a POHOTOVOSŤ, a.s., Okresný súd Martin č. k. 10C/273/2012 jasne
vyplývajú zneužívajúce praktiky žalovaného, pričom jeho samotný obchodný zástupcovia ( pozn. ako

svedok vypovedal pán Bútor ) na súdoch svedčili, že sú inštruovaní, aby účel úveru vyznačovali tak,
aby sa obchádzali normy určené na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti si súd do konania doložil
aj zápisnicu o pojednávaní konanom na Okresnom súde Martin vo veci sp. zn. 10C/273/2012, kde vo
veci vypovedal aj obchodný mandatár žalovaného pán Bútora, ktorý uzatváral zmluvu aj so samotnou
žalobkyňou a vyjadroval sa k jednotlivým praktikám žalovaného v súvislosti s uzavretím zmlúv.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7C/383/2015-133 zo dňa 8.12.2016, určil neplatnú zmluvu
o úvere a zaviazal žalovaného povinnosťou vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu
337 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 20.10.2015 do zaplatenia.. Návrh žalobkyni zamietollen v časti týkajúcej sa zaplatenie 5,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 337 eur za obdobie
od 14.9.2015 do 19.10.2015. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný ( č. l. 138), v ktorom
poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, na ktorú

je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. Poukázal na to, že o platnosti jednotlivých
častí zmluvy o úvere č. 609700093 ( teda, či zmluva je bezúročná a bez poplatkov alebo nie) už
bolo rozhodnuté dňa 12.4.2012 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 12643/11,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Poukázal na to, že súd musí skúmať predmetný

neodstrániteľný nedostatok v konaní, a to res iudicata. K posúdeniu zmluvy o úvere doplnil len, že úver
bol poskytnutý na žiadosť klienta za účelom povolania a tento účel bol taktiež zaškrtnutý aj v zmluve
o úvere zo dňa 22.7.2010. Poukázal na to, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o
úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“) s tým, že všeobecné
určenie neplatnosti zmluvy tak, ako to určil prvostupňový súd je v hrubom rozpore s právami veriteľa,
ktoré mu priznáva platná legislatíva. K otázke platnosti zmluvy ako celku žalovaný zotrváva na doterajšej

argumentácii s tým, že v predmetnom prípade nemožno žiadať neplatnosť právneho úkonu ako takého,
keďže podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť. Čiže pokiaľ by bola neplatná len tá časť odplaty, ktorá by podstatne prevyšovala odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu, žalovaný by mal naďalej nárok na ostávajúcu primeranú
odplatu,žalobcanemôžedosiahnuťneplatnosťcelejzmluvyzdôvoduneprimeranejvýškyodplaty,keďže

neexistuje zákonné ustanovenie, na ktoré by sa mohol odvolať. K premlčaniu žalovaný uviedol, že
považuje požadovaný nárok žalobkyne, že sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom
rozsahu dňa 16.5.2015 s tým, že poukázal na to, že vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca
môže domáhať v subjektívnej ( dvojročnej ) lehote, najneskôr však do uplynutia trojročnej objektívnej
premlčacej lehoty. Žalobca nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10 - ročnej premlčacej

lehoty. To znamená, že v odvolaní žalobca vzniesol námietku premlčania.

5. Žalobkyňa sa vyjadrovala k podanému odvolaniu ( č. l. 152), kde okrem skutkových tvrdení, ktoré už
uvádzala v podanej žalobe, poukázala na to, že považuje rozhodcovský rozsudok za nulitný rozsudok,
nakoľko tento bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola platne dojednaná a

preto nebola ani daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v tejto veci. Poukázala na viaceré
rozhodnutia súdov SR. Ďalej doplnila tie skutočnosti, že potrebovala predmetný úver na spotrebu a nie
na zamestnanie. To, že žalovaný má prax, že ako náhle ide o zamestnaného, tak musí sa vyznačiť účel
úveru na zamestnanie, predstavuje podľa nej nekalú obchodnú praktiku.

6. Podaním doručeným súdu 5.6.2017 ( č. l. 162) sa žalovaný vyjadroval k vyjadreniu žalobkyne k
jeho odvolaniu, kde poukázal na to, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi ním a žalobkyňou
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z
tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešila výlučne

v rozhodcovskom konaní. Žalovaný je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v
zmysle platných právnych predpisov ( v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ) a nemožno mať teda
žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov.

