Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tatiana Pastieriková

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116204324
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116204324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ASID a. s., Pribišova
47, 841 05 Bratislava, IČO: 35 952 814, zast. Mgr. Ľudovít Jendrál, advokát, Vrbovská cesta 159, 921
01 Piešťany, proti žalovanému: H-PROBYT, spol. s r.o., Povraznícka 4, 811 05 Bratislava, IČO: 35 722
924, zast. JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s r.o., Česká 7, 831 03 Bratislava, IČO: 45 235 929, o
zaplatenie 1.500,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I č.k. 26Cb/32/2016-62 zo dňa 14.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/32/2016-62 zo dňa 14.2.2018

p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu v celom rozsahu zamietol. II.
výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 1.3.2016

domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.500,00 eur s príslušenstvom. Návrh žalobca
odôvodnil tým, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na X. X T. U. na
schôdzi konanej dňa 28.04.2014 uznesením č. XX/XX XXXX poverili spoločnosť žalobcu vypracovaním
projektovej dokumentácie komplexnej obnovy bytového domu, pričom boli dohodnuté konkrétne
podmienky a cena vo výške 4.000,00 eur. Žalobca dielo vypracoval a odovzdal dňa 28.11.2014
zástupcom vlastníkov bytov, o čom bol spísaný preberací protokol. Na preberacom protokole je
potvrdené prevzatie žalovaným dňa 20.01.2015. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXX na

dohodnutú sumu 4.000,00 eur, splatnú 05.12.2014. Žalovaný uhradil faktúru čiastočne, a to platbou
vo výške 500,00 eur dňa 23.01.2015 a platbou vo výške 2.000,00 eur dňa 04.03.2015. Žalovaný tak
neuhradil sumu 1.500,00 eur, čo predstavuje žalovanú sumu.

Súd vo veci dňa 11.05.2016 vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V podanom
odpore uviedol, že so žalobcom nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu o dielo a žiadne práce si u žalobcu
neobjednal. Ďalej uviedol, že žalovaný zabezpečuje správu bytového domu na základe zmluvy o správe

č. XXX/XXXX, a to od 01.12.2014. Pri preberaní dokumentácie od predchádzajúceho správcu mu
nebola odovzdaná žiadna dokumentácia týkajúca sa takejto zmluvy, resp. objednávky. Žalobca v januári
2015 oznámil, že má spracovaný projekt obnovy domu, ktorý mal odovzdať zástupcovi vlastníkov
a doručil žalovanému faktúru. Žalovaný preto zvolal schôdzu vlastníkov domu, ktorí odmietli úhradufaktúry, o čom svedčí aj zápisnica zo dňa 28.01.2015. Na schôdzi dňa 19.03.2015 vlastníci odsúhlasili
úhradu 2.000,00 eur žalobcovi a odmietli spoluprácu so žalobcom. Na schôdzi konanej dňa 07.09.2015
definitívne nesúhlasili s úhradou požadovaného doplatku 1.500,00 eur. Z týchto dôvodov navrhol žalobu

ako bezdôvodnú zamietnuť a namietol nedostatok pasívnej legitimácie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami sporových strán, listinnými dôkazmi,
faktúrou č. XXXXXXX, preberacím protokolom, zápisnicou zo dňa 28.04.2014, 28.01.2015, 19.03.2015,
07.09.2015, vyjadrením k predžalobnej výzve, Zmluvou o správe a ostatným spisovým materiálom,

vypočutím štatutárnej zástupkyne žalovaného, H.. S. X.Č..
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so
žalobcom, nevykonával ani správu bytov v rozhodnom čase, z tohto dôvodu nemohla byť ani vystavená
faktúra žalovanému dňa 28.11.2014. Súd konštatoval, že návrh smeruje voči žalovanému, ktorý nie je v
spore pasívne legitimovaný. Pasívna legitimácia znamená, že účastník konania je subjektom povinnosti,
ktorá je predmetom konania. Kto je teda pasívne vecne legitimovaný, vymedzuje hmotné právo. Ak sa

v konaní preukáže nedostatok aktívnej, či pasívnej legitimácie, súd návrh na začatie konania zamietne,
pretože navrhovateľ žiada splnenie povinnosti od subjektu, ktorý nie je nositeľom tejto povinnosti a v
konečnomdôsledkunavrhovateľniejenositeľomprávauvedenéhovnávrhu.Súdnazákladeuvedeného
žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý podal odvolanie na základe
odvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSP,pretožerozhodnutiesúduvychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci.
Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Toto právne posúdenie súdu

