Uznesenie – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/30/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212793
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716212793.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej
a sudkýň JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v spore žalobcu: Majetkový Holding,
a. s., so sídlom Prievozská 2/A, 821 08 Bratislava, IČO: 35 823 364, zast.: Mgr. Martin Babčaník,
advokát, so sídlom Alžbetin Dvor 1348, 900 42 Miloslavov, proti žalovanej: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
škody 2.283,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
13C/178/2016 - 68 zo dňa 09. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/178/2016 - 68 zo dňa 09. 10. 2017 z r u š u j e a
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 2.283,33 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 05. 10. 2016 do zaplatenia, a to podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,
tvrdiac, že súdny exekútor W.. Q. B., ako orgán verejnej moci, z poverenia súdu vykonával exekúciu
pre vymoženie nárokov žalobcu. V prípade exekúcie vykonávanej zrážkami zo mzdy podľa Exekučného
poriadku § 81 v spojení s § 89 zákon upravuje postup súdneho exekútora tak, že zrazenú sumu vyplatí
platiteľ mzdy priamo oprávnenému, ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným,
môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám
vykoná odplatu. Výplatu zrazenej sumy oprávnených vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej
prijatia. Súdny exekútor W.. Q. B. pri výkone exekúcie porušil svoju zákonnú povinnosť vyplatiť zrazené
sumy oprávnenému do siedmich dní odo dňa ich prijatia. Okrem tohto porušenia zákonných povinností
svojou činnosťou spôsobil prieťahy v konaní, takže finančné prostriedky vymožené v rámci exekučného
konania, vedeného pod EX 181/2004 v sume 2.283,33 Eur, tvorenej zrážkami z dôchodku povinného,
použil a spotreboval zákonom nedovoleným spôsobom pre vlastnú potrebu, čím sa bez akýchkoľvek
pochybností dopustil nesprávneho úradného postupu. Žalovaný v písomnom vyjadrení na svoju obranu
poukázal na ust. § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. s konštatovaním, že s prihliadnutím na skutkové
okolnosti nemohla žalobcovi v súvislosti s postupom súdneho exekútora v období rokov 2005 až 2009
vzniknúť škoda, pretože žalobca v tom čase nebol účastníkom predmetného exekučného konania a
vlastníkom pohľadávky, resp. jej časti a stal sa tak až s účinnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky dňa
01. 04. 2011. Podľa žalovaného tak žalobca nespĺňa podmienku aktívnej vecnej legitimácie na vedenie
tohto konania. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca nespĺňa
podmienku nevyhnutnú na vedenie konania a nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom, preto
žalobu v celom rozsahu zamietol. Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že škoda mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora W.. Q. B., ktorému boli v období rokov 2005 až
2009 poukazované zrážky v celkovej sume 4.811,55 Eur, oprávnenému v tom čase M. O. O., a. s. bolo
poukázané plnenie v celkovej výške 2.528,22 Eur. Súdny exekútor W.. B. bol z výkonu funkcie podľa §
16 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku dňa 30. 06. 2009 odvolaný. Je tak zrejmé, že k nesprávnemu

