Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111213175
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6111213175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcov: 1/ K.. N. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, A., 2/ K.. O. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, A.,
proti žalovaným: 1/ A.. W.. T. T., P.., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. X, J., 2/ X.. A. Z., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom L. I. XXX/XX, D., obaja právne zastúpení JUDr. Danielom Šintajom, advokátom, so
sídlom Majerská cesta 96, Banská Bystrica, IČO: 42 190 771, o určenie priebehu hranice pozemkov
a vzájomnej žalobe na určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov a odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/116/2011 - 672 zo dňa 12. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/116/2011 - 672 zo dňa 12. 04. 2018 p o t v
r d z u j e .

II. Žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) žalobu žalobcov 1/, 2/ o určenie priebehu hranice pozemkov v celom rozsahu zamietol (I. výrok
rozsudku), vzájomnú žalobu žalovaných 1/, 2/ o určenie vlastníctva vydržaním rovnako v celom rozsahu
zamietol (II. výrok rozsudku). Tretím výrokom rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov

konania voči žalobcom 1/, 2/ v plnej výške a žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania zo
vzájomnej žaloby voči žalovaným 1/, 2/ v plnej výške. Osobitným piatym výrokom súd prvej inštancie
priznal znalcovi X.. S. C. nárok na náhradu trov znaleckého dokazovania voči žalobcom 1/, 2/ a šiestym
výrokom uložil žalobcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu
Banská Bystrica istinu vo výške 297,66 Eur pripojeným príkazom na úhradu, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou
žalobou domáhali, aby súd určil hranicu medzi pozemkami kat. územie A., obec A., evidovaných na

katastrálnej mape ako parcela č. XXXX, parcela č. XXXX, parcela č. XXXX, parcela č. XXXX a parcela
č. XXXX, ktorá prebieha tak, ako je uvedená a zakreslená vo Vytyčovacom náčrte č. XXX/XXXX, ktorý
vyhotovila Slovenská geodetická spoločnosť, s. r. o. zo dňa 19. 08. 2009 a prechádza bodmi 83 - 318,
83 - 509, 83 - 302 a 83 - 301. Žalovaní 1/, 2/ dňa 02. 10. 2015 podali vzájomnú žalobu, ktorú po poučení
súdu doplnili písomne dňa 20. 10. 2015. Navrhli, aby súd rozhodol tak, že žalovaný 1/ je vlastníkom dielu
č. 2 o výmere 12 m2 odčleneného Geometrickým plánom spoločnosti Geopos, s. r. o. č. XXXXXXXX-
XX/XXXX z parcely C-KN č. XXXX zastavaná plocha o výmere 333 m2 vedenej na LV č. XXX kat.

územie A., ktorý sa stáva súčasťou novovytvorenej parcely C-KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 83 m2 a žalovaný 2/ je vlastníkom dielu č. 1 o výmere 2 m2 odčleneného z parcely C-KN č.
XXXX zastavaná plocha o výmere 333 m2 vedené na LV č. XXX kat. územie A., ktorý sa stáva súčasťou
novovytvorenej parcely C-KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 titulom vydržanias poukazom na ustanovenie § 134 OZ a § 135a OZ. Na pojednávaní dňa 16. 02. 2016 pripustil súd
zmenu žaloby žalobcov tak, že hranica medzi pozemkami prebieha tak, ako je uvedená a zakreslená v
Znaleckom posudku č. 18/12 znalca X.. S. N. v prílohe č. 1 znaleckého posudku v súlade s Vytyčovacím

náčrtom č. XXX/XXXX vyhotoviteľa Slovenská geodetická spoločnosť, s. r. o.

2. Zo žaloby vyplynulo, že žalobcovia 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností kat. úz. A.,
obec A., okres D. D., zapísanej na LV č. XXX parcela registra C-KN č. XXXX a žalovaný 1/ T. T. je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti kat. úz. A. zapísaných na LV č. XX ako parcela C-KN č. XXXX

zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2 a parcela C-KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 71 m2, ktoré sú zapísané podľa B poradové č. 2 na meno žalovaného 1/ v pomere 1 a
podľa B poradové č. 3 na meno žalovaného 1/ v pomere 1. Žalovaný 2/ A. Z. je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XX ako parcela registra C-KN č. XXXX a č. XXXX. Parcela C-KN
č. XXXX sa v prírode nachádza v bezprostrednom susedstve parciel C-KN č. XXXX a č. XXXX (t. j.
parcely žalovaného 1/) a parciel C-KN č. XXXX a č. XXXX vo vlastníctve žalovaného 2/. Podľa tvrdení

žalobcu spor vznikol v roku 2006, kedy si žalovaní bez ich súhlasu vybudovali cez pozemok žalobcov
kanalizáciu, čím začali spochybňovať reálnu hranicu pozemkov v prírode a nie sú ochotní rešpektovať
vytyčovací náčrt, ktorého zadávateľom bola obec A.. Aby mohli pozemok pokojne a nerušene užívať,
chceli si ho oplotiť a boli nútení podať návrh na súd, lebo zo strany stavebného úradu im hrozia sankcie.
Touto skutočnosťou odôvodnili naliehavý právny záujem v zmysle Civilného sporového poriadku) (ďalej

len „CSP“) a v prípade, ak by súd nerozhodol o priebehu spornej hranice, ich postavenie zostáva
neisté. Navrhli určiť priebeh hranice tak, ako bola zakreslená vo Vytyčovacom náčrte č. XXX/XXXX zo
dňa 19. 08. 2009. Žalobcovia po vypracovaní znaleckého posudku v danom spore požiadali o zmenu
petitu s tým, že priebeh spornej hranice ide bodmi, tak ako bolo ustálené v znaleckom posudku X..
N.. Súd konštatoval, že medzi stranami bolo sporné, kadiaľ hranica medzi pozemkami žalobcov 1/, 2/

a žalovanými 1/, 2/ vedie. K dohode medzi stranami sporu nedošlo ani vzhľadom na tri vytyčovacie
náčrty a tvrdenia strán boli rozdielne. Žalovaní tvrdili, že medzi pozemkami bola prirodzená hranica,
a to kameň, kde z listiny „vyšetrovanie“ dňa 16. 09. 1991 vyplýva, že hranice v prírode označené
prirodzenými hranicami. Žalobcovia mali za to, že hranica ide podľa vytyčovacieho náčrtu, v zmysle
ktorého sa domáhali určenia spornej hranice. Žalobcovia 1/, 2/ navrhli vykonať znalecké dokazovanie