7. O odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý
uznesením č. k. 6Co/264/2017-196 rozsudok Okresného súdu Martin v I., II. a IV. vete výroku zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na to, že súd prvej inštancie sa s uplatneným žalobným
nárokom vysporiadal v stručnom odôvodnení, keď konštatoval vznik bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného, keď v dôsledku absencie RPMN v spornej zmluve je daný spotrebiteľský úver

bezúročný a bez poplatkov. Zároveň však predmetnú zmluvu medzi stranami sporu označil za neplatný
právny úkon podľa § 39 OZ, stotožniac sa s tvrdením žalobkyne, že v danom prípade sa jedná o úžeru a
jej tvrdením ohľadne dohody o vyplnení zmenky. Iná argumentácia a vysvetlenie myšlienkového postupu
okresného súdu z rozhodnutia nevyplýva. Nie je jasné, ktorý úkon má byť neplatný, v akom rozsahu,
z akého dôvodu a na základe akého právneho posúdenia. Odkaz na skoršie rozhodnutia iných súdov

je nepostačujúci, pretože nedáva obraz o predmete aktuálne prejednávanej veci. Súd prvej inštancie v
mimoriadne stručnom odôvodnení nevysvetlil podstatné dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého
rozsudku, čím vážnym spôsobom zasiahol do práv odvolateľa na spravodlivý proces. Popísané
pochybenie v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za také podstatné, že nevidel dôvodsa ďalej v podrobnostiach zaoberať ďalšou argumentáciou žalovaného v jeho opravnom prostriedku,
keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom okresný súd vykoná dokazovanie na

základe dôkazov označených a predložených obidvoma procesnými stranami a vysporiada sa aj s
prípadnými ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania a opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený
žalobou. Prihliadne pritom na argumentáciu obidvoch procesných strán v konaní ( vrátane námietok
žalovaného uvedených v jeho odvolaní na č.l. 138 až 143 spisu a dôkazy nimi predložené do spisu ). Po
doplnenom dokazovaní okresný súd opätovne rozhodne o nároku žalobcu uplatnenou žalobou, pričom

je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti pôvodného zákonného sudcu bol spis pridelený novému
zákonnému sudcovi na prejednanie a rozhodnutie.

9. Súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.11.2018, vo veci rozhodol v neprítomnosti strán sporu s

čím súhlasili strany sporu, uviedli aj vážne dôvody ich neúčasti, ktoré súd akceptoval. Súd sa oboznámil
s listinnými dôkazmi, ktoré doložila do konania žalobkyňa v rámci podanej žaloby, ako aj s listinnými
dôkazmi, ktoré si vyžiadal súd od žalovaného.

10. Podľa § 497 ObZ účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.1,
b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ak aj všetky ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania zistil
tento skutkový stav: Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 22.7.2010 úverovú zmluvu číslo 609700093 ( č.l.

235). Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1 400 eur a žalobkyňa ako
dlžníksazaviazalazaplatiťžalovanémuakoveriteľovitútosumuzvýšenúopríslušnýpoplatokvovýške1
216 eur., t. j. T.j. celkovo mala zaplatiť čiastku 2 616 eur v 12 - mesačných splátkach po 218 eur. Zároveň
súd mal preukázané, že bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR12643/11 dňa
12.4.2012(č.l.237)onárokuvyplývajúcehozúverovejzmluvyuzavretejmedzižalobkyňouažalovaným,

a to tak, že rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalobcovi sumu 1 906,83 eur spolu so
zmenkovým úrokom, zákonným úrokom a nahradiť aj trovy konania. Na predmetný rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu poukázal žalovaný, ktorý ho na výzvu súdu aj do konania doložil. Z predmetného
rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, na ktorý sa odvolával žalovaný jednoznačne vyplynulo, že tento
vychádzal z toho, že mala žalobkyňa v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere podpísať aj zmenku dňa

22.7.2010 na základe dohody o vyplnení zmenky. To znamená, že rozsudok stáleho rozhodcovského
súdu sa týkal nároku vyplývajúceho zo zmenky, ktorá bola vystavená a podpísaná zo strany žalobkyne
v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere. Tieto skutočnosti neboli sporné, okrem toho, či žalobkyňa
zmluvu uzavrela ako fyzická osoba v rámci jej povolania, alebo za účelom spotreby.

14. Žalobkyňa bola v zmluve o úvere v prvom rámčeku označená ako fyzická osoba nepodnikateľ
s uvedením rodného čísla a trvalého pobytu. V zmluve je zároveň predtlačená formulácia, že dlžník
prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Žalobkyňa tvrdila, že peniaze
použila na osobnú spotrebu a v čase, keď uzatvárala zmluvu nevykonávala žiadnu podnikateľskú
činnosť, bola na starobnom dôchodku, o čom súdu predložila aj rozhodnutie o tom, že jej bol poskytovaní