úradnému postupu a k vzniku škody došlo najneskôr ku dňu 30. 06. 2009. Stalo sa tak v čase, kedy
oprávneným a poškodeným subjektom bola M. O. O., a. s., k postúpeniu pohľadávky žalobcovi došlo na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej dňa 01. 04. 2011, pričom nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom patrí iba poškodenému. Podľa názoru súdu prvej inštancie,
doručenie oznámenia o vyúčtovaní exekúcie zo dňa 16. 05. 2013, je relevantné len z hľadiska určenia
okamihu, kedy sa žalobca o škode dozvedel, nie však pre určenie, kedy a komu škoda reálne vznikla.
Samotný žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody okrem iného uviedol, že
W.. Q. B. finančné prostriedky, predstavujúce zrážky z dôchodku povinnej do roku 2009, v celkovej výške
2.283,33 Eur použil pre vlastnú potrebu, a teda spreneveril. S poukazom na ust. § 16 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z. z. je teda zrejmé, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v
rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Samotný žalobca
teda vychádzal z toho, že škoda vznikla v súvislosti s činnosťou W.. Q. B. ako súdneho exekútora v
predmetnej veci. Nárok na náhradu škody spôsobenej týmto nesprávnym úradným postupom patrí iba
poškodenému, ktorým je M. O. O., a. s. Ako je zrejmé z dokazovania, táto predbežne neprerokovala svoj
nárok podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. s príslušným orgánom, ani ho neuplatnila ako poškodený v
súdnom konaní. Nesporné je, že žiadosť o predbežné prerokovanie, ako aj žalobu podal žalobca, ktorého
však nemožno stotožňovať s poškodenou spoločnosťou, čo podľa názoru súdu zakladá nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. K nesprávnemu úradnému postupu došlo v čase,
kedy bol účastníkom exekučného konania iný subjekt, konkrétne M. O. O., a. s., nie žalobca. Súd
skonštatoval, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej vecnej legitimácie. Túto má ten subjekt, ktorý je
nositeľom subjektívneho práva, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
tento nárok podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. patrí iba poškodenému. Žalobcovi tak nie je možné
priznať ako poškodenému nárok na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho
exekútora, nakoľko poškodeným subjektom v prípade preukázania vzniku škody a príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody by mohla byť iba M. O. O., a. s. Z tohto dôvodu
súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Rozsudok
okresného súdu považuje za nesprávny z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
Predovšetkým vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia, keď súd ako moment vzniku
škody určil najneskôr dátum odvolania W.. Q. B. z funkcie súdneho exekútora, teda deň 30. 06.
2009. Súd tu nesprávne stotožnil moment, kedy došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdneho
exekútora s momentom, kedy oprávnenému v exekučnom konaní škoda reálne vznikla. Vytýka, že
v rozsudku absentuje uvedenie dôvodov a právneho posúdenia, ktoré viedli súd prvej inštancie k
záveru, že k vzniku škody (k strate v majetkovej sfére oprávneného) došlo najneskôr dňa 30. 06. 2009
a s ohľadom na túto skutočnosť je rozsudok pre absenciu riadneho odôvodnenia nepreskúmateľný.
Poukazuje na svoju argumentáciu v tomto konaní, v zmysle ktorej k vzniku škody na strane oprávneného
nedošlo v čase, keď súdny exekútor vymohol finančné prostriedky a ani v čase odvolania W.. Q. B. z
funkcie súdneho exekútora, Exekučný poriadok deklaruje okrem iného v § 16a kontinuitu pri výkone
verejnej moci v rámci exekučného konania, definuje procesné postupy a opatrenia, prostredníctvom
ktorých má ustanovený náhradník v súčinnosti s prezídiom komory a ďalšími orgánmi zabezpečiť
prevzatie spisovej agendy a tiež finančné vyúčtovanie spisov, zahrňujúce aj prevod držby vymožených
finančných prostriedkov. Až keď sa ani pri aplikácii Exekučným poriadkom stanovených procesných
postupov a opatrení nepodarí ustanovenému náhradníkovi získať kontrolu nad finančnými prostriedkami,
ktorými podľa finančného vyúčtovania mal pôvodný exekútor disponovať a túto skutočnosť oznámi
ustanovený náhradník oprávnenému, možno konštatovať na strane oprávneného vznik škody. Aplikujúc
na danú vec, až ukončením exekučného konania bez toho, aby bola oprávnenému poukázaná celá
suma pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu bez toho, aby orgán verejnej moci získal/obnovil
kontrolu nad finančnými prostriedkami, bolo možné konštatovať zmarenie uspokojenia pohľadávky
oprávneného v dotknutej časti, a teda vznik škody na strane oprávneného. Až týmto momentom vznikla
pre oprávneného právna prekážka brániaca mu v ďalšom vymáhaní neuspokojeného zvyšku jeho
judikovanej pohľadávky (zákonné obmedzenie v zmysle § 61b Exekučného poriadku). Odvolateľ teda
uzavrel, že ku škode došlo dňa 16. 05. 2013, kedy ustanovený náhradník súdneho exekútora ukončil
exekučné konanie v prospech žalobcu proti povinnej a moment, kedy sa oprávnený dozvedel o škode,
je deň doručenia predmetného vyúčtovania oprávnenému, t. j. 27. 05. 2013. V rozhodnej dobe bol