vzhľadom na rozdielne tvrdenia a úlohou znalca bolo určiť priebeh hranice medzi pozemkami C-KN č.
XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX podľa poľného náčrtu č. XX z roku 1944 a podľa nového mapovania
z roku 1994 určiť priebeh hranice medzi pozemkami podľa súčasnej katastrálnej mapy evidovanej na
správe katastra a ak je medzi takto určenými hranicami rozdiel, vysvetliť ako vznikol, aký je správny
priebeh hranice a ktorý z uvedených vytyčovacích náčrtov vyššie uvádzaných je správny a zároveň

vytýčiť hranice v prírode. Súdom ustanovený znalec X.. S. N. podal Znalecký posudok č. XX/XX, ku
ktorému mali žalovaní 1/, 2/ námietky. K uvedeným námietkam znalec uviedol, že v znaleckom posudku
je chyba, a to v určení bodu staničenia poľného náčrtu č. XX, keď namiesto kvóty 36,80 určil kvótu
36,30, ktorá je značne nečitateľná v danej mape a správne by mala byť 36,80, čím by došlo k posunu
hranice smerom k pozemku žalobcov. Znalec vo svojom vyjadrení uviedol, že v poľnom náčrte je ťažko

čitateľné staničenie, ktoré právny zástupca žalovaných označuje hodnotou 36,80, v znaleckom posudku
jeoznačenéhodnotou36,30.Zápisvpoľnomnáčrtevkópii,ktorúmalkdispozícii,pripúšťarôznevarianty
čítania tejto hodnoty. Základná hodnota 36 je jasne zreteľná a čitateľná, avšak hodnota za desatinnou
čiarkou pripúšťa rôzne druhy čítania, a to 30 aj 80. Znalec nemôže vylúčiť správnosť čítania 36,80, avšak
podľa jeho osobného názoru sa hodnota podobá na 36,30, ktorú i použil v znaleckom posudku. Znalec

uviedol, že v prípade, ak katastrálny odbor potvrdí čítanie hodnoty 36,80, tak k prednesu právneho
zástupcu žalovaných nemá pripomienky. V tejto otázke dotazoval konajúci súd Okresný úrad Banská
Bystrica, ako aj Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Bratislava. Na žiadosť o oznámenie, kto je v
prípade sporného údaju oprávnený uviesť správnu hodnotu údaju, pričom ide o údaj hodnoty staničenia
na poľnom náčrte č. XX z roku 1944, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Bratislava uviedol, že

ani katastrálny odbor okresného úradu ako orgán štátnej správy na úseku katastra nemá v kompetencii
určiť, ktorý údaj v prípade jeho spornosti je správny, je potrebné obrátiť sa na znalca v odbore geodézie
a kartografie. Žalovaní 1/, 2/ tak navrhli vykonať vo veci znalecké dokazovanie vzhľadom na sporný údaj
hodnoty staničenia podľa poľného náčrtu XX z roku 1944 i vzhľadom na vyjadrenie znalca X.. N., a
to kontrolný znalecký posudok. Súd vo veci ustanovil znalca X.. S. C. z odboru geodézie a kartografie

za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku, ktorého úlohou bolo určiť, aká je správna
hodnota sporného bodu staničenia na meračskej priamke poľného nákresu č. XX, ktorý zodpovedá
rekonštrukcii bodu spoločného pre pôvodné parcely č. XXXX, č. XXXX/X a č. XXXX s prihliadnutím na
kontrolné omerné miery a v prípade, ak sporný bod nezodpovedá hodnote, ktorú uviedol znalec X..S. N. v Znaleckom posudku č. XX/XX alebo ak tento nepostupoval pri určení hranice správne, určiť
správne hranice medzi pozemkom C-KN č. XXXX a pozemkami C-KN č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a
č. XXXX kat. úz. A. s prihliadnutím na povolenú krajnú odchýlku pre zobrazenie polohy podrobných

bodov a umiestnenie šachty na hranici pozemkov. Znalec X.. S. C. vypracoval Znalecký posudok č.
XX/XX a zo záverov znaleckého posudku bolo zistené, že porovnaním kontrolným omerných mier na
susedné body PN č. XX, a to body č. a/, b/, c/, d/, grafické znázornenie príloha č. 9 znalec zistil, že pri
staničení 36,30 m sú príliš veľké odchýlky od skutočne meraných omerných mier a pri staničení 36,80 m
sútietoodchýlkyvdovolenejhodnoteapozhodnotenítýchtoargumentovdospelkzáveru,žezasprávnu

hodnotu je potrebné považovať 36,80 m, t. j. podrobný bod vo výpočte označený ako bod č. 8 a z toho
dôvodu považuje bod vo výpočte označený X.. N. ako č. 7 za nesprávny. Porovnaním zistil a potvrdil, že
postup zvolený X.. N. bol zvolený správne, použil správnu metódu, vychádzal zo správnych podkladov
a súradnice bodov č. 1 až 6 transformoval správne zo Stereografického súradnicového systému do
platného Súradnicového systému S - JT SK. Bod č. 7, aj keď je transformovaný správne, nie je správne
určený, lebo vychádza z nesprávne odčítaného staničenia na meračskej priamke, a preto ho nahradil

bodom č. 8. Pri tvorbe ZMVM novým mapovaním neboli hranice v teréne trvale stabilizované, sú v
meračskom náčrte č. XX a v katastrálnej mape označené ako neznateľné, je to zrejmé aj v teréne,
neboli z PN č. XX z roku 1944 prevzaté v tretej triede presnosti mapovania s dovolenom odchýlkou
0,24 m, boli určené digitalizáciou pôvodnej mapy, nie počítané, hoci to podklady umožňujú. Znalec ďalej
uviedol, že hranica medzi parcelou C-KN č. XXXX na jednej strane a parcelami C-KN č. XXXX, č. XXXX,

č. XXXX a č. XXXX na druhej strane nemá priebeh po bodoch ZMVM č. XX - XXX, č. XX - XXX, č. XX
- XXX, č. XX - XXX, ale správne má priebeh po bodoch 3, 4, 5, 6 a 8 - zoznam súradníc príloha 10
str. 22. Na správne zobrazenie uvedenej hranice do KN je potrebné vyhotoviť nový geometrický plán,
v ktorom budú hranicu určovať lomové body č. 3, 4, 5, 6 a 8 očíslované podľa záznamu podrobného
merania zmien prideleného katastrom.

