Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012534
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118012534.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému K. I., nar.: XX.XX.XXXX
v K., bytom: J. G. K. XXXX/XX, K. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1,
písm. c), písm. d),ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Trnava zo dňa 4.12.2018, č.k. 9T/74/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.8.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. I., nar. XX.X.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým rozsudkom zo dňa 4.12.2018, č.k. 9T/74/2018 rozhodol tak, že
obžalovaného K. I. uznal za vinného zo spáchania obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ § 172 ods. 1, písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Za to ho odsúdil podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd
obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad
vo výmere 2 (dva) roky a podľa § 60 ods. 1 písm. a), c) Trestného zákona uložil trest prepadnutia v
rozsudku uvedených vecí a finančných prostriedkov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to čo do výroku o treste. Svoje odvolanie odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu a to tak, že sa domáha zníženia trestu na spodnú hranicu, ktorá je
v danom prípade predstavovaná výmerou 6 rokov a 8 mesiacov. Hranice trestov stanovil zákonom

zákonodarca, pričom pri dohode o vine a treste a analogicky s poukazom na R 44/2017 aj pri vyhlásení
o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku určil, že spodnú hranicu trestu odňatia slobody je
možné znížiť až o 1/3. Žiadosť o zmenu rozsudku prvostupňového súdu odôvodnil najmä skutočnosťou,
že má maloleté dieťa.
Odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí. Obžalovaný zotrval na svojom odvolaní,
prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

K žiadosti o odňatie a prikázanie veci opakovane podanej obžalovaným s odôvodnením „hospodárnosti“
a „z dôvodu, že Krajský súd v Trnave nemôže pre časté hlásenia nebezpečenstva nástražných systémov
v budove efektívne konať“, krajský súd uvádza, že z podania obžalovaného nevyplýval žiadny dôležitý
dôvod na takýto postup, vyžadovaný ustanovením § 23 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316
ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd sa meritórne zaoberal odvolaním obžalovaného v
rozsahu napadnutého výroku o treste.

Krajský súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody
v trvaní 8 rokov nepodmienečne. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie o
vine, ktoré súd prijal, okresný súd per analogiam s poukazom na stanovenie § 39 odsek 2, písmeno d)
Trestného zákona ukladal obžalovanému trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a
treste, a to s poukazom na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017). Dolná hranica trestnej sadzby tak mohla byť s poukazom
na § 39 odsek 4 Trestného zákona znížená o jednu tretinu, teda z 10 rokov na 6 rokov a 8 mesiacov.
Okresný súd pri určení výmery trestu zohľadnil, že v prípade obžalovaného sa jednalo o recidívu k
drogovej trestnej činnosti, za ktorú bol v minulosti odsúdený, avšak táto recidíva naplnila kvalifikačný
znak uvedený v § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v dôsledku čoho sa dolná sadzba trestu odňatia

slobody zvýšila z 3 rokov (§ 172 ods. 1 Trestného zákona) na 10 rokov (§ 172 ods. 2 Trestného zákona),
a preto podľa názoru súdu nebolo potrebné ukladať trest odňatia slobody nad dolnú hranicu zákonom
stanovenej sadzby, len vzhľadom na recidívne konanie obžalovaného. Okresný súd pri určení výmery
trestu u obžalovaného prihliadol na jeho spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní pri domovej
prehliadke, keď dobrovoľne vydal časť omamných a psychotropných látok, ktoré v byte a pivničných

priestoroch prechovával. Aj s poukazom na kritický postoj obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti
a prijatie zodpovednosti za svoje konanie, dospel okresný súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného
naplní aj trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, teda pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody, pretože obžalovanému je potrebné uložiť zákonný trest, ktorý je na jeho
prevýchovu nevyhnutný, nakoľko v opačnom prípade by trest nespĺňal atribút spravodlivosti. Vzhľadom

na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný
žije, okolnosti prípadu a výšku uloženého trestu odňatia slobody dospel okresný súd k záveru, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný,
avšak aj s poukazom na analogickú aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení o dohode o vine a treste nieje potrebné zaradiť obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom
stráženia len s poukazom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti - obzvlášť závažný zločin, ale účel
trestu naplní aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona.
Podľa názoru krajského súdu sa okresný súd správne vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými
pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného.
Berúc do úvahy skutočnosti, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom, ktorý bol už pre drogovú trestnú
činnosť trikrát súdne trestaný, je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 8 rokov, mimoriadne

znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, aj z pohľadu krajského súdu primeraný a zákonný. Na tomto
závere nič nezmení ani odvolacia námietka obžalovaného, ktorou požaduje zníženie uloženého trestu
z dôvodu, že má maloleté dieťa. Krajský súd považuje pri rozhodovaní o výške trestu u obžalovaného
ako špeciálneho recidivistu za dôležité uviesť, že doterajšie tresty u obžalovaného zjavne nesplnili
prevýchovný vplyv. Keďže krajský súd ako odvolací súd je viazaný zásadou zákazu reformatio in peius,
v ostatnom plne poukazuje na odôvodnenie okresného súdu, a na predchádzajúce úvahy v odôvodnení

tohto rozhodnutia. V kontexte zohľadnenia osoby obžalovaného, jeho trestnej minulosti, sa uložený
trest javí skôr mierny, ako neprimerane prísny. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že odvolanie
obžalovaného je nedôvodné, a že napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom.
Možno tiež súhlasiť s tým, že náprava obžalovaného bude dostatočne zabezpečená aj v ústave so
stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.