oprávneným v exekučnom konaní žalobca a je nepochybné, že mu v konaní svedčí aktívna vecná
legitimácia. Pokiaľ súd prvej inštancie s poukazom na § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. tvrdí, že
nárok na náhradu škody patrí iba poškodenému a v tomto prípade by to mohla byť iba M. O. O., a. s.,
vytýka rozsudku nedostatok dôvodov a právneho posúdenia v tomto smere. Vytkol súdu, že opomína
konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (príkladmo rozsudok sp. zn. 1M Cdo/8/2007), v zmysle ktorej
sú nároky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom bez obmedzenia prevoditeľné
na iné subjekty, a to na základe všeobecných princípov prevoditeľnosti práva zo záväzkových vzťahov
obsiahnutých v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V konaní bolo nesporné,
že v čase zániku funkcie súdneho exekútora W.. B. bola oprávneným v exekučnom konaní spoločnosť
M. O. O., a. s., táto v priebehu exekučného konania zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.
04. 2011 postúpila svoju pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní na žalobcu. V súlade s § 524
ods. 2 OZ a čl. II. ods. 4 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 04. 2011 bola táto pohľadávka
postúpená na žalobcu spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Je tak zrejmé,
že aj právo na náhradu škody, ako právo spojené s pohľadávkou, prešlo na žalobcu ako postupníka.
Uplatňovaná škoda predstavuje časť pohľadávky, ktorá mala byť uspokojená v exekúcii a ktorá v
dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora uspokojená v danom rozsahu nebola,
preto niet pochýb o tom, že toto právo na náhradu škody je právom bezprostredne spojeným s
pohľadávkou. Žalobca sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie
alebo alternatívne zmeny rozsudku tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu k otázke stotožnenia momentu, kedy došlo
k nesprávnemu úradnému postupom, s momentom, kedy v exekučnom konaní škoda reálne vznikla,
uviedol, že súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal s touto argumentáciou žalobcu a jeho postup
a rozhodnutie možno považovať za riadne a dostatočne odôvodnené. Ďalej poukázal na to, že žaloba
nerozlišoval a neprípustne zamieňal okamih vzniku škody (najneskôr dňa 30. 06. 2009) a okamih, kedy
sa žaloba o škode dozvedel (dňa 16. 05. 2013), pričom pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie je
relevantným jedine určenie okamihu, kedy došlo k vzniku škody v súvislosti s namietaným nesprávnym
úradným postupom a kto bol v tom čase poškodeným subjektom. Samotný žalobca za titul nároku na
náhradu škody označil nesprávny úradný postup súdneho exekútora v období rokov 2005 až 2009,
doručenie oznámenia o vyúčtovaní exekúcie zo dňa 16. 05. 2013 je relevantné len z hľadiska určenia
okamihu, kedy sa žaloba o škode dozvedel, nie pre určenie, kedy a komu škoda reálne vznikla. Z toho
jednoznačne vyplýva, že škoda vznikla inému subjektu ako žalobcovi.

4. K bodu III. odvolania, kde odvolateľ vytkol opomenutie konštantnej judikatúry s uvedením rozsudku
sp. zn. 1M Cdo 8/2007, žalovaná poukazuje na to, že ide len o jedno rozhodnutie najvyššieho
súdu, pričom pojem konštantná judikatúra sa používa v súvislosti s opakovanou citovanou skupinou
súdnych rozhodnutí či judikátov, ktoré majú vyjadrovať dlhodobú rozhodovaciu prax súdnych inštitúcií.
Pritom žalobcom prezentované rozhodnutie sa zaoberá právnou úpravou a nárokom na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb., nárok uplatnený v tomto
konaní sa posudzuje podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorého úprava je odlišná a precíznejšia. Súd
prvej inštancie pritom nepostupoval v rozpore s uvádzaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a už
vôbec nie v rozpore s konštantnou judikatúrou. Citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR možno podľa
žalovaného považovať za prekonané. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.
k. 15Co/65/2010 - 292 zo dňa 02. 03. 2011, ktoré bolo preskúmané aj Ústavným súdom SR, ktorý v
uznesení sp. zn. IV. ÚS 72/2012 zo dňa 09. 02. 2012 okrem iného konštatoval, že: „tieto závery súdov
považuje ústavný súd za relevantné z hľadiska konečného rozhodnutia o žalobe sťažovateľa a podľa
jeho názoru by už samy o sebe postačovali o tom, že sťažovateľ nemohol by v predmetnom konaní
úspešný“. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Skutočnosť, že samotné rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nie je totožné s očakávaním
a predstavami žalobcu, neznamená, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
žalovaného súd vec správne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam. Navrhuje preto, aby ho odvolací súd ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok okresného súdu podľa

ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie
konanie.

6. V ustanovení § 389 ods. 1 CSP sú citované vady, pre ktoré je možné, resp. nutné, rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ide o vady, ktoré sú porušením základného
práva strán sporu na spravodlivý súdny proces zaručeného Ústavou SR a ostatnými právnymi normami.
Za takéto porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a
dostatočne právne a skutkovo presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia v takom rozsahu, že
sa tým stranám odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v
rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a odníma sa im možnosť riadne konať pred súdom.
Za najzávažnejší nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu treba považovať nesprávne
posúdenie veci a tým logicky nesprávne meritórne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou je postihnutý aj
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.