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že ani po podaní znaleckého posudku nedošlo k
dohode medzi stranami sporu. Žalobcovia 1/, 2/ uviedli, že predložený znalecký posudok je v podstate
totožný so znaleckým posudkom vypracovaným X.. S. N., jediná odlišnosť je v umiestnení bodu 8, čo je
jediný badateľný rozdiel, s určením bodu 8 nemožno súhlasiť, nakoľko znalec pracoval s nesprávnom

hodnotou 36,80 m namiesto 36,30 m, a preto navrhli výsluch znalcov.

4. V ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie poukázal na ust. § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 130 ods. 1 OZ a § 134 ods. 1 OZ. Uviedol, že v danej
právnej veci nebola sporná skutočnosť, že strany sporu sú vlastníkmi vyššie označených susediacich

nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., vedených na LV č. XXX, LV č. XX, LV č. XX.
Spornou ostala hranica dotknutých pozemkov, pričom žalovaní 1/, 2/ v rámci procesnej obrany tvrdili a
podali i v priebehu konania vzájomnú žalobu, že k ploche, ktorej sa zásah týkal, nadobudli vlastnícke
právo vydržaním. Poukazovali na výpovede svedkov v konaní, výpoveďou matky žalovaného 2/
preukazovali, že v roku 1980 žalobcovia vysadili medzi pozemkami stromčeky na dovtedy rešpektovanej

hranici, čím vytvorili prirodzenú prírodnú hranicu, ktorá bola až do roku 2006 všetkými rešpektovaná.
Orientačnýmbodomprehranicubolstĺp,pôvodnýelektrickýdrevenýstĺpamedzaapredmetnépozemky
po stĺp a neskôr po vysadené stromčeky, zo strany parciel C-KN č. XXXX a č. XXXX, č. XXXX boli
užívané vždy len žalovanými a ich predchodcami a zo strany parcely C-KN č. XXXX žalobcami alebo
ich predchodcami.

5. Súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie (predovšetkým obliadkou na mieste samom
a výpoveďami svedkov) a zdôvodnil, že žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol z dôvodu, že v súdnom konaní
vyhotovený Znalecký posudok č. XX/XX X.. S. N. neurčoval správnu hranicu vzhľadom na vykonané
znalecké dokazovanie Znaleckým posudkom č. XX/XX X.. S. C., ktorým bolo zistené, že znalec X.. S.

N. pracoval s nesprávnou hodnotou staničenia bodov, keďže pri hodnote 36,30 m, s ktorou pracoval X..
S. N., sú veľké odchýlky od skutočne meraných omerných mier a správna hodnota staničenia je 36,80
m, čo potvrdil aj X.. N. vo vyjadrení. Znalec X.. C. zároveň uviedol, aká má byť správna hranica, ktorá
má mať priebeh po bodoch 3, 4, 5, 6 a 8, avšak na zobrazenie správnej hranice je potrebné vyhotoviť
geometrickýplán,ktorýžalobcovianenavrhli.Pokiaľžalobcoviauviedlivosvojomvyjadrení,žesurčením

bodu 8 podľa posudku X.. C. nemožno súhlasiť, ničím túto skutočnosť neodôvodňujú a súd s poukazom
na vyjadrenie vyššie uvádzaných orgánov jednak okresného úradu, odbor katastrálny a úradu geodézie
a kartografie a katastra, považuje za účelové najmä, ak znalec odôvodnil správnu hodnotu staničenia.6. Ďalej súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie vzájomnej žaloby žalovaných 1/, 2/, ktorí sa domáhali
určenia vlastníctva spornej plochy, a to titulom vydržania. Súd mal za to, že žalovaní 1/, 2/ nepreukázali
naplnenie všetkých zákonných predpokladov vydržania. Pokiaľ boli v konaní vypočutí svedkovia, z

výpovedí jednoznačne nevyplynula skutočnosť, kadiaľ išla hranica medzi pozemkami, v prírode bola
označená ako neznateľná, neoznačuje ju žiadny kameň. Pokiaľ tvrdili, že hranicou bol drevený stĺp
alebo výsadba stromčekov žalobcami, výpovede svedkov sú rozporné a nie je z nich možné ustáliť,
kadiaľ viedla pôvodná hranica a či žalovaní ako dobromyseľní užívali uvedené sporné časti parciel
v presvedčení, že sú ich vlastníkmi i odvodením od právnych predchodcov. Na obhliadke na mieste

samomstranysporuuvádzalirôzneskutočnostiohľadnehranice,kdežalobcoviatvrdili,žehranicamedzi
pozemkami je tak, ako si postavili drevený plot. Pokiaľ tam boli posadené smreky, boli posadené od
plota. Udávali rôzne skutočnosti, kde sa nachádzal pôvodný elektrický stĺp, žalobcovia tvrdili, že v roku
1993 stavali dreváreň, nie na hranici, lebo im to nedovolili, preto je tam odstup a stromčeky sadila v
čase, keď sa postavila dreváreň a nie na hranici pozemku, ale na pozemku žalobcov. Súd prvej inštancie
tak ustálil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu mali vedomosť o tom, že hranica

v prírode je neznateľná, čo vyplýva aj z rozhodnutí Katastrálneho úradu Banská Bystrica, kde je medzi
parcelami hranica vyznačená ako neznateľná, t. j. je vytvorená, ale v teréne jej priebeh nie je merateľným
atechnickýmpodkladomnaurčeniepriebehuhranícparcielC-KNč.XXXX,č.XXXX,č.XXXXač.XXXX.
Ani na ohliadke, ani výsluchom svedkov nebolo preukázané, pokiaľ žalovaní tvrdili uznávanú hranicu
medzi parcelami, kadiaľ hranica viedla alebo vedie potom nie je možné domáhať sa určenia vlastníctva

titulom vydržania. I zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že hranica, tak ako bola určená alebo kadiaľ
by mala viesť podľa posledného znaleckého posudku preukazuje, že šachta zasahuje naďalej v časti
do pozemku žalobcov. Žalovaní tak v konaní nepreukázali dobrú vieru a nemohli mať vedomosť ( keďže
hranica v prírode je neznateľná) že užívajú cudziu vec v dobrej viere ako vlastnú. Vzájomnú žalobu
žalovaných 1/, 2/ o určenie vlastníctva vydržaním preto súdu zamietol. O trovách konania rozhodol súd

podľa § 262 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP .

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie ako žalobcovia 1/,
2/, tak aj žalovaní 1/, 2/.