je podľa odvolateľa nesprávne. Vzťah zo zmluvy o dielo vznikol medzi vlastníkmi bytov a nebytových
priestorovvbytovomdomenaX.XT.U.ažalobcom.Žalobcaobjednanédielo-projektovúdokumentáciu
komplexnej obnovy Bytového domu vypracoval a odovzdal ju dňa 28.11.2014 povereným zástupcom
vlastníkov bytov. O tom bol spísaný Preberací protokol podpísaný preberajúcimi, v ktorom sa uvádza,
že projektová dokumentácia je prevzatá bez výhrad a že žalobca môže fakturovať vlastníkom resp.

správcovi - žalovanému dohodnutú cenu 4.000,- eur s DPH. Tým vlastníci bytov udelili žalobcovi
oprávnenie fakturovať priamo žalovanému ako správcovi, a tým vlastníci bytov zároveň poverili
žalovaného, aby faktúru žalobcovi uhradil. O tom, že dňa 28.11.2014 ešte nebola podpísaná zmluva o
správe,žalobcanemalvedomosť.Zástupcoviavlastníkovbytovvystupovalitak,žesprávcomježalovaný
a za správcu žalovaného označili. Znamená to, že správcovstvo žalovaného mali už dohodnuté a

s úhradou faktúry počítali do budúcna, po podpise zmluvy o správe. Rozhodujúca je tu skutočnosť,
že faktúra vystavená žalobcom žalovanému má splatnosť až po podpise zmluvy o správe, teda v
termíne splatnosti faktúry bol už žalovaný správcom, a poverenie vlastníkov bytov k úhrade faktúry ho
zaväzovalo. Žalovaný bol povinný faktúru žalobcovi uhradiť a nie čakať na ďalšie rozhodnutia vlastníkov
bytov. Týmito skutočnosťami je daná pasívna legitimácia žalovaného, ako aj aktívna legitimácia žalobcu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná voči žalovaným náhradu trov konania a právneho
zastúpenia vo výške 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, (§ 34 zák. č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu,

procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť.5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej v odôvodnení svojho

rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo
jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne
hodnotenie stavu veci.

6. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či súd dospel k správnemu
záveru, že žalovaný je v súdnom spore pasívne legitimovaný.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo
pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť
účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana v spore, komu svedčí stav z
hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom

subjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva(pasívnavecnálegitimácia),oktorýchsavkonaní
rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie sporovej strany v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v
konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku
konania tvrdí a súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje stranu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti.Aksatovkonanínepreukáže,súdžalobuzamietnesozáveromonedostatkupasívnejvecnej

legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej legitimácie je iný subjekt,
ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii
nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.
Súd sa pasívnou legitimáciou žalovaného zaoberal a správne skonštatoval, že žalovaný nie je v danej

veci pasívne legitimovaný. Žalovaný ani jeho právny predchodca žiadnu zmluvu o dielo so žalobcom
neuzatvorili. Na vypracovaní projektovej dokumentácie zo strany žalobcu sa dohodli vlastníci bytov
na schôdzi konanej dňa 28.04.2014 uznesením č. XX/XX XXXX. Poverení vlastníci bytov p. U. a p.
F. projektovú dokumentáciu aj prebrali (preberací protokol zo dňa 28.11.2014). Samotná dohoda o
vypracovaní projektovej dokumentácie ako aj jej prebratie sa však uskutočnilo bez správcu. Podľa

čl. IV. bod 6 Zmluvy o výkone správy č. XXX/XXXX mohol len správca uzatvárať zmluvy v mene
vlastníkov s tretími stranami na zabezpečenie prevádzky, opráv a údržby domu. Za prevzatie projektovej
dokumentácie sú zodpovední len vlastníci bytov. Žalovaný preto nie je v spore pasívne legitimovaný.
Na skutočnosti, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný nič nemení ani to, že žalobcovi bola zaplatená
čiastka 2.500,- eur.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že žalovaný nie je v tomto
konaní pasívne legitimovaný. Vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného sa odvolací súd
nezaoberal ďalšími dôvodmi odvolania.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP

potvrdil ako vecne správny.

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Nakoľko žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

9. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.