Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csp/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200104
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319200104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.

R. P. XXX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 362,25 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 362,25 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému o výške ktorých rozhodne

súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 09.01.2019 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 362,25 eur a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/255/2015
o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky bol v postavení
spotrebiteľa úspešný, rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/255/2015 z 08.10.2015, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19Co/259/2016, z 28.09.2017, ktoré sa stali

právoplatnými 30.11.2017. Ďalej poukázal na odôvodnenia týchto rozhodnutí.

Žalobca s poukazom na ustanovenie §3 ods. 5 tretia veta Zák. č. 250/2007 Z.z. v tomto konaní požaduje
satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť podaním žaloby. Primerané
finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu , aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho
práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie

žiada vo výške 362,25 eur, ktorá pozostáva zo sumy 74 eur, o ktorú sa chcel žalovaný na jeho úkor
bezdôvodne obohatiť a sumy 288,25 eura, zodpovedajúcej sume neprijateľného administratívneho
poplatku, ktorý by musel žalobcovi zaplatiť, ak by sa úspešne nedomohol určenia jeho neprijateľnosti.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s rozsudkom

tunajšieho súdu pod č.k. 11C/255/2015 zo dňa 08.10.2015 a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 08.10.2015 č.k. 11C/255/2015 súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 74 eur a určil za absolútne neplatnú neprijateľnú zmluvnú podmienku uzavretúv zmluve medzi stranami, č. zmluvy 803105081 a to v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 288,25
eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2017 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/259/2016.
Z tohto rozsudku vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere č XXXXXXXXX
predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 500 eur. Žalobkyňa sa zaviazala
celkovo vrátiť sumu 984 eur, z čoho administratívny poplatok predstavoval 288,25 eur. Úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 39,15 % a RPMN 96,80 % ročne. Dohodnutý poplatok za obdobie 12 mesiacov

v sume 288,25 eur, čo predstavuje 57,65 % ročne, súd vyhodnotil ako úžerný a v rozpore s dobrými
mravmi. úroková sadzba bola 18,66 %, RPMN vo výške od 22,1 % do 22,9 %. Súd zhodnotil uvedeným
rozsudkom, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a vyhodnotil
zmluvnú podmienku v bode 2 zmluvy, upravujúcu administratívny poplatok vo výške 288,25 eur za
neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2017.

5. S poukazom na ust. § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo veci rozhodol na
základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 27.02.2019
do 13.03.2019.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

7. Podľa ustanovenia §3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany

spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy

spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
zamestnania alebo povolania.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi
povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa §3, používať nekalé obchodné
praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriektomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému

uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

Podľa ustanovenia §53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

8. Podľa citovaného ustanovenia §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o

spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom,
ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 11C/255/2015, žalobca si úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ žalovaný bol zaviazaný

vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 74 eur a taktiež bola zmluvná podmienka upravujúca
administratívny poplatok vyhlásená za neprijateľnú. Súd vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebiteľský
právny vzťah, žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie na základe zmluvy o úvere, pričom zmluva
neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a dohodnutý úrok bol
v rozpore s dobrými mravmi.

V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd
poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje

záujem spotrebiteľa“.

Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobca na základezmluvy, ktorá bola vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov mala žalovanému vrátiť celkovo 984
eur, pričom jej bola poskytnutá suma 500 eur. Tým žalobca bola vystavený a bol povinný iniciovať
súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je náramne

stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.

9. Žalobca žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 362,25 eur. Vychádzajúc z
uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv
spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného stavu a konania

aobjektívnejspôsobilostitohtokonaniavyvolaťnegatívnedôsledkyvsúkromnomaspoločenskomživote
žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný. Výška
priznaného finančného zadosťučinenia predstavuje sumu 74 eur, o ktorú sa chcel žalovaný na úkor
žalobcu obohatiť a sumu 288,25 eur predstavujúcu neprijateľný poplatok, ktorý by žalobca bol zaviazaný
zaplatiť, ak by sa nedomáhal ochrany svojich práv.

Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne
sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za
samotnúexistenciuneprijateľnejzmluvnejpodmienky,ajkeďurčitýodstrašujúciapreventívnyúčinokjev
zadosťučinení obsiahnutý. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval za primerané priznať žalobcovi

finančné zadosťučinenie vo výške 362,25 eur.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Keďže súd považoval právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a žalobe
vyhovel, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.