8. Žalobcovia v podanom odvolaní uviedli, že ich právny zástupca porušil pracovnú disciplínu
advokáta, zneužil svoju funkciu právneho zástupcu, a tým zdiskreditoval morálny kódex advokáta
tým, že žalobcov 1/, 2/ neinformoval, že dňa 23. 05. 2017 bude súdne pojednávanie, nezúčastnil
sa súdneho pojednávania a namiesto seba poslal svoju asistentku, ktorá klamlivo informovala o
dôvode neprítomnosti. Právny zástupca žalobcov neinformoval o vykonaní nového znaleckého merania,

nepripomienkoval a nerozporoval znalecký posudok súdneho znalca X.. C., ani nezaslal žalobcom
zápisnicu z pojednávania uskutočneného dňa 23. 05. 2017. Právny zástupca žalobcov - S.. A. takýmto
spôsobom vzal možnosť žalobcom pred súdom účinne brániť svoje právo na súkromný majetok a
jeho ochranu, ktoré zaručuje Ústava SR. Na základe týchto skutočností žalobcovia vypovedali udelené
plnomocenstvo menovanému advokátovi. Nakoľko im bolo znemožnené vyjadriť sa k znaleckému

posudku súdneho znalca X.. C., k uvedenému sa vyjadrili v podanom odvolaní. Majú za to, že
súdny znalec X.. C. vypracoval svoj posudok presne podľa požiadaviek advokáta C., právneho
zástupcu odporcov. Ďalej rozporovali znalecký posudok X.. C. z dôvodu, že X.. C. zameranie vykonal
pomocou Globálneho družicového polohového systému metódou W. T. J. v sieti Slovenskej priestorovej
observačnej služby s použitím prístroja T.-H.. Meranie vykonal v realizácií súradnicového systému S-

JTSK. Poľný náčrt č.XX z roku 1944 nikdy nebol digitalizovaný, jedine nové právoplatné mapy, ktoré
vytvorila v roku 1964 Geodézia Žilina, boli digitalizované. Všetci vlastníci pozemkov v kat. úz. A. mali
možnosť vyše 2 rokov pripomienkovať prípadné zmeny. Po uplynutí pripomienkovacej doby sú od
29. 10. 1997 na riešenie právnych úkonov právoplatné mapy v katastrálnom území obce A.. Ďalej
žalobcovia namietali postupy použité súdnym znalcom pri vypracovaní znaleckého posudku, pričom

namietali predovšetkým určenie hodnoty 36,80, ktorú v znaleckom posudku použil X.. C.. V podanom
odvolaní ďalej namietli znenie bodu 14 rozsudku, pričom podľa ich názoru je nesprávne uvedené, že
žalobcovia vzniesli požiadavku, že hranica vedie inak, v čase, keď väčšina prác bola na vodovodnej
prípojke urobená a dali si vytýčiť predmetnú hranicu X.. C. Vytyčovacím náčrtom zo dňa 20. 07. 2008.
Ďalej zvýraznili, že pozemok „si dali vymerať X.. N. dňa 02. 09. 2006, čo je dokladované v súdnom

spise“. Ďalej namietali konštatáciu obsiahnutú v rozsudku, že písomne požiadali žalovaného o súhlas,
aby mohli postaviť dreváreň veľmi blízko spomínanej hranice. Uviedli, že dreváreň bola postavená so
súhlasom obce v takom odstupe od drevárne žalovaných, ktorý zodpovedal platným zákonom tej doby a
nie 30 cm od hranice pozemku ako vypovedala svedkyňa W.. Namietali tiež výpoveď svedkyne - matkyD. Z. ohľadom výsadby stromčekov medzi pozemkami, pričom uvedenú výpoveď svedkyne označili za
klamlivú. Odvolanie žalobcov v ďalšom obsahuje 5 poznámok k jednotlivým svedeckým výpovediam
a skutkovému stavu. S poukazom na uvádzané dôvody žalobcovia navrhli, aby odvolací súd vzal na

vedomie všetky pripomienky k rozsudku a „potvrdil hranicu pozemku podľa platných katastrálnych máp“.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie i žalovaní 1/, 2/, a to proti výroku, ktorým súd v
celom rozsahu zamietol vzájomnú žalobu žalovaných 1/, 2/ a proti výroku vo veci náhrady trov konania
týkajúceho sa konania o vzájomnej žalobe, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného

sporového poriadku. Žalovaní majú za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy
ohľadom preukázania vydržania vlastníckeho práva, a zároveň nesprávne právne posúdil splnenie
podmienok pre vydržanie zo strany žalovaných 1/, 2/. Majú za to, že z výpovede svedkov T. Z., K. W.
a T. W. i jednoznačne vyplynulo, že medzi spornými pozemkami existovala dlhoročne platnou dohodou
uznaná hranica, ktorú strany rešpektovali. Z výpovede svedkyne Z. vyplynulo, že tam bývala a že
žalobcovia sami niekedy v roku 1980 vysadili medzi pozemkami stromčeky, pričom podľa svedkyne tieto

boli vysadené na dovtedy rešpektovanej hranici pozemkov a vytvorili prirodzenú prírodnú hranicu, ktorá
bola všetkými, teda aj žalobcami rešpektovaná až do roku 2006. Rovnako z jej výpovede vyplynulo, že
pozemky po uvedené vysadené stromčeky boli užívané vždy len žalovanými, resp. ich predchodcami
a zo strany parcely CKN XXXX žalobcami alebo ich predchodcami. Časť pozemku, na ktorom bola a
je prípojka, svedkyňa považovala vždy za pozemok patriaci im a teraz patriaci žalovaným. Rovnako z

výpovede svedka K. W. vyplynulo, že pri užívaní pozemkov sa vychádzalo z dohodnutej hranice, pričom
k tejto dohode došlo medzi jeho manželkou a žalobcami a na základe nej žalobcovia vysadili na hranici
pozemkov stromčeky. Svedok uviedol, že dohoda o hranici a následná výsadba stromčekov vychádzala
z dovtedajšieho užívania a aj z osadeného kameňa na hranici pozemkov, ktorý neskôr zmizol. Rovnako
to uviedla i svedkyňa T. W.. Skutočnosť, že medzi spornými pozemkami boli žalobcami vysadené

stromčeky, nebola namietaná ani zo strany žalobcov a táto skutočnosť bola potvrdená aj ohliadkou na
mieste samom. Existenciu vysadených stromčekov medzi spornými pozemkami potvrdil aj svedok W. K.
a S. C.. Žalobcovia si vyslovene len z osobných dôvodov dali vypracovať zameranie priebehu hranice
podľa máp, a keď zistili, že tento sa nezhoduje s doteraz užívanou hranicou, začali vykonávať úkony
smerujúce k tomu, aby dovtedy akceptovaná a užívaná hranica neplatila. Zo svedeckých výpovedí podľa