starobný dôchodok, zvýšený od 1.1.2011 ( č.l. 103) a zvýšený od 1.1.2012 ( č.l. 104). V rámci
tvrdení žalobkyne a týchto listinných dôkazov je možné vyvodiť záver, že žalobkyňa, že bola v čase
uzatvorenia zmluvy poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý sa považoval za starobný dôchodok a
vdovský dôchodok. Zároveň z úradnej činnosti je súdu tiež známe, že obchodní zástupcovia žalovaného,čo vyplynulo aj z priloženej zápisnici o pojednávaní v konnaí sp. zn. 10C/273/2012 ( č. l. 107 ),
mali príkaz vpisovať do zmlúv údaje o dlžníkoch, kde z výsluchu Dušana Bútora, ide o osobu, ktorá
uzatvárala zmluvu aj so žalobkyňou ( č.l. 111) uviedol, že títo boli inštruovaní, akým spôsobom majú

tieto kolónky súvisiace s účelom úveru vypĺňať a boli inštruovaní teda tak, aký účel úveru majú v
jednotlivých kategóriách obyvateľstva vyplňovať priamo v úverovej zmluve, teda kedy majú zaškrtávať,
že sa prostriedky používajú na výkon zamestnania, kedy na výkon povolania, podnikania alebo na iný
účel. Rovnako uviedol, že bola interná tabuľka obchodnej spoločnosti Pohotovosť a na základe tejto
tabuľky vyplňoval tlačivá zmluvy. Vedel, že ako sa prevalilo niekoľko sporov, kde práve dôchodcovia

namietali, že sa im uvádza ako účel úveru „povolanie“, tak tieto pokyny obchodná spoločnosť stopla.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalobkyňa vystupovala pri uzatváraní predmetnej
zmluvy ako spotrebiteľ a peniaze použila na svoju súkromnú spotrebu.

15. Súd následne pristúpil k posúdeniu námietky prekážky rozhodnutej veci, kde podstatným pre
posúdenie uvedenej námietky bolo to, či rozhodcovská doložka uvedená v úverovej zmluve je vzhľadom

na spotrebiteľský charakter zmluvy platná. V danom prípade rozhodcovská doložka nebola dojednaná
v osobitnej zmluve. Bola uvedená len vo všeobecných podmienkach. Táto je písaná drobným písmom,
začína sa približne v strede bodu 14. VOP poskytnutia úveru ( č.l. 236). Teda nie je písaná ako
samostatný odsek, pričom túto si žalobkyňa osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Čiže mohla len zmluvu ako celok odmietnuť

alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upraveným v zmluve a VOP. Znenie tejto doložky pritom
núti žalobkyňu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalovaný podá žalobu na rozhodcovský súd
( súdu sú z úradnej činnosti pritom známe iba prípady, keď bol žalobcom v rozhodcovskom konaní
žalovaný, pričom je súdu tiež známe, že prípadné námietky žalovaných ohľadne spotrebiteľského
charakteru zmlúv a potreby aplikácie prepisov na ochranu spotrebiteľa zväčša nie sú žiadnym spôsobom

zohľadňované). Rozhodcovskú doložku v tomto znení, ktorá bola žalobkyni v podstate nanútená,
keďže nemala možnosť ju odmietnuť, súd považuje za neprijateľnú podmienku. Táto rozhodcovská
doložka nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Súd k tejto otázke ešte poznamenáva, že zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov
v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, avšak, ak má byť rozhodcovská zmluva, resp.

doložka uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako
individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo
tá, ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že by žalobkyňa
vôbec mala možnosť voľby, a ak by ju aj mala ( čo súd nemal preukázané ), tak z predložených listín

nevyplýva, že by sa jej poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. V rozhodcovskej doložke absentujú akékoľvek
informácie o podstatných skutočnostiach a následkov rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre
slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku,
voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania ( ako je

to napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie môže na
základe odvolania preskúmať odvolací súd) alebo o tom, že touto dohodu s riešenie sporov prenáša
na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu
a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Takúto rozhodcovskú
doložku dohodnutú za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou individuálnosti jej dojednania, súd

považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v dôsledku toho neplatná. Za takéhoto stavu
potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to, nemal právomoc, čo je jednou zo základných podmienok
právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia určitého orgánu. V tomto smere sa súd stotožňuje s
názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/232/2012, na ktorý poukázala aj
žalobkyňa v podaní, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúceho sa od neexistencie,

či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
( nezáväznosť ) rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na predmet konania súd túto otázku súd posúdil
ako predbežnú otázku a má za to, že nie je daná prekážka rozhodnutej veci.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk súd dospel k záveru, že strany sporu uzavreli zmluvu o

spotrebiteľskom úvere. Úverová zmluva ako zmluvný typ je upravená v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne
obchody. Základné práva a povinnosti zmluvných strán z úverovej zmluvy sa tak riadia ObZ. Ak však
ide o spotrebiteľský úver, okrem úpravy v ObZ, je potrebné aplikovať aj špeciálnu úpravu zákona ospotrebiteľských úverochatakátozmluvamusíobsahovaťnáležitostiupravenévtomtozákone.Zároveň
dohodnuté práva a povinnosti v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť v rozpore s § 52 a nasl. OZ.