7. V prejednávanom spore žalobca - odvolateľ namieta nesprávne skutkové zistenia, týkajúce sa
momentu vzniku škody, ďalej namieta nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v spore o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený právny stav. Nesprávne právne posúdenie znamená chybnú
aplikáciu práva na zistený stav.

9. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
nebol aktívne vecne legitimovaným subjektom pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Vychádzal z
toho, že k nesprávnemu úradnému postupu a k vzniku škody došlo najneskôr ku dňu 30. 06. 2019,
kedy oprávneným a poškodeným bola M. O. O., a. s., (k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo
zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 01. 04. 2011) so záverom, že nárok na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom patrí iba poškodenému. Súd považoval doručenie
oznámenia o vyúčtovaní exekúcie za relevantné z hľadiska určenia okamihu, kedy sa žalobca dozvedel
o škode, nie pre určenie, kedy a komu škoda reálne aj vznikla. Vyvodil záver, že jedine poškodenému
prináleží nárok na náhradu škody v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., a preto žalobcovi ako
postupníkovi uplatnený nárok nepriznal so záverom, že v tomto spore nie je aktívne vecne legitimovaný.

10. Odvolací súd uvedený právny záver nepovažuje za správny, nemajúci základ v príslušnej právnej
úprave.

11. Odvolací súd k uvedenému poukazuje na ust. § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., v
ktorom je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, táto je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. Pri nárokoch
zo zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje táto subjektívna premlčacia doba v zmysle
ust. § 19 ods. 1 prvá veta citovaného zákona a začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku
škody dozvedel, teda kedy zistil také skutkové okolnosti, z ktorých mohol vyvodiť vznik škody a aspoň
orientačne aj jej rozsah. V tomto smere odvolací súd považuje za správnu argumentáciu žalobcu, v
zmysle ktorej k vzniku škody na strane oprávneného nedošlo v čase, kedy súdny exekútor (pôvodne
W.. Q. B.) vymohol finančné prostriedky, ani v čase, keď bol tento exekútor odvolaný z funkcie, ako
to nesprávne posúdil súd prvej inštancie. O vzniku škody sa teda poškodený mohol dozvedieť až
potom, ako obdržal finančné vyúčtovanie predmetnej exekúcie (v danom prípade to bolo dňa 27. 05.
2013) a v tomto čase už predmetnou pohľadávkou disponoval žalobca, a to na základe uvádzanej
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 04. 2011. Tento potom aj požiadal Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ako orgán verejnej moci príslušný konať v mene štátu v tejto veci o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 15 a 16 citovaného zákona.

12. Odvolací súd považuje právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu za neudržateľný, odporujúci ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou (§ 40 ods. 1), na základe ktorej namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). V zmysle judikatúry aj právo
na náhradu škody majetkovej povahy spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom možno postúpiť písomnou zmluvou (pozri R XX/XXXX). Okrem toho odvolací

súd upozorňuje, že Zmluvou zo dňa 01. 04. 2011 o postúpení pohľadávok nebola ešte postupovaná
pohľadávka na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, postúpená bola judikovaná
pohľadávka, v tom čase vymáhaná exekúciou. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že poškodeným v
dôsledku nesprávneho úradného postupu je žalobca, ktorý získal judikovanú pohľadávku vymáhanú
exekúciou ešte v čase, keď ešte neboli známe skutkové okolnosti nasvedčujúce vzniku škody - finančné
vyúčtovanie predmetnej exekúcie. Odvolací súd vzhľadom na tento právny záver konštatuje, že rozsudok
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h/ CSP), a to v otázke určenia okamihu vzniku škody, a tiež v otázke prevoditeľnosti nároku
na náhradu škody, ako správne namietal v podanom odvolaní žalobca. Vzhľadom na tento nesprávny
právny záver neskúmal vôbec súd prvej inštancie uplatnený nárok z hľadiska naplnenia zákonných
predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., tento nedostatok nie je možné odstrániť doplnením dokazovania
odvolacím súdom, preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ napadnutý rozsudok zrušil a podľa
§ 391 ods. 1, 2, 3 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že
právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého je žalobca v tejto veci aktívne vecne legitimovaným
subjektom na uplatnenie práva na náhradu škody vzniknutej nesprávnym úradným postupom viazaný a
je povinný vykonať dokazovanie na objasnenie splnenia predpokladov pre priznanie tohto nároku podľa
príslušného zákona č. 514/2003 Z. z.

13. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 2. 11. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.