názorov žalovaných jednoznačne vyplynulo, že predmetné parcely boli užívané právnymi predchodcami
odporcov už od 40. rokov minulého storočia. Až do roku 2006 neboli žiadne problémy ohľadom užívania
predmetných parciel, čo v konaní nerozporovali ani žalobcovia. Uviedli, že práve neznateľnosť hranice
a zvyklosti na Polianke vytvorili predpoklad pre vznik dobromyseľnosti vlastníkov sporných parciel
odvíjajúcu sa od dohôd medzi nimi a skutočného užívania pozemkov. Dobromyseľnosť potvrdzuje aj

fakt, že na časti parcely, ktorej vlastníctva sa žalovaní domáhajú od 50. rokov minulého storočia, bola
uložená vodovodná prípojka slúžiaca pôvodnému domu právnych predchodcov žalovaných, ktorý sa v
roku 1968 rozdelil na dva domy a v súčasnosti ich užívajú žalovaní. Namietali, že žalovaným sa na mapu
z roku 1944 a poľný náčrt č. XX neodvolávali. Tieto dokumenty spomínali len v súvislosti s konaním o
vytýčeniehraniceanievsúvislostiskonanímovzájomnejžalobe.Žalovanívydržanievlastníckehopráva

nevyvodzovali z týchto dokumentov, ale zo skutočného stavu užívania sporných pozemkov účastníkmi.
Pre posúdenie podmienok vydržania nemá mapa z roku 1944 a poľný náčrt č. XX žiadny význam.
Súd napriek uvedeným dôkazom, ktoré neboli žiadnym iným dôkazným prostriedkom vyvrátené,
nepochopiteľne skonštatoval, že výpovede uvedených svedkov sú rozporné. Od svedkov ale nemožno
očakávať, že „nakreslia čiaru“, alebo na milimetre presne určia, kde sa hranica nachádzala. Svedkovia

môžu len popisným spôsobom opísať, kde sa hranica približne nachádzala, pričom uvedené svedecké
výpovede sa stotožňovali v tom, že hranicou bola prirodzená hranica, a to vysadené stromčeky. To
bola základná informácia rozhodujúca pre určenie hranice vydržanej časti pozemku. Ohliadka na mieste
samom potvrdila výpovede uvedených svedkov. Napriek tomu však súd svoje poznatky ignoroval.
Napriek tomu, že z vykonaného dokazovania bola preukázaná ako prirodzená hranica línia vysadených

stromčekov, tak vytýčenie hranice geometrickým plánom nesiaha až po túto líniu, ale vymedzuje len
menšiu časť tejto plochy, a to tú, na ktorej sa nachádza vodomerná šachta a vodovodná prípojka, pričom
ostáva dostatočný manipulačný priestor pre žalobcov, pre prístup k ich stavbe z uvedenej strany. V
prípade, ak by súd vyhovel vzájomnej žalobe, potvrdil by dlhodobý užívací stav, vodovodná šachta a
vodovodná prípojka by sa nachádzali na časti doteraz užívaného pozemku, čo by bolo spravodlivým

a konečným vyriešením susedského sporu ohľadom vlastníctva tejto časti medzi sporovými stranami.
Zamietnutie vzájomného návrhu po nesprávnom vyhodnotení dôkazov však spôsobilo, že rozhodnutie
súdu nevyriešilo za roky trvania sporu fakticky nič a vrátilo spor do stavu pred začatím konania, keď
sa žalobcovia vyhrážajú žalovaným, že vodovodnú prípojku odstránia, a tým odstavia rodinné domyžalovanýchodvody.Spoukazomnauvedenédôvodynavrhližalovaní,abyodvolacísúdzmenilrozsudok
súdu prvej inštancie tak, že vzájomnej žalobe žalovaných 1/ a 2/ vyhovie v plnom rozsahu a žalobcom
1/, 2/ uloží povinnosť zaplatiť náhradu trov konania o vzájomnej žalobe vo výške 100 %.

10. Dňa 21. 06. 2018 sa k odvolaniu žalovaných písomne vyjadrili žalobcovia 1/, 2/. Uviedli, že súhlasia
s konajúcou sudkyňou, „ktorá spravodlivo rozhodla v obidvoch dôvodoch ich odvolania proti rozsudku
súdu zo dňa 12. 04. 2018“. K veci uviedli, že pán T. sa len domnieval, že stromčeky sú vizuálna
hranica a aj napriek tomu, že žalobcom ponúkal riešenie, čím sa potvrdzuje, že dobre vedel, že časť

vodomernej šachty je nielen na pozemku žalobcov, ale aj na obecnom pozemku, ktorý neoprávnene
užíva, celá vodovodná prípojka je podľa vyjadrení žalobcov na ich pozemku. Stavba vodovodnej prípojky
bola realizovaná bez oznámenia, zamerania technického náčrtu a bez súhlasu žalobcov. Stromčeky
neboli vysadené v roku 1980, dôkaz o stavebnom povolení výstavby rekreačného domu a drevárne
sa nachádza v súdnych spisoch. Stavba bola povolená v roku 1986 a stromčeky boli vysadené až po
dobudovaní drevárne. Svedkyňa T. Z. ohlásila Obecnému úradu A. vybudovanie vodovodnej šachty a

prípojky až 03. 12. 2007, teda až po 15 mesiacoch po dobudovaní diela. Hranica medzi pozemkami
sa nemenila odvtedy, ako pán T. v roku 1968 kúpil nehnuteľnosť, o čom svedčí výmera pozemku,
geometrické plány a tiež daňové výmery pre obec. Zvýraznili, že výpovede svedkov, na ktoré poukazuje
právny zástupca žalobcov boli zmätočné, opätovne zvýraznili, že žalovaní mali možnosť vyše dvoch
rokov na pripomienkovanie k zapísaniu hraníc pozemkov na Obecnom úrade A., ale nepripomienkovali

to vtedy, keď sa stali výlučnými vlastníkmi a všeobecne je známe, že parcely typu „C“ sú správne a
nenapadnuteľné.