17. Po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere súd má za to, že táto neobsahuje termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, RPMN a priemernú ročnú percentuálnu mieru
nákladov. Uvedená zmluva teda neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v
citovanom § 9 ods. 2 písm. i), j), f), y) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere. Absencia týchto náležitostí spôsobuje, že poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobkyni preto vzniklo právo na vrátenie
iba skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov.
Čo sa týka argumentácie žalobkyne, že by mala byť neplatná celá zmluva ako celok, súd sa s touto
argumentáciou nestotožňuje. Mal za to, že z dôvodu absencie náležitostí zmluvy sa považuje úver za
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko bolo preukázané, že žalobkyni ako spotrebiteľovi bol poskytnutý
úver, teda žalobkyňa ho začala čerpať.

18. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

19. Na výzvu súdu žalovaný predložil do konania prehľad splátok realizovaných žalobkyňou na
predmetný úver ( č. l. 234 ). Tieto splátky boli dané aj žalobkyni, táto ich nerozporovala. V konaní
je zrejmé, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1 400 eur a tento splatila v celkovej výške 1
737 eur, t.j., že predmetný úver preplatila žalobkyňa v sume 337 eur. Žalovaný vzniesol námietku

premlčania v odvolaní ohľadom celého nároku žalobkyne. Žaloba bola podaná na súd 16.9.2015. Z
tohto dôvodu sú premlčané teda splátky, ktoré žalobkyňa preplatila navyše čiastky 1 400 eur, a to tie,
ktoré realizovala do 30.7.2012. Čo sa týka ďalších splátok, ktoré žalobkyňa realizovala dňa 19.4.2013
v sume 100 eur a 16.5.2013 v sume 150 eur, tieto súd považoval za nepremlčané, nakoľko ich
realizovala v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Súd je tohto názoru, že pokiaľ malo na strane

žalobkyne vzniknúť bezdôvodné obohatenie na základe neplatných náležitostí zmluvy o úvere, toto
si mohla žalobkyňa uplatniť odo dňa vyplatenia finančných prostriedkov zakladajúcich vznik nároku
podľa § 451 OZ. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska
premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli
zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a

rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto
nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. K bezdôvodnému obohateniu získanému plneniu
bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia
plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej dobe. Subjektívna premlčacia
doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu

plnil. Subjektívna lehota na uplatnenie nároku mohla začať plynúť odo dňa, kedy žalobkyňa zaplatila
jednotlivé plnenia v súvislosti s existujúcou zmluvou o úvere nad rámec toho, na čo bola povinná. Z
tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného povinnosťou vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
250 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Je potrebné uviesť, že uvedený prípad pre účely posúdenia
vzniku bezdôvodného obohatenia je možné posúdiť ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol,

keďže po posúdení okolností uzavretia zmluvy a jej náležitostí súd dospel k záveru o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, teda žalobkyni odpadla povinnosť zaplatiť žalovanému viac ako jej bolo
poskytnuté. Ak by aj neprichádzalo do úvahy posúdenie úveru ak bezúročného a bezpoplatkového ( čo
z vyššie uvedených skutočností podľa názoru súdu prichádza ) bolo by možné uvedený prípad posúdiť
ako plnenie zo zmluvy, ktorá je v časti neplatná, keďže odplatu vo výške dosahujúcej 96 % z poskytnutej

istiny je možné považovať za odplatu dohodnutú v rozpore so zákonom ( § 53 ods. 6 OZ ) a aj s dobrými
mravmi, t.j. ako neplatnú a to už s prihliadnutím na priemerné úrokové sadzby bánk pri obdobných
úveroch v čase podpisu zmluvy ( priemer úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch do jedného
roka v čase uzavretia zmluvy bol 8,14 % ročne.

19. V zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ súd, rešpektujúc právoplatnosť tretej vety výroku prvého rozsudku
v konaní, ďalej zaviazal žalovaného k zaplateniu 5,5% úroku z omeškania ročne zo sumy 250 eur od
20.10.2015 do zaplatenia, lebo je s vrátením tejto sumy v omeškaní. Prvýkrát sa mohol dozvedieť o
žiadostižalobkynenavrátenie žalovanejsumydňa19.10.2015,kedymuboladoručenážaloba(č.l.57).20. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej
len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobkyňa a

žalovaný, vzhľadom na priznanie čiastočného nároku žalobkyne, mali vo veci rovnaký pomer úspechu
a neúspechu, a preto súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.