11. K odvolaniu žalobcov sa dňa 26. 06. 2018 vyjadrili žalovaní prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Na odvolanie žalobcov uviedli, že žalobcovia boli v konaní zastúpení advokátom a tomuto bol

doručený aj znalecký posudok X.. C. a aj príslušné predvolania na pojednávania. Vzťah medzi žalobcami
a ich právnym zástupcom nemá pre rozhodnutie súdu žiadnu právnu relevanciu. Žalobcovia v odvolaní
posudzujú znalecký posudok X.. C. a svojvoľne obviňujú žalovaných z akéhosi komplotu. Žalobcovia
však nie sú odborne spôsobilými osobami k posudzovaniu znaleckého posudku X.. C., a preto ich
tvrdenia uvedené v odvolaní súd irelevantné. Uvedený znalec nebol nikým ovplyvňovaný. Žalobcovia

následne uvádzajú časti odôvodnenia rozsudku a namietajú ich, aj prikladajú ďalšie dôkazy. Žalovaní
uviedli, že žalobcovia mali priestor a čas vyjadriť sa v konaní ku všetkým dôkazom a mali priestor a čas
predložiť všetky dôkazy. Ak žalobcovia poukazujú na list pána T. zo dňa 16. 10. 2006, bola to v tom čase
len reakcia na to, že jeho dobromyseľnosť o hranici pozemkov bola v danom okamihu prerušená a pre
vyriešenie tejto situácie ľudsky navrhol riešenie, ktoré by daný pokojný stav vyriešilo. Ďalej uviedli, že

súd správne zamietol žalobu žalobcov, keď po znaleckom posudku X.. C. v konaní neexistoval žiadny
dôkaz, ktorým by bola hranica medzi spornými pozemkami vyznačená v súlade so znaleckým posudkom
X.. C. a správnym bodom staničenia. Nakoľko žalobcovia neupravili žalobný návrh a nepredložili žiadny
dôkaz (nové vytýčenie hranice), súd správne žalobu zamietol.

12. Ďalšie vyjadrenia k vyjadreniu sporových strán v prejednávanej veci podané neboli.

13. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. -
Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a §
380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok

súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vo veci samej, ako aj v závislých výrokoch
o trovách konania, ako vecne správny.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Na základe podaného odvolania, ako žalobcov 1/, 2/, tak aj žalovaných 1/, 2/, v rozsahu podaného
odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní
rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade sust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcov a aj
odvolania žalovaných a odvolacie dôvody v podaných odvolaniach uvedené, odvolací súd konštatuje,

že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcov, ani podané
odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným
v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj z jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje,
pričom zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací
súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných

podmienok; pokiaľ sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcov a vzájomnej žaloby žalovaných dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu
prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

17. Nad rámec uvedeného a k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcov 1/, 2/ odvolací súd uvádza

nasledovné: žalobcovia v úvode svojho odvolania namietajú nesprávny a neprofesionálny postup S..
A., ktorý obchádzal záujmy žalobcov, ako zastupovaných klientov advokáta, alebo ich záujmom priamo
odporoval. Odvolací súd uvádza, že konkrétneho právneho zástupcu si sami vlastným výberom zvolili
žalobcovia 1/, 2/ a tomuto slobodne udelili plnomocenstvo na zastupovanie v celom konaní pred súdom.
Vzťah založený na základe plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní sporovou

stranou je tak záležitosťou konajúceho advokáta a jeho klientov a pre rozhodnutie súdu vo veci samej
nie sú dôvody, na ktoré poukazujú žalobcovia právne relevantné. Tvrdené nesplnenie si povinností
advokáta majú možnosť žalobcovia riešiť priamo s konkrétnym advokátom, resp. cestou advokátskej
komory v zmysle ustanovení Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (čo žalobcovia i urobili, ako to vyplýva
z obsahu odvolania). Preto uvedené nezakladá v prejednávanej veci dôvodnú odvolaciu námietku.

Navyše z úkonov a procesného postupu právneho zástupcu žalobcov, ktorý popíše odvolací súd nižšie,
vyplýva, že právny zástupca žalobcov po doručení (kontrolného) znaleckého posudku vo veci konal a
to aj smerom k súdu, ako aj smerom k žalobcom, ako svojim mandantom.

18. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní namietali vecnú nesprávnosť vypracovaného znaleckého

posudku X.. C., a to z dôvodu nesprávneho použitia metódy, odvolací súd uvádza, že práve z dôvodu
potreby odborných znalostí a vedomostí, odbornej znalosti z oblasti geodézie a kartografie bolo potrebné
pre rozhodnutie vo veci (o určenie priebehu hranice) vykonanie znaleckého dokazovania X.. N. a neskôr
i nariadenie (kontrolného) znaleckého dokazovania X.. C.. Znalecké dokazovanie, ako aj kontrolné
znalecké dokazovanie bolo vykonané práve z dôvodu, že ako žalobcovia, žalovaní, tak ani konajúci

súd nemal v osobitnej odbornej otázke určenia bodu staničenia a od toho odvodeného, resp. závislého
správneho priebehu hranice, odborné znalosti a vedomosti, preto sa k presne vymedzeným otázkam
(určenia správneho bodu staničenia a následne určenia správneho priebehu hranice) , vyjadroval
ustanovený znalec konkrétneho odboru. Žalobcovia, ktorí sami nie sú znalcami, nie sú tak odborne
spôsobilí posúdiť otázku správnosti použitia jednotlivých odborných metód vypracovania znaleckého

posudku tak, ako to učinili v podanom odvolaní. Vo veciach, ktoré patria do právomoci civilných súdov sú
mnohokrát potrebné odborné posúdenia skutočností, ktoré slúžia ako skutkový základ pre rozhodnutie
vo veci samej. Preto ak rozhodnutie vo veci samej závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné
odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí strán znalca. Súd následne hodnotí znalecký posudok ako
každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd, a ani účastník konania

(strana sporu), nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti.
Podstatahodnoteniaznaleckéhoposudkuspočívavtom,žesúdvezmedoúvahykomplexnosťposudku,
úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad
správneho formáno-logického uvažovania.

19. V prejednávanej veci znalec X.. S. C., ustanovený na vypracovanie (kontrolného) znaleckého
posudku preskúmal postupy a metódy už vo veci predtým konajúceho znalca X.. S. N. a svoje sčasti
odlišné závery týkajúce sa len bodu (staničenia) pôvodne označeného ako 7, neskôr znalcom X.. C.
nahradenéhobodom8,iodbornevysvetlilvznaleckomposudkuč.XX/XXXX.Správnypostupsúduprvej
inštancie pri odbornom posúdení uvedenej otázky pribratým znalcom vyplýva i zo stanoviska Úradu

geodézie, kartografie a katastra SR, získaného v predmetnom konaní (na č.l. 555). Tento uviedol, že
úrad „nemávkompetenciiurčiť,ktorýúdajhodnotystaničeniauvedenéhonapoľnomnáčrteč.XX zroku
1944 v katastrálnom území A., v prípade jeho spornosti je správny“. V tejto otázke úrad odporučil súdu
obrátiťsanaznalcavodboregeodézieakartografie.NeskôrkonštatovanýzáverznalcaX..C.,napádanýžalobcami, nebol však vyvrátený dôkazom opaku iným odborným záverom odlišného znalca, preto
odvolací súd nevzhliadol odvolaciu námietku žalobcov spočívajúcu v namietaní nesprávneho postupu,
resp. použitia nesprávnej metódy znalcom, za dôvodnú.

20. Navyše, pokiaľ sa týka vecného hodnotenia znaleckého posudku a námietok proti uvedenému,
žalobcovia mali možnosť k osobe znalca, ako aj k samotnému znaleckému posudku, metódam v ňom
použitých a záverov z neho vyplývajúcich, vyjadriť sa po doručení vypracovaného znaleckého posudku
v konaní pred súdom prvej inštancie.

21. Zo súdneho spisu vyplýva, že vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX bol S.. K. A. doručovaný
s výzvou aby sa v lehote 15 dní k predmetnému znaleckému posudku vyjadril. Na uvedené S.. A. dňa
29. 12. 2017 reagoval žiadosťou o predĺženie lehoty na vyjadrenie, a to z dôvodu, že výzva súdu na
vyjadrenie k znaleckému posudku bola doručená krátko pred sviatkami s uvedením lehoty na vyjadrenie
do 04. 01. 2018. Právny zástupca žalobcov uviedol, že je potrebné i vyjadrenie klienta, prípadne ďalších

osôb, a preto požiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie do dňa 20. 01. 2018. Následne opätovne
dňa 19. 01. 2017 S.. K. A. adresoval konajúcemu prvoinštančnému súdu podanie označené ako „Žiadosť
o predĺženie lehoty“, v ktorej uviedol, že predmetný znalecký posudok zaslal klientovi, ktorý sa ohľadom
skutočností v ňom uvedených obrátil na súdneho znalca X.. S. N., ktorý prisľúbil k záverom znaleckého
posudku č. XX/XXXX v čo najkratšom čase vyjadrenie. Zo zreteľom na uvedené už požiadali súd o

predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k znaleckému posudku do dňa 20. 01. 2018. Taktiež uviedol,
že X.. N. ohľadom vyjadrenia urgoval k predloženiu stanoviska, tento však zo zdravotných dôvodov
potreboval na podanie fundovaného stanoviska dlhší časový priestor. Právny zástupca žalobcov 1/, 2/
tak opätovne požiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie do dňa 12. 02. 2018.

22. Dňa 24. 01. 2018 na uvedenú žiadosť súd prvej inštancie konajúcemu zástupcovi S.. A. oznámil, že
súd poskytuje lehotu na vyjadrenie k znaleckému posudku do dňa 12. 02. 2018. Predmetné oznámenie
súdu bolo S.. K. A. doručené dňa 29. 01. 2018 (viď doručenka na č. l. 660 p. v. spisu).

23. Dňa 12. 02. 2018 S.. A. ako právny zástupca žalobcov 1/, 2/ predložil súdu vyjadrenie k znaleckému

dokazovaniu, v ktorom uviedol, že predložený znalecký posudok je v zásade totožný so znaleckým
posudkom vypracovaným X.. S. N., jediná odlišnosť je v umiestnení bodu 8, čo je jediný badateľný
rozdiel, pričom s určením bodu 8 nemožno súhlasiť, nakoľko znalec pracoval s nesprávnou hodnotou
36,80 namiesto 36,30 a na základe tohto dosiahol nesprávny výsledok. Navrhol preto, aby bol na
pojednávaní vyslúchnutý znalec X.. S. C. a X.. S. N..

24. Na uvedený skutkový stav ohľadom procesných úkonov žalobcov a ich právneho zástupcu,
poukazuje odvolací súd na zdôraznenie, že žalobcom bola súdom prvej inštancie poskytnutá jednak
riadna možnosť na vyjadrenie sa k znaleckému posudku, ale navyše i dodatočná lehota na vyjadrenie
k znaleckému posudku, ktorá bola i opätovne predĺžená až do dňa 12. 02. 2018, t.j. o viac ako jeden

kalendárny mesiac. Túto lehotu právny zástupca žalobcov využil a dňa 12. 02. 2012 sa k znaleckému
posudku i vecne vyjadril so záverom, že znalecký posudok odkonzultoval, ako so žalobcami, tak aj
s inou odborne spôsobilou osobou - s X.. N.. Námietky žalovaných týkajúce sa vecného posúdenia
samotného kontrolného znaleckého posudku spočívajúce v nesprávnosti použitých metód, vznesené v
odvolacom konaní, vyhodnotil preto odvolací súd ako nedôvodné. Zároveň tvrdenia žalobcov obsiahnuté

vodvolaníotom,žeichprávnyzástupcaim(žalobcom)anineoznámilvypracovanieznaleckéhoposudku
vyznievajú, s poukazom na vyššie popísaný procesný postup, protirečivo. V konaní pred súdom prvej
inštancie právny zástupca žalobcov (s uvedením, že tak činí po porade so svojimie klientmi) namietal
vecnú nesprávnosť znaleckého posudku pri určení bodu 8 (resp. novourčeného bodu 7), bez podpory
tvrdenia iným odborným záverom a a zotrval na pôvodnom žalobnom návrhu na určenie priebehu

hranicupodľapôvodnéhoznaleckéhoposudkuažalobnýpetitvžiadnomsmereneupravilsprihliadnutím
na výsledky zistené kontrolnou znaleckou činnosťou.

25. Pokiaľ v ostatnom obsahu odvolania žalobcovia namietali určité konkrétne body a odseky
odôvodnenia rozsudku, odvolací súd konštatuje jednak že odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie

je prípustné (§ 358 CSP) a jednak konštatuje, že pokiaľ žalobcovia namietajú určité konštatácie súdu
prvej inštancie obsiahnuté v úvodných častiach odvolaním napadnutého rozsudku, uvedené predstavujú
vyjadrenia jednotlivých svedkov v konaní, tak ako (tieto svedecké výpovede) ich svedkovia učinili.
Uvedené odvolacie námietky teda nesmerujú proti vlastným záverom prijatým súdom prvej inštancie povecnom posúdení, ale proti jednotlivým dôkazom svedeckými výpoveďami, tak, ako odzneli a ako ich
zhrnul a konštatoval súd prvej inštancie.

26. S poukazom na všetky uvedené dôvody žiadna z odvolacích námietok žalobcov 1/, 2/ nebola
spôsobilá privodiť iné rozhodnutie vo veci o určenie priebehu hranice, než aké prijal súd prvej
inštancie. I napriek opakovanému znaleckému dokazovaniu v sporných otázkach a vysvetleniu neskôr
ustanoveného znalca X.. C. o spôsobe správneho určenia bodu staničenia výpočtom (nie digitalizáciou
pôvodnej mapy) pre určenie priebehu hranice (tak, že pri staničení 36, 80 sú odchýlky v dovolenej

hodnote) , žalobcovia zotrvali na svojom pôvodnom žalobnom návrhu. Keďže v kontrolnom znaleckom
posudkujekonštatované,žepriebehhranicevbode7niejevznaleckomposudkuX..N.určenýsprávne,
nebolo možné vyhovieť žalobnému návrhu žalobcov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom prvom výroku vo veci samej o určenie priebehu hranice potvrdil ako vecne
správny.

27. Pokiaľ sa týka odvolania žalovaných podaného prostredníctvom právneho zástupcu žalovaných,
čo do meritórneho výroku, ktorým súd žalobu o vzájomnom návrhu na určenie vlastníctva vydržaním
zamietol, k tejto odvolací súd uvádza, že žalovaní prostredníctvom svojho právneho nástupcu namietajú
vyhodnotenie dokazovania, tak, ako ho vykonal súd prvej inštancie.

28. Odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára
poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ktoré mu neurčujú, ako má
z hľadiska pravdivosti jednotlivé dôkazy hodnotiť. V civilnom sporovom konaní, najmä v dokazovaní sa
uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie

pri hodnotení dôkazov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje poznatky získané z vykonaných
dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi
skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania, musí sudca už od
začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom
môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci

je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, resp ktoré z
nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon
nepredpisuje a ani nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých
dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,
ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov

získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi
tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.

29. Konajúci súd prvej inštancie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vykonal i obhliadku
na mieste samom, kde vypočul i predvolaných svedkov, ktorí mu mali na základe vlastných vedomostí

popísať užívací stav, pričom súd prvej inštancie hodnotil každú výpoveď svedkov T. Z., K. W. a T. W.
samostatne a uvedené svedecké výpovede následne vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach s inými
vykonanými dôkazmi. Takýmto komplexným vyhodnotením dokazovania dospel k záveru, že svedecké
výpovede navzájom nekorešpondovali a jednoznačne a presvedčivo na základe týchto svedeckých
výpovedí nebolo ustálené, že by všetci títo svedkovia zhodne označili hranicu pozemkov, od ktorej

žalovaní užívali nimi označenú časť pozemkov ako vlastnú v dobrej viere, že im táto patrí. Keďže ani
svedeckými výpoveďami nebolo možné presne vymedziť a ustáliť hranicu, a tým pádom ani nedošlo k
ustáleniu špecifikácie výmery a tvaru časti parcely, ktorú mali podľa tvrdení žalovaných títo a ich právni
predchodcoviavdobrejviereužívaťakovlastnú,súdprvejinštanciesprávnekonštatoval,ženemohlabyť
naplnená podmienka dobromyseľnosti ako nevyhnutného predpokladu pre nadobudnutie vlastníckeho

práva vydržaním. S odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v tejto čiastkovej otázke vyplývajúceho
z dokazovania vo veci samej, ktoré súd prvej inštancie vykonával v predmetnej veci od roku 2011, sa
odvolací súd stotožňuje a tento záver súdu považuje za správny.

30. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v druhom meritórnom

výroku, ktorým súd vzájomnú žalobu žalovaných 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol, potvrdil ako vecne
správny.31. Odvolací súd preskúmal i výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o trovách konania,
a to ako konania o určenie priebehu hranice, tak ako konania o vzájomnej žalobe žalovaných 1/, 2/ o
určenie vlastníctva vydržaním, pričom konštatoval, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil procesný

úspech sporových strán v jednotlivých konaniach, keď konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ mali plný úspech
v konaní o určenie priebehu hranice pozemkov, a preto im (žalovaným) súd priznal nárok na náhradu
trov konania v tomto konaní voči žalobcom 1/, 2/ v plnej výške. Osobitným štvrtým výrokom súd prvej
inštancie vyslovil, že žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania zo vzájomnej žaloby voči
žalovaným 1/, 2/ v plnej výške, pričom i tento záver súdu je vecne správny, keďže žaloba žalovaných 1/,

2/ podaná ako vzájomný návrh na súd dňa 02. 10. 2015, bola v celom rozsahu zamietnutá. Po správnom
vyhodnotení celkového procesného úspechu sporových strán v jednotlivých konaniach, ktoré však boli
spoločne vedené pod sp. zn. 20C/116/2011 súd prvej inštancie rozhodol správne, a preto rozsudok súdu
prvej inštancie odvolací súd potvrdil ako vecne správny i v závislých výrokoch o trovách konania.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1, § 261

ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie proti rozsudku prvej inštancie podali ako žalobcovia 1/, 2/,
tak aj žalovaní 1/, 2/, každý do iných výrokových častí predmetného rozsudku. V odvolacom konaní
iniciovanom osobitnými odvolaniami žalobcov a žalovaných neboli úspešní ani žalobcovia, ani žalovaní,
a preto procesný neúspech jednej procesnej strany sa vyrovnal procesnému úspechu protistrany, preto
odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

33. Záverom odvolací súd uvádza, že po zamietnutí žaloby na určenie priebehu hranice sa môže javiť,
že i po vykonanom a ukončenom súdnom konaní je priebeh hranice stále sporný a otázka správneho
priebehu hranice zostala nezodpovedaná. Hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných však bola

v konaní zistená a ustálená znaleckým posudkom X.. S.X., ktoré závery (odôvodnenie spôsobu určenie
bodu staničenia výpočtom, nie digitalizáciou) akceptoval i znalec X.. S. N.. Nakoľko však žalobcovia,
ako „pán sporu“ neupravili svoj žalobný návrh s prihliadnutím na závery znaleckej činnosti a zotrvali
na svojom pôvodnom návrhu, žalobe nebolo možné vyhovieť a priebeh hranice určiť výrokom súdneho
rozhodnutia. Správny priebeh hranice je však z konania stranám sporu už známy, preto i v záujme

zmierlivého susedského spolužitia je na mieste takto určenú hranicu sporovými stranami rešpektovať aj
bez potreby (ďalšieho) súdneho konania a rozhodnutia.

